{"guid": "1150a99e-7687-4d26-be30-41c9511938a8:179d42c9-50bf-4ae3-880a-85bbf84768c4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101048.1", "spisova_znacka": "3S/80/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/80/2024 z 29. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, sp. zn. 3S/80/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101048.1", "identifikacne_cislo": "0724101048", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Svk/46/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "eb56a700-e093-4b02-99d9-26b0b9c5aac0:418ab6f8-6d8b-4e53-b502-9caf86a06d25", "datum": "2025-11-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/18", "nazov": "zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/18-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/179d42c9-50bf-4ae3-880a-85bbf84768c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101048.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101048.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101048.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/80/2024\n0724101048\n29. 05. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101048.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E., zast. advokátom Vladimír Šárnik, AK so sídlom Rožňavská 2, Bratislava\nproti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/009619/2024-112 zo dňa 19.04.2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou zo dňa 04.10.2024 požiadal žalovaného o sprístupnenie nasledujúcich informácií:\n1. Zoznam zamestnancov ministerstva, ktorí majú pridelené parkovacie miesta v štruktúre: meno,\npriezvisko, funkcia, organizačný útvar a číslo parkovacieho miesta. Na základe akého právneho predpisu\nim boli tieto miesta pridelené, žiadal zaslať predmetný predpis.\n2. Uvedení zamestnanci užívajú tieto parkovacie miesta zadarmo alebo náklady za ich užívanie\nuhrádzajú a v akej výške?\n3. V prípade, že tieto parkovacie miesta im ministerstvo poskytuje bezplatne žiadal vyjadrenie sekcie\ndaňovej a colnej, či je takéto konanie v súlade so zákonom o dani z príjmov.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. INF/000175/2003-11 zo dňa 17.10.2023 odmietol žiadosť v časti\npožadovaných informácií uvedených v bode 3 v zmysle §3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám s o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“)\na bode 1 prvá veta podľa § 9 ods. 2 prvá veta zákona o slobode informácií v spojení s § 2 zákona\nč. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ochrane osobných údajov“). Zvyšné informácie žalobcovi sprístupnil. Na základe rozkladu\nžalobcu voči predmetnému rozhodnutiu Minister financií SR rozhodnutím č. MF/018934/2023-112 zo\ndňa 27.12.2023 zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na nové rozhodnutie. Následne žalovaný\nlistom zo dňa 06.02.2024 sprístupnil žalobcovi informáciu požadovanú v bode 3 žiadosti a rozhodnutím\nč. INF/000015/2024-11 zo dňa 06.02.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odmietol sprístupniť\ninformáciu žiadanú v bode 1 prvá veta podľa § 9 ods. 2 prvá veta zákona o slobode informácií v spojení\ns § 2 zákona o ochrane osobných údajov.\n\n3. Minister financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/009619/2024-112 zo dňa 19.04.2024\n(ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nRozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov je\nosobitným právnym základom na poskytovanie v ňom uvedených osobných údajov zamestnancov\nzamestnávateľom, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných\npovinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Prideľovanie parkovacích miest zamestnancom\nMinisterstva financií SR síce súvisí s výkonom služobných povinnosti štátneho zamestnanca, ale\ninformácia o pridelenom parkovacom mieste zamestnancovi nie je informáciou, ktorá je v príčinnej\nsúvislosti s plnením služobných povinností. Pri prideľovaní parkovacích miest sa v informačnom systéme\nspracovávajú prinajmenšom osobné údaje štátneho zamestnanca ako je funkcia, resp. pracovné\nzaradenie, meno a priezvisko a číslo prideleného parkovacieho miesta. Tieto údaje umožňujú pri\nbežnej obhliadke voľne prístupného parkovacieho miesta identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby a jej\nsúkromných majetkových a rodinných pomerov.\nII.\nRozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)\n4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na tunajšom súde domáhal preskúmania zákonnosti\ndruhostupňového rozhodnutia o nesprístupnení časti informácie. Žalobca v žalobe odkazuje a cituje\nviaceré rozhodnutia, pr.: rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2S/94/05 zo dňa 15.02.2006, rozhodnutie\nESĽP vo veci Brüggemann a Scheuten v. Spolková republika Nemecko zo dňa 12. júla 1977, nálezy\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001 a sp. zn. II. ÚS 522/2021 zo dňa 03.02.2022,\nrozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo/64/2004, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sži/1/2013 zo dňa 29.01.2014,\nrozsudok NS SR sp. zn. 4Sžik/3/2019 zo dňa 02.07.2020.\n5. Žaloba v žalobe namieta, že nejde o osobný údaj pri požadovanej informácii ohľadom osoby\nidentifikovanej menom, priezviskom, pracoviskom, lebo nie je označená všeobecne zrozumiteľným\nidentifikátorom. Žalobca namieta nesprávnosť názoru žalovaného, že požadované informácie v rozsahu\nmeno, priezvisko, pracovné zaradenie a číslo parkovacieho miesta predstavujú údaje, ktoré umožňujú\nidentifikáciu konkrétnej fyzickej osoby a jej súkromných majetkových pomerov. Využívanie štátneho\nmajetku ako nepeňažnej odmeny má podliehať verejnej kontrole, lebo je to údaj týkajúci využívania\nverejného majetku zamestnancom pri výkone jeho štátnozamestnaneckej funkcie vrátane nepeňažných\nbenefitov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný zotrval na odôvodení druhostupňového rozhodnutia, na ktoré sa\nodvolal a žiadal žalobu zamietnuť. Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov z hľadiska obsahu\ninformácií pojem osobné údaje zahŕňa údaje poskytujúce akýkoľvek druh informácií o fyzickej osobe,\nktoré sa týkajú súkromného a rodinného života jednotlivca, prípadne činností, ktoré jednotlivec vykonáva,\ntýkajúce sa napríklad pracovnoprávnych vzťahov alebo jeho ekonomického správania. Pri prideľovaní\nparkovacích miest sa v informačnom systéme spracovávajú prinajmenšom tieto osobné údaje štátneho\nzamestnanca: funkcia, resp. pracovné zaradenie, meno a priezvisko a číslo prideleného parkovacieho\nmiesta, ktoré aj žalobca požaduje vo svojej žiadosti. Uvedené údaje umožňujú bežnou obhliadkou\nvoľne prístupného parkovacieho miesta Ministerstva financií SR identifikáciu konkrétnej fyzickej\nosoby využívajúcej možnosť parkovania a identifikáciu jej súkromných majetkových pomerov. Podľa\nžalovaného bolo potrebné obmedziť právo žalobcu na sprístupnenie požadovaných informácií, lebo\nposkytnutím požadovaných informácií by boli poskytnuté aj informácie o súkromnej sfére zamestnanca\na jeho majetkových pomeroch. Nevyjadril sa k rozhodnutiam, ktoré žalobca uvádzal v žalobe, lebo z\nnich nevyplýva záver, že sa požadovaná informácia týka sféry podliehajúcej verejnej kontrole.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n7. Podľa § 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n\n8. Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n10. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\n11. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k\ndispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,\npolitických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n12. Podľa § 6 ods. 6 zákona o slobode informácii na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú\nustanovenia § 8 až 12.\n13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácii informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba\nsprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu\ndotknutej osoby.\n14. Podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej\nfyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,\nnajmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,\npriezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo\nviacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú\nidentitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu\nidentitu.\n15. Podľa § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom\ndotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu\ntitul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo\nzamestnanca alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne\nčíslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak\nje to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných\npovinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie\nnarušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.\nV.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n17. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29. mája 2025, pretože boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 11. apríla 2025 oznámené na\núradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. MF/009619/2024-112 zo dňa\n19.04.2024, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení požadovanej\n\ninformácie v časti požadovaného zoznamu zamestnancov ministerstva, ktorí majú pridelené parkovacie\nmiesta v štruktúre: meno, priezvisko, funkcia, organizačný útvar a číslo parkovacieho miesta.\n19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\norgánu verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol\nstanovený dôvodmi nezákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci. Každý, kto sa cíti dotknutý\nna svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má\nÚstavou SR zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny\nsúd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní\npred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané\ndispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu\npatrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi\nnezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom\nkonaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu\nadministratívnych spisov, za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať\na ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí\nna daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 SSP). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky\nnezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.\n20. Keďže správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v\nžalobe, t.j. je viazaný žalobnými bodmi, žalobca je povinný žalobné dôvody uviesť v žalobe tak, aby\nboli konkrétne a aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca\npovažuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Žalobca v preskúmavanej\nveci v žalobe opísal priebeh administratívneho konania vrátane toho, ktoré informácie mu boli poskytnuté\nv zákonnej lehote, ktoré informácie mu najprv poskytnuté neboli ale až dodatočne a že mu nebola\nposkytnutá informácia požadovaná v bode 1 veta prvá jeho žiadosti (uvedená v ods. 1 odôvodnenia\ntohto rozsudku). Ďalej žalobca poukázal na prvostupňové rozhodnutie č. INF/000015/2024-11 zo dňa\n06.02.2024, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy opätovne odmietol sprístupniť informáciu\nžiadanú v bode 1 prvá veta žiadosti žalobcu, pričom žalobca v žalobe poukázal na dôvody uvedené v\nodvolaní proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu, odcitoval ich a rovnako citoval časti textov z rôznych\niných súdnych rozhodnutí, následne poukázal na druhostupňové rozhodnutie zo dňa 28.12.2020, ktorým\nžalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v žalobe len opísal\npriebeh administratívneho konania a postup povinnej osoby, odcitoval podané odvolanie a poukázal na\nvydané viaceré súdne rozhodnutia bez toho, aby v žalobe uviedol, či postup orgánov verejnej správy\nnamieta ako nezákonný a z akých dôvodov, vrátane konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie.\nZ takto formulovanej žaloby nebolo možné zistiť a ani vyvodiť dôvody nezákonnosti. Správny súd\nnie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy), ani ich konkretizovať, či vyhľadávať z obsahu\nadministratívneho spisu, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na konštatovanie nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia nepostačuje ani odkaz, resp. poukaz žalobcu na obsah odvolania podaného\nproti prvostupňovému rozhodnutiu.\n21. Správny súd uvádza, že takto všeobecne formulovaná žaloba, bez uvedenia skutkovej a právnej\nargumentácie vzťahujúcej sa k vydanému rozhodnutiu, predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s\nrozhodnutím žalovaného. Bez toho, aby žalobca v žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\nžalovaného konkrétne uviedol, ktoré ustanovenia ktorého právneho predpisu boli takýmto postupom\nžalovaného a ním vydaným rozhodnutím porušené a prečo, takto formulované (všeobecné) tvrdenie\nsamo o sebe neumožňuje súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n22. Právo na prístup k informáciám predstavuje ústavné právo každého jednotlivca zakotvené v článku\n26 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň však článok 26 ods. 4 Ústavy SR ustanovuje, že toto právo možno\nobmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejného\nzáujmu (konkrétne práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti). Ústavný súd SR zároveň k uplatňovaniu článku 26 ods. 4 Ústavy SR zaujal\nprávny názor, podľa ktorého vo verejnom záujme sa právo na informácie môže obmedziť len zákonom.\nTermínom „zákon“ sa však neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale\nneurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS\n28/96). Podľa Ústavného súdu SR zákon o slobode informácií nepokrýva všetky aspekty základného\n\npráva na informácie a existujú aj iné právne predpisy sily zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie\nzákladného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie\npráva na prístup k informáciám, avšak len v prípadoch ustanovených článkom 26 ods. 4 Ústavy SR, teda\nak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ústavný súd SR preto uzavrel, že\npre obmedzenie základného práva na informácie nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až § 11 zákona\no slobode informácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia\niných zákonných právnych predpisov (uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 96/2010-14 z 09.03.2010).\nObdobne sa k danej otázke postavil aj Najvyšší súd SR, keď v rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa\n15.03.2011 skonštatoval: „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je obecným právnym predpisom\nposkytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom\núseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny\nzákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania\ninformácií upravuje.“\n23. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že rozhodujúcou normou, pre ktorú sa informácie v danej časti\nnesprístupnili, boli ustanovenia § 2, 9 ods. 2 zákona o slobode informácii a § 78 ods. 3 zákon o ochrane\nosobných údajov. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad a pri použití § 9 ods. 2 zákona o\nslobode informácii v kontexte z osobitným zákonom, ktorý stanovuje limity na prístup k informáciám z\ndôvodu ochrany verejného záujmu, je potrebné považovať aj zákon o ochrane osobných údajov, ktorý\nv § 78 ods. 3 limituje prístup k informáciám, len ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných\npovinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby a poskytovanie osobných\núdajov nenaruší vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby. Správnemu súdu teda pripadalo\nposúdiť, či požadované informácie bolo možné v celom rozsahu podriadiť pod aplikovateľnú normu §\n9 ods. 2 zákona o slobode informácii v spojení s § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov a\nodmietnuť ich poskytnutie použitím ústavne konformného výkladu týchto ustanovení, ktorými sa vo\nsvojej podstate implementuje článok 26 ods. 4 Ústavy SR chrániaci vymedzený verejný záujem.\n24. Jedinou kvalifikovanou námietkou v správnej žalobe bola námietka žalobcu o nesprávnom právnom\nposúdení veci (o nesprávnom názore žalovaného), že ním požadované informácie v bode 1 veta prvá by\numožnili identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby a jej súkromných majetkových pomerov. Súd predmetnú\nnámietku vyhodnotil za nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Všeobecne platí, že údaj v rozsahu\nmeno, priezvisko a pracovisko zamestnanca nepredstavuje nezameniteľný identifikátor fyzickej osoby,\nale žalobca okrem týchto informácií požadoval v bode 1 veta prvá oznámiť aj funkciu, organizačný\nútvar a priradený ďalší identifikátor, ktorým bolo číslo parkovacieho miesta. Súd je toho názoru, že\npráve požiadavka na uvedenie pri zamestnancoch aj čísla parkovacieho miesta vytvorilo materiálny\nzáklad na obmedzenie práva na informácie, ako ho vymedzuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Súd dospel\nk záveru, že identifikátor „číslo parkovacieho miesta“ má takú vypovedaciu schopnosť, hlavne ak\nžalovaný sídli na území SR iba na jednej adrese, že by bolo možné fyzickú osobu identifikovať. Je\npotrebné rozoznávať dotknutú osobu ako subjekt údaja a informáciu týkajúcu sa dotknutej osoby\nako osobný údaj, ktorým je v tomto prípade číslo parkovacieho miesta, na ktorom osoba parkuje so\nsúkromným motorovým vozidlom. Táto informácia je osobným údajom, lebo subjekt údaja (dotknutá\nosoba) je určiteľný, lebo sa dá dotknutá osoba presne a nezameniteľne identifikovať a odlíšiť od iných\nzamestnancov požadovaného zoznamu. Osobným údajom je teda napríklad informácia vo forme meno,\npriezvisko, funkcia, organizačný útvar u žalovaného a číslo parkovacieho miesta, na ktorom konkrétna\nosoba parkuje s vozidlom. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že číslo prideleného\nparkovacieho miesta napárované na údaje konkrétneho štátneho zamestnanca žalovaného umožňuje\nbežnou obhliadkou voľne prístupného parkovacieho miesta Ministerstva financií SR identifikáciu\nkonkrétnej fyzickej osoby využívajúcej možnosť parkovania a identifikáciu jej súkromných majetkových\npomerov. Cieľom zákona o slobode informácii nie je vytvárať podmienky pre zber osobných informácií o\nzamestnancoch štátnych orgánov, ale sprístupniť verejnosti relevantné a prístupné informácie z činnosti\ntýchto orgánov.\n25. Preskúmaním obsahu podanej infožiadosti v časti bodu 1 veta prvá možno konštatovať, že žalobca\npožadoval sprístupniť konkrétny zoznam zamestnancov konkrétneho ministerstva s uvedením ich mena,\npriezviska, funkcie, organizačný útvar a číslo parkovacieho miesta, ktoré im bolo pridelené. Správny súd\nmá za to, že informácie o týchto záznamoch vzhľadom na špecifický identifikátor čísla parkovacieho\n\nmiesta na parkovisku žalovaného majú charakter osobných údajov, ktoré ako informácie podliehajú\nochrane pred sprístupnením .\n26. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri\nvydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili\nz rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového\nkonania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne\nposúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné\npochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú\nv súlade s § 190 SSP zamietol.\n27. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP\ntak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne\nsi ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Svk/46/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "eb56a700-e093-4b02-99d9-26b0b9c5aac0:418ab6f8-6d8b-4e53-b502-9caf86a06d25", "datum": "2025-11-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:f3eacf75-5565-4b05-b9fa-4bff018fc77e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2021.1"}, {"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}, {"guid": "ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}], "citovane_v": []}