{"guid": "c9b6dd8a-760b-4a94-b6fb-4b0605ffe9e2:c30c65e7-62cb-4f66-b987-f4834b774602", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200741.2", "spisova_znacka": "BA-2S/106/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/106/2022 z 23. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2024, sp. zn. BA-2S/106/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200741.2", "identifikacne_cislo": "1022200741", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/39", "nazov": "zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c30c65e7-62cb-4f66-b987-f4834b774602", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200741.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200741.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200741.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/106/2022\n1022200741\n23. 01. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1022200741.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nJUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A\nREŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu: ZLIEVÁREŇ TRNAVA s. r. o., v konkurze, so sídlom Coburgova 48, 917 01\nTrnava, IČO: 31 417 361, právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811\n08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie,\nso sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 10956/27/2021-11660/2022 zo dňa 30.03.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 13.12.2019 vykonala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia\nBratislava, Stále pracovisko Nitra, Obor integrovaného povoľovania a kontroly (ďalej len „Inšpektorát\nživotného prostredia Bratislava“) na základe anonymného podnetu zo dňa 12.12.2019 mimoriadnu\nenvironmentálnu kontrolu v prevádzke „Zlieváreň Trnava s. r. o.“, Coburgova 48, 917 01 Trnava\n(ďalej len „Prevádzka“), ktorej prevádzkovateľom bola spoločnosť ZLIEVÁREŇ TRNAVA, s. r.\no., so sídlom Coburgova 48, 917 01 Trnava (ďalej len „úpadca“), za kontrolované obdobie od\n01.01.2019 do 13.12.2019 (ďalej len „mimoriadna kontrola“). Mimoriadna kontrola bola zameraná na\ndodržiavanie vybraných podmienok integrovaného povolenia vo vzťahu k podanému podnetu, najmä\npodmienok týkajúcich sa emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, opatrení na nakladanie, zhodnotenie,\nzneškodnenie odpadov a požiadaviek na spôsob a metódy monitorovania prevádzky a údaje, ktoré bolo\npotrebné evidovať a poskytovať do informačného systému. Z mimoriadnej kontroly bola vyhotovená\nSpráva o environmentálnej kontrole č. 82/2019/P zo dňa 12.02.2020, evidovaná pod č. 743-4496/2020/\nGál/370730105, v znení Dodatku k správe o environmentálnej kontrole č. 82/2019/P (ďalej len „Správa\nč. 82/2019/P“). Výsledky mimoriadnej kontroly boli s úpadcom prerokované dňa 28.02.2020.\n2. Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím č. 4872-9426/2020/Gál/370730105 zo dňa\n29.04.2020 nariadil úpadcovi vykonať opatrenia v Prevádzke na základe zistení nedostatkov v rámci\nvykonanej mimoriadnej kontroly, ktorej výsledky boli uvedené v Správe č. 82/2019/P. Na odvolanie\núpadcu Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím č. 4872-15522/2020/Gál/370730105 zo\n\ndňa 25.05.2020 vyhovel odvolaniu úpadcu v plnom rozsahu a svoje rozhodnutie č. 4872-9426/2020/\nGál/370730105 zo dňa 29.04.2020 zmenil tak, že výrok v bode 1 v plnom znení zrušil, výrok v bode 2\nprečísloval na bod 1 a nahradil ho novým znením a výrok v bode 3 prečísloval na bod 2 bez zmeny\njeho textu. V zmysle nového výroku v bode 1 bolo úpadcovi uložené v lehote najneskôr do 31.12.2020\nodstrániť pecnú trosku medzi drevomodelárňou a výrobnou halou, pecnú trosku a odprašky z kuplových\npecí z preplnených kójí a zároveň, z dôvodu zníženia prašnosti, zhromaždenú pecnú trosku kropiť vodou.\nToto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2020.\n3. Dňa 09.02.2021 vykonal Inšpektorát životného prostredia Bratislava environmentálnu kontrolu\nzameranú na dodržiavanie nápravných opatrení v Prevádzke za kontrolované obdobie od 01.01.2021\ndo 09.02.2021 (ďalej len „environmentálna kontrola“). Počas výkonu tejto kontroly Inšpektorát\nživotného prostredia Bratislava zistil, že nebolo splnené opatrenie na nápravu uložené úpadcovi, a to\nopatrenie, podľa ktorého mal úpadca v lehote najneskôr do 31.12.2020 odstrániť pecnú trosku medzi\ndrevomodelárňou a výrobnou halou, pecnú trosku a odprašky z kuplových pecí z preplnených kójí\na zároveň, z dôvodu zníženia prašnosti, mal zhromažďovanú pecnú trosku kropiť vodou. Pecná troska\nmedzi drevomodelárňou a výrobnou halou vôbec nebola odstránená, kóje boli preplnené a nachádzali sa\nv rovnakom nevyhovujúcom stave ako pri mimoriadnej kontrole zo dňa 13.12.2019. Zistené skutočnosti\nInšpektorát životného prostredia Bratislava uviedol v Správe o environmentálnej kontrole č. 7/2021/P\nzo dňa 08.03.2021, evidovanej pod č. 4752-4315/2021/Gál/370730105 (ďalej len „Správa č. 7/2021/P“).\nVýsledky environmentálnej kontroly boli prerokované dňa 22.03.2021.\n4. Listom č. 8934-32655/2021/Gál/370730105 zo dňa 03.09.2021 Inšpektorát životného prostredia\nBratislava v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) upovedomil žalobcu o začatí správneho konania\nvo veci nariadenia opatrení na nápravu a oboznámil ho s podkladmi rozhodnutia ako aj spôsobom\nich zistenia. Žalobca bol zároveň v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzvaný, aby sa vyjadril\nk podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia.\n5. Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím č. 8934-38377/2021/Gál/370730105 zo dňa\n14.10.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nariadil žalobcovi ako správcovi úpadcu podľa § 35\nods. 2 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia“) vykonať opatrenia na nápravu\nv Prevádzke na základe zistení nedostatkov v rámci vykonanej environmentálnej kontroly, ktorej výsledky\nboli uvedené v Správe č. 7/2021/P, a to v lehote najneskôr do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o opatreniach na nápravu odstrániť pecnú trosku medzi drevomodelárňou\na výrobnou halou, pecnú trosku a odprašky z kuplových pecí z preplnených kójí, vyčistiť všetky miesta\nzhromažďovania odpadov uvedené v protokole č. 7/2021/P, kde sa nachádzali zhromaždené odpady\na zaslať Inšpektorátu životného prostredia Bratislava fotodokumentáciu preukazujúcu plnenie tohto\nopatrenia do dvoch týždňov a zároveň predložiť doklad o odovzdaní pecnej trosky oprávnenej osobe.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že prvostupňové rozhodnutie ako\naj celé správne konanie predchádzajúce jeho vydaniu boli zaťažené viacerými vadami zmätočnosti, ktoré\nboli založené nesprávnym úradným postupom a činnosťou Inšpektorátu životného prostredia Bratislava,\na to vrátane jeho predchádzajúcich rozhodnutí vo vzťahu k Prevádzke a jej prevádzkovateľovi, t. j.\núpadcovi.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 10956/27/2021-11660/2022 zo dňa 30.03.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) podľa § 58 a § 59 ods. 2 správneho poriadku a zákona o integrovanej prevencii a kontrole\nznečisťovania životného prostredia odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nVzhľadom na skutočnosť, že na splnenie nariadeného nápravného opatrenia sa vyžadovali finančné\nprostriedky zo strany úpadcu, t. j. nápravné opatrenia sa týkali jeho majetku, bol účastníkom konania\no nariadení opatrení na nápravu úpadcovi podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) žalobca. Z prvostupňového rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé,\nže náklady na vykonanie nápravného opatrenia nebol povinný znášať žalobca. Tieto náklady mali byť\nhradené z majetku úpadcu. K námietke žalobcu, že podľa jeho vedomosti úpadca ukončil v Prevádzke\n\nčinnosť 07.04.2020, žalovaný uviedol, že ukončenie činnosti v Prevádzke nebol liberačný dôvod na to,\naby si úpadca nemusel plniť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z právoplatných rozhodnutí. Úpadca\nako prevádzkovateľ sa nemohol zbaviť svojich povinností vyplývajúcich mu zo zákona o integrovanej\nprevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a na jeho základe vydaných právoplatných\nrozhodnutí ukončením svojej výrobnej činnosti, čo vyplývalo z § 26 ods. 3 a 4, § 28 a § 29 ods. 1 písm. a)\nzákona o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia. Úpadca do času vydania napadnutého\nrozhodnutia riadne neukončil činnosť v Prevádzke tak, ako mu to ukladal zákon o integrovanej prevencii\na kontrole životného prostredia a aj podmienky integrovaného povolenia.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobou zo dňa 30.05.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.05.2022, sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10956/27/2021-11660/2022 zo\ndňa 30.03.2022 a rozhodnutia Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 8934-38377/2021/\nGál/370730105 zo dňa 14.10.2021 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia“), pričom navrhol, aby\nsprávny súd tieto rozhodnutia zrušil, vec vrátil Inšpektorátu životného prostredia Bratislava na ďalšie\nkonanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n9. Žalobca namietal, že žalovaný a Inšpektorát životného prostredia Bratislava nesprávnou\ninterpretáciou § 2 písm. g) zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia\nv spojení s § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ich následnou aplikáciou v rámci\nsprávneho konania zasiahli do jeho práva tým, že priamo jemu ako samostatnému subjektu práva\nv postavení „účastníka“ správneho konania nariadili vykonať opatrenia na nápravu v Prevádzke,\nhoci nebol prevádzkovateľom podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného\nprostredia. Žalobca ako samostatný subjekt práva nebol a nemohol byť účastníkom správneho konania,\nv ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia.\n10. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia, upovedomenie o začatí správneho konania vo veci\nnariadenia opatrení na nápravu a tiež postup predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí boli\nzaťažené viacerými vadami zmätočnosti. Napadnuté rozhodnutia boli po obsahovej stránke nejasné,\nnezrozumiteľné a vnútorne rozporné v tvrdeniach a označeniach osôb a ich postavenia v správnom\nkonaní a vzhľadom na absenciu odôvodnenia stotožnenia žalobcu s úpadcom a následné uloženie\npovinnosti priamo žalobcovi zo strany žalovaného aj svojvoľné a nepreskúmateľné.\n11. Vychádzajúc predovšetkým z ustanovení § 2 písm. d) a g) zákona o integrovanej prevencii\na kontrole znečisťovania životného prostredia a rozhodnutia úpadcu zo dňa 07.04.2020, ktorým ukončil\nprevádzkovanie podniku ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, bolo nespochybniteľné, že\nžalobca nebol a nemohol byť prevádzkovateľom Prevádzky a nestal sa ním ani ustanovením do funkcie\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu. S poukazom na uvedené a v súlade s ustanovením § 35 ods.\n2 písm. a) zákona o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia nebolo možné začať voči\nžalobcovi, ktorý nebol prevádzkovateľom, správne konanie podľa tohto zákona ani označiť žalobcu za\núčastníka konania, ktorému sa mohlo priamo nariadiť vykonať opatrenia na nápravu tak, ako to bolo\nuvedené v prvostupňovom rozhodnutí na titulnej strane.\n12. Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že bol účastníkom správneho konania\no nariadení opatrení na nápravu úpadcovi namiesto úpadcu, a to v zmysle § 47 ods. 5 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Podľa § 44 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž oprávnenie úpadcu nakladať\ns majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto\nmajetku, vyhlásením konkurzu prechádzalo na správcu, ktorý pritom konal v mene a na účet úpadcu.\n13. Žalovaný a Inšpektorát životného prostredia Bratislava svojimi rozhodnutiami zaviazali priamo\nžalobcu k vykonaniu nariadených opatrení, čím bez opory v právnom poriadku Slovenskej republiky\nstotožnili žalobcu ako správcu s osobou úpadcu ako prevádzkovateľa a zároveň účastníka správneho\nkonania. Takáto diskrepancia viedla k nespravodlivému a nezákonnému postihu subjektu, ktorý\nnenapĺňal definičné znaky prevádzkovateľa podľa § 2 písm. g) zákon o integrovanej prevencii a kontrole\nznečisťovania životného prostredia, napriek tomu s ním orgány verejnej správy konali ako s účastníkom\nsprávneho konania a rozhodovali priamo o jeho právach a ukladali mu povinnosti.\n\n14. Žalobca nepovažoval za zákonné ani vydanie samotného upovedomenia o začatí správneho\nkonania, ktoré s ohľadom na skutkové okolnosti predmetnej právnej veci a ustanovenie § 18 ods. 2\nsprávneho poriadku bolo, resp. malo byť voči úpadcovi začaté už vykonaním obhliadky v Prevádzke zo\nstrany Inšpektorátu životného prostredia Bratislava dňa 09.02.2021.\n15. Odpad, ktorého odstránenie bolo predmetnom opatrení na nápravu nariadených napadnutými\nrozhodnutiami, preukázateľne vznikol ešte v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu\na od ukončenia činnosti v Prevádzke dňa 07.04.2020 a následného vyhlásenia konkurzu na majetok\núpadcu sa jeho množstvo vzhľadom na zastavenie výrobných procesov nijakým spôsobom nezmenilo.\nNapriek snahe žalobcu od jeho ustanovenia do funkcie správcu sa na účte správy konkurznej podstaty\nnenachádzali voľné finančné prostriedky vo výške potrebnej na úhradu odvozu a likvidácie predmetného\nodpadu, a teda nebolo v možnostiach úpadcu, resp. žalobcu zabezpečiť splnenie povinnosti uloženej\nžalobcovi, o čom žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.03.2021 informoval Inšpektorát životného prostredia\nBratislava.\n16. Záver žalovaného o tom, že z prvostupňového rozhodnutia malo byť dostatočne zrejmé, že náklady\nna vykonanie nápravného opatrenia nebol povinný znášať žalobca, ale že mali byť hradené z majetku\núpadcu, bol nepreukázaný a nesprávny. Z viacerých častí prvostupňového rozhodnutia bolo totiž bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé, že Inšpektorát životného prostredia Bratislava stotožnil osobu žalobcu\ns účastníkom správneho konania a úpadcom ako prevádzkovateľom. V dôsledku uvedeného nebolo\nmožné vylúčiť požiadavku vykonania nápravného opatrenia na náklady žalobcu a vymáhanie splnenia\ntejto povinnosti priamo voči žalobcovi postihnutím jeho majetku.\n17. Opakované nariaďovanie vykonania opatrení na nápravu adresovaných priamo žalobcovi a tým\nprenášanie neúmernej zodpovednosti za vznik a nemožnosť odstránenia tohto odpadu na žalobcu\npovažoval žalobca za výkon právomoci, ktorý viedol k materiálne a vzhľadom na nezrozumiteľnosť\nvydávaných rozhodnutí aj formálne nesprávnym, iracionálnym a nespravodlivým rozhodnutiam\nporušujúcim princípy právneho štátu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2022 navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú\nv celom rozsahu zamietnuť.\n19. Z § 2 písm. g) zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, § 47\nods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a § 14 ods. 1 správneho poriadku bolo zrejmé, že v rámci\nprávnej úpravy predmetných vzťahov došlo k nezrovnalosti. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku\nbola účastníkom správneho konania osoba, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach sa malo konať. Zo skutkového stavu preskúmavanej právnej veci vyplývalo, že povinnosť\nsplniť opatrenia na nápravu patrila úpadcovi. V zmysle § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nvšak bol po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu účastníkom konania, týkajúcim sa majetku úpadcu,\nsprávca. Z premisy, že rozhodnutie správneho orgánu bolo záväzné voči štátnym orgánom a účastníkom\nkonania, vyplývalo, že osobou, ktorá mala vykonať rozhodnutím uloženú povinnosť, bol správca. Podľa\nžalovaného bolo potrebné vec riešiť aplikáciou § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na\nvýkon rozhodnutia preto bolo potrebné aplikovať § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a toto\nvykonať v mene a na účet úpadcu.\n20. Žalovaný poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozsudku\nsp. zn. 4Cdo/35/2009 zo dňa 25.02.2010, podľa ktorého to bol len správca, kto mohol po vyhlásení\nkonkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a bol to tiež len on, kto mohol\npo vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď\npriamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré boli čo i len potenciálne spôsobilé podstatu\nurčitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo\nžalovaný vystupoval priamo úpadca). Najvyšší súd Slovenskej republiky síce vychádzal z právnej úpravy\núčinnej pred prijatím zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uvádzal najmä súdne konania, podľa\nžalovaného sa však jeho právny názor dal aplikovať aj na prejednávaný prípad.\n\n21. K žalobcom namietanej zmätočnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca ako\nsprávca síce nebol prevádzkovateľom, ale v zmysle § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nbol po vyhlásení konkurzu na majetok prevádzkovateľa (t. j. v preskúmavanej právnej veci úpadcu)\núčastníkom konania, týkajúceho sa majetku podliehajúceho konkurzu. Za štandardnej situácie bol\nprvostupňový správny orgán po zistení spáchania správneho deliktu zo strany prevádzkovateľa povinný\npodľa § 35 ods. 2 písm. d) zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia na základe vykonaného konania o nariadení opatrení na nápravu, ktorého účastníkom bol\nprevádzkovateľ, nariadiť mu vykonanie opatrenia na nápravu. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu\nsa však účastníkom konania o nariadení opatrení na nápravu namiesto prevádzkovateľa stal správca,\nt. j. v preskúmavanej právnej veci žalobca.\n22. K poukazu žalobcu na § 44 zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovaný uviedol, že nekonal\nv rozpore s touto právnou normou, keďže označil ako účastníka konania žalobcu a zároveň uviedol, že\nide o správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol v konkurze.\n23. K namietanej nezákonnosti upovedomenia o začatí správneho konania, v ktorom boli vydané\nnapadnuté rozhodnutia, žalovaný uviedol, že správne konanie nemohlo byť začaté už vykonaním\nobhliadky u úpadcu, keďže touto sa začala kontrola podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej\nspráve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“), ktorá časovo\npredchádzala správnemu konaniu.\n24. Žalovaný tiež uviedol, že prípadná nemožnosť vykonania napadnutých rozhodnutí nespôsobuje ich\nnezákonnosť a ani nezakladá dôvod na ich zrušenie.\nIV.\nReplika žalobcu\n25. Žalobca v replike zo dňa 16.12.2022 zotrval na stanovisku, že mu ako samostatnému subjektu\npráva odlišnému od úpadcu nebolo možné priamo nariadiť vykonanie opatrení na nápravu. Nemal totiž\npostavenie prevádzkovateľa podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia, nikdy nebol adresátom integrovaného povolenia, a teda nebol subjektom podľa hmotného\npráva, s ktorým by mohlo byť začaté a/alebo voči ktorému by mohlo byť vedené správne konanie podľa\nzákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Rovnako nemohol byť\na nebol účastníkom správneho konania o nariadení opatrení namiesto úpadcu, keďže od vyhlásenia\nkonkurzu konal v mene a na účet úpadcu v kontexte právnej úpravy ustanovenej v § 44 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii. Nebol nositeľom hmotného práva ani podľa zákona o integrovanej\nprevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, a teda nebol vecne legitimovaným subjektom,\nvoči ktorému bolo možné začať správne konanie podľa tohto zákona. Žalobca v tomto kontexte poukázal\nna stanovisko v komentári A. B. C. a kolektívu k § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa\nktorého „pri označení konajúcej strany na strane úpadcu, keďže ide o zastúpenie, je zmluvnou stranou\nvždy úpadca zastúpený správcom, nie správca určitého úpadcu.“\n26. Žalobca nepovažoval za dostatočne určité, zrozumiteľné a jasné, že povinnosť splniť opatrenia na\nnápravu patrila úpadcovi, a že následný postih za nevykonanie nariadených opatrení mal byť uložený\núpadcovi.\n27. Žalovaný sa nevysporiadal s tým, či predmetom ním iniciovaného správneho konania bol\nmajetok podliehajúci konkurzu, a teda či sa jednalo o konanie, v rámci ktorého zákon o konkurze\na reštrukturalizácii priznáva účastníctvo správcovi namiesto úpadcu. Podľa žalobcu predmetné správne\nkonanie nebolo konaním týkajúcim sa majetku podliehajúceho konkurzu vedeného voči úpadcovi.\n28. Žalobca poukázal na zmätočnosť, nejasnosť, neurčitosť a rozpornosť v označeniach subjektov\npráv ako účastníkov správneho konania a prevádzkovateľa v rámci prvostupňového rozhodnutia\na napadnutého rozhodnutia ako aj v jednotlivých dokumentoch, ktoré ich vydaniu predchádzali, s čím\nsa žalovaný vo vyjadrení k žalobe nijako nevysporiadal. Pri vydávaní správnych aktov orgánov štátnej\nsprávy nemohla vzniknúť pochybnosť o tom, komu sa nariadenia na vykonanie opatrenia či sankcie\nukladajú.\n\n29. K poukazu žalovaného na zákon o kontrole v štátnej správe v súvislosti s otázkou začatia správneho\nkonania žalobca uviedol, že gramatickým výkladom § 18 ods. 2 správneho poriadku bolo možné dospieť\nk záveru, že povaha úkonu, ktorý mal príslušný správny orgán urobiť/vykonať, nebola zákonom výslovne\ndefinovaná, a teda mohlo ísť aj o faktický úkon, ktorým sa dá predpokladať začatie správneho konania,\nurobený vo vzťahu k účastníkovi konania. Úkony žalovaného vykonané po vydaní upovedomenia\no začatí správneho konania priamo nadväzovali na skôr vykonané úkony u úpadcu a predstavovali\niba pokračovanie v skôr začatom správnom konaní. Podľa žalobcu upovedomenie o začatí správneho\nkonania bolo vydané a doručené žalobcovi až po začatí konkurzného konania účelovo tak, aby správny\norgán začal konať priamo so žalobcom, t. j. správcom, ako účastníkom konania namiesto úpadcu.\nV.\nDuplika žalovaného\n30. Žalovaný v duplike zo dňa 27.11.2023 uviedol, že správne konanie, v ktorom boli vydané napadnuté\nrozhodnutia, sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu, keďže sa jednalo o odpad vyprodukovaný\núpadcom, ktorý zhromažďoval vo svojej Prevádzke a tiež preto, že na odvoz a likvidáciu tohto odpadu\nboli potrebné značné finančné prostriedky, ktoré museli byť hradené z majetku úpadcu.\n31. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie nebolo nepreskúmateľné, ale vychádzalo z právnej\núpravy vzťahujúcej sa na situáciu, kedy sa povinnosť uložená rozhodnutím správneho orgánu týkala\nsubjektu, ktorý bol v konkurze. Touto právnou úpravou bolo ustanovenie § 47 ods. 5 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n32. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/106/2022-67 zo dňa 02.05.2023 priznal žalobe\nodkladný účinok, keďže po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že boli splnené podmienky\nvyplývajúce z § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do\n30.06.2023 (ďalej len „SSP“) na priznanie odkladného účinku žalobe.\n33. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave\nzačal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Trnave\na Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/106/2022 bola preto zo\nzákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S\nSprávneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/106/2022.\n34. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych\nsúdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nz dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol\nbez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden\nz účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 23.01.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n35. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do\n30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n36. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\n\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom\nsúde.\n37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je\npovinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.\n39. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n40. Podľa § 2 písm. g) zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,\nprevádzkovateľ je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá úplne alebo čiastočne\nprevádzkuje alebo riadi prevádzku, spaľovacie zariadenie, spaľovňu odpadov alebo zariadenie na\nspoluspaľovanie odpadov.\n41. Podľa § 35 ods. 2 zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,\nak inšpekcia zistí nedostatky,\na) nariadi prevádzkovateľovi vykonať v určenej lehote opatrenia na nápravu,\nb) uloží pokutu za zistený správny delikt,\nc) vyzve prevádzkovateľa, aby v určenej lehote podal žiadosť o zmenu povolenia alebo\nd) rozhodne o obmedzení činnosti prevádzky alebo o zastavení činnosti v nej alebo v jej časti, ak\nprevádzkovaním nastalo alebo hrozí závažné poškodenie zdravia ľudí alebo životného prostredia alebo\nvznik značnej materiálnej škody.\n42. Podľa § 39 zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, na\nkonanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 4,\n6, 7, § 9 až 12, § 15 až 19, § 21, 25, § 26 ods. 9, § 29, § 35 ods. 6 a § 40g ods. 3 neustanovuje inak.\n43. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n44. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych\núčastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje\nosobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.\n45. Podľa § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom\npodliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,\nvyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.\n46. Podľa § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú\nmajetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na\nnávrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu\npríslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.\n47. Podľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzu podlieha\na) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,\nb) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,\nc) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky,\nd) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.\n\n48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia orgánov starostlivosti\no životné prostredie, ktorými bolo žalobcovi nariadené vykonať opatrenia na nápravu v Prevádzke\nna základe zistení nedostatkov v rámci vykonanej environmentálnej kontroly. Úlohou správneho súdu\nv nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či orgány\nstarostlivosti o životné prostredie pri nariadení vykonania predmetných opatrení žalobcovi postupovali\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n49. Správny súd s prihliadnutím k námietkam žalobcu prvotne uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť\nvecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 122/2003, rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023, ods. 33.). Vady\nv rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie\nveci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú ujmu na subjektívnych právach\nžalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť materiálne iný výsledok vo veci (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022).\nSprávne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu\nv zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023) a v systéme právneho štátu nemá\nslúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne\nzistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych\npráv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého\nprejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň\nv ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 245/2016, zo dňa 19.04.2016,). Inými slovami, úlohou správnych súdov nie\nje zabezpečovať účastníkom správneho súdneho konania vždy a po všetkých stránkach bezvadné\nrozhodnutia orgánov verejnej správy, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami orgánov\nverejnej správy a pred takými vadami administratívneho konania, ktoré by vo svojom dôsledku mohli mať\nvplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho súdneho konania, resp. administratívneho\nkonania.\n50. Správny súd s prihliadnutím k námietkam žalobcu tiež pripomína, že jazykový výklad predstavuje\nlen prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie\nsi jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako napríklad logický a systematický výklad,\nči výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania\nvnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať\ntak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá,\nprípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž 36/2006 zo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania\nobsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Preskúmavanú právnu vec preto nebolo možné\nvnímať izolovane len optikou zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia, o ktorého ustanovenia žalobca v podstatnej miere opieral svoju argumentáciu o nezákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí, bez prihliadnutia k iným právnym predpisom, a to najmä vzhľadom na\nskutočnosť, že napadnutými rozhodnutiami bola uložená povinnosť vykonať opatrenia na nápravu\nv prevádzke takého prevádzkovateľa, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a ktorý v čase vydania\nnapadnutých rozhodnutí mal postavenie úpadcu. Práve s prihliadnutím na túto skutočnosť bolo potrebné\npreskúmavanú právnu vec zo strany orgánov starostlivosti o životné prostredie posúdiť v intenciách tak\nzákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia ako aj zákona o konkurze\na reštrukturalizácii a tiež správneho poriadku.\n51. Fundamentálnou právnou otázkou v danej právnej veci bola predovšetkým otázka, či administratívne\nkonanie, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia, bolo konaním, ktoré sa týkalo majetku\npodliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi (ďalej len „majetok podliehajúci konkurzu“) a v prípade\njej kladného zodpovedania na ňu nadväzujúca otázka účastníctva žalobcu v konaní podľa zákona\no integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktoré sa týka majetku\n\npodliehajúceho konkurzu, začatom po vyhlásení konkurzu na majetok prevádzkovateľa z podnetu\norgánu príslušného na konanie, a to presnejšie otázka, či účastníkom takéhoto konania a subjektom,\nktorému sa v takomto konaní pri splnení podmienok stanovených všeobecne záväznými právnymi\npredpismi nariaďuje vykonať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, je prevádzkovateľ ako úpadca\nalebo správca konkurznej podstaty prevádzkovateľa ako úpadcu (ďalej len „správca“).\n52. Konaním, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, sa rozumie akékoľvek konanie, ktoré môže\nmať vplyv na rozsah konkurznej podstaty, vrátane konaní, v ktorých sa rozhoduje o nárokoch, ktoré majú\nbyť uspokojené z konkurznej podstaty (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/28/2020\nzo dňa 28.02.2023, ods. 26, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoE/177/2021 zo dňa\n08.03.2022, ods. 11, Pospíšil, B., Macek, J., Maliar, M., Kitta, V.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\nKomentár. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2016, s. 337 - 338). Je ním teda nepochybne tiež konanie,\nv ktorom sa rozhoduje o nariadení povinnosti vykonať určité opatrenie, ktorej realizovanie vyžaduje\nvynaloženie finančných prostriedkov, pričom keby nedošlo k vyhláseniu konkurzu, táto povinnosť by sa\nnariadila subjektu, ktorý sa vyhlásením konkurzu stal úpadcom.\n53. S poukazom na § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé a medzi žalobcom\nna jednej strane a orgánmi starostlivosti o životné prostredie na druhej strane ani nebolo sporné, že\nsúdne a iné konania, t. j. aj konania podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania\nživotného prostredia, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, možno po vyhlásení konkurzu\nzačať z podnetu orgánu príslušného na konanie, t. j. ex offo. Zákonodarca pritom v uvedenej právnej\nnorme explicitne a spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti ustanovil, že účastníkom takéhoto konania\nnamiesto úpadcu je správca. To znamená, že účastníkom konania, ktoré sa týka majetku podliehajúceho\nkonkurzu, začatého po vyhlásení konkurzu z podnetu orgánu príslušného na konanie je správca a orgán\npríslušný na konanie preto v tomto konaní koná so správcom ako s účastníkom konania. Aj podľa\nstanoviska prezentovaného v odbornej literatúre, s ktorým sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje,\n„konania, ktoré môžu začať bez návrhu, t. j. ex offo, môže príslušný orgán začať z vlastného podnetu\nkedykoľvek počas konkurzu s tým rozdielom, že namiesto úpadcu vystupuje v takomto konaní ako\núčastník konania správca, t. j príslušný orgán už koná so správcom, nie s úpadcom“ (Pospíšil, B., Macek,\nJ., Maliar, M., Kitta, V.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s.\nr. o., 2016, s. 341).\n54. Účastníctvo správcu v konaní, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, začatom po vyhlásení\nkonkurzu z podnetu orgánu príslušného na konanie v rovine označenia účastníkov tohto konania\nznamená, že ako účastník konania bude označený správca s tým, že až za jeho meno sa uvedie\noznačenie úpadcu. Takéto stanovisko ostatne bolo prezentované aj v odbornej literatúre, podľa ktorej\n„účastníkom konania je konkrétny správca, ktorého súd alebo iný orgán musí presne identifikovať\ns uvedením sídla kancelárie a za meno alebo názov správcu súd alebo správny orgán uvedie presné\noznačenie úpadcu“ (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck,\n2021, s. 463) – toto stanovisko sa síce uvádza v komentári k § 47 ods. 4 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, avšak je relevantné aj v danej právnej veci, pretože sa týka ustanovenia, podľa\nktorého správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto\núpadcu, t. j. ide o ustanovenie, ktorého materiálny obsah je v otázke účastníctva v konaní identický\ns ustanovením § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to čo do otázky účastníctva\nv konaniach uvedených v tejto právnej norme. V rovnakom duchu sa v odbornej literatúre uvádza, že\n„správca sa pri uplatňovaní nárokov označuje ako XY so sídlom kancelárie YY, správca konkurznej\npodstaty úpadcu XX so sídlom ZZ“ (Pospíšil, B., Macek, J., Maliar, M., Kitta, V.: Zákon o konkurze\na reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2016, s. 340) – toto stanovisko sa síce\nuvádza v rámci výkladu k aktívnej legitimácii v návrhových veciach počas konkurzu, avšak je relevantné\naj v danej právnej veci, pretože sa týka označenia správcu ako účastníka konania v zmysle § 47 ods.\n5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n55. Účastníkom konania podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, začatého po vyhlásení konkurzu z podnetu\norgánu starostlivosti o životné prostredie je teda nepochybne správca. Na tomto závere nemohol nič\nzmeniť poukaz žalobcu na stanovisko prezentované v komentári A. B. C. a kolektívu k § 44 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého „pri označení konajúcej strany na strane úpadcu, keďže ide\no zastúpenie, je zmluvnou stranou vždy úpadca zastúpený správcom, nie správca určitého úpadcu.“ Toto\n\nstanovisko sa totiž týka označenia účastníkov zmluvy, ktorou sa disponuje s majetkom podliehajúcim\nkonkurzu, nie označenia účastníkov administratívneho konania, ktoré sa týka majetku podliehajúceho\nkonkurzu, začatého po vyhlásení konkurzu z podnetu príslušného orgánu.\n56. Účastníctvu správcu v konaní podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania\nživotného prostredia, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, začatého po vyhlásení konkurzu\nz podnetu orgánu starostlivosti o životné prostredie, musí zodpovedať procesný postup tohto orgánu v\npredmetnom konaní. Ten musí konať so správcom ako účastníkom konania a v rozhodnutí vydanom\nv tomto konaní musí označiť správcu ako účastníka konania.\n57. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd\npreto skúmal, či sa administratívne konanie, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia, nesporne\nzačaté z podnetu Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, t. j. ex offo, začalo po vyhlásení konkurzu\na tiež to, či sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu, ako aj to, či v intenciách žalobných námietok\nvydaním napadnutých rozhodnutí a konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, došlo k zásahu do\nhmotnoprávneho postavenia žalobcu odôvodňujúceho zrušenie napadnutých rozhodnutí.\n58. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/3/2020 zo dňa 23.06.2020, zverejneného\nv Obchodnom vestníku dňa 29.06.2020, a právoplatného dňom 30.06.2020, správny súd zistil, že na\nmajetok prevádzkovateľa bol vyhlásený konkurz. Prevádzkovateľ sa vyhlásením konkurzu stal úpadcom.\nZ uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/3/2020 zo dňa 14.10.2020 správny súd zistil, že\nz funkcie správcu bola odvolaná A. D. E., F. F. E. G. X. XXXX XX, XXX XX C. a do funkcie správcu\nbol ustanovený žalobca.\n59. Z administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 07.09.2021 doručené\nupovedomenie Inšpektorátu životného prostredia Bratislava o začatí správneho konania vo\nveci nariadenia opatrení na nápravu a oboznámenie s podkladmi rozhodnutia a spôsobe ich\nzistenia č. 8934-32655/2021/Gál/370730105 zo dňa 03.09.2021 (ďalej len „upovedomenie o začatí\nadministratívneho konania“). Ako adresát bol v tomto upovedomení označený žalobca. V upovedomení\no začatí administratívneho konania sa výslovne uvádza,\nže Inšpektorát životného prostredia\nBratislava žalobcu upovedomuje („ ... Vás ... upovedomuje ... “) o začatí správneho konania vo veci\nnariadenia opatrení na nápravu, a že žalobca môže zaslať písomné vyjadrenie k podkladom rozhodnutia\na k spôsobu ich zistenia v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia. V predmetnom\nupovedomení bolo tiež uvedené, kde možno nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Z administratívneho\nspisu nevyplýva, že by žalobca na predmetné upovedomenie reagoval (napríklad vznesením námietok\njeho zmätočnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti).\n60. Keďže konkurz na majetok prevádzkovateľa bol vyhlásený dňom 30.06.2020 a administratívne\nkonanie, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia, sa začalo dňom 07.09.2021 z vlastného podnetu\nInšpektorátu životného prostredia Bratislava, je zrejmé, že administratívne konanie začalo z podnetu\npríslušného orgánu po vyhlásení konkurzu na majetok prevádzkovateľa Prevádzky, t. j. v preskúmavanej\nprávnej veci úpadcu. Na tomto závere nemohla nič zmeniť ani námietka žalobcu, že predmetné\nadministratívne konanie bolo, resp. malo byť začaté už vykonaním obhliadky v Prevádzke zo strany\nInšpektorátu životného prostredia Bratislava dňa 09.02.2021. Aj keby bola táto námietka žalobcu\ndôvodná, a teda ak by aj administratívne konanie v skutočnosti začalo 09.02.2021, ako to tvrdil žalobca,\nstále by platilo, že začalo z podnetu príslušného orgánu až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,\nktorý bol prevádzkovateľom Prevádzky.\n61. Z upovedomenia o začatí administratívneho konania vyplýva, že predmetnom tohto konania\nbolo rozhodovanie o uložení opatrení na nápravu v Prevádzke podľa § 35 ods. 2 písm. a) zákona\no integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Keďže administratívne konanie,\nv ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia, začalo po 30.06.2020, možno konštatovať, že jeho\npredmetom bolo rozhodovanie o uložení povinnosti podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole\nznečisťovania životného prostredia, ktorá sa mala realizovať v Prevádzke takého prevádzkovateľa,\nna majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a ktorý sa stal úpadcom. Zároveň možno konštatovať,\nže nebyť vyhlásenia konkurzu, účastníkom predmetného administratívneho konania by bol priamo\núpadca a zároveň, že opatrenia na nápravu v prípade ich nariadenia by musel úpadca realizovať na\nvlastné náklady. Úpadca sa totiž nemohol zbaviť svojich povinností týkajúcich sa Prevádzky, ktoré mu\n\nvyplývali zo zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a na jeho\nzáklade vydaných právoplatných rozhodnutí ukončením svojej výrobnej činnosti, ako na to správne\npoukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. To, že realizovanie povinnosti uvedenej v upovedomení\no začatí administratívneho konania by si, v prípade jej nariadenia, vyžadovalo vynaloženie finančných\nprostriedkov, nebolo sporné ani v administratívnom konaní a ani v správnom súdnom konaní. Správny\nsúd preto dospel k záveru, že administratívne konanie sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu.\n62. Vzhľadom na uvedené nezostávalo správnemu súdu iné ako konštatovať, že napadnuté rozhodnutia\nboli vydané v konaní podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia, ktoré sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu, začatom z podnetu Inšpektorátu\nživotného prostredia Bratislava ako orgánu príslušného na konanie po vyhlásení konkurzu na\nmajetok prevádzkovateľa ako úpadcu. Účastníkom tohto administratívneho konania preto namiesto\núpadcu bol žalobca. Ak teda Inšpektorát životného prostredia Bratislava prvostupňovým rozhodnutím\nnariadil vykonať opatrenia na nápravu žalobcovi a žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie, za účastníka predmetného administratívneho konania označil\nžalobcu, orgány starostlivosti o životné prostredie postupovali v súlade s relevantnou právnou\núpravou účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom boli tieto rozhodnutia vydané. Z obsahu\nadministratívneho spisu zároveň vyplýva, že orgány starostlivosti o životné prostredie umožnili žalobcovi\nrealizovať v predmetnom administratívnom konaní jemu patriace práva.\n63. Pokiaľ žalobca namietal, že od svojho ustanovenia do funkcie správcu sa na účte správy konkurznej\npodstaty nenachádzali voľné finančné prostriedky vo výške potrebnej na úhradu odvozu a likvidácie\npredmetného odpadu, a že teda nebolo v možnostiach úpadcu, resp. žalobcu zabezpečiť splnenie\nuloženej povinnosti, správny súd uvádza, že nedostatok finančných prostriedkov na realizovanie\nopatrení na nápravu nebol zákonnou prekážkou uloženia povinnosti vykonať opatrenia na nápravu.\n64. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, že z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, že náklady na\nvykonanie nápravného opatrenia nebol povinný znášať žalobca, ale že mali byť hradené z majetku\núpadcu. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa totiž výslovne uvádza, že povinnosť vykonať\nopatrenia na nápravu sa ukladá žalobcovi „ako správcovi úpadcu prevádzkovateľa: ZLIEVAREŇ Trnava,\nCoburgova 48, 917 01 Trnava, IČO: 31 417 361“. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je žalobca\ntiež označený „ako správca úpadcu: prevádzkovateľa ZLIEVAREŇ Trnava, Coburgova 48, 917 01\nTrnava, IČO: 31 417 361“. Orgány starostlivosti o životné prostredie teda konali a povinnosť uložili\nžalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu, t. j. žalobcovi bola povinnosť uložená\nv súvislosti s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty konkrétneho úpadcu. Keďže napadnutými\nrozhodnutiami bola žalobcovi povinnosť uložená ako správcovi konkurznej podstaty konkrétneho\núpadcu, náklady spojené s jej plnením mal uhradiť z majetku podliehajúceho konkurzu. Racionálnemu\nvysvetleniu právnej normy ustanovujúcej, že účastníkom určitého konania je namiesto úpadcu správca,\ntotiž zodpovedá taký výklad, podľa ktorého sa povinnosť v takomto konaní síce ukladá správcovi\nako účastníkovi konania, avšak správca túto povinnosť realizuje z prostriedkov v konkurznej podstate\nkonkrétneho úpadcu, namiesto ktorého v predmetnom konaní vystupuje ako účastník. Napokon aj podľa\nstanoviska prezentovaného v odbornej literatúre, ak je správca zaviazaný na určité plnenie, uspokojenie\ntakejto pohľadávky je možné len z konkurznej podstaty s výnimkou prípadov, keď je pohľadávka vylúčená\nz uspokojenia (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 432).\n65. Ani námietka nezrozumiteľnosti a zmätočnosti napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k nariadeniu\nopatrenia na nápravu priamo žalobcovi nebola dôvodná. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí uviedol\nskutkové zistenia, okrem iných citoval aj § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tiež uviedol,\nako túto právnu normu aplikoval na preskúmavanú právnu vec. Samotná skutočnosť, že žalobca sa\nnestotožnil s výkladom § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a spôsobom aplikácie tejto\nprávnej normy na zistený skutkový stav, nezakladá nezrozumiteľnosť ani zmätočnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n66. K § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý poukazoval žalobca, správny súd\nuvádza, že zákonodarca v tejto právnej norme upravil prechod dispozičného oprávnenia z úpadcu na\nsprávcu vo vzťahu k majetku podliehajúcemu konkurzu vyhlásením konkurzu. V § 47 ods. 5 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii zákonodarca ďalej precizoval účinky vyhlásenia konkurzu explicitnou\n\nprávnou úpravou vymedzujúcou účastníctvo v súdnych a iných konaniach, ktoré sa týkajú majetku\npodliehajúceho konkurzu, začatých po vyhlásení konkurzu z podnetu príslušného orgánu.\n67. Správny súd pripúšťa, že orgány starostlivosti o životné prostredie mohli a mali venovať zvýšenú\npozornosť označeniu a rozlišovaniu žalobcu a úpadcu. Na ilustráciu nedôslednosti orgánov starostlivosti\no životné prostredie v tomto smere možno poukázať na konštatovanie Inšpektorátu životného prostredia\nBratislava v prvostupňovom rozhodnutí, že „Prevádzkovateľ k správe o environmentálnej kontrole\nzaslal vyjadrenie zo dňa 19.03.2021 s objasnením kontrolných zistení.“ V skutočnosti toto vyjadrenie\nzasielal Inšpektorátu životného prostredia Bratislava žalobca a nie úpadca (prevádzkovateľ). Pozornosti\nsprávneho súdu tiež neuniklo, že ako adresát výzvy na prerokovanie výsledkov environmentálnej\nkontroly č. 7/2021/P zo dňa 08.03.2021 bol označený úpadca, i keď samotná písomnosť bola (správne)\ndoručovaná a doručená žalobcovi. Nedôslednosť orgánov starostlivosti o životné prostredie pri označení\na rozlišovaní žalobcu a úpadcu však nepredstavuje zásah do hmotnoprávneho postavenia žalobcu,\nktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie, keď samotné\nodstránenie tejto nedôslednosti v novom konaní by nemohlo žalobcovi priniesť materiálne iný výsledok\nvo veci.\n68. Žalobca sa v žalobe síce zmienil o tom, že odpad, ktorého odstránenie bolo predmetom opatrení\nna nápravu nariadených orgánmi starostlivosti o životné prostredie, preukázateľne vznikol ešte pred\nvyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a že od ukončenia prevádzky dňom 07.04.2020 a následného\nvyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa jeho množstvo vzhľadom na zastavenie výrobných procesov\nnijako nezmenilo, avšak neuviedol, aký dopad mali mať tieto ním uvádzané skutočnosti na otázku\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd sa preto podrobnejšie touto námietkou žalobcu ani\nnezaoberal. V konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy totiž\nplatí dispozičná zásada a bolo teda na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a určil tak rozsah súdnej\nkontroly. Nie je povinnosťou ani právom správneho súdu namiesto žalobcu vyhľadávať alebo domýšľať\nskutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n69. Námietka žalobcu (uplatnená až v replike, a teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby\nv rozpore s § 183 SSP), že upovedomenie o začatí administratívneho konania bolo vydané a doručované\nžalobcovi až po začatí konkurzného konania na majetok úpadcu účelovo, aby príslušný správny\norgán začal konať priamo so žalobcom ako účastníkom konania namiesto úpadcu, zostala v rovine\njeho nijako nepodloženej domnienky. Žalobca totiž nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie toho,\nže by bolo administratívne konanie, v ktorom boli vydané napadnuté rozhodnutia, začaté účelovo\naž po vyhlásení konkurzu. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutím Inšpektorátu životného\nprostredia Bratislava č. 4872-9426/2020/Gál/370730105 zo dňa 29.04.2020 v spojení s rozhodnutím\nč. 4872-15522/2020/Gál/370730105 zo dňa 25.05.2020 (ďalej len „rozhodnutie Inšpektorátu životného\nprostredia Bratislava zo dňa 29.04.2020 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25.05.2020“) bola úpadcovi\nnariadená povinnosť vykonať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených pri mimoriadnej kontrole\na to v lehote do 31.12.2020. Následná environmentálna kontrola zo dňa 09.02.2021, v nadväznosti na\nktorú boli vydané napadnuté rozhodnutia, bola zameraná na kontrolu splnenia opatrenia na nápravu\nnariadeného úpadcovi práve vyššie uvedeným rozhodnutím Inšpektorátu životného prostredia Bratislava\nzo dňa 29.04.2020 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25.05.2020. Environmentálna kontrola, v nadväznosti\nna ktorú boli vydané napadnuté rozhodnutia, a ani samotné administratívne konanie, v ktorom boli\nvydané napadnuté rozhodnutia, teda nemohli začať pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.\n70. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n71. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "689b0944-3ae5-41e7-bb2a-bdcff379e07d:2d657a1e-91c8-411e-bc23-8b0d06aa760c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1", "spisova_znacka": "8Asan/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1"}, {"guid": "68a4b7bc-2f3b-4f31-82a1-40131ec989fb:840c7952-7a9c-46b9-a921-bc0757645115", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5017200279.1", "spisova_znacka": "7Ssk/35/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/35/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5017200279.1"}, {"guid": "68725c21-0478-4c0d-bc80-45c5a0d3cbf8:379dec91-8070-4c5d-a0ad-f88cea464b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoE/177/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoE/177/2021 z 8. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-03-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68725c21-0478-4c0d-bc80-45c5a0d3cbf8:379dec91-8070-4c5d-a0ad-f88cea464b3f"}, {"guid": "bc12dee2-6f14-4fca-99f7-6c16c35d5135:c69e5e43-30c4-4c49-a028-27fab6bf41d3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6119248016.1", "spisova_znacka": "7Co/28/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/28/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6119248016.1"}], "citovane_v": []}