{"guid": "5e9cf815-3073-403a-96d6-cd6391d1bf2e:aa6d0443-e9c5-40f6-9979-ffca8e6e35be", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1", "spisova_znacka": "15Saz/10/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/10/2024 z 2. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. januára 2025, sp. zn. 15Saz/10/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1", "identifikacne_cislo": "0724101508", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2025-01-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa6d0443-e9c5-40f6-9979-ffca8e6e35be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/10/2024\n0724101508\n02. 01. 2025\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101508.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkýň: 1/ A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, cestovné doklady číslo XX XXXXXXXX C. D.\nXX XXXXXXX, E. D. F.: XXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí A. D. XX, F., G. H., t. č.\nbytom I. F. XXXX/XX, B., 2/ mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, cestovný\ndoklad číslo XX XXXXXXX, ev. č. F.: XXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí A. D. XX,\nF., G. H., t. č. bytom I. F. XXXX/XX, B., zastúpenej zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 1/, obe žalobkyne\nzast. Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej\nžalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-103-79/2022Ž zo dňa 22.08.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu\nč. ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa 22.08.2024, v časti výroku 1., ktorým žalobkyniam: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, ruskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad číslo XX XXXXXXXX a číslo XX XXXXXXX\na mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, ruskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad číslo XX XXXXXXX, nebol\nudelený azyl, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyniam voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,\no ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa 22.08.2024 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) žalobkyniam vo výroku 1. podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o azyle“)\nneudelil azyl; vo výroku 2. podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú\nochranu a vo výroku 3. podľa § 10 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 20 ods. 2 a 5 zákona o azyle udelil\nazyl na účel zlúčenia rodiny na dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný najprv opísal priebeh administratívnych a súdnych\nkonaní začatých po príchode žalobkýň na územie Slovenskej republiky (až po vydanie napadnutého\nrozhodnutia), a to nasledovne:\n„Po príchode na územie SR cudzinka A. B. XX.XX.XXXX pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného\nzboru Humenné požiadala v mene svojom a v mene svojej maloletej dcéry J. B. o udelenie azylu alebo\n\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha\nvojnový konflikt a tiež z dôvodu, že v RF bol jej manžel ako člen strany C. A. prenasledovaný za svoje\npolitické názory.\nZa účelom zdôvodnenia jej žiadosti bol s ňou dňa 21.03.2022 vykonaný vstupný pohovor, počas\nktorého objasnila dôvody, kvôli ktorým bola nútená krajinu pôvodu opustiť a na území SR požiadať\no medzinárodnú ochranu. V súvislosti s tým poukázala na to, že jej manžel bol zakladajúcim členom\nstrany C. A. a kvôli svojim politickým aktivitám bol obvinený z vykonštruovanej ekonomickej trestnej\nčinnosti. Vzhľadom na hrozbu uväznenia sa celá rodina presídlila na Ukrajinu, avšak po vypuknutí\nozbrojeného konfliktu z tejto krajiny odišli na Slovensko a požiadali tu o medzinárodnú ochranu. Po\nkomplexnom posúdení jej žiadosti migračný úrad dospel k záveru, že menovaná a jej dcéra nespĺňajú\npodmienky ustanovené v § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a preto im rozhodnutím číslo ČAS:\nMU-PO-103-21/2022-Ž z 25.08.2022 azyl nebol udelený a zároveň im nebola poskytnutá ani doplnková\nochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podala menovaná opravný prostriedok na Krajský\nsúd v Bratislave, ktorý vzhľadom na to, že v rozhodnutí migračného úradu bola nesprávne ustálená\ntotožnosť osoby manžela menovanej, ktorej dôvody pre posúdenie medzinárodnej ochrany sú na neho\nviazané, rozhodnutie migračného úradu rozsudkom 7SaZ/l 1/2022 z 05.01.2023 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nV novom konaní migračný úrad nedostatky v súvislosti so stotožnením manžela menovanej odstránil a\nza účelom opätovného posúdenia dôvodov jej žiadosti s ňou vykonal dňa 17.05.2023 doplňujúci pohovor.\nPočas neho menovaná opätovne poukázala na problémy, ktoré mala v súvislosti s politickými aktivitami\nmanžela, a kvôli ktorým boli nútení krajinu pôvodu opustiť. Na podporu svojich tvrdení doložila do konania\nďalšie dôkazné prostriedky. Zo strany migračného úradu boli do konania zaistené aktuálne informácie o\nkrajine pôvodu menovanej, z ktorých bolo zrejmé, že v RF síce skutočne dochádza k prenasledovaniu\npolitických oponentov, avšak v prípade manžela menovanej sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo\no ekonomickú trestnú činnosť, bez akýchkoľvek súvislostí s § 8 zákona o azyle. Na základe uvedenej\nskutočnosti menovanej a jej dcére rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-PO-103- 50/2022-Ž z\n21.08.2023 opäť nebol udelený azyl a ani im nebola poskytnutá doplnková ochrana na území SR.\nAj proti tomuto rozhodnutiu podala menovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu\nsprávnu žalobu na Správny súd Bratislava, ktorý rozsudkom Sp. Zn. 13SaZ/7/2023-153 z 27.03.2024\nrozhodnutie migračného úradu opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia\nuvedeného rozhodnutia správny súd konštatoval nedostatočné posúdenie žiadosti manžela menovanej\na zároveň zaviazal migračný úrad v ďalšom konaní posúdiť, či v prípade menovanej a jej maloletej dcéry\nnemôže ísť o prenasledovanie z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, teda rodine (ak by vo\nveci manžela a otca boli preukázané politické dôvody prenasledovania).\nNa základe vyššie uvedenej skutočnosti pristúpil migračný úrad v zmysle rozsudku správneho súdu k\nopätovnému posúdeniu prípadu menovanej. Za týmto účelom s ňou bol dňa 14.06.2024 vykonaný ďalší\ndoplňujúci pohovor, počas ktorého opätovne poukázala na to, z akého dôvodu bola nútená spoločne so\nsvojou maloletou dcérou krajinu pôvodu opustiť.\nAko počas pohovorov uviedla, z krajiny pôvodu vycestovala spolu s dcérou 25.07.2021 na Ukrajinu za\nmanželom, ktorý tam žil už od 14.02.2021, nakoľko v krajine pôvodu mal problémy so štátnymi orgánmi\nkvôli svojim politickým aktivitám. V súvislosti s nimi uviedla, že jej manžel bol zakladajúcim členom\npolitickej strany C. A. s názvom Národná aliancia a od roku 2009 sa zúčastňoval protivládnych mítingov\na demonštrácií. Hoci do roku 2017 boli tieto mítingy legálne, od roku 2018-2019 ruský režim začal\nprenasledovať a zatýkať účastníkov protivládnych demonštrácií, pričom práve od tejto doby začal mať\naj jej manžel problémy.\nV roku 2019 manžel menovanej začal často cestovať do mesta Pyatigorsk, kvôli prebiehajúcemu\ntrestnému konaniu, o ktorom vedela iba toľko, že v rámci neho mal manžel vystupovať iba v pozícii\nsvedka. Neskôr, v októbri 2020, prišli do ich bytu policajti, vykonali domovú prehliadku, pričom im\nzaistili 30 000 dolárov, s tým že sa jedná o falzifikáty. Okrem peňazí zaistili aj manželov počítač, v\nktorom mal uložené informácie týkajúce sa jeho politickej činnosti. Dňa 04.02.2021 v neprítomnosti\nmanžela prišli do ich bytu dvaja neznámi muži, ktorí sa predstavili ako policajti. V byte sa v tom čase\nnachádzala menovaná, jej deti a matka, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti. Neznámi muži sa\nformou vyhrážok snažili od nej zistiť, kde sa jej manžel, ktorý im mal dlhovať peniaze, zdržiava. Následne\nmenovanú a jej matku niekoľkokrát telefonicky kontaktovali neznáme osoby so zjavne čečenským\nprízvukom, ktoré sa tiež vypytovali na jej manžela. Podľa menovanej všetky tieto udalosti úzko súviseli\npráve s manželovou politickou angažovanosťou. Z obavy o svoju bezpečnosť sa aj s deťmi a matkou\npresťahovala do synovho bytu, pričom manžel odišiel z RF na Ukrajinu. Po tom, ako jej syn ukončil\nštúdium na konzervatóriu, z obavy o bezpečnosť kvôli manželovej protivládnej činnosti odišla celá rodina\n\nza ním na Ukrajinu. Keď na Ukrajine vypukol ozbrojený konflikt, pricestovali na územie SR, kde aj z\ndôvodu vojnového konfliktu požiadala v mene svojom a svojej dcéry o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti\nneuviedla.“\n3. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný uviedol, že z výpovede\nžalobkyne 1/ je zrejmé, že dôvody svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu zakladá na problémoch\nsvojho manžela, ktoré podľa nej súviseli s jeho politickými aktivitami, ako zakladajúceho člena politickej\nstrany C. A. a protirežimovým postojom, pričom tieto v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňovali\nživot celej rodiny. Konštatoval, že žalobkyňa 1/ do konania opätovne predložila dôkazné prostriedky,\npotvrdzujúce, že jej manžel bol zakladajúcim členom strany C. A. a tiež hnutia „Vpred Rusko“,\npričom súčasťou predložených dôkazných prostriedkov boli aj listy Generálnej prokuratúry, ktoré mali\npotvrdiť prebiehajúce trestné konanie voči jej manželovi v krajine pôvodu. Ďalej konštatoval aj to, že\nz jeho strany boli do konania zabezpečené aktuálne informácie o Ruskej federácii, ktoré tentokrát\ndetailnejšie potvrdzovali, že ruské štátne orgány vedú vo viacerých prípadoch voči politickým oponentom\nvykonštruované procesy tak, ako to manžel žalobkyne 1/ opísal vo svojom prípade, len v konaní na\npodporu svojich tvrdení doložil dostatočné množstvo dôkazných prostriedkov, potvrdzujúcich, že sa\nv krajine pôvodu kvôli svojim politickým aktivitám stal obeťou vykonštruovaného trestného stíhania.\nTvrdil, že na základe uvedenej skutočnosti dospel k záveru, že v prípade návratu do krajiny pôvodu\nby mohol manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/ čeliť hrozbe prenasledovania v zmysle § 2 písm.\nd) zákona o azyle, a preto mu rozhodnutím ČAS: MU-PO-102-79/2022-Ž z 29.05.2024 bol udelený\nazyl podľa § 8 písm. a) zákona o azyle z politických dôvodov. Ďalej mal za to, že aj keď v prípade\nmanžela žalobkyne 1/ boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, tak v prípade žalobkyne\n1/ ich posudzoval individuálne, v závislosti na miere ohrozenia jej bezpečnosti počas pobytu v krajine\npôvodu. Poukázal na to, že z výpovedí žalobkyne 1/ je však zrejmé, že v krajine pôvodu nebola členkou\nžiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne aktivity a v priebehu konania neuviedla žiadne indície, na\nzáklade ktorých by bolo možné sa domnievať, že by jej kvôli manželovým aktivitám mohol niekto nejaký\npolitický názor pripisovať. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa 1/ v krajine pôvodu nikdy nebola trestne\nstíhaná, ani väznená a so štátnymi orgánmi nemala nikdy žiadne problémy – mal teda za to, že v prípade\nžalobkyne 1/ možno prenasledovanie z politických dôvodov vylúčiť. Následne uviedol aj to, že vzhľadom\nna to, že v priebehu konania žalobkyňa 1/ žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v krajine pôvodu\nmala akékoľvek problémy kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu, tak vylúčil aj prenasledovanie z\nnáboženských dôvodov. Čo sa týka možného prenasledovania žalobkyne 1/ z dôvodu príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine (k rodine) uviedol, že v prípade sociálnej skupiny by malo ísť o prenasledovanie\nz iných dôvodov, ako sú azylovo relevantné dôvody (národnostné, rasové, náboženské alebo politické),\nnapr. sexuálna orientácia – bol toho názoru, že tak je tomu aj v prípade žalobkýň, kde síce bolo\npreukázané politické prenasledovanie jedného z členov rodiny (manžela/otca), ale neboli preukázané\nosobitné charakteristické črty rodiny, na základe ktorých by bolo možné takúto rodinu zaradiť do sociálnej\nskupiny. Mal za to, že v ich prípade absentujú vrodené a nemenné charakteristické črty, ktorých by sa\nnemohli zriecť, nakoľko bežná rodina nie je nemenný charakteristický prvok a v priebehu rokov sa vyvíja\na môže sa meniť. Dospel k záveru, že ani tentokrát nebolo objektívne preukázané, že by žalobkyne boli\nalebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohli byť prenasledované z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto im azyl neudelil.\n4. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nžalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že v prípade žalobkýň neboli naplnené dôvody pre udelenie\nazylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či žalobkyne spĺňajú podmienky pre poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by\nboli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym\nbezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie\nalebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie\nživota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Uviedol, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej\nochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla\nčeliť minimálne jednému z troch uvedených kritérií vážneho bezprávia. Konštatoval, že pre objektívne\nposúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu si zabezpečil\naktuálne informácie o situácii v Ruskej federácii so zameraním na Moskovskú oblasť odkiaľ žalobkyne\npochádzajú. Tvrdil, že napriek tomu, že Ruská federácia si naďalej zachováva možnosť udelenia trestu\n\nsmrti, nový zákonník z roku 1996, ktorý vstúpil do platnosti hneď po tom, ako sa Ruská federácia\nstala členským štátom Rady Európy, výrazne znížil počet trestných činov, za ktoré možno trest smrti\nudeliť. Konštatoval, že zatiaľ čo článok 66 Trestného zákona zakazuje trest smrti za trestný čin v štádiu\npokusu, článok 59 umožňuje trest smrti za obzvlášť závažné trestné činy „pokusy o zabitie“ - tieto\n„pokusy o zabitie“ môžu predstavovať kategóriu pokusov, pri ktorých je spáchanie určitých trestných\nčinov s konečným zámerom poškodiť osobu alebo život určitých osôb za ktoré možno udeliť trest\nsmrti. Tvrdil, že hoci trest smrti v Ruskej federácii nebol dosiaľ formálne zrušený, od roku 1996 platí\nnaň moratórium a preto sa nevykonáva. Ďalej uviedol, že vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne 1/, že v\nkrajine pôvodu nespáchala žiaden trestný čin, nebola z ničoho obvinená, trestne stíhaná, ani väznená,\ntak je toho názoru, že žalobkyniam v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozba vážneho bezprávia\nz dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu nehrozí. Poukázal taktiež na to, že z pohovoru so\nžalobkyňou 1/ vyplynulo, že v Ruskej federácii nikdy nečelila mučeniu, krutému alebo neľudskému\nzaobchádzaniu alebo trestu, ako ďalšej forme vážneho bezprávia a zároveň tam nevykonávala žiadnu\ntakú činnosť, ktorá by v prípade jej návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne orgány Ruskej federácie\nk neprimeraným opatreniam voči jej osobe. Mal za to, že táto forma vážneho bezprávia žalobkyniam\nnehrozí ani za odchod z krajiny pôvodu, nakoľko z Ruskej federácie vycestovali legálne, bez akýchkoľvek\nproblémov. Konštatoval, že okrem uvedeného v Ruskej federácii je zákonom stanovená sloboda pohybu\npo krajine, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, aj keď vláda toto právo pre určité skupiny\nobmedzila. Bol teda toho názoru, že nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade návratu\nžalobkýň do Ruskej federácie by sa stali objektom druhej formy vážneho bezprávia. Čo sa týka tretej\nformy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby\nz dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\ntak konštatoval, že ani táto forma vážneho bezprávia v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu\nim nehrozí. Tvrdil, že napriek tomu, že Ruská federácia vojensky napadla Ukrajinu, tak aktuálne v\nMoskovskej oblasti Ruskej federácie, z ktorej rodina pochádza, neprebieha žiadny ozbrojený konflikt.\nVzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v prípade návratu žalobkýň do krajiny pôvodu neexistujú\nžiadne také indície, ktoré by svedčili o tom, že by mohli byť vystavené reálnej hrozbe vážneho bezprávia\nv zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto im doplnkovú ochranu na území SR neposkytol.\n5. K udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 20 ods. 2 a 5\nzákona o azyle žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že manželovi žalobkyne 1/ a otcovi ich maloletej\ndcéry (žalobkyňa 2/) bol udelený azyl v zmysle § 8 zákona o azyle, tak skúmal, či v konaní boli splnené\nkritéria k udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny. Konštatoval, že podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o\nazyle ministerstvo udelí azyl na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj\nv čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasil. Uviedol, že\nvzhľadom na to, že manželovi žalobkyne 1/ (K. B., A. XX.XX.XXXX) bol rozhodnutím migračného úradu\nČAS: MU-PO-102-79/2022-Ž z 29.05.2024 udelený azyl v zmysle § 8 zákona o azyle, ich manželstvo\ntrvá a trvalo aj v čase, keď odišiel z Ruskej federácie a manžel písomne súhlasil so zlúčením rodiny,\nboli v prípade žalobkyne 1/ naplnené kritériá § 10 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Ďalej mal za to, že\nkeďže o medzinárodnú ochranu na území SR žalobkyňa 1/ požiadala aj v mene svojej maloletej dcéry\n(žalobkyne 2/), bolo potrebné posúdiť, či aj v jej prípade možno pristúpiť k udeleniu azylu v zmysle §\n10 ods. 1 písm. b) zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny. Tvrdil, že pri posudzovaní dôvodov žiadosti\nžalobkyne 2/ vychádzal migračný úrad z § 2a zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo pri uplatňovaní\ntohto zákona zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. V tejto súvislosti poukázal aj na Dohovor o právach\ndieťaťa z roku 1989. Poukázal na § 10 ods. 1 písm. b) zákona o azyle a uzavrel, že vzhľadom na to,\nže dcéra azylanta J. B. (žalobkyňa 2/) preukázateľne kritérium veku splnila, tak pristúpil aj v jej prípade\nk udeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny.\n6. Záverom žalovaný konštatoval, že za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobkyne 1/ boli\nvyužité informácie z jeho databázy ku krajine pôvodu Rusko č. p.: MU-ODZS-2022/000360-008 z\n30.5.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000360-002 z 16.05.2022, č. p.: MU-ODZS-2022/000360-023 z\n23.11.2022, č. p.: MU-ODZS-2023/000261-010 z 24.05.2023, č. p.: MU-ODZS-2023/000261-014 z\n12.06.2023, č. p.: MU-ODZS-2023/000261-016 z 21.06.2023, č. p.: MU-ODZS-2024/000197-009 z\n03.04.2024.\nII.\nŽaloba\n\n7. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 01.10.2024 sa žalobkyne v zákonom\nstanovenej lehote domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti výroku 1. a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne\nposúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n8. V úvode správnej žaloby žalobkyne poukázali na priebeh vstupného pohovoru vykonaného so\nžalobkyňou 1/ a na dôvody ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to nasledovne:\n„Dňa 21.03.2022 bol so žalobkyňou v 1. rade za účelom objasnenia a zdôvodnenia jej žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu vykonaný vstupný pohovor. Počas pohovoru uviedla, že dôvody svojej žiadosti\no medzinárodnú ochranu opiera o prenasledovanie jej manžela, K. B., ako aj celej rodiny v Rusku.\nPoukázala na to, že sa nemôžu do domovskej krajiny vrátiť, lebo by to bolo pre nich nebezpečné.\nManžel a otec žalobkýň (ďalej len p. B.) bol totiž v ich domovskej krajine politicky aktívny, bol jeden zo\nzakladateľov politickej strany Alexeja Navaľného Národná aliancia, zúčastňoval sa mnohých protestov, a\nto tak v Rusku, ako aj na Ukrajine. Od roku 2018-2019 začalo zo strany ruských orgánov prenasledovanie\nosôb, ktoré sa týchto akcií zúčastňovali. V roku 2019 začali problémy aj v rodine žalobkýň. Nakoľko v\nRusku existuje kamerový systém na rozoznávanie tvári, je pre ruské štátne orgány veľmi jednoduché\nzistiť totožnosť ľudí, zúčastňujúcich sa protestov. Žalobkyňa v 1. rade už počas vstupného pohovoru\npoukázala na skutočnosť, že prívrženci politickej opozície bývajú v Rusku následne prenasledovaní\na obvinení z vymyslených trestných činov, ktoré sa vyšetrujú bez rešpektovania zásady dodržiavania\nľudských práv a vytvárajú v Rusku atmosféru zastrašovania a strachu. Od roku 2019 začali p. B.\nprenasledovať policajti severokaukazského federálneho okruhu. Do marca 2021 vystupoval p. B. ako\nsvedok v trestnom konaní. Vyšetrovateľ však v istom momente začal od p. B. pýtať úplatok s vyhrážkou,\nže ak nezaplatí, bude mať problém. Vyhrážali sa mu desaťročným väzením s tým, že v ruskej spoločnosti\nnie je miesto pre človeka, ktorý je proti L.. L. B. v súvislosti s tým napísal oznámenie nadriadenému\nvyšetrovateľa. V októbri 2020 prišli do bytu rodiny B. policajti a urobili prehliadku, pri ktorej bez\nvysvetlenia vzali z trezora 30 000 USD. Žalobkyňa v 1. rade sa so synom v danej veci obrátila aj na súd,\nale bezvýsledne. V byte rodiny B. sa bez prítomnosti p. B. odohral dňa 04.02.2021 aj incident vlámania.\nĽudia, ktorých rodina nepoznala, sa pokúsili vstúpiť do ich moskovského bytu spolu s kuriérom, ktorý im\ndoručil potraviny, pričom ukázali svoje čečenské policajné preukazy. A. M., matka žalobkyne v 1. rade,\ndokázala zabuchnúť železné dvere a nepustiť týchto ľudí do bytu. Začali hlasno kričať a dožadovali sa\notvorenia dverí, pokúsili sa ich vylomiť a vyhrážali sa zabitím všetkým, ktorí boli v tej chvíli v byte (v byte\nboli žalobkyne, syn žalobkyne v 1. rade C. a matka žalobkyne v 1. rade A. M.). Povedali, že pre rodinu\nB. všetko končí. Následne žalobkyňa v 1. rade, ako aj jej matka, dostávali telefonáty s vyhrážkami s tým,\nže budú mať veľké problémy. Rodine nebola zo strany štátnych orgánov poskytnutá žiadna ochrana.\nVo februári 2021 bola rodina z dôvodu strachu nútená sa presťahovať do iného bytu. V tom období\nuž odišiel p. B. z dôvodu strachu zo zatknutia na Ukrajinu. Po ďalších vyhrážkach a predvolaniach zo\nstrany polície bola celá rodina nútená opustiť domovskú krajinu a odišla na N., kde už žil p. B.. Pri\nprekračovaní slovenských hraníc zistili, že piatigorská polícia na základe súdneho rozhodnutia dala p.\nB. hľadať Interpolom. Ako uviedla počas vstupného pohovoru žalobkyňa v 1. rade, návrat rodiny na\núzemie Ruska je nemožný a nebezpečný (nie len pre p. B.). Poukázala taktiež na to, že aj ona, aj jej syn\nvyjadrovali svoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach, na to, že je vyjadrovanie takéhoto\nnázoru trestným činom a aj na to, že každý, kto útok Ruska na Ukrajinu nazýva vojnou, bude trestne\npostihnuteľný a takýmto osobám hrozí trest odňatia slobody do výšky 15 rokov.“\n9. Žalobkyne mali za to, že sa v ich prípade poskytujú dva azylovo relevantné dôvody, a to jednak\nprenasledovanie v ich domovskej krajine z dôvodov zastávania určitých politických názorov, ako aj z\ndôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Boli toho názoru, že to vyplýva tak z administratívneho\nspisu, ako aj z predchádzajúcich rozsudkov súdov v ich veci. Ďalej poukázali na skutočnosť, že\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané po tom, keď žalovaný pánovi B. udelil azyl z politických dôvodov.\nKonštatovali, že správny orgán totiž nakoniec správne ustálil totožnosť žiadateľa o azyl pána B., ako\naj bolo vylúčené, že krajinu opustil z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Tvrdili, že ich žiadosť\no udelenie azylu bola odvodená práve od rozsiahlych opozičných politických aktivít pána B., a teda\nz politických dôvodov, a preto posúdenie ich žiadosti záviselo od správneho stotožnenia osoby pána\nB. a je podstatné taktiež pre správne posúdenie opodstatnenosti ich obáv z prenasledovania. Boli\ntoho názoru, že vzhľadom na to, že žalovaný rozhodol tak, že pánovi B. udelil azyl z politických\ndôvodov, tak odôvodnenosť ich obáv z prenasledovania je nespochybniteľná. Opätovne poukázali\n\naj na zásadu materiálnej pravdy, na ktorú upozornil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn.\n7SaZ/11/2022 zo dňa 25.08.2023. Ďalej poukázali na to, že žalovaný vo svojom druhom rozhodnutí\nzo dňa 21.08.2023 v ich veci vylúčil súvislosť medzi politickou angažovanosťou pána B. a problémami\nrodiny, ktoré uviedli ako dôvod svojej žiadosti, t. j. že by z dôvodu politickej angažovanosti pána B.\nbola negatívne ovplyvnená a prenasledovaná celá rodina - žalovaný však vtedy vychádzal z toho, že\npán B. opustil Rusko z dôvodu vyhýbania sa trestnému stíhaniu, nie z politických dôvodov, pričom\nuvedený skutkový stav už v čase vydania napadnutého rozhodnutia neplatil a žalovaný z uvedeného teda\nnemohol vychádzať. Tvrdili, že zo vstupného pohovoru vyplýva, že rozsiahle a už aj preukázané politické\naktivity pána B. ovplyvňovali život celej ich rodiny, pričom informácie, ktoré si žalovaný zaobstaral\ndo konania potvrdzujú, že v Rusku dochádza voči politickej opozícii k vykonštruovaným procesom a\npán B. sa už aj stal obeťou vykonštruovaného trestného stíhania, čo v napadnutom rozhodnutí uznal\naj sám žalovaný, ktorý však napriek tomu dospel k nelogickému a ničím nepodloženému záveru, že\nneexistujú žiadne indície, na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že by im mohol v domovskej\nkrajine niekto nejaký politický názor pripisovať, a teda, že by aj im hrozilo prenasledovanie z politických\ndôvodov. Uviedli, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťami\nna ktoré poukazovali, a to na neposkytnutie ochrany voči vtrhnutiu do ich bytu v Moskve, taktiež na\nvyhrážky fyzickej likvidácie, ktoré im boli oznamované. Konštatovali, že predložili do konania dôkazy,\npreukazujúce, že sa obrátili na štátne orgány v ich domovskej krajine ohľadom vyhrážok ich rodine, ktoré\nim neposkytli ochranu, avšak žalovaný napriek tomu dospel k záveru, že neuviedli žiadne indície, na\nzáklade ktorých by sa bolo možné domnievať, že by im v súvislosti s politickými aktivitami pána B. hrozilo\nv Rusku prenasledovanie. Ďalej tvrdili, že žalovaný vôbec nezohľadnil, že situácia v ich domovskej\nkrajine je skutočne nepriaznivá nie len pre príslušníkov opozície, ale aj pre ich rodinných príslušníkov.\nV tejto súvislosti uviedli, že Rusko už nie je od 16.09.2022 členom Rady Európy a zmluvnou stranou\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach, pričom z informácií o krajine ich pôvodu, ktoré sú aj súčasťou\nadministratívneho spisu, vyplýva, že dochádza k porušovaniu práva na spravodlivý proces, zásahom\nvýkonnej moci do súdnictva, ukladaniu neprimeraných trestov obvineným z trestných činov, početným\nsvojvoľným zatknutiam, vykonštruovaným procesom voči politickej opozícii, ako aj to, že je v Rusku\nnainštalovaný systém na rozpoznávanie tvárí. Konštatovali, že podľa správy Rady EÚ a Európskej\nrady zo 04.03.2022 kroky Ruska predstavujú také porušenie medzinárodného práva a medzinárodných\ndohôd, že to odôvodňuje rozhodnutie niekoľkých členských štátov nespracovať žiadosti o spoluprácu v\ntrestných veciach predložených Ruskom a Bieloruskom. Tvrdili, že s tým, že vyjadrovali svoj nesúhlas s\nvojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach, čo môže byť zo strany ruských štátnych orgánom jednoznačne\nvnímané ako prejav politických názorov, a čo zároveň môže viesť k ich trestnému stíhaniu, sa žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí taktiež nevysporiadal a pritom z obsahu administratívneho spisu, konkrétne\nnapríklad z polytematickej správy o krajine ich pôvodu zo dňa 23.11.2022 (str. 19 až 24) vyplýva, že ruské\norgány monitorujú sociálne siete za účelom „ochrany suverenity a národných záujmov Ruska\" a konanie,\nakého sa dopustili (žalobkyňa 1/) trestajú. Konštatovali, že pokiaľ ruské štátne orgány pátrajú po pánovi\nB. prostredníctvom Interpolu, v súlade s informáciami o stave právneho systému v Rusku, ako aj v súlade\ns už prežitým konaním voči ich osobám, tak považujú za preukázané, že im v domovskej krajine hrozí\nprenasledovanie tak, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. Poukázali taktiež na to, že na možnosť ich\nprenasledovania v Rusku z dôvodu imputovaných politických názorov upozornil žalovaného aj Krajský\nsúd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 7SaZ/11/2022 zo dňa 05.01.2023, ktorý uvádza, že „nemusí byť\npodstatným, či manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/, alebo samotné žalobkyne boli politicky aktívne.\nZároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí byť\nnepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci\n(kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod.\nV určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory\n(verejne, výslovne).\" Ďalej poukázali na to, že žalovaný nijako v priebehu administratívneho konania\nnespochybnil dôveryhodnosť ich výpovede. Ďalej mali za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal s azylovým príbehom (žalobkyne 1/), a to aj vzhľadom na rozsiahle informácie o aktuálnej\nbezpečnostnej a politickej situácii v Ruskej federácii, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Boli\ntoho názoru, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný situáciu v ich domovskej krajine\nnezohľadnil, pričom žalovaný neodôvodnil ani to, či v súlade s princípom dôkazného bremena primeranej\npravdepodobnosti možno v súlade s udalosťami, ktoré sa stali ich rodine pred opustením Ruska, vylúčiť,\nže tie nemali spoločného menovateľa, a to zameranie sa ruských štátnych orgánov na celú rodinu v\nsúvislosti s opozičnou politickou aktivitou pána B.. Konštatovali, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nlen stroho, a nie v súlade s obsahom administratívneho spisu, poznamenal, že žalobkyňa 1/ v priebehu\nkonania neuviedla žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by jej mohol byť\n\npripisovaný nejaký politický názor. Mali však za to, že v priebehu konania boli správnemu orgánu tvrdené\npráve opačné skutočnosti, a pokiaľ bolo správnym orgánom ustálené, že pán B. bol politicky opozične\naktívny, mali byť aj vyhrážky, smerované celej ich rodine vyhodnotené ako také, ktoré súviseli s jeho\npolitickou aktivitou a vykonštruovaným trestným stíhaním, pričom tieto vyhrážky boli adresované nie len\npánovi B., ale aj celej jeho rodine. Boli taktiež toho názoru, že žalovaný nedodržal v administratívnom\nkonaní ani zásadu „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu\" („benefit\nof doubt\"). V tejto súvislosti poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015 a sp. zn.10Sžak/14/2019. Podľa ich názoru z administratívneho\nspisu jednoznačne vyplýva možnosť ich prenasledovania z politických dôvodov, či ako uvádza Správny\nsúd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 13Saz/9/2023 zo dňa 10.04.2024, v ich prípade prichádza do\núvahy aj taký výklad zákona o azyle, podľa ktorého majú v krajine pôvodu opodstatnené obavy z\nprenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a to k rodine. Poukázali na to, že\npodľa usmernenia EASO (European Asylum Support Office), týkajúceho sa príslušnosti k určitej sociálnej\nskupine, článok 10 ods. 1 písm. d) kvalifikačnej smernice vymedzuje určitú sociálnu skupinu na základe\ndvoch kumulatívnych prvkov, a to spoločnej charakteristiky a jednoznačnej identity, pričom uvádza aj\nneúplný zoznam príkladov spoločných charakteristík, medzi ktoré radí aj príbuzenské väzby, ktoré môžu\nbyť vnímané ako prirodzená charakteristika (napr. rodina, do ktorej sa narodíte) alebo spoločný pôvod,\nktorý sa nemôže zmeniť (napr. z dôvodu manželstva). Podľa ich názoru už len v zmysle uvedeného je\nzrejmé, že žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol,\nže v ich prípade absentujú vrodené a nemenné charakteristické črty, ktorých by sa nemohli zriecť.\nTvrdili, že následne žalovaný ďalej ani neposudzoval možnosť ich prenasledovania ako príslušníčok\nurčitej sociálnej skupiny, keďže bol naplnený aj súdom udávaný predpoklad, že boli preukázané tvrdené\npolitické dôvody prenasledovania pána B.. Konštatovali, že je zrejmé, že rodina pána B. nemôže byť už\nlen z dôvodu udelenia azylu z politických dôvodov pánovi B. „bežnou rodinou\", ktorej by v krajine pôvodu\nnehrozilo prenasledovanie - v prípade posudzovania príslušnosti k určitej sociálnej skupine je totiž\nnevyhnutné vychádzať z relevantných a aktuálnych informácií o krajine pôvodu. Boli však toho názoru,\nže by im mal byť udelený azyl z politických dôvodov, nakoľko, aj keď v ich prípade existuje aj možnosť\nprenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine, ako je uvedené v usmernení EASO, pokiaľ\nje čin prenasledovania možné jednoznačne spojiť s jedným z iných dôvodov vyplývajúcich z Dohovoru,\nnie je potrebné analyzovať možnosť uplatnenia kritérií príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Opätovne\npoukázali na záver rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/11/2022 zo dňa 05.01.2023, ktorý\nuviedol, že „vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa žalovanému nepodarí preukázať, je žalovaný povinný\ndôsledne aplikovať právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžak/14/2019,\nteda ak „...správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to takto nebolo alebo nemohlo v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácií dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\" Ďalej uviedli, že žalobu podali aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci - žalovaný do správneho konania totiž\nvôbec nezaobstaral informácie o krajine ich pôvodu, ktoré by sa týkali možného prenasledovania\nrodinných príslušníkov politických oponentov v Rusku, prípadne dokonca rodinných príslušníkov osôb s\nudeleným politickým azylom. Tvrdili, že im nie je teda zrejmé, ako mohol za týchto okolností žalovaný ich\nprenasledovanie vylúčiť. Mali za to, že žalovaný nedodržal niekoľko zásad azylového konania (zásadu\nmateriálnej pravdy, zásadu „benefit of doubt\" či preukázanie opaku tvrdení) a jeho rozhodnutie je preto\nnezákonné. Poukázali taktiež na správu britského Home Office s originálnym názvom „Country Policy\nand Information Note. Russia: Critics and opponents of the government\", ktorá sa, okrem iného, zaoberá\naj prenasledovaním rodinných príslušníkov či spolupracovníkov politickej opozície. Ďalej poukázali aj\nna to, že dňa 05.02.2021 pán B. napísal „Vyhlásenie o vyhrážkach smrťou\" Vyšetrovaciemu výboru\nRuskej federácie o udalosti útoku banditov na byt ich rodiny a o vyhrážkach im smrťou - ruské úrady\nvšak nereagovali, ani jeden člen rodiny nebol vyzvaný dostaviť sa na Vyšetrovací výbor prinajmenšom\nna výsluch a zo strany úradov neprichádzala žiadna pomoc. Mali za to, že útok banditov na ich byt\nbol vykonaný na pokyn ruských úradov, pričom po útoku banditov a vyhrážkach smrťou boli nútení\npresťahovať sa do iného bytu a tento byt predať kvôli tomu, že sa na dvore ich domu často objavovali\npodozriví ľudia a zjavne ich sledovali. Ďalej tvrdili, že začiatkom roka 2021 ruské úrady stále uplatňovali\nstratégiu „vytláčania\" politických oponentov a členov ich rodín z krajiny prostredníctvom otvorených\nhrozieb, pričom o niečo neskôr, po návrate C. A. do Ruska v januári 2021 a masových protestoch v\nMoskve, ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, začali byť väznení všetci disidenti, ktorí otvorene namietali\nproti Putinovej politike. Konštatovali, že treba tiež vziať do úvahy, že pred útokom na ich byt ruské úrady\nv októbri 2020 prehľadali byt B. a nezákonne im zhabali 30-tisíc amerických dolárov v hotovosti, pričom\nzaistenie odôvodnili tým, že boli peniaze údajne falošné - no ani po tom, čo vyšetrovanie dospelo k\n\npravosti peňazí, tieto im nevrátili a ani jedna zo sťažností na Vyšetrovací výbor alebo súd nepomohli\nvrátiť tieto peniaze ich rodine. Žalobkyne nariadenie pojednávania nepožadovali.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkýň podaním zo dňa 30.10.2024. Uviedol, že po preskúmaní\na zohľadnení dôvodov, ktoré sa týkajú žalobkýň má za to, že tieto nepreukazujú opodstatnené obavy\nz prenasledovania. Konštatoval, že žalobkyňa 1/ vo výpovediach opakovane uvádza, že ona sama\nnebola členkou žiadnej politickej strany, nevyvíjala žiadne politické aktivity, nikdy nebola trestne stíhaná,\nani väznená a so štátnymi orgánmi nemala nikdy žiadne problémy, pričom z výpovedí žalobkyne 1/\njasne vyplýva, že dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu zakladá na problémoch svojho manžela,\nktoré mali súvisieť s jeho politickými aktivitami a ktoré mali mať negatívny dopad na život rodiny,\nodvolávajúc sa na niekoľko incidentov, ktoré žalobkyňa 1/ vo výpovediach opisuje, a to konkrétne :\n1) prehliadka bytu policajtami a zabavenie manželovho počítača a telefónu v januári 2020; 2) druhá\nprehliadka bytu kedy nebolo nič zabavené v januári 2021 3) zhabanie obnosu vo výške 30.000 dolárov\nna posúdenie ich pravosti počas druhej prehliadky bytu policajtami v októbri 2020; 4) v neprítomnosti\nmanžela návšteva osôb s čečenským prízvukom, ktorí sa legitimovali čečenskými policajnými preukazmi\na ktorí sa formou vyhrážok snažili od nej zistiť, kde sa jej manžel nachádza, ktorý im mal dlhovať\npeniaze; 5) následné telefonické obťažovanie žalobkyne 1/ a jej matky osobami s čečenským prízvukom,\nktoré sa tiež vypytovali na jej manžela. V súvislosti s uvedenými udalosťami poukázal na nasledujúce\nrozpory vo výpovediach žalobkyne 1/, najmä pokiaľ ide o udalosť číslo 4), kedy žalobkyňa 1/ počas\npohovoru z 22.03.2022 vypovedala, že dňa 04.01.2021 boli u nich doma dvaja muži vyššieho vzrastu,\nvyzerajúci ako Čečeni, vyhrážali sa im a kričali, že im muž dlhuje nejaké peniaze – konštatoval, že\nžalobkyňa 1/ uviedla, že tieto osoby ukazovali preukazy čečenskej polície avšak následne dodala, že to\nbolo ďaleko, takže tie preukazy nevidela (str. 30 administratívneho spisu ČAS: MU-PO-103/2022-Ž); v\ndoplňujúcich dôkazoch ktoré žalobkyňa 1/ predložila pri pohovore zo dňa 14.06.2024 sa však uvádza, že\n„zrejme“ z iniciatívy vyšetrovateľa O. a jeho vodcov bol zorganizovaný útok banditov na byt rodiny B., aby\n„zastrašili“ K. B., pričom malo ísť o skupinu ľudí čečenského vzhľadu, niektorí v čečenských uniformách,\nktorí sa pokúsili dostať do bytu, čo sa im však nepodarilo, policajné preukazy ukázali prostredníctvom\nvideovrátnika a vyhrážali sa, že ak im dvere bytu nebudú otvorené, tieto vylomia a zabijú obyvateľov v\ntom čase prítomných v byte, ktorými boli A. M., A. B., J. B. a C. B. - avšak po tom, ako im títo oznámili\nže volajú moskovskú políciu, Čečeni sa vzdialili. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tieto udalosti\nsvojou intenzitou a charakterom nepredstavujú konanie, ktoré možno považovať za prenasledovanie\npodľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Ďalej uviedol, že aj keď podľa žalobkyne 1/ spomínané udalosti\nsúviseli s politickou angažovanosťou manžela, žalobkyňa 1/ nijakým spôsobom nepreukázala, že by\nbol jej osobe pripisovaný akýkoľvek politický názor, postoj, či presvedčenie práve v dôsledku politických\naktivít jej manžela. Konštatoval, že z výpovedí žalobkyne 1/ ďalej vyplýva, že aj po odchode manžela\nz Ruskej federáciu na Ukrajinu, táto zostala ešte niekoľko mesiacov v krajine pôvodu, čo nepreukazuje\nopodstatnenosť jej obáv, vezmúc do úvahy reálne riziko z prenasledovania, ktorému, ako tvrdí, mala byť\nv tom čase vystavená. Tvrdil, že počas pohovoru žalobkyňa 1/ uviedla, že spolu s manželom pochopili,\nže musia krajinu pôvodu opustiť, avšak z krajiny pôvodu vycestovala spolu s dcérou až po piatich\nmesiacoch od odchodu manžela na Ukrajinu dňa 25.07.2021, ktorý tam bol už od 14.02.2021 - žalobkyne\nopustili Ruskú federáciu bez problémov a legálne. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkýň,\nže vo svojom rozhodnutí nezohľadnil nepriaznivý charakter situácie v krajine pôvodu aj pre rodinných\npríslušníkov členov opozície. Tvrdil, že posudzoval žiadosť žalobkyne 1/ v zmysle zákona o azyle,\npričom podkladom pre zistenie skutkového stavu boli nielen výpovede žalobkyne 1/, ale aj relevantné\ninformácie o krajine pôvodu doplnené aktuálnou polytematickou správou o krajine Ruská federácia č. p.\nMU-ODZS-2024/000197-009 z 03.04.2024, ktoré poskytujú dostatočný počet informácií o krajine pôvodu\n(detailný zoznam je uvedený na str. č. 8 napadnutého rozhodnutia). Tvrdil, že z dostupných informácií\no krajine pôvodu nevyplýva, že akty prenasledovania zo strany štátu hrozia aj rodinným príslušníkom\nopozične politicky aktívnej osoby. Ďalej konštatoval, že rovnako nesúhlasí s tvrdením žalobkyne 1/,\nže sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa 1/, ako aj jej syn sa\nvyjadrovali proti vojne na Ukrajine na sociálnych sieťach, čo môže byť zo strany ruských štátnych\norgánov jednoznačne vnímané ako prejav politických názorov, a čo zároveň môže viesť k ich trestnému\nstíhaniu. Tvrdil, že dostupné informácie o krajine pôvodu síce uvádzajú, že „vláda monitorovala všetku\ninternetovú komunikáciu“ (zdroj: MZV USA, Správa o dodržiavaní ľudských práv v jednotlivých krajinách\n\n2021, Rusko, 12. apríl 2022, admin. spis str. 318), sociálne siete Facebook a Instagram sú však v\nRuskej federácii zakázané od 21. marca 2022, sociálna sieť Twitter (aktuálne X) je v Rusku rovnako\nnedostupná od 4. marca 2022 (zdroj: TA3, Rusko zakázalo Facebook a Instagram, označilo ich za\nextrémistické sociálne siete, 21. marec 2022, admin. spis str. 315-317) - zdroje zároveň uvádzajú, že\nbežní občania, ktorí kritizovali vojenské napadnutie Ukrajiny Ruskom na fungujúcich aplikáciách, ako je\nnajmä populárna aplikácia Vkontakte (VK) a WhatsApp čelili sankciám prevažne vo forme peňažných\npokút (zdroje admin. spisu na str. 315-317). V súvislosti s námietkou žalobkýň, že ich prípad nesprávne\nposúdil aj v súvislosti s príslušnosťou k sociálnej skupine, tak mal za to, že v napadnutom rozhodnutí\nbola možnosť prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine riadne a dostatočne\nposúdená.\n11. Mal za to, že všetky skutočnosti boli na základe dostupných informácií dôkladne individuálne\nposúdené a vyhodnotené. Tvrdil, že doplnil dokazovanie o obsahu listín predložených žalobkyňou 1/,\nvykonal so žalobkyňou 1/ doplňujúci pohovor za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a\ndoplnil informácie o situácii v krajine pôvodu, ktoré nepreukázali reálne riziko prenasledovania, ktoré\nby žalobkyniam hrozilo po návrate do krajiny pôvodu. Poukázal na to, že v administratívnom spise\nsú založené polytematické správy o krajine Ruská federácia: č. p. MU-ODZS-2024/000197-009 z\n03.04.2024 - správa, ktorá sa venuje aktuálnym otázkam prenasledovania prívržencov Navaľného a\nprístupu štátnych orgánov Ruskej federácie k nim; č. p. MU-ODZS-2024/000197-023 z 23.11.2022,\nktorá poníma rovnaké otázky vo vzťahu k prívržencom Navaľného, ako aj otázky prípadných postihov\nza opozičnú politickú angažovanosť osôb na sociálnych sieťach; č. p. MU- ODZS-2022/000360-008\nz 30.05.2022, ktorá okrem iného obsahuje informácie o bezpečnostnej situácii v Ruskej federácii\na č. p. MU-ODZS-2022/000360-002 z 16.05.2022, ktorá obsahuje odpovede na otázky ohľadom\nosoby K. B.. Bol toho názoru, že žalobkyne nespĺňajú podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo\nobjektívne preukázané, že by žalobkyne boli, alebo v prípade návratu mohli byť prenasledované z\nrasových, národnostných, alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd\nv zmysle § 8 zákona o azyle. Uviedol, že všetky námietky žalobkýň považuje za neopodstatnené,\npričom napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Žalobu navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť. Nariadenie pojednávania nepožadoval.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n12. Podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca sa\nmôže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných\norgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n13. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n14. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n15. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n16. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n17. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n18. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom\nzruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného,\n\nčíslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho\ncestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.\n19. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa\nrozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv\nalebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n20. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n21. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n22. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n23. Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu.\n24. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n25. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza\nz toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla\nposkytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,\nprijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným\nprávnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo\nvážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej\nochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje\nsa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.\n\n26. Podľa bodu 36 kvalifikačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, rodinný\npríslušníci sú už len z dôvodu svojho vzťahu k utečencovi obvykle zraniteľní, čo sa týka činov\nprenasledovania, takým spôsobom, ktorý by mohol byť základom pre postavenie utečenca.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n27. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný\npodľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti podľa §\n206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného,\npreskúmal rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri\nsvojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\nO žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4\nSSP.\n28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa\n22.08.2024, ktoré žalobca napadol správnou žalobou v časti výroku 1., v ktorom žalovaný žalobkyniam\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.\n29. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu\npobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť\núzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu\nna území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,\nt. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z\nprenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa\nnemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických\npráv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie\nposkytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá\nveta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko\na nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo\nvnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre\nprenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia\nexistencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o\nazyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d)\nzákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania\nžiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n30. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.\n71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho\nkonania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla\npovinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené\na následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie\nazylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často\nnutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa\nopodstatnenie strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne\nrozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej\n\nochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej\nochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani\nnenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť k zásahu do\njeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v\njeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany\nvšak uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle\nustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so\nzisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno,\nto je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať\njednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej\nžiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré\nvyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej\nochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci\nmedzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v\nprípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názory, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že\nto tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii\ndôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).\n31. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo krajiny pôvodu.\n32. Podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba, ktorá sa\nnachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a\nnárodnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých\npolitických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu krajiny\npôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie utečenca podľa\nŽenevského dohovoru z roku 1951.\n33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa 1/ požiadala v mene svojom\na v mene svojej maloletej dcéry (žalobkyne 2/) o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z\ndôvodu obavy o život, nakoľko na Ukrajine prebieha vojnový konflikt a tiež z dôvodu, že v Ruskej\nfederácii bol jej manžel ako člen strany C. A. prenasledovaný za svoje politické názory. Žalobkyňa\n1/ dôvody predmetnej žiadosti opiera o prenasledovanie jej manžela K. B. (ďalej len pán B.“), ako aj\ncelej rodiny v Rusku. Poukázala na to, že sa nemôžu do domovskej krajiny vrátiť, lebo by to bolo pre\nnich nebezpečné. Tvrdila, že pán B. bol totiž v ich domovskej krajine politicky aktívny, bol jeden zo\nzakladateľov politickej strany Alexeja Navaľného Národná aliancia, zúčastňoval sa mnohých protestov,\na to tak v Rusku, ako aj na Ukrajine. Poukázala na to, že od roku 2018-2019 začalo zo strany ruských\norgánov prenasledovanie osôb, ktoré sa týchto akcií zúčastňovali, pričom v roku 2019 začali problémy aj\nv ich rodine. Konštatovala, že nakoľko v Rusku existuje kamerový systém na rozoznávanie tvárí, je pre\nruské štátne orgány veľmi jednoduché zistiť totožnosť ľudí zúčastňujúcich sa protestov. Ďalej poukázala\nna skutočnosť, že prívrženci politickej opozície bývajú v Rusku následne prenasledovaní a obvinení\nz vymyslených trestných činov, ktoré sa vyšetrujú bez rešpektovania zásady dodržiavania ľudských\npráv a vytvárajú v Rusku atmosféru zastrašovania a strachu. Uviedla, že od roku 2019 začali pána B.\nprenasledovať policajti severokaukazského federálneho okruhu, pričom do marca 2021 vystupoval pán\nB. ako svedok v trestnom konaní. Tvrdila, že vyšetrovateľ však v istom momente začal od pána B. pýtať\núplatok s vyhrážkou, že ak nezaplatí, bude mať problém - vyhrážali sa mu desaťročným väzením s tým,\nže v ruskej spoločnosti nie je miesto pre človeka, ktorý je proti L.. Konštatovala, že pán B. v súvislosti s\ntým napísal oznámenie nadriadenému vyšetrovateľa. Ďalej uviedla, že v októbri 2020 prišli do ich bytu\n\npolicajti a urobili prehliadku, pri ktorej bez vysvetlenia vzali z trezora 30 000 USD. Poukázala na to,\nže sa so synom v danej veci obrátila aj na súd, ale bezvýsledne. Ďalej tvrdila, že v byte ich rodiny sa\nbez prítomnosti pána B. odohral dňa 04.02.2021 aj incident vlámania. Spomínaný incident opísala tak,\nže ľudia, ktorých jej rodina nepoznala, sa pokúsili vstúpiť do ich moskovského bytu spolu s kuriérom,\nktorý im doručil potraviny, pričom ukázali svoje čečenské policajné preukazy, no jej matka dokázala\nzabuchnúť železné dvere a nepustiť týchto ľudí do bytu – následne títo ľudia začali hlasno kričať a\ndožadovali sa otvorenia dverí, pokúsili sa ich vylomiť a vyhrážali sa zabitím všetkým, ktorí boli v tej chvíli\nv byte, pričom povedali, že pre ich rodinu všetko končí (v byte boli obe žalobkyne, syn žalobkyne 1/\nC. a matka žalobkyne 1/ A. M.). Ďalej uviedla, že následne dostávali telefonáty s vyhrážkami s tým,\nže budú mať veľké problémy. Zdôraznila, že ich rodine nebola zo strany štátnych orgánov poskytnutá\nžiadna ochrana. Tvrdila, že vo februári 2021 bola jej rodina z dôvodu strachu nútená sa presťahovať do\niného bytu, pričom v tom období už odišiel pán B. z dôvodu strachu zo zatknutia na Ukrajinu. Uviedla, že\npo ďalších vyhrážkach a predvolaniach zo strany polície bola celá ich rodina nútená opustiť domovskú\nkrajinu a odísť na Ukrajinu, kde už žil pán B.. Poukázala taktiež na to, že pri prekračovaní slovenských\nhraníc zistili, že piatigorská polícia na základe súdneho rozhodnutia dala pána B. hľadať Interpolom.\nMala za to, že návrat ich celej rodiny na územie Ruska je nemožný a nebezpečný. Poukázala taktiež\nna to, že spolu so synom vyjadrovali svoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach a na to,\nže vyjadrovanie takého názoru je v Rusku trestným činom – konštatovala, že každý, kto útok Ruska na\nUkrajinu nazýva vojnou, je v Rusku trestne postihnuteľný a takýmto osobám hrozí trest odňatia slobody\ndo výšky 15 rokov. Mala za to, že v ich prípade (jej a jej dcéry) existujú dva azylovo relevantné dôvody,\na to jednak prenasledovanie v ich domovskej krajine z dôvodov zastávania určitých politických názorov,\nako aj z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.\n34. Správny súd sa v prvom rade zameral na posúdenie dôveryhodnosti žalobkýň a ich azylového\npríbehu.\n35. Konanie o azyl je totiž osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný\npodoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu,\nktorý predostiera žalovanému závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si\nžalovaný o žalobcovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania.\n36. Dôveryhodnosť osoby žiadateľa žalovaný posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov\na dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich\ntvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žalobcu v priebehu\nadministratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o\nazyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom\no krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej\nosoby.\n37. Otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení je\nzásadná. Pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí,\nže základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré\nje ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie\nje však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými\nprostriedkami ako vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby\nv pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl\nvyvracajú, spochybňujú alebo potvrdzujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1\nSža 10/2013).\n38. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2020 zo dňa\n25.02.2020: „Je nepochybné, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.“\n39. „Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\n\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža\n15/2008 zo dňa 19. augusta 2008).\n40. Správny súd nevzhliadol v napadnutom rozhodnutí žiadne konštatovanie žalovaného, ktorým\nby spochybňoval dôveryhodnosť žalobkýň a ich výpovede, pričom správny súd nedetegoval ani\nžiadne zásadné rozpory vo výpovediach žalobkýň počas administratívneho konania (a to ani vo\nvzťahu k predchádzajúcim výpovediam uskutočneným v predchádzajúcich súvisiacich konaniach – viď.\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/11/2022 zo dňa 05.01.2023 a rozsudok Správneho\nsúdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/9/2023 zo dňa 10.04.2024). Čo sa týka poukázania žalovaného vo\nvyjadrení k žalobe na rozpor vo výpovedi žalobkyne 1/ pokiaľ ide o udalosť číslo 4) (špecifikovaná v bode\n10. tohto odôvodnenia), tak túto skutočnosť správny súd vyhodnotil ako nepatrnú nezrovnalosť, ktorá\nv žiadnom prípade nemôže preukazovať jej nedôveryhodnosť. Správny súd má za to, že žalobkyne (v\npodstate teda žalobkyňa 1/) boli vo svojich výpovediach po celý čas konzistentné (v rámci tohto, ako\naj v rámci predchádzajúcich súvisiacich konaní) a ich výpovede teda možno považovať za vierohodné.\nV tejto súvislosti treba taktiež poznamenať, že žalovanému sa nepodarilo žiadnym spôsobom tieto ich\nvýpovede spochybniť (a aj keby nejaké nepatrné pochybnosti aj boli, tak tieto je nutné vykladať podľa\npravidla ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“).\n41. Ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za\nprenasledovanie, nie je možné na prípad žalobkýň aplikovať bez predchádzajúceho splnenia základnej\npodmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je okrem iného existencia opodstatnených obáv z\nprenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Za prenasledovanie v zmysle § 8\nzákona o azyle je možné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované\nči prevádzané štátnou mocou.\n42. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že na rozdiel od žalovaného, je toho názoru,\nže v prípade žalobkýň spomínaný predpoklad na udelenie azylu (existencia opodstatnených obáv z\nprenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov) potvrdený bol, pričom žalobkyne\nsamotnú existenciu obáv z prenasledovania aj hodnoverným spôsobom osvedčili. Správny súd je taktiež\ntoho názoru, že žalobkyňami uvádzané obavy z prenasledovania a ich príbeh korešponduje s ich\ntvrdeniami v tomto, ako aj v predchádzajúcich konaniach. Správny súd teda uveril azylovému príbehu\nžalobkýň, a to najmä s poukazom na rozsiahle a preukázané politické aktivity pána B., ktoré ovplyvňovali\nživot celej ich rodiny. Správny súd má za to, že žalovaný si síce zaobstaral dostatočné informácie\nvo vzťahu k súčasnej situácii v Rusku, no z nepochopiteľných príčin nevykonal riadne dokazovanie\na iba stroho poukázal na čísla polytematických správ z ktorých údajne vychádzal, bez toho, aby sa\nnimi akokoľvek hlbšie zaoberal (absentuje relevantný výstup z nich). V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje na to, že ak by sa nimi žalovaný dôsledne zaoberal, tak by zistil, že v Rusku dochádza\nvoči politickej opozícii k vykonštruovaným procesom, pričom sú prenasledované aj rodiny príslušníkov\nopozície (žalovaný to síce v napadnutom rozhodnutí stroho konštatuje, no následne nelogicky uvádza,\nže neexistujú žiadne indície na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že by žalobkyniam mohol\nv Rusku niekto nejaký politický názor pripisovať). Je nesporné, že už aj pán B. (manžel žalobkyne\n1/ a otec žalobkyne 2/) sa stal obeťou vykonštruovaného trestného stíhania v dôsledku čoho mu bol\nnapokon rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-102-79/2022-Ž zo dňa 29.05.2024 podľa § 8 písm. a)\nzákona o azyle udelený azyl. K tvrdeniam žalovaného, že politické aktivity pána B. sa nevzťahujú na jeho\nrodinu, správny súd uvádza, že nie je podstatné, či samotné žalobkyne boli politicky aktívne, pričom nie je\npodstatné ani ich skutočné politické presvedčenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje najmä na bod\n36 kvalifikačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, podľa ktorej „Rodinný príslušníci\nsú už len z dôvodu svojho vzťahu k utečencovi obvykle zraniteľní, čo sa týka činov prenasledovania,\ntakým spôsobom, ktorý by mohol byť základom pre postavenie utečenca.“ – z uvedeného je teda\nzrejmé, že rodinní príslušníci pána B., a teda aj samotné žalobkyne, sú už z dôvodu ich príbuzenského\nvzťahu k pánovi B. (utečencovi, ktorému bol udelený politický azyl) spravidla vystavené prenasledovaniu\ntakým spôsobom, ktorý by mohol byť dôvodom na priznanie postavenia utečenca. Ďalej správny súd\nkonštatuje, že síce žalovaný má zásadne povinnosť posudzovať každú žiadosť o medzinárodnú ochranu\nindividuálne, no z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky však vyplýva, že pokiaľ\nsa azylové dôvody žiadateľa (v tomto prípade žalobkýň) úplne odvodzujú od rodinného príslušníka (v\ntomto prípade pána B.), tak úspešnosť žiadosti žalobkýň o medzinárodnú ochranu môže byť závislá\n\nna úspechu žiadosti pána B., od ktorého žalobkyne svoje dôvody pre udelenie medzinárodnej ochrany\nodvodzujú (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 4Azs 331/2020 – 62 zo\ndňa 26.03.2021 – bod 15. a č. j. 7Azs 436/2019 -32 zo dňa 11.03.2021). Správny súd je teda toho\nnázoru, že riadne posúdenie odôvodnenosti obáv žalobkýň z prenasledovania je závislé a malo by\nvychádzať z úspešnej žiadosti pána B. (bol mu udelený azyl z politických dôvodov), ako primárneho\nnositeľa azylového príbehu – navyše nemožno neprihliadnuť ani na to, že samé žalobkyne čelili v Rusku\nviacerým vyhrážkam zo strany rôznych subjektov s veľkou pravdepodobnosťou v spojitosti s politickou\naktivitou pána B. (na rozdiel od žalovaného je správny súd jednoznačne toho názoru, že opakované\nvyhrážanie sa zabitím a zničením celej rodiny v spojení aj s pokusom o vlámanie sa do bytu svojou\nintenzitou a charakterom predstavuje konanie, ktoré možno považovať za prenasledovanie podľa §\n2 písm. d) zákona o azyle). V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že žalobkyňa 1/ vyjadrovala\nsvoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine na sociálnych sieťach, pričom v Rusku je vyjadrovanie takéhoto\nnázoru trestným činom (z polytematickej správy o Rusku zo dňa 23.11.2022 vyplýva, že ruské orgány\nmonitorujú sociálne siete za účelom „ochrany suverenity a národných záujmov Ruska“ a konanie akého\nsa dopustila žalobkyňa 1/ trestajú), a teda aj z tohto dôvodu sú jej obavy z prenasledovania z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov opodstatnené - v tomto smere treba poukázať aj na skutočnosť,\nže ruské štátne orgány pátrajú po pánovi B. prostredníctvom Interpolu. Všetky uvedené skutočnosti teda\nsvedčia o opodstatnenosti obáv žalobkýň z prenasledovania v Rusku z dôvodu imputovaných politických\nnázorov.\n43. V týchto súvislostiach správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6\nSžoKS 102/06 „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré\nmusia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne\nbrániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností\nuvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej\nsociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených\ndôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru,\nvykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi\ntolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.\n44. Správny súd má ďalej za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí absolútne žiadnym spôsobom\nnezohľadnil to, že situácia v Rusku, a teda v krajine pôvodu žalobkýň, je značne nepriaznivá,\na to nielen pre príslušníkov opozície (pána B.), ale aj pre ich rodinných príslušníkov (žalobkyne)\n– z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyne mali v Rusku problémy\ns perzekúciou zo strany štátnej moci, pričom príslušné štátne orgány im žiadnu ochranu neposkytli\n– napriek tomu, že rodina B. požiadala o pomoc štátne orgány Ruska (v súvislosti s opakovanými\nvyhrážkami rôznych subjektov o likvidácii ich celej rodiny – či už vo forme psychickej alebo fyzickej), tak\nich žiadosti o pomoc boli ignorované. Správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že Rusko\nuž nie je od 16.09.2022 členom Rady Európy a ani zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských\nprávach, pričom z informácií o krajine pôvodu (príslušné polytematické správy, na ktoré napokon aspoň\nodkázal žalovaný – no hlbšie sa nimi nezaoberal) vyplýva, že v Rusku dochádza k porušovaniu práva na\nspravodlivý proces, zásahom výkonnej moci do súdnictva, ukladaniu neprimeraných trestov obvineným\nz trestných činov, početným svojvoľným zatknutiam a vykonštruovaným procesom voči politickej opozícii\n– uvedené napokon v zásade potvrdil aj sám žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktorým udelil pánovi\nB. azyl z politických dôvodov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že z polytematických\nspráv o Rusku taktiež vyplýva, že v Rusku dochádza k závažným obmedzeniam slobody prejavu,\nzhromažďovania a združovania v on-line a off-line priestore, pričom je tam nainštalovaný systém na\nrozpoznávanie tvárí. Rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva zo dňa 11.10.2022 hovorí o systematickom\nničení organizácií občianskej spoločnosti či príslušníkov politickej opozície (samozrejme s dopadom na\nich rodiny) a o tom, že kritici vlády umierajú. Spomínaná Rada OSN pre ľudské práva vyjadrila taktiež\nhlboké znepokojenie nad hromadným zatýkaním, detenciami a šikanovaním predstaviteľov občianskej\nspoločnosti a zástupcov politickej opozície vrátane osôb pokojne protestujúcich proti zhoršovaniu\nvlády práva v Rusku. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností sa teda možno dôvodne\ndomnievať, že Rusko už nie je právnym a demokratickým štátom – je teda nutné na tieto skutočnosti\npri posudzovaní žiadosti žalobkýň prihliadať, pričom správny súd opakovane poukazuje na pravidlo „v\nprípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“. Správny súd k tomuto konštatuje,\nže je zrejmé, že žalovaný pri vypracovaní rozhodnutia v napadnutej časti ani poriadne nevychádzal\nz obsahu administratívneho spisu.\n\n45. Keďže správny súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú existenciu opodstatnených obáv\nžalobkýň z prenasledovania v krajine pôvodu z dôvodu imputovaných politických názorov, tak sa už\nanalyzovaním možnosti uplatnenia kritérií príslušnosti k určitej sociálnej skupine nezaoberal.\n46. Správny súd považuje za potrebné taktiež skonštatovať, že skutočnosť, že žalovaný udelil\nžalobkyniam azyl na účel zlúčenia rodiny na dobu troch rokov, nezakladá žiadnu prekážku tomu, aby bol\nžalobkyniam udelený azyl aj z iného dôvodu. Navyše v tomto smere treba poznamenať, že v prípade,\nak by žalovaný udelil žalobkyniam azyl z dôvodu imputovaných politických názorov, tak by im nesporne\nposkytol väčšiu medzinárodnú ochranu ako v prípade, keď im udelil azyl na účel zlúčenia rodiny na krátke\nobdobie troch rokov, keď navyše stanovenie uvedeného obdobia len troch rokov žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí absolútne žiadnym spôsobom neodôvodnil.\n47. Správny súd záverom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Brne č. k. 41Az/23/2022 – 120\nv obdobnej veci.\n48. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd rozhodnutie žalovaného č.\nČAS: MU-PO-103-79/2022-Ž zo dňa 22.08.2024 v napadnutej časti (výroku 1.) podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), e), f) v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového\nstavu a pre dôvod, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n49. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyniam, ktoré\nboli v konaní úspešné v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}