{"guid": "9892fb8c-497c-481e-bb53-1cfc51c9f9c3:f931c17d-d69a-482f-993d-6312506cfb71", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1", "spisova_znacka": "6S/80/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/80/2024 z 11. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 11. februára 2025, sp. zn. 6S/80/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1", "identifikacne_cislo": "0724101252", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2025-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/2/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 2/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/2/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/2-1991/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/71", "nazov": "zákon č. 71/1976 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1976 - 1980 (zákon o šiestom päťročnom pláne)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/2#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f931c17d-d69a-482f-993d-6312506cfb71", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/80/2024\n0724101252\n11. 02. 2025\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101252.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821\n08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co KG,\nkonajúca prostredníctvom WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co KG, organizačná zložka, so\nsídlom Aupark Tower, Einsteinova 24\n851 01 Bratislava, IČO: 36 063 894, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8 816 43 Bratislava, za účasti: 1/ ZO OZ KOVO OSK, so\nsídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, 2/ Základná organizácia OSK – team, so sídlom Osuského 5, 851\n03 Bratislava, IČO: 55 848 630, 3/ A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. G. XXXX/X, XXX XX\nH. D. H., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 24307/2024-M_OPV85610/2024 zo dňa\n17.07.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .\nII. Správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z a m i e t a.\nIII. Správny súd žalobu odmieta.\nIV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 19.08.2024\ndomáha preskúmania rozhodnutia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR označeného\nako Stanovisko k rozkladu č. 24307/2024-M_OPV 85610/2024 zo dňa 17.7.2024, ktorým žalovaný\noznámil žalobcovi, že žalovaný nemôže zmeniť rozkladom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako\nprvostupňového orgánu alebo ho zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na nové prejednanie\na rozhodnutie, pretože ministerstvo žiadne rozhodnutie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) nevydalo. Žalobca sa zároveň domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 23367/2024-M_OPV 76418/2024 zo dňa 18.6.2024,\nktorým žalovaný určil podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení\nneskorších predpisov rozhodkyňu A. B. C. D., E., A. G. XXXX/X, XXX XX H. D. H. v spore o uzatvorenie\npodnikovej Kolektívnej zmluvy na roky 2024 – 2025 medzi Základnou organizáciou OZ KOVO OSK\na Základnou organizáciou OSK team a žalobcom ako zamestnávateľom.\n2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je podnikateľ v oblasti telekomunikačných služieb. U žalobcu\nako zamestnávateľa pôsobia dve odborové organizácie, ktoré sú zároveň ďalšími účastníkmi konania\nv súlade s ust. § 32 ods. 1 SSP. Medzi žalobcom a odborovými organizáciami vznikol spor o uzavretie\nkolektívnej zmluvy podľa § 10 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) na dva roky (resp. dva roky odo dňa\npodpisu kolektívnej zmluvy). Strany sporu absolvovali viaceré rokovania (kolektívne vyjednávania) a to\n\nnajskôr samostatne a následne za účasti ustanoveného sprostredkovateľa, pána A. I. J., E.. Žalobca\na odborové organizácie napriek uvedeným rokovaniam nedosiahli dohodu na obsahu kolektívnej zmluvy.\nVzhľadom na to, že rokovanie pred sprostredkovateľom bolo neúspešné, odborové organizácie požiadali\nžalovaného o určenie rozhodcu podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Žalovaný na\nžiadosť odborových organizácií určil za rozhodcu A. B. C. D., E., A. G. XXXX/X, XXX XX H. D. H..\nŽalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného o určení rozhodcu rozklad podľa zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) z dôvodu, že rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a\nrodiny SR č. 23367/2024-M_OPV 76418/2024 zo dňa 18.6.2024 je nezákonné. Žalovaný poprel svoju\nprávomoc rozhodovať o rozklade žalobcu v spore o uzatvorenie podnikovej kolektívnej zmluvy zo\ndňa 18.06.2024 a uviedol, že určenie rozhodcu v súkromnoprávnom spore podľa § 13 ods. 2 zákona\no kolektívnom vyjednávaní nemá povahu rozhodnutia podľa predmetného zákona. Takýto postup by bol\nv rozpore so zákonom, pretože ten neumožňuje stiahnutie rozhodcu v spore a spor má dve strany (na\ndruhej strane je odborová organizácia, ktorá o jeho určenie žiadala).\n3. Žalobca žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny\nSR označené ako Stanovisko k rozkladu č. 24307/2024-M_OPV 85610/2024 zo dňa 17.7.2024 a\nrozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 23367/2024-M_OPV 76418/2024 zo dňa\n18.6.2024, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Zároveň požaduje, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.\n4. Predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby je tak Stanovisko žalovaného k rozkladu\nč. 24307/2024-M_OPV 85610/2024 zo dňa 17.7.2024 a rozhodnutie žalovaného č. 23367/2024-M_OPV\n76418/2024 zo dňa 18.6.2024 o určení rozhodcu podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní.\n5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n8. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\n\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n9. Podľa § 1 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi\npríslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej\nzmluvy.\n10. Podľa § 1 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní, rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri kolektívnom\nvyjednávaní ustanovuje tento zákon.\n11. Podľa § 13 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak bolo konanie pred sprostredkovateľom\nneúspešné, zmluvné strany môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Konanie pred\nrozhodcom je začaté dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O prijatí žiadosti o riešenie sporu\nrozhodcom spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu. Rozhodca odovzdá zápisnicu zmluvným\nstranám a ministerstvu.\n12. Podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa\nodseku 1 a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané\nštrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek\nzo zmluvných strán ministerstvo; doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté.\nMinisterstvo nemôže určiť rozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré sú v spore.\n13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n14. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po\nvyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,\na) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska\nškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,\nb) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad\nv právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi\nby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom\nEurópskej únie.\n15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n16. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo\nveci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade\npodá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.\n17. Správny súd v prvom rade skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou\nnapadnutých aktov žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej\nneprípustnosť, keďže tieto nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.\n18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného\nrozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej\nklauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo\ndeklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo\nktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Tento\nprincíp znamená, že rozhodnutie je preskúmateľné vtedy, ak spĺňa podmienky pozitívneho vymedzenia\na zároveň aj podmienku, že nejde o rozhodnutie obsiahnuté vo výpočte negatívnej enumerácie.\nK skúmaniu splnenia druhej podmienky (negatívna enumerácia) správny súd pristupuje až vtedy, keď\n\nmá za preukázané splnenie podmienok pozitívneho vymedzenia. Podmienky pozitívneho vymedzenia\nsú tie, že musí ísť o akt orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, ktorý môže spôsobiť dotyk\nna subjektívnych právach.\n19. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a\nďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom\nvšetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej\nsprávy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno\npotom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné\nakty, či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej\nsprávy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah\nmedzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu.\n20. Žalobca považuje určenie rozhodcu žalovaným za individuálny správny akt, pretože:\na) rozhodnutie o určení rozhodcu je ako rozhodnutie explicitne označené v § 13 ods. 2 zákona\no kolektívnom vyjednávaní, „....doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté“,\nb) rozhodnutie zakladá, resp. mení práva, resp. právom chránené záujmy žalobcu,\nc) rozhodovanie žalovaného nie je vyňaté z vecnej pôsobnosti Správneho poriadku a tak sa na toto\nkonanie vzťahuje Správny poriadok,\na je toho názoru, že ako taký podlieha súdnemu prieskumu správnym súdom, nakoľko sa cíti byť\npriamo dotknutý týmto rozhodnutím. Žalobcovi ako aj odborovým organizáciám vzniká v dôsledku\ntohto rozhodnutia povinnosť podrobiť sa rozhodnutiu rozhodkyne, ktorým autoritatívne vstupuje do inak\nvýsostne privátneho zmluvného vzťahu.\n21. Na druhej strane žalovaný zastáva právny názor, že zákon o kolektívnom vyjednávaní je predpis\nsúkromného práva (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR č. k. 1Svk/16/2021, bod 48, uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu SR č. k. 7Svk/24/2022). Systém rozhodcov (a sprostredkovateľov) je\nv zákone o kolektívnom vyjednávaní vytvorený pre riešenie sporov subjektov súkromného práva\nv oblasti súkromného práva a žalovaný určuje sprostredkovateľov a rozhodcov na návrh jednej alebo\noboch strán sporu ako podporu pre riešenie sporu v súkromnoprávnych vzťahoch a nie ex officio.\nŽalovaný pri určovaní sprostredkovateľov ani rozhodcov nepostupuje podľa Správneho poriadku. A v\nneposlednom rade, zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje postup, že ak ministerstvo určí rozhodcu,\nten rozhodne, prípadne nerozhodne v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, t. j. finálny záver robí\nrozhodca v spore, keďže zákon je postavený na princípe jeho nezávislosti a zákon ustanovuje, kedy je\nrozhodnutie rozhodcu (a nie postup ministerstva) preskúmateľné a kedy nie. V závere svojho Stanoviska\nk rozkladu č. 24307/2024-M_OPV 85610/2024 zo dňa 17.7.2024, ktoré je tiež predmetom prieskumu na\nzáklade žaloby, uviedol, že odborová organizácia predložila návrh kolektívnej zmluvy zamestnávateľovi\nešte 1. augusta 2022 a kolektívna zmluva nebola uzatvorená a kolektívne vyjednávanie trvá už dva\nroky. Dôležité je neblokovanie kolektívneho vyjednávania a tomu slúži úprava zákona o kolektívnom\nvyjednávaní.\n22. Správny súd tak skúmal, či určenie rozhodcu žalovaným pod č. 23367/2024-M_OPV 76418/2024\nzo dňa 18.6.2024, podľa § 13 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, je akt orgánu verejnej správy\npri výkone verejnej správy a ako taký podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve z pohľadu\ndotyku na subjektívnych právach žalobcu a zároveň, či žalovaný postupoval správne, keď sa odmietol\nzaoberať rozkladom žalobcu, ako opravným prostriedkom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného\no určení nestranného rozhodcu.\n23. Právna teória rozdeľuje správne akty na individuálne správne akty a normatívne správne akty. Kým\nindividuálne správne akty majú určeného konkrétneho adresáta, alebo sa týkajú individualizovanej veci\ns vymedzeným okruhom adresátov, tak za normatívne právne akty sa považujú všeobecne záväzné\nnariadenia prijaté zastupiteľstvami obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Správne akty\nsú výsledkom administratívneho konania. Administratívne konanie je procesne formalizovaný postup pri\nvydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri\nadministratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov,\ns výnimkou faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom (tzv. iný zásah).\n\n24. Správny súd v prvom rade zisťoval základný účel kolektívneho vyjednávania, nakoľko ako\nvyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, tento zákon má\nsúkromnoprávny charakter. Pokiaľ je v zákone, ktorý upravuje oblasť súkromnoprávnych vzťahov určitá\ningerencia štátu, je potrebné definovať jej charakter, aby bolo možné posúdiť, či ide o administratívne\nkonanie, ktorého výsledkom je individuálny akt verejnej správy alebo ide o úkon orgánu verejnej\nsprávy, ktorý nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe. Účelom kolektívneho vyjednávania je zmluvne\nzabezpečiť oprávnené požiadavky zamestnancov na zlepšenie svojich pracovných podmienok. A keďže\nštát nemôže dopustiť blokovanie rokovaní o kolektívnej zmluvy nedosiahnutím dohody zmluvných strán\no osobe rozhodcu, do zákona o kolektívnom vyjednávaní bol zakotvený inštitút určenia nestranného\nrozhodcu ministerstvom, pretože sa v aplikačnej praxi objavili prípady, keď odborové organizácie\nnedospeli ku dohode o spoločnom postupe. Táto úloha štátu je pochopiteľná a štát v tomto prípade\nvystupuje ako subjekt, ktorý poskytuje súčinnosť pri bipartitnom sociálnom dialógu zamestnancov\na zamestnávateľov. To, že ide „len“ o súčinnosť vyplýva aj z § 1 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní.\n25. Správny súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcu, že určenie nezávislého rozhodcu žalovaným je\nindividuálny správny akt, ktorý má dopad na jeho subjektívne práva. Súčinnosť štátu, už zo samotného\npojmu naznačuje, že ide len o „pomoc“ štátu preklenúť nežiadúci stav, kedy nie je možné dospieť\nk dohode v rámci kolektívneho vyjednávania a neexistuje iná možnosť ako túto situáciu vyriešiť\nk zdarnému koncu. V žiadnom prípade nejde o prejav vrchnostenskej politiky štátu, čo dokazuje aj to,\nže štát určuje nestranného rozhodcu nie z vlastného podnetu, ale na základe žiadosti zmluvných strán.\nNásledne už štát do kolektívneho vyjednávania nezasahuje, nakoľko ide o súkromnoprávny spor, čo\nvyplýva aj rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie\nč. k. 1Svk/16/2021 zo dňa 27.07.2022. Určenie nezávislého rozhodcu žalovaným je tak úkon orgánu\nverejnej správy, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe. Základným rozlišovacím\nznakom takého úkonu je to, že orgán verejnej správy nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci,\nale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu poskytujúceho súčinnosť. Takýto úkon orgánu\nverejnej správy súdnemu prieskumu nepodlieha.\n26. Správny súd poukazuje aj na početnú judikatúru v tejto oblasti, a to uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 1Svk/16/2021 zo dňa 27.07.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 7Svk/24/2021 zo dňa 24.08.2022 a v neposlednom rade uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. IV. ÚS 74/2023 – 15 zo dňa 07.02.2023, ktoré zastávajú právny názor, že\nsamotný rozhodca nie je verejným orgánom a jeho rozhodnutia nepodliehajú súdnemu prieskumu.\nZ odôvodnenia citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 74/2023 –\n15 zo dňa 07.02.2023 vyplýva: „Rozhodcu v zmysle zásady zmluvnej autonómie určujú zúčastnené\nstrany dohodou, inak ho určí na ich žiadosť ministerstvo. Právna úprava naznačuje, že ide o nezávislý\nsubjekt od dotknutých subjektov (odborových organizácií) i od samotnej štátnej moci v tomto prípade\nposudzovania reprezentatívnosti, ktorý je oprávnený riešiť tento špecifický kolektívny spor o určenie\npríslušnej odborovej organizácie pre kolektívne vyjednávanie.“ Cez túto optiku je potrebné posudzovať\naj určenie samotného rozhodcu žalovaným ako súčinnosť zo straty štátu na výslovnú žiadosť odborovej\norganizácie.\n27. Pokiaľ ide o právny názor žalobcu, že určenie rozhodcu je ako rozhodnutie priamo označené\nv zákone, správny súd uvádza, že zákonodarca v žiadnom prípade nemal v úmysle „vytvoriť“\nadministratívne konanie na určenie nestranného rozhodcu na kolektívne vyjednávanie, ale pojem\nrozhodnutie je treba chápať v nadväznosti na § 13 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, v tom\nzmysle, že ministerstvo vybralo zo zoznamu rozhodcov, ktoré vedie ministerstvo.\n28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08.\ndecembra 2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „(...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým\nsúdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý\nvedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,\nale môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda\nnemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého\nzákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (v obdobnom zmysle pozri tiež nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017).\n\n29. Z tohto pohľadu tak správny súd konštatuje, že určenie rozhodcu podľa § 13 ods. 2 zákona\no kolektívnom vyjednávaní zo strany žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko nie je\nsprávnym aktom orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy a z toho dôvodu nie je spôsobilý\nzasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a žalovaný postupoval správne, keď sa odmietol zaoberať\nrozkladom žalobcu ako opravným prostriedkom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného o určení\nnestranného rozhodcu.\n30. Žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, ktorý odôvodnil\ntým, že rozhodkyňa určená žalovaným rozhodne o uzavretí tej kolektívnej zmluvy, z ktorej budú\nzamestnancom žalobcu vyplývať zvýšené nároky ako doposiaľ a tieto bude musieť žalobca ako\nzamestnávateľ priebežne uspokojovať. Žalobca počíta s navýšením nákladov o približne 1,9 mil. eur za\nrok 2024 a 5,6 mil. eur v roku 2025.\n31. Vzhľadom na neprípustnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného, súd zamietol\nnávrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n32. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1\npísm. b) SSP a podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade\nustanovenia § 14 ods. 1 a 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Žalobca sa domnieva, že práve z týchto\nustanovení je extenzívnym výkladom v niektorých prípadoch vyvodzovaný názor, že iné druhy rozhodnutí\nnež rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy nie sú preskúmateľné súdom a ide\no záver, ktorý nie je ústavne udržateľný.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/36/2012 zo dňa 18.09.2012 judikoval,\nže „pochybnosť o tom, že všeobecný záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,\nzákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd.\nNa podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá\nvplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie\nsúladu právneho predpisu s ústavou, alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh\npodáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné /vnútorné presvedčenie, že je nutné\ntakýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie\núčastníka konania, ktorému by predseda senátu robil „poštára\" s ústavným súdom“.\n34. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že prerušenie konania z tohto dôvodu\nzávisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho\npredpisu s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná\na názor účastníka konania je v tomto smere irelevantný. Podľa názoru správneho súdu žalobcom\nnamietané skutočnosti nevykazujú známky nesúladu s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tak,\nako uvádzal žalobca, a preto jeho návrh na prerušenie konania zamietol.\n35. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu je neprípustná, postupoval\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti aktov\na postupu žalovaného, pretože nejde o rozhodnutie vydané s priamym dopadom na právne postavenie\nžalobcu.\n36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.\n37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení\ns § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:162ea340-07b1-4916-94a8-57c88d1902f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.74.2023.1"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "fb8ef434-be3a-4ec6-812a-a6ecd8bce815:c7393a2e-c778-44c8-a387-232351bde566", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1021200554.1", "spisova_znacka": "7Svk/24/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/24/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1021200554.1"}, {"guid": "48af9def-bf02-4e18-b7d9-b6821f76c223:3452a0ab-906e-4ebe-b876-fba127a17f7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200143.1", "spisova_znacka": "1Svk/16/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/16/2021 z 27. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200143.1"}], "citovane_v": []}