{"guid": "f7cb17ef-e09c-47cc-9e0f-3dba5d5a30e1:738526f9-f517-4e7c-8694-5ecc973df5ee", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200330.1", "spisova_znacka": "BA-6S/58/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/58/2023 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2024, sp. zn. BA-6S/58/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200330.1", "identifikacne_cislo": "1023200330", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40", "nazov": "zákon č. 40/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom občianstve Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/738526f9-f517-4e7c-8694-5ecc973df5ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200330.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200330.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/58/2023\n1023200330\n12. 12. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:1023200330.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej\nLL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B., C. B.,\ndátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. X/XXX, E.- F. F. G., štátna príslušnosť: Iránska\nislamská republika, zast. GH LEGAL s.r.o., so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232\n743, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2023/004662 - 002 zo dňa 24.01.2023 v spojení\ns rozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OSO-2021/004252 zo dňa 14.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č.: SL-OLVS-2023/004662 –\n002 zo dňa 24.01.2023 spolu s rozhodnutím žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.\nSVS-OSO-2021/004252 zo dňa 14. 09. 2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca A. B. podal 29. apríla 2020 žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky\nprostredníctvom Okresného úradu Banská Bystrica. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia\nverejnej správy, odbor štátneho občianstva (ďalej len „žalovaný“ alebo „prvostupňový správny orgán\")\nrozhodnutím č. SVS-OSO-2021/004252 zo dňa 14.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nzamietlo žiadosť žiadateľa z dôvodu, že „udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je v\nzáujme Slovenskej republiky, a preto nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky\npodľa § 7 ods. 2 písm. g) zákona o štátnom občianstve“.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nnesprávne skutkové zistenia, namietal nemožnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutkovým zisteniam,\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, neodporúčacie stanovisko\ncudzineckej polície je bez akéhokoľvek odôvodnenia, tiež prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne\nodôvodnené. Taktiež namietal to, že mu správny orgán nesprístupnil nahliadnutie do negatívneho\nstanoviska Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“), aby sa k nemu mohol on, resp. jeho právny\nzástupca vyjadriť, pritom jeho právny zástupca požiadal o jednorazové nahliadnutie do správy SIS podľa\n§ 35 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“).\n\n3. Minister vnútra Slovenskej republiky (ako „druhostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.: SLOLVS-2023/004662 – 002 zo dňa 24.01.2023 (ďalej len ako „druhostupňové rozhodnutie“) prvostupňové\nrozhodnutie zmenil tak, že výrok rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej\nsprávy, odboru štátneho občianstva č. SVS-OSO-2021/004252 zo dňa 14. septembra 2021 znie:\n„Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“), ktorú podal A. B., C. B. sa zamieta z dôvodu\nnesplnenia podmienky na udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č.\n72/2022 Z. z., pretože predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky“.\n4. Zmeňujúce rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia\nneuviedol konkrétny dôvod neudelenia štátneho občianstva, čím nebol výrok dostatočne určitý. Vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia malo byť uvedené, že udelenie štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky žiadateľovi nie je v záujme Slovenskej republiky s akcentom na bezpečnostné hľadisko.\nV odôvodnení bolo uvedené, že žiadateľ je štátnym občanom\nislamskej republiky a na území\nSlovenskej republiky žije od roku 2009. Žiadateľ mal od 02. 09. 2009 udelený na území Slovenskej\nrepubliky prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a od 28. novembra 2014 mu bolo udelené povolenie\nna trvalý pobyt na neobmedzený čas, jeho pobyt nebol prerušený. V odôvodnení je uvedené, že\nprvostupňový správny orgán vychádzal z nesúhlasného stanoviska SIS, ale takisto vzal do úvahy\nneodporúčajúce stanovisko Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica k osobe žiadateľa. Podľa\nstanoviska Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a\ncudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica č. PPZ-HCPBB5-24-003-/2020-SO zo dna 02. júna 2020 žiadateľ býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a so sestrou,\nv roku 2020 dokončil jedenásťročné štúdium na medzinárodnej škole vo Viedni, podal si prihlášku na\nLekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v anglickom jazyku. V predmetnom stanovisku je\nuvedené, že sa nepodarilo preveriť, na akej úrovni žiadateľ ovláda slovenský jazyk a preto Oddelenie\ncudzineckej polície PZ Banská Bystrica neodporúčalo udeliť žiadateľovi štátne občianstvo Slovenskej\nrepubliky. Poukázal na znenie § 7 zákona o štátnom občianstve účinného od 01.04.2022, v zmysle\nktorého bolo doplnení písmeno j) o zákonnú podmienku, bez splnenia ktorej nemožno udeliť štátne\nobčianstvo, t.j. žiadateľ nemôže predstavovať hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky. Aj pred účinnosťou tohto právneho ustanovenia bol správny orgán povinný prihliadať na\nverejný záujem, bezpečnostné hľadisko, ale keďže prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutie\npred novelou citovaného § 7, nemohol aplikovať § 7 písm. j). Zároveň poukázal na fakt, že zákon\no štátnom občianstve neobsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2022.\n5. Samotné zamietnutie žiadosti bolo odôvodnené okrem iného aj odkazom na § 8a ods. 3 zákona\no štátnom občianstve a stanoviská SIS a oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica. Správny\norgán v rozhodnutí konštatoval, že SIS zaujala negatívne stanovisko. Neuvedenie konkrétnych dôvodov\nzo správy SIS bolo odôvodnené len všeobecne tým, že ide o utajovanú skutočnosť podľa zákona\no ochrane utajovaných skutočností, preto nie je súčasťou administratívneho spisu a nemožno uviesť\nkonkrétne skutočnosti, na základe ktorých SIS dospela k negatívnemu záveru. Za rozhodujúcu\nskutočnosť pre nevyhovenie žiadosti považuje negatívne stanovisko SIS a preto pri rozhodovaní\nprihliadal na verejný záujem, najmä bezpečnostné hľadisko. Podporne poukázal na rozsudok KS\nv Bratislave č. k. 1S 167/2013-40 zo dňa 15.5.2014, rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo/48/2011 zo dňa\n28.11.2012, nálezy ÚS SR: sp. zn. II ÚS 480/2014, sp. zn. Pl. ÚS 15/03. Ďalej tvrdil, že právo na\noboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia nie je právom absolútnym, ak je sledovaný\nlegitímny cieľ - ochrana utajovaných skutočností. V odôvodnení druhostupňový správny orgán tvrdil, že\nprávnemu zástupcovi žiadateľa bolo jednorázovo umožnené oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou\npodľa § 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach, tiež umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam\ntýkajúcim sa neudelenia štátneho občianstva SR.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa\n01.03.2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OSO-2021/004252\n\nzo dňa 14.09.2021 a súvisiaceho rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č.: SLOLVS-2023/004662 – 002 zo dňa 24.01.2023. Žiadal obe rozhodnutia zrušiť pre ich nezákonnosť\nz dôvodu žalobných bodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z.. Správny\nsúdnych poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n7. Žalobca v žalobe namieta, že jeho právny zástupca sa síce jednorázovo oboznámil so správou\nSIS, ktorá nie je súčasťou spisovej dokumentácie k žiadosti o udelenie štátneho občianstva, ale\npredmetná správa neobsahovala žiadne odôvodnenie a preto sa k nej nemohol vyjadriť. Na podporu\nsvojej argumentácie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.09.2022 sp. zn.\n14S/115/2021, osobitne na ods. 75 až 80, 81 odôvodnenia: „Je povinnosťou správneho orgánu, aby\nod pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný\nabstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie“ (ods. 76). „..právo\nna vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo sírany konajúceho správneho orgánu\nposkytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania..“ ;\n(ods. 77).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu pretrvávajúceho bezpečnostného\nrizika u žalobcu. V podstate zopakoval argumentáciu zo svojho napadnutého rozhodnutia vrátane\nnovely § 7 zákona o štátnom občianstve účinnej od 01.04.2022. Podľa žalovaného jemu z odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní\nz nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby, ale takisto vzal do úvahy neodporúčajúce\nstanovisko Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica k osobe žiadateľa,\nv ktorom je uvedené že sa nepodarilo preveriť, na akej úrovni žiadateľ ovláda slovenský jazyk.\nNesprístupnenie utajovanej skutočnosti ohľadom žalobcu odôvodnil tým, že stanovisko SIS podlieha\nosobitnému režimu v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, preto nie je možné\nžiadateľa oboznámiť s podrobnosťami záporného stanoviska SIS. Žalovaný má za to, že prvostupňový\nsprávny orgán postupoval v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, lebo bolo\numožnené právnemu zástupcovi žalobcu jednorazovo sa oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou a\nvyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa neudelenia štátneho občianstva žiadateľovi. Rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu uprednostniť verejný záujem pred individuálnym záujmom fyzickej\nosoby je opodstatnené a legitímne. Na podporu svojich tvrdení tiež poukázal na viaceré rozhodnutia,\npr. KS v Bratislave č. k. 1S/167/2013-40 zo dňa 15.05.2014 a č. k. 2S/5/2011-32 zo dňa 08.06.2011,\nrozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo/48/2011 z 28.11.2012. Zároveň žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že\npísomnosť obsahujúca odôvodnenie negatívneho stanoviska nie je súčasťou spisového materiálu.\n9. Žalobca nepodal repliku k vyjadreniu žalovaného.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n10. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.\n6S/58/2023. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/58/2023. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\n11. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov rozhodol vo veci bez nariadenia\npojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 12.12.2024 s tým, že oznámil miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred\njeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a žalovaný\n\nsa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci\nnariadiť pojednávanie.\nV.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n14. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle\n§ 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v\noblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.\nV zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané\nnáležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n15. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“) účinného od 01.04.2022 ( v čase vydania\ndruhostupňového rozhodnutia) štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý\nnie je štátnym občanom Slovenskej republiky a\na) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne\npredchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,\nb) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,\n1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť\nrokov,\n2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia\nskúšobnej doby neuplynulo päť rokov,\n3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru\nalebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť\nrokov.\nc) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia,\nd) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie,\ne) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho\nrozkazu,\nf) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení,\ng) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu,\nh) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej\nrepublike (ďalej len \"ovládanie slovenského jazyka\") podľa § 8 ods. 5 až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa\nodseku 2 písm. b), i) a j), odsekov 4 až 7 a pre žiadateľa, ktorý\n1. v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov,\n2. je alebo bol štátnym občanom Českej republiky,\n3. má vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí,\n\n4. je starší ako 65 rokov alebo\n5. úspešne vykonal maturitnú skúšku zo slovenského jazyka, štátnu jazykovú skúšku zo slovenského\njazyka alebo štátnu skúšku na vysokej škole v rámci študijného programu uskutočňovaného v\nslovenskom jazyku, ak od vykonania takejto maturitnej skúšky, štátnej jazykovej skúšky alebo štátnej\nskúšky ku dňu podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky neuplynulo viac\nako desať rokov,\ni) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území\nSlovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie,\ndane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z\nprávneho poriadku Slovenskej republiky a\nj) nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.\n17. Podľa § 7 ods. 2 písm. g) zákona o štátnom občianstve žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej\nrepubliky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky\nuvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak: má na území Slovenskej republiky\nnepretržitý pobyt najmenej desať rokov a v čase podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva\nSlovenskej republiky mu už bolo udelené povolenie na trvalý pobyt.\n18. Podľa § 8 ods. 9 zákona o štátnom občianstve okresný úrad v sídle kraja si vyžiada od príslušného\nútvaru Policajného zboru a od obce pobytu žiadateľa stanovisko k žiadosti o udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky a žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky s týmto\nstanoviskom pošle ministerstvu.\n19. Podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve Ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie\nštátneho občianstva Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru, a ak\nje to potrebné, aj Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní\no žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne\nna bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby\na iných dotknutých štátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b), ministerstvo si\nvyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré\nopodstatňujú udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a) a h).\n20. Podľa § 15 ods. 1 veta druhá zákona o štátnom občianstve, na postup podľa tretej časti tohto zákona\nsa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) štátne orgány môžu konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n22. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa za oprávnenú osobu považuje aj osoba, ktorá\nsa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná\nskutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie,\na to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o\nmlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich\nporušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie,\no čom vyhotoví písomný záznam.\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne\norgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie\nich povinností.\n24. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\n\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania .\n27. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n28. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n29. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n30. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n31. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n32. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n34. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č.: SLOLVS-2023/004662 – 002 zo dňa 24.01.2023, ktorým zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa č. SVS-OSO-2021/004252 zo dňa 14.09.2021 (ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku).\n35. Vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho\nstupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté\ndruhostupňové rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj priebeh administratívneho\nkonania predchádzajúcemu jeho vydaniu. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n36. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,\nči správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj\n\nprocesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n37. Z obsahu napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že žiadosť žalobcu o\nudelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky bola prvostupňovým správnym orgánom zamietnutá\nz dôvodu § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve, lebo žalobca predstavuje hrozbu pre verejný\nporiadok alebo bezpečnosť SR.\n38. Správne súdy sú súdy právnymi a nie súdmi skutkovými a preto nenáleží správnemu súdu hodnotiť\nskutkové okolnosti prípadu lebo zákonodarca povolil správnemu orgánu pomerne širokú správnu úvahu\na skutkové okolnosti majú povinnosť zistiť správne orgány.\n39. Na začiatku súd dáva za pravdu žalovanému, že na udelenie štátneho občianstva nie je právny\nnárok. Čiže jeho získanie nemožno voči príslušnému štátnemu orgánu vymôcť, aj keby žiadateľ spĺňal\nvšetky zákonom stanovené požiadavky. Ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, z ktorého vznikajú\nobom stranám práva i povinnosti. Pri rozhodovaní o jeho udeľovaní je zo strany štátu potrebné starostlivo\nskúmať všetky okolnosti, ktoré sa podľa zákona berú do úvahy.\n40. Správny orgán, ktorému bolo zákonom zverené rozhodovanie o udeľovaní štátneho občianstva,\nprihliada v konaní o každej žiadosti najmä na stupeň celkovej integrácie žiadateľa do spoločnosti a\njeho zžitie sa s kultúrnym a sociálnym prostredím, jeho prínos pre spoločnosť, rešpektovanie právneho\nporiadku i vyhodnotenie rizík pre bezpečnosť a ochranu záujmov štátu a práv a slobôd všetkých občanov\nSlovenskej republiky. Všetky skutočnosti, ktoré majú pre rozhodovanie správneho orgánu význam,\nje správny orgán povinný vyhodnotiť a na základe zákonom povolenej správnej úvahy rozhodnúť, či\nuchádzačovi udelí štátne občianstvo alebo nie.\n41. Žalobca svoju žiadosť o udelenie štátneho občianstva predložil na tlačive, do ktorého dopisoval\nlen odpovede ohľadom svojich osobných údajov a ako dôvody uviedol, že „na Slovensko prišiel ako\ndieťa spolu s rodičmi a sestrou a chcel tu s nimi zostať.“ Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica v odpovedi na žiadosť Okresného úradu Banská\nBystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 02.06.2020 sa vyjadril aj k priebehu kontroly v mieste\nbydliska vykonanej dňa 19.05.2020: menovaný nebol prítomný v čase kontroly na adrese trvalého\nbydliska, podľa vyjadrenia jeho matky mal byť žiadateľ na výlete v Banskej Štiavnici. Hliadka požiadala\nmatku zavolať synovi z dôvodu objektívneho posúdenia jeho slovenských jazykových schopností, ale\nmatka sa snažila zabrániť telefonátu tvrdiac, že sa mu nedá dovolať. Preto hladia vykonala hovor zo\nsvojho zariadenia a podľa zvuku zistila, že jeho mobilné zariadenie nie je na území SVK. Matka ani\nnesúhlasila s prípadným stretnutím hliadky s jej synom v Banskej Bystrici, kde mal byť podľa jej na výlete.\nV závere odpovede bolo uvedené, že rodičia žiadatelia nekomunikujú v slovenskom jazyku, neodporučili\nmu udeliť štátne občianstvo. Podstata tohto vyjadrenia však nebola obsiahnutá v prvostupňovom ani\ndruhostupňovom rozhodnutí.\n42. Súd uznal za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že sa jeho právny zástupca nemohol vyjadriť\nk odôvodneniu nesúhlasného stanoviska SIS, lebo síce sa jednorázovo oboznámil so správou SIS, ale\npredmetná správa neobsahovala žiadne odôvodnenie. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že\nby v ňom bol založený úradný záznam svedčiaci o tom, že je osobitne mimo administratívneho spisu\nzaložené písomné záporné stanovisko SIS vzhľadom na utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia\ndôverné. Súd však vychádzal z obsahu samotného vyjadrenia žalovaného k žalobe a ustálil si, že\nnesúhlasné stanovisko neobsahovalo odôvodnenie.\n43. Súd vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu v tom, že v správnom konaní nebola zabezpečená\nrovnosť zbraní, pretože jednému účastníkovi konania nebol známy ani len obsah podkladu negatívneho\nstanoviska SIS.\n44. V súvislosti s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v\nadministratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) poukazuje správny\nsúd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018 vo\nvzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim\nochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z., kde vyslovil nasledovný právny názor:\n\n„122. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie\nprístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale\ntiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť\nochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej\nosoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy\nznamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp.\nministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ\njeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné\nobrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa\nalebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri\nnapĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný\norgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej\nosobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa\nnapadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe\noznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“\n45. V kontexte okolností prejednávaného prípadu správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné\nprávo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad\nsprávneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem\niného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods.\n1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo\nveci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k\nspôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných\npre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie\nkonajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej\nsprávy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), upravuje\nformou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé\nfragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý\nproces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na\nvyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v\nrámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne\nrealizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení\n§ 33 ods. 2 správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o štátnom\nobčianstve žiadateľov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny\nnárok na vyhovenie žiadostiam o udelenie štátneho občianstva, je nevyhnutné pri skúmaní existencie\npodmienok na udelenie, prípadne neudelenie štátneho občianstva, dodržať procesné zásady v rámci\npríslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého\núčastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci\nsamej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich na predmetný\nprípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie\nprocesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.\n46. Je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad\npre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu\ndôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že\nžalobca predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Zabezpečenie\nuvedených podkladov je potrebné nie len z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho\norgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie\nprostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných\npráv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia\npredmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho\nzákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania štátneho občianstva, resp. hmotnoprávne\npodmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia\nproporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane\nzáujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej\nzáujmom žalobcu.\n\n47. Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k\npodkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne,\nbez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom\npodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spojené a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované.\nSprávny orgán v kontexte vyjadrenia žalobcu k podkladom rozhodnutia opomenul aplikovať zásadu úzkej\nsúčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho mandukčnou povinnosťou,\nktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný\ndať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa\nvyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Druhá veta § 3 ods. 2 Správneho poriadku\npriamo ukladá správnym orgánom poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania.\n48. V prípade, že odôvodnenie neobsahovalo negatívne stanovisko SIS, s ktorým bol jednorazovo\noboznámený právny zástupca žalobcu, bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť žalobcovi aspoň\npodstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré\ntvoria podklad pre zamietnutie jeho žiadosti podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve.\nVzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci konania po podaní rozkladu žalobcom vo vzťahu k preukázaniu\nhrozby pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky v osobe žalobcu neodstránil\nvady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných\ninformácií ohľadom bezpečnostného rizika žalobcu pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno\nkonštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a\nto z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj\nz dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré\nmohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n49. Správny súd ďalej uvádza, že súdny prieskum zákonnosti žalobcom napadnutých administratívnych\nrozhodnutí má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu, pričom účelom správneho\nsúdnictva nie je odstraňovať procesné vady správneho konania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať\na vyhodnocovať podklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej namiesto príslušného\norgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán do odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nevyabstrahoval podstatu utajovaných skutočností, majúcich vplyv na prijatie záveru\no naplnení podmienky na neudelenie štátneho občianstva žalobcovi z dôvodov, správny súd v\nrámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemal možnosť konfrontovať obsah\nutajovaných skutočností (ako jedného z podkladov preskúmavaného rozhodnutia) so správnou úvahou\nkonajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu (vrátane\npožiadavky na dostatočné zistenie skutkového stavu) a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne\nustanovenia zákona o štátnom občianstve vo veci predmetnej žiadosti žalobcu. Za daných okolností\nprípadu, spočívajúcich v nepreskúmateľnosti administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, spôsobenej\naj nedostatočným zistením skutkového stavu veci v dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivé\nkonanie pred orgánom verejnej moci, správny súd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom\nspisov obsahujúcimi utajované skutočnosti, keďže nemal obsahom preskúmavaného rozhodnutia\nvytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného. V danom prípade nie je úlohou súdu v rámci súdneho\nprieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vyabstrahovať utajované informácie pre\npotreby odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia možnosti žalobcovi\nvyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia) a tak dopĺňať za žalovaného a prvostupňový správny orgán\nadministratívne konanie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pretože to bolo úlohou správnych\norgánov konajúcich o žiadosti žalobcu.\n50. Rovnako neobstojí žalovaným uvádzaná argumentácia na podporu zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí, založená na formálnom výklade zákona č. 215/2004 Z. z. a na tvrdení o nemožnosti\nsprístupnenia utajovaných skutočností zo strany správnych orgánov nepovolenej osobe z dôvodu, že by\nmohlo dôjsť k zmareniu aktivít vykonávaných v súvislosti s osobou žiadateľa a k odhaleniu používaných\nforiem, metód a prostriedkov. Zákon o ochrane utajovaných skutočností upravuje podmienky a postupy\npri sprístupňovaní utajovaných skutočností pre účely konaní pred štátnym orgánom v ustanovení\n§ 35 ods. 3 a 4 zákona č. 215/2004 Z. z., pričom za súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti\nutajovaná skutočnosť patrí, sa považuje vedúci konajúceho štátneho orgánu, ktorý v rámci svojej\nfunkčnej pôsobnosti zodpovedá za uchovávanie a nakladanie s utajovanými skutočnosťami, danými\ndo dispozície štátneho orgánu pre účely výkonu verejnej správy na príslušnom úseku alebo pre účely\nkonkrétneho administratívneho konania vedeného na príslušnom štátnom orgáne. Z ustanovenia § 35\n\nods. 4 citovaného zákona vyplýva, že po jednorazovom oboznámení sa s utajovanými skutočnosťami v\nrozsahu potrebnom na konanie osobou oprávnenou podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z., napr.\nadvokátom, je konajúci štátny orgán povinný neodkladne písomne informovať úrad (NBÚ) a pôvodcu\nutajovanej skutočnosti, t. j. v danom prípade SIS a vojenské spravodajstvo, o osobe uvedenej v odseku\n3, t. j. o osobe oboznámivšej sa s utajovanou skutočnosťou a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými\nskutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné. Teda v prípade utajovaných informácií\nso stupňom utajenia dôverné tento postup nie je potrebný, čomu v danom prípade zodpovedali utajované\nskutočnosti, ktorých pôvodcom je SIS.\n51. Súd uvádza k faktu, že žalobca nemal prístup k obsahu podkladov stanoviska SIS, že uvedením\nkonaním bol porušený princíp právneho štátu uvedeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože jedna\nzo základných definičných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci boli\nspravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. Súd dospel\nk záveru, že rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu\nje svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, keďže z nich nevyplýva na základe akých konkrétnych\nskutočností predstavuje hrozbu pre štát žalobca. Správne orgány nie sú viazané len zákonmi SR,\nale predovšetkým Ústavou SR a v rámci rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb musia tiež dbať, či ich postup pri rozhodovaní a samotné rozhodnutie je v súlade\ns Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je SR viazaná a majú\nvyššiu právnu silu ako zákony SR. Z porušenia princípu právneho štátu - arbitrárnym a nedostatočne\nodôvodnením rozhodnutím správneho orgánu nevyhnutne vyplývajú aj ďalšie porušenia základných práv\na to porušenie práva súdnu na inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov\nv konaní v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.\n52. Uvedené porušenia sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a predmetné\nrozhodnutie správneho orgánu porušuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie a čl.\n13 - právo na účinný opravný prostriedok uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Možno povedať, že uvedené nerešpektovanie vyššie uvedených práv sa týka práva na súdnu a\ninú právnu ochranu. Právo na spravodlivý proces či už pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej\nmoci je zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy SR a niet pochýb, že subkategóriou práva na spravodlivý je\naj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí byť\nzrejmé akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní o danej veci a tiež, na základe akých\nkonkrétnych podkladov rozhodol, pričom nestačí iba uvedenie daných podkladov, no podklady musia\nbyť špecifikované a hlavne ich obsah prístupný aj účastníkovi konania, ktorý má právo sa k takýmto\npodkladom vyjadriť.\n53. Správny orgán uviedol, že skutočnosť, že môže žalobca predstavovať hrozbu pre štát, vyplýva zo\nstanoviska SIS, avšak k obsahu podkladov k stanovisku nemal žalobca prístup a preto sa nemohol\nvyjadriť k stanovisku a nemohol sa účinne brániť v správnom konaní, čím mu nebolo zabezpečené právo\nna spravodlivý proces. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces nebolo rešpektované ani právo\nna dobrú správu v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktoré bližšie špecifikuje Európsky\nkódex dobrej správnej praxe nasledovne v čl. 18 ods. 1 a 2: „1. Každé rozhodnutie orgánu, ktoré\nmôže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, obsahuje dôvody, na ktorých sa\nzakladá, s jasným uvedením podstatných skutočností a právneho základu rozhodnutia. 2. Úradník\nnesmie vydávať rozhodnutia, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch, alebo ktoré\nneobsahujú individuálne odôvodnenie“.\n54. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, ako aj na subsidiárny charakter súdneho prieskumu\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k preskúmavanému administratívnemu konaniu, správny\nsúd nepovažoval za potrebné nechať si predložiť utajované informácie, ktorých pôvodcom bola SIS a\nvychádzajúc z jeho viazanosti v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej stavom („stavom spisu“) v\nčase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 a 2 a contrario SSP), správny súd nevykonal\ndokazovanie oboznámením utajovaných skutočností, keďže v ďalšom administratívnom konaní po\nvrátení veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, bude jeho úlohou vyššie vytýkané\nvady konania a nedostatky preskúmavaných rozhodnutí odstrániť v intenciách naznačených postupov\na vyššie uvedeným spôsobom.\n\n55. Inými slovami, správny orgán za súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 1 a\n2 správneho poriadku) zabezpečí dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného\npodozrenia, že žalobca pri udelení mu štátneho občianstva SR ohrozí verejný poriadok alebo\nbezpečnosť SR (nie, že „predstavuje hrozbu“, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný, ktoré skutkové\ntvrdenie taktiež nepodložil dôkazmi) v takej predpokladanej miere, že záujem štátu na zachovaní\nbezpečnosti prevyšuje právo žalobcu nadobudnúť štátne občianstvo, alebo správny orgán zabezpečí\ndostatok dôkazov a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu\nvo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na\nvyhovenie žiadosti žalobcu o udelenie mu štátneho občianstva SR.\n56. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude s prihliadnutím na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018, aby žalobcu primeraným spôsobom\noboznámil s obsahom stanoviska SIS za účelom zachovania práva na spravodlivý proces a aby\nsa žalobca mohol účinne brániť. Vzhľadom na utajované skutočnosti nemusia správne orgány\noboznamovať žalobcu presne akým spôsobom získali tieto skutočnosti, ale samotný primeraný obsah\nstanoviska, ktorý tvorí podklad rozhodnutia správneho orgánu o neudelení štátneho občianstva musí\nbyť žalobcovi prístupný v takej miere, aby síce chránil zdroje informácií, ale umožnil žalobcovi reagovať\nna konkrétne závery ( rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/70/2015 zo dňa 30.05.2017).\n57. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že konajúce orgány verejnej\nsprávy pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedodržaním zásady úzkej súčinnosti správneho\norgánu s účastníkom konania porušili jeho právo na spravodlivé konanie vedené pred orgánom verejnej\nsprávy, a zároveň napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nedostatočne odôvodnili, čo podľa ustanovenia\n§ 191ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zakladá dôvod na zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí. Správny\nsúd zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie,\npričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).\n58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "ussr:aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 12. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1"}], "citovane_v": []}