{"guid": "4d0e122a-6abc-4337-8a51-c3bdf56da824:12d5963f-21fd-4874-af4f-27bfb24fecfd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200758.3", "spisova_znacka": "NR-9S/15/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-9S/15/2021 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. júla 2024, sp. zn. NR-9S/15/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200758.3", "identifikacne_cislo": "4021200758", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12d5963f-21fd-4874-af4f-27bfb24fecfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200758.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200758.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200758.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-9S/15/2021\n4021200758\n30. 07. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200758.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu\nodňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom B. E. X, XXX XX C. F. G., právne zastúpený: Mgr.\nMilan Kralovič, advokát, so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 37 995 413, proti žalovanému:\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KAKN/20802/2021, ČRZ: 141341/2021 zo dňa\n21.12.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII.\n\nSprávny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca žiadosťou zo dňa 04.11.2021 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci diskriminačnej žaloby, žaloby za nerovnaké zaobchádzanie a nečinnosť a konštatovania\ndiskriminácie (ďalej len „žiadosť“). Ako žalovaného (protistranu) v právnej veci, v ktorej požiadal\nžalovaného o poskytnutie právnej pomoci, označil generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nMaroša Žilinku. Ďalej uviedol, že žiada (i) o právne poradenstvo, (ii) o mediáciu, (iii) o právnu pomoc\na zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia ako aj (iv) o právnu pomoc a zastupovanie v rámci\nuž prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021,\nv ktorom vystupoval ako navrhovateľ.\n2. Rozhodnutím žalovaného č. KAKN/20802/2021, ČRZ: 125062/2021 zo dňa 11.11.2021 bola žalobcovi\npredbežne poskytnutá právna pomoc v právnej veci odpovede na výzvu Krajského súdu v Trnave\nv konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 20S/111/2021, presnejšie v právnej veci odstránenia vád\npodania v tomto konaní.\n3. Rozhodnutím žalovaného č. KAKN/20802/2021, ČRZ: 141341/2021 zo dňa 21.12.2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy (ktorého sa mal dopustiť generálny\nprokurátor Slovenskej republiky) vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021.\nŽalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe žiadostí, ktoré boli\nv pravidelných intenciách doručované žalobcom, mal za nesporné, že žalobca sa snažil prostredníctvom\n\nodvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona a analógiu práva a rôznymi inými inštitútmi\ndosiahnuť zrušenie, resp. uznanie štátnymi inštitúciami, že trest odňatia slobody nebol v súlade s právom\nna súkromný a rodinný život, ktoré sú garantované Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, inými medzinárodne ratifikovanými zmluvami ako aj\nsamotnou Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) ako základného a najvyššieho zákona\nSlovenskej republiky. Pri zasielaných žiadostiach sám žalobca podával aj žalobu na súd a žiadal\no poskytnutie právnej pomoci v danej veci určeným advokátom. Súdy takéto žaloby buď zamietali alebo\nodmietali.\n4. Žalovaný ďalej k vyžiadaniu podkladov zo súdov v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca zväčša\nnič nedoručil a požiadal, aby si žalovaný dané podklady vyžiadal sám. Žalovaný tiež konštatoval, že v\nzmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v relevantnom znení (ďalej len „SSP“)\nbolo nevyhnutné označiť aj konkrétne rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napádalo, čo žalobca\nneoznačil, a také rozhodnutie ani nebolo vydané. Žalobca zakaždým namietal uplatnenie analógie a\npozitívneho záväzku štátu, a teda sa domáhal morálnej dôstojnosti a práva na súkromný a rodinný život.\n5. Žalovaný v danej veci dospel k záveru, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci, ktorá\nbola zrejme bezúspešná, pričom zrejmá bezúspešnosť bola zjavná už po zbežnom posúdení. Žalovaný\nnebol viazaný povinnosťou, aby zisťoval všetky možné okolnosti daného prípadu, ak mal dostatok\ndôkazov a podkladov, na základe ktorých bolo možné vydať rozhodnutie. Na základe početných,\nopakujúcich sa žiadostí a konaní vedených žalovaným, žalovaný nepovažoval za potrebné prerušiť\nkonanie a vyžiadať si ďalšie podklady, keďže bolo zrejmé, čo žiadateľ žiadal a v akej veci chcel\npriznať poskytnutie právnej pomoci. Žalobca teda nespĺňal zákonom stanovenú podmienku v zmysle\n§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v relevantnom znení (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), keďže\nprávna vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, bola zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť\nsporu bola zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci. Priznanie právnej pomoci a prípadne\ni ustanovenie právneho zástupcu žalobcovi by bolo v danom prípade nehospodárnym a neefektívnym\nkonaním žalovaného. Úlohou žalovaného bolo aj filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné\nnávrhy svojich žiadateľov, ako aj šikanózny výkon práva žiadateľov, čím odbremeňoval činnosť súdov.\nDodal, že nepriznanie právnej pomoci žalovaným však ešte neznamenalo neúspech v prípadnom\nsúdnom konaní a rozhodnutie žalovaného ani žiadnym spôsobom nenahradzovalo rozhodovaciu činnosť\nsúdov. Posúdenie zrejmej bezúspešnosti sa v danej právnej veci týkalo výhradne len posudzovania\nnároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňal podmienky\nna jeho priznanie. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej\npomoci malo za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 31.12.2021, domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KAKN/20802/2021, ČRZ: 141341/2021 zo dňa\n21.12.2021. Žalobca navrhol toto rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a priznať mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n7. Žalobca v žalobe uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vôbec netýkalo predmetného\nprípadu, a že napadnuté rozhodnutie bolo formalistické a založené na účelovo vytvorenej šablóne.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky bol v predmetnom správnom súdnom konaní protistranou\nz dôvodu, že využíval praktiky, ktoré bolo možné charakterizovať tak, že zákon neplatil pre občanov\nrovnako, aj keď sa nachádzali v rovnakej situácii. Žalovaný celú vec vyhodnotil lakonicky a formalisticky,\npričom celý stav podriadil pod ústavne neakceptovateľný výklad a v analogických, rovnakých veciach\npostupoval „odlišne“. Žalovaný vôbec nerešpektoval a neriadil sa už existujúcimi nálezmi, ktoré sa týkali\npráve výkladu právomoci prokurátora. Do konania pritom boli doložené dôkazy (Krajský súd v Trnave\nsp. zn. 20S/111/2021).\n\n8. Žalovaný zjavne popieral fakty a silou mocou všetko účelovo podriaďoval pod § 11 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Predmetné\nustanovenie Občianskeho zákonníka sa však tejto veci netýkalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\ntaktiež popieral rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013,\nči všeobecné odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 106/2011.\n9. Generálny prokurátor Slovenskej republiky a žalovaný svojím postupom vytvorili stav, ktorý bol\nv konečnom dôsledku spôsobilý podkopávať dôveru verejnosti k týmto inštitúciám. Tieto inštitúcie zjavne\nspochybňovali princíp právnej istoty a zvolili výklad, ktorý zvýhodňoval ich názor a postoj v podobe\nšablóny zámerne vytvorenej, aby žalovaný nemusel riešiť označené zlyhania. Žalovaný bol povinný\nskúmať diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie v zmysle čl. 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR. Napokon\nsa však žalovaný rozhodol ignorovať tieto Ústavou SR garantované práva.\n10. Rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky museli byť preskúmateľné súdom.\nŽalovaný postavil žalobcu do pozície denegationis iustitiae a porušil princíp, že súd nemohol žalobu\nodmietnuť len preto, lebo zákon „mlčal“. Sám žalovaný tak porušoval právo účastníka konania na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný bránil v tom, aby bol žalobca zastúpený advokátom\nv predmetnom súdnom konaní, v ktorom musel byť v zmysle zákona zastúpený advokátom. Inými\nslovami, žalovaný bránil žalobcovi v prístupe k súdu a sám veci vykladal tak, aby zabránil občanovi\nvyužiť svoje práva. Žalovaný nemôže argumentovať nepravdivými vecami a šablónami, ktoré vôbec\nneriešia nastolené veci a nemajú žiadny súvis s daným nastoleným stavom. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky už viackrát konštatoval, že ani generálny prokurátor Slovenskej republiky nebol výnimkou,\na že žaloba mohla smerovať voči každému štátnemu orgánu. Každé administratívne rozhodnutie muselo\nbyť preskúmateľné súdom. Na antidiskriminačné konanie trestný kódex neupravoval postup. Žalovaný\núčelovo zvýhodňoval generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby tento orgán nemohol byť\nriešený v pozícii žalovaného.\n11. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného sa netýkalo žaloby vedenej na Krajskom súde\nv Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021. Žalovaný skutočné veci popieral a zámerne obchádzal a popieral\npodstatu žaloby. Žalobu, o ktorej sa viedlo konanie na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021,\nžalovaný účelovo deformoval na nepoznanie. Napadnuté rozhodnutie bolo neobjektívne a vôbec\nneriešilo daný stav, ale účelovo vytváralo iluzórne a deformované skutočnosti vo vzťahu k predmetnej\nžalobe. Napokon napadnuté rozhodnutie bolo neakceptovateľné z hľadiska rozhodnutí Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 511/2020, ods. 24, sp. zn. I. ÚS 211/2012, sp. zn. III. ÚS 90/2015 a sp.\nzn. IV. ÚS 314/2020, ods. 26.2 ako aj z hľadiska rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sž/23/2012 zo dňa 20.08.2014.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2022 žiadal žalobu zamietnuť konštatujúc, že dňa\n30.11.2021 mu bol zastupujúcim advokátom doručený mail, v ktorom poslal aj podanie „odstránenie vád\npodania – doplnenie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy“. Z tohto podania vyplývalo, že\nžalobca podal správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a že žalovaným bol generálny\nprokurátor Slovenskej republiky. Postupy orgánov činných v trestnom konaní však v zásade nebolo\nmožné preskúmavať pred správnym súdom alebo v občianskoprávnom konaní.\n13. Žalobca v podaní zo dňa 31.05.2023 uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, keďže\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto aj podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu.\nŽalovaný prekročil svoje právomoci pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej\nz kumulatívnych podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný nesprávne právne uzavrel, že\npostup generálneho prokurátora Slovenskej republiky nie je možné preskúmať pred správnym súdom.\nAni judikatúra, na ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal, ani samotný SSP nikde priamo\nnevylučoval možnosť\n\npreskúmania administratívneho postupu generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako štátneho\norgánu v rámci správneho súdnictva.\n14. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od\n01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel\nod 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu\nv Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola\nvec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 9S/15/2021 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-9S/15/2021.\n16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2024\n(§ 137 ods. 4 SSP).\nV.\nRelevantné právne predpisy\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n\n21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie\nprávnej pomoci\na) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,\nrodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v\nsprávnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej\nlen „vnútroštátne spory“),\nb) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,\npracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,\n\nc) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka\ntretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom\nv správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,\nd) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v\nkonaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n23. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n24. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania\nposkytovania právnej pomoci.\n25. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu\ncentrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je\nžiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového\nstavu.\n26. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej\npomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi\nskutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ\nnachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno\na priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní\nv primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na\nposúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa\nmožnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné\nprávnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.\n27. Podľa § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri\npredbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.\n28. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, správny orgán je povinný zistiť presne\na úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie\nje viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n29. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podkladom pre rozhodnutie sú najmä\npodania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a\nvýpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti\na sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu\norgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií\nsprávneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré\nnemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým\nžalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Úlohou správneho súdu bolo v medziach\nžalobných bodov posúdiť, či žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n\n31. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vo veci žiadosti\no poskytnutie právnej pomoci, správny súd prvotne uvádza, že fyzická osoba má pri splnení podmienok\nstanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi právo na poskytnutie právnej pomoci v\nobčianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych\nveciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom\nsúdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ako aj v\ncezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych\nveciach a v rodinnoprávnych veciach a tiež v azylových veciach, v konaní o administratívnom\nvyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o\nudelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky. Právo na poskytnutie právnej pomoci pri splnení podmienok\nstanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi má aj osoba, voči ktorej bola pozastavená\núčinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n32. Správny súd tiež pripomína, že vznik práva na poskytnutie právnej pomoci je podmienený\nsúčasným splnením troch kumulatívnych podmienok, a to preukázaním, že príjem žiadateľa nepresahuje\n1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a že si žiadateľ nemôže\nvyužívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom (i), že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (ii)\na že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch (iii).\n33. V nadväznosti na žiadosť o poskytnutie právnej pomoci je povinnosťou žalovaného v prvom rade\nustáliť, či žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti\nzákona o poskytovaní právnej pomoci a tým aj do pôsobnosti žalovaného. V prípade ustálenia\nzáveru, že žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci v takejto veci, je žalovaný povinný preskúmať\nsplnenie jednotlivých podmienok vzniku práva na poskytnutie právnej pomoci, vrátane posúdenia zrejmej\nbezúspešnosti sporu.\n34. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaný prihliada najmä na to, či právo nezaniklo\nuplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Keďže ide len o demonštratívny výpočet\nokolnosti, na ktoré žalovaný prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, žalovaný môže\nv tomto smere nepochybne prihliadať aj na ďalšie okolnosti. Inými slovami, žalovaný môže svoj záver\no zrejmej bezúspešnosti sporu založiť aj na okolnostiach explicitne neuvedených v zákone o poskytovaní\nprávnej pomoci. O zrejmú bezúspešnosť sporu v konaní pred súdom v správnom súdnictve v kontexte\npráva na poskytnutie právnej pomoci pritom ide (okrem iných) vtedy, ak sa fyzická osoba žalobou\ndomáha ochrany proti namietanému inému zásahu takého subjektu, ktorý nemá postavenie orgánu\nverejnej správy, a ktorého postup namietaný ako iný zásah orgánu verejnej správy teda nemožno\npreskúmať v správnom súdnictve.\n35. Napokon správny súd pre úplnosť dodáva, že otázka právomoci súdu je taktiež otázka, s ktorou sa\nžalovaný pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu musí zaoberať. Ak totiž nie je daná právomoc\nsúdu na to, aby vo veci konal a rozhodol, nemožno uvažovať o žiadnom potenciálnom úspechu v súdnom\nkonaní, v ktorom fyzická osoba žiada o poskytnutie právnej pomoci (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/66/2015 zo dňa 05.04.2016). Inými slovami, o zrejmú bezúspešnosť\nsporu pôjde aj v prípade absencie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.\n36. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd\npreto v medziach žalobných bodov skúmal, či žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej\nveci, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti zákona o poskytovaní právnej pomoci a tým aj do pôsobnosti\nžalovaného, a či bol správny záver žalovaného o zrejmej bezúspešnosti sporu v právnej veci, v ktorej\nžalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci.\n37. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie\nprávnej pomoci v právnej veci diskriminačnej žaloby, žaloby za nerovnaké zaobchádzanie a nečinnosť\na konštatovania diskriminácie, a to v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.\n\n20S/111/2021, a že žalovaným v uvedenom správnom súdnom konaní bol generálny prokurátor\nSlovenskej republiky. Z podania advokátskej kancelárie KADUC & PARTNERS s.r.o. zo dňa 22.11.2021\nv právnej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021 správny súd zistil, že\nžalobca sa v tomto konaní domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by uložil generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky povinnosť zdržať sa nezákonného zásahu spočívajúceho v jeho nekonaní\nv označených trestných veciach, v ktorých prehliada nezákonnosti, pričom pri identických procesných\nnezákonnostiach v iných trestných veciach postupuje podľa § 363 a nasl. zákona č. 301/2005 Z.\nz. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), alebo povinnosť\npostupovať v špecifikovaných trestných veciach v súlade so zákonom a analogicky k svojej aplikačnej\npraxi v týchto veciach uplatniť § 363 a nasl. Trestného poriadku. Žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej\npomoci žalovaný nevyhovel, keďže právna vec, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci, bola zrejme\nbezúspešná, pričom bezúspešnosť sporu bola zrejmá už pri zbežnom posúdení danej veci.\n38. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní vedenom na Krajskom súdu v Trnave\npod sp. zn. 20S/111/2021 domáhal ochrany proti inému zásahu generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky. Pokiaľ žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v tejto právnej veci, žiadal o poskytnutie\nprávnej pomoci v konaní pred súdom v správnom súdnictve, a teda vo veci patriacej do rozsahu\npôsobnosti zákona o poskytovaní právnej pomoci a tým aj do pôsobnosti žalovaného. Po ustálení záveru,\nže právna vec, v ktorej žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, patrí do rozsahu pôsobnosti zákona\no poskytovaní právnej pomoci a tým aj do pôsobnosti žalovaného, bolo potrebné preskúmať, či boli\nsplnené podmienky, za ktorých má žalobca právo na poskytnutie právnej pomoci. Jednou z takýchto\npodmienok je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.\n39. Vzhľadom na žalobné body bolo potrebné z hľadiska posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu\nvysporiadať sa s otázkou, či v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021,\nv ktorej žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, mal generálny prokurátor Slovenskej republiky\npostavenie orgánu verejnej správy, majúc na zreteli, že žalobca sa správnou žalobou domáhal ochrany\nproti namietanému inému zásahu generálneho prokurátora Slovenskej republiky v označených trestných\nveciach, a to v súvislosti s uplatňovaním § 363 a nasl. Trestného poriadku. Inými slovami bolo potrebné\nposúdiť, či bola daná právomoc správneho súdu na preskúmanie postupu generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky v označených trestných veciach, a to v súvislosti s uplatňovaním § 363 a nasl.\nTrestného poriadku.\n40. K právomoci súdov preskúmavať v správnom súdnictve úkony prokurátora, resp. úkony prokuratúry\nv trestnom konaní alebo teda ich úkony podľa Trestného poriadku sa kompetenčný senát Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadril v uznesení sp.\nzn. 18SKomp/10/2022 zo dňa 25.01.2023 (ďalej len „kompetenčné rozhodnutie“), v ktorom konštatoval:\n„ ... Prokurátor konajúci podľa TP je podľa § 10 ods. 1 TP orgánom činným v trestnom konaní, ktorého\npostup pri zistení trestných činov a potrestaní páchateľov upravuje výlučne samotný Trestný poriadok (tu\nporovnaj tiež § 1 TP). Žalovaná ani jej prokurátorka celkom zjavne nie sú orgánmi územnej samosprávy\nv zmysle § 4 písm. b/ SSP ... a ani orgánmi záujmovej samosprávy v zmysle § 4 písm. c/ SSP.\nJudikatúra ústavného súdu už v súvislosti s postavením generálneho prokurátora vyslovila, že generálny\nprokurátor nie je orgánom štátnej správy (tu porovnaj nález sp. zn. PL. ÚS 17/96). Podľa kompetenčného\nsenátu tento záver platí pre celú prokuratúru, ktorá nemá postavenie orgánu štátnej správy ani orgánu\nnadriadeného orgánom štátnej správy (v tomto smere okrem už spomínaného nálezu porovnaj aj ďalší\nsp. zn. PL. ÚS 25/2020). Názor, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci, bol vyslovený len v staršom\nnáleze sp. zn. PL. ÚS 43/95, ten však bol práve uvádzanou neskoršou judikatúrou prekonaný. Ústava\ntotiž v článkoch 149 až 151 priznáva prokuratúre postavenie samostatného ústavného orgánu.\n11. Prokuratúru však nemožno označiť ani za právnickú osobu ani za iný orgán či subjekt, ktoré\nby rozhodovali v oblasti verejnej správy. Naopak, z vyššie zmienenej judikatúry jasne vyplýva, že\nprokuratúra stojí mimo systému orgánov verejnej správy, nie je im nadriadená a nemôže im dávať pokyny\nalebo príkazy. Pokiaľ by prokuratúra mala vykonávať verejnú správu, viedlo by to k nelogickému záveru,\nže by pritom vykonávala dozor sama nad sebou. Prokuratúru tak nemožno podradiť pod žiadnu časť\nustanovenia § 4 SSP, vymedzujúceho orgány verejnej správy, ktorých akty môžu preskúmavať súdy v\nsprávnom súdnictve (tu porovnaj aj uznesenie NS sp. zn. 3 Sžnč 1/2010 a tiež judikát R 70/2014). Postup\nprokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní je upravený ustanoveniami TP a v určitom rozsahu\n\naj zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 5 TP prokurátor\nv trestnom konaní zastupuje štát a jeho oprávnenia sú osobitne upravené v § 230 a 231 TP. Ak prokurátor\nrozhoduje ako nadriadený orgán podľa § 190 ods. 2 písm. a/ TP, nie je proti jeho rozhodnutiu prípustná\nďalšia sťažnosť (§ 185 ods. 2 druhá veta TP). TP pritom iný opravný prostriedok proti uzneseniu nepozná\n(tu porovnaj § 185 ods. 1 TP, podľa ktorého je opravným prostriedkom proti uzneseniu len sťažnosť).\nLen tam, kde to zákon výslovne ustanovuje, môže v režime súčasnej úpravy uznesenie prokurátora\npreskúmať generálny prokurátor postupom podľa § 363 TP, nie však súd rozhodujúci v správnom\nsúdnictve (v tomto smere porovnaj opäť závery judikátu R 70/2014, ako aj uznesenie NS sp. zn. 3 Sžk\n23/2017) ... “\n41. Správny súd nevzhliadol žiadny dôvod, aby sa odchýlil od záverov prezentovaných v rozhodovacej\npraxi najvyšších súdnych inštancií (či už ide o kompetenčné rozhodnutie alebo iné v ňom uvedené súdne\nrozhodnutia), z ktorých vyplýva, že prokurátor, resp. prokuratúra, pokiaľ koná podľa Trestného poriadku,\nje orgánom činným v trestom konaní, a že prokurátor, resp. prokuratúra vo vzťahu ku kompetenciám\npodľa Trestného poriadku nie je orgánom verejnej správy. Súd konajúci v správnom súdnictve\n(správny súd) preto ani nemôže prokurátorovi, resp. prokuratúre (a to ani generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky, resp. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) ukladať povinnosti vo vzťahu\nk realizovaniu ich kompetencií podľa Trestného poriadku. Pokiaľ teda žaloba žalobcu v rámci správneho\nsúdnictva smerovala proti generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a zároveň pokiaľ sa ňou\nžalobca domáhal uloženia povinnosti generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky vo vzťahu k jeho\nkompetenciám podľa Trestného poriadku, je potrebné konštatovať, že žalobca žalobou zaevidovanou na\nKrajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/111/2021 inicioval také konanie, v prípade ktorého išlo o zrejmú\nbezúspešnosť sporu. Bezúspešnosť sporu bola pritom zrejmá už len z oboznámenia sa s označením\nžalovaného a so žalobným návrhom, keď z nich bolo zrejmé, že žalobca v konečnom dôsledku\nžiadal preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri (ne)realizovaní jeho kompetencií podľa Trestného\nporiadku. Na preskúmanie postupu generálneho prokurátora Slovenskej republiky v označených\ntrestných veciach, a to v súvislosti s uplatňovaním § 363 a nasl. Trestného poriadku, teda nebola daná\nprávomoc Krajského súdu v Trnave v rámci správneho súdnictva. Žalovaný tak správne konštatoval, že\npostupy orgánov činných v trestnom konaní nie je možné preskúmať pred správnym súdom.\n42. Pre úplnosť správny súd pripomína, že už v roku 2014 bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod poradovým č. 70/2014 publikované uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/46/2012 zo dňa 21.08.2013, ku ktorému bola priradená právna\nveta, podľa ktorej na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokuratúry pri plnení jej úloh nie je\ndaná právomoc súdu v správnom súdnictve, ale je daná právomoc prokuratúry. Žalobca teda predmetnú\nžalobu na Krajský súd v Trnave podal v čase, keď už bolo judikované, že na preskúmanie zákonnosti\npostupu prokuratúry pri plnení jej úloh nie je daná právomoc v správnom súdnictve.\n43. Pokiaľ žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že žalobca opomenul bližšie vyložiť ich vzťah\nk správnosti záveru žalovaného prezentovanému v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého neboli\nsplnené podmienky, za ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci, keď o poskytnutie\nprávnej pomoci žiadal v právnej veci, kde išlo o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nie je teda zrejmé,\nakú relevanciu majú mať žalobcom uvádzané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri prieskume záveru žalovaného, podľa ktorého postupy\norgánov činných v trestnom konaní (a teda ani postupy generálneho prokurátora Slovenskej republiky,\nresp. postupy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky) nie je možné preskúmať pred správnym\nsúdom.\n44. Námietka žalobcu, že žalovaný mal povinnosť skúmať diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie\nv zmysle čl. 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, nebola dôvodná. Úlohou žalovaného bolo posúdiť „iba“ to,\nči žalobca splnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci v ním označenej právnej veci, a nie to, či\nbol žalobca skutočne diskriminovaný, a či došlo k nerovnakému zaobchádzaniu so žalobcom zo strany\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky.\n45. Pokiaľ žalobca (v podaní zo dňa 31.05.2023) poukázal na postavenie generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy a možnosť preskúmania\njeho administratívneho postupu ako štátneho orgánu v rámci správneho súdnictva, opomenul, že\n\no poskytnutie právnej pomoci žiadal v právnej veci, v ktorej sa v rámci správneho súdnictva domáhal,\nako tomu jednoznačne nasvedčuje aj žalobný návrh (v znení po odstránení vád žaloby), ochrany\nproti inému zásahu žalovaného, ktorý mal spočívať v spôsobe uplatňovania jeho právomoci podľa §\n363 a nasl. Trestného poriadku. Inými slovami, žalobca sa v rámci správneho súdnictva v konečnom\ndôsledku domáhal prieskumu postupu žalovaného ako orgánu činného v trestnom konaní a uloženia\npovinnosti žalovanému vo vzťahu k jeho kompetenciám podľa Trestného poriadku. Správne súdy\nvšak nemajú právomoc preskúmavať postup žalovaného pri (ne)realizovaní jeho kompetencií podľa\nTrestného poriadku, ako to už bolo uvedené.\n46. Správny súd pripúšťa, že žalovaný mohol venovať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia viac\npriestoru argumentácii vo vzťahu ku konkrétnej žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. Nemožno\nvšak konštatovať, že by odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpelo vadou nepreskúmateľnosti, ktorá\nby zakladala dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný totiž\nv napadnutom rozhodnutí v stručnosti uviedol, v akej právnej veci žalobca žiadal o poskytnutie právnej\npomoci a tiež to, čoho sa v danej právnej veci domáhal. Následne žalovaný správne konštatoval, že\npostupy orgánov činných v trestnom konaní nie je v zásade možné preskúmavať pred správnym súdom,\na že právna vec, v ktorej žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci, bola zrejme bezúspešná.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol relevantné právne normy, z ktorých pri rozhodovaní\nvychádzal, a tiež to, ako tieto právne normy vyložil. Napokon z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nje zrejmé, z akého dôvodu žalovaný rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej\npomoci.\n47. K námietkam žalobcu smerujúcim proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia správny súd dodáva,\nže rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nformálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným\nčíslom 122/2003, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/15/2021 zo\ndňa 28.02.2023, ods. 33.). Vady v rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie\njeho rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú\nujmu na subjektívnych právach žalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť\nmateriálne iný výsledok vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022). Správne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza\nz materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023)\na v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale\núčinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa\nv jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v\nsprávnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej\nsprávy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry\nnavrhovateľa (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/2016, zo dňa 19.04.2016,). Inými\nslovami, úlohou správnych súdov nie je zabezpečovať účastníkom správneho súdneho konania\nvždy a po všetkých stránkach bezvadné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale ochrániť ich pred\nhmotnoprávnymi pochybeniami orgánov verejnej správy a pred takými vadami administratívneho\nkonania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov\nsprávneho súdneho konania, resp. administratívneho konania. Vychádzajúc z uvedených zásad správny\nsúd nepovažoval námietky žalobcu smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia za také,\nktoré by odôvodňovali zrušenie vecne správneho napadnutého rozhodnutia, z odôvodnenia ktorého bol\nzrejmý dôvod nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.\n48. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nvyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných\nzákonných ustanovení žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n\n49. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP.\nKeďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si\nani neuplatnil, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.\n50. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}