Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/92/2021 z 9. 10. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 9. októbra 2024, sp. zn. BA-4Sa/92/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201863.4
Správny súd v Bratislave | BA-4Sa/92/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201863.4 | 2024-10-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 252 ods. 1 SSP, § 24 zákona č. 599/2003 Z. z., § 4 zákona č. 601/2003 Z. z., § 47 ods. 3 SP, § 33 ods. 1 písm. e) SSP, § 254 SSP, § 262 SSP, § 263 SSP, § 261 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e723f103-5354-4aac-a157-a0d7e4802dcc
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201863.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-4Sa/92/2021
1021201863
09. 10. 2024
JUDr. Marek Michaláč
ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201863.4

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D.,
právne zastúpený.: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., so sídlom: M.R. Štefánika 2618, Čadca, proti
žalovanému: Mestská časť Bratislava – Nové Mesto, so sídlom: Junácka 1, Bratislava, v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 22. novembra 2021,
označenou ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), sa žalobca domáhal, aby súd prikázal
žalovanému, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu upustil od nesprávneho úradného
postupu, následne konal, rozhodol a vydal rozhodnutie podľa príslušných platných právnych predpisov.
2. Žalobca ako iný zásah označil konanie žalovaného spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe,
ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného pod č. soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 13.08.2021,
z ktorého vyplýva, že pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti podľa § 24 zákona č. 599/2003 Z.
z., v rozhodovaní o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi na úhradu mimoriadnych výdavkov, na kúpu
základného vybavenia domácnosti – chladničky, žalovaný nerešpektuje ust. § 2, § 5 ods. 3 a 4, § 7 písm.
b, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 a § 17 Zákona č. 599/2003 Zb.
o pomoci v hmotnej núdzi, v spojení s § 4 Zákona č. 601/2003 Zb. o životnom minime, ako i ust. § 3
ods. 2,4,5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
(ďalej len ako „správny poriadok“). Teda z odôvodnenia nezákonného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný
dlhodobo neuvádza skutočnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a to na základe akých skutočnosti
a právneho posúdenia veci vychádza z hranice príjmu X.XXX,- Sk a nie z hranice príjmu X.XXX,- Sk
tak, ako to žiadal žalobca. Súčasne nie je zrejmé, ako dospel k názoru, že žalobca nebol v rozhodnom
čase občanom v hmotnej núdzi, keď neodôvodnil čo spadá pod režim a pre potreby sumy určenej ako
životné minimum, a čo vo vzťahu k žalobcovi tak, aby tento rozdiel bol zrozumiteľný a zrejmý nielen pre
správny orgán, ale aj pre žiadateľa ako účastníka konania.
3. Ďalej žalobca tvrdí, že takýto iný zásah v nesprávnom úradnom postupe žalovaného vykonaný
pri opakovanom nezákonnom vydanom rozhodnutí v oblasti sociálnych vecí, má za následok, že bol
ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Z toho dôvodu sa domáha súdnej
ochrany, aj pre následky ktoré opakovane trvajú. Tým sa odďaľuje dosiahnutie stavu právnej istoty o
právnom nároku, o ktorý v správnom konaní ide. To je podstatné východisko interpretácie § 252 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z. z., keďže je diktované ústavne garantovaným základným právom čl. 48 ods. 2
v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy SR.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobcom vymedzený iný zásah nie je možné kvalifikovať
ako iný zásah orgánu verejnej správy, nakoľko konanie podľa § 252 a nasl. SSP je inštitútom súdnej
ochrany pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo
iným individuálnym správnym aktom. Zásah je nezákonným resp. v širšom slova zmysle protiprávnym,
ak ide o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby
spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí
ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. právo na život, právo na osobnú slobodu,
právo na ochranu vlastníctva, právo na ochranu obydlia a pod.), pričom žalobca v predmetnej žalobe
neuvádza ktoré aktívne konanie žalovaného má vykazovať znaky bezprostredného zásahu, pokynu
alebo donútenia zameraného priamo proti nemu priamo vykonaného a ktoré práva, právom chránené
záujmy žalobcu boli/mali byť týmto zásahom dotknuté. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
pod zásahom v zmysle citovaného ust. § 252 ods. 1 SSP vo všeobecnosti judikatúra rozumie veľké
množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú rôznymi zákonmi oprávnené. Ide
o úkony neformálne, pre ktoré môžu a nemusia byť stanovené pravidlá napr. faktické pokyny (typické
v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštráciách, príkazy k zjednaniu nápravy).
Okrem neformálnosti samotného zákazu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu,
či príkazu. Zásah možno definovať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu,
pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému resp. proti nemu priamo vykonaného.
Zásahy súvisia väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako správny dozor
(napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície, či iných vojakov, príslušníkov väzenskej
justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície, ale aj úkony úradných osôb pri
výkone štátneho a stavebného dohľadu, daňové kontroly, atď.).
5. Žalovaný má taktiež za to, že lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
začala žalobcovi plynúť najneskôr odo dňa prevzatia rozhodnutia, t.j. od 24.08.2021, pričom posledný
deň dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa 24.10.2021. Žalobca
podal predmetnú žalobu na súd v mesiaci november 2021. S prihliadnutím na uvedené okolnosti je
zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná zjavne oneskorene, t.j. po
uplynutí lehoty na jej podanie.
6. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že za nesprávny úradný postup
považuje opakované konanie „úradnou osobou žalovaného“, ktorá o veci samej rozhoduje v rozpore
s čl. IV ods. 5 Zásad poskytovania finančných výpomocí obyvateľom mestskej časti BNM, pretože
o veci samej má rozhodovať Komisia sociálnych vecí a bývania Miestneho zastupiteľstva mestskej
časti Bratislava Nové Mesto. Zároveň za iný zásah v nesprávnom úradnom postupe, žalobca označuje
konanie žalovaným (úradná osoba), ktorý rozhodoval o veci samej bez žalobcu, pretože opakovane
požadoval byť prítomný v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku, preto žalobca o sebe
tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmov iným zásahom žalovaného
priamo zameraným alebo vykonaným proti nemu, prípadne priamo dotknutý jeho následkami na
„sociálnu pomoc“ garantovanú čl. 39 ústavy.
7. Žalobca svoje tvrdenia preukazuje na podklade vydaných rozhodnutí žalovaným pod
soc.176/2003-642093-Ja zo dňa 23.02.2004, pod soc.176/2003- 642093-Ja zo dňa 20.08.2007, pod
soc. 176/2003-642093-Ja zo dňa 15.03.2010, pod soc. 176/2003-642093-Ja zo dňa 29.01.2014, pod
soc.176/2003-642093-Ja zo dňa 23.09.2015, pod 41827/1914/2018/PR/BIHJ zo dňa 03.12.2018, pod
43580/7645/2020/PR zo dňa 03.12.2020, pod soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 13.08.2021, pod
25399/4222/2023/PR/HALK zo dňa 17.07.2023, pod 13715/ 4097/2024/SOC/JAKA zo dňa 20.03.2024
a Zásad poskytovania finančných výpomocí obyvateľom mestskej časti Bratislava Nové Mesto, z
ktorých vôbec nevyplývajú žiadne skutočnosti, že o veci rozhodovala Komisia sociálnych vecí a bývania
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Nové Mesto a žalobcovi bola daná príležitosť, byť
prítomný v zmysle § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku.
8. Žalobca zároveň spochybňuje vyjadrenie žalovaného k lehote podania žaloby, pretože v tomto
prípade ide o pokračujúci nezákonný zásah, najmä vyplývajúci z rozhodnutí žalovaného pod
soc.176/2003-642093-Ja zo dňa 23.02.2004, pod soc.176/2003-642093-Ja zo dňa 20.08.2007, pod
soc. 176/2003-642093-Ja zo dňa 15.03.2010, pod soc. 176/2003-642093-Ja zo dňa 29.01.2014, pod
soc. 176/2003-642093-Ja zo dňa 23.09.2015, pod 41827/1914/2018/PR/BIHJ zo dňa 03.12.2018,

pod 43580/7645/2020/PR zo dňa 03.12.2020, pod soc. 176/2003- 642093-Já zo dňa 13.08.2021,
pod 25399/4222/2023/PR/HALK zo dňa 17.07.2023, pod 13715/ 4097/2024/SOC/JAKA zo dňa
20.03.2024.V tejto súvislosti zároveň žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. II. ÚS 635/18.
9. Vyjadrením zo dňa 24.06.2024 žalobca zotrval na tom, že svoju žalobu podal ako žalobu proti inému
zásahu orgánu verejnej správ. Tvrdí, že je ukrátený na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch iným zásahom žalovaného v postupe vykonanom pri plnení jeho úloh priamo zameraným
alebo vykonaným proti nemu, prípadne bol postupom žalovaného priamo dotknutý vzniknutými
následkami, a to „pracovníkom miestneho oddelenia žalovaného“, ktorý aj po podanej žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, doposiaľ svojou nezákonnou činnosťou prejednáva a rozhoduje
o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi v rozpore so Zásadami poskytovania jednorazových finančných
výpomoci obyvateľom mestskej časti Bratislava Nové Mesto.
10. Žalobca vyššie uvedenú skutočnosť preukazuje z administratívneho spisu, a to z rozhodnutia
žalovaného pod soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 23.02.2004, z rozhodnutia pod soc. 176/2003-642093Já zo dňa 15.03.2010, z rozhodnutia pod soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 29.01.2014, z rozhodnutia
pod soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 23.03.2015, z rozhodnutia pod soc. 41827/1914/2018/PR/BIHJ
zo dňa 03.12.2018, z rozhodnutia pod 43580/7645/ 2020/PR zo dňa 03.12.2020, z rozhodnutia pod
soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 13.08.2021, z rozhodnutia pod 25399/4222/2023/PR/HALK zo dňa
17.07.2023 a rozhodnutie žalovaného pod 13715/4097 /2024/SOC/JAKA zo dňa 20.03.2024, z ktorých
vyplýva, že vo veci samej rozhoduje neoprávnený subjekt miestneho oddelenia žalovaného, ktorý koná
v rozpore s čl. IV ods. 5 Zásad poskytovania jednorazových finančných výpomoci obyvateľom mestskej
časti Bratislava Nové Mesto.
11. Žalobca v tomto prípade poukazuje na konkrétny čl. IV ods. 5 Zásad poskytovania jednorazových
finančných výpomoci obyvateľom mestskej časti Bratislava Nové Mesto, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že rozhodovanie o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi výslovne patrí „Komisie sociálnych vecí a bývania
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Nové Mesto“, pričom k takémuto kroku doposiaľ
nedošlo už po zrušení napadnutého rozhodnutia pod soc. 176/2003-642093-Já zo dňa 02.07.2003 a
vrátenia vecí žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
12. Teda žalobca má za to, že v tomto medziobdobí je skutočne a priamo zasahované do jeho
práv a právom chránených záujmov, od vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného pod soc.
176/2003-642093-Já zo dňa 23.02.2004 až po súčasnosť. Žalobca od podania žaloby zo dňa
22.11.2021, aj napriek pokračujúcemu inému zásahu, snaží sa resp. domáha sa riadnym opravným
prostriedkom, zabrániť žalovanému k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré je bez súdnej ochrany opätovne
zavŕšené takouto nezákonnou činnosťou neoprávneným subjektom (rozhodnutie žalovaného pod
25399/4222/2023/PR/HALK zo dňa 17.07.2023 a rozhodnutie žalovanej pod 13715/4097/2024/SOC/
JAKA zo dňa 20.03.2024). Keďže neoprávnený subjekt nerešpektuje čl. IV ods. 5 Zásad poskytovania
jednorazových finančných výpomoci obyvateľom mestskej časti Bratislava Nové Mesto, tým opätovne
dochádza k nezákonnému podkladu pre vydanie nového rozhodnutia vo veci jednorazovej dávky v
hmotnej núdzi.
13. K vyjadreniam žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukazuje na to, že žalobca za iný zásah označil
postup žalovaného pri prijímaní rozhodnutí, ktorý bol podľa žalobcu v rozpore s Čl. IV ods. 5 Zásad
poskytovania jednorazových finančných výpomocí obyvateľom mestskej časti Bratislava – Nové.
14. Z takto koncipovaného textu, je zrejmé, že žalobca v skutočnosti napáda konanie o priznaní/
nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, teda administratívne konanie žalovaného, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného. Konanie o priznaní/nepriznaní jednorazovej dávky v
hmotnej núdzi je osobitné administratívne konanie, na ktoré sa primerane vzťahuje SP.
15. Rozhodnutia žalovaného vydané v konaní o priznaní/nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej
núdzi sú v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP správnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v
administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V zmysle uvedeného, pred vydaním Rozhodnutí

žalovaného prebehlo formalizované administratívne konanie, preto má žalovaný za to, že sa nejedná o
iný zásah orgánu verejnej správy, tak ako to tvrdí žalobca.
16. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že konanie o priznaní/nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi
žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného je „iným zásahom orgánu verejnej
správy“, toto tvrdenie nemá oporu v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže nezákonný zásah v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia a judikatúry všeobecných súdov nesmie mať formu rozhodnutia, ani základ v
rozhodnutí orgánu verejnej správy, pretože iný zásah má čisto faktickú povahu, t.j. neprebehlo pri ňom
žiadne administratívne konanie.
17. V takomto prípade sa teda žalobca nemôže domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy argumentujúc, že iným zásahom je postup žalovaného pri prijímaní rozhodnutí, ktorý bol podľa
žalobcu v rozpore s Čl. IV ods. 5 Zásad. Zároveň žalovaný má za to, že pre posúdenie dôvodnosti
žaloby v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je irelevantné, či postup pri prijímaní
rozhodnutí žalovaného bol v súlade s Čl. IV ods. 5 Zásad alebo nie.
18. Podaním zo dňa 09.09.2024, žalobca uvádza, že ako invalidný dôchodca jeho subjektívne verejné
práva a právom chránené záujmy sú od podania žiadosti až po súčasnosť opakovane porušované
a priamo dotknuté iným zásahom žalovaného. Žalobca sa preto podanou žalobou domáha súdnej
ochrany pred opakovaným nezákonným iným zásahom podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP, keďže za iný zásah
resp. v širšom zmysle protiprávny útok, považuje opakovanú nezákonnú činnosť žalovaného, prípadne
nečinnosť, či postup v zisťovaní skutkového stavu vo veci poskytovania jednorazovej dávky v hmotnej
núdzi s nesprávne právnym posúdením veci v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. o sociálnej pomoci. V
tomto prípade ide o činnosť, či postup žalovaného, ktorá priamo zasahuje do subjektívnych verejných
práv a právom chránených záujmov žalobcu na verejnú sociálnu pomoc zaručenú čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy.
3. Ústava Slovenskej republiky zaručuje sociálnu pomoc v čl. 39. Ústavným základom pre zabezpečenie
základných životných podmienok na účely poskytnutia sociálnej pomoci je čl. 39 ods. 1, 2 a 3, podľa
ktorých občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu,
ako aj pri strate živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na
zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví
zákon. V danej veci ide o zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
19. Žalobca na základe článku IV. ods. 5 Zásad namieta, že iným zásahom (nezákonným postupom)
žalovaný priamo zasahuje do jeho subjektívnych verejných práv v zistení skutkového stavu žalobcu na
sociálnu pomoc, pretože o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi od roku 2004 až doposiaľ nerozhodovala
Komisia sociálnych vecí a bývania Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ale
pracovníčka miestneho odd. Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto – t.č. E. F., ktorá vôbec z povinnosti
nepostupovala v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorému odňala právo na vyjadrenie sa k
danému postupu vo veci samej.
20. Na pojednávaní nariadenom na deň 17.09.2024 žalobca uviedol, že namieta voči tomu, že v zmysle
§ 3 ods. 2 a § 33 Správneho poriadku mu žalovaný uprel právo na vyjadrenie sa k podkladom pred
vydaním rozhodnutia a o veci nerozhodol v zmysle čl. IV ods. 5 zásad Mestskej časti Bratislava – Nové
Mesto a že o výške výplaty nesprávne rozhoduje komisia sociálnych vecí Mestskej časti Bratislava –
Nové Mesto.
21. V predmetnej veci sa žalobca domáha ochrany pred porušovaním jeho subjektívnych verejných
práv a právom chránených záujmov na verejnú sociálnu pomoc zaručenú čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy.
Na podporu svojho tvrdenia o opakovanom porušovaní jeho práv iným zásahom označuje dôkazy z
administratívneho spisu, v konaní žalovaného pod č. soc. 176/2003-642093 - Já zo dňa 02.07.2003,
zo dňa 23.02.2004, zo dňa 20.08.2007, zo dňa 15.03.2010, zo dňa 29.01.2014, zo dňa 23.09.2015, zo
dňa 03.12.2018, zo dňa 03.12.2020, zo dňa 13.08.2021, zo dňa 17.07.2023 a zo dňa 20.03.2024, z
ktorých vyplýva, že žalovaný postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, opomenul
svoju zákonnú povinnosť umožniť žiadateľovi, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť
svoje výhrady voči konaniu, ktoré stále prebieha v rozpore so zákonom č. 599/2003 o hmotnej
núdzi, o to najmä keď Komisia sociálnych vecí a bývania mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, v
rámci rozhodovacej činnosti nezabezpečuje skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre konanie a

rozhodnutie, preto ide o faktický nezákonný postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy,
pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred žiadne formalizované administratívne konanie,
keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia žalovaným..
22. Žalobca žiada, aby súd vydal uznesenie, ktorým:
-súd určuje, že prejednávaný postup Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v konaní pod č.
soc.176/2003-642093 - Já, o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, je nezákonný,
súd zakazuje Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, pokračovať v nezákonnom postupe
prejednávaťjednorazovú dávku v hmotnej núdzi, vedené v konaní pod č. soc.176/2003-642093 - Já,
-súd ukladá Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia, obnovila stav pred prejednávaným nezákonným postupom o jednorazovú dávku v hmotnej
núdzi, vedené v konaní pod č. soc.176/2003-642093 - Já,
súd prikazuje Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, aby konanie pod č. soc.176/2003-642093 - Já,
o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, prejednávala a rozhodla Komisia sociálnych vecí a bývania
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Nové Mesto,
-žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi trovy právneho zastupovania, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.
23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, a tiež svojich doterajších
písomných vyjadreniach vo veci.
24. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach vo veci. Žiada žalobu
ako oneskorene podanú odmietnuť, resp. zamietnuť ako nedôvodnú.
25. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1.
júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a dňa 31. októbra 2023 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami náhodným výberom
pridelená do samosudcovského oddelenia 18Sa.
26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP na konanie
v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy, v konaní nariadil
pojednávanie na deň 17.09.2024 (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a/ SSP), pričom dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
30. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať
aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.
33. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
34. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
35. Podľa § 262 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1,
uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
36. Podľa § 262 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou
obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu,
prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je
viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu,
prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
37. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
38. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.
39. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe
vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna
úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm.
e/ (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu
verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo
žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu
verejnej správy na mieste samom.
40. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej
rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie
na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné
na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe
určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako
aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného
priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.
41. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho
orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy,
ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti.

42. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým
sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia
byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,
pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré
nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú,
a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,
a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.
Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či
príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (rozhodnutie Nejvyššího správního
soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004).
43. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie
hmotného práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho
procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia resp. opatrenia správneho
orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva
a povinnosti, odňatí oprávnenia, prípadne aj v nevyhovení žiadosti.
44. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby
domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a
či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej
správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok,
a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva
subsidiarita zásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe).
45. Zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca videl iný zásah v procesnom konaní
žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného pod č. 176/2003-642093-Já zo dňa
13.08.2021.Uvedený iný zásah žalobca zrozumiteľne a jasne vymedzil vo svojej žalobe zo dňa
22.11.2021 a na tomto vymedzení žalobca na pojednávaní zo dňa 17.09.2024 aj zotrval.
46. Konkrétne žalobca namieta, že mu bolo zasiahnuté do jeho práv tým, že žalovaný neuvádza
skutočnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, na základe akých skutočností a právneho posúdenia
veci žalovaný vychádzal z hranice príjmu X.XXX Sk a nie z hranice X.XXX Sk. Z odôvodnenia
rozhodnutia zo dňa 13.08.2021 nie je žalobcovi zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že žalobca nebol
v rozhodnom čase občanom v hmotnej núdzi, keď žalovaný neodôvodnil čo spadá pod režim a pre
potreby sumy určenej ako životné minimum. Taktiež namieta konanie „úradnou osobou žalovaného“,
ktorá o veci samej rozhoduje v rozpore s čl. IV ods. 5 Zásad poskytovania finančných výpomocí
obyvateľom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.
47. Vo svetle vyššie uvedených právnych východísk tak namietaný postup žalovaného v konaní v ktorom
rozhoduje o jednorazovej dávke sociálnej pomoci, ktoré je zavŕšené rozhodnutím žalovaného vo veci,
nie je možné chápať ako iný zásah (faktický postup) orgánu verejnej správy pri výkone verejnej
správy, pretože sa jedná o procesný postup žalovaného, ktorý predpokladá Správny poriadok, jedná
sa o formalizované administratívne konanie žalovaného, ktorého výsledkom je vydané rozhodnutie pod
č. 176/2003-642093-Já zo dňa 13.08.2021. Žalovaný procesným postupom autoritatívne zasiahol do
právnej situácie konkrétnej fyzickej osoby (žalobcu) tým, že vydal predmetné rozhodnutie, obsahujúce
odôvodnenie spolu s uvedením právnej úpravy, ktorú žalovaný aplikoval na situáciu žalobcu.
48. V tomto smere tunajší súd poukazuje aj na komentár k SSP, „za zásah v zmysle § 250v ods.
1 OSP nepovažovala judikatúra vydanie právneho predpisu ani vydanie rozhodnutia, ani nečinnosť
orgánu verejnej správy (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz 3/2010, z 15. februára 2011 –
G. ). Nezákonný zásah nesmel mať ani formu, resp. základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom
sa navrhovateľ musel domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom celkom odlišného
mechanizmu súdnej ochrany (napríklad prostredníctvom žaloby v správnom súdnictve). Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžz 1/2010, z 28. apríla 2011 (G.) návrh proti nezákonnému zásahu
nemôže byť považovaný za náhradu žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej
dispozícii účastníka konania určiť, či podá návrh podľa piatej hlavy piatej časti OSP, alebo žalobu podľa

jej druhej hlavy“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár.
Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 252).“
49. Správny súd uvádza, že konanie u žalovaného, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím pod č.
176/2003-642093-Já zo dňa 13.08.2021 bolo začaté v súlade s právnymi predpismi § 33 ods. 1 a nasl.
zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 33 ods.
1 a nasl. zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Konanie o priznaní/nepriznaní jednorazovej
dávky v hmotnej núdzi je osobitné administratívne konanie, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok.
Rozhodnutia žalovaného vydané v konaní o priznaní/nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sú
v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP správnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté. V zmysle uvedeného, pred vydaním rozhodnutí žalovaného vždy
prebehlo formalizované administratívne konanie.
50. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že konanie o priznaní/nepriznaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi
žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného je „iným zásahom orgánu verejnej
správy“, toto tvrdenie nemá oporu v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže nezákonný zásah v zmysle ustálenej
judikatúry nie je procesný postup správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia. Iný zásah nesmie mať
formu rozhodnutia, ani základ v rozhodnutí orgánu verejnej správy, pretože iný zásah má čisto faktickú
povahu, t.j. neprebehlo pri ňom žiadne administratívne konanie. Pokiaľ má žalobca za to, že postupom
správneho orgánu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia boli porušené jeho práva, a jedná sa o konanie,
na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, zákonodarca poskytuje účastníkovi konania,
právo namietať nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa prostredníctvom práva
na odvolanie v zmysle § 53 Správneho poriadku (o práve na podanie odvolania bol žalobca aj poučený
žalovaným v rámci jeho rozhodnutia zo dňa 13.08.2021). Pokiaľ nesprávny úradný postup orgánu
verejnej správy prvého stupňa sa premietol aj do nezákonnosti jeho rozhodnutia a táto nezákonnosť
nebola odstránená ani v odvolacom konaní, má žalobca právo podať proti rozhodnutiu o odvolaní
správnu žalobu, v konkrétnom prípade žalobca môže podať správnu žalobu v sociálnych veciach podľa
§ 199 a nasl. SSP. Avšak nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi pred namietaným nesprávnym
úradným postupom žalovaného v konaní pred vydaním rozhodnutia v súdnom konaní o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy.
51. V tomto smere správny súd poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3 Sžz /2/2012 zo dňa 13.11.2012, „Samotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto
prípade začaté v súlade s právnymi predpismi, však nie je možné považovať podľa názoru senátu
za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Správne konania, vedené pred orgánmi verejnej
správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom
v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne
súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné úplne negovať vedenie a účinky
správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa
predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by
došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou.“
52. Na doplnenie súd uvádza, že sa viac krát pokúsil odstrániť vady žalobcovej žaloby a to uzneseniami
sp. zn. 4Sa/92/2021 zo dňa 11.01.2022 a sp. zn. BA-4Sa/92/2021 zo dňa 30.05.2024, pričom
v podaniach reagujúcich na predmetné uznesenia, žalobca vždy zotrval v tom, že sa svojou žalobou
zo dňa 22.11.2021 domáhal ochrany svojich práv, prostredníctvom ustanovenia § 252 a nasl. SSP a to
konaním o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
53. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej
nápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený
správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku
súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), podľa ktorého
„žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a
to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne

ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy.
Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému
prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento
prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom
zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať
na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný
petit“( rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023).
54. Taktiež hoc sa žalovaný domáhal, aby súd žalobu odmietol, ako oneskorene podanú v zmysle §
98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd s ohľadom na osobitosť veci žalobcu (o priznanie jednorazovej
dávky sociálnej pomoci v hmotnej núdzi sa žalobca domáha od 09.06.2003), mal súd za to, že žalobcovi
poskytne meritórnym prejednaním jeho veci väčšiu ochranu jeho práv ale najmä poučí žalobcu o tom,
akým spôsobom sa môže domôcť ochrany svojich práv, ak ich porušenie vidí v nesprávnom postupe
orgánu verejnej správy, ktorý sa následne odrazil aj v nezákonnosti samotného rozhodnutia.
55. Na základe uvedeného nezostalo správnemu súdu iné ako konštatovať, že v prejednávanom
prípade bol právny prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený nesprávne, keďže súdneho prieskumu
rozhodnutia žalovaného (v rámci ktorého sud bude skúmať aj procesný postup žalovaného pred vydaním
rozhodnutia) je možné domáhať sa správnou žalobou v sociálnych veciach a nie žalobou podľa druhej
hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku t. j. v rámci osobitného konania o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy.
56. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju uznesením podľa § 261 SSP uznesením zamietol.
57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP
tak, že aj keď žalovanému vznikol nárok na úplnú náhradu trov konania v dôsledku jeho úspechu v
konaní, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo
požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a/ SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).