{"guid": "0af7cc91-1fb2-4c4b-8b6e-3d7056804992:6522a138-d753-4b11-a98b-db0985323ea1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101600.5", "spisova_znacka": "19Saz/4/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19Saz/4/2024 z 17. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. januára 2025, sp. zn. 19Saz/4/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101600.5", "identifikacne_cislo": "0724101600", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-15b.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 15b ods. 2 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-15b.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-15b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-15b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6522a138-d753-4b11-a98b-db0985323ea1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101600.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101600.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101600.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19Saz/4/2024\n0724101600\n17. 01. 2025\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101600.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. A., nar. XX.XX.XXXX, bez platného dokladu totožnosti, adresa posledného miesto trvalého pobytu\nv B. C.: D. B. X/XX, E., B. C., adresa posledného miesta prechodného pobytu na D.: D. F. XXX, G. H.,\nI. J., D., toho času adresa pobytu: K. XX, A., E. B., zastúpeného: Slovenská humanitná rada, so sídlom\nBudyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nMigračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu\nžalovaného L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nMigračného úradu, L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zrušil doplnkovú ochranu\nžalobcovi: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bez platného dokladu totožnosti a vec vracia žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nII. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Rozhodnutím L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nžalobcovi zrušil doplnkovú ochranu podľa § 15b ods. 2 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do XX.XX.XXXX (ďalej len „zákon o azyle“).\n2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutím L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi\nposkytnutá doplnková ochrana na území SR podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle na dobu\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom žalobca bol v tomto konaní\nposudzovaný ako štátny občan D. a dôvody poskytnutia medzinárodnej ochrany boli vyhodnotené len\nvo vzťahu k D. ako krajine pôvodu, ktorej bol v čase posudzovania žiadosti štátnym občanom. Uvedené\nrozhodnutie bolo vo výroku o neudelení azylu napadnuté správnou žalobou zo strany žalobcu a Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom, sp. zn. 8Saz/3/2023 zo dňa 29.05.2023 toto rozhodnutie v napadnutom\nrozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzal zo skutočnosti, že\nžalobca naďalej disponuje aj štátnym občianstvom B. C., keďže nedostal na základe svojej žiadosti\no vzdanie sa B. občianstva zo dňa 08.02.2022 žiadnu odpoveď od príslušných orgánov. Krajský súd\nv Bratislave považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, bez riadnych a preukázaných záverov\no občianstve žalobcu. Za krajinu pôvodu mal žalovaný považovať D. aj B. C. a jeho žiadosť o azyl mal\nposúdiť vo vzťahu k obom krajinám. Kasačnú sťažnosť, podanú žalovaným proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 8Saz/3/2023 zo dňa 29.05.2023, Najvyšší správny súd SR rozsudkom, sp. zn.\n2Sak/11/2023 zo dňa 30.11.2023 zamietol. V odôvodnení rozsudku Najvyšší správny súd SR uviedol:\n„V prípade, že sa bez pochybností preukáže, že žalobca je štátnym príslušníkom D., žalovaný posúdi\ndôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu k D.. V prípade, že sa\n\npreukáže, že žalobca je naďalej občanom B. C., žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho\nobavy z prenasledovania vo vzťahu k B. C.. V prípade, že sa preukáže, že je žalobca je občanom D.\naj B. C., žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu\nk D. aj k B. C.. V prípade, ak príslušnosť žalobcu napriek vykonanému dokazovaniu nebude možné\njasne stanoviť, jeho žiadosť o azyl v zmysle bodu 89 Kritérií a postupov pri udeľovaní statusu utečenca\n(UNHCR) a tiež v zmysle § 2 písm. k/ ZoA žalovaný posúdi rovnakým spôsobom ako prípad osôb bez\nštátnej príslušnosti, čo znamená, že žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z\nprenasledovania vo vzťahu ku krajine, v ktorej mal svoje trvalé bydlisko.“\n3. Žalobca dňa 16.11.2023 ako štátny občan D. s udelenou doplnkovou ochranou požiadal o predĺženie\ndoplnkovej ochrany na území SR. Žalovaný po posúdení žiadosti rozhodnutím č. G./XXXX-X zo dňa\nXX.XX.XXXX rozhodol o predĺžení poskytovania doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13a a § 20 ods.\n3 zákona o azyle, a to na dobu 2 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\n4. Po rozhodnutí kasačného súdu (bod 2. odôvodnenia) žalovaný pristúpil k doplneniu dokazovania\ns cieľom ustálenia štátnej príslušnosti žiadateľa (žalobcu) a následného posúdenia dôvodov žiadosti vo\nvzťahu ku krajine, ktorej je štátnym občanom. Na základe doplneného dokazovania žalovaný dospel\nk záveru, že žalobcu možno aktuálne považovať len za občana B. federácie a v súčasnosti už nie\nje občanom D.. Vychádzajúc zo zistených skutočností žalovaný začal konanie o zrušenie doplnkovej\nochrany, keďže dospel k záveru, že ustálenie len B. štátnej príslušnosti žalobcu mení okolnosti, za\nktorých mu bola poskytnutá doplnková ochrana ako občanovi D., a preto je potrebné doplnkovú ochranu\nžalobcovi zrušiť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nikdy nespochybňoval,\nže skutočnosť, že žalobca v čase príchodu na územie SR dňa 15.07.2022 disponoval občianstvom\nD., čo aj preukázal dokumentami (i) Potvrdenie M. XXX-XX o registrácii osoby ako občana D. zo dňa\nXX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Potvrdenie“) a (ii) Dočasný preukaz J. s platnosťou do XX.XX.XXXX (ďalej\nako „Dočasný preukaz“) a aj na základe týchto dokladov mu bola poskytnutá doplnková ochrana ako\n„dočasnému“ občanovi D.. Žalovaný súhlasí s vyjadrením žalobcu, že Potvrdenie nestratilo platnosť\ndňa XX.XX.XXXX, ale nepovažuje ho za dokument, ktorým osoba jednoznačne preukazuje svoju štátnu\npríslušnosť. Podľa názoru žalovaného, keďže Dočasný preukaz stratil platnosť a žalobca nepredložil iný\ndoklad preukazujúci štátnu príslušnosť k D., je zrejmé, že štátne občianstvo D. nenadobudol. Potvrdením\nje aj skutočnosť, že veľvyslanectvo D. v Bratislave žalobcovi na jeho žiadosť nevydalo cestovný doklad.\nŽalovaný poukazoval aj na vyjadrenia žalobcu v konaní o udelenie azylu, v ktorých sa hlási k B. štátnemu\nobčianstvu a na právnu úpravu otázky štátneho občianstva v B. federácii. Žalobca nemohol splniť\npodmienku získania „trvalého“ občianstva D., keďže voči D. orgánom nesplnil záväzok a nepredložil\nim doklad o ukončení cudzieho štátneho občianstva alebo vyhlásenie o vzdaní sa cudzieho štátneho\nobčianstva v súlade s postupom stanoveným zákonom D. o štátnom občianstve D..\n5. S návrhom žalobcu na prerušenie konania o zrušenie doplnkovej ochrany do skončenia konania\no udelenie azylu resp. na uplatnenie postupu podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku\nžalovaný nesúhlasil a nevidel na takýto postup dôvod. Naopak vydal rozhodnutie o prerušení konania\no udelenie azylu, pretože je presvedčený, že po právoplatnom skončení konania o zrušenie poskytovania\ndoplnkovej ochrany môže žalovaný posúdiť dôvody žalobcu ako štátneho občana B. C., a to vo vzťahu\nk azylu, ako aj k doplnkovej ochrane. V tomto prípade ide vo vzťahu ku konaniu o azyle o predbežnú\notázku podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku.\n6. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že konanie o zrušenie\nposkytovania doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 2 zákona o azyle je konaním ex offo, kedy žalovaný\nzruší poskytovanie doplnkovej ochrany ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana,\nzanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať. Keďže žalobcu nie je možné na\nzáklade výsledkov dokazovania považovať za občana D., ale len občana B. C., došlo k takej zmene\nokolností, pre ktoré mu ďalej nemôže byť doplnková ochrana poskytovaná.\nII. Správna žaloba\n7. Správnou žalobou zo dňa 10.10.2024, doručenou správnemu súdu dňa 21.10.2024, sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP).\n8. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 15.07.2022, čím sa\nzačalo konanie o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR. V rámci tohto konania bolo so žalobcom\nvykonaných niekoľko pohovorov, v priebehu ktorých uviedol, že\n\n- sa narodil v E. N., H. J., O. J. (dnešná D.)\n- v roku 1988 dostal B. občiansky preukaz\n- má D. národnosť a hovorí plynule po D. a po B.\n- v roku 2014 odišiel z B. C. na D. (ako vyjadrenie vnútorného nesúhlasu s politikou B. C.)\n- na D. mal od XX.XX.XXXX dočasne osvedčené štátne občianstvo s podmienkou vzdania sa iného\nobčianstva do XX.XX.XXXX\n- dňa 08.02.2022 požiadal na B. veľvyslanectve v O. o vzdanie sa B. štátneho občianstva, informáciu\no zániku občianstva B. C. nikdy nedostal\n- manželka žalobcu E. A., ktorá je štátnou občianskou B. C., má v súčasnosti na území SR udelený\nprechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.\n9. Žalobca v žalobe poukázal na doklady totožnosti a vodičské preukazy, ktorými disponuje a na dôkazy,\nktoré predložil žalovanému v azylovom konaní. O udelenie medzinárodnej ochrany žiadal žalobca najmä\nz politických dôvodov, a to pre nesúhlas s politikou B. C., ktorá vedie vojnu voči jeho rodnej krajine.\nZároveň ako vojenský major uteká pred vojnou, keďže by v B. C. bol povolaný do armády a nútený\nbojovať proti svojmu bratovi, ktorý má len D. občianstvo a v súčasnosti bojuje v D. armáde. Rovnako\nje žalobca štátnym príslušníkom D., registrovaný v evidencii brancov D., čo zistil na hraniciach, keď\nodchádzal na Slovensko. V súvislosti s mobilizáciou bol B. orgánmi opakovane hľadaný za účelom\ndoručenia povolávacieho rozkazu (manželka žalobcu, ktorá sa v tom čase ešte nachádzala na území\nB. C., odmietla povolávací rozkaz prevziať). V priebehu azylového konania žalobca opakovane uviedol,\nže napriek osvedčeniu jeho štátneho občianstva D. a vzdaniu sa štátneho občianstva B. C. jeho štátna\npríslušnosť k B. C. nikdy nezanikla. Napriek tomu žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým mu neudelil azyl,\nale poskytol mu doplnkovú ochranu ako občanovi D., proti ktorému žalobca v časti o neudelení azylu\npodal správnu žalobu, na základe ktorej bolo uvedené rozhodnutie v tejto časti zrušené a vrátené\nžalovanému na ďalšie konanie (viď bod 2. odôvodnenia tohto rozsudku). Následne žalovaný bez\ntoho, aby vydal meritórne rozhodnutie v azylovom konaní, ustálil, že žalobca je občanom iba B. C.,\nnie občanom D., a začal konanie o zrušenie poskytovania doplnkovej ochrany. Žalobca poukázal na\nnámietky a dôkazy, ktoré predložil žalovanému v konaní o zrušenie poskytovania doplnkovej ochrany.\n10. Žalobca je presvedčený, že žalovaný svojim postupom (začatím konania o zrušenie poskytovania\ndoplnkovej ochrany a v tejto súvislosti s prerušením konania o udelenie azylu) dáva žalobcovi najavo,\nže mu azyl v azylovom konaní neudelí, inak by zvolil postup podľa § 15a ods. 1 písm. a) zákona\no azyle, teda doplnková ochrana by žalobcovi zanikla udelením azylu podľa § 8 zákona o azyle bez toho,\naby o žalobcovi rozhodoval v dvoch konaniach. Postup žalovaného považuje žalobca neštandardný,\nneočakávaný a procesne nesprávny a napadnuté rozhodnutie, pokiaľ by nadobudlo právoplatnosť, bude\nmať negatívny dosah aj na výkon činnosti žalobcu ako taxikára na území SR a na jeho manželku, ktorá\nmá udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.\n11. Žalobca uviedol, že žalovaný sa mýli, keď dospel k záveru, že Dočasný preukaz je dokladom\npreukazujúcim štátnu príslušnosť D. spadajúci pod pojem „dočasné osvedčenie občana D.“. Žalobca\ntvrdí, že týmto dokladom je Potvrdenie a z tohto dôvodu žiadal v administratívnom konaní\no zabezpečenie odborného vyjadrenia licencovaného advokáta D. so zameraním na štátne občianstvo\nD.. Situáciu na veľvyslanectve D. v Bratislave, súvisiacu so žiadosťou o vydanie D. cestovného dokladu\nžalobcovi, žalovaný prekrútil v neprospech žalobcu rovnako ako výpovede žalobcu v konaní. Žalobca\npoukázal aj na to, že Štátnej migračnej službe D. doručil čestné vyhlásenie o vzdaní sa občianstva B. C.,\nktoré je súčasťou žiadosti o vzdanie sa občianstva B. C. a bez splnenia tejto podmienky by mu nebolo\nvydané Potvrdenie. Dôvodom pre nevydanie cestovného dokladu D. je skutočnosť, že D. prestala po\nvypuknutí vojnového konfliktu na D. rešpektovať svoje zákony voči B. občanom.\n12. Dôvody podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP vidí žalobca v tom, že pokiaľ žalovaný\nv konaní o udelenie azylu nesprávne ustálil jeho štátne občianstvo, nejde o zánik ani zmenu okolností,\nna základe ktorých doplnkovú ochranu nie je možné ďalej poskytovať v zmysle § 15b ods. 2 písm.\na) zákona o azyle. Uvedené zákonné ustanovenie bolo žalovaným nesprávne aplikované na zistený\nskutkový stav, keďže k žiadnej zmene okolností nedošlo. Za správny považuje žalobca postup, ktorým\nby žalovaný po vrátení veci Najvyšším správnym súdom SR v azylovom konaní nariadil obnovu konania\na nevytváral zbytočné nové konanie. Žalobca trvá na tom, že splnil všetky zákonné požiadavky pre\nzískanie D. občianstva podľa zákona D. o štátnom občianstve D. a zároveň vyhlasuje, že svoje B.\nobčianstvo riadne ukončil v súlade s právnymi predpismi B. C., pričom právna úprava B. C. pripúšťa\nmožnosť dvojitého štátneho občianstva. Pokiaľ žalovaný vytýka žalobcovi, že nesplnil ďalšie zákonné\nnáležitosti pre zánik občianstva B. C., neuvádza, o aké ďalšie zákonné náležitosti by malo ísť. Žalobca\npokladá za pravdepodobné, že po začatí vojnového konfliktu sa buď jeho žiadosť o vzdanie sa B.\nobčianstva stratila alebo ho B. C. úmyselne nechcela zbaviť štátneho zväzku profesionálneho vojaka\n\nv čase invázie na D.. Napriek svojej prejavenej vôli nemať štátne občianstvo B. C. je žalobca stále\nobčanom B. C..\n13. Žalobca je presvedčený, že ustáliť štátne občianstvo je možné len právoplatným meritórnym\nrozhodnutím v azylovom konaní poukazujúc na § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Poukázal tiež na to, že\nobyvatelia H., P., Q. R. N. oblasti sú terčom systematického úsilia o zbavenie D. identity, B. ich núti prijať\nB. občianstvo a na nový zákon B. federácie, ktorý stanovuje, že osoby s brannou povinnosťou nie je\nmožné zbaviť štátneho občianstva.\n14. Za spornú otázku považuje žalobca výklad zákona D. o štátnom občianstve D., najmä v otázke, akým\ndokladom sa preukazuje štátna príslušnosť k D. a čo sa rozumie pod pojmom „dočasné osvedčenie\nobčana D.“. Uviedol, že sa obrátil na advokáta na D., prostredníctvom ktorého požiadal Štátnu migračnú\nslužbu D. o informáciu, či disponuje štátnym občianstvom D., odpoveď však ku dňu podania správne\nžaloby nedostal a po jej obdržaní ju predloží do konania.\n15. Žalobca zastáva právny názor, že je občanom D. aj B. C., ale na účely azylového konania je potrebné\nvychádzať z príručky UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie\nz r. 1951 a podľa protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom\nnezákonného postupu a predstavuje neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života žalobcu.\nŽalobca nenesie vinu za nesprávne ustálenie štátneho občianstva v azylovom konaní a považuje za\nnespravodlivé, aby bol nezákonnou snahou žalovaného o konvalidovanie jeho pochybenia poškodený.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n16. Vo vyjadrení zo dňa 08.11.2024, doručenom súdu v ten istý deň, žalovaný uviedol, že napadnuté\nrozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že\nv zmysle zrušovacieho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR dospel žalovaný k záveru, že\nžalobca je výlučne štátnym príslušníkom B. C., a nie je občanom D.. Vzhľadom na to došlo k takej\nzmene okolností, pre ktoré žalobcovi nemohla byť naďalej poskytovaná doplnková ochrana. Konanie\no zrušenie doplnkovej ochrany začal žalovaný ex offo dňa 07.06.2024 podľa ustanovenia § 15b ods.\n1 zákona o azyle.\n17. K námietkam žalobcu podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP žalovaný uviedol,\nže žalobca ich uplatnil už v administratívnom konaní a žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí\nvysporiadal. Žalovaný na základe rozsudku kasačného súdu, sp. zn. 2Sak/11/2023 zo dňa 30.11.2023\ndoplnil dokazovanie vo vzťahu k zisteniu štátneho občianstva žalobcu a po posúdení vykonaných\ndôkazov dospel k záveru, že žalobca nesplnil všetky zákonné povinnosti pre nadobudnutie štátneho\nobčianstva D. a zároveň nesplnil zákonné podmienky potrebné pre zánik občianstva B. C.. Podľa názoru\nžalovaného ide o podstatnú zmenu okolností, ktorá nemá dočasný charakter a pre ktorú nemohla byť\nžalobcovi naďalej poskytovaná doplnková ochrana. K námietke žalobcu, ktorý žiadal obnovu konania\npodľa ustanovenia § 62 ods. 2 Správneho poriadku po rozhodnutí kasačného súdu, žalovaný uviedol,\nže konanie o udelenie azylu nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím, a preto nebola splnená\npodmienka pre zvolenie tohto postupu. Po právoplatnom skončení konania o zrušení poskytovania\ndoplnkovej ochrany ako predbežnej otázky podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, žalovaný opätovne\nposúdi dôvody žalobcu na udelenie medzinárodnej ochrany v konaní o azyle, pričom v konaní o zrušení\nposkytovania doplnkovej ochrany sa zároveň ustáli otázka štátnej príslušnosti žalobcu. Žalovaný\nnesúhlasil ani s námietkou, že prekrútil v neprospech žalobcu okolnosti, za ktorých mu nebol vydaný\ncestovný doklad D.. Poukázal na obsah pohovorov vykonaných v administratívnom konaní so žalobcom,\nz obsahu ktorých vyplýva, že žalobca nepredložil D. orgánom verejnej správy doklady potrebné pre\nnadobudnutie štátneho občianstva D. a vyhlásenie žalobcu, že netrval na tom, aby dostal doplnkovú\nochranu ako občan D..\n18. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že je presvedčený, že\nna základe vykonaných dôkazov bolo jednoznačne osvedčené, že žalobca je štátnym občanom B. C.\ns trvalým pobytom na území B. C.. Návrh žalobcu na zabezpečenie odborného vyjadrenia licencovaného\nadvokáta D. so zameraním na štátne právo D. považuje žalovaný za neefektívny a nehospodárny.\nPoukázal na to, že Potvrdenie má limitovanú platnosť, časovo ohraničenú platnosťou cestovného\ndokladu B. C. č. XX XXXXXXX, platného do XX.XX.XXXX a/alebo platnosťou Dočasného preukazu,\nktorý stratil platnosť dňa XX.XX.XXXX.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania a dôkazy predložené v súdnom konaní\n19. Žalobca podaním zo dňa 11.11.2024 predložil správnemu súdu vyjadrenie advokáta D. a odpoveď\nŠtátnej migračnej služby D. zo dňa 11.10.2024 a 07.11.2024, z ktorých podľa vyjadrenia žalobcu\nvyplýva, že občianstvo D. žalobcovi nezaniklo resp. D. neprijala žiadne rozhodnutie o odňatí občianstva\nžalobcovi.\n\n20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že vyjadrenie žalovaného\nje len duplikáciou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a neobjasňuje výhrady žalobcu v žalobe,\nneodpovedá na námietky žalobcu a neposkytuje zrozumiteľnú argumentáciu, s výnimkou polemiky\no nariadení obnovy konania. Za nesporné žalobca považuje, že žalovaný v azylovom konaní nesprávny\nposúdil otázku štátneho občianstva žalobcu. Žalobca poukázal na to, že práve inštitút obnovy konania,\nv tomto prípade postup podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, vo vzťahu k výroku rozhodnutia\nžalovaného L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX o poskytnutí doplnkovej ochrany, slúži na nápravu\nrozhodnutí, ktoré trpia vadou buď v zistenom skutkovom stave alebo v právnom posúdení, ktoré malo\nvplyv na zistený skutkový stav. Žalovaný sám pripúšťa, že štátne občianstvo žalobcu je predbežná\notázka. Žalobca poukázal na svoju zložitú situáciu, keď ho D. ako rodná krajina vnímala pred príchodom\nna Slovensko ako nepriateľa, a to potom, ako v roku 2014 odišiel z B. C. ako prejav nesúhlasu s anexiou\nO.. Žalovaný mu priznal doplnkovú ochranu, ktorú mu o rok neskôr aj predĺžil, ale následne mu ju\nnapadnutým rozhodnutím odobral. Žalobca si na Slovensku našiel bývanie aj zamestnanie a jeho\nmanželke bol na Slovensku udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a zrušením doplnkovej\nochrany žalobcovi jej povolenie na pobyt zanikne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní o azyl\nbolo dostatočne preukázané, že u žalobcu sú dané dôvody na udelenie azylu.\n21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.12.2024 k replike žalobcu a k dôkazom predloženým žalobcom\nuviedol, že z dôkazov predložených žalobcom do súdneho konania vyplýva, že žalobca požiadal\no nadobudnutie D. občianstva dvakrát. Prvýkrát mu bolo udelené na dobu dvoch rokov od 19.03.2019\ndo 25.03.2021, pričom k 25.03.2021 bolo príslušným orgánom nadobudnutie tohto občianstva zrušené\npre nesplnenie povinnosti vzdať sa cudzieho štátneho občianstva. Druhýkrát bolo žalobcovi štátne\nobčianstvo D. udelené dňa XX.XX.XXXX s vydaním Dočasného preukazu s limitovanou platnosťou do\nXX.XX.XXXX. V odpovedi Štátnej migračnej služby D. zo dňa 07.11.2024 je uvedené, že k 07.11.2024\nžalobca nepožiadal príslušný orgán o udelenie občianstva. Vzhľadom na to žalovaný dospel k záveru,\nže v prípade žalobcu došlo v prvom aj v druhom prípade k zrušeniu občianstva D., pretože si\nžalobca nesplnil povinnosť ukončiť cudzie štátne občianstvo. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že\nprávny poriadok D. umožňuje mať iba jedno štátne občianstvo. Poukázal na to, že žalobca v rámci\npohovorov vykonaných v administratívnom konaní nespochybnil, že je občanom B. C. a o nadobudnutí\nštátneho občianstva D. sa vyjadroval nepresvedčivo a v konaní nepredložil platný doklad osvedčujúci\njeho D. občianstvo. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a dôsledné posúdenie všetkých dôležitých\nskutočností, vrátane právneho posúdenia právnych predpisov B. C. a D. v oblasti štátneho občianstva,\ns prihliadnutím na dôkazy predložené žalobcom a jeho vyhlásenia, žalovaný nesúhlasí s námietkami\nžalobcu. Žalovaný namieta, že len meritórnym rozhodnutím vo veci azylu by mala byť ustálená právna\nskutočnosť občianstva žalobcu. Žalovaný nevidí dôvod pre nariadenie obnovy konania v konaní o azyle,\nkeďže nedošlo k splneniu zákonných podmienok, konkrétne podmienky všeobecného záujmu na obnove\nkonania. Ani samotný žalobca nepodal návrh na obnovu konania v azylovom konaní. Keďže k aplikácii\nustanovení Správneho poriadku o obnove konania nedošlo, nemôže to byť ani predmetom prieskumu\nv tomto súdnom konaní.\nV. Konanie na správnom súde\n22. Podľa ustanovenia § 206 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl\na pobyt cudzincov.“\n23. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n24. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n25. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n26. Podľa § 220 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.“\n27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§\n10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné v\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 220 SSP). Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň\n\n10.01.2025, na ktorom oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku (§ 116 SSP v spojení s § 206\nods. 6 SSP), ktorý bol následne zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku\nsprávneho súdu (§ 116 druhá veta SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.01.2025.\n28. Na pojednávaní dňa 10.01.2025 žalobca uviedol, že elektronickým podaním zo dňa 08.02.2022\npožiadal na B. veľvyslanectve v O. o vzdanie sa B. občianstva, a to v súlade s príslušnými článkami\nfederálneho zákona N 62-FZ zo dňa 31.05.2002 o občianstve B. C.. Podľa uvedeného zákona malo\nbyť žalobcovi doručené rozhodnutie o vzdaní sa občianstva B. C. a mali mu byť odobraté B. doklady,\nk čomu nedošlo. Členovia B. veľvyslanectva v O. 16 dní po vypuknutí vojny upustili D. územie. Žalobca\nsvoju žiadosť o vzdanie sa D. občianstva ihneď predložil Štátnej migračnej službe D., ktorá mu vydala\nPotvrdenie, ako doklad s neobmedzeniu platnosťou. Záväzok ukončiť štátne občianstvo iného štátu\nsi žalobca splnil a Štátnej migračnej službe D. predložil žiadosť o vzdanie sa štátneho občianstva B.\nC. spolu s potvrdení o jej odoslaní. Potvrdenie o tom, že B. orgány žiadosť o vzdanie sa občianstva\nprijali, nemá, pretože ju zasielal elektronicky a nedostal k tomuto podaniu žiadnu odpoveď. Keďže\nho B. C. napriek vzdaniu sa občianstva povoláva do armády, pravdepodobne ho štátneho zväzku\nnezbavila. Podľa nového zákona o občianstve B. C. s účinnosťou od 26.10.2023 B. nezbavuje štátneho\nzväzku osoby s brannou povinnosťou a z tohto dôvodu žalobca nedostal rozhodnutie o pozbavení\nštátneho občianstva. Poukázal tiež na vyjadrenie šéfky Štátnej migračnej služby D., z ktorého vyplýva,\nže pri udeľovaní občianstva D. B. občanom došlo k zmením a Štátna migračná služba od mája 2022\nneprijíma doklady pre udelenie občianstva D. od občanov B.. Do pozornosti dal tiež vyjadrenie D.\nprezidenta, ktorý ruší štátne občianstvo D. tým osobám, u ktorých bolo zistené najmä B. a rumunské\nštátne občianstvo. Žalobca sa stal obeťou legislatívnych zmien, ktoré nastali v súvislosti s vojnou\njeho domovských krajín. Za kľúčovú skutočnosť podanej žaloby považuje nesprávne ustálenie štátnej\npríslušnosti žalobcu v azylovom konaní, pričom uvedené nesprávne ustálenie štátnej príslušnosti nie\nje zmenou alebo zánikom okolností, na základe ktorých nie je potrebné doplnkovú ochranu ďalej\nposkytovať. Chyba žalovaného, ktorú nevie procesne napraviť, nemôže byť na ujmu žalobcu, žalovaný\nnemôže na konvalidovanie svojich chýb používať nezákonný postup. Ustanovenia § 15b ods. 2 písm.\na) zákona o azyle sa vzťahuje na iné prípady, napr. ak sa v krajine pôvodu zmení situácia – ukončenie\nvojny a pod. Z postupu žalovaného vyplýva, že už je rozhodnutý neudeliť žalobcovi azyl, ale opäť mu\nposkytne doplnkovú ochranu, ale ako občanom B. C.. Už dve súdne inštancie však žalovanému vrátili\nvec azylu na rozhodnutie o azyle a tým sa má žalovaný v prvom rade zaoberať. Žalobca je presvedčený,\nže dostatočne preukázal, že D. občianstvo mu naďalej trvá. Keďže má dve občianstva, žalovaný má\nustáliť štátnu príslušnosť podľa toho, v ktorej krajine mal posledný trvalý pobyt, čo je B. C.. Žalobca\nsa ale za aktuálnej situácie nemôže v B. C. dopytovať na svoje občianstvo. Bizarnosť napadnutého\nrozhodnutia spočíva aj v tom, že na základe predložených dôkazov by akékoľvek oddelenie cudzineckej\npolície udelilo žalobcovi dočasné útočisko ako občanovi D.. Žalovaný si neuvedomuje, aké dôsledky má\nnapadnuté rozhodnutie na súkromný a rodinný život žalobcu. Okrem toho, že žalobcovi zanikne možnosť\npodnikať, jeho manželke, ktorá na území Slovenskej republiky udelený pobyt na zlúčenie rodiny, tento\npobyt zanikne. Žalobca tiež uviedol, že po začatí vojny čakal päť mesiacov, kým mu D. orgány vystavia\nD. doklady a za týmto účelom chodil každé dva týždne osobne na migračný úrad. Keďže k vydaniu\ndokladov nedošlo, z obavy o svoju bezpečnosť opustil územie D. v júli 2022 a prišiel na Slovensko,\npričom disponoval len B. dokladmi, Potvrdením a Dočasným preukazom.\n29. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.01.2025 uviedol, že rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej ochrany\na o jej predlžení vychádzali z vykonaného dokazovania a posúdenia dostupných informácií a okolností,\nktoré platili v čase rozhodovania a v čase vydania týchto rozhodnutí. Po doplnení dokazovania dospel\nžalovaný k záveru, že žalobca je občanom B. C., nie občanom D. a vzhľadom na uvedené došlo\nk takej zmene okolností, pre ktoré nemohla byť ďalej doplnková ochrana žalobcovi poskytovaná.\nŽalovaný vychádzal z Ústavy D. a príslušných právnych predpisov D. a B. federácie o občianstve, ďalej\nz predložených listín, informácií a z výpovedí žalobcu. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu, ktorá sa opiera\no platnú právnu úpravu D., žalovaný zdôraznil, že Ústava D. ustanovuje len jedno štátne občianstvo\na podľa zákona sa dočasné osvedčenie občana D. (ktorým je aj Dočasný preukaz žalobcu J.), vydáva\nosobám, ktoré nadobudli D. občianstvo a zaviazali sa ukončiť štátne občianstvo iného štátu do dvoch\nrokov od nadobudnutia D. občianstva. Rozhodnutie o registrácii nadobudnutia D. občianstva sa zruší,\nak osoba, ktorá nadobudla D. občianstvo, nesplní povinnosť ukončiť cudzie občianstvo, nepredloží\nvyhlásenie o vzdaní sa cudzieho občianstva alebo vyhlásenia o neexistencii cudzieho občianstva.\nTúto povinnosť žalobca nesplnil. Doklady, ktoré v správnom konaní a v súdnom konaní predložil\nžalobca, nie sú dokladmi, ktoré preukazujú podľa zákona o občianstve D. D. štátnu príslušnosť. Žalobca\nv konaní nepredložil platný doklad osvedčujúci občianstvo D. a nevyvinul dostatočné úsilie na získanie\ntakéhoto dokladu, napr. cestovného dokladu. Žalovaný na pojednávaní predložil dôkaz – stanovisko\n\no nadobudnutí štátneho občianstva D. z veľvyslanectva D. v Bratislave. Poukázal aj na to, že vyjadrenia\nžalobcu v rámci pohovorov nezakladajú presvedčenie žalobcu o nadobudnutí štátneho občianstva\nD.. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca zamlčal, že o D. štátne občianstvo požiadal dvakrát,\nv roku 2019 a v roku 2021 a prvýkrát mu bolo občianstvo zrušené práve pre nepredloženie dokladu\no zrušení cudzieho štátneho občianstva alebo čestného prehlásenia o neexistencii cudzieho občianstva.\nZa zmenu okolností podľa § 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle považuje žalovaný skutočnosť, že\nv čase rozhodovania o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobca disponoval platnými dokladmi D., ale\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia nimi už nedisponoval. Podľa názoru žalovaného je potrebné\nrozlišovať medzi žiadosťou o štátne občianstvo a nadobudnutím štátneho občianstva. Pokiaľ žalobca\npriložil k žiadosti o D. štátne občianstvo potvrdenie o odoslaní žiadosti o vzdanie sa B. občianstva\ns kópiou tejto žiadosti, nesplnil zákonnú podmienku pre nadobudnutie D. občianstva, ktorou je vyhlásenie\no vzdaní sa B. štátneho občianstva, nejde totiž o dva totožné dokumenty. Žalobca musel vedieť, aký je\npostup pri nadobúdaní štátneho občianstva D., keďže už raz proces absolvoval. Nerozumie tiež, z akého\ndôvodu žalobca nekomunikoval s B. orgánmi elektronicky.\n30. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že vyhlásenie o vzdaní sa občianstva D.\núradom predložil, ale nebolo označené ako vyhlásenie, ale ako žiadosť o vzdanie sa B. občianstva,\nno obsahovo spĺňalo náležitosti vyhlásenia. Nejde resp. by nemalo ísť o dva rozdielne dokumenty.\nRegistrácia občanov D. nemá obmedzenú platnosť, časový limit sa vzťahuje iba na vzdanie sa cudzieho\nštátneho občianstva. Nie je pravdou, že žalobca neuviedol slovenským úradom, že žiadal o občianstvo\nD. už v roku 2019 a poukázal na to, že ak by sa dopustil porušenia zákona, druhýkrát by mu občianstvo\nudelené nebolo. Žalobca považuje za bezpredmetné, či je príslušníkom B. C. alebo D., podľa jeho\nnázoru by mal byť posúdený v súlade s Príručkou UNHCR a otázka jeho občianstva by mala byť\nposúdená ako predbežná v azylovom konaní. Z dôkazu predloženého žalovaným na pojednávaní\npodľa názoru žalobcu nevyplývajú žiadne nové relevantné skutočnosti. Žalovaný následne poukázal\nna to, že žalobca v roku 2022 uviedol, že v roku 2019 žiadal o trvalý pobyt na D., čo nekorešponduje\ns vyjadrením D. orgánov, že už v rokoch 2019 – 2021 mal občianstvo D.. Poukázal tiež na to, že ak\nžalovaný neudelí žiadateľovi azyl, musí sa zo zákona zoberať otázkou poskytnutia doplnkovej ochrany\nžiadateľovi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že B. občianstvo nebolo žalobcovi zrušené a D.\nobčianstvo nenadobudol. Potvrdenie nie je dokladom osvedčujúcim štátne občianstvo.\nVI. Aplikovaná právna úprava\n31. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou\nochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.“\n32. Podľa ustanovenia § 2 písm. c/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou\nochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.“\n33. Podľa ustanovenia § 2 písm. k/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie krajinou pôvodu\nštát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti\nštát jej posledného bydliska.“\n34. Podľa ustanovenia § 2 písm. n/ zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie bydliskom\ncudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky\ndlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy.“\n35. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nsú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n36. Podľa ustanovenia § 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu\nak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je\npotrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie\nzávažné dôvody založené na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý\nje jeho krajinou pôvodu.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n37. V správnej žalobe žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec žalovanému vrátiť na\nďalšie konanie, pričom namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191\nods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP).\n38. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu a listín predložených účastníkmi konania\nv súdnom konaní dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n\n39. Z predloženého administratívneho spisu v predmetnej veci, ku ktorému boli pripojené aj\nadministratívne spisy z konania o žiadosti o udelenie azylu žalobcovi a z konania o predlžení doplnkovej\nochrany žalobcovi, správny súd zistil nasledujúce skutočnosti:\n- rozhodnutím žalovaného L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi nebol udelený azyl podľa § 13\nods. 1 písm. a) zákona o azyle a bola mu poskytnutá doplnková ochrana na území SR podľa § 13a a § 20\nods. 4 zákona o azyle na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom\nžalobca bol v tomto konaní posudzovaný ako štátny občan D. a dôvody poskytnutia medzinárodnej\nochrany boli vyhodnotené len vo vzťahu k D. ako krajine pôvodu, ktorej bol v čase posudzovania žiadosti\nštátnym občanom (ďalej len „rozhodnutie o azyle“);\n- Krajský súd v Bratislave rozsudkom, sp. zn. 8Saz/3/2023 zo dňa 29.05.2023 v napadnutej časti\no neudelení azylu rozhodnutie o azyle zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie vychádzajúc zo\nskutočnosti, že žalobca naďalej disponuje aj štátnym občianstvom B. C., keďže nedostal na základe\nsvojej žiadosti o vzdanie sa B. občianstva zo dňa 08.02.2022 žiadnu odpoveď od príslušných orgánov.\nKrajský súd v Bratislave považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné, bez riadnych a preukázaných\nzáverov o občianstve žalobcu. Za krajinu pôvodu mal žalovaný považovať D. aj B. C. a jeho žiadosť\no azyl mal posúdiť vo vzťahu k obom krajinám;\n- Najvyšší správny súd SR rozsudkom, sp. zn. 2Sak/11/2023 zo dňa 30.11.2023 kasačnú sťažnosť proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Saz/3/2023 zo dňa 29.05.2023, zamietol. V odôvodnení\nrozsudku Najvyšší správny súd SR okrem iného uviedol: „36. Podľa Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky v prípade žalobcu nebola bez pochybností doposiaľ ustálená štátna príslušnosť D.\na nebolo bez pochybností preukázané, že žalobca už nie je občanom B. C.. Žalobca pritom tvrdí, že v\nprípade návratu na D. a jeho mobilizácie D. bude považovaný za vojnového zradcu v B. C.. Zároveň má\nobavy, že v prípade návratu do B. C. bude čeliť prenasledovaniu z dôvodu svojej národnosti a určitej\npríslušnosti k D., ako aj z dôvodu zastávania určitých politických názorov, a to nesúhlasu s politikou F.,\nktorá má počiatok v anexii O. a následne vedením vojny na D.. 37. V tejto súvislosti musí žalovaný doplniť\ndokazovanie o správy o D. a objasniť aj s poukazom na existenciu, resp. zmenu právnych predpisov\nD. v situácii vojenského konfliktu na D., ktorý začal XX. XXXXXXXX XXXX inváziou ozbrojených síl B.\nC. na D., a to najmä akým spôsobom možno získať štátne občianstvo D. v prípade štátnych občanov\nB. C.. Rovnako tak žalovaný doplní správy o D. aj o B. C. o existencii právnej úpravy, ktorá pripúšťa\nalebo vylučuje možnosť dvojitého štátneho občianstva a či v prípade vzdania sa občianstva B. C. postačí\nvyplnenie a odoslanie formulára elektronickou poštou, resp. či podmienkou vzdania sa občianstva B.\nC. sú aj ďalšie kroky zo strany štátnych orgánov B. C., akými sú odobratie pasu, resp. iných dokladov\nobčana B. C. a aké má účinky vzdanie sa občianstva B. C. bez realizácie ďalších takýchto krokov,\nresp. akceptácie zo strany štátnych orgánov B. C.. 38. V prípade, že sa bez pochybností preukáže,\nže žalobca je štátnym príslušníkom D., žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy\nz prenasledovania vo vzťahu k D.. V prípade, že sa preukáže, že žalobca je naďalej občanom B. C.,\nžalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu k B. C.. V\nprípade, že sa preukáže, že je žalobca je občanom D. aj B. C., žalovaný posúdi dôvody jeho žiadosti\na vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu k D. aj k B. C.. V prípade, ak príslušnosť žalobcu\nnapriek vykonanému dokazovaniu nebude možné jasne stanoviť, jeho žiadosť o azyl v zmysle bodu 89\nKritérií a postupov pri udeľovaní statusu utečenca (UNHCR) a tiež v zmysle § 2 písm. k/ ZoA žalovaný\nposúdi rovnakým spôsobom ako prípad osôb bez štátnej príslušnosti, čo znamená, že žalovaný posúdi\ndôvody jeho žiadosti a vyhodnotí jeho obavy z prenasledovania vo vzťahu ku krajine, v ktorej mal svoje\ntrvalé bydlisko.“ (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu vo veci azylu“)\n- rozhodnutím žalovaného L.: G./XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi predlžená doplnková\nochrana na území SR podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle na dobu dvoch rokov od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o predlžení doplnkovej ochrany“);\n- napadnutým rozhodnutím žalovaný žalobcovi zrušil doplnkovú ochranu podľa § 15b ods. 2 písm. a)\nzákona o azyle.\n40. Základným dôvodom pre zrušenie doplnkovej ochrany žalobcovi podľa odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia a argumentácie žalovaného v súdnom konaní bola skutočnosť spočívajúca v zmene\nokolností, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana (§ 15b ods. 2 písm. a) zákona o azyle).\nŽalovaný v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany žalobcovi vychádzal z toho, že žalobca je občanom B.\nC. a nie je občanom D., teda dospel v otázke štátneho občianstva žalobcu k času vydania napadnutého\nrozhodnutia k inému záveru, ako v rozhodnutí o azyle.\n41. Keďže doplnková ochrana bola rozhodnutím o azyle žalobcovi poskytnutá na základe záveru\nžalovaného, že žalobca je občanom D. (za splnenia ďalších zákonných podmienok pre poskytnutie\ndoplnkovej ochrany) a následne žalobca, po zrušení rozhodnutia o azyle v časti neudelenia azylu súdom\n\na vykonaní ďalšieho dokazovania, dospel k inému záveru vo vzťahu k ustáleniu občianstva žalobcu, ktorý\nmal za následok začatie konania o zrušenie doplnkovej ochrany a vydanie napadnutého rozhodnutia,\nspornou otázkou v tomto súdnom konaní je najmä otázka občianstva žalobcu vo vzťahu k D. k času\nvydania napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na to správnosť procesného postupu žalovaného.\nSprávny súd preto sústredil svoju pozornosť predovšetkým na otázku štátneho občianstva žalobcu\nvo vzťahu k D., teda či v administratívnom konaní bolo, aj v zmysle právneho názoru vyjadreného v\nrozhodnutí kasačného súdu vo veci azylu, nepochybne preukázané, že žalobca nie je občanom D..\n42. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ustálil skutočnosť, že žalobca nie je\nobčanom D., na základe doplneného dokazovania, a to (i) zabezpečením informácií o D. prostredníctvom\nodboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu Polytematická správa o krajine, č.\np.: G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a informácií o B. C., Polytematické správy o krajine č. p.: G./\nXXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. p. : G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. p. : G./XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, (ii) vykonaním doplňujúceho pohovoru so žalobcom zo dňa 16.05.2024 a (iii)\nzabezpečením úradných prekladov Potvrdenia, Dočasného preukazu a žiadosti žalobcu o vzdanie sa\nB. občianstva zo dňa 08.02.2022. Na základe žalovaným tvrdeného jednoznačného ustálenia len B.\nštátnej príslušnosti žalobcu žalovaný dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene okolností, za ktorých\nbola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana, a preto začal konanie o zrušenie doplnkovej ochrany.\nNa návrh žalobcu bolo dokazovanie v priebehu administratívneho konania doplnené o zákon o štátnom\nobčianstve B. federácie v znení platnom k 08.02.2022, úradný preklad e-mailovej komunikácie právnej\nzástupkyne žalobcu s veľvyslanectvom D. v Bratislave zo dňa 21.02.2023 a ďalšie informácie z verejne\ndostupných zdrojov o možnosti získania D. cestovného dokladu. Žalovaný uviedol, že nespochybňoval,\nže pri príchode žalobcu na územie SR tento disponoval štátnym občianstvom D., ale v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia ho nebolo možné považovať za občana D..\n43. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, skutočnosť, že\nskutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym\nspisom a nemá v ňom oporu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd dospel k záveru,\nže možno mať pochybnosti o dostatočnosti zistenia skutkového stavu veci v priebehu administratívneho\nkonania. Na základe posúdenia veci kasačným súdom v azylovom konaní mal žalovaný doplniť\ndokazovanie o správy o D. a objasniť aj s poukazom na existenciu, resp. zmenu právnych predpisov\nD. v situácii vojenského konfliktu na D., ktorý začal 24. februára 2022 inváziou ozbrojených síl B. C. na\nD., akým spôsobom možno získať štátne občianstvo D. v prípade štátnych občanov B. C.. Ďalej mal\ndoplniť dokazovanie o správy o D. a o B. C. o existencii právnej úpravy, ktorá pripúšťa alebo vylučuje\nmožnosť dvojitého štátneho občianstva a či v prípade vzdania sa občianstva B. C. postačí vyplnenie a\nodoslanie formulára elektronickou poštou, resp. či podmienkou vzdania sa občianstva B. C. sú aj ďalšie\nkroky zo strany štátnych orgánov B. C., akými sú odobratie pasu, resp. iných dokladov občana B. C.\na aké má účinky vzdanie sa občianstva B. C. bez realizácie ďalších takýchto krokov, resp. akceptácie\nzo strany štátnych orgánov B. C..\n44. Kasačný súd uložil žalovanému povinnosť zaoberať sa objasnením spôsobu, akým možno získať\nštátne občianstvo D. v prípade štátnych občanov B. C.. Žalovaný síce zisťoval, podľa akej legislatívy\na v akej dobe mali možnosť B. štátni občania prijať D. občianstvo, odpoveď na túto otázku je však\nv F. E. J. D., č. p.: G./XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zameraná najmä na možnosť získavania\nD. resp. B. občianstva v súvislosti s rozpadom E. N. a následným F. obdobím, nie bezprostredne\nv súvislosti s aktuálnou situáciu v týchto krajinách, ktoré sú už takmer tri roky vo vzájomnom vojnovom\nkonflikte, pričom žalobca požiadal o D. štátne občianstvo a vzdal sa B. štátneho občianstva krátko pred\nzačatím vojnového konfliktu. V súvislosti s vojnovým konfliktom došlo k zmene právnej úpravy v oblasti\nnadobúdania a zániku občianstva v oboch spomenutých štátoch, avšak žalovaný sa opomenul zaoberať\naj prípadnými prechodnými ustanoveniami novelizovaných resp. nových právnych úprav, ktoré by mohli\ndať odpoveď na otázku, ako posúdiť status osôb v postavení žalobcu. Na tomto mieste správny súd\npoukazuje na to, že žalovaný neposudzoval kompletnú právnu úpravu, teda úplné znenie príslušnej\nprávnej úpravy v B. C. a na D. v znení účinnom v rozhodnom čase, ale iba vybrané časti právnych\npredpisov v strojovom preklade, čo mohlo viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu statusu žalobcu\nz hľadiska jeho občianstva.\n45. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, podľa názoru správneho súdu\nnebola uspokojivo zodpovedaná ani otázka, či v prípade vzdania sa občianstva B. C. postačí vyplnenie\na odoslanie formulára elektronickou poštou, resp. či podmienkou vzdania sa občianstva B. C. sú aj\nďalšie kroky zo strany štátnych orgánov B. C., akými sú vydanie rozhodnutia resp. osvedčenia o zániku\nobčianstva, odobratie pasu, resp. iných dokladov občana B. C. a aké má účinky vzdanie sa občianstva\nB. C. bez realizácie ďalších takýchto krokov, resp. akceptácie zo strany štátnych orgánov B. C. ako\n\npodmienky podľa právnej úpravy D., ktorá vyžaduje, aby osoba nadobúdajúca D. štátne občianstvo\nukončila cudzie štátne občianstvo.\n46. Medzi účastníkmi konania bolo tiež sporné, či žalobca splnil záväzok ukončiť cudzie štátne\nobčianstvo tým, že príslušným D. orgánom predložil potvrdenie o elektronickom podaní vzdania sa\nobčianstva B. C., ktorého prílohou bol dokument obsahujúci prejav vôle žalobcu vzdať sa občianstva\nB. C. alebo bolo (je) potrebné príslušným štátnym orgánom D. predložiť osobitné vyhlásenie o vzdaní\nsa cudzieho občianstva. Záver žalovaného, že ak žalobca priložil k žiadosti o D. štátne občianstvo\npotvrdenie o odoslaní dokumentu o vzdaní sa B. občianstva s kópiou tohto dokumentu, nesplnil zákonnú\npodmienku pre nadobudnutie D. občianstva, ktorou je vyhlásenie o vzdaní sa B. štátneho občianstva,\npretože nejde o dva totožné dokumenty, nemá oporu v administratívnom spise. Z administratívneho spisu\nnevyplýva jednoznačne, akú formu má mať uvedené vyhlásenie podľa čl. 1 zákona o občianstve D..\n47. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nekonzistentnosť vyjadrení žalobcu v správnom konaní a v súdnom\nkonaní k otázke jeho občianstva, správny súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Zo správneho spisu\nvyplýva, že žalobca pri pohovore dňa 22.11.2022 uviedol, že už v roku 2018 prišiel na územie D. vybaviť\nsi pobyt a občianstvo. Zároveň žalobca konzistentne opisoval kroky, ktoré urobil, aby nadobudol D.\nobčianstvo a dosiahol zánik B. občianstva, vrátane predloženia dokumentov preukazujúcich vykonanie\ntýchto úkonov. Správny súd poukazuje na špecifiká konania o medzinárodnej ochrane vo vzťahu\nk štandardu a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu. Bremeno tvrdenia zaťažuje žiadateľa, ale dôkazné bremeno je výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, ale správny orgán\nje povinný zabezpečiť maximálne množstvo dôkazov a informácií, vyvracajúcich, ale aj potvrdzujúcich\ntvrdenia žiadateľa (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža 48/2014 zo dňa 13.01.2015).\n48. Sumarizujúc vyššie uvedené, v administratívnom konaní nebolo bezpochyby preukázané, že žalobca\nnesplnil záväzok ukončiť svoje cudzie občianstvo ako podmienku nadobudnutia resp. zachovania D.\nštátneho občianstva.\n49. Pokiaľ by však aj bolo preukázané, že žalobca stále je občanom B. C., pričom právny poriadok D.\nvylučuje dvojité alebo viacnásobné štátne občianstvo, z vykonaného dokazovania nevyplýva, na základe\nakej skutočnosti dochádza v prípade nesplnenia záväzku ukončiť cudzie štátne občianstvo k zániku\nnadobudnutého štátneho občianstva D.. Podľa názoru žalovaného dochádza k zániku už na základe\nskutočnosti uplynutia doby dvoch rokov odo dňa nadobudnutia D. občianstva v spojení s nesplnením\nzáväzku preukázať ukončenie cudzieho štátneho občianstva. Z dôkazov predložených v súdnom konaní\nžalobcom sa však javí, že k zániku (odňatiu) občianstva D. pre nesplnenie záväzku ukončiť cudzie štátne\nobčianstvo dochádza až na základe rozhodnutia o odňatí občianstva podľa čl. 21 zákona o občianstve\nD. (odpoveď Štátnej migračnej služby D. zo dňa 07.11.2024). V ďalšom konaní bude preto povinnosťou\nžalovaného ustáliť, na základe akej právnej skutočnosti v takomto prípade dochádza k zániku štátneho\nobčianstva D.. Správny súd nespochybňuje úsilie žalovaného zistiť v tomto smere skutkový a právny\nstav veci (napr. žiadosť o stanovisko adresovaná veľvyslanectvu D. v Slovenskej republike, č. G./\nXXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX), ale ani z dôkazu, ktorý predložil žalovaný na pojednávaní, nie\nje možné bezpochyby ustáliť, ktorým momentom dochádza k zániku D. občianstva pre nesplnenie\nzáväzku ukončiť cudzie štátne občianstvo a túto skutočnosť príslušným štátnym orgánom D. preukázať.\nZ odpovede na uvedenú žiadosť sa javí ako pravdepodobné, že k zrušeniu registrácie nadobudnutia D.\nobčianstva dochádza na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu D.. Vzhľadom na uvedené\nje však potrebné v administratívnom konaní ustáliť, či k zániku D. občianstva dochádza na základe\ndekrétu prezidenta D. (čl. 19 zákona o občianstve D.) alebo na základe zrušenia rozhodnutia o registrácii\nnadobudnutia D. občianstva (čl. 21 zákona o občianstve D.) alebo na základe inej právnej skutočnosti.\nPre úplnosť správny súd poznamenáva, že skutočnosť, že žalobca nedisponuje platným dokladom\nosvedčujúcim občianstvo sama o sebe neznamená, že žalobca nie je občanom konkrétneho štátu.\n50. V prípade, ak občianstvo žalobcu napriek vykonanému dokazovaniu nebude možné bezpochyby\nustáliť, žalovaný posúdi status žalobcu v súlade s bodom 89 Kritérií a postupov pri udeľovaní statusu\nutečenca (UNHCR, 1992, Ženeva; ďalej len ako „Kritériá“) a s § 2 písm. k) a písm. n) zákona o azyle ako\nosoby bez štátnej príslušnosti a posúdi dôvody pre zrušenie doplnkovej ochrany vo vzťahu ku krajine,\nv ktorej mal žalobca posledné bydlisko. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý uvádza,\nže žalobca má ustáliť štátnu príslušnosť podľa toho, v ktorej krajine mal žalobca posledný trvalý pobyt,\na tou je B. C.. Kritériá v bode 89 uvádzajú „Where, therefore, an applicant alleges fear of persecution\nin relation to the country of his nationality, it should be established that he does in fact possess the\nnationality of that country. There may, however, be uncertainty as to whether a person has a nationality.\nHe may not know himself, or he may wrongly claim to have a particular nationality or to be stateless.\nWhere his nationality cannot be clearly established, his refugee status should be determined in a similar\n\nmanner to that of a stateless person, i.e. instead of the country of his nationality, the country of his\nformer habitual residence will have to be taken into account.“ Pod pojmom „former habitual residence“ je\npotrebné rozumieť predchádzajúci obvyklý pobyt, čo nie je pojem totožný s pojmom trvalý pobyt. Bod 89\nKritérií odkazuje na body 101 – 105 Kritérií, týkajúce sa osôb bez štátnej príslušnosti, nachádzajúcich\nsa mimo krajiny svojho predchádzajúceho obvyklého pobytu. V bode 103 Kritérií je uvedené, že dôvody\n(pozn. prenasledovania) sa musia skúmať vo vzťahu ku krajine „predchádzajúceho obvyklého pobytu“,\nv súvislosti s ktorou sú tvrdené obavy. Tvorcovia dohovoru z roku 1951 uvedené definovali ako „krajinu,\nv ktorej osoba mala bydlisko a v ktorej trpela alebo sa obáva, že bude trpieť prenasledovaním, ak by\nsa vrátila“. Podľa bodu 104 prvej vety Kritérií „Osoba bez štátnej príslušnosti môže mať viac ako jednu\nkrajinu predchádzajúceho obvyklého pobytu a môže mať obavy z prenasledovania vo vzťahu k viac\nako jednej z nich.“ Obdobne zákon o azyle v § 2 písm. k) upravuje, že krajinou pôvodu je v prípade\nosoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska, nie trvalého pobytu. Podľa názoru správneho\nsúdu zatiaľ čo trvalý pobyt má skôr evidenčný charakter, ide o registrovaný právny stav, pojem „obvyklý\npobyt“ alebo „bydlisko“ je charakterizovaný/é ako miesto, ktoré si osoba zvolí ako stále alebo obvyklé\ncentrum svojich záujmov v konkrétnom štáte, pričom jeho prítomnosť v tomto štáte svedčí o dostatočnej\nmiere stability a vôli osoby zdržiavať sa na území tohto štátu dlhodobo. V tomto smere je potrebné\nvziať do úvahy aj znenie ustanovenia § 2 písm. n) zákona o azyle, z ktorého vyplýva, že z hľadiska\nustálenia, či určitý štát je možné považovať za bydlisko cudzinca bez štátnej príslušnosti, musia byť\nvyhodnotené dva aspekty, a to dlhodobosť zdržiavania sa osoby v tomto štáte pred vstupom na územie\nSlovenskej republiky a existencia určitých osobných vzťahov, ktoré ho k tomuto štátu viažu. Ak žalovaný\ndospeje k záveru, že štátnu príslušnosť žalobcu nie je možné bezpochyby ustáliť, za krajinu pôvodu bude\npovažovať štát posledného bydliska žalobcu, ktorý určí v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami.\n51. K námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) vo vzťahu k obnove\nkonania o azyle v časti poskytnutia doplnkovej ochrany, sa správny súd stotožňuje s argumentáciou\nžalovaného, že uvedené nie je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci. Ide o samostatné správne\nkonanie a rozhodnutie v konaní o obnove konania je preskúmateľné súdom. Predmetom súdneho\nprieskumu v tejto veci nie je ani postup žalovaného a rozhodnutie o prerušení azylového konania, ktoré\nsa za splnenia zákonných predpokladov tiež môže stať samostatným predmetom súdneho prieskumu\n(§ 7 písm. e) SSP a contr.).\n52. Na základe vyššie uvedených skutočností, berúc do úvahy aj predloženie nových dôkazov\núčastníkmi konania v súdnom konaní, vychádzajúc zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozhodnutia\n(§ 206 ods. 4 SPP) súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 191\nods. 1 písm. c), e) a f) SSP v spojení s § 220 SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n53. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou ustálenia štátnej príslušnosti žalobcu.\nPo ustálení občianstva žalobcu resp. ak dospeje k záveru, že občianstvo žalobcu napriek vykonanému\ndokazovaniu nie je možné bezpochyby ustáliť, opätovne posúdi, či boli dané zákonné dôvody pre začatie\nkonania a rozhodnutie o zrušení poskytovania doplnkovej ochrany žalobcovi.\n54. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\n\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "6d977ebe-1f39-49ad-84df-e771989f9a17:d8120182-e1ae-4e6a-949a-daac000ef2bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200406.1", "spisova_znacka": "2Sak/11/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/11/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200406.1"}, {"guid": "d09f8b06-91cc-4a93-9d54-38305529590b:369a3fc9-3dbe-4a86-b1a7-e3b6a2793029", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100429.1", "spisova_znacka": "8Saz/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Saz/3/2023 z 9. 10. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100429.1"}], "citovane_v": [{"guid": "0e739ef5-0135-47a8-bfc1-0621a2cfe59b:47033126-2ec2-4196-a785-aab117106181", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100826.1", "spisova_znacka": "15SaZ/4/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15SaZ/4/2026 z 25. 8. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100826.1"}]}