{"guid": "40ed902f-fd96-4fde-acbd-edc7eb1ca33e:706a7b33-c0e7-4ea4-9f9f-56d557fa151c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1", "spisova_znacka": "BA-1S/204/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/204/2021 z 19. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. novembra 2024, sp. zn. BA-1S/204/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1", "identifikacne_cislo": "1021201253", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/147", "nazov": "zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/147-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-38", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/706a7b33-c0e7-4ea4-9f9f-56d557fa151c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/204/2021\n1021201253\n19. 11. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1021201253.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: LASER servis,\nspol. s.r.o., so sídlom Lipová 3, 900 81 Šenkvice, IČO: 35 755 989, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990\n516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100940261/2021 zo\ndňa 31.05.2021, č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100940037/2021 zo dňa 31.05.2021, č.\n100939945/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100939714/2021 zo dňa\n31.05.2021 a č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021 takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100940261/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100940037/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nIV. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939945/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nV. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nVI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939714/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nVII. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021 a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nVIII. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015, júl 2015, september 2015, október 2015,\nnovember 2015 a december 2015. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol\nz daňovej kontroly č. 101741896/2020 zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“).\nProtokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené\nžalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 11.01.2021.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100306228/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie I.“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi\nako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 6 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie február 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100940261/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie I.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie I.\n3. Správca dane rozhodnutím č. 100306828/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie II.“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel\nv sume nadmerného odpočtu vo výške 6 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie apríl 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie II.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie II.\n4. Správca dane rozhodnutím č. 100307370/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie III.“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel\nv sume nadmerného odpočtu vo výške 10 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie júl 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100940037/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie III.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie III.\n5. Správca dane rozhodnutím č. 100308148/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie IV.“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil\nrozdiel v sume 10 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 a vyrubil\ndaň v sume 4 334,50 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 100939945/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie IV.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie IV.\n6. Správca dane rozhodnutím č. 100308806/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie V.“) podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil rozdiel\nv sume nadmerného odpočtu vo výške 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\noktóber 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie V.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie V.\n7. Správca dane rozhodnutím č. 100309418/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie VI.“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil\nrozdiel v sume 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 a vyrubil\ndaň v sume 9 692,40 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 100939714/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie VI.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie VI.\n8. Správca dane rozhodnutím č. 100309749/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie VII.“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu\nurčil rozdiel v sume 20 000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015\na vyrubil daň v sume 13 328,08 eura. Žalovaný rozhodnutím č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie VII.“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie VII.\n9. Správca dane vo všetkých prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že na základe skutočností\na zistení v priebehu daňovej kontroly ako aj z predložených daňových a účtovných dokladov vyplynulo,\nže všetky fakturované služby (propagácia žalobcu počas mediálnej kampane prebiehajúcej v súvislosti\ns muzikálom DRACULA) sa týkali propagácie podujatia „DRACULA OPEN AIR – 2015“. Správca dane\npreto dospel k záveru, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia, a že v prípade fakturovaných\nslužieb sa jednalo o propagáciu podujatia. Zo všetkých zistení správcu dane vyplynulo, že obsahom\nfakturovaných služieb nebola propagácia žalobcu, ale informovanie o podujatí „DRACULA OPEN AIR\n\n– 2015“. Takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter. Verejnosť sa len zo samotného\nnázvu nemohla dozvedieť, čím sa žalobca zaoberá a už vôbec nie vtedy, ak bolo v televízii, či rádiu\npropagované len samotné podujatie.\n10. Správca dane vo všetkých prvostupňových rozhodnutiach taktiež konštatoval, že v prípade\nfakturovaných služieb nešlo o reklamu, ale o poskytnutie sponzorského príspevku, a že sponzorský\npríspevok nie je predmetom dane. Predložené doklady samé osebe nepotvrdzovali, čo bolo účinkom\ndeklarovaných reklamných služieb na predmet podnikania žalobcu, ani že tieto zdaniteľné plnenia\nboli použité na dodávky tovarov a služieb v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu. Ako vyplývalo\nz predložených dokladov, k reklame o činnosti daňového subjektu neprišlo. Teda predmetné zdaniteľné\nplnenia neprezentovali samotný daňový subjekt a jeho činnosti a neboli tak použité na dodávky tovarov\na služieb. Žalobca preto nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n11. Žalovaný vo všetkých napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že sa stotožňuje s tvrdením správcu\ndane, ktorý uviedol, že obsahom predmetných služieb, resp. slovami finančných orgánov „obsahom\npredložených dôkazov“ nebola propagácia žalobcu, ale informovanie o konaní muzikálu „DRACULA\nOPEN AIR – 2015“. Takáto forma prezentácie mala len informatívny charakter.\n12. Žalovaný vo všetkých napadnutých rozhodnutiach taktiež konštatoval, že na základe zistení správcu\ndane nebolo preukázané uskutočnenie fakturovaných služieb tak, ako to bolo uvedené na jednotlivých\nfaktúrach. K dodaniu služby od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. reálne nedošlo, dodávateľovi\nnevznikla daňová povinnosť a odberateľovi (žalobcovi) nevzniklo právo na odpočítanie dane.\n13. Žalovaný vo všetkých napadnutých rozhodnutiach napokon konštatoval, že správca dane pri\nvýkone daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych\npredpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom priznaní, pričom\nvychádzal aj z účtovných a daňových dokladov predložených žalobcom ako aj z jednotlivých ustanovení\nrelevantných právnych predpisov. Správca dane pri výkone daňovej kontroly skúmal splnenie podmienok\npre uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom zistil, že tieto zo strany žalobcu pri zdaniteľných\nobchodoch fakturovaných spoločnosťou NOBOX MEDIA s.r.o. splnené neboli, a tým mu nevzniklo právo\nna odpočítanie dane.\nII.\nŽaloba\n14. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.08.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nč. 100940261/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100940161/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100940037/2021\nzo dňa 31.05.2021, č. 100939945/2021 zo dňa 31.05.2021, č. 100939866/2021 zo dňa 31.05.2021,\nč. 100939714/2021 zo dňa 31.05.2021 a č. 100939544/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej spolu len\n„napadnuté rozhodnutia“), ich zrušenia a vrátenia vecí na ďalšie konania ako aj priznania práva na\nnáhradu trov konania.\n15. Žalobca bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach z dôvodu, že tieto rozhodnutia\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí, ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal\nžalovaný za základ pre tieto rozhodnutia, bol v rozpore s dôkazmi, ktoré boli žalobcom predložené\nza účelom preukázania ním tvrdených skutočností. Keďže napadnuté rozhodnutia boli vydané na\nidentickom skutkovom základe a týkali sa tých istých účastníkov, pričom boli obsahovo zhodné, z dôvodu\nhospodárnosti žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí v spoločnom\nkonaní.\n16. Finančné orgány neuznali nárok žalobcu na odpočítanie dane (v jednotlivých zdaňovacích\nobdobiach) z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. za dodanie služby,\nktorou bola reklama žalobcu v súvislosti s kultúrnym podujatím „DRACULA – MUZIKÁL“. Podkladom\npre dodanie služby, ktorá spočívala v prezentácii obchodného mena – loga žalobcu v súvislosti\ns reklamnou kampaňou kultúrnych podujatí, a to konkrétne podujatia „DRACULA – MUZIKÁL“, bola\npísomná zmluva, ktorá definovala rozsah práv a povinností zmluvných strán, označenie mediálnych\nnosičov, na ktorých malo byť zverejnené logo žalobcu, spôsob fakturácie za realizáciu služby, platobné\npodmienky, ako aj definovanie povinnosti dodávateľa, ktorá spočívala v odovzdaní dôkazu o naplnení\n\npredmetu zmluvy, ktorou bola hodnotiaca správa, ktorej súčasťou bola fotodokumentácia, CD nosiče,\ntzn. dôkazy preukazujúce samotnú realizáciu zdaniteľného plnenia. Tieto dôkazy boli správcovi dane\nv rámci výkonu daňovej kontroly predložené.\n17. Dodávateľ reklamy disponoval reklamnými právami v rozsahu zverejnenia subjektov na mediálnych\nnosičoch, ktoré zverejňovali aj reklamu daného druhu kultúrneho podujatia, miesto a čas jeho konania.\nReklamné práva dodávateľ reklamy nadobudol na základe písomných zmlúv od organizátora tohto\nkultúrneho podujatia, ktorou v danom prípade bola spoločnosť SILVIA PRODUCTION, s.r.o. Aj týmito\ndôkazmi správca dane disponoval.\n18. So záverom žalovaného nebolo možné súhlasiť, keďže nemal oporu v relevantnej právnej úprave,\nktorá skutočnosť bola premietnutá aj v samotných odôvodneniach jednotlivých napadnutých rozhodnutí,\nktoré boli zmätočné, a v ktorých absentovali akékoľvek logické právne úvahy žalovaného vo vzťahu\nk predloženým dôkazom. Súčasne žalovaný disponoval informačným systémom, v ktorom boli zápisnice\no vypočutí svedkov a konateľov spoločností, ktoré dodali predmetnú službu, výpoveď konateľky\nspoločnosti SILVA PRODUCTION, s.r.o., memorandum o spolupráci, ako aj iné dôkazy týmito svedkami\npredložené v rámci ich vypočutí, pričom svedkovia skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdili. V iných\nidentických konaniach, avšak u iných daňových subjektov, ktorých logá boli predmetom dodania služby,\nčo vyplývalo z fotodokumentácie, boli takéto dôkazy, ako všeobecne známe skutočnosti pre správcu\ndane, použité.\n19. Nebolo zrejmé, ktoré dôkazy mali byť preukázaním sponzoringu, keďže z poskytnutej služby\nnevyplýval základný účel sponzoringu. Základným účelom sponzoringu je predovšetkým propagácia\nposkytovateľa sponzorského príspevku, tzn. ich priamy vzťah, čo v danom prípade absentovalo. Taktiež\nnebolo zrejmé, ktorý subjekt mal byť prijímateľom sponzorského príspevku, keďže žalobca zaplatil\nza službu svojmu dodávateľovi titulom zmluvy o reklame, výsledkom čoho bol určitý hmotný produkt.\nZávery žalovaného boli iba v rovine akéhosi všeobecného konštatovania, že sa nejednalo o reklamu,\nale o sponzoring, a to bez akejkoľvek logickej súvislosti vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu\nveci, ktorý bolo potrebné vyvodzovať na podklade vykonania predložených dôkazov. Išlo pritom nielen\no zmluvu a faktúru, ale aj o monitoring, DVD, odvysielanie v televíznych médiách, rozhlasových médiách,\nzverejnenie v denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch, zverejnenie na bilboardoch, LED obrazovke,\ntzn. dôkazy o rozsahu poskytnutej služby, ktoré je nevyhnutné vykonať a vyhodnotiť vo vzájomných\nsúvislostiach. Tieto dôkazy ale vyhodnotené neboli.\n20. Žalovaný síce vo vzťahu k vyššie uvedeným dôkazom uviedol, že správca dane k svojmu záveru\ndospel na základe ich vykonania, avšak v daňovom spise, v protokole a ani v samotnom rozhodnutí\nnie je zmienka o akomkoľvek vykonaní dôkazov, ktorými správca dane disponoval. To potom znamená,\nže absentovali dôkazy, o ktoré správca dane svoje skutkové závery oprel. Absentoval ich obsah a ich\nvýznam pre vyslovenie záverov o nerealizovaní reklamy. V administratívnom spise tiež absentovala\nvýzva správcu dane, akým spôsobom mal žalobca odstrániť jeho pochybnosti.\n21. V preskúmavaných právnych veciach došlo k svojvoľnému prekvalifikovaniu poskytnutej služby.\nPredmetom zmluvy o reklame bola výlučne prezentácia žalobcu, a to umiestnením jeho loga na\nmediálnych nosičoch, na ktorých súčasne bola informácia o konaní kultúrneho podujatia, čo bolo\nžalobcom v daňovom konaní nielen tvrdené, ale aj preukázané predloženými dôkazmi.\n22. Žalovaný ani správca dane nevedeli riadnym spôsobom zdôvodniť, že išlo o sponzoring. Bolo\nv rozpore so zákonom, aby žalovaný zdaniteľné plnenie, ktoré spĺňalo všetky znaky reklamnej služby\nvyhodnotil ako sponzoring, a to preto, lebo sa tak rozhodol a nezdôvodnil, prečo deklarované plnenie\nnie je reklamnou službou.\n23. Základným rozdielom medzi sponzorským odkazom a reklamou je postavenie strán, ktoré vstupuje\ndo komerčno-komunikačných vzťahov. Reklama je obchodným vzťahom, kde v prípade vysielania\nvstupujú do vzťahu vysielateľ ako poskytovateľ média a klient/zadávateľ reklamy, ktorý vysielateľovi\nplatí za poskytnutý/predaný vysielací priestor a čas. Vzťah je rovnocenný a založený na obojstrannom\nprospechu, v rámci ktorého sa propaguje produkt, pričom sponzorský odkaz predstavuje verejný odkaz\no darcoch alebo daroch s tým, že nejde o obchodný vzťah.\n\n24. Sponzorovanie a odvysielanie sponzorského odkazu sú dve odlišné veci. Sponzorovanie je\nkomplexná činnosť, ktorá presahuje samotný obsah vysielania, pričom sponzorský odkaz je konkrétna\nsamostatná časť vysielania (programová zložka/komunikát), ktorý však nemá zákonnú definíciu.\n25. V súvislosti so šírením informácie vo forme reklamy, tzn. produktu, teda aj názvu spoločnosti vo forme\nloga, bolo nevyhnutné poukázať na to, že slovenská právna úprava pojem „logo“ nepozná a preto „logo“\npredstavuje akékoľvek grafické stvárnenie názvu spoločnosti (produkt v zmysle zákona o reklame), ktoré\nmôže byť obohatené o piktogram.\n26. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu služby,\nexistenciu predložených dôkazov, existenciu úhrady na účet dodávateľa, u ktorého vznikla daňová\npovinnosť z dodaných služieb, ktorej nesplnenie, resp. samotná neexistencia jej vzniku u dodávateľa\nnebola žalovaným ani len tvrdená. Z obsahu napadnutých rozhodnutí nebolo možné vyvodiť záver,\nv čom žalovaný vzhliadol nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, a to vo vzťahu\nk predloženým dôkazom zo strany žalobcu, ktorými došlo k preukázaniu služby, jej rozsahu ako aj\ndodávateľa. Z napadnutých rozhodnutí ďalej nevyplývalo, ako tieto dôkazy ovplyvnili hodnotiaci úsudok\nžalovaného pre vyvodenie záveru o sponzoringu.\n27. Otázka vzájomnej súvislosti dane na vstupe a dane na výstupe bola riešená nielen judikatúrou\nslovenských súdov, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. K otázke\nprínosu reklamy sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžf/64/2016, na ktorý\nžalobca poukazoval počas celého konania. Súvislosť dane zaplatenej na vstupe vo vzťahu k výdajom\nvynaloženým za účelom budúcich príjmov, ktoré v konečnom dôsledku dosiahnuté neboli, riešil Súdny\ndvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-249/17 (Ryanair), z ktorého bolo možné vychádzať. Ak\nžalovaný tvrdil, že v predmetných právnych veciach išlo o sponzoring, skúmanie hmotnoprávnej\npodmienky ekonomického prínosu reklamy bolo nelogické.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n28. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.10.2021 konštatujúc, že trvá na svojich záveroch\nuvedených v napadnutých rozhodnutiach, a že sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými\nžalobcom. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke bola vec\nposúdená správne. Napadnuté rozhodnutia ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu boli v medziach\nžaloby v súlade so zákonom.\n29. Finančné orgány pri posudzovaní predmetu zdaniteľného plnenia vychádzali zo zistení v rámci\ndaňovej kontroly a svoje rozhodnutia opodstatnene odôvodňovali citáciou právneho názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014, pričom ale svoje závery\nneopierali len o právny názor prezentovaný v tomto rozsudku. Finančné orgány opreli svoje argumenty\no právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014\nv tej časti, kde táto súdna inštancia tvrdí, že o reklamu ide vtedy, ak je odvysielaná informácia\nnatoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak o reklamu nepôjde vtedy, ak\nodvysielaná informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha\nsponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora alebo svojich výrobkov u divákov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014 taktiež uviedol, že základným účelom\nsponzorovania je v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov vytvoriť, resp. udržať dobré\nmeno sponzora a jeho produktov. A práve tento účel slúži ako základné odlišujúce kritérium medzi\nreklamou a sponzorovaním.\n30. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu\nalebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze\nvýrazové prostriedky takto nie je možné použiť, teda nie je možné v ňom použiť reklamné prvky.\nŽalovaný sa v tomto smere stotožnil s názorom správcu dane, že v danom prípade nešlo o reklamu, ale\no poskytnutie sponzorského príspevku zo strany žalobcu.\n\n31. Nebolo pochybením, ak orgán verejnej správy pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský\nodkaz poukázal na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ktorá z týchto ustanovení vychádzala.\n32. Žalovaný opodstatnene odôvodňoval svoje rozhodnutia citáciou z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/42/2017, v ktorom sa riešila otázka, či žalobca uniesol dôkazné\nbremeno a či preukázal, že predmetné zdaniteľné obchody použil alebo použije na uskutočnenie\nsvojich zdaniteľných obchodov. V tomto rozsudku sa uvádzalo, že z predložených dôkazov vyplývalo,\nže obchody mali informatívny charakter, informovali o názve, dátume a mieste konania podujatia\na na všetkých bol žalobca medializovaný len ako reklamný partner. Žiaden z predmetných dôkazov\nnepropagoval výrobky žalobcu, nerealizoval odkaz verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobkov\nalebo služieb žalobcu za účelom ich uplatnenia na trhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku\nsp. zn. 3Sžfk/42/2017 okrem iných uviedol, že podľa všeobecnej definície pojmu „reklamný partner“\nje reklamným partnerom ten, kto zabezpečuje reklamu okolo podujatia. V zmysle uvedeného\na zmluvy o zabezpečení reklamných služieb bola však reklamným partnerom predmetného podujatia\nspoločnosť NOBOX MEDIA s.r.o., ktorá priamo alebo prostredníctvom svojho dodávateľa zabezpečovala\npropagáciu podujatia „DRACULA – MUZIKÁL“ formou spracovania letákov, pozvánok, citylightov\na oznamov na LED obrazovkách a inzerciou v tlači. V žiadnom z predložených informačných materiálov\no uskutočnení predmetnej akcie sa nenachádzala propagácia činností a výrobkov žalobcu, ktorý sa tak\nstal propagátorom akcie, avšak nie propagátorom vlastných výrobkov.\n33. Sponzoring možno charakterizovať ako peňažnú alebo inú formu podpory poskytnutú za dohodnutú\nprotislužbu. Sponzoring je teda príspevok s protiplnením. Sponzorský príspevok je možné preukázať\nnajčastejšie na základe zmluvy o reklame, kedy príjemca vykáže činnosti smerujúce k naplneniu\nmarketingových cieľov sponzora. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že zo strany realizátorov\npropagovanej akcie došlo k propagácii činností a výrobkov žalobcu ako reklamného partnera podujatia.\nNebolo preukázané, že jeho reklamné partnerstvo malo vplyv na jeho obchodnú činnosť v zmysle § 49\nods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dani z pridanej hodnoty“).\n34. Prihliadnuc na charakter a na účel spoločensko – kultúrneho podujatia „DRACULA – MUZIKÁL“,\na teda i cieľ jeho návštevy širokou verejnosťou, nemožno uvedené podujatie charakterizovať ako\nplatformu typickú pre obchodné stretnutie na reklamné účely, slúžiace na prezentáciu výrobných\nproduktov a podnikateľských služieb, s cieľom ich uplatnenia na trhu s následnou možnosťou\nnadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi zúčastnenými podnikateľskými subjektmi,\nprípadne spotrebiteľskou verejnosťou. Činnosť žalobcu nebola tak všeobecne známa, že by samotné\nlogo žalobcu v divákoch kultúrneho podujatia evokovalo jeho obchodnú a výrobnú činnosť, a teda\nby samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch. Žalovaný sa preto stotožnil\nso stanoviskom správcu dane, ktorý prijal záver, že takáto forma prezentácie mala len informatívny\ncharakter, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia, pretože sa jednalo o propagáciu podujatia.\nIV.\nReplika\n35. Žalobca v replike zo dňa 01.12.2021 uviedol, že kontroly oprávnenosti odpočítania dane prebiehali\nvoči všetkým spoločnostiam, ktorých logá v grafickej podobe obsahujúcej názov spoločnosti, boli\nzverejnené na mediálnych nosičoch, na ktorých súčasne bola reklama týkajúca sa konania podujatia\n„DRACULA OPEN AIR 2015“. V rámci daňových kontrol týkajúcich sa viacerých daňových subjektov bol\nvyslovený identický záver, že ide o sponzoring, pričom v každej veci absentovali logické zdôvodnenia, na\nzáklade akých dôkazov a súvislostí sa dospelo k danému záveru. Úvahy správcov dane, ktoré následne\npotvrdzoval žalovaný, boli nekonzistentné, rozporné a bez logických súvislostí, ktoré skutočnosti\nnesporne zakladali nezákonnosť týchto rozhodnutí.\n36. Podstatnou otázkou v danom spore bola z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty otázka, či\ndodaná služba formou šírenia informácie o žalobcovi zverejnením jeho obchodného mena na rôznych\nnosičoch je reklamou alebo sponzoringom, čo je podstatné z pohľadu posudzovania hmotnoprávnych\npodmienok pre účely odpočítania dane, pre účely naplnenia podstaty zdaniteľného plnenia, a to dodania\nslužby za odplatu.\n\n37. Z vyjadrenia žalovaného predovšetkým vyplýva, že žalobcovi bola dodaná služba, čo z pohľadu\nzákona o dani z pridanej hodnoty predstavuje zdaniteľné plnenie – dodanie služby. Zo žiadneho tvrdenia\nžalovaného nevyplýva opak, a to že žalobca bol poskytovateľom finančného plnenia, sponzorského,\nktoré by malo na seba viazať protiplnenie vo forme propagácie žalobcu, a to osobou, ktorej bol\nsponzorský príspevok poskytnutý.\n38. Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt, ako aj dôkazov z informačného systému správcu\ndane, bolo zrejmé, že mediálna kampaň kultúrneho podujatia bola vykonávaná inou reklamnou\nagentúrou, ktorá predala časť reklamných práv dodávateľovi služby pre žalobcu, čo bolo preukázané\na konštatované samotným žalovaným. Na základe uvedeného dodávateľ služby zabezpečil šírenie\ninformácie o žalobcovi vo forme zverejnenia jeho obchodného mena (loga ako grafického vyobrazenia\nnázvu spoločnosti) na dojednaných nosičoch, ku ktorým disponoval právami získanými titulom zmluvy\nod spoločnosti, ktorá bola organizátorom kultúrneho podujatia. Rozsah poskytnutej služby dodávateľom\nžalobcu bol preukázaný dôkazmi, ktoré správca dane nespochybnil.\n39. Oproti tvrdeniu, že žalobca bol propagátorom kultúrneho podujatia, a že teda bol sponzorom\norganizácie daného podujatia, stálo tvrdenie, že žalobca nepreukázal prínos reklamy (teda dodaného\nzdaniteľného plnenia) pre účely svojich zdaniteľných plnení. Ak žalovaný tvrdil danú skutočnosť,\npotvrdzoval tým, že dodanie služby, v rozsahu deklarovanom žalobcom, nemohlo byť spochybnené.\n40. Zverejnené logo žalobcu predstavovalo grafické zobrazenie jeho názvu „Laser servis“, ktorý\nnesporne vyvolával u verejnosti predstavu, že išlo o činnosť súvisiacu so servisom tlačiarní, pričom pri\njednoduchom zadaní daného názvu do internetového vyhľadávača sa vyroloval okamžite názov danej\nspoločnosti, a to so sídlom, mapou jej sídla a s uvedenou činnosťou. Samotný názov spoločnosti bol\ntak spojený s jej činnosťou.\n41. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n42. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou\nod 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý\nprešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho\nsúdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/204/2021, 1S/205-210/2021\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn. BA-1S/204/2021, BA-1S/205-210/2021.\n43. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s\n§ 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného\nvrátane konaní, ktoré predchádzali ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2024.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n44. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n47. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n48. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n49. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n50. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n52. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov\nzákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n53. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n54. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n55. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n56. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je\ndodaním tovaru podľa § 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n\n57. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n58. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n59. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa\n§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa\nvyhotovenú podľa § 71.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n61. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu dane žalobcovi a o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu, resp. o určení\nrozdielu na dani z pridanej hodnoty. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú\nžalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní týchto rozhodnutí\na v konaniach, ktoré predchádzali ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi\na ustálenou súdnou praxou.\n62. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných\norgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na\nodpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré\nnadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému\ndane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú\nzásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp.\nodopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok\n(alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému\npodvodu, či k zneužitiu práva. Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na\nodpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom\ndokazovania či inštitútom dôkazného bremena.\n63. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že tie v preskúmavaných právnych veciach dospeli\nk záveru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočítanie dane. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť\nprieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.\n64. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH\nrozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných\ntovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane\npritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie\nuvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo\nna odpočítanie dane môže byť odopreté.\n65. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je\nbezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje\npovinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú\nmieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť\ndaný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy\n\npreukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu\npožadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne\nnemožné.\n66. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i)\npovinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom\nuplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok\na následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.\nÚlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy\nnemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového\nsubjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú\nschopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé,\nže úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je\nvychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri\npredložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt\nuplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené.\n67. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje\npredložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom\nrozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.\n68. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj\npreskúmavané právne veci.\n69. Z prvostupňových rozhodnutí správny súd zistil, že tieto sa zameriavajú v prevažujúcom rozsahu\nna stanovenie rozdielov medzi sponzoringom a reklamou, pričom správca dane opakovane vyjadruje\nstanovisko, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že plnenia žalobcu predstavovali sponzorský\npríspevok, čo je dôvodom na odmietnutie práva na odpočítanie dane. So závermi správcu dane sa\nžalovaný v napadnutých rozhodnutiach stotožnil. Podľa žalovaného mala forma prezentácie žalobcu\nlen informatívny charakter s tým, že žalobca bol sponzorom predmetného podujatia. K propagovaniu\nčinnosti žalobcu v rámci služieb poskytovaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. nedošlo.\n70. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že tie v preskúmavaných právnych veciach považovali\nza rozhodujúce posúdenie charakteru služieb poskytovaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA,\ns.r.o. s tým, že pokiaľ tieto služby mali charakter sponzoringu, žalobcovi právo na odpočítanie dane\nz faktúr vystavených touto spoločnosťou nevzniklo. Takéto východisko postupu a úvah finančných\norgánov však vyplývalo z nesprávnej interpretácie relevantnej právnej úpravy a nevyhnutne viedlo\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu preskúmavaných právnych vecí.\n71. V zmysle aktuálnej správnej súdnej praxe „odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru\ndodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia\nsťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch,\nje na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním)\ndodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje\nšpecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu\ndane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože\nslužba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení\n\nzdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a\nbezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou\nčinnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku“ (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 publikovaný v Zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 17/2022).\n72. V nadväznosti na aktuálnu správnu súdnu prax správny súd tiež pripomína, že zákon o dani\nz pridanej hodnoty „na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou\na sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského\nodkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov\nneupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o reklame“), resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame\nsa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s\nobchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom\nza produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame).\nPojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame\nfinancovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s\ncieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity\nprávnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a\nretransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z\nnich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej\nprotihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho\nproduktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke\nje primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým\ncieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky,\nči ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na\nsvoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Teda či služba dodávateľa priamo\na bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto\nprezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa ... pre záver o\nzákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo\nsponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.\nNa účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie\nje rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne\nzo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. Pre posúdenie oprávnenosti\nodpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom\nzvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s\njeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto\ndeklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou\nalebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou hospodárskou\nčinnosťou“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa\n28.02.2022).\n73. Pri posúdení zákonnosti odpočítania dane zo služby prijatej od dodávateľa teda nie je rozhodujúce to,\nči táto služba predstavovala reklamu alebo sponzoring (pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy,\nhoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie), ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu\nalebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Závery žalovaného ohľadom rozlišovania reklamy a\nsponzoringu na účely zákona o dani z pridanej hodnoty a faktického vylúčenia služieb sponzoringu z\nmožnosti odpočítania dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty preto predstavujú nesprávne právne\nposúdenie veci. Z pohľadu príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty o vzniku daňovej\npovinnosti a práva na odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné plnenia na vstupe nemožno z hľadiska\nekonomickej činnosti a napĺňania účelu podnikania medzi týmito dvoma kategóriami a prezentovaním\nčinnosti podnikateľského subjektu robiť rozdiel.\n74. Finančné orgány sa teda mali zamerať na preukázanie dodania služieb žalobcovi zo strany\nspoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, a v prípade\npreukázania ich dodania, bez ohľadu na ich formálne kategorizovanie ako reklamy alebo sponzoringu,\nmali skúmať, či tieto služby priamo a bezprostredne súviseli s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu\n\nalebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť jeho všeobecných ekonomických nákladov.\nV tomto smere správny súd z rozhodnutí finančných orgánov a administratívneho spisu zistil, že finančné\norgány dodanie služieb žalobcovi zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. nespochybnili, keď ich\n„iba“ odlišne kategorizovali. Ďalej však už potom neskúmali, či tieto služby priamo a bezprostredne\nsúviseli s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako\nsúčasť všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Finančné orgány totiž mali za to, že predmetné\nslužby mali charakter sponzoringu, a že tak k reklame o činnosti žalobcu neprišlo, v dôsledku čoho tieto\nslužby neboli použité na dodávky tovarov a služieb. Takáto zjednodušená úvaha finančných orgánov\n(vychádzajúca z nesprávneho právneho posúdenia preskúmavaných právnych vecí) však nemohla\nobstáť.\n75. Pokiaľ ide o samotné preukázanie dodania služieb žalobcovi zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA,\ns.r.o., správca dane v prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt\nbol v prípade uvedeného podujatia len medializovaný ako reklamný partner (napr. prvostupňové\nrozhodnutie I., str. 15, prvostupňové rozhodnutie II., str. 14, prvostupňové rozhodnutie III., str. 14,\nprvostupňové rozhodnutie IV., str. 15, prvostupňové rozhodnutie V., str. 14, prvostupňové rozhodnutie\nVI., str. 15, prvostupňové rozhodnutie VII., str. 15). Inými slovami, správca dane pripustil medializáciu\nžalobcu ako reklamného partnera uvedeného podujatia. Je tak zrejmé, že správca dane mal dodanie\nslužieb žalobcovi zo strany spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. za preukázané. Napokon samotný\nžalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatoval, že správca dane nespochybnil dodanie služieb\nzo strany spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., ale spochybnil označenie tejto služby ako reklamy pre\nžalobcu (napadnuté rozhodnutia, str. 6). Žalovaný sa s týmto záverom správcu dane v napadnutých\nrozhodnutiach stotožnil.\n76. Pokiaľ ide o otázku, ktorá bola v preskúmavaných právnych veciach kľúčovou, t. j. otázku súvisu\npredmetných služieb dodaných žalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. s ďalšími dodávkami\ntovarov a služieb žalobcu alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, správny súd pripomína, že\nexistencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo\nviacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane je v zásade potrebná na\nto, aby sa priznalo zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe a tiež na určenie\nrozsahu takéhoto práva. Právo na odpočítanie dane sa rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj\npri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na vstupe a jednou alebo\nviacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné\nslužby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými\nprvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a\nbezprostredne súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. V týchto intenciách vykladá\nrelevantnú právnu úpravu ostatne aj Súdny dvor Európskej únie [napr. v rozsudku vo veci C-696/22\nzo dňa 13.06.2024 (C SPRL), ods. 86 až 88]. Ak teda finančné orgány odopreli právo žalobcu na\nodpočítanie dane bez toho, aby sa riadne zaoberali otázkou súvisu predmetných služieb dodaných\nžalobcovi spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. s ďalšími dodávkami tovarov a služieb žalobcu alebo s\njeho celkovou ekonomickou činnosťou, a to aj v intenciách záverov rozhodovacej praxe Súdneho dvora\nEurópskej únie, ich rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia predmetných vecí.\n77. V nadväznosti na poukaz finančných orgánov na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky správny súd uvádza, že vzhľadom na právny názor prezentovaný v rozsudkoch Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022 a sp. zn. 10Sžfk/57/2019\nzo dňa 28.02.2022 je potrebné považovať právny názor prezentovaný v predmetných rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky za prekonaný.\n78. Na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,\nsprávny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzajú\nz nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia zákonných podmienok pre vznik práva žalobcu na\nodpočítanie dane, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil\na veci vrátil žalovanému na ďalšie konania.\n79. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca dôvodne namietal aj nelogickosť argumentácie\nfinančných orgánov, ktoré na jednej strane konštatovali, že predmetné služby mali charakter\nsponzoringu, pričom sponzorský príspevok podľa finančných orgánov nebol predmetnom dane, a na\n\ndruhej strane konštatovali, že žalobca nepreukázal, čo bolo účinkom deklarovaných reklamných služieb\nna predmet jeho podnikania, pričom táto otázka by mohla byť relevantná len vo vzťahu k službám,\nktoré boli predmetom dane. Táto zmätočnosť v argumentácii finančných orgánov však bola primárne\ndôsledkom nesprávneho právneho posúdenia preskúmavaných právnych vecí. Správny súd preto\ndospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a nie\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.\n80. V ďalších konaniach bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku\na s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou opätovne zvážiť, či je na základe zisteného\nskutkového stavu možné prijať záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu,\nberúc do úvahy, že nie je možné a priori vylúčiť služby sponzoringu z možnosti odpočítania dane\npodľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Úlohou žalovaného teda bude znova posúdiť všetky aspekty\nhmotnoprávnych aj formálnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane u žalobcu a svoje\nrozhodnutia riadne odôvodniť.\n81. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n82. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s\n§ 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\n\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}