{"guid": "4ac4cb79-cee4-4c3b-8fdb-9c4907f09051:9542b5a6-a4b4-42a0-ae04-45e70187e0ca", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200090.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/7/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. mája 2024, sp. zn. BA-8Sa/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200090.1", "identifikacne_cislo": "1023200090", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "nazov": "§ 493c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492", "nazov": "§ 492 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. m) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-7", "nazov": "§ 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-35", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9542b5a6-a4b4-42a0-ae04-45e70187e0ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200090.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200090.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/7/2023\n1023200090\n30. 05. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1023200090.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci\nžalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, t. č. vyhostený mimo\núzemia Slovenskej republiky, naposledy bytom C. D. XX, E., číslo cestovného dokladu XXXXXXXXXXX,\nzastúpený advokátom Bohumírom Bláhom, so sídlom advokátskej kancelárie Hurbanovo nám. 5,\nBratislava, zapísaný v zozname SAK pod č. 1940, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./\nXXXXXX-XXX zo 6. decembra 2022 vo veci administratívneho vyhostenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava\nč. F./XXXXXX-XXX zo 6. decembra 2022 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného\nzboru Bratislava č. F./XXXX-XX z 3. júna 2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na\nnové konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím zo 6. decembra 2022 č. F./XXXXXX-XXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) z 3. júna 2022 č. F./XXXX-XX (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej\nrepubliky na územie Ruskej federácie a bol mu podľa ustanovenia § 82 ods. 3 písm. a) citovaného\nzákona uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov\nna dobu 10 rokov, pričom mu nebola určená lehota na vycestovanie.\n2. Žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých prvostupňový orgán dňa 3.\njúna 2022 začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods.\n2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pretože svojou vlastnou služobnou činnosťou zistil, že žalobca\npredstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov, čo\nmá preukázané oboznámením sa s utajovanou písomnosťou so stupňom utajenia „Vyhradené“, ktorej\npôvodcom je Národná kriminálna agentúra prezídia Policajného zboru (ďalej len „NAKA“). Uvedená\npísomnosť obsahuje konkrétne dôvody a zistenia, že účastník konania je vysokopostaveným vodcom,\norganizátorom mnohých kriminálnych aktivít zločineckej skupiny bratov G. a H. D. tzv. zlodeji v práve.\nŽalobca pritom začínal svoje nezákonné aktivity sústrediť na území Slovenskej republiky a predstavuje\nvážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\n\n3. Žalobca poprel, že by predstavoval hrozbu pre bezpečnosť štátu, práve naopak. Na území Slovenskej\nrepubliky žije od roku 2009, vychováva dve deti, má veľmi dobrý vzťah so susedmi a kamarátmi\na vedie normálny život. Doposiaľ sa nedopustil žiadneho priestupku iba raz mal pokutu za parkovanie.\nCelú dobu sa zdržiava na území Slovenskej republiky a do Ruskej federácie nechodí. V prípade\njeho administratívneho vyhostenia bude zasiahnutý jeho súkromný aj rodinný život pre odlúčenie (od\nmanželky, dcéry a syna) a zdravotná starostlivosť mu už nebude poskytovaná na takej úrovni ako\nv Európskej únii. Žalobca taktiež uviedol, že nikam neuteká a nemá záujem sa skrývať.\n4. Na tomto základe a po oboznámení sa s vyššie uvedenou utajovanou písomnosťou stupňa\n„Vyhradené“ vedenou pod č. p.: F./XXX-XXX-X zo 6. apríla 2022, ktorej pôvodcom je NAKA,\nprvostupňový orgán ako aj žalovaný, skonštatovali, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre\nbezpečnosť štátu a verejný poriadok a je dôvod na postup podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona\no pobyte cudzincov. Zhodne uviedli, že je nevyhnutné v záujme verejného poriadku, zabráneniu\na predchádzaniu porušovania zákonov Slovenskej republiky, aby žalobca naďalej na území Slovenskej\nrepubliky nepraktizoval nezákonné aktivity.\n5. Žalovaný ďalej konštatoval, že po podaní odvolania dňa 15. mája 2022 mu bola doručená žiadosť\nsplnomocneného advokáta žalobcu o nahliadnutie do administratívneho spisu. V nadväznosti na\nuvedené sa advokát žalobcu dňa 6. septembra 2022 dostavil k žalovanému za účelom nahliadnutia\ndo administratívneho spisu, o čom bol spísaný záznam č. p. F./XXXXXX-XXX. Advokát žalobcu dňa\n6. septembra 2022 podal žiadosť o možnosť nahliadnuť do utajovanej písomnosti, na základe ktorej\nbol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Keďže žiadosť bola smerovaná\nku oboznámeniu sa s utajovanou písomnosťou č. p. F./XXX-XXX-X zo 6. apríla 2022, ktorej pôvodcom\nje NAKA, žalovaný jej predmetnú žiadosť zaslal dňa 7. septembra 2022, na čo bol žalovaný dňa\n11. novembra 2022 zo strany NAKA vyrozumený oznámením riaditeľa NAKA, odboru Bratislava, že\nneudeľuje súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou advokátovi žalobcu\nna účely konania o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, pretože utajovaná\npísomnosť obsahuje aj informácie iných štátov. Oznámenie o neudelení súhlasu bolo advokátovi žalobcu\ndoručené dňa 22. novembra 2022.\n6. Na základe uvedeného žalovaný vyhodnotil, že prvostupňový orgán postupoval správne, pokiaľ ako\npodklad svojho rozhodnutia vzal zistenie, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu,\npričom v dôsledku skutočnosti, že získaná informácia je utajovaného charakteru, požívajúca ochranu\npodľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“), ju nie je možné zverejniť. V zmysle §\n3 ods. 6 zákona o ochrane utajovaných skutočností sa pritom stupňom utajenia „Vyhradené“ označuje\nutajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom\nchránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy\nSlovenskej republiky. Žalovaný nemá kompetenciu zasahovať do činnosti NAKA, ktorá je pôvodcom\nutajovanej písomnosti, pričom nemá ani dôvod jej obsah spochybňovať. Žalovaný zároveň zaslal žiadosť\nadvokáta žalobcu o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou NAKA, ktorá mu súhlas na jednorazová\noboznámenie sa s utajovanou písomnosťou na účely konania o administratívnom vyhostení neudelila.\nTým boli zákonné možnosti žalovaného vyčerpané a oznámenie NAKA ignorovať nemôže.\n7. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2020 sp. zn. 2S/200/2021,\nv ktorom riešil obdobný prípad oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou, ktorej pôvodcom nebol\nžalovaný orgán verejnej správy. Utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou\na cudzou mocou spôsobom ustanoveným v zákone o ochrane utajovaných skutočnostiach. Charakterom\ninformácie sa žalovaný riadne zaoberal a zdôvodnil nevyhnutnosť jej utajenia. Ďalej konštatoval, že pre\nnaplnenie dôvodu na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (v\nuvedenom prípade sa jednalo o udelenie trvalého pobytu) postačuje dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu resp. verejný poriadok.\n8. Napokon žalovaný uzavrel, že hoci bolo zasiahnuté do práva na súkromný a rodinný život žalobcu\npodľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, takýto zásah bol v súlade s § 82\nods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a bol odôvodnený bezpečnosťou štátu, ktorá ako záujem\nprevyšuje záujem na ochrane súkromného a rodinného života. V danom prípade ide o bezpečnostný\nzáujem Slovenskej republiky. Odôvodnenie ohrozenia bezpečnosti štátu a nevyhnutnosti zásahu do práv\nžalobcu je determinované aj na základe informácií, ktoré sú obsahom utajovanej skutočnosti, s ktorou\nsa prvostupňový orgán ako aj žalovaný oboznámili.\nII. Správna žaloba\n\n9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa ustanovenia § 191\nods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc tak\nnapadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť.\n10. Žalobca úvodom zrekapituloval priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia, pričom sa prevažne sústredil na okolnosti týkajúce sa zaistenia žalobcu, ktoré\nsú však v prejednávanej veci týkajúcej sa výlučne rozhodnutia vo veci administratívneho vyhostenia\nžalobcu (hoci ich vzájomnú previazanosť správny súd nespochybňuje) irelevantné, boli už predmetom\nprieskumu rozhodnutia o zaistení žalobcu v konaní už právoplatne skončenom na krajskom súde a preto\nim správny súd nebude venovať ďalšiu pozornosť.\n11. Žalobca následne namietal predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď jediným\npodkladom napadnutého rozhodnutia a konštatovania, že žalobca naplnil dôvod administratívneho\nvyhostenia podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, je obsah utajovanej\npísomnosti stupňa „Vyhradené“, ktorej pôvodcom je NAKA. Iný dôkazný prostriedok potvrdzujúci tvrdenie\no tom, že žalobca je hrozbou pre bezpečnosť Slovenskej republiky nebol vykonaný a netvorí ani\nsúčasť podkladov rozhodnutia. Žalobca pritom akékoľvek tvrdenia, že predstavuje bezpečnostnú hrozbu\npopiera, čo vypovedal aj pred žalovaným. Žalobca poukázal na svoj usporiadaný život v Slovenskej\nrepublike, kde spolu so svojou rodinou žije vyše 12 rokov.\n12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba skonštatoval, že bol naplnený dôvod administratívneho\nvyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, no nerozviedol,\no aké údajné konanie sa ma jednať, kedy sa ho mal dopustiť ani na základe čoho a akých kritérií bolo\ntoto údajné konanie posúdené tak, že má predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu a to do takej\nmiery, že nemožno rešpektovať jeho rodinný a súkromný život.\n13. Podstatou žalobcovej argumentácie však bolo neumožnenie sa s touto utajovanou písomnosťou\noboznámiť a rovnako tak ani jeho vtedajšiemu a súčasnému advokátovi, hoci o to žiadali. Žalobca\nbol síce oboznámený, že podľa utajovanej písomnosti je vysokopostaveným vodcom, organizátorom\nmnohých kriminálnych aktivít zločineckej skupiny bratov G. a H. D., ktorí sú obaja občania Gruzínska\na tzv. “Thieves in Law“ – zlodeji v práve, avšak s konkrétnymi dôvodmi a zisteniami oboznámený nebol.\nBol preto ukrátený o možnosť sa ku konkrétnym skutočnostiam vyjadriť a vyvrátiť ich.\n14. Krajský súd v Bratislave navyše v rozsudku z 27. júna 2022, sp. zn. 7Sa/49/2022-31, ktorým nariadil\nokamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia, skonštatoval, že neumožnenie oboznámiť sa s utajovanou\npísomnosťou podľa ktorej predstavuje hrozbu pre bezpečnosť je porušením jeho procesných práv a vo\nvzťahu k jeho rodinným väzbám na Slovensko porušenie jeho základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Ak došlo k zisteniu informácie, ktorá\nby mohla indikovať, že žalobca predstavuje bezpečnosť pre Slovenskú republiku, napriek jej klasifikácii\nstupňom „Vyhradené“, mala byť žalobcovi sprístupnená, mal s ňou byť konfrontovaný a mal mať možnosť\nsa k nej vyjadriť, ozrejmiť ju a prípadne vyvrátiť. Pokiaľ tak žalovaný nepostupoval, konal v rozpore\ns ustanovením § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.\n15. Žalobca okrem uvedeného ďalej namietal, že niektoré zistenia žalovaného sú v rozpore so\nskutočnosťou, napríklad, že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, pretože na území\nRuskej federácie nie je zlá bezpečnostná situácia. Žalovaný pritom asi opomenul, že už v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia prebiehala vojna Ruskej federácie na Ukrajine, pričom o postoji žalobcu\nk tejto skutočnosti svedčí aj to, že v dome, ktorý vlastní jeho manželka poskytujú ubytovanie osobám,\nktoré nedobrovoľne opustili I. z dôvodu vojnového konfliktu. Za protirečivé označil tvrdenia žalovaného,\nže na jednej strane uvádza, že sa žalobca sám dňa 3. júna 2022 na predvolanie dostavil pred orgán\nverejnej správy, pričom následne uvádza, že musel byť predvedený, pretože predstavuje vážnu hrozbu\npre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Za protirečivé označil aj tvrdenia žalovaného, podľa\nktorého nie je možné rešpektovať rodinný život žalobcu, pretože je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv záujme národnej a verejnej bezpečnosti a na druhej strane uvádza, že jeho práva vyplývajúce z čl. 8\nods. 1 Dohovoru mu neupiera a plne ich rešpektuje.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu\n16. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorú ju pre jej nedôvodnosť\nnavrhol zamietnuť. Bol toho názoru, že v napadnutom rozhodnutí uvedením jednotlivých podkladov,\nsprávnou úvahou a aplikovaním zákonných ustanovení dostatočným spôsobom odôvodnil jeho vydanie,\nčím splnil obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), Podkladom vydania napadnutého rozhodnutia pritom\nbola informácia utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“, ktorej pôvodcom je NAKA,\nz ktorej prvostupňový orgán zistil, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Túto\ninformáciu nemá žalovaný dôvod spochybňovať a preto mal bez pochýb za preukázané naplnenie\n\ndôvodu administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov.\n17. Žalovaný sa pokúsil zabezpečiť súhlas NAKA ako pôvodcu utajovanej informácie na jednorazové\noboznámenie advokáta žalobcu s ňou, avšak súhlas udelený nebol. Keďže žalovaný nie je pôvodcom\nutajovanej informácie, nie je oprávnený ju zverejniť. Na margo uvedeného poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/200/2021 zo dňa 20. apríla 2022, v ktorom sa riešila obdobná vec,\nkedy bola Slovenskej informačnej službe zasielaná žiadosť o stanovisko (podľa ustanovenia § 125 ods. 6\nzákona o pobyte cudzincov) o oznámenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa ohrozenia bezpečnosti\nštátu a krajský súd konštatoval, že žalovaný nie je pôvodcom utajovanej informácie a nerozhoduje o jej\nodtajnení. Sám žalovaný ani prvostupňový orgán súhlas s jednorazovým oboznámením udeliť nemohli.\n18. Utajovanú písomnosť bola spracovaná na základe poznatkov získaných operatívnou činnosťou\nNAKA, pričom požíva ochranu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a prvostupňový\norgán ani žalovaný ju nemohli vyzradiť nepovolanej osobe. Jedná sa o snahu zabrániť zverejňovaniu\nprameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje\nnebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, pričom pri zverejnení by mohlo dôjsť k odkrytiu\nzdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa vo všeobecnosti mohlo\nzmariť konanie príslušných štátnych orgánov na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné\nzriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť štátu.\n19. Žalovaný ďalej konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí je uvedená aspoň podstatná časť\nutajovanej skutočnosti so stupňom utajenia „Vyhradené“ a teda, že žalobca je vysokopostaveným\nvodcom, organizátorom mnohých aktivít zločineckej skupiny bratov G. a H. D., ktorí sú obaja občania\nJ. a tzv. “Thieves in Law“ – zlodeji v práve, pričom žalobca nezákonné aktivity začína rozvíjať aj\nna území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných\nskutočností sa v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie môže s utajovanou skutočnosťou\noboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a pod. a práve v takomto rozsahu o utajovanej skutočnosti bol\nžalobca informovaný. Správny orgán ani žalovaný nemuseli NAKA informovať, že žalobcu oboznámili\ns utajovanou skutočnosťou v nevyhnutnom rozsahu, pretože takýto postup sa predpokladá iba pri\nostatných stupňoch utajenia podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona o ochrane utajovaných skutočností.\n20. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia v dôsledku\nzlej bezpečnostnej situácie v Ruskej federácii, kam má byť vyhostený žalovaný uviedol, že Ministerstvo\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v čase rozhodovania neupozorňovalo\nna zlú bezpečnostnú situáciu a v prípade zmieneného vojenského konfliktu, tento prebieha na území\nUkrajiny, nie Ruskej federácie.\n21. Žalovaný ďalej uviedol, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo do práva žalobcu na súkromný\na rodinný život podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru zasiahnuté v súlade so zákonom, pretože to bolo nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti. Obmedzenie jeho práva teda bolo v záujme\nlegitímneho cieľa a pri aplikácii testu proporcionality je dôležitejší ako právo na ochranu rodinného\na súkromného života.\n22. Ku vyjadreniu žalovaného zaslal správnemu súdu žalobca repliku v ktorej namietal, že žalovaný\nnijakým spôsobom nereflektoval na námietku o prieťahoch v konaní, keď po podanom odvolaní voči\nprvostupňovému rozhodnutiu predložil prvostupňový orgán administratívny spis žalovanému až dva\nmesiace po podaní odvolania, pričom o podaním odvolaní rozhodol až po piatich mesiacoch od jeho\npodania.\n23. Žalobca poukázal, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s právnym názorom krajského súdu\nvysloveným v rozsudku z 27. júna 2022, sp. zn. 7Sa/49/2022-31 vo veci jeho zaistenia na účely\nadministratívneho vyhostenia, ktorým mu vytkol porušenie práva žalobcu oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia a konštatoval, že žalobca mal byť s utajovanou skutočnosťou konfrontovaný a mal možnosť\nsa ku nej vyjadriť. Advokát žalobcu sa pritom aktívne usiloval postupom podľa ustanovenia § 35\nzákona o ochrane utajovaných skutočností o oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia, no súhlas\nna jednorazové oboznámenie sa mu nebol udelený a to napriek jeho vedomosti o záveroch z vyššie\nuvedeného rozsudku krajského súdu.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n24. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\n\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n25. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave\npod pridelenou spisovou značkou 8Sa/7/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný\nSprávny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý\no nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/7/2023.\nPodľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je\npodľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený\nosobitným predpisom.\n26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný\n[§ 10, §13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi\n(§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n27. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 30. mája 2024, nakoľko boli splnené podmienky\npodľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny\nsúd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia\nrozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovom sídle správneho súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov, ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým\nohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu,\nalebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie\nosôb, majetok a životné prostredie,\nPodľa § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov, ohrozením verejného poriadku porušenie\nalebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd,\nochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného\nzákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo\nobčianskeho spolunažívania,\nPodľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný\nporiadok,\nPodľa § 2 písm. f) zákona o ochrane utajovaných skutočností, na účely tohto zákona je\noprávnenou osobou právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s\nutajovanými skutočnosťami alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami\nvzniklo zo zákona.\nPodľa § 3 ods. 6 zákona o ochrane utajovaných skutočností, stupňom utajenia Vyhradené sa označuje\nutajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom\nchránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy\nSlovenskej republiky.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, za oprávnenú osobu sa považuje aj\nosoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti\nutajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom\nna konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní\nvyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných\ndôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby\nna konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.\nPodľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nalebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak je prítomný,\naby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie; na tento účel\npolicajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.\n28. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného vo veci\nadministratívneho vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ruskej federácie a to\nv dôsledku naplnenia dôvodu administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte\ncudzincov, keďže podľa utajovanej písomnosti stupňa utajenia „Vyhradené“, ktorej pôvodcom je NAKA,\nžalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.\n\n29. Otázkou, ktorej zodpovedanie je v očiach správneho súdu kľúčové, je, či má žalobca resp.\njeho advokát právo oboznámiť sa s utajovanou písomnosťou, ktorá ako jediná predstavuje podklad\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu, ktoré zasiahlo do jeho práva na súkromný a rodinný\nživot.\n30. Vo vzťahu ku žalobcovi ako cudzincovi, ktorý má byť administratívne vyhostený z územia Slovenskej\nrepubliky a jeho práve oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou tvoriacou podklad napadnutého\nrozhodnutia, existuje už ustálená rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie ako aj Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Rowe a Davis v. Spojené kráľovstvo, Fitt v. Spojené kráľovstvo, Jasper\nv. Spojené kráľovstvo, P. G. a J. H. v. Spojené kráľovstvo), z ktorej vyplýva, že aj keď právo na prístup\nk podkladom v spise nie je právom absolútnym a v správnom ako aj súdnom konaní môžu existovať\nprotichodné záujmy, ktoré je potrebné vyvažovať (ochrana národnej bezpečnosti) k právam cudzinca,\nobmedzenia možnosti procesnej ochrany cudzinca však nesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv\nchránených v článku 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak teda dôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť\ndaná účinná možnosť predložiť dôvody proti správnemu rozhodnutiu, resp. musí byť chránený pred\nsvojvôľou. Iba obmedzenia, ktoré budú riadne odôvodnené a dostatočne kompenzované, môžu obstáť\n(B. a B. proti Rumunsku, §§ 130 - 133; spolu s nadväzujúcou judikatúrou, napr. rozsudok ESĽP z 09.\nmarca 2021, Hassine proti Rumunsku, sťažnosť č. 36328/13). Hoci podľa okolností môže byť cudzincovi\nodoprené právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená to, že mu správny orgán neoznámi vôbec\nnič. Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň o podstate vznesených obvinení („substance\nof the accusations“, „la substance des reproches“, pozri B. a B. proti Rumunsku, § 151, porov. § 153\ntamtiež). Rovnako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok veľkej komory Súdneho dvora\nEurópskej únie zo 4. júna 2013, ZZ proti Secretary of State for the Home Department, C-300/11)\nvyžaduje, aby cudzinec bol oboznámený aspoň s podstatou dôvodov (angl. „the essence of the grounds“,\nfranc. „la substance des motifs“), na základe ktorých štát voči cudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako\nje napr. ukončenie pobytového titulu alebo odopretie vstupu.\n31. Správny súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že žalobca sa skutočne mohol oboznámiť\nnanajvýš so všeobecnou podstatou utajovanej písomnosti so stupňom utajenia „Vyhradené“, pretože\nmu nesvedčia zákonné licencie podľa ustanovenia § 35 zákona o ochrane utajovaných skutočností na\nto, aby sa oboznámil priamo s utajovanou písomnosťou a všetkými listinami s ňou súvisiacimi. Správny\nsúd sa v tomto rozsahu stotožňuje s tvrdením žalovaného obsiahnutým vo vyjadrení ku správnej žalobe,\nže dostatočné bolo aspoň oboznámenie žalobcu s podstatnou časťou utajovanej skutočnosti, teda nie\ns jej úplným znením a s jej detailmi. Ku takto poskytnutým dôvodom jeho administratívneho vyhostenia\nsa žalobca mohol následne vyjadriť, čo aj náležite využil popretím oznámených skutočností že by bol\nvysokopostaveným vodcom, organizátorom mnohých kriminálnych aktivít zločineckej skupiny bratov G.\na H. D. tzv. zlodeji v práve a poukázaním na jeho usporiadaný rodinný, spoločenský aj pracovný život,\nktorý na území Slovenskej republiky dlhodobo viedol. V zásade však žalobcovi veľa iných možností ako\npreukázať negatívnu existenciu určitej skutočnosti, nezostalo.\n32. Iná je však situácia v prípade advokátov žalobcu, ktorých si na zastupovanie v konaní o\nadministratívnom vyhostení postupne zvolil, ktorí opakovane podávali žalovanému písomné žiadosti\nobsahujúce vyhlásenia o mlčanlivosti a ktorí by mohli byť osobou oprávnenou podľa ustanovenia §\n35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností na jednorazové priame a detailné oboznámenie\nsa s potrebným rozsahom utajovanej písomnosti ako aj jej podkladov a nie len prefarafrázované\noboznámenie sa s jej podstatou. Podľa citovaného ustanovenia sa totiž advokát môže stať osobou\noprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou, čím ho nemožno považovať za\nosobu nepovolanú, ktorej by utajovaná skutočnosť bola vyzradená v rozpore so zákonom o ochrane\nutajovaných skutočností.\n33. Správny súd jedným dychom dodáva, že si uvedomuje, že žalovaný nie je pôvodcom utajovanej\nskutočnosti a preto zákonom vyžadovaný súhlas s jednorazovým oboznámením sa s ňou (§ 35 ods. 3\nzákona o ochrane utajovaných skutočností) môže udeliť iba riaditeľ NAKA. Avšak za predpokladu, že\nk udeleniu súhlasu nedôjde, je to žalovaný, ktorý sa vystavuje riziku vydania nezákonného rozhodnutia,\nako ho založí na jedinom podklade a to práve na utajovanej skutočnosti, s ktorou nebol žalobca resp.\njeho advokát, ktorého si zvolil na riadne hájenie jeho záujmov v konaní o administratívnom vyhostení,\noboznámený.\n34. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že hoci ustanovenie § 35 ods.\n3 nepredpokladá, že prípadné neudelenie súhlasu s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou\nskutočnosťou bude zo strany pôvodcu utajovanej skutočnosti odôvodnené, zároveň však nemôže\nbyť svojvoľné. Ak totiž advokát žiada podľa ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných\nskutočností o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou v konaní, v ktorom zastupuje\n\nsvojho klienta ktorého sa utajovaná skutočnosť týka, pričom informácie nežiada sprístupniť v širšom\nrozsahu, ako by mu prináležalo, po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti bez ďalšieho nie sú dané\ndôvody a prekážky, aby mu utajovanú skutočnosť nebola jednorazovo sprístupnená na oboznámenie sa.\nPokiaľ NAKA uviedla, že advokáta žalobcu nemožno oboznámiť s utajovanou písomnosťou z dôvodu,\nže obsahom sú aj údaje iných štátov Európskej únie, správny súd tu poukazuje na čl. 5 bod 1 Dohody\nmedzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných\nskutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie z 25. mája 2011 (ďalej len „Dohoda“) v zmysle\nktorého „Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa prístup k utajovaným skutočnostiam poskytol na\nzáklade zásady need-to-know.“. Dokonca v bode 2 uvedeného článku sa ustanovuje, že „Zmluvné strany\nzaručia, aby sa prístup k utajovaným skutočnostiam označeným stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/\nEU CONFIDENTIAL (pozn. ekvivalent stupňa utajenia „DÔVERNÉ“ podľa zákona o ochrane utajovaných\nskutočností) alebo vyšším, alebo zodpovedajúcim označením stupňa utajenia podľa prílohy poskytol\nlen osobám, ktoré majú primeranú bezpečnostnú previerku alebo ktoré sú inak náležite oprávnené na\nzáklade svojej funkcie v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi“. Z uvedeného\nvyplýva, že aj poskytovanie zahraničných informácií je možné a podlieha vnútroštátnej úprave a to aj\nv prípade, ak utajovaná informácia je klasifikovaná vyšším stupňom utajenia ako je tomu v predmetom\nprípade. Napokon § 60 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov reflektuje Dohodu a ustanovuje, že\n„Utajované skutočnosti chránené cudzou mocou a postúpené Slovenskej republike sú chránené podľa\ntohto zákona, ...“. Odôvodnenie neposkytnutia súhlasu s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou\npísomnosťou advokátom preto správny súd nemôže hodnotiť ako náležité. Z odôvodnenia neudelenia\nsúhlasu navyše vyplýva, že súčasťou utajovanej písomnosti sú nielen údaje štátov Európskej únie ale\naj iné (tuzemské) údaje a správnemu súdu preto nie je zrejmé, prečo NAKA nepristúpila k oboznámeniu\ns utajovanou písomnosťou aspoň v tomto rozsahu.\n35. Advokát je síce viazaný mlčanlivosťou aj voči svojmu klientovi, teda cudzincovi, ktorého v konaní\no administratívnom vyhostení zastupuje, v dôsledku čoho mu detaily ktoré tvoria podklad jeho\nadministratívneho vyhostenia oznámiť nemôže, avšak takéto obmedzenie nie je prekážkou pre jeho\nďalšie kvalifikované zastupovanie a prípadné rozporovanie zistenej utajovanej skutočnosti. Advokát ako\nosoba oprávnená, navyše právnicky vzdelaná, totiž môže získať podstatné informácie týkajúce sa najmä\nrozsahu a detailov utajovanej skutočnosti alebo jej podkladov a spôsobu ich získania, na základe ktorých\nmôže sám zvážiť, či utajovaná skutočnosť skutočne predstavuje dostatočný dôvod administratívneho\nvyhostenia.\n36. Nie menej závažné bolo pochybenie žalovaného v nedostatočnom a zmätočnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jednoznačne vymedzenému dôvodu jeho administratívneho\nvyhostenia. Žalovaný síce uvádza, že k administratívnemu vyhosteniu žalobcu bolo pristúpené z dôvodu,\nže predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu (niekedy dôvody administratívneho vyhostenia\nkumuluje a ako dôvod uvádza aj ohrozenie verejného poriadku), avšak na ďalšie odôvodnenie svojho\npostupu a úvah úplne rezignoval.\n37. Ako už správny súd konštatoval vyššie, jediným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia\no administratívnom vyhostení žalobcu bola existencia utajovanej písomnosti so stupňom utajenia\n„Vyhradené“, z ktorej má vyplývať, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.\n38. Podľa § 3 ods. 6 zákona o ochrane utajovaných skutočností, stupňom utajenia „Vyhradené“\nsa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť\npoškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť\nnevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Ochrana takejto informácie sa teda priorizuje vo vzťahu\nku ochrane chránených záujmov právnických a fyzických osôb a až sekundárne sa dotýka záujmov\n(nie však bezpečnostných) Slovenskej republiky. Nie je teda zrejmé, ako sa dá z takejto informácie\nvyvodiť, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Správny súd si je vedomý, že\norgány verejnej správy sú povinné pri nakladaní s utajovanými skutočnosťami postupovať podľa zákona\no ochrane utajovaných skutočností, čo do istej miery limituje ich možnosť odôvodniť rozhodnutie, pokiaľ\njeho podkladom je utajovaná skutočnosť, v žiadnom prípade to však ale nemôže byť dôvodom na\nrezignáciu na riadne odôvodnenie správnej úvahy tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti\npodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán sa nevysporiadal ani s otázkou, ktorý z\ndefiničných znakov ohrozenia bezpečnosti štátu [§ 2 ods. 1 písm. l) zákona o ochrane utajovaných\nskutočností] žalobca svojím konaním naplňuje, teda, či svojím konaním vážne ohrozuje demokratický\nporiadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo porušuje základné\npráva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie, a to aj v\nnadväznosti na vyššie citovanú definíciu utajovanej skutočnosti so stupňom utajenia „Vyhradené“.\n\n39. Tento nedostatok rozhodnutia prvostupňového orgánu neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní,\nktorý v napadnutom rozhodnutí iba vágne skonštatoval, že správny orgán napadnuté rozhodnutie\ndostatočným spôsobom odôvodnil a toto odôvodenie spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku. K dôvodom administratívneho vyhostenia uviedol žalovaný iba toľko, že nie je v jeho\nkompetencii zasahovať do činnosti NAKA, spôsobu získania spravodajských informácií, a tiež, že nemá\ndôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií získaných o žalobcovi a v prípade, ak\npredstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého\nstanoviska, na základe ktorého má aj žalovaný bez pochýb za preukázané, že je dôvod na postup podľa\nustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.\n40. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. júla 2022, sp. zn. 1Sak/12/2022 v obdobnej právnej veci žalobcu, ktorý sa na území\nSlovenskej republiky zdržiaval dlhodobo a bez akýchkoľvek excesov, v ktorom zdôraznil, že mal zo\nsúdneho a administratívneho spisu preukázanú čitateľnú a prehľadnú cudzineckú históriu žalobcu, ktorý\nsa na území SR dlhoročne zdržuje legálne, zo spisu nevyplýva, že by mal žalobca akékoľvek problémy\nso zákonom a záväzkami voči Slovenskej republiky (daňové, colné povinnosti atď.), či s plnením\npovinnosti na úseku pobytu cudzinca. Na území Slovenskej republiky je riadne pracovne, podnikateľsky\naj spoločensky integrovaný, preto kasačnému súdu nebolo zrejmé, ako by mal na území Slovenskej\nrepubliky ohrozovať bezpečnosť, ak sa tu doteraz dlhodobo a bezproblémovo zdržiaval po dobu 30\nrokov. Túto úvahu je sťažovateľ povinný v odôvodnení rozhodnutia o zaistení riadne odôvodniť. Je síce\npravdou, že toto rozhodnutie bolo vydané v konaní o zaistení žalobcu, avšak správny súd je toho názoru,\nže o to skôr sa mal orgán verejnej správy rozhodujúci o administratívnom vyhostení žalobcu z dôvodu,\nže predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, vo svojom rozhodnutí s týmito otázkami vysporiadať.\n41. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky, je potrebné skonštatovať, že tak napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, sú nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a najmä nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP] a zároveň, že pred ich\nvydaním došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP] správny\nsúd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo, nakoľko trpí rovnakými vadami a vec\nvrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n42. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového orgánu postupovať dôsledne podľa § 120 ods.\n7 zákona o pobyte cudzincov a poskytnúť žalobcovi resp. jeho ustanovenému advokátovi v konaní\no administratívnom vyhostení reálnu možnosť, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie a to v súčinnosti s pôvodcom utajovanej skutočnosti, pokiaľ\nbude jediným podkladom utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené“ č. p. F./XXX-XXX-X zo\n6. apríla 2022. V prípade, že orgány verejnej správy dospejú k záveru, že je daný dôvod na vyhostenie\nžalobcu z dôvodu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, opätovne rozhodne\na nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku náležite odôvodní vo vyššie naznačenom smere (viď bod 38. odôvodnenia rozsudku).\n43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý\nbol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia oprávnenému\nsubjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 2 písm. b) SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\n\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}