{"guid": "fd3c3108-149b-4475-af42-0c2e1977e70c:e1c45ff5-ad05-42b4-b730-e13c392fd472", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200710.3", "spisova_znacka": "NR-5S/10/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-5S/10/2021 z 2. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. augusta 2024, sp. zn. NR-5S/10/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200710.3", "identifikacne_cislo": "4021200710", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-08-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 47 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-25", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1c45ff5-ad05-42b4-b730-e13c392fd472", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200710.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200710.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200710.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-5S/10/2021\n4021200710\n02. 08. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:4021200710.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL. M.\na členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a A. B. B., C., v právnej veci\nžalobcu: C. C., bytom D. XXX/XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, pôvodne podnikajúci pod\nobchodným menom C. C., naposledy s miestom podnikania: Bazovského 14, 949 01 Nitra, IČO: 43 371\n949, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101815784/2021 zo dňa 28.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na podklade oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09.09.2029 oznámil Daňový úrad Nitra, so sídlom\nDamborského 5, 949 01 Nitra (ďalej len „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly, o. i. aj výkon\ndaňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.\n2. Dňa 10.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka, p. A. D., bývalého konateľa spoločnosti\nComponet APE, s.r.o., v likvidácii (do 23.1.2020 s obchodným menom AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.),\nso sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 (ďalej len\n„spoločnosť AUTOSERVIS“), a to v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu. Bývalý konateľ spoločnosti\nAUTOSERVIS sa vyjadril, že (i) účtovníctvo viedol F. A. G., (ii) spoločnosť mala jeden účet v H. D., I. a on\nako majiteľ bol disponentom účtu a pán F. A. G. mal elektronický prístup, avšak každú jednu transakciu\nkontroloval a pán F. A. G. mal povolenie platiť len dane a odvody, (iii) so žalobcom nespolupracovali, túto\nosobu nepoznal a (iv) spoločnosť AUTOSERVIS nevystavila pre žalobcu kontrolované faktúry a uviedol,\nže na faktúrach nie je jeho podpis. Súčasne uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS nemala bezhotovostný\npríjem od žalobcu a spoločnosť AUTOSERVIS nebola majiteľom účtu v ČSOB. Zároveň predložil čestné\nvyhlásenie od F. A. G., týkajúce sa účtovníctva a príslušných dokladov, ktoré boli zničené vytopením\na trestné oznámenie, podané na pána F. A. G.. Zopakoval, že faktúry pre žalobcu nikdy nevystavil,\nžalobcu nepozná a nikdy s ním nemali uzatvorený žiadny obchodný vzťah.\n3. Dňa 11.06.2020 sa u správcu dane vykonalo vypočutie svedka – Ing. Ľubomíra Salanciho – konateľa\nspoločnosti Salanci – LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO: 47 043 326 (ďalej\n\nlen „spoločnosť Salanci“), a to v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu. Konateľ spoločnosti Salanci sa\nvyjadril k tomu, že (i) účtovníctvo spoločnosti Salanci viedol pán F. A. G. a (ii) žalobcu nepozná a ani\nfaktúry pre žalobcu spoločnosť Salanci nevystavila, čísla vystavených faktúr sa nezhodujú s číslom faktúr\na pečiatka na faktúrach nepatrí spoločnosti Salanci a podpis nie je konateľa tejto spoločnosti.\n4. Dňa 16.06.2020 sa vykonal výsluch F. A. G., ktorý odoprel vypovedať v zmysle § 25 ods. 2 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).\n5. Výzvou zo dňa 02.07.2020 vyzval správca dane žalobcu k tomu, aby sa v stanovenej lehote\nvyjadril k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a o úplnosti predložených dokladov\na o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch, predložených ku kontrole na dani z príjmov fyzickej\nosoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január – december 2016, január - december 2017 a január – december 2018. Správca dane\nkonštatoval, že nadobudol pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch v kontrolovaných\nobdobiach. Úradným záznamom zo dňa 20.07.2020 správca dane konštatoval, že sa žalobca k výzve\nzo dňa 02.07.2020 nevyjadril.\n6. Oboznámením – vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani\nz príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie január – 2016, január – december 2017 a január – december 2018 zo dňa 22.7.2020\nsprávca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly, spolu s tým, že žalobca má právo sa\nk danému oboznámeniu vyjadriť. K oboznámeniu sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril.\n7. Dňa 31.08.2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly číslo 101372725/2020 (ďalej len\n„protokol“), a to (i) z daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za kontrolované zdaňovacie\nobdobie rok 2016, 2017 a 2018 a (ii) z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za kontrolované\nzdaňovacie obdobie január – 2016, január – december 2017 a január – december 2018. K zdaňovaciemu\nobdobiu máj 2018 správca dane uviedol, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt si z faktúr od\ndodávateľov – spoločnosti AUTOSERVIS a spoločnosti Salanci neoprávnene uplatnil odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty v celkovej sume X.XXX,XX eur.\n8. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13.10.2020, v ktorom konštatoval, že správca\ndane nevyhodnotil všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko,\nčo pri výkone správy daní vyšlo najavo. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane, prezentovanými\nv protokole.\n9. Správca dane rozhodnutím č. 100437140/2021 zo dňa 16.03.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie máj 2018. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe\nzistených skutočností a hodnotení dôkazov zistil, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane\nv celkovej výške X.XXX,XX eur, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2\npísm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákon o DPH“), pretože právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a platiteľ dane si môže daň uplatniť, ak pri\nodpočítaní dane má faktúru od platiteľa vyhotovenú v zmysle § 71 Zákona o DPH. Správca dane uviedol,\nže skúmal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu\ndaňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie a na podklade uvedeného vydal prvostupňové\nrozhodnutie.\n10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01.05.2021 (ďalej len\n„odvolanie“), v rámci ktorého si žalobca uplatnil viacero odvolacích námietok. Uviedol, že správca\ndane v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie, svedčiace v prospech žalobcu,\nktoré preukazujú podstatné okolnosti, týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Žalobca konštatoval, že\nkladením otázok získal správca dane bez pochybnosti odpovede, ktoré preukazujú reálne dodanie\nslužieb a spôsob dodania služieb, keď v obsahu zápisnice sú uvedené tvrdenia ako sa dodanie\nslužieb uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu služieb a že spôsob a predmet fakturácie korešponduje\ns účtovnými dokladmi predloženými správcovi dane. Zároveň mal za to, že správca dane nevykonal\n\ndokazovanie tak, aby zistil skutočnosti nevyhnutné pri správe daní čo najúplnejšie a neoveril podpisy na\npríjmových dokladoch, príkazoch na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských faktúrach, realizované\nplatby nevyhodnotil, nevyhodnotil podané daňové priznania a rovnako sa správca dane nevysporiadal\ns tvrdením, že dodanie služieb mohol realizovať dodávateľ žalobcu aj prostredníctvom tretích osôb,\nktorých účasť na obchodnej transakcii nebol kontrolovaný platiteľ oprávnený skúmať v zmysle\nrozhodovacej súdnej praxe.\n11. Žalobca uviedol, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH boli preukázateľne\nsplnené a konanie správcu dane je v rozpore s ustálenou legislatívou, keď odmieta uznať odpočítanie iba\nna základe nedôvodnej pochybnosti dodania služby dodávateľmi – spoločnosťou Salanci a spoločnosťou\nAUTOSERVIS, a preto možno takýto záver považovať za účelový a s cieľom poškodiť žalobcu. Súčasne\nžalobca konštatoval, že sa správca dane nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou praxou.\n12. Žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že správca dane postupoval\nv rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne\nzistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane podľa názoru žalobcu\nnepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy,\nktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo\nvykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo\nnajúplnejšie. Súčasne žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie. S odkazom na\nskutočnosti, uvedené v odvolaní žalobca navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n13. Žalovaný vo vzťahu k podanému odvolaniu rozhodol rozhodnutím č. 101815784/2021 zo\ndňa 28.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nV napadnutom rozhodnutí žalovaný (i) zosumarizoval obsah odvolania, (ii) zosumarizoval priebeh\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania a (iii) následne sa žalovaný vysporiadal s odvolaním.\n14. Žalovaný uviedol, že podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa §\n49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71 Zákona o DPH, avšak odpočítanie dane nestojí len na formálnom\npreukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému\nzdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch – v objekte, v čase, ale i v subjekte. Žalovaný\nkonštatoval, že dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu popreli. Žalobca nepreukázal,\nže služby mu boli označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla\ndaňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie\ndane a žalobca si tak právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti\nuvedené na faktúrach nezodpovedali reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako\ndodávatelia – samotní dodávatelia faktúry označili ako fiktívne. Žalovaný súhlasil s názorom správcu\ndane, že ak neboli splnené podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto\nprávo aj napriek tomu uplatnil, konal v rozpore so Zákonom o DPH a správca dane bol plne oprávnený\nzistený rozdiel dane vyrubiť prvostupňovým rozhodnutím.\n15. Žalovaný konštatoval, že ani úhrady faktúr neboli preukázané, a to ako dodávateľom, tak ani\nžalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal relevantné skutočnosti na\nuplatnenie práva na odpočet dane. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť\nuplatneného práva na odpočet dane nepreukázal a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení\nnepodal v priebehu dokazovania nijaké vysvetlenie. Žalobca v priebehu celého dokazovania neuviedol,\nakým spôsobom nadviazal obchodný vzťah s dodávateľmi, kto bola osoba oprávnená konať za\ndodávateľa, akým spôsobom boli služby objednávané, v čom konkrétne dodanie služieb spočívalo, aký\nbol ich časový harmonogram, kto ich vykonal, aké materiálne zabezpečenie si to vyžadovalo, akým\nspôsobom boli práce odovzdané, ako konkrétne došlo k úhrade faktúr, kto hotovosť za dodávateľa\nprevzal a mnohé iné skutočnosti, ktoré správca dane požadoval doplniť. Žalobca sa následne nezúčastnil\nvýsluchu svedkov a nekládol im otázky v snahe preukázať pravdivosť svojich tvrdení, opodstatnenosť\nuplatnenia svojich práv a čo najviac ozrejmiť skutkové okolnosti veci samotne. Žalovaný tak konštatoval,\nže žalobca svoje dôkazné bremeno v danom smere neuniesol a svoje dôkazné možnosti nevyčerpal.\n\n16. K námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo\nsprávcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. Žalovaný\npodotkol, že nie je možné opomenúť, že žalobca rezignoval na svoju povinnosť ozrejmiť nejasnosti\nvyplývajúce z deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane neuplatnil\nv dokazovaní ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní.\n17. Následne sa žalovaný vyjadril k tomu, že konatelia spoločnosti Salanci a spoločnosti AUTOSERVIS\npopreli vystavenie faktúr, ktoré F. A. G. uviedol v ich kontrolovaných výkazoch a tieto faktúry označili za\nfiktívne. Rovnako popreli, že na základe týchto faktúr dodali žalobcovi služby. Skutočnosť, že faktúry, na\nktorých sú uvedení označení dodávatelia sú zaúčtované u žalobcu a sú uvedené v kontrolných výkazoch\ndodávateľov nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných plnení skutočne došlo. V priebehu\ndokazovania nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených\nslužieb.\n18. Na podklade zistených skutočností dospel žalovaný k tomu, že prvostupňové rozhodnutie a konanie,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver\nsprávcu dane vychádza zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo\nkonštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že\ntoto právo si uplatnil oprávnene, po splnení hmotnoprávnych podmienok, ktoré stanovil Zákon o DPH.\nV odvolaní žalobca nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia v celom rozsahu tak, ako to navrhol žalobca.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n19. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 07.12.2021 (ďalej len\n„žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia, tieto navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca si v žalobe uplatnil viacero\nžalobných dôvodov.\n20. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho\nvyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným\ndokazovaním vyšlo najavo. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je\nv rozpore s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca poukázal na to, že konatelia\ndodávateľov o predkladaných daňových priznaniach a výkazoch vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali.\nAk mali dodávatelia žalobcu vedomosť o nezrovnalostiach, mali podať dodatočné daňové priznanie,\nčo sa však nestalo a vzhľadom k uvedenému je čiastkové spochybnenie vlastných vybraných faktúr\na v konečnom dôsledku aj spochybňovanie naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na\nodpočet dane zo strany žalovaného irelevantné. S danou námietkou sa žalovaný podľa žalobcu odmietol\nzaoberať.\n21. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že žalobca riadne preukázal dodanie predmetných služieb ako\npo formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný na uvedené skutočnosti, svedčiace v prospech žalobcu,\nneprihliadal, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na\nto, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil.\n22. Žalobca namietol, že konštatovanie žalovaného, že čísla účtov, uvedených na faktúrach, nie sú\nčísla účtov spoločnosti Salanci a spoločnosti AUTOSERVIS je irelevantné, pretože nebolo povinnosťou\nžalobcu skúmať skutočnosť, či účty uvedené na dodávateľskej faktúre sú účtami dodávateľa. Je bežnou\npraxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty ako dodávateľa. Žalovaný\nneozrejmil, prečo predmetnú námietku považoval za irelevantnú.\n23. Následne žalobca v žalobe odcitoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH a Daňového poriadku\na poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie.\nUviedol, že uvedené judikáty je možné aplikovať aj na predmetný prípad sporu, pretože správca dane,\nako aj žalovaný spochybňujú jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie stavajú na\nním tvrdených nezrovnalostiach, ktoré však žalobca odstránil a vysvetlil. Žalovaný tak podľa žalobcu\npostupuje v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Žalobca súčasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie\n\nneobsahuje dostatočné odôvodnenie, a to aj vo vzťahu k tomu, že licencie, v ktorom boli vystavené\nfaktúry spoločnosti Salanci zakúpila fyzická osoba – F. A. G..\n24. Záverom žalobca poukázal na to, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to\ns odkazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\núčinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\n25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.05.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný uviedol,\nže po preštudovaní žaloby má za to, že žalobca prezentuje najmä svoj nesúhlas so závermi správcu\ndane a žalovaného, avšak v danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na\nvýrok napadnutého rozhodnutia alebo prvostupňového rozhodnutia. Žalobca tak prezentuje svoj vlastný\nsubjektívny názor na to ako mali byť zistené skutočnosti v priebehu dokazovania a úplne ignoruje\nzrejmé fakty. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul\nzistený skutkový stav, vyhodnotil ho a vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal\nsa s odvolacími námietkami.\n26. Žalovaný zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie\nzákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zopakoval, že\ndodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu priamo popreli. Popreli dokonca aj vystavenie\nfaktúr v ich mene pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že mu boli služby označenými dodávateľmi\nskutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová\npovinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie\ndane z predmetných faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú\nreálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako dodávatelia.\n27. Žalovaný konštatoval, že vyššie uvedené podmienky sú jednoznačne a jasne dané Zákonom\no DPH a jedná sa o podmienky, ktorých kumulatívne splnenie Zákon o DPH striktne vyžaduje. Len po\nkumulatívnom splnení týchto podmienok je možné žalobcovi priznať právo na odpočítanie dane. Ak tieto\npodmienky kumulatívne splnené nie sú, správca dane je plne oprávnený právo na odpočítanie dane\nzamietnuť.\n28. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho\npriamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalostiach v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať\ndosah, resp. na ktorých sa sám nepodieľa tak ako to žalobca nepravdivo uvádza. Správca dane a ani\nžalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov žalobcu\nalebo subdodávateľov. Zároveň je od žalobcu oprávnené očakávať, že žalobca bude vedieť špecifikovať\nvierohodnosť faktúr a bude vedieť špecifikovať dodané služby a dodávateľov a nemôže očakávať, že\nsprávca dane, žalovaný alebo správny súd budú tieto informácie za neho vyhľadávať. Žalobca je ten,\nkto musí uviesť a predložiť také dôkazy, ktoré by reálnosť obchodov preukazovali.\n29. Následne žalovaný poukázal na mylné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol – žalobca neposkytol pre\núčely daňovej kontroly doklady, ale tieto poskytol Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil v rámci\nvýkonu svojej činnosti. Žalobca sám nemal nijakú potrebu spolupracovať so správcom dane v priebehu\ndaňovej kontroly, nepovažoval za potrebné poskytnúť bližšie informácie k realizácii deklarovaných\nzdaniteľných plnení a nemal záujem preukázať opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane.\nAž na základe predvolania sa žalobca dostavil na ústne pojednávanie, no odmietol vypovedať. Výsluchu\nsvedkov sa nezúčastnil a nekládol svedkom otázky. Žalovaný uviedol, že spoločným menovateľom je\nosoba F. A. G., ktorý označeným dodávateľom viedol účtovníctvo, podával daňové priznania a kontrolné\nvýkazy a pred správcom dane odmietol vypovedať. Uviedol, že skutočnosť, že faktúry, na ktorých\nsú uvedení označení dodávatelia, sú zaúčtované u žalobcu a sú prípadne uvedené v kontrolných\nvýkazoch dodávateľov nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne\ndošlo. V priebehu dokazovania nikdy nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe\nreálne uskutočnených zdaniteľných plnení. Žalovaný zotrval na správnosti rozhodnutí a navrhol žalobu\nzamietnuť.\n\nV.\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n30. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 22.11.2022, v ktorom uviedol, že argumentácia\nžalovaného je vo vzťahu k dôvodom neprihliadania na dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené, v rozpore\ns postupmi správcu dane, ktorými je viazaný najmä v zmysle § 3 a § 24 Daňového poriadku a je založená\nlen na domnienkach správcu dane. Konštatoval, že povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené\nskutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a pri svojom\nrozhodnutí vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré mu boli v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní\npredložené, ktorými disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval na podanej žalobe.\n31. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nVI.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-5S/10/2021.\n33. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná\na s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.\n34. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.08.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n35. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n\n40. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n41. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n42. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n45. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie. Správca dane a žalovaný konštatovali, že žalobca nepreukázal, že\nfakturované služby skutočne dodali deklarovaní dodávatelia, kedy samotní dodávatelia popreli\nautentickosť faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca mal\nza to, že žalovaný na podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou\nsprávneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu\nDPH v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n46. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri\nnapríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa\n30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020\nzo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať\nmedzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu\nDPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie\nuplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží\ndôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri\npreukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne\npodmienky odpočtu DPH sú splnené.\n47. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný\nvydali rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane, a teda, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosť Salanci a spoločnosť\nAUTOSERVIS popreli autentickosť faktúr, na ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane\na rovnako popreli vykonanie služieb prostredníctvom týchto faktúr. V danom tak neobstojí námietka\nžalobcu, že boli skúmané reťazce tak, ako to uvádza žalobca na strane 4 žaloby. Správca dane\na ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie hmotnoprávnych\npodmienok, a preto je žalobná argumentácia žalobcu v tejto časti nesprávna a predmetnú vec\nirelevantná.\n48. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný\nnepochybili. Ako spoločnosť Salanci, tak aj spoločnosť AUTOSERVIS (resp. ich konatelia) popreli\nakúkoľvek spoluprácu so žalobcom, popreli vystavenie faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil\nprávo na odpočítanie dane a dokonca uzavreli, že žalobcu ani nepoznajú. Na preukázanie opaku však\nžalobca nepredložil žiadne relevantné skutočnosti a doklady a možno konštatovať, že bol v rámci\ndaňovej kontroly pasívny. Správca dane a žalovaný tak v tomto smere nepochybili.\n\n49. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobný bod žalobcu, týkajúci sa toho, že správca\ndane neprihliadal na všetko, čo vykonaným konaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane, na rozdiel od\nžalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. Tu správny súd uvádza, že v zmysle Zákona o DPH sa\nhmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho\ndodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho\nekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a\n(ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet\nDPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie\nvyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne\nverifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie\nvšak musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti\no tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto\nskutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom\ndôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť\nako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023).\n50. Ako už bolo spomenuté vyššie, žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym\nspôsobom nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný\nv prípade, ak si žiada o uplatnenie práva na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by\npotvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo\na žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej\nkontroly vyšli najavo. V rámci daňovej kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná\nexistencia zdaniteľného plnenia, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a (ii)\nnebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie\nslužby pre žalobcu a uviedli, že žalobcu ani nepoznajú. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane.\n51. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov vedeli,\nvedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach a výkazoch. Dodávatelia výslovne popreli spoluprácu\nso žalobcom a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia súčasne výslovne popreli dodanie\nslužieb, a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia výslovne popreli čísla účtov na deklarovaných\nfaktúrach. Samozrejme, správny súd súhlasí, že je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych\núverových produktoch uvedené iné účty, avšak uvedenie účtu a zaplatenie faktúry je formálnou\npodmienkou, ktorej splnenie však pri nesplnení hmotnoprávnych podmienok nemá vplyv na nepriznanie\nodpočítania dane.\n52. Žalobca ďalej na stranách 3 až 5 žaloby cituje ustanovenia príslušných právnych predpisov\na cituje alebo parafrázuje ním vybranú judikatúru a prezentuje všeobecné tvrdenia. Z tejto časti\nžaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových\ndôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Tu\nsprávny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol\nvôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca v žalobe len citoval vybrané ustanovenia\nprávnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žaloby ako všeobecnú a nekonkrétnu,\na preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoje žalobné\nbody dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia\na prvostupňového rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal,\nnesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný\nvyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.\n53. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy\nodohráva v medziach určite a presne stanovených, pričom stanoviť tieto medze náleží žalobcovi. SSP\nneumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel\ninštitútu žalobného bodu, ktorý slúži práve k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný\nprieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa\ns citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím a tými\nžalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky\n\nproti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných\nbodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná žaloba\nv tejto časti neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia; tvrdenia predpokladané v § 182 ods. 1 písm.\ne) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať\njasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností, odlíšiteľný popis. Ohľadom právnej\nargumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona\nbez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností, uvedené\nv rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti. Tým, že žalobca vo vzťahu\nk tejto časti žaloby len odcitoval príslušné zákonné ustanovenia a judikatúru, správny súd nemohol\npristúpiť k prieskumu takto všeobecne koncipovanej časti žaloby.\n54. Žalobca následne poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatuje\nskutočnosť, že licencie účtovného programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci\nzakúpila fyzická osoba – F. A. G.. Žalovaný podľa žalobcu nevyhodnotil predmetnú skutočnosť\nv súlade s Daňovým poriadkom a žalobca namietol, že žalobca sa domáhal určenia, aké konkrétne\nustanovenia žalobca porušil. Napadnuté rozhodnutie je tak nedostatočné odôvodnené. Tento žalobný\nbod vyhodnotil správny súd taktiež ako dôvodný. Správny súd uvádza, že aj tento žalobný bod je\nvšeobecne koncipovaný a nie je z neho zrejmé, v čom konkrétne došlo k porušeniu práv žalobcu. Ako\nvyplýva z prvostupňového rozhodnutia (strana 7 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia), správca\ndane konštatoval, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu a zistili, že vlastníkom licencie bol F.\nA. G., ktorý bol účtovníkom spoločnosti Salanci. Z uvedeného konštatovania nemožno vyvodiť žiadne\nskutočnosti, ktoré by smerovali k porušeniu práv žalobcu a zároveň ako vyplýva zo strany 8 odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia, správca dane konštatoval, že licencia účtovného programu, v ktorom boli\nfaktúry vystavené, boli zakúpené osobou F. A. G.. Správca dane tak opísal zistený skutkový stav.\n55. S odkazom na uvedené, ako aj s odkazom na obsah administratívneho spisu správny súd\nnemôže konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu\npreukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane týkajúce\nsa dodávateľov – spoločnosti Salanci a spoločnosti AUTOSERVIS boli pritom logicky vedené snahou\no čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu a s tým\nspojenej existencie služieb, na ktoré mal žalobca vynaložiť výdavky. S poukazom na uvedené preto\nsprávny súd nemá pochybnosti o správnosti postupu daňových orgánov.\n56. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej\nžaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.\n57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}