{"guid": "af2349c7-b4f7-46ad-96ac-ad1de21571c9:495595a1-c635-4e33-a4c2-742f53435fa6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:2017200216.1", "spisova_znacka": "TT-20Sa/20/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/20/2017 z 3. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. apríla 2024, sp. zn. TT-20Sa/20/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:2017200216.1", "identifikacne_cislo": "2017200216", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2024-04-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/310", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (310/2006 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/310", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/310-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/495595a1-c635-4e33-a4c2-742f53435fa6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:2017200216.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2017200216.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:2017200216.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n13Sa/12/2023\n2017200216\n03. 04. 2024\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2024:2017200216.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpeného spoločnosťou CONSU L s.r.o., Gajova 4,\nBratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.05.2017, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19.10.2016 (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobcovi (ako SZČO) povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.08.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.5.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 19.10.2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba (držiteľ oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu) je v registri\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý vedie Sociálna poisťovňa, evidovaný\nod 01.01.1995. V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že príjem\nžalobcu z podnikania za rok 2005 bol 1 122 201,- Sk, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená hranica\npríjmu 82 800,- Sk, za rok 2006 bol 1 249 350,- Sk, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená hranica\npríjmu 91 200,- Sk. Na základe uvedeného a na základe splnenia podmienky zaradenia do okruhu\nsamostatne zárobkovo činných osôb (žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného predpisu) bol žalobca od 01.07.2006 a následne od 01.07.2007 povinne sociálne poistenou\nsamostatne zárobkovo činnou osobou. Dňa 04.09.2006 žalobca predložil Sociálnej poisťovni, pobočka\nTrnava, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, s uvedením\ndátumu zániku poistenia 31.08.2006. Uvedený deň zániku poistenia je totožný so zrušením povolenia\nč.: XXXX/XXXX-X z 12.12.1994 vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. V období,\nv ktorom sa žalobca prostredníctvom podania odhlášky domáhal zániku povinného sociálneho poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, bol zánik povinného sociálneho poistenia ohraničený dňom zániku\noprávnenie na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti, dňom vzniku pracovného\npomeru, v ktorom na výkon činnosti je potrebné mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak fyzická\nosoba od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby,\nalebo 30. júnom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší\nako 12-násobok zákonom ustanoveného minimálneho vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa,\npobočka Trnava, na základe vlastného šetrenia dospela k záveru, že povinné sociálne poistenie\n\nžalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo dňa 31.08.2006, ale až 30.06.2008. Preto\nvo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, vydala napadnuté rozhodnutie. Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore (odboroch): všeobecné lekárstvo,\nč. L1A/TN/0552/05, z 23.01.2006. V prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má\nplatnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má\nprijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica,\nsamostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.\nŽalovaný mal za to, že Licencia L1A/TN/0552/05, z 23.01.2006, na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, oprávňovala žalobcu aj po 31.08. 2006, naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba. Žalobca je\nod 01.09.2006 zamestnancom spoločnosti MEDIP, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie\nambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo. Uvedená skutočnosť nemá vplyv\nna obdobie jeho povinného sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Z pojmovej\ndefinície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory, vyplýva, že licencia L1A slúži pre lekára,\nktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo\nprávnická osoba. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca ku 31.08.2006 nesplnil všetky podmienky pre\nzánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval § 21 ods. 4\npísm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (znenie účinné do 31.12.2010). Všetky podmienky pre\nzánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby žalobca v súlade s § 21 ods. 1\nzákona v znení neskorších predpisov splnil až 30.06.2008, pretože za rok 2007 nedosiahol z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší príjem, ako bola zákonom ustanovená suma 97 200,Sk. Podanie odhlášky z poistenia má len deklaratórny charakter, t. j. má charakter informatívneho\noznámenia dátumu zániku povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, okrem napadnutého\nrozhodnutia nevydala žiadne iné rozhodnutie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu,\nako samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodnutie vo veci zániku, resp. vzniku poistenia pobočky\nSociálnej poisťovne v zmysle § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydávajú len v sporných prípadoch. Zákon\nnestanovuje lehotu, dokedy má byť rozhodnutie v zmysle § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydané. Keďže\npodanie odhlášky z poistenia sa považuje za právny úkon a nie právny akt - spis/rozhodnutie správneho\norgánu vydané na základe zákona, odo dňa jej podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo\npovolenie obnovy konania, na ktorú žalobca upozornil vo svojom odvolaní. Žalobca mal možnosť vyjadriť\nsa k prejednávanej veci v odvolaní proti rozhodnutiu č. XXXXX-X/XXXX-XX, čo aj urobil. Rozhodnutie\nbolo žalobcovi doručené dňa 29.05.2017.\n3. Správnou žalobou zo dňa 05.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.05.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia.\nNamietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého odhlásením sa zo sociálneho\npoistenia s dátumom zániku poistenia 31.08.2006 žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie nezaniklo, nakoľko tento bol naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe L1A/TN/0552/05 z 23.01.2006 vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá žalobcovi zakladá\nstatus samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Žalovaný podľa jeho\nnázoru pri posudzovaní existencie sociálneho poistenia nesprávne aplikoval ustanovenie § 21 ods.4\npísm. b) zákona o sociálnom poistení a nevzal do úvahy skutočnosť, že od 01.09.2006 vykonáva svoje\nzdravotnícke povolanie v pracovnom pomere ako odborný zástupca v spoločnosti MEDIP, s.r.o. pre\nposkytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo, pričom oprávnenie\nna výkon odborného zástupcu získal na základe licencie L1C/TN/0552/05. Ku dňu 31.08.2006 podal\nodhlášku zo sociálneho poistenia, od 01.09.2006 nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby a splnil všetky podmienky pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa\n§ 21 ods.4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zmyslom a účelom ktorého sa žalovaný neriadil, keď\nnezohľadnil skutočnosť, že žalobca pôvodne mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na\nzáklade povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR pod. č. 7226/1994-B dňa 12.12.1994, ktoré\nbolo zrušené ku dňu 31.08.2006 rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/02867/\nzdrav.-2 zo dňa 03.07.2006, a že vykonal aj ďalšie úkony smerujúce k materiálnemu ukončeniu výkonu\nzdravotníckej praxe - zrušil svoju registráciu pre daň z príjmu a Úradom pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou mu bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.\n4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nUviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické\nosoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou\n\nrozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely\nsociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej\nosoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej\nosoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,\nnadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status samostatne zárobkovo\nčinnej osoby bez ohľadu na to, či činnosť na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu vykonáva.\nNerelevantnou je preto námietka žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu, rovnako ako jeho\nodhláška z povinného poistenia, ktorá má iba deklaratórne účinky. Za osobitný predpis v súvislosti s\nposudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje\naj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje 4 typy licencií a v zmysle ktorého sa za oprávnenie na výkon\nčinnosti zakladajúcej takýto status fyzickej osoby považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004\nZ. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\nna účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do\n31.12.2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. 7226/1994-B zo dňa\n12.12.1994, ktoré bolo zrušené dňom 31.08.2006, rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja,\nč. j. TSK/2006/02867/zdrav.-2 zo dňa 03.07.2006. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti, bol však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/\nTN/0552/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 23.01.2006. Nakoľko žalobca bol držiteľom\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10\nzákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, označovanej ako L1A, ktorá sa považuje\nza oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie\nstatus samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, aj po 31.08.2006, kedy\nmu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, povinné nemocenské a povinné\ndôchodkové poistenie mu nezaniklo dňom 31.08.2006, ale podľa § 21 ods.1 zák. č.461/2003 Z. z.\naž 30.06.2008 v súvislosti so skutočnosťou, že v rozhodnom období roku 2007 nedosiahol príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného poistenia od\n01.07.2008. Nakoľko podanie odhlášky žalobcu z povinného poistenia nemalo oporu v zákone, príslušná\npobočka Sociálnej poisťovne bola povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a) rozhodnúť o zániku poistenia\nako o spornom prípade, pričom sporným sa stal až po tom, ako Slovenská lekárska komora Sociálnej\npoisťovni poskytla údaje o lekároch, ktorí k dátumu poskytnutia údajov (07.04.2016) mali platnú licenciu\nna výkon zdravotníckej praxe.\n5. Rozsudkom č. k. 20Sa/20/2017 - 87 zo dňa 29.06.2018 Krajský súd v Trnave žalobe vyhovel, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súčasne v\nkonaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tento rozsudok\nzrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/159/2018 zo dňa 24.05.2022\na vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n6. V poradí druhým rozsudkom č. k. 20Sa/20/2022 - 155 zo dňa 12.08.2022 Krajský súd v Trnave\nžalobe vyhovel, žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v\ncelom rozsahu. Tento rozsudok zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.\n6Ssk/20/2023 zo dňa 30.08.2023 a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n7. Žalobca následne trval na podanej žalobe.\n8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva\nz Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,\nvrátane prejednávanej veci. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a\ndôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 03.04.2024, nakoľko žiaden\nz účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie\no mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej\ntabuli a zverejnené na webovej stránke súdu.\n\n9. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n13. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n14. Podľa § 493e SSP úč. od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n15. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.\n9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n16. Podľa § 21 ods. 4 cit. zák. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká\nvždy\na) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. a) dňom odhlásenia sa z evidencie podľa\nosobitného predpisu,\nb) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení,\na samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v\nktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa\nsvojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c),\nc) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. d) dňom vystúpenia z verejnej obchodnej\nspoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti alebo dňom výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a\nkomanditnej spoločnosti z obchodného registra,\nd) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. e) dňom skončenia platnosti zmluvy, na\nktorej základe vykonávala športovú činnosť,\ne) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. f) dňom zániku obchodného zastúpenia.\n17. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvorí aj\nadministratívny spis žalovaného a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení súd zistil, že medzi\núčastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2006 alebo 30.06.2008.\nK tejto otázke zaujal podrobné stanovisko Najvyšší správny súd SR v rozsudku zo dňa 24.05.2022, sp.\nzn. 9Sžsk/159/2018, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu,\nže kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad vývoja najnovšej judikatúry v obdobných veciach.\nV odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší správny súd SR uviedol: „Otázkou postavenia\n(statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\nz dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho súdu\nv rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 (ďalej len „rozsudok 1Vs/3/2019“). Ústavná\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021.\nNajvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na\nzáklade oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nplatnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.\nz., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004\nZ. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov\nmedzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na\n\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“ Jednou z podmienok na vydanie povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s\nručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)],\nteda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia\nL1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)]. Pojem „povolenie“, uvedený\nv § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením\n§ 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).\nPovolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv.\nlicencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného\nodborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má\nposkytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm.\na) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa §\n12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby\nlicencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií\nL1B a L1C. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho\npovolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je\nponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone\nzdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vyberať si, v ktorom\nzdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom\nprostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť\nposkytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv.\n„návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár\n- držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky\npre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je\nnaviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané\npovolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná\n(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára\nnásledne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Veľký\nsenát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné rozumieť\npovolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,\nčo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej\nzdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti\n(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na\nexistenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je\niba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany\nverejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho\nposkytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere\nu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská\nlekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako\nfyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4\npísm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo\nalebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,\nktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra\n2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie\n\nzdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti\nzaloží spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti\nodborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,\npožiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru\ns prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie\nL1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ,\nrozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá\nbude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa\n§ 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu\ns licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z],\nteda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá\nustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie\nL1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora\ndočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.\nVeľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov\nlicencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje\nžiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ\nlicencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k\nzáveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku,\nteda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona\nč. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý\nje súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť\naj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za\nsamostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 310/2006 Z. z.“ Veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí č. k. 1Vs/3/2019 k otázke\nzániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia\nna vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nplatnom do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, §\n228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho\ndôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania\ntakého poistenia.“. V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár\nmôže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe\nlicencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako\niná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Osobitný\nspôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\n(ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až\n4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa\nvzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného\npredpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.\nz. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\n\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia\npovinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší\nako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie\nL1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa\nlicencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21\nods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u\nposkytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie\nlekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju\npovinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného\npomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od\nuvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže\nzákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie\ntejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti\nvyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna\npoisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na\nktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,\nt. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO\n- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: (i) podľa § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos\nsúvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“)\nnebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n(ii) podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od\n01.08.2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, lebo (iii) odo dňa vzniku pracovného\npomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.\nv spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej\npoisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo\nčinnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.\n18. Ústavný súd v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu 1Vs/3/2019 konštatoval: „Podľa názoru ústavného\nsúdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,\nktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“ O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by\nsa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku,\npretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva\ndostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom\npre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný\nsúd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a\nsuplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia),\na preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v\ntakomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie\nstanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho\nsúdu (m. m. IV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu\nje (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky\nje určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre\nrozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom\n\nzmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu\nv inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na\núčel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci\nsudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak,\npostupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu\nochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne\nnekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej\notázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované\nmechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach\ntejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej\nústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd\ndo pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako\nnesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia\nporušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je\ndostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o\nústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa\nústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie\nje viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nRozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu\nje pre súdy záväzné.\n19. Najvyšší správny súd v bode 11 vyššie vymedzil dve oblasti, ktorých posúdenie je zásadné pre\nrozhodnutie vo veci (posúdenie charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky\nkvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom\nčase). Keďže prvá oblasť (posúdenie charakteru licencie L1A) korešponduje právnym otázkam, ktorými\nsa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne\nzaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval\nich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v\nodôvodnení tohto rozhodnutia. Čo sa týka druhej oblasti (posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej\nvýšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase), najvyšší\nsprávny súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti za rok 2006 bol vo výške 1 249 350,- Sk, išlo teda o sumu vyššiu ako zákonom\nstanovená hranica 91 200,- Sk. Uvedený príjem je nutné považovať za príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o\npríjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa §\n5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom\ndo 31. decembra 2010. Kasačný súd (na rozdiel od krajského súdu) zastáva názor, že neoznámením\nzačatia nedávkového konania žalobcovi, žalovaná nepochybila, nakoľko na presné a úplné zistenie\nskutočného stavu veci disponovala dostatkom podkladov. Aj účastníkovi konania, ktorému bolo začatie\nkonania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, stále zostáva zachovaná\nmožnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v\nrámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok.“\n20. Najvyšší správny súd v druhom zrušujúcom rozsudku zo dňa 30.08.2023, sp. zn. 6Ssk/20/2023\nuviedol: „Vo vzťahu k nedostatkom, na ktoré upozornil krajský súd v napadnutom rozsudku, rozhodnutie\npobočky žalovanej je síce stručné, ale obsahuje však všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje\ndôvod, na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské\npoistenie dňa 31.08.2006, ale dňa 30.06.2008 (držba licencie L1A a príjem v rozhodnom období).\nRozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003\nZ. z., pričom zákon ukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné,\nčo bol aj prípad žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho\npoistenia ku dňu 31.08.2006, aj naďalej bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\n(L1A/TN/0552/05 zo dňa 23.01.2006), o čom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť\nneoznámil, napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť\npreukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.\nŽalovaná sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nedozvedela od žalobcu, ale\naž z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016. Následne po preskúmaní\nskutkového stavu, pobočka žalovanej rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade.\n\nKonštatovania krajského súdu, že žalovaná rozhodla až po 10 rokoch od podania Registračného listu FO\n- odhlášky tak v tomto smere sú nedôvodné. Zároveň najvyšší správny súd dopĺňa, že pri vyhodnocovaní\nargumentácie účastníkov konania je nevyhnutné posudzovať argumenty oboch účastníkov konania\nsúčasne, a nie len sa prikloniť k jednej strane, bez náležitého zdôvodnenia, prečo argumentácia druhej\nstrany je nesprávna. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že je všeobecne známou skutočnosťou\nvzhľadom na rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i\nrozhodnutia v rámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,\npodľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné,\ndoterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť\nv rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie\nvytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok. V predmetnej\nveci boli stručné argumenty pobočky podrobne rozvedené a vysvetlené rozhodnutím žalovanej a\nspolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej\ndostatočnosti a zákonnosti. Cez prizmu tohto záveru je potom potrebné nazerať aj na nedostatky,\nvytýkané žalovanej krajským súdom. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti\na vyjadrila sa ku všetkým odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za postačujúce.\nNajvyšší správny súd dodáva, že uvedomujúc si znenie ustanovení § 202 ods. 2 veta prvá a § 203\nods. 2 SSP na rozhodovanie správneho súdu, je však vo všeobecnosti toho názoru, že účelovo hľadať\nargumenty na to, aby sa správnej žalobe (žalobcovi) vyhovelo, nie je namieste, obzvlášť, ak je tento\nzastúpený advokátom, ako je tomu v prejednávanej veci. Napriek tomu, že ide o sociálnu vec, naďalej\nplatí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada est modus in\nrebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa rozhodnutie krajského súdu\njaví ako svojvoľné a neprimerane iniciatívne (obdobne por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo\ndňa 27. apríla 2023, sp. zn. 6Ssk/42/2023). Z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré\nnadväzuje i ustálená judikatúra v tejto oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné\nrozhodnutia orgánov verejnej správy a zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré\nnemajú vplyv na ich zákonnosť (por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a\nich zrušenie by znamenalo len formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku\n(podržanie vecnej správnosti rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania\na k prieťahom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nsprávnosť, zákonnosť rozhodnutia (R 122/2003). Záverom najvyšší správny súd vzhľadom na napadnutý\nrozsudok krajského súdu a vznesené námietky žalovanou uplatnené v kasačnej sťažnosti konštatuje,\nže napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a s požiadavkami na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry, a nedostatky vytýkané krajským\nsúdom nie sú relevantné, keďže nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a jeho zákonnosť.“\n21. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Keďže Najvyšší\nsprávy súd SR dvakrát preskúmal napadnuté rozhodnutie a vyčerpávajúco sa zoberal otázkou\nzániku povinného poistenia žalobcu, ako aj ostatnými vznesenými námietkami žalobcu, správny súd\nuž nepovažuje za potrebné k nemu niečo dodávať. Žalobca po zrušení predchádzajúceho rozsudku\nKrajského súdu v Trnave neprezentoval v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol\ndaný dôvod odkloniť sa od právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR (citovaného vyššie).\n22. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne\nprávne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol\npodľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\n\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}