Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/78/2022 z 18. 9. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. septembra 2024, sp. zn. BA-6S/78/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200499.2
Správny súd v Bratislave | BA-6S/78/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200499.2 | 2024-09-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d71dad8b-bf8c-4ef0-b097-ffbc88d27139
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200499.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-6S/78/2022
1022200499
18. 09. 2024
JUDr. Ina Šingliarová
ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200499.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov
senátu Mgr. Pavla Ištóka a Mgr. Simony Kočišovej PhD., v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra
Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, IČO: 00 166 448, proti žalovanému: Dopravný
úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, IČO: 42 355 826, za účasti ďalších účastníkov:
1. VULM s.r.o., so sídlom Tuhovská 18, 831 06 Bratislava, IČO: 50 094 602, 2. BENE Pharma s.r.o. v
konkurze, so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208, ďalší účastníci 1. a 2. spoločne
zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 16, 902
01 Pezinok, IČO: 35 948 043, 3. Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha
1, Česká republika, IČO: 273 97 050, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 14746/2017/
OLP-004 zo dňa 14.07.2017, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania pred správnym a kasačným
súdom.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dopravný úrad (ďalej len „správny orgán“) ako orgán príslušný podľa § 48 ods. 1 písm. o) zákona
č. 143/1998 Zb. o civilnom letectve v znení neskorších predpisov (ďalej len „letecký zákon“) svojím
rozhodnutím č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14.03.2017, po preskúmaní žiadosti spoločnosti VULM s.r.o.,
IČO: 50 094 602, o zápis zmeny vlastníka do registra lietadiel, lietadla typu 390 (PREMIER IA), v.č. A.,
poznávacej značky B., z vlastníka VULM SK s.r.o., IČO: 36 830 208 na VULM s.r.o., a po preskúmaní
žaloby podanej dňa 11.04.2016 na Okresný súd Bratislava III, sp.zn. 26Cb/66/2016 žalobcom CREDIS
INVEST ALFA, s.r.o., IČO: 50 032 798, voči žalovanému VULM s.r.o., o určenie neúčinnosti právnych
úkonov spoločnosti VULM SK s.r.o., v znení žaloby podanej dňa 14.02.2017 na Okresný súd Bratislava
III, sp.zn. 23Cb/138/2016, podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“ alebo „Správny poriadok“), prerušil konanie vo
veci skôr uvedenej žiadosti do právoplatného rozhodnutia súdu o skôr podanej žalobe.
2. Proti rozhodnutiu Dopravného úradu o prerušení konania, boli podané rozklady spoločnosťami VULM
s.r.o., IČO: 50 094 602 a BENE Pharma, s.r.o., IČO: 36 830 208, o ktorých rozhodol predseda úradu
listom č. 14746/2017/OLP-004 zo dňa 14.07.2017 (ďalej aj len „napadnuté opatrenie“) ako odpoveď
na podané rozklady s tým, že podľa § 29 ods. 3 SP, proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno
odvolať; podľa § 60a SP, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konania o odvolaní;

podľa § 61 ods. 3 SP, ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konania o rozklade,
z ktorých vyplýva, že podané rozklady sú neprípustné, nakoľko proti rozhodnutiu vydanému podľa § 29
ods. 1 SP sa nemožno odvolať/podať rozklad a z uvedeného dôvodu o nich predseda úradu, ako osoba
oprávnená konať a rozhodovať o podaných rozkladoch, nebude konať.
3. Krajská prokuratúra Bratislava pod č. Kd 275/18/1100-2 zo dňa 24.08.2018 podala predsedovi
Dopravného úradu podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest prokurátora a žiadala napadnuté opatrenie
v lehote 30 dní od doručenia protestu ako nezákonné zrušiť.
4. O podanom proteste rozhodol predseda Dopravného úradu rozhodnutím č. 18592/2018/OLP-14 zo
dňa 03.10.2018 tak, že protestu prokurátora nevyhovel.
II.
Žaloba
5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.11.2018, prokurátor Krajskej prokuratúry v
Bratislave žiadal, aby súd protestom napadnuté opatrenie predsedu Dopravného úradu ako nezákonné
zrušil.
6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon rozlišuje prípady obligatórneho a fakultatívneho prerušenia
konania. Pri vymedzení okruhu správnych orgánov, zákon vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k
iným právnym predpisom, čo zákonodarca vyjadril slovami „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Z
uvedeného vyplýva subsidiarita SP a negatívne vymedzenie pôsobnosti. Subsidiarita vyjadruje vzťah
všeobecného a špeciálneho predpisu. Inými slovami, SP platí len vtedy, ak osobitné právne predpisy
neustanovujú inak. Procesné odchýlky od SP sú obsiahnuté v príslušných hmotnoprávnych predpisoch
a ich rozsah je determinovaný povahou danej matérie. Preto osobitné predpisy možno rozdeliť na
dve skupiny:a) osobitné predpisy, pri ktorých je vzťah k správnemu poriadku založený na princípe
subsidiarity, b) osobitné predpisy, pri ktorých sa princíp subsidiarity neuplatňuje, pretože ide o autonómnu
právnu úpravu.
7. Na základe uvedeného, žalobca uviedol, že letecký zákon je osobitným hmotnoprávnym právnym
predpisom na úseku civilného letectva a z § 55 ods. 1 leteckého zákona vyplýva, že na konanie podľa
tohto zákona sa procesne vzťahuje všeobecný predpis - SP v prípade, ak letecký zákon, konkrétne v
ustanoveniach § 55 ods. 2 až 4 neustanovuje inak. V § 55 ods. 2 leteckého zákona, sú vymenované
konania, na ktoré sa nevzťahuje SP, pričom medzi týmito konaniami nie je uvedené konanie podľa § 48
ods. 1 písm. o) v spojení s §25 ods. 2, 3 a §26 ods. 4 leteckého zákona. Preto v súlade s §55 ods. 1
leteckého zákona, sa na takéto konanie vzťahuje SP.
8. Letecký zákon v § 55 ods. 3 zakotvil pozitívnu odchýlku - osobitnú právnu úpravu - autonómnu vo
vzťahu k možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému podľa § 55 ods. 1 leteckého
zákona. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie o prerušení konania vo veci o zmenu zápisu do registra
lietadiel je nesporne rozhodnutím vydaným v zmysle § 55 ods. 1 leteckého zákona, preto sa rozhodnutie
vydáva v súlade s § 29 ods. 1 SP v nadväznosti na § 55 ods. 1 leteckého zákona. Avšak vzhľadom
na autonómnu právnu úpravu vyjadrenú v § 55 ods. 3 leteckého zákona, vo vzťahu k možnosti podať
opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému podľa § 55 ods. 1, je vylúčená aplikácia všeobecného
ustanovenia § 29 ods. 3 SP. Letecký zákon s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 3 rozšíril ako
osobitný autonómny právny predpis procesné oprávnenie účastníkov podať rozklad aj proti vydaným
rozhodnutiam o prerušení konania, ktoré ako procesné rozhodnutia (nie meritórnej povahy) sú vydávané
v rámci konania v zmysle § 55 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje SP.
9. Túto dôležitú právnu skutočnosť predseda Dopravného úradu v ďalšom neakceptoval, nakoľko
o podaných rozkladoch (napriek nesprávnemu poučeniu) nerozhodol v súlade so zákonom. Pokiaľ
osobitný právny predpis pripúšťa možnosť podať opravný prostriedok aj proti rozhodnutiu o prerušení
konania, ide o rozšírenie práv účastníka konania, ktoré nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Preto vo veci konajúci správny orgán je povinný túto osobitnú právnu úpravu rešpektovať
a o podaných rozkladoch rozhodnúť vo forme a spôsobom upraveným v SP. V podanom proteste
prokurátora boli dané do pozornosti predsedovi Dopravného úradu aj princípy európskeho správneho

práva, ktoré sú uvedené v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe,
konkrétne princíp viazanosti právom, princíp právnej istoty a princíp transparentnosti. Princíp viazanosti
právom vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom
poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods.
2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon a aj čl. 13 Ústavy SR, ktorý v odseku 4 zakotvuje, že pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Predmetný princíp zahŕňa nielen
požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a
všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu
právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Princíp právnej istoty je implicitne vyjadrený v čl. 1
ods. 1 Ústavy SR, ktorý apeluje najmä na jasnosť zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem,
predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz
retroaktivity právnych noriem. Žalobca poukázal na teleologický výklad sporného ustanovenia leteckého
zákona, ktorý priamo rozširuje práva účastníka konania a zakladá jeho právo aj na podávanie opravných
prostriedkov nad rámec správneho poriadku, čo nie je v našom právnom poriadku vylúčené. Z dôvodu,
že predmetné opatrenie zasahuje do práv dotknutých subjektov, nejde o opatrenie procesnej povahy
(§ 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“).
III.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.04.2019 a navrhol žalobu odmietnuť
ako neprípustnú, pretože protest prokurátora nesmeroval proti „opatreniu“ ale proti informácii a protest
prokurátora nesmie smerovať k nečinnosti. Žalobca sa nedomáha odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy, ale „zrušenia opatrenia“, ktoré ani nie je opatrením; alternatívne navrhol žalobu
zamietnuť ako neopodstatnenú. Žalovaný považuje svoj informatívny list č. 14746/2017/OLP-004 zo
dňa 14.07.2017 za list/oznámenie súladné s príslušnými zásadami správneho konania a ustanoveniami
správneho poriadku, najmä § 3 ods. 1 (zásada zákonnosti) a § 3 ods. 2 (zásada súčinnosti). Uvedenému
podľa názoru žalovaného nasvedčuje skutočnosť, že účastníci konania mohli po jeho doručení podať
podnet na prokuratúru pre nečinnosť Dopravného úradu. Žalovaný považuje za zákonné aj rozhodnutie
predsedu Dopravného úradu č. 18592/2018/OLP-14 zo dňa 03.10.2018. V podanom proteste a ani
v žalobe, žalobca nepreukázal akékoľvek prepojenie medzi ustanovením § 29 ods. 3 SP a § 55
ods. 3 leteckého zákona, okrem slova „rozhodnutie“, na základe ktorého žalobca svoj právny výklad
považuje za jednoznačný. Žalobca nepreukázal, že by „opatrením“ predsedu Dopravného úradu
(nie nečinnosťou ale jeho listom) bolo priamo zasiahnuté do konkrétnych práv subjektov. Žalobca
sa vyhol rozdielom medzi podstatou opatrenia a podstatou nečinnosti. Žalovaný sa k tejto otázke
vyjadril v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia č.18592/2018/OLP-14 zo dňa 03.10.2018. Žalovaný
považuje podaný protest za príliš všeobecný, nepodložený, neopodstatnený, cielený na jednotlivý
prípad, zabúdajúc na všetky ostatné prípady, na ktoré bude mať rozhodnutie dosah. Žalobcov protest
trpí absenciou racionálneho zdôvodnenia prepojenosti ustanovenia § 29 ods. 3 SP s ustanovením §
55 ods. 3 leteckého zákona, keď nesporným účelom ustanovenia § 55 ods. 3 leteckého zákona je,
aby o podaných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam podľa leteckého zákona nerozhodovalo
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, ale predseda Dopravného úradu na návrh ním zriadenej
komisie.
11. Aj samotný SP obsahuje obdobné ustanovenie ako je § 55 ods. 3 leteckého zákona v časti, na ktorú
sa žalobca „sústredil“, a to v ustanovení § 53. Ustanovenie § 29 ods. 3 SP je vo vzťahu k § 53 SP
špeciálnym ustanovením. Žalobca v proteste ako aj v žalobe ustanovenie § 55 ods. 3 leteckého zákona
definuje ako špeciálnu, osobitnú úpravu, pričom toto ustanovenie nerieši procesné rozhodnutia, ale iba
rozhodnutia vydané vo veci samej; preto nemá prečo byť špeciálnou úpravou vo vzťahu k nemožnosti
odvolať sa. Ide len o špeciálnu, osobitnú úpravu vo vzťahu k osobe, ktorá je oprávnená rozhodovať vo
veci odvolania voči rozhodnutiam vo veci samej, vydaných podľa leteckého zákona.
12. Žalovaný zdôraznil, že letecký zákon je hmotnoprávny predpis, ktorý nijakým spôsobom špeciálne
neupravuje procesné rozhodnutie - prerušenie konania, napriek tomu ale žalobca tvrdí „Rozhodnutie
o prerušení konania vo veci konania o zmenu zápisu do registra lietadiel je nesporne rozhodnutím
vydaným v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 leteckého zákona.“ V leteckom zákone sa vôbec nespomína

prerušenie konania, pričom prerušením konania nedochádza k žiadnym dôsledkom vyplývajúcim z
leteckého zákona, preto nie je dôvod tvrdiť, že „bolo konanie prerušené podľa leteckého zákona“.
Nesporné by malo byť, že ustanovenie § 55 ods. 1 leteckého zákona sa vzťahuje na všetky rozhodnutia,
ktoré vychádzajú z ustanovení leteckého zákona (inak ustanovenie § 55 ods. 1 leteckého zákona by
muselo byť podporené ďalším ustanovením, napr. § 26 ods. 1 pre rozhodnutie o vydaní osvedčenia,
alebo § 26 ods. 4 písm. e) pre rozhodnutie o zapísaní údaja o zriadení záložného práva pre lietadlo).
IV.
Vyjadrenie ďalších účastníkov 1. a 2.
13. Ďalší účastníci 1. a 2. sa k žalobe vyjadrili podaním svojho spoločného právneho zástupcu zo
dňa 03.04.2019 a žiadajú, aby súd správnej žalobe vyhovel. Je daný dôvod na zrušenie napadnutého
opatrenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a v súlade s § 191 ods. 4 prvej vety SSP sú dané dôvody, aby
správny súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalší účastníci poukázali, že prokurátor Krajskej
prokuratúry Bratislava podal protest na základe opakovaného podnetu účastníkov, pričom argumentácia
uvedená v správnej žalobe je zhodná s argumentáciou účastníkov a z tohto dôvodu sa ďalší účastníci
stotožňujú s dôvodmi správnej žaloby. Zdôraznili argumentáciu žalobcu, že vzhľadom na autonómnu
právnu úpravu vyjadrenú v § 55 ods. 3 leteckého zákona vo vzťahu k možnosti podať opravný prostriedok
proti rozhodnutiu vydanému podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, je vylúčená aplikácia všeobecného ust.
§ 29 ods. 3 SP. Osobitná autonómna právna úprava rozširujúca možnosť podať opravný prostriedok aj
proti rozhodnutiu o prerušení konania je vyjadrená priamo v leteckom zákone, a preto konajúci správny
orgán je povinný túto osobitnú právnu úpravu rešpektovať a o podaných rozkladoch rozhodnúť vo forme
a spôsobom upraveným v SP. Keďže správny orgán takto nepostupoval, napadnutým opatrením tak
došlo k porušeniu zákona a prokurátor v podanom proteste navrhol predmetné opatrenie ako nezákonné
zrušiť. Predseda Dopravného úradu rozhodnutím č. 18592/2018/OLP-14 zo dňa 03.10.2018 protestu
prokurátora pod sp. zn. Kd 275/18/1100-2 zo dňa 24.08.2018 nevyhovel. Účastníci zastávajú názor, že
odpoveď predsedu Dopravného úradu zo dňa 14.07.2017 na rozklady proti rozhodnutiu Dopravného
úradu o prerušení konania zo dňa 14.03.2017 je individuálnym správnym aktom, ktorý svojimi účinkami
zasahuje do práv dotknutých subjektov a v zmysle zákona o prokuratúre sa tento akt zaraďuje pod
opatrenie (§ 21 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre).
14. Ďalší účastník konania 3/ Bazcom, a.s. sa k žalobe nevyjadril.
V.
Replika žalobcu.
15. V replike zo 17.04.2019, doručenej súdu dňa 23.04.2019 žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol,
že už v samotnej žalobe uviedol, že prepojenie medzi § 29 ods. 3 SP a § 55 ods. 3 leteckého zákona
je dané ustanovením § 55 ods. 1 leteckého zákona, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. Preto ak § 55 ods.
3 leteckého zákona ustanovuje, že proti rozhodnutiu Dopravného úradu podľa odseku 1 možno podať
rozklad, znamená to, že rozklad možno podať proti všetkým rozhodnutiam vydaným podľa správneho
poriadku, čo je prípad rozhodnutia č. 05721/2017/RL-006 zo 14.03.2017 o prerušení konania podľa § 29
ods. 1 SP. Vylúčenie aplikácie § 29 ods. 3 SP je dané druhou časťou vety §-u 55 ods. 1 leteckého zákona
(aplikácia správneho poriadku ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak), pretože v odseku 3 je ustanovené,
že proti rozhodnutiu Dopravného úradu, ktoré predstavuje aj rozhodnutie č. 05721/2017/RL-006 zo dňa
14.03.2017, možno podať rozklad.
16. Žalobca opäť citoval § 21 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o prokuratúre, že prokurátor vykonáva
dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi
verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení
orgánov verejnej správy. Čo sa považuje za opatrenie orgánu verejnej správy, je definované legislatívnou
skratkou obsiahnutou v § 21 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre „Na účely tohto zákona sa rozumie
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.“ Žalobca nevidí dôvod vysvetľovať rozdiel medzi opatrením orgánu
verejnej správy a nečinnosťou orgánu verejnej správy, keďže ako nezákonné bolo žalobou napadnuté
opatrenie predsedu Dopravného úradu č. 14746/2017/OLP-004 zo dňa 14.07.2017, ktorým tento orgán

verejnej správy odoprel uplatňovanie práv účastníkovi konania, v dôsledku čoho nie je vylúčená ujma na
subjektívnych právach účastníka konania. Z povahy napadnutého opatrenia vyplýva, že ide o správny
akt, ktorý zasahuje do práv dotknutých subjektov v konaní o zmenu zápisu vlastníka do registra
lietadiel, preto tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by opatrením žalovaného, a nie jeho
nečinnosťou, bolo priamo zasiahnuté do konkrétnych práv subjektov, považuje žalobca za právne
nepodstatné.
VI.
Duplika žalovaného.
17. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 26.05.2020 zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že jeho
konanie a rozhodnutie o proteste prokurátora považuje za zákonné. Má zato, že letecký zákon procesné
rozhodnutie o prerušení konania vôbec neupravuje, preto nemôže ísť o rozhodnutie podľa leteckého
zákona. Ust. § 55 ods. 3 leteckého zákona je osobitným ustanovením k § 58 ods. 1 SP a neexistuje
dôvod vidieť akékoľvek prepojenie so špeciálnym ust. § 29 ods. 3 SP.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho správneho súdu SR a uznesenie o pribratí
ďalšieho účastníka konania.
18. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/207/2018-63 zo dňa 28. 05. 2020 napadnuté opatrenie
žalovaného č. 14746/2017/OLP-004 zo dňa 14. 07. 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
19. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd
SR rozsudkom sp.zn. 10Sžk/33/2020 zo dňa 30.03.2022, tak že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.
k. 6S/207/2018-63 zo dňa 28. 05. 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR
predovšetkým skonštatoval že žalovaný vo veci konal a rozhodnutia doručoval aj účastníkovi konania
Bazcom, a.s. Pokiaľ správny súd túto skutočnosť opomenul a vec prejednal a následne rozhodol bez
toho, aby túto osobu, ktorej svedčalo účastníctvo podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, pribral postupom podľa
§ 33 SSP do konania, procesne pochybil. Uložil správnemu súdu povinnosť ustáliť okruh účastníkov
konania v intenciách § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, teda pribrať do konania
opomenutého účastníka administratívneho konania v zmysle § 33 SSP, a ďalej s ním konať, prejednať
vec v medziach podanej žaloby a vo veci rozhodnúť.
20. Uznesením č.k. BA-6S/78/2022-140 zo dňa 08.02.2024 Správny súd v Bratislave pribral do konania
účastníka administratívneho konania Bazcom, a.s.
VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku
21. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/78/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-6S/78/2022.
22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona
č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil dňa 18.09.2024, keďže žalobca, žalovaný a ďalší účastníci konania nežiadali nariadenie
pojednávania vo veci.
23. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti

Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení leteckého zákona a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VIII.
Relevantná právna úprava
24. Podľa § 177 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ochrany iných ako
subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
25. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
26. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.
27. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej
správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov
verejnej správy.
28. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy.
29. Podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, na účely tohto zákona sa rozumie
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
30. Podľa § 21 ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, na účely tohto zákona sa rozumie
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.
31. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.
32. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, účastníkmi konania o proteste
prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom
verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol
osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste
prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím
o proteste priamo dotknuté.
33. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor podáva protest orgánu verejnej
správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal.

34. Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nemá svoj
nadriadený orgán, rozhodne o proteste sám do 30 dní od jeho doručenia.
35. Podľa § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie
protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený
podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu
na správny súd podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 1 ods. 1 leteckého zákona tento zákon upravuje vykonávanie letov lietadiel vo vzdušnom
priestore Slovenskej republiky podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, v oblasti civilného
letectva spôsobilosť a oprávnenia členov leteckého personálu, spôsobilosť lietadiel a iných výrobkov
leteckej techniky, vedenie registra lietadiel, zriaďovanie a prevádzkovanie letísk a leteckých pozemných
zariadení, vykonávanie leteckej dopravy, leteckých prác a iného podnikania v civilnom letectve, ochranu
civilného letectva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a ukladanie sankcií.
37. Podľa § 25 ods. 2 leteckého zákona, register lietadiel vedie Dopravný úrad.
38. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) leteckého zákona, do registra lietadiel sa zapisujú lietadlá, ktoré sú vo
vlastníctve právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike alebo fyzických osôb, ktoré majú štátne
občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt v Slovenskej republike.
39. Podľa § 25 ods. 3 písm. b) leteckého zákona, do registra lietadiel sa zapisujú lietadlá, ktoré
prevádzkujú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike alebo fyzické osoby, ktoré majú štátne
občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt v Slovenskej republike.
40. Podľa § 26 ods. 4 leteckého zákona, do registra lietadiel sa zapisujú tieto údaje o lietadle:
a) vlastník lietadla,
b) prevádzkovateľ lietadla,
c) registrová značka,
d) typ a výrobné číslo lietadla a ostatné základné technické údaje,
e) zriadenie záložného práva na lietadlo,
f) dátum zápisu do registra lietadiel alebo výmazu z registra lietadiel.
41. Podľa § 48 ods. 1 písm. o) leteckého zákona, dopravný úrad vedie register lietadiel ( § 25 ods. 2).
42. Podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.
43. Podľa § 55 ods. 2 leteckého zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní vo veciach zákazu a obmedzenia letov (§ 6), vyšetrovania leteckých
nehôd (§ 18), vydávania a uznávania preukazov spôsobilosti leteckého personálu (§ 19), overovania
spôsobilosti lietadiel a iných výrobkov leteckej techniky (§ 22 až 24), určovania letiskových odplát (§ 33a
až 33c), povoľovania nepravidelných dopravných letov (§ 39) iných ako dopravných letov zahraničných
prevádzkovateľov lietadiel za odplatu (§ 40), pri výkone pôsobnosti podľa § 33 ods. 3 a § 41 ods. 1 písm.
e) a ods. 11, udeľovania výnimiek podľa § 47 písm. t) a udeľovania výnimiek alebo povolení podľa §
48 ods. 1 písm. y).
44. Podľa § 55 ods. 3 leteckého zákona, proti rozhodnutiu Dopravného úradu podľa odseku 1 možno
podať rozklad. O rozklade rozhoduje predseda Dopravného úradu na základe návrhu ním zriadenej
osobitnej komisie.
45. Podľa § 55 ods. 4 leteckého zákona, opravné prostriedky proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy,
ktorými sa v záujme bezpečnosti zrušuje, odníma alebo obmedzuje platnosť dokladov (§ 54), nemajú
odkladný účinok.
46. Podľa § 1 ods. 1 SP, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy
správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 29 ods. 1 SP, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke
alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak
účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo
ak tak ustanovuje osobitný zákon.
48. Podľa § 29 ods. 2 SP, správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z
dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
49. Podľa § 29 ods. 3 SP, proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
50. Podľa § 29 ods. 4 SP, správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet
účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula
lehota uvedená v odseku 2.
51. Podľa § 29 ods. 5 SP, pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
IX.
Posúdenie veci správnym súdom
52. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného č. 14746/2017/
OLP-004 zo dňa 14.07.2017, ktorým podané rozklady ďalších účastníkov, proti rozhodnutiu Dopraného
úradu č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14.03.2017 o prerušení konania, vyhodnotil ako neprípustné,
nakoľko proti rozhodnutiu vydanom podľa § 29 ods. 1 SP nemožno podať odvolanie/rozklad, a to v
spojení s podaným protestom prokurátora.
53. Hneď v úvode právneho posúdenia súd poukazuje, že v správnom súdnictve je právo na prístup k
súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy
v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou,
pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne,
ale reštriktívne. V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia
§ 7 písm. e) SSP poskytol účastníkovi, v súčinnosti s podaným protestom prokurátora, súdnu ochranu
v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/56/2008).
54. Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. I.ÚS 37/95,
II.ÚS 50/01, I.ÚS 52/02, III.ÚS 183/2003, PL.ÚS 21/08, I.ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (sp.zn. 8Sžf/29/2010, sp.zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania
súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo
ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax
ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia
alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za
spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy/opatrenia s charakterom rozhodnutia vydané
príslušným orgánom verejnej správy.
55. Súd zastáva názor, že protest bol prokurátor oprávnený podať. Protest prokurátora je totiž právnym
prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Pri proteste prokurátora je správny orgán
viazaný len jeho rozsahom ako návrhom „sui generis“ a nie i jeho dôvodmi. Nie je úlohou správneho súdu
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Takisto to nie je úlohou prokurátora pri výkone netrestného
dozoru prokuratúry.
56. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho
základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu
rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká
právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania
a prokurátorom - podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal

podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny prípad
autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať
proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok. Súd skúma najmä to, či protest
prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody
v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži
predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami
zákona a určitým rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžrk/1/2016
zo dňa 29.11.2017).
57. Súd vyhodnotil, že protest prokurátora bol podaný prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava ako
oprávneným subjektom v zákonom stavenej lehote troch rokov od vydania opatrenia Dopraného úradu
(opatrenie vydané dňa 14.07.2017, protest prokurátora bol podaný na súd dňa 29.11.2018).
58. Z administratívneho spisu, z rozhodnutia žalovaného č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14.03.2017,
ktorým podľa § 29 ods. 1 SP prerušil konanie, je nepochybné, že žalovaný účastníkov správneho konania
poučil „Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa podľa § 29 ods. 3 správneho poriadku nemožno odvolať.
Podľa § 7 písm. e) SSP toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.“ Predmetné rozhodnutie
žalovaný vydal v konaní podľa leteckého zákona, ktorý v § 55 ods. 1 ustanovuje, že na konanie podľa
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.
59. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 29 ods. 3 Správneho poriadku k prerušeniu správneho konania
nedochádza priamo zo zákona, ale predpokladá sa forma procesného rozhodnutia správneho orgánu.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie a takéto rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu
súdom. Osobitné právne predpisy výnimočne pripúšťajú opravný prostriedok aj proti rozhodnutiu o
prerušení konania.
60. Ustanovenie § 55 leteckého zákona, zakotvujúce úpravu konania podľa tohto zákona, ktorá
je k správnemu poriadku vo vzťahu špeciality, ustanovuje pôsobnosť správneho poriadku na
konania podľa leteckého zákona. Rozdielnu situáciu predpokladá jedine v prípade odlišnej úpravy
vyplývajúcej z jeho odsekov 2 až 4. Ustanovenie § 55 ods. 2 leteckého zákona obsahuje taxatívny
výpočet jednotlivých typov konaní podľa leteckého zákona, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje.
Ustanovenie § 55 ods. 4 cit. zákona sa venuje úprave odkladného účinku opravných prostriedkov
proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy, ktorými sa v záujme bezpečnosti zrušuje, odníma alebo
obmedzuje platnosť dokladov.
61. Pre vyriešenie ťažiskovej otázky v prejednávanej veci je však nevyhnutné popri ustanovení § 55
ods. 1 leteckého zákona zamerať sa na výklad ustanovenia § 55 ods. 3 leteckého zákona. Ako už
konštatoval kasačný súd z toho jednoznačne vyplýva, že opravným prostriedkom v tomto konaní je
rozklad. Upravuje teda jediný druh opravného prostriedku, zatiaľ čo správny poriadok pozná odvolanie
a rozklad, ktoré je možné za splnenia zákonných predpokladov uplatniť voči správnemu rozhodnutiu
prvého stupňa. Z druhej vety § 55 ods. 3 leteckého zákona vyplýva, že o rozklade proti rozhodnutiu
vydanému Dopravným úradom rozhoduje predseda Dopravného úradu na základe návrhu ním zriadenej
osobitnej komisie. Je však potrebné zdôrazniť, že z ustanovenia § 55 ods. 3 je možné vyvodiť
úpravu špeciálnu vo vzťahu k správnemu poriadku jedine, čo sa týka druhu opravného prostriedku,
uplatňovaného v tomto konaní, a to v prípade rozhodnutí o hmotnoprávnych otázkach. Predmetné
ustanovenie preto nie je možné aplikovať pri riešení prípustnosti opravného prostriedku voči rozhodnutiu
procesnoprávneho charakteru, v ktorej situácii je nevyhnutné podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona
spravovať sa úpravou zakotvenou v správnom poriadku, a teda vychádzať z dikcie jeho ustanovenia
§ 29 ods. 3, v zmysle ktorého podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o prerušení správneho
konania nie je prípustné.
62. Námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že preskúmavané opatrenie žalovaného trpí vadami,
spočívajúcimi v nesprávnom poučení, z ktorých je možné vyvodiť, že preskúmavané opatrenie je
nezákonné, je taktiež nedôvodná. Z ustanovenia § 54 ods. 3 správneho poriadku, totiž vyplýva, že
pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal
opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia rozhodnutia. Zákonodarca teda v cit. zákonnom ustanovení dáva odpoveď na

otázku, aký následok spôsobuje nesprávne, resp. absentujúce poučenie správneho rozhodnutia, pričom
z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento nespočíva v nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
Následok nezákonnosti správneho rozhodnutia, smerujúci k jeho následnému zrušeniu, je možné
konštatovať len zo zákonných dôvodov.
63. Sumarizujúc správny súd uvádza plne v súlade s názorom kasačného súdu, že žalovaný nepochybil,
keď napadnutým opatrením vyhodnotil rozklady účastníkov konania 1. a 2. ako neprípustné. Správne ich
poučil aj o neprípustnosti opravného prostriedku voči predmetnému rozhodnutiu. Napadnuté opatrenie
žalovaného je vecne správne, v súlade so Správnym poriadkom a leteckým zákonom a preto súd žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP
a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného
konania nepriznal, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0
4 SSP).

(§ 139 ods.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).