Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/45/2021 z 24. 9. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2024, sp. zn. BA-4Sa/45/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200549.2 Správny súd v Bratislave | BA-4Sa/45/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200549.2 | 2024-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 181 ods. 1 SSP, § 171 ods. 1 SSP, § 6 SSP, § 7 SSP, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 203 ods. 2 SSP, § 119 SSP, § 135 ods. 1 SSP, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 1 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., § 143ai ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., § 5 ods. 10 SSP, § 191 ods. 6 SSP, § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 191 ods. 3 písm. a) SSP, § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eef18dba-9dd0-43e2-b268-f542083fba0e Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200549.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-4Sa/45/2021 1021200549 24. 09. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 65 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 23.09.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1948 je 62 rokov a žalobca dosiahol tento vek 26.07.2010. Ku dňu 26.07.2010 získal 1155 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 3 roky a 60 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť zamietol. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2020 bol žalobcovi od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkovo zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) sa výsluhový príspevok považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Na účel priznania výsluhového príspevku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Bratislava zo dňa 05.12.1999 nasledovne: (i) doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 01.10.1966 do 30.09.1968 a (ii) doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 15.11.1968 do 31.12.1999 (ďalej aj ako „Potvrdenie“). Žalobcovi nebol doba služby – funkcia colník zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. kategórii funkcií. Doba služby bola žalobcovi zhodnotená v III. pracovnej kategórii, a preto nie je možné žalobcovi hodnotiť dobu služby – funkciu colník na nárok na starobný dôchodok. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že prvostupňový správny orgán porušil pri rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku jeho ústavné práva a právom chránené záujmy s poukázaním na čl. 33 Dohovoru č. 128. ďalej uviedol, že žiadal, aby pri určovaní starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia boli do doby dôchodkového zabezpečenia započítané aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku. Žalovaná podľa jeho názoru nepostupovala pri zápočte doby poistenia v súlade so zákonom s poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/214/2008 (R 55/2011), sp. zn. 7So/11/2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 15So/127/2014, sp. zn. 10So/18/2015, sp. zn. 9So/187/2014 a ďalšie. Sociálna poisťovňa bola oprávnená jeho starobný dôchodok krátiť, ale nebola oprávnená jeho žiadosť zamietnuť. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 23.09.2020 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 23.09.2017. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením veku 62 rokov dňa 26.07.2010. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Ku dňu 26.07.2010 získal 1155 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 3 roky a 60 dní a pre nesplnenie podmienok nároku na starobný dôchodok mu bola žiadosť zamietnutá. Žalovaná poukázala na údaje uvedené v Potvrdení s uvedením, že zásady hodnotenia doby výkonu služobného pomeru (doby služby) a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jeho trvania sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Poistencovi, ktorý vykonával činnosť colníka, bola na nárok a určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená aj doba zamestnania v pracovnom pomere, ktorá nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie a ktorá s účinnosťou od 01.01.2002 je dobou služby podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom na uvedené na účely posudzovania nároku na starobný dôchodok a určovania jeho sumy poistencom, ktorých doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby, nebola zaradená do I. a/alebo II. pracovnej kategórie, sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení považuje aj doba služby, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Keďže žalobcovi bol od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok, považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok, dobu služby získanú pred 01.01.2004 nie je možné podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Námietku účastníka týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru v colnej správe pre priznanie starobného dôchodku považovala žalovaná za nedôvodnú, pretože žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalovaná v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii resp. kategórii funkcií. Právny názor, vyslovený vo viacerých rozsudkoch, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 19.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.04.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že žalovaná nesprávne zistila skutkový stav a vec nesprávne právne posúdila. Napadnuté rozhodnutie nemá oporu v právnych predpisoch, na ktoré v rozhodnutí žalovaná poukazuje, postup žalovanej je v rozpore s čl. 33 Dohovoru aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žalovaná nesprávne odkazuje na ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení, ktorý sa nezaoberá celkovou dobou poistenia, ale upravuje odlišným spôsobom vek výsluhových dôchodcov. Žalobca nežiada, aby mu bol priznaný starobný dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku, ale z dôvodu, že dosiahol dôchodkový vek, čím splnil druhú podmienku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že žalovaná je povinná rozhodovať tak, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy a doba poistenia musí byť posúdená rovnako ako u všetkých výsluhových dôchodcov. Pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, z čl. 33 ods. 2 Dohovoru nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku. Ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú v I. a II. kategórii, neexistuje zákonná ani judikatórna prekážka, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných inak. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 14.04.2022, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a v prvostupňovom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 7. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobcu, uvedenými v žalobe sa nestotožňuje z nasledujúcich dôvodov. Žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (26.07.2010) získal 1155 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 3 roky a 60 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 15 rokov, a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Žalovaná zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobcovi, ktorý vykonával činnosť colníka, bola na nárok a určenie sumy výsluhového dôchodku zhodnotená aj doba zamestnania v pracovnom pomere, ktorá nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie a ktorá s účinnosťou od 01.01.2002 je dobou služby podľa § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom na to na účely posudzovania nároku na starobný dôchodok a určovania jeho sumy poistencom, ktorých doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby, nebola zaradená do I. a/alebo II. pracovnej kategórie, sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení považuje aj doba služby, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Keďže žalobcovi bol od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok, považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok, dobu služby získanú pred 01.01.2004 nie je možné podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok. 8. Poukázala na to, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. V prípade žalobcu však takýto postup neprichádza do úvahy, pretože doba služby colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaná v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. 9. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Podľa preukázaného stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Postup žalovanej bol preto správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. 10. Žalobca sa napriek výzve k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 14.04.2022 nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde 11. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 15. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalovaná nežiadala nariadenie pojednávania a žalobca sa ani na výzvu súdu (s odkazom na § 103 ods. 2 SSP) nevyjadril, či žiada o nariadenie pojednávania alebo súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Aplikovaná právna úprava 19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 20. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“ 21. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 22. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 23. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“ 24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 25. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.“ 26. Podľa Prílohy 3a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase je dôchodkový vek muža (poistenca), narodeného v roku 1948, 62 rokov. 27. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“ 28. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“ 29. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“ 30. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 31. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ 32. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ 33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 34. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ 35. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 37. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 38. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu. 39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 23.09.2020 o priznanie starobného dôchodku od 23.09.2017. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, nedostatočného zistenia skutkového stavu, pričom však bližšie neuviedol, v čom spočíva nedostatočnosť zistenia skutkového stavu žalovanou. 40. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 roku veku dňa 26.07.2010. Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového príspevku od 01.01.2000, ktorý je od 01.07.2002 považovaný za výsluhový dôchodok (ďalej len „výsluhový dôchodok“), a pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba trvania služobného pomeru colníka, a to doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 01.10.1966 do 30.09.1968 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 15.11.1968 do 31.12.1999. Spornou bola otázka splnenia druhej podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného dôchodkového systému podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to, či žalobca bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. V tomto smere bolo sporným započítanie doby, zhodnotenej pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnila dobu zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko doba služobného pomeru colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 41. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že žalobcovi skutočne nebola žalovanou pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru v colnej správe (zaradená do III. pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.01.2000. Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila vyššie uvedené doby výkonu služobného pomeru a nehodnotila ich pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 3 roky a 60 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 42. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň správny súd dáva do pozornosti Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Z čl. 2 Dohovoru vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok. 43. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú však vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 44. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 45. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa zaoberal opakovane Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v obdobných veciach vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011). 46. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t. j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 47. Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme, a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 48. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 49. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky - výsluhového dôchodku, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t. j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 a čl. 12. 50. Argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dobu pracovnej činnosti colníka, ktorá nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných funkcií ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Pokiaľ teda žalovaná s poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie, doba pracovnej činnosti žalobcu bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, takáto argumentácia je pre právne posúdenie veci irelevantná. 51. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Jeho tvrdenie, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry NS SR nie je možné z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015), týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 52. Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe aj v odvolaní poukazoval žalobca, nie sú zovšeobecnené. Vymedzenie, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“, možno nájsť napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom súd v bode 26.1 odôvodnenia uvádza: “Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ 53. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej, že vo vzťahu k otázke započítania doby výkonu služby colníka (ktorá nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií), zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia s cieľom posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v podľa zákona o sociálnom poistení, nie je „zovšeobecnený“ právny názor, prezentovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a súdov SR. Žalovaná je vo svojej rozhodovacej praxi povinná postupovať v obdobných prípadoch rovnako, zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Aj správny súd má pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR resp. Najvyššieho správneho súdu SR týkajúca sa rovnakej právnej otázky. Pokiaľ žalovaná ani správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach (napr. sp. zn. 1Sžso/36/2010 z 23.08.2011, 1So/54/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že „... Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku legislatívnych zmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu; pozn. aktuálne § 5 ods. 10 a § 191 ods. 6 SSP] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodržania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru.“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk správnym orgánom prvého stupňa a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj s povinnosťou rešpektovať právne názory formulované v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v skutkovo totožných veciach. 54. Záver žalovanej vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), teda ani vo všeobecnom, ani v osobitnom, je v rozpore s právnymi predpismi. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 55. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal do dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Správny orgán prvého stupňa je zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 56. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) / a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). 57. Právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).