Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/96/2021 z 9. 5. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. mája 2024, sp. zn. NR-15S/96/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200581.8
Správny súd v Bratislave | NR-15S/96/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200581.8 | 2024-05-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon), zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c27e8d49-ca15-4d05-b2f9-4364a9d632df
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200581.8

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
NR-15S/96/2021
4021200581
09. 05. 2024
Mgr. Monika Hrašnová
ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200581.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
NR-15S/96/2021
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci
žalobcu: A. B., C.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, s
korešpondenčnou adresou: priečinok 72, 918 65 Trnava, zastúpeného JUDr. Paulínou Paramonovou,
advokátkou, so sídlom Jasná 13, 949 01 Nitra, zapísanou v zozname SAK pod č. 6377, proti žalovanému:
Centrum právnej pomoci, kancelária Komárno, so sídlom Župná 14, 945 01 Komárno, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KAKN/18197/2021, ČRZ: 112635/2021 zo dňa 14.10.2021, takto
rozhodol:
NR-15S/96/2021
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Žalobca žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 14.09.2021 (ďalej len „žiadosť“), doručenou
žalovanému dňa 22.09.2021, požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci (v
časti. B. žiadosti): „správnej žaloby proti inému zásahu a diskriminačnému zásahu, ktorý vznikol
nerešpektovaním analógií v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 8Sža/8/2009 z 02.04.2009 a rozsudku
NS SR sp. zn. 8Sž/23/2012 z 20.08.2014 a s poukazom na rozhodnutie GP SR č. k. IV/3 Pz
22/21/1000-20, IV/3 Pz 49/21/1000-5 z 31.08.2021, iný zásah vidíme v nerešpektovaní spravodlivej
rovnováhy medzi záujmami; ostatné veci sú v žalobe vysvetlené“. Ako žalovaného označil generálneho
prokurátora Slovenskej republiky F. G. a za hodnotu sporu - morálnu dôstojnosť a diskrimináciu. V časti
C. žiadosti, pri uvedení, o akú právnu pomoc žiada, zaškrtol možnosti, že žiada (i) o právne poradenstvo,
(ii) o mediáciu, (iii) o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia, (iv) o právnu
pomoc a zastupovanie v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, s uvedením Krajského súdu Trnava,
bez uvedenia spisovej značky a ďalších informácií o prípadnom prebiehajúcom súdnom konaní.
2. Rozhodnutím žalovaného č. sp.: KAKN/18197/2021, ČRZ: 112635/2021 zo dňa 14.10.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), nebol žalobcovi priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby vo veci iného zásahu a diskriminácie
z dôvodu neuplatnenia analógií atď. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na
základe žiadostí, ktoré sú v pravidelných intenciách doručované žalobcom, mal za nesporné, že sa

snaží prostredníctvom odvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona, analógiu práva
rôznymi inštitútmi dosiahnuť zrušenie, resp. uznanie štátnymi inštitúciami, že trest odňatia slobody nie
je v súlade s právom na súkromný a rodinný život. Podľa žalovaného má žalobca za to, že výkonom
trestu odňatia slobody sú porušované jeho práva na súkromný a rodinný život, ktoré sú garantované
Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a inými
medzinárodne ratifikovanými zmluvami Slovenskou republikou, a v neposlednom rade garantované
samotnou Ústavou Slovenskej republiky ako základným a najvyšším zákonom Slovenskej republiky. Pri
zasielaných žiadostiach sám žalobca podáva aj žalobu na súd a žiada o poskytnutie právnej pomoci
v danej veci určením advokáta žalovaným. Súdy takéto žaloby zamietajú alebo odmietajú. Žalovaný
dospel k zisteniam, že žalobca je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a odpykáva si trest,
za ktorý bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Z dokladov žalobcu, ako aj informácií známych
žalovanému z jeho úradnej činnosti, vyplynulo, že v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 11T/66/2014, v ktorom bol žalobca uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, žalobca a jeho
rodinní príslušníci využili všetky riadne opravné prostriedky (aj opakovane), podali aj návrh na obnovu
konania, súdy sa s nimi opakovane zaoberali, a všetky tieto žiadosti boli odmietnuté ako nedôvodné.
Žalovaný dodal, že posudzovať vinu a rozhodovať o treste je oprávnený iba súd v rámci trestného
konania, k čomu už došlo a rozhodnutie v tejto veci je právoplatné.
3. Žalovaný ďalej k vyžiadaniu podkladov zo súdov v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca zväčša
nič nedoručí a požiada, aby si dané podklady vyžiadal žalovaný, pričom žalovaný dospel k zisteniu,
že v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v relevantnom znení (ďalej aj len
„SSP“) je nevyhnutné označiť aj konkrétne rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda, čo žalobca
neoznačil, a také rozhodnutie ani nebolo vydané. Žalobca zakaždým napáda uplatnenie analógie
a pozitívneho záväzku štátu, a teda sa domáha morálnej dôstojnosti a práva na súkromný a rodinný
život. Žalovaný v danej veci dospel k záveru, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo
veci, ktorá je zrejme bezúspešná, pričom zrejmá bezúspešnosť je zjavná už po zbežnom posúdení
a v rámci zásady materiálnej pravdy správny orgán vykoná také dokazovanie vo veci, ktoré povedie
k objektívnemu rozhodnutiu. Správny orgán nie je viazaný povinnosťou, aby zisťoval všetky možné
okolnosti daného prípadu, ak má dostatok dôkazov a podkladov, na základe ktorých je možné vydať
rozhodnutie. Na základe početných, opakujúcich sa žiadostí a konaní vedených žalovaným, žalovaný
nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a vyžiadať si ďalšie podklady, keďže je zrejmé, čo žiadateľ
žiada a v akej veci chce priznať poskytnutie právnej pomoci. Žalobca teda nespĺňal zákonom stanovenú
podmienku v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v relevantnom znení (ďalej len „zákon o poskytovaní PP“),
keďže vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, je zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť
sporu je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci. Priznaním právnej pomoci a prípadne
i stanovením právneho zástupcu žalobcovi by bolo v danom prípade nehospodárnym a neefektívnym
konaním žalovaného. Úlohou žalovaného je aj filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy
svojich žiadateľov, ako aj šikanózny výkon práva žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Dodal, že
nepriznanie právnej pomoci žalovaným však ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a
rozhodnutie žalovaného ani žiadnym spôsobom nenahradzuje rozhodovaciu činnosť súdov. Posúdenie
zrejmej bezúspešnosti sa v danej právnej veci týka výhradne len posudzovania nároku na poskytnutie
právnej pomoci, pričom žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky na jeho priznanie.
Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za
následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.
II. Správna žaloba
4. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 25.10.2021,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. KAKN/16632/2021 zo dňa 18.10.2021,
č. KAKN/16634/2021 zo dňa 18.10.2021, ktoré boli uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn.
15S/96/2021-52 z 11.05.2022 a sp. zn. 15S/96/2021-77 z 13.07.2022 vylúčené na samostatné súdne
konania a preskúmania napadnutého rozhodnutia (č. KAKN/18197/2021 zo dňa 14.10.2021), ktoré
ostalo predmetom tohto súdneho konania. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je formalistické, bez racionálneho a objektívneho
prieskumu, popierajúce práva rodinných príslušníkov žalobcu na rodinu. Žalovaný bagatelizoval práva
rodinných príslušníkov žalobcu, odmietajúc sa zaoberať možným porušením § 116 a § 11 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), a návrh žalobcu
účelovo vyhodnotil ako postup na zrušenie rozsudku v trestnej veci sp. zn. 11T/66/2014, čím mohol
v konečnom dôsledku vyvolať zásah do osobnostných práv žalobcu, jeho manželky, syna, a ochrany
rodiny, výchovy dieťaťa a iné. Žalobca namietal, že pokiaľ návrh nemá povahu správnej žaloby, žalovaný
mal ex offo povinnosť nasmerovať veci tak, aby to riešil súd na správnom úseku. Žalovaný zmaril právnu
pomoc pre rodinu, hlavne smerom k žalobcovej manželke a synovi. Ďalej namietal, že žalovaný urobil
výklad o bezúspešnosti aj bez súdu, čo považuje za svojvoľné vyhodnotenie a porušenie práva jeho
manželky a syna na právnu pomoc a na účinnú právnu ochranu, pričom im týmto vytvoril takzvanú
„nevymožiteľnosť práva“ (garantovaného § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2023 uviedol, že trvá na napadnutom
rozhodnutí aj jeho odôvodnení; zdôraznil, že išlo o zjavnú bezúspešnosť sporu. Podotkol, že žalobca
k žiadosti nedoložil žiadne doklady k právnej stránke prípadu. K nezohľadňovaniu práva jeho manželky
a syna uviedol, že rozhodoval na základe žiadosti žalobcu o poskytovaní právnej pomoci pre žalobcu.
Skonštatoval, že celkový počet prijatých žiadostí žalovaným v civilných veciach bol za rok 2021 v počte
197, a z tohto počtu bolo 90 žiadostí podaných žalobcom alebo jeho manželkou a synom. Väčšina
týchto žiadostí spočívala v tom, že žalobca sa snaží nejakým spôsobom domôcť svojej interpretácie
práva na rodinný a súkromný život. Podľa žalovaného ide zo strany žalobcu o šikanózny výkon práva
a kverulantské správanie, ktorým neprimerane zaťažuje nielen žalovaného, ale aj iné inštitúcie verejnej
moci. Žalovaný navrhol žalobu odmietnuť, respektíve zamietnuť.
7. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).
8. Právny zástupca žalobcu nevyužil možnosť na výzvu súdu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného
k žalobe.
IV. Relevantná právna úprava
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30.06.2023 v nadväznosti na § 493e SSP v platnom znení),
„Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.“
10. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
11. Podľa § 119 SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“
12. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“
14. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
15. Podľa § 6 zákona o poskytovaní PP (v znení účinnom v čase právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, ako aj v čase podania žiadosti, od 01.03.2019 do 30.06.2023):
„(1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
(2) Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí
fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.“
16. Podľa § 8 zákona o poskytovaní PP, „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ
schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.“
17. Podľa § 10 ods. 1, ods. 4 zákona o poskytovaní PP:
„(1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej
žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na
tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie
ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný
pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje
a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci,
ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje,
ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať
súčinnosť podľa tohto zákona.
(4) Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.“
18. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poskytovaní PP, „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.“
19. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poskytovaní PP, „Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z
nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú
použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho
orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.“
V. Právne posúdenie veci správnym súdom
20. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba bola podaná včas (§
181 ods. 1 SSP v spojení s § 10 ods. 5, tretia veta zákona o poskytovaní PP), oprávnenou osobou (§ 178
ods. 1, § 49 ods. 2 písm. d/ SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho
spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania
a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

21. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci
ktorých žalobca primárne napádal formálne vyhodnotenie jeho žiadosti bez zohľadnenia samotného
obsahu žiadosti - zásahu do práva na rodinu a osobnostných práv žalobcu a členov jeho rodiny, bez
objektívneho prieskumu, ako aj účelový záver o postupe smerujúcom k zrušeniu trestného rozsudku
a svojvoľnosť záveru žalovaného o bezúspešnosti sporu.
22. Správny súd prvotne uvádza, že s odkazom na § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby. Zároveň poukazuje na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, ktorý uvádza, že v správnej žalobe sa
musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). Žalobné body tak musia mať určitú
mieru konkretizácie, aby správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mohol pristúpiť k súdnemu
prieskumu napadnutých rozhodnutí. Žalobca v žalobe poukázal všeobecne na účelovosť, svojvoľnosť
rozhodnutia žalovaného s primárnym uvádzaním argumentácie o zásahu do práva na rodinu žalobcu
a jeho členov rodiny. Veľká časť žaloby je všeobecná, čo bráni správnemu súdu v riadnom súdnom
prieskume, keďže je to žalobca (príp. jeho právny zástupca), kto bol povinný dostatočne konkretizovať
žalobné body a správny súd nie je oprávnený tieto žalobné body vyhľadávať alebo dopĺňať za žalobcu.
Z dôvodu, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
v žalobcom zmienených (aj keď všeobecných) námietkach o formalistickom rozhodnutí žalovaného
bez racionálneho a objektívneho prieskumu, účelovom a svojvoľnom závere o bezúspešnosti sporu
a nenasmerovaniu veci na príslušný právny úsek príslušnému súdu.
23. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci požiadal o právnu pomoc vo veci správnej žaloby proti inému zásahu a diskriminačnému
zásahu nerešpektovaním analógií atď. (pozri citáciu v bode 1.), smerujúcej proti generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky. K žiadosti nepriložil kópiu správnej žaloby, ani nijako neidentifikoval
už prebiehajúce súdne konanie, uviedol len súd – Krajský súd Trnava a v rámci možností, o akú
právnu pomoc žiada, zaškrtol aj možnosť zastupovania v súdnom konaní vrátane jeho začatia, aj
možnosť zastupovania v rámci už prebiehajúceho súdneho konania. Nakoľko žalobca v žiadosti poskytol
opis a podstatu právnej veci, žalovaný vyhodnocoval podstatu žalobcom popísaného sporu v žiadosti.
Zároveň žalovaný vychádzal aj zo skutočností mu známych z jeho úradnej činnosti v súlade s § 32
ods. 2 zákona o poskytovaní PP. Žalovaný teda v danom prípade posudzoval obsah žiadosti a údaje,
ktoré mu boli známe z jeho vlastnej činnosti, a tieto tvorili hlavný podklad pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Správny súd v tomto postupe nevidí rozpor so zákonom o poskytovaní PP.
24. Čo sa týka procesného postupu žalovaného, žalobca v tejto súvislosti nekonkretizoval žiadne
osobitné porušenie, nenamietal nevykonanie akýchkoľvek úkonov zo strany žalovaného, správny súd
preto v tomto smere, viazaný žalobnými bodmi, nemohol za žalobcu vyhľadávať konkrétne pochybenia
správneho orgánu. Žalovaný v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca k žiadosti nedoložil
žiadne doklady k právnej stránke prípadu, čo žalobca nenegoval, preto to súd považoval za nesporné.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca obvykle podklady nedoručuje
a žalovaný si ich musí vyžiadavať zo súdov, pričom v tomto prípade žalovaný na základe početných
opakujúcich sa žiadostí nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a vyžiadať si ďalšie podklady, keďže
je zrejmé, čo žiadateľ žiada a v akej veci chce priznať poskytnutie právnej pomoci, navyše žalobca
nekonkretizoval ani napadnuté rozhodnutie, ktoré je v zmysle Správneho súdneho poriadku v správnej
žalobe potrebné označiť, a podľa jeho zistení sa jedná, tak ako vždy, o morálnu dôstojnosť, právo na
súkromný a rodinný život, uplatnenie analógií a pozitívneho záväzku štátu, ktorého sa žalobca domáhal
podaním žaloby o inom zásahu alebo výkladom z iného uhla pohľadu. Súd dáva do pozornosti, že pre
žalobcu platí povinnosť podľa § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní PP uviesť v žiadosti úplné a pravdivé
informácie, čo sa ohľadom úplnosti údajov nedá považovať za splnené zo strany žalobcu. Z uvedených
dôvodov správny súd v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných bodov nezistil
nezákonnosť v postupe žalovaného.
25. Vo vzťahu k námietkam o formalistickom rozhodnutí žalovaného bez racionálneho a objektívneho
prieskumu, súd dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Žalobca ich rozvinul jedine vo vzťahu
k popieraniu práva rodinných príslušníkov žalobcu na rodinu, odmietaním žalovaného zaoberať sa

ustanoveniami Občianskeho zákonníka o porušení osobnostných práv či účelovým vyhodnotením jeho
námietok ako smerujúcich proti rozsudku z trestného konania. Žalobca teda celú svoju argumentáciu
smeroval k obhájeniu podstaty ním zadefinovanej právnej veci, nie k splneniu podmienok na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, či k náležitostiam napadnutého rozhodnutia. S tým súvisí aj jeho
ďalšia námietka o účelovom a svojvoľnom závere žalovaného o bezúspešnosti sporu aj bez súdu.
Správny súd nevidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo formulácii žalovaného, že nepriznanie
právnej pomoci žalovaným ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a že jeho
rozhodnutie nenahrádza rozhodovaciu činnosť súdov. Je pravdou, že žalovaný posudzuje bezúspešnosť
sporu pre účely priznania práva na poskytnutie právnej pomoci, osobitne posudzuje bezúspešnosť
zjavnú, pričom je faktom, že súdne rozhodnutie nemožno nahradiť rozhodnutím správneho orgánu.
Zo strany žalovaného ide o posúdenie predbežné, ktoré sa musí týkať zjavnej bezúspešnosti, na prvý
pohľad zrejmej. V tomto prípade žalovaný svoj záver o zjavnej bezúspešnosti žalobcom načrtnutej
právnej veci odôvodnil tým, že zo žiadosti a z jemu známych skutočností je jasné, čoho sa žalobca
domáha (odvolávania sa na pozitívny záväzok štátu, analógiu zákona atď., čo žalobca nepoprel, práveže
potvrdil podanou žalobou), ozrejmil definíciu a účel trestu, právnych pojmov uvádzaných žalobcom,
podmienok pre priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci s tým záverom, že inštitúty, akými sú
analógia práva a zákona alebo pozitívny záväzok štátu, nie sú v prípade žalobcu aplikovateľné. Ďalej
uviedol, že v prípade žalobcovi uloženého trestu odňatia slobody nemožno povýšiť záujem jednotlivca
na súkromný a rodinný život nad záujmom spoločnosti, t. j. ochranu spoločnosti pred páchateľom
trestného činu či izolovaním odsúdenej osoby od zvyšku spoločnosti. Pritom analógiu možno v trestnom
práve použiť veľmi ojedinele. Pokiaľ je osoba odsúdená a je jej nariadený výkon trestu odňatia slobody,
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, že odsúdený bude na niektorých právach obmedzený,
a teda aj na práve na súkromný a rodinný život. Žalovaný dal do pozornosti svoju povinnosť nakladať
s financiami zo štátneho rozpočtu efektívne a hospodárne, k čomu by nedošlo v prípade poskytnutia
bezplatnej právnej pomoci žalobcovi pre jeho zrejme bezúspešnú vec uvedenú v predmetnej žiadosti.
Žalovaný dospel k záveru, že zo strany žalobcu ide o šikanózny, neopodstatnený a bagateľný návrh,
ako aj ním žiadaný šikanózny výkon práva, aj z týchto dôvodov bolo potrebné odbremeniť činnosť
súdov. Správny súd zastáva názor, že žalovaný svoje závery o zjavnej bezúspešnosti sporu dostatočným
spôsobom odôvodnil, tieto sú zrozumiteľné a právne udržateľné.
26. Napokon neobstojí ani argumentácia žalobcu ohľadom nenasmerovaniu veci na príslušný právny
úsek príslušnému súdu, pokiaľ návrh nemal povahu správnej žaloby, pretože podstatou nepriznania
práva na poskytnutie právnej pomoci nebolo, že predmetná vec nespĺňala podmienky správnej žaloby,
ale že vykazovala zjavnú bezúspešnosť v podstate v akomkoľvek konaní, aj v civilnom. Teda v zmysle
záverov žalovaného by ani tzv. „nasmerovanie veci na civilný súd“ nič nemenilo na závere o zjavnej
bezúspešnosti. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ako neopodstatnenú
a nedôvodnú.
27. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných
bodov, vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
a citovaných ustanovení zákonov, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
29. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca
odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).