{"guid": "27d46ea3-02e5-4c8f-a5d0-3c187861566b:4e57ce30-545c-49e4-a407-2d7c4d5eec1b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2", "spisova_znacka": "5Sf/5/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5Sf/5/2024 z 27. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 27. novembra 2025, sp. zn. 5Sf/5/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2", "identifikacne_cislo": "0724100098", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-71", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-80", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e57ce30-545c-49e4-a407-2d7c4d5eec1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5Sf/5/2024\n0724100098\n27. 11. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2\n\nUznesenie\n9 5Sf/5/2024\n5Sf/42/2025\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r. o., Šamorínska 10, 821\n06 Bratislava, IČO: 35 702 982, právne zastúpeného: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o.,\nŠamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 55 792 031, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava,\nso sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n102886361/2023 zo dňa 14.11.2023 a opatrenia žalovaného č. 102886158/2023 zo dňa 14.11.2023,\ntakto\nrozhodol:\n8 5Sf/5/2024\n5Sf/42/2025\nI. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Všeobecnou správnou žalobou podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo\n„súd“) dňa 21.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. 102886361/2023 zo dňa 14.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a opatrenia žalovaného\nč. 102886158/2023 zo dňa 14.11.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“). Konanie o preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia je vedené na správnom súde pod sp. zn. 5Sf/5/2024 a konanie\no preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia je vedené pod sp. zn. 5Sf/42/2025.\n2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný (ďalej aj „správca dane“) podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) v nadväznosti na § 80 ods. 1 Daňového poriadku nevyhovel námietke\nžalobcu zo dňa 27.10.2023 proti výzve č. 102448234/2023 zo dňa 27.09.2023 na zaplatenie daňového\nnedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 256 000 Eur, ktorý\nvznikol na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 100316377/2022 zo dňa 16.02.2022,\nvydanom v rámci daňovej kontroly.\n3. Napadnutým opatrením označeným ako „Oznámenie“ žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu proti\nvýzve na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorej súčasťou bola žiadosť o prerušenie konania podľa §\n61 ods. 1 Daňového poriadku, žalobcovi oznámil, že „samotná výzva v zmysle § 80 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov nie je úkonom správcu dane, ktorým sa začína daňové konanie, nakoľko sa v nej nerozhoduje\no právach a povinnostiach daňového subjektu, preto neexistuje lehota, ktorú by v tomto prípade bolo\n\nmožné prerušiť...V prípade podania žiadosti o prerušenie osobitného konania spojeného s výzvou podľa\n§ 80 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nsa jedná o nekvalifikovaný podnet, ktorý nevyvoláva právne účinky, jeho doručením nezačína daňové\nkonanie a správca dane nie je povinný o žiadosti daňového subjektu rozhodnúť“.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.02.2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, resp.\nako neprípustnú odmietnuť. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS\nSR“) uvedené v rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého: „Výzva na zaplatenie\nnedoplatku na dani a následné rozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa\npovinná osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové\nexekučné konanie. Predmetná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu\nsprávcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení\ndane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre\nďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v\ndaňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani\nnemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl.\n46 ods. 2 Ústavy SR.“ V závere vyjadrenia žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie, ako aj\njemu predchádzajúca námietkou napadnutá výzva, predstavujú správne akty vydané žalovaným ako\nsprávcom dane v daňovom konaní, ktoré deklarujú stav daňovej povinnosti žalobcu ako daňového\nsubjektu vzniknutej na základe iného právneho aktu (právoplatného a vykonateľného rozhodnutia) a\nzároveň vyzývajú k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím daňového exekučného\nkonania. Podľa žalovaného teda ide o také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje\ndo subjektívnych práv žalobcu.\n5. Žalobca v replike zo dňa 30.04.2025 (ďalej len „replika“) uviedol, že nie je zo strany žalovaného\ndôvodné poukazovať na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nezakladá, nemení ani nezrušuje práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti, ak sa od neho odvíjajú ďalšie právne akty. Zdôraznil,\nže námietky žalobcu majú povahu hmotnoprávnych námietok proti zaplateniu vyrubeného daňového\nnedoplatku, ktorý vznikol po zákonnej lehote na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. V prípade,\nak sú vznesené hmotnoprávne námietky daňovým subjektom vo vzťahu k daňovému nedoplatku,\nktoré sú spôsobilé zmeniť túto výšku nedoplatku, pričom správca dane rozhodne o nevyhovení týmto\nnámietkam, takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, nakoľko\ntakýmto rozhodnutím sa zasahuje do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, konkrétne\ndo jeho majetkovej sféry, a to spôsobom, ktorý nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu, ani\nzákonnému a správnemu výberu daní podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca dodal,\nže pre posudzovanie veci samej je dôvodnejšie prihliadnuť na právny názor uvedený v uznesení NS SR\npod sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015.\n6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo\ndotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu\nverejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n8. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné\npodmienky\").\n10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n\n11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nžaloba bola odmietnutá.\n12. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n13. Podľa § 61 ods.1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,\nže sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného\npredpisu.\n14. Podľa § 71 Daňového poriadku daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento\nzákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje,\na podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné\nprostriedky.\n15. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo\nosobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú\ndaň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil\nv ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný\nv tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového\nnedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má\nodkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.\n16. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie\npredpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého rozhodnutia\na opatrenia podľa § 97 SSP, ktoré boli vydané na základe Daňového poriadku, a dospel pritom k záveru,\nže tieto akty orgánu verejnej správy nie sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.\n17. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe správnej\nžaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou\nenumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia,\nktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo\npovinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv.\nnegatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom\npreskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n18. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia\na opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a\nsúčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach\nprináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva.\n19. Predmetom správneho súdneho prieskumu vo veci podanej správnej žaloby mali byť dva správne\nakty orgánu verejnej správy, pričom jedným z nich malo byť napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný\nnevyhovel námietke žalobcu proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. V súvislosti s posúdením\nprípustnosti napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení\nSprávneho súdu v Bratislave sp. zn. 6Sf/55/2023 zo dňa 11.02.2025 (proti ktorému nebola podaná\nkasačná sťažnosť), v ktorom bola riešená rovnaká právna otázka prípustnosti správneho súdneho\nprieskumu rozhodnutia vydaného podľa § 71 Daňového poriadku s tým, že správny súd v označenom\nkonaní správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g), § 7 písm. e) SSP. Správny súd sa so závermi\nvyjadrenými v uvedenom uznesení v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (body\n20. až 23. uznesenia):\n„20. V nadväznosti na povahu rozhodnutia, ktorého správneho súdneho prieskumu sa žalobca domáhal,\nsprávny súd prvotne uvádza, že rozhodnutie správcu dane o námietkach daňového subjektu podaných\npodľa § 71 daňového poriadku proti výzve na zaplatenie nedoplatku dane podľa § 80 ods. 1\ndaňového poriadku nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale súvisí\nvýlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu v zmysle\n\ndaňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo bola určená v rozhodnutí správcu dane, čo tomuto\nrozhodnutiu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového\nsubjektu v prebiehajúcom daňovom konaní sa vydaním napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej\nrovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako výzva predchádzajúca napadnutému rozhodnutiu, tak aj\nsamotné napadnuté rozhodnutie o nevyhovení námietok žalobcu voči vydanej výzve nijakým spôsobom\nnezasahujú do daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu. Výzva na zaplatenie daňového\nnedoplatku vydaná podľa § 80 daňového poriadku, ako aj rozhodnutie správcu dane o nevyhovení\nnámietok voči podanej výzve podľa § 71 predmetného zákona majú charakter procesných rozhodnutí,\nktoré sa týkajú len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania.\n21. Na podporu záveru o procesnom charaktere napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúcej\nvýzvy, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového subjektu,\nsprávny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí sp.\nzn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého „výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné\nrozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby\nzaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Predmetná\nvýzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím\nvedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko\ntáto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane\nlen v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní,\nnedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za\nrozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.“\n22. Okrem toho, že postupu správcu dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku predchádza\nrozhodovanie o vyrubení dane či iných povinností a následkov vyplývajúcich z relevantnej právnej\núpravy týkajúcej sa správy daní, zároveň nemožno opomenúť, že na tento postup, t. j. vydanie výzvy na\nzaplatenie daňového nedoplatku, pri dobrovoľnom nesplnení uloženej daňovej povinnosti nadväzuje tzv.\ndaňové exekučné konanie. Postupnosťou jednotlivých fáz daňového konania tak možno konštatovať, že\nvýzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku, ako aj\nrozhodnutie správcu dane o námietkach podaných proti tejto výzve, je svojim charakterom procesným\n„predexekučným“ právnym aktom správcu dane. Preto aj pokiaľ správca dane rozhodne o námietkach\nproti výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá žalobcovi ako daňovému subjektu žiadne\nnové povinnosti a má význam len pre ďalší procesný postup správcu dane, t. j. či pristúpi k vymáhaniu\ndaňového nedoplatku.\n23. Súhrnom vyššie uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako\naj jemu predchádzajúca výzva predstavujú správne akty vydané žalovaným ako správcom dane v\ndaňovom konaní, ktoré deklarujú stav daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu vzniknutej\nna základe iného titulu a zároveň vyzývajú k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím\nfázy vymáhania v daňovom exekučnom konaní, pričom v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná\no také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu.\nNapadnuté rozhodnutie preto nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Skutočnosť,\nže rozhodnutie príslušného správcu dane, ktorým ten nevyhovel námietke daňového subjektu proti výzve\nna zaplatenie daňového nedoplatku, nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, je\nostatne v správnej súdnej praxi opakovane konštatovaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/89/2014 zo dňa 29.02.2016 a sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, uznesenie\nSprávneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Sf/3/2024 zo dňa 25.11.2024, sp. zn. 7Sf/27/2024 zo dňa\n19.11.2024 a sp. zn. 4Sf/65/2023 zo dňa 22.04.2024, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 6S/24/2022 zo dňa 27.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/181/2019 zo dňa\n06.08.2021).“\n20. V nadväznosti na uvedené závery správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie správcu dane\nnie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale súvisí výlučne s vymáhaním\nsplnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu v zmysle Daňového poriadku, a teda\nmá charakter procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v prebiehajúcom\ndaňovom konaní sa napadnutým rozhodnutím v hmotnoprávnej rovine nemenia. Rozhodnutie správcu\ndane podľa § 71 Daňového poriadku má charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len procesného\npostupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania a nerozhoduje sa ním o uložení\nsamotnej daňovej povinnosti na strane žalobcu, o ktorej už bolo rozhodnuté v rámci vykonanej daňovej\nkontroly.\n\n21. Správny súd osobitne poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, ktoré\nje relevantné pre rozhodnutie v danej veci a na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe\nzo dňa 19.02.2025. Toto rozhodnutie rovnako rezultuje záver o procesnom charaktere napadnutého\nrozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového\nsubjektu.\n22. Pokiaľ ide o právny názor vyplývajúci z uznesenia NS SR pod sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa\n02.06.2015, na ktoré poukazuje žalobca, a podľa ktorého „Výzva na zaplatenie nedoplatku na dani\na následné rozhodnutie o námietkach je takým rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby\nzaplatila svoj nedoplatok na dani skôr ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Samotná\nvýzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím\nvedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške,\nnakoľko táto vyplýva z iného titulu. Iná situácia však nastane, ak je proti výzve podaná námietka.\nVýsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane. Daňový úrad sa musí v\nrozhodnutí vysporiadať s dôvodmi námietky, rovnako musí vyhodnotiť, či dôvody uplatnené v námietke\nsa nedotýkajú hmotných práv daňového subjektu (žalobcu). Rozhodnutie o námietke podľa § 71\ndaňového poriadku nie je podľa § 78 citovaného zákona vylúčené zo súdneho prieskumu...“, správny\nsúd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“)\nsp. zn. 4Sfk/32/2025 zo dňa 01.08.2025 (bod 31. a nasl.), podľa ktorého: „Uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 odôvodňovalo súdny prieskum rozhodnutia\no námietke voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane najmä tým, že rozhodnutie o námietke podľa\n§ 71 Daňového poriadku nie je podľa § 78 Daňového poriadku vylúčené zo súdneho prieskumu.\nUstanovenie § 78 Daňového poriadku však neobsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí vydaných\npodľa Daňového poriadku, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V tomto prípade je skôr kľúčové\nustanovenie § 7 SSP, ktoré vychádza z koncepcie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („Kto tvrdí,\nže bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“). Ako príklad\nmožno uviesť rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca podľa § 60 Daňového poriadku, ktoré\ntaktiež nie je uvedené v § 78 Daňového poriadku, ale je v zmysle ustálenej judikatúry vylúčené zo\nsúdneho prieskumu (k tomu pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sžfk/34/2020zo dňa 30.03.2022, sp. zn. 1Sžfk/73/2020 zo dňa 08.06.2022, rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/2/2010 zo dňa 17. marca 2010, sp. zn. 5Sž/77/2008 zo dňa 13.\napríla 2010, sp. zn. 3Sž/77/2008 zo dňa 30. októbra 2008, sp. zn. 3Sž/62/2007 zo dňa 28. januára 2008).\nUznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 odôvodňovalo prieskum aj\ntým, že výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane, avšak neuviedol, ako\ntento postup zasahuje do subjektívnych práv daňového subjektu. Podľa správneho súdu, za situácie,\nže existovalo predchádzajúce protichodné rozhodnutie, bolo namieste uviesť, akým spôsobom toto má\nvplyv na subjektívne práva daňového subjektu. Právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 k preskúmateľnosti rozhodnutia o námietkach voči\nvýzve na zaplatenie nedoplatku na dani (aj po zohľadnení už vyššie uvedeného) považuje\nkasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené za ojedinelý právny názor, ktorý nie je založený\nna dovtedajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a nebol ani nasledovaný ďalšou rozhodovacou\nčinnosťou kasačného súdu.“\n23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nnepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, nakoľko má procesný charakter v zmysle § 7 písm. e) SSP,\npričom nemohlo mať za následok ani ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Preto správny súd žalobu\nv časti smerujúcej voči napadnutému rozhodnutiu posúdil ako neprípustnú, a teda postupom podľa § 98\nods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP ju odmietol.\n24. Druhým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý mal byť predmetom správneho súdneho\nprieskumu vo veci podanej správnej žaloby, bolo napadnuté opatrenie žalovaného, ktorým žalobcovi na\nzáklade jeho žiadosti o prerušenie konania oznámil, že neexistuje lehota, ktorú by bolo možné prerušiť, a\nže sa jedná o nekvalifikovaný podnet, ktorý nevyvoláva právne účinky, jeho doručením nezačína daňové\nkonanie a správca dane nie je povinný o žiadosti daňového subjektu rozhodnúť.\n\n25. Správny súd dospel k záveru, že po vydaní napadnutého opatrenia zostali práva a povinnosti\nžalobcu rovnaké a zároveň nedošlo k spôsobeniu ujmy, škody, prípadne iného negatívneho následku na\njeho právach. V obsahu napadnutého opatrenia správny súd nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti,\nktorými boli alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný v napadnutom opatrení len zosumarizoval príslušné právne\npredpisy bez toho, aby došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Jednalo sa tak o opatrenie\nprocesnej, resp. poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na právach žalobcu\na ktorým žalovaný len pre poriadok žalobcovi oznámil, že o jeho žiadosti o prerušenie konania nebude\nrozhodovať, pričom uviedol aj svoje dôvody.\n26. Vo vzťahu k otázke nespôsobilosti napadnutého opatrenia byť predmetom správneho súdneho\nprieskumu správny súd opätovne poukazuje na uznesenie NSS SR sp. zn. 4Sfk/32/2025 zo dňa\n01.08.2025 (bod 39. a nasl.), v ktorom sa riešila právna otázka preskúmateľnosti oznámenia správcu\ndane s obdobným obsahom (viď bod 1. uznesenia) vo veci rovnakých účastníkov konania, a podľa\nktorého: „Aj samotný sťažovateľ definoval napadnuté opatrenie ako procesný úkon správcu dane,\nresp. ako súčasť konania žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to je zrejmá\nakcesorickosť napadnutého opatrenia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Ak nie je preskúmateľné\nnapadnuté rozhodnutie, o to viac nie je preskúmateľné ani napadnuté opatrenie, pričom sťažovateľ nebol\nschopný vymedziť, akým spôsobom mu toto opatrenie malo zasiahnuť do jeho práv. Pokiaľ sťažovateľ\nargumentoval rozhodnutím o prerušení daňového konania, obsahom napadnutého opatrenia nebolo\nprerušenie daňového konania, ale naopak neprerušenie konania o námietke. Rovnako v predmetnej\nveci je podstatné to, voči čomu námietka smerovala - t. j. voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku,\nktorá je síce formálne zaradená v štvrtej časti Daňového poriadku s názvom „Daňové konanie“, ale až\nv jej poslednej, tretej hlave s názvom „Daňové preplatky a daňové nedoplatky.“ Vzhľadom na uvedené\nsú správne závery v napadnutom uznesení o tom, že oba napadnuté akty - napadnuté rozhodnutie a\nnapadnuté opatrenie sú rozhodnutiam podľa § 7 písm. e) SSP....Kasačný súd dáva do pozornosti, že\n„Účelom kompetenčnej výluky podľa [§ 7 písm. e) SSP] (rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia\norgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok\nujmu na subjektívnych právach účastníka konania pozn. autora), nie je žalobcu (sťažovateľa) pripraviť o\nsúdnu ochranu proti aktom orgánov verejnej správy, ale prístup k súdu istým spôsobom racionalizovať.\nVo vzťahu k správnemu konaniu je účelom tejto výluky zabezpečiť, aby toto nebolo štiepené viacerými\na mnohými správnymi súdnymi konaniami o čiastkových, v podstate veci prípravných otázkach pred\nvydaním konečného správneho aktu. Akty podľa [§ 7 písm. e) SSP] sú ďalej vo svojej podstate aktami\nprípravnými, teda v princípe nemajú potenciál samostatne nejakým spôsobom ovplyvňovať právnu\npozíciu jeho adresátov. Akýkoľvek správny akt, vo svojej podstate prípravný k inému aktu, ktorý je\nkonečný, nie je preto samostatne preskúmateľný, ak nemá za následok ujmu na právach, ale je následne\npreskúmateľný spolu s týmto konečným správnym aktom, či už samostatne, alebo v tom smere, že sa\npreskúma, ako sa prejavil v meritórnom konečnom správnom akte (v rozhodnutí alebo opatrení orgánu\nverejnej správy)“ (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/101/2022).“\n27. Vo vzťahu k napadnutému opatreniu správny súd uvádza, že taktiež nejde o akt orgánu verejnej\nsprávy, ktorý by bol preskúmateľný v rámci správneho súdneho konania, a to vzhľadom na jeho procesný\ncharakter v spojení so skutočnosťou, že toto opatrenie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych\nprávach žalobcu. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu aj v časti smerujúcej voči napadnutému\nopatreniu posúdil ako neprípustnú, a teda postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7\npísm. e) SSP ju odmietol.\n28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je\ntreba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len\nvýnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu žalovaný ani nežiadal.\n29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}