Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 18Sa/13/2024 z 18. 2. 2025
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 18. februára 2025, sp. zn. 18Sa/13/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101555.1
Správny súd v Bratislave | 18Sa/13/2024 | ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101555.1 | 2025-02-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: SSP, § 252 ods. 1 SSP, § 258 SSP, § 18 ods. 2 SSP, § 184 SSP, § 185 SSP, § 186 ods. 1 SSP, § 188 SSP, § 149 ods. 2 SSP, § 185 SSP, § 185 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b883ea-6100-4bb5-98f4-d407df810b3c
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101555.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
18Sa/13/2024
0724101555
18. 02. 2025
JUDr. Marek Michaláč
ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101555.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AB REAL, s.r.o., IČO: 31 698 115, so sídlom: Garbiarska
2, Košice, proti žalovanému: Úrad pre správu zaisteného majetku, IČO: 53 803 175, so sídlom: Námestie
slobody 2906/12, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
11.10.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2024 domáha ochrany podľa § 252 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“). Spolu s podanou žalobou
žalobca taktiež žiada priznanie odkladného účinku svojej žalobe podľa § 258 SSP v znení:
Správny súd v Bratislave priznáva žalobe vo veci preskúmania iného zásahu Úradu pre správu
zaisteného majetku odkladný účinok a Žalovanému zakazuje vykonávať úkony správy zaisteného
majetku voči nehnuteľnému majetku Žalobcu zaistenému na báze uznesenia Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp.zn. VII/2 Gv 268/17/1000-118 zo dňa
12.03.2019 v spojení s uznesením Špecializovaného trestného súdu pod sp.zn. 5Tp/11/2019 zo dňa
17.04.2019 a v spojení s uznesením o zmene zaistenia Krajskej prokuratúry Žilina pod sp.zn. Kv
22/23/5500-4 zo dňa 11.08.2023, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že konaním
žalovaného, ktorý nedisponuje zákonnou právomocou na výkon správy majetku vo vlastníctve žalobcu
sú rušené závažným spôsobom vlastnícke práva žalobcu, právo na pokojné užívanie majetku a i právo
podnikať a žalovaný i po upozornení žalobcu opätovne zasahuje a rozširuje svoje nezákonné aktivity
voči žalobcovi, tak je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, keďže žalovaný prekročením svojich
právomocí môže spôsobiť veľké škody žalobcovi, a to i tým. že žiada v rozpore so zákonom platenie
úhrad za nájom nad rámec vlastnej právomoci od nájomcu nehnuteľného majetku žalobcu vo svoj
prospech, čím sa pokúša poškodzovať podnikateľské aktivity žalobcu.
3. Žalobcove podnikateľské aktivity v podstate výlučne spočívajú v podnikaní s predmetným
nehnuteľným majetkom a žalovaný sa v rozpore so zákonom pokúša celkom zničiť podnikanie žalobcu
nezákonným uzurpovaním si práv vyberania nájomného od nájomcov pre seba samého, čo je spôsobilé
celkovo paralyzovať žalobcu a uviesť ho do stavu bankrotu a tým zničiť celkom jeho podnikateľské
aktivity, a preto je zásah žalovaného možno považovať za závažný a pre žalobcu až fatálny. Preto
považuje žalobca využitie odkladného účinku za jediný efektívny a účinný prostriedok ochrany jeho
vlastníckeho práva, práva podnikať a pokojne užívať svoj majetok, ktorý mu poskytuje za daných
okolností právny poriadok SR.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 13.01.2025. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu
a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K návrhu na priznanie odkladného
účinku uviedol, že v trestnej veci vedenej Krajskou prokuratúrou Žilina pod sp.zn. Kv 22/23/5500 proti
obvinenému JUDr. Ing. A. B. a spol. pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a),
ods. 5 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona bolo Úradu pre správu
zaisteného majetku („ďalej len „úrad“) 15.07.2024 doručené uznesenie Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn.
Kv 22/23/5500-4 z 11.08.2023, ktorým boli podľa § 96a ods. 1 Trestného poriadku zaistené nehnuteľnosti
vlastnené spoločnosťou AB REAL, s.r.o., Košice.
5. List č. k. ÚpSZM/169/2024-7 z 19.07.2024 bol dotknutej osobe doručený 12.08.2024. Dotknutá osoba
poskytla Úradu súčinnosť listom z 01.09.2024, doručeným Úradu 04.09.2024. Z poskytnutých informácií
uvedených v tomto liste a v jeho prílohách vyplynulo, že zaistené nehnuteľnosti sú prenajímané. V liste
boli tiež uvedené námietky dotknutej osoby týkajúce sa procesu zaisťovania. Na základe skutočností
zistených Úradom pri výkone správy zaisteného majetku bola listom č.k. ÚpSZM/169/2024-15 zo
06.09.2024, doručeným 12.09.2024 vyzvaná Ing. C. D., správkyňa konkurznej podstaty nájomcu
dotknutej osoby - spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690 904 - oznámiť úradu aktuálny
stav nájomného vzťahu a zabezpečiť, aby boli sumy dohodnutého nájomného splatného po zaistení
majetku spoločnosti AB REAL, s.r.o., Košice posielané v zodpovedajúcej výške na účet Úradu pre správu
zaisteného majetku: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXX. Správkyňa na výzvu Úradu
doposiaľ neodpovedala.
6. V časti obsahujúcej námietky dotknutej osoby týkajúce sa procesu zaisťovania bol list dotknutej
osoby z 01.09.2024 listom č.k. ÚpSZM/169/2024-16 z 10.09.2024, doručeným 17.09.2024, odstúpený
z dôvodu vecnej príslušnosti na ďalšie konanie Krajskej prokuratúra Žilina. Po doručení vykonateľného
rozhodnutia o zaistení majetku v predmetnej veci, ktorým je uznesenie Krajskej prokuratúry Žilina sp.zn.
Kv 22/23/5500-4 z 11.08.2023, začal Úrad vykonávať správu zaisteného majetku v intenciách vyššie
citovaných ustanovení zákona NR SR č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a
správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýto postup je povinnosťou
Úradu vyplývajúcou z platnej právnej úpravy. K inému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalobcu zo
strany žalovaného nedošlo. Nájomca žalovaného ani správca konkurznej podstaty nájomné patriace do
zaisteného majetku na základe výzvy Úradu doposiaľ neposielajú na určený bankový účet. V prípade
zrušenia alebo obmedzenia zaistenia majetku Úrad v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 Zákona zaistený
majetok dotknutej osobe vráti. Preto nie je daný dôvod na to, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie,
o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie
o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená
ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia
určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o
výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
15. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a vyjadrením sa žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil
zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým,
že žalovaný prekročením svojich právomocí môže spôsobiť veľké škody žalobcovi, a to i tým. že žiada v
rozpore so zákonom platenie úhrad za nájom nad rámec vlastnej právomoci od nájomcu nehnuteľného
majetku žalobcu vo svoj prospech, čím sa pokúša poškodzovať podnikateľské aktivity žalobcu.
16. Žalobcove podnikateľské aktivity v podstate výlučne spočívajú v podnikaní s predmetným
nehnuteľným majetkom a žalovaný sa v rozpore so zákonom pokúša celkom zničiť podnikanie žalobcu
nezákonným uzurpovaním si práv vyberania nájomného od nájomcov pre seba samého, čo je spôsobilé
celkovo paralyzovať žalobcu a uviesť ho do stavu bankrotu a tým zničiť celkom jeho podnikateľské
aktivity, a preto je zásah žalovaného možno považovať za závažný a pre žalobcu až fatálny. Preto
považuje žalobca využitie odkladného účinku za jediný efektívny a účinný prostriedok ochrany jeho
vlastníckeho práva, práva podnikať a pokojne užívať svoj majetok, ktorý mu poskytuje za daných
okolností právny poriadok SR.
17. Povinnosťou žalobcu je uviesť v návrhu niektorý zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného
účinku predmetného ustanovenia a zároveň ich musí správnemu súdu preukázať.
18. Prostredníctvom inštitútu odkladného účinku sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana
práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo
následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu

neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku
je možno poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej
činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu
v Brne sp.zn. 62Af/42/2011 zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti
nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku
alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný
účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné
podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a
zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
19. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v §
185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku
v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v
rozpore s verejným záujmom.
20. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma
hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného
účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným
bremenom.
21. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením
§ 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu
a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.
22. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný
následok je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp.
okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí
a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí
predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť
riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
(napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, 13S/66/2020).
23. V nadväznosti na uvedené však správny súd konštatuje, že žalobca na preukázanie svojich
tvrdení nepredložil správnemu súdu žiadne relevantné doklady, či iné dôkazy, ktoré by toto jeho
tvrdenie podporovali, či osvedčovali. V relatívne všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu, ktorými
odôvodňoval existenciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP správny
súd neidentifikoval resp. nemal za preukázanú skutočnú hrozbu alebo vznik závažnej ujmy alebo značnej
finančnej, resp. hospodárskej škody. Žalobca v predmetnom návrhu nepreukázal na účely rozhodnutia
o odkladnom účinku potrebu ochrany z dôvodu, že by žalobcovi právnymi následkami návrhu opatrenia
hrozila závažná ujma a značná hospodárska škoda. Súdu nepostačuje len samotné tvrdenie žalobcu
o tom, že žalovaný svojím konaním môže spôsobiť žalobcovi veľké škody.
24. Na záver však súd zdôrazňuje, že súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých
žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).