{"guid": "511e17c1-0b2e-4501-98d7-73336f4e28b6:6d1e3e50-23d9-4ff8-ad63-4d24c4dfb799", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11", "spisova_znacka": "13Saz/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/6/2023 z 8. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. augusta 2025, sp. zn. 13Saz/6/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11", "identifikacne_cislo": "0723100696", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Katarína Šmahovská", "datum_vydania": "2025-08-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "nazov": "§ 206 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d1e3e50-23d9-4ff8-ad63-4d24c4dfb799", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Saz/6/2023\n0723100696\n08. 08. 2025\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci\nžalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad číslo: D.\ns platnosťou do 14. septembra 2033, adresa posledného trvalého pobytu na Ukrajine: E. C. F. XX\nC., na základe povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky č. G. na adrese v H., I. XXXX/XX,\nprávne zastúpeného: CREDIS Law s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková\n6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: J./XXXXX, z 24. júla 2023 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračného úradu, č. ČAS: J./XXXX-X, z 24. júla 2023 vo výroku 2., ktorým žalovaný\nneposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, cestovný doklad číslo: D.\ns platnosťou do 14. septembra 2033, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nna správnom súde v rozsahu 50 %.\nIV. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobca žiadosťou z 9. februára 2023 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu politicky motivovaného trestného stíhania zo strany\nukrajinských štátnych orgánov, diskriminačného prístupu a porušovania ľudských práv a taktiež\nz humanitných dôvodov. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu bol s ním 2. marca 2023 vykonaný\nvstupný pohovor, v ktorom žalobca doplnil svoje dôvody žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný následne\nrozhodnutím č. ČAS: J./XXXX-X, z 24. júla 2023 v prvom výroku neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods.\n1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a zároveň druhým výrokom uvedeného rozhodnutia neposkytol\nžalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.\n2. Výrok o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný odôvodnil tým, že aby\nmohol byť danej osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne\npreukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania\n\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania\npolitických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine resp. z uplatňovania politických práv a\nslobôd. K žalobcovmu prvému dôvodu jeho žiadosti o azyl (prebiehajúci ozbrojený konflikt a aktuálna\nnepriaznivá všeobecná situácia) uviedol, že samotný konflikt a nepriaznivá všeobecná situácia v krajine\nnezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Poukázal, že žalobca sa konfliktu nijako nezúčastnil a\nneuviedol žiadne iné azylovo relevantné konkrétne problémy s ním spojené.\n3. K ďalšiemu dôvodu žalobcovej žiadosti týkajúceho sa žalobcovho trestného stíhania na Ukrajine\nžalovaný uviedol, že na Ukrajine je podozrivý zo páchania závažnej trestnej činnosti, na základe čoho\nbol ukrajinskými orgánmi vyžiadaný na účely trestného konania. Opustenie jeho krajiny pôvodu s tým,\nže sa dlhodobo zdržiaval na území Slovenska vyhodnotil ako vedomú snahu vyhnúť sa trestnému\nstíhaniu. Obdobne vyhodnotil ako účelové aj konanie žalobcu v otázke samotného podania jeho žiadosti\no azyl na Slovensku s poukazom na § 501 písm. b) Trestného poriadku, keď vydanie osoby do\ncudziny je neprípustné, ak ide o osobu, ktorá požiadala v SR o udelenie azylu, alebo jej bol udelený\nazyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Rovnako bol žalovaný toho názoru, že samotná žiadosť\nžalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR mala byť prostriedkom na vyhnutie sa vydávacej väzbe.\nPotvrdzovať to má podľa žalovaného fakt, že o azyl žalobca požiadal až potom, keď Krajský súd v\nBratislave v uznesení sp. zn. lNtc/32/2022 z 10. decembra 2022, ktorým vzal menovaného do väzby,\nskonštatoval, že jeho obavy z politického prenasledovania resp. vojnového konfliktu nie sú predmetom\nrozhodovania o väzbe, ale majú byť predmetom azylového konania.\n4. Žalovaný vyhodnotil aj samotné dôvody žiadosti žalobcu za účelové a vykonštruované s cieľom\ndosiahnuť úspech v konaní o azyle, a tým dospieť k hlavnému cieľu - vyhnutiu sa vydaniu do krajiny\npôvodu na trestné stíhanie a výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal, že obava zo zlých podmienok vo\nväzbe, resp. z prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine je legitímna, ide však o dôvody, ktoré\nsú irelevantné z hľadiska udelenia azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Skonštatoval,\nže v celom kontexte prípadu považuje dôvody žalobcu za vykonštruované, pričom v podobe, ako ich\nmenovaný odôvodnil a prezentoval, nie sú spôsobilé preukázať opodstatnenosť jeho žiadosti z hľadiska\nnároku na azyl z niektorých z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, konkrétne v jeho prípade z\ndôvodu zastávania určitých politických názorov.\n5. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že trestné činy, z ktorých je žalobca obvinený, mal spáchať ešte\npred príchodom na Slovensko a obvinený je z nich minimálne od 1. augusta 2018, kedy bol Interpolom\numiestnený na zoznam hľadaných osôb. Odvtedy na Ukrajine prebehla zmena politických garnitúr a jeho\nobvinenie stále trvá. Ďalej poukázal, že všetky trestné činy, z ktorých je obvinený, nie sú politickej, ale\nmajetkovej a korupčnej povahy. Ak sa cíti žalobca nevinný zo spáchania trestných činov, ktoré sa mu\nkladú za vinu a v prípade ktorých ešte prebieha trestné stíhanie, mal a má možnosť preukázať to pred\npríslušnými orgánmi Ukrajiny. Z kontextu jeho žiadosti vyplýva, že na Ukrajine má možnosť domôcť sa\nspravodlivosti. Ako sám uviedol v roku 2012 čelil prvému trestnému stíhaniu. Žalovaný tiež zdôraznil, že\nneexistujú žiadne správy o tom, že by na Ukrajine dochádzalo k trestnému stíhaniu politicky aktívnych\nosôb z vykonštruovaných dôvodov a teda, že by im bola umelo podsúvaná iná trestná činnosť. Nie je\nteda rozumné predpokladať, že ak neexistuje ani jedna obdobná správa, tak v prípade menovaného by\nišlo o taký prípad, ktorý by bol výnimkou.\n6. Žalovaný nemal v prípade žalobcu preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo krajiny svojho pôvodu, resp. nepreukázalo sa, že by žalobca v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd. Žalovaný dospel k názoru, že situácia žalobcu nie je z hľadiska použitia\ninštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany Slovenskej republiky cudziemu\nštátnemu príslušníkovi, adekvátna.\n7. Keďže žalobca vo vyhlásení cudzinca uviedol, že žiada o udelenie humanitného azylu, žalovaný sa\nv odôvodnení rozhodnutia k tomu vyjadril, že počas celého azylového konania žiadne humanitné dôvody\nneprezentoval a ani migračný úrad žiadne humanitné dôvody v prípade žalobcu nezistil. Posudzovanie\nmožnosti poskytnúť azyl z humanitných dôvodov v prípade žalobcu je irelevantné.\n\n8. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že čo sa týka uloženia trestu smrti alebo jeho\nvýkonu, toto v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu možno vylúčiť, nakoľko Ukrajina nemá\ntrest smrti vo svojej legislatíve zavedený. K otázke mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho\nzaobchádzania alebo trestu, žalovaný skonštatoval, že podmienky vo väzniciach a zadržiavacích\ncentrách boli naďalej zlé, nespĺňali medzinárodné normy a niekedy vážne ohrozovali život a zdravie\nväzňov. Pretrvávajúcimi problémami boli fyzické týranie, nedostatočná lekárska starostlivosť a zlá\nvýživa, zlé hygienické podmienky a nedostatok svetla. Toto by sa mohlo dať charakterizovať ako forma\nneľudského zaobchádzania, ktoré je relevantné na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to aj v prípade\nžalobcu.\n9. Ďalej opísal situáciu na Ukrajine v súvislosti s vojnovým konfliktom a s poukazom na rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora C-456/07 vyjadril názor, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu\nnemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v\nzmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti\nosoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nZároveň však mal žalovaný preukázané, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin.\n10. Poukázal aj na čl. 17 ods. 1 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.\n2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva\nmať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených\nna doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, podľa ktorého, štátny príslušník tretej krajiny\nalebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne\ndôvody domnievať sa, že sa dopustili závažného trestného činu.\n11. Kategorizáciu skutkov, ktoré mal žalobca spáchať na Ukrajine žalovaný vyvodzoval z rozhodnutí\nOkresného súdu Bratislava č.k. 8 Tp/52/2021-2-V-OSBAI zo 6. augusta 2021, Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 479/2022, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Ntc/32/2022 zo 7.\nmarca 2023 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 2Tost/7/2023 z 18. apríla\n2023. Žalovaný preto považoval za nespochybniteľné, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania\nobzvlášť závažného zločinu pred príchodom na územie SR.\n12. Posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 zákona o azyle,\nresp. posúdenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13b\nzákona o azyle považoval žalovaný v prípade žalobcu za irelevantné, a to vzhľadom na ustanovenie\n§ 20 ods. 5 zákona o azyle.\n13. Žalovaný tiež poukázal, že článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd sa v súvislosti s vyhostením osôb nemôže vykladať v spojitosti s rozhodovaním o azyle, resp. o\ndoplnkovej ochrane. Ak by osobe hrozilo, že by v krajine návratu mohla čeliť reálnej hrozbe mučenia,\nneľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, tak tieto hrozby sú u osôb vylúčených z medzinárodnej\nochrany posudzované v rámci konaní, ktoré zakladajú samotné vyhostenie osoby. Pri vyhostení je\npotrebné dodržať článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa\nktorého nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nalebo trestaniu. Toto ustanovenie je na rozdiel od možnosti získania medzinárodnej ochrany absolútne\na nemožno z jeho aplikácie osobu vylúčiť.\n14. Žalovaný záverom skonštatoval, že pokiaľ ide o poskytnutie doplnkovej ochrany, tak žalobca by vo\nvšeobecnosti spĺňal podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak samotná existencia trestného\nkonania, v ktorom je dôvodne podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu na území Ukrajiny,\ntoto poskytnutie doplnkovej ochrany vylučuje. Azylové konanie nemá za cieľ pokrývať a ani nepokrýva\nvšetky možné a dostupné porušenia ľudských práv. Azyl a doplnková ochrana sú inštitúty, ktorých\nposkytovanie sa riadi zákonnými pravidlami a pokrývajú iba časť porušovaných ľudských práv. Nie je\nmožné prostredníctvom azylového konania riešiť prípustnosť, resp. neprípustnosť trestného konania\na vydania osoby na trestné stíhanie do iného štátu. Na toto slúži výlučne extradičné konanie, ktoré v\nsúčasnosti prebieha paralelne s azylovým konaním a prostredníctvom ktorého bude potrebné uvedené\ndôvody, ktoré predkladal právny zástupca, vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť. Dodal tiež, že žalobca má na\núzemí SR stále platný trvalý pobyt a vyhostenie z územia SR mimo extradičného konania mu nehrozí.\nZ toho dôvodu neexistuje v súčasnosti žiadny relevantný dôvod ochrany žalobcu, nakoľko by sa aj\n\ntak reálne jednalo iba o stav, kedy by poskytnutie medzinárodnej ochrany, či už vo forme azylu alebo\ndoplnkovej ochrany, žalobcu chránilo voči extradičnému konaniu, ktoré vykonávajú iné orgány SR, čo v\nžiadnom prípade nie je cieľom a ani obsahom konceptu medzinárodnej ochrany ako celku.\nII. Správna žaloba\n15. Správnou žalobou z 15. augusta 2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\na vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Z obsahu žaloby\nvyplýva, že namietal nezákonnosť oboch výrokov rozhodnutia žalovaného [o neudelení azylu podľa §\n13 ods.1 písm. a) zákona o azyle, ako aj o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm.\nb) a § 20 ods. 4 zákona o azyle].\n16. V žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu\na doplnkovej ochrany ako aj konania pred Krajským súdom v Bratislave vo veci jeho vzatia do vydávacej\nväzby a vo veci jeho prepustenia z vydávacej väzby. Vo vzťahu k dôvodom neudeleniu azylu žalobca\nnamietal, že závery žalovaného boli prijaté v rozpore so skutkovým stavom veci, na ktorý žalobca\nrozsiahle poukazoval vo svojich podaniach a preukazoval osobitnými prílohami. Poukázal, že z obsahu\nskutkového stavu veci jednoznačne vyplýva jeho opodstatnená obava z prenasledovania štátnymi\norgánmi Ukrajiny, ktorá je zrejmá nielen v tom, že najskôr jeho trestné stíhanie odmietli už v roku\n2014, ale aj v účelovom opätovnom zahájení trestného stíhania spôsobom, ktorý vykazoval objektívne\nznaky diskriminácie a porušovania jeho základných práv, najmä práva na spravodlivý proces a na\nobhajobu. Takéto konanie štátnych orgánov Ukrajiny považoval za jeho prenasledovanie z politických\ndôvodov v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že žalobca je bratom významného politika Ukrajiny, B.\nC., ktorý je skutočným cieľom ukrajinských štátnych orgánov, a to spôsobom, že napriek vedomosti\nukrajinských štátnych orgánov o jeho vysťahovaní sa už v roku 2014 na územie Slovenskej republiky\n(kde mu už v roku 2015 bol udelený pobyt), nekomunikovali s ním, nedoručovali mu žiadne zásielky\nna Slovensko, nijako nereagovali na jeho žiadosti, ako aj žiadosti jeho obhajcov na jeho vypočutie\nprostriedkami medzinárodnej právnej pomoci, nedoručili mu oznámenia o podozrení zo spáchania\ntrestnej činnosti, na podklade ktorých ukrajinská Generálna prokuratúra požiadala o jeho vydanie na\nE., napriek vedomosti o jeho pobyte, vyhlasovali pátranie po jeho osobe aj prostredníctvom Interpolu\ns cieľom jeho bezdôvodného väzobného stíhania. Poukázal, že celé prípravné trestné konanie prebehlo\nv jeho neprítomnosti a v súčasnosti, kedy prebieha trestné konanie pred súdom, sa opätovne nedokáže\nkontaktovať s trestným súdom, ktorý nijako nereaguje na jeho žiadosť na jeho vypočutie a účasť na\nhlavných pojednávaniach prostredníctvom videokonferencie. Ďalej v žalobe opísal konkrétne úkony\nv rámci trestného konania či už štátnych orgánov Ukrajiny, ako aj vlastné úkony, z obsahu ktorých má\npodľa jeho názoru vyplývať, že je štátnymi orgánmi Ukrajiny prenasledovaný z politických dôvodov. Bol\ntoho názoru, že ukrajinská strana zásadným spôsobom porušila jeho práva garantované v čl. 6 ods. 3\npísm. a), b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napriek tomu, žalovaný v\ntakomto postupe ukrajinských štátnych orgánov nevidel žiadne prenasledovanie. Považoval tiež závery\nžalovaného o tom, že na Ukrajine neprebiehajú umelo vykonštruované súdne procesy za rozporné so\nsamotným obsahom administratívneho spisu. Preto ak dospel žalovaný k záveru, že v prípade žalobcu\nnejde o politicky motivované diskriminačné trestné stíhanie, takýto záver je v príkrom rozpore s dôkaznou\nsituáciou.\n17. Vo vzťahu k humanitárnym dôvodom pre poskytnutie azylu, žalobca namietal, že z obsahu\nrozhodnutia nevyplýva žiadna správna úvaha k možnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov,\na preto v tejto časti považoval rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a svojvoľné.\n18. Vo vzťahu k časti týkajúcej sa neudelenia doplnkovej ochrany žalobca vyjadril nesúhlas s aplikáciou\nvylučujúcej klauzuly upravenej v § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle žalovaným, ktorý považoval\nza preukázané, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, a preto nemožno poskytnúť žalobcovi\ndoplnkovú ochranu. Namietal, že žalovaný vychádzal z rozhodnutí súdov pri rozhodovaní o vzatí žalobcu\ndo vydávacej väzby a o prepustení žalobcu z vydávacej väzby, pričom mal sám žalovaný správnym\nspôsobom interpretovať nielen príslušné normy Trestného zákona, vymedzujúce kategóriu obzvlášť\nzávažného zločinu, ale túto aj aplikovať na príslušné skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho\nspisu. Bol toho názoru, že nie je podozrivý zo spáchania žiadnej trestnej činnosti, ktorá by mala povahu\nobzvlášť závažného zločinu s poukazom na trestné činy z ktorých je podozrivý a trestné sadzby podľa\n\nukrajinského trestného zákona, pričom ani v jednom prípade dolná hranica nepredstavuje desať rokov\naby bolo možné tieto trestné činy kvalifikovať ako obzvlášť závažné.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 26. septembra 2023 uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za\nvecne správne a zákonné a navrhol súdu, aby správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu zamietol.\n20. Poukázal, že správny orgán, pri vydaní rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobcu zo dňa 2. marca\n2023, predložených dôkazných prostriedkov žalobcu a všeobecne dostupných informácií o žalobcovej\nkrajine pôvodu zadovážených odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného, nakoľko\nbolo nevyhnutné posúdiť skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, či tieto mohli v jeho prípade spĺňať kritériá\ndefinície prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, čo však nebolo v žiadnom prípade\npreukázané v jeho veci, že by sa stal sám obeťou prenasledovania, tak ako to má na mysli zákon o\nazyle. Svoju argumentáciu podoprel rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.\nseptembra 2014. Bol toho názoru, že žalobca síce krajinu pôvodu opustil, avšak bez toho, že by bol v\nkrajine pôvodu prenasledovaný tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu absentuje\nobjektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v Ženevskom\ndohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť,\npríslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska\nudelenia azylu podstatná, čo sa však v žalobcovom prípade nepreukázalo. V danom prípade nemožno\nhovoriť ani, že by žalobca čelil nejakej forme prenasledovania zo strany štátnych, resp. neštátnych\nsubjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle. Taktiež počas jeho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k\nžiadnej ujme. Ohľadom prípadného ohrozenia žalobcovej bezpečnosti z dôvodu konfliktu na Ukrajine,\npoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne na jeho rozsudok sp. zn.\n10Sžak/17/2019 zo dňa 15. novembra 2019. Samotný vojnový stav, ak jeho existencia nie je spojená\ns inými problémami osoby, nie je dôvodom na udelenie azylu. V súvislosti s trestným stíhaním žalobcu\nv krajine pôvodu žalovaný popísal konanie, ktoré predchádzalo podaniu žiadosti o udelenie azylu, z čoho\nžalovaný vyvodzoval, že táto bola podaná účelovo s poukazom na § 501 písm. b) Trestného poriadku.\n21. Vo vzťahu k neudeleniu doplnkovej ochrany žalovaný poukázal, že nevylúčil reálnu hrozbu vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V prípade návratu žalobcu do krajiny\npôvodu nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Podľa žalovaného teda žalobca spĺňal podmienky\nna poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak v danej veci aplikoval vylučujúcu klauzulu vyplývajúcu z\nustanovenia § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle, lebo bolo v jeho prípade preukázané, že spáchal\nobzvlášť závažný zločin. Ku kategorizácii skutkov, ktoré mal žalobca spáchať na Ukrajine žalovaný\nodkázal na príkaz Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Tp/52/2021-2-V-OSBAI zo dňa 6. augusta 2021,\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 479/2022, uznesenie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 1Ntc/32/2022 zo dňa 7. marca 2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Tost/7/2023 zo dňa 18. apríla 2023.\n22. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle žalovaný uviedol, že\nna udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa zákona o azyle žalobca nemá právny nárok. To, či\nmigračný úrad udelí, resp. neudelí azyl z tohto dôvodu, závisí iba od uváženia správneho orgánu. K tomu\ndal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/9/2020 zo dňa 27. októbra 2020.\n23. Žalobca na obsah vyjadrenia žalovaného reagoval replikou zo 16. októbra 2023, v ktorej zotrval\nna podanej žalobe ako aj na žalobnom návrhu. Poukázal na právne názory vyjadrené v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tost/26/2023 zo dňa 12. septembra 2023, z ktorého\nvyplýva, že nie je prípustné pri rozhodovaní o nahradení vydávacej väzby na trestný čin, ktorý mala\nvyžiadaná osoba spáchať, nahliadať prostredníctvom právnej kvalifikácie podľa práva Slovenskej\nrepubliky. Ďalej skonštatoval, že obsah vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe žalobcu je len\nsumarizácia dôvodov, pre ktoré neposkytol medzinárodnú právnu ochranu a ktoré sú uvedené v\nrozhodnutí žalovaného. Zopakoval, že práve v dôsledku aktívneho politického pôsobenia brata žalobcu,\nako aj samotného žalobcu, po páde prezidenta K., došlo k zahájeniu trestného stíhania žalobcu a jeho\n\nbrata v dvoch paralelne vedených trestných konaniach. Jedno z nich bolo v roku 2014 odmietnuté, ďalšie\npokračovalo celkom zjavne diskriminačným spôsobom, ktoré sa prejavilo v porušovaní základných práv\na slobôd garantovaných čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak,\nako to žalobca vymedzil v správnej žalobe. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného o tom, že by podanie\nžiadosti o udelenie azylu malo byť účelovým konaním. S odkazom na uznesenie najvyššieho súdu\ndôvodil, že o účelové konanie by išlo v prípade, ak by takúto žiadosť žalobca podal ihneď po vstupe na\núzemie Slovenskej republiky. Zotrval na názore, že žalovaný v súvislosti s neposkytnutím doplnkovej\nochrany nesprávne uviedol, že v prípade žalobcu bola splnená vylučovacia klauzula podľa § 13c ods. 2\npísm. b) zákona o azyle. Taktiež zopakoval svoju námietku ohľadom absencie správnej úvahy vo vzťahu\nk neposkytnutia azylu z humanitných dôvodov.\n24. Žalovaný v duplike z 2. novembra 2023 zotrval na svojich vyjadreniach, pričom považuje rozhodnutie\nza zákonné. Zároveň oznámil súdu, že bol žalobcom podaný podnet na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 zb. o správnom konaní\n(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n25. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“) pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho\nrozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).\n26. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto\nzákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.\n27. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n28. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n29. Podľa § 206 ods. 5 SSP správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne\nzmenili okolnosti veci.\n30. Podľa § 206 ods. 6 ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe\nvo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej\nžalobe.\n31. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste\nza odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné\nčiny alebo činy uvedené v §13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n32. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n\n33. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je\nv krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n34. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b.\n35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v 8 alebo 10.\n36. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n37. Podľs § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a)\nnespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.\n38. Podľa § 13c ods. 2 zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné\npodozrenie, že žiadateľ\na) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti\npodľa medzinárodných dokumentov, 2)\nb) spáchal obzvlášť závažný zločin, 7a) [poznámka 7a) odkazuje na Trestný zákon]\nc) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)\nd) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo\ne) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.\n39. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.\n40. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie\nazylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa\nv čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,\nakým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol\nalebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery\nžiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.\n41. Podľa §19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n42. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza\nz toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla\nposkytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,\nprijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným\nprávnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo\nvážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ má prístup k takej\nochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje\nsa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.\nV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom\n43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§206 ods.\n\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 135 ods. 2 písm. a) a § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je čiastočne\ndôvodná. O žalobe rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 8. augusta 2025.\n44. Správny súd predovšetkým dáva do pozornosti, že predmetná správna žaloba pôvodne\nnapadla náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa, pričom v dôsledku personálnej\nzmeny obsadenia súdu sudcami dňa 31. októbra 2023 došlo k zmene zákonného sudcu, keď\npredmetná vec bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. Konanie o\npredmetnej správnej žalobe žalobcu bolo tiež dvakrát obligatórne prerušené podľa § 100 ods.1 písm. e)\nSSP uzneseniami tunajšieho súdu č.k. 13SaZ/6/2023-142 z 13. novembra 2023 a č.k. 13SaZ/6/2023-344\nz 2. júla 2024 v dôsledku začatých správnych konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov proti\npreskúmavanému rozhodnutiu žalovaného, a to najskôr o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku a následne aj v dôsledku\npodania návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 62 a nasl. správneho poriadku, pričom žalobca\nuvedené mimoriadné opravné prostriedky v správnom konaní vyčerpal bezúspešne.\n45. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tost/26/2023 z 12. septembra 2023, z ktorého má vyplývať, že\nna trestný čin, ktorý mal žalobca spáchať, nie je prípustné nahliadať prostredníctvom právnej kvalifikácie\npodľa Slovenskej republiky a podľa ukrajinského trestného zákona je obvinený z takej trestnej činnosti,\npre ktorú zákon ukladá trest, ktorého dolná hranica nedosahuje najmenej 10 rokov. Vylučovacia klauzula\npodľa §13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle preto nemala byť voči žalobcovi uplatnená. Považoval tiež\nsamotné trestné konanie žalobcu politicky motivované a preto aj nadkvalifikované. K trestnému stíhaniu\nžalobcu na pojednávaní ďalej uviedol, že toto je ukončené, bola uzatvorená dohoda o vine a treste,\nvýsledkom ktorej bola pokuta.\n46. Žalobca na pojednávaní poukázal, že všetky skutočnosti sú v spise. Jeho trestná vec na Ukrajine bol\npolitický a procesný teror, pričom mal byť prostriedkom nátlaku na jeho brata. Výsledkom vznesených\nvážnych obvinení voči nemu bola na súde len pokuta. Zdôraznil, že do roku 2018 sa celý čas snažil\nskontaktovať s vyšetrovateľom, ale ani jedenkrát neurobili výsluch. V roku 2018 bolo vyhlásené pátranie\nnapriek tomu, že vedeli, kde sa nachádza. Až keď bola vec postúpená na súde, až vtedy sa mohol brániť,\na vtedy bola aj znížená kvalifikácia trestných činov. Preto zastáva názor, že ho týmto spôsobom chceli\ndostať na E.. V roku 2021 mal prehliadku, pri ktorej mu bolo povedané, že nemajú záujem niečo nájsť,\nale dostať ho na Ukrajinu. Migračný úrad bol na to upozornený. Vydávacie konanie bolo ukončené, ale\nak by ho vydali na E., tak by sa už nemohol vrátiť na Slovensko.\n47. Na otázky poverenej zástupkyne žalovaného žalobca odpovedal, že nebol poslancom v parlamente,\nna rozdiel od jeho brata, ale na Ukrajine sa nedá byť politicky neaktívny. Trestné činy voči nemu\n(žalobcovi) síce neboli politické, ale motív trestného stíhania bol politický. Brat je aj teraz politicky aktívny\nv regionálnej politike. Žalobca tiež odpovedal, že v rokoch 2018-2019 bol aj brat prenasledovaný. Na\notázku súdu ohľadom možného prenasledovania brata žalobcu v súčasnosti, žalobca nevedel o žiadnom\ntakom prenasledovaní, avšak nevylúčil také v budúcnosti, resp. nevylúčil aj v súčasnosti, že by bolo\nniečo vedené, len ešte o tom nemá vedomosť.\n48. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na stanovisku, že napadnuté rozhodnutie\nje vecne správne a zákonné a navrhla správnu žalobu zamietnuť.\n49. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. ČAS: J./XXXX-X, z 24. júla 2023\no neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.\n50. K samotnému súdnemu prieskumu vo veciach azylu, dáva správny súd do pozornosti, že vzhľadom\nna to, že pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia podľa § 135 ods.\n2 písm. a) a § 206 ods. 4 SSP, správny súd prihliadol na všetky nové skutočnosti, ako aj na podstatné\nzmeny okolnosti veci (v súvislosti s aplikáciou § 206 ods. 5 SSP), ktoré v prejednávanom prípade vyvstali.\n\n51. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo krajiny pôvodu.\n52. Obdobne podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba,\nktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových,\nnáboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\nzastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta\nochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie\nutečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951.\n53. Prenasledovaním sa v zmysle § 2 písm. d) bodu 2 a bodu 4 zákona o azyle rozumie závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v zákonných,\nsprávnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané\ndiskriminačným spôsobom (bod 2.), v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste\n(bod 4.).\n54. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom\nuznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a\npráva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne\nna prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na\nodôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda\nspravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 78/2010).\n55. Vo vzťahu k prenasledovaniu ako jedného z imanentných znakov pre naplnenie definície utečenca,\nžalobca vyvodzoval svoje prenasledovanie (v dôsledku uplatňovania politických práv a slobôd) z jeho\ntrestnoprávneho postihu diskriminačným konaním ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní,\nspôsobom vážne porušujúcim jeho základné ľudské práva. Zo spisu však vyplynulo, že žalobca mal\nk dispozícií adekvátne prostriedky súdnej ochrany (napr. ako sám žalobca v bode 30 správnej žaloby\nuviedol, že na základe rozhodnutia Najvyššieho protikorupčného súdu č. 991/6179/21 zo dňa 14.\nseptembra 2021 a č. 991/6177/21 zo dňa 14. septembra 2021, ukrajinský súd konštatoval, že príslušníci\nNABU a SAP sú povinní sprístupniť vyšetrovacie spisy ukrajinskému právnemu zástupcovi žalobcu),\ntaktiež aj na pojednávaní žalobca uviedol, že až keď sa jeho trestná vec dostala na súd, až vtedy sa\nmohol brániť a vtedy bola aj znížená kvalifikácia trestných činov. Preto možno poukazujúc na §19a ods. 7\nzákona o azyle skonštatovať, že aj keby sa hypoteticky konanie ukrajinských orgánov činných v trestnom\nkonaní dalo chápať ako diskriminačné (čo namietal žalobca), ochrana pred prenasledovaním je a aj bola\nv krajine pôvodu žalobcu poskytnutá, a to z dôvodu účinného súdneho systému, ktorý nie je len dočasný\na žalobca ako žiadateľ mal prístup k takej ochrane. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že Ukrajina\nje členom Rady Európy a preto podlieha aj jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva, pred ktorým\nby sa rovnako tak žalobca mohol domáhať ochrany, ak by došlo k porušeniam jeho práv postupmi a\nrozhodnutiami ukrajinských štátnych orgánov.\n56. Správnemu súdu v danom prípade preto neprináleží preskúmavať postupy ukrajinských orgánov\nčinných v trestnom konaní, ktoré boli účinne preskúmané ukrajinskými súdmi, vo vzťahu ku ktorým nemal\nv konečnom dôsledku žalobca žiadne výhrady, naopak, sám žalobca potvrdil, že súdy mu túto ochranu\nposkytli. V neposlednom rade je správny súd tiež toho názoru, že keby bolo umelo vykonštruované\ntrestné stíhanie žalobcu ukrajinskými štátnymi orgánmi pre politické aktivity jeho brata, z čoho žalobca\nvyvodzoval politické dôvody prenasledovania, žalobca by následne nemal dôvod uzatvoriť dohodu o vine\na treste s ukrajinskou prokuratúrou, ktorá bola následne schválená Najvyšším protikorupčným súdom\nUkrajiny. Uvedená skutočnosť len podporuje správnosť záverov žalovaného, že trestné stíhanie nebolo\npoliticky motivované, ale bolo opodstatnené.\n\n57. Len pre úplnosť správny súd konštatuje, že pokiaľ mal byť žalobca podľa jeho vyjadrenia\nprostriedkom nátlaku na jeho brata, ktorý bol politicky aktívny a aj v súčasnosti je (v regionálnej politike\nna Ukrajine), ako vyplynulo na pojednávaní, v súčasnosti nevie o žiadnom takom prenasledovaní svojho\nbrata zo strany ukrajinských štátnych orgánov, a to napriek jeho politickej angažovanosti v regionálnej\npolitike. Preto aj správnemu súdu sa javí, že žalobca sa podanou žiadosťou a azyl bránil pred vydaním\nukrajinským štátnym orgánom na trestné konanie (ktoré sa nakoniec ukázalo ako opodstatnené, a to\nuzatvorením dohody o vine a treste), avšak nie pred prenasledovaním z politických dôvodov, keďže\npoliticky aktívny na Ukrajine bol a aj stále je žalobcov brat a voči nemu v súčasnosti žiadne trestné\nstíhanie, ktoré by bolo možné definovať ako prenasledovanie a o ktorom by mal vedomosť, nie je vedené.\n58. Vo vzťahu k možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov, sa žiada uviesť, že ide o možnosť\nžalovaného taký azyl udeliť a nie je naň právny nárok. V zmysle ustálenej judikatúry je zrejmé, že\nvlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou\nvoľnej správnej úvahy žalovaného, avšak pokiaľ v priebehu administratívneho konania boli žalobcom\ntakéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by musel žalovaný zaujať k nim stanovisko a teda\nnáležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn.\n1SžoKS 124/2005 zo dňa 23. januára 2007, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sža/9/2011 zo 16.\nmarca 2011). Pokiaľ žalovaný napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie azylu (v zmysle\n§ 8 zákona o azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie žalobcu o ich existencii\nžiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných\ndôvodov, a z tohto dôvodu úvahu k takejto okolnosti žalovaný ani nerozviedol, nepochybil (pozri rozsudok\nNSSR 1Sža/19/2009 z 21. júla 2009).\n59. Žalobca v prejednávanom prípade počas celého azylového konania žiadne dôvody vo vzťahu\nk žiadosti o udelenie humanitného azylu neuviedol, pričom v žalobe vyčítal žalovanému, že za tieto\ndôvody mal z predložených dôkazov považovať práve vojnový konflikt na Ukrajine a zlú situáciu s\nochranou základných ľudských práv. Správny súd s poukazom na uvedenú ustálenú judikatúru v\ntomto ohľade nezistil pochybenie žalovaného, keď v odôvodnení len skonštatoval, že žalobca žiadne\nhumanitné dôvody neprezentoval (teda žalovaný ani nemal k akým tvrdeniam svoju správnu úvahu\nrozvinúť). V danom prípade potom následne stačilo, keď žalovaný len uviedol, že žiadne humanitné\ndôvody u žalobcu nezistil. Je však potrebné dať do pozornosti, že aj keby boli dané humanitné dôvody,\nide o právo žalovaného ako štátneho orgánu rozhodnúť, či taký azyl udelí a táto jeho správna úvaha\nnásledne podlieha súdnemu prieskumu vo veľmi obmedzenom rozsahu.\n60. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane sa žiada uviesť, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu\nochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú\nochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce (z\ndôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyl) požadovať ich vycestovanie (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 77/2010).\n61. Z rozhodnutia ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca by vo všeobecnosti spĺňal\npodmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu\nnemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia\nv zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme individuálneho ohrozenia života a nedotknuteľnosti\nosoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu. Táto\nokolnosť nebola ani medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný však následne žalobcu vylúčil\nz poskytnutia doplnkovej ochrany a to aplikovaním vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2 písm. b)\nzákona o azyle v spojení s odkazom na Trestný zákon, lebo mal preukázané, že žalobca spáchal\nobzvlášť závažný zločin.\n62. Len okrajovo sa žiada doplniť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval aj otázke\nmučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, keď v napadnutom\nrozhodnutí skonštatoval, že podmienky vo väzniciach a zadržiavacích centrách boli naďalej zlé, nespĺňali\nmedzinárodné normy a niekedy vážne ohrozovali život a zdravie väzňov. Pretrvávajúcimi problémami\nboli fyzické týranie, nedostatočná lekárska starostlivosť a zlá výživa, zlé hygienické podmienky a\nnedostatok svetla. Toto by sa podľa žalovaného mohlo dať charakterizovať ako forma neľudského\nzaobchádzania, ktoré je relevantné na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to aj v prípade žalobcu, avšak\nvzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu bolo trestné konanie vo vzťahu\n\nk žalobcovi na Ukrajine ukončené a nebol mu uložený trest odňatia slobody, táto forma vážneho\nbezprávia stratila v žalobcovom prípade opodstatnenie.\n63. Sporným v danom prípade preto zostal výklad a aplikácia vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods.\n2 písm. b) zákona o azyle v spojení s odkazom na Trestný zákon. Žalovaný aplikoval uvedenú právnu\nnormu tak, že trestné činy, z ktorých bol žalobca obvinený na Ukrajine, posúdil podľa slovenského\nTrestného zákona, a teda použil trestnú sadzbu, ktorú za uvedené trestné činy ustanovuje slovenský\nTrestný zákon a z toho vychádzal následne pri zadefinovaní, že ide o obzvlášť závažné zločiny.\n64. Správny súd k tomu poukazuje, že do zákona o azyle bola transponovaná smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej\nochrany (tzv. kvalifikačná smernica), pričom v článku 17 uvedenej smernice sú upravené výluky\nz oprávnenia na doplnkovú ochranu a konkrétne článok 17 ods. 1 písm. b) je práve ekvivalentom §\n13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle.\n65. Výklad článku 17 ods. 1 písm. b) poskytol Súdny dvor EÚ v rozsudku z 13. septembra 2018\nvo veci C-369/17, z ktorého vyplýva nasledovné: „Článok 17 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\nsa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej sa žiadateľ\no doplnkovú ochranu považuje za osobu, ktorá „sa dopustila závažného trestného činu“ v zmysle tohto\nustanovenia, ktorú možno vylúčiť z oprávnenia na túto ochranu len na základe trestu uloženého za daný\ntrestný čin podľa práva tohto členského štátu. Príslušnému orgánu alebo súdu rozhodujúcemu o žiadosti\no doplnkovú ochranu prislúcha posúdiť závažnosť dotknutého trestného činu tak, že v plnom rozsahu\npreskúma všetky okolnosti týkajúce sa dotknutého individuálneho prípadu.“\n66. V odôvodnení uvedeného rozsudku Súdny dvor EÚ správnosť svojho výkladu podporil aj Správou\nEurópskeho podporného úradu pre azyl („EASO“) z januára 2016, nazvaná „Vylúčenie: články 12 a 17\nsmernice Kvalifikácia (2011/95/ES)“, ktorá v bode 3.2.2 týkajúcom sa článku 17 ods. 1 písm. b) smernice\n2011/95 odporúča, aby sa závažnosť trestného činu, v dôsledku ktorej možno vylúčiť osobu z doplnkovej\nochrany, posudzovala s prihliadnutím na viaceré kritériá, ako sú najmä povaha dotknutého činu,\nspôsobené škody, forma konania uplatnená na začatie stíhania, povaha uloženého trestu a zohľadnenie\notázky, či väčšina právnych systémov tiež kvalifikuje dotknutý čin ako závažný trestný čin. EASO v tejto\nsúvislosti odkazuje na niektoré rozhodnutia, ktoré prijali najvyššie súdy členských štátov (pozri bod 56\ncitovaného rozsudku vo veci C-369/17).\n67. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalovaný aplikoval vylučovaciu klauzulu podľa § 13c ods. 2 písm.\nb) zákona o azyle len s prihliadnutím na trest, ktorý žalobcovi za predmetné trestné činy hrozil podľa\nslovenského Trestného zákona, a na základe čoho potom považoval trestné činy žalobcu za obzvlášť\nzávažné, založil svoje rozhodnutie na výklade rozpornom s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 13.\nseptembra 2018 vo veci C-369/17, a teda nie je ho možné považovať za eurokonformný.\n68. Ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi\nsprávny súd vzhliadol v tom, že od vydania napadnutého rozhodnutia sa podstatne zmenili okolnosti veci\n(§ 206 ods. 5 SSP). A to jednak sa podstatne zmenili trestné sadzby v Trestnom zákone, podľa ktorých\nmalo dôjsť k definovaniu predmetných trestných činov ako obzvlášť závažných (došlo k ich zníženiu),\nako aj v súčasnosti je trestné konanie žalobcu na Ukrajine ukončené uzatvorením dohody o vine a treste\ns ukrajinskými štátnymi orgánmi s tým, že výsledkom tohto trestného konania bola uložená pokuta.\n69. Vzhľadom k uvedenému, zistiac čiastočnú dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté\nrozhodnutie v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), a § 206\nods. 5 v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistenie skutkového stavu\na pre podstatnú zmenu okolnosti veci, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní\nbude potrebné, aby žalovaný opätovne posúdil možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi,\npričom predmetnú výluku z tejto ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle bude potrebné\n\nvykladať a aplikovať eurokonformne (s prihliadnutím na vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ),\nako aj bude potrebné vysporiadať sa a prihliadnuť na načrtnutú podstatnú zmenu okolností veci, (zmenu\nrelevantných trestných sadzieb v Trestnom zákone, ako aj uzatvorenie dohody o vine a treste žalobcu\ns ukrajinskými štátnymi orgánmi, ktorej výsledkom bola len pokuta).\n70. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n71. Správnou žalobou boli napadnuté v podstate dve výroky správneho orgánu. Keďže vo vzťahu\nk prvému napadnutému výroku rozhodnutia bol žalobca neúspešný, správny súd považuje za správne\nznížiť mieru rozsahu nároku na náhradu trov konania voči žalovanému na polovicu tak, ako je\nuvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia, v súlade s § 167 ods. 1 SSP, lebo mal úspech len sčasti.\n72. O náhrade trov konania žalovaného, rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol\nv konaní sčasti úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v\nzmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}