Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/14/2021 z 26. 3. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 26. marca 2024, sp. zn. BA-1S/14/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1
Správny súd v Bratislave | BA-1S/14/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1 | 2024-03-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 98 ods. 1 písm. e) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13ec9b2a-654b-4bc9-9e37-d1f7150e51bc
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/14/2021
1021200116
26. 03. 2024
JUDr. Lucia Tóth
ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej
republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232
765, o doručenie rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
1. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) zo dňa 28.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
28.01.2020, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného
č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný dňa 29.10.2018 vydal rozhodnutie č.
PUSR-2018/11829-17/87438/KIR, ktorým na základe ustanovenia § 15 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2
zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane pamiatkového fondu“) rozhodol o vyhlásení vo výroku tohto rozhodnutia špecifikovaných
objektov za národné kultúrne pamiatky v obci Bratislava, okrese Bratislava II, mestskej časti Ružinov.
Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podali účastníci administratívneho konania, a to spoločnosti
Verejné prístavy, a. s. a Slovenská plavba a prístavy a. s. odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 tak, že zmenilo
rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a to tak, že za národné
kultúrne pamiatky vyhlásilo vo výroku svojho rozhodnutia špecifikované nehnuteľné veci a hnuteľné veci.
O administratívnom konaní, v ktorom boli vydané tieto rozhodnutia, žalobca nebol nijakým spôsobom
vyrozumený a o skutočnosti, že došlo k vydaniu týchto rozhodnutí sa dozvedel na pracovnom rokovaní
k národnej kultúrnej pamiatke Šturec, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.11.2020.
3. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018
v spojení s rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa
30.07.2019 zásadným spôsobom vplývalo na možnosti plánovaných aktivít vo verejnom prístave
Bratislava, ktoré priamo súviseli s prebiehajúcim projektom „Modernizácia a výstavba verejného prístavu
Bratislava“. Z dôvodu vyhlásenia časti verejného prístavu v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku
došlo k obmedzovaniu rozvojových aktivít tohto prístavu ako aj k znehodnocovaniu spracovaných
podkladov z dokumentov Master plan I a Master plan II, na ktoré boli vynaložené financie z Operačného

programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý patril do pôsobnosti žalobcu ako Riadiaceho orgánu.
Rozhodnutím žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 tak boli dotknuté
zákonom chránené práva a záujmy žalobcu v oblasti rozvoja vnútrozemskej dopravy upravené v zákone
č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
4. Skutočnosť, že žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci vyhlásenia
špecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky, spôsobila, že žalobca nebol informovaný
o výbere národných kultúrnych pamiatok do zoznamu technických lodných pamiatok nachádzajúcich
sa v územnom obvode verejného prístavu. Zoznam vyhlásených technických lodných pamiatok
predstavoval zásadnú informáciu pre vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre projekt „Modernizácia
a výstavba verejného prístavu Bratislava“, ako aj to, že táto skutočnosť mala byť obsiahnutá už aj
v spracovanom materiáli „Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II (Master Plan II)“.
5. Žalobca mal za to, že podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) mal byť účastníkom konania vo
veci vyhlásenia špecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky, a preto podal správnu žalobu
opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
II.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2021 konštatoval, že v zmysle § 15 ods. 3 zákona
o ochrane pamiatkového fondu účastníkom konania bol vlastník veci, ktorá bola predmetom konania
o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, a obec, ak mala byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná
vec. Účastníkom administratívneho konania o vyhlásení tzv. Zimného prístavu v Bratislave za národnú
kultúrnu pamiatku preto bola spoločnosť Verejné prístavy a. s.
7. Záujmy, práva a povinnosti, ktoré mohli byť dotknuté vyhlásením tzv. Zimného prístavu v Bratislave
za národnú kultúrnu pamiatku, mohla uplatnením svojich práv z pozície účastníka konania obhajovať
spoločnosť Verejné prístavy, a. s. ako obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu. Táto
spoločnosť aj využila ako účastník administratívneho konania právo na vyjadrenie sa k podkladu
pre rozhodnutie a tiež právo podať odvolanie. S námietkami tejto spoločnosti sa žalovaný náležite
vysporiadal vo svojom rozhodnutí. O odvolaní tejto spoločnosti rozhodovalo v odvolacom konaní
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré v konaní žalovaného ako prvostupňového orgánu
nezistilo procesné pochybenia týkajúce sa okruhu účastníkov konania.
8. Informáciou o vyhlásení objektov v územnom obvode verejného prístavu, ktorú žalobca považoval za
zásadnú pre projekty „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“ alebo materiál „Stratégia
rozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II (Master Plan II)“, disponovala spoločnosť Verejné
prístavy, a. s., ktorá bola zadávateľom, navrhovateľom alebo objednávateľom týchto projektov, resp.
strategických materiálov a ich súčastí. V prípade tzv. Masterplan II bolo orgánom kompetentným na
prijatie strategického dokumentu predstavenstvo spoločnosti Verejné prístavy, a. s.
9. Žalovaný tiež namietal, že žalobca žaloval nesprávny subjekt, správne malo byť žalované
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, keďže práve Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo
druhostupňové rozhodnutie. Na podporu tohto stanoviska žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Sžsk/41/2020 zo dňa 09.09.2020, sp. zn. 6Sžk/5/2016 a sp. zn. 7Sžsk/14/2018 zo dňa 12.10.2018.
10. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k povinnosti nahradiť
žalovanému trovy konania.
III.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1S/14/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa
Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023
náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a je
vedená pod sp. zn. BA-1S/14/2021.
12. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023
sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie
§ 493f
tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
14. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
15. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
16. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu
verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie
pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V
takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a
za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom
opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
17. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa ňou ako opomenutý účastník administratívneho
konania domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného č.
PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a teda predstavuje správnu žalobu opomenutého
účastníka.
21. Správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 a nasl. SSP je osobitným žalobným
typom, ktorým sa osoba, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom administratívneho konania, a ktorá
tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, môže za zákonom
stanovených podmienok domáhať doručenia tohto rozhodnutia. Doručením predmetného rozhodnutia
orgánu verejnej správy vzniká opomenutému účastníkovi právo využiť opravné prostriedky, ktoré právna
úprava pripúšťa, a v rámci ktorých môže byť následne aj materiálne zohľadnená vada neúčasti zákonom
predpokladaného účastníka konania na administratívnom konaní (§ 179 ods. 3, 5 a 6 SSP).
22. Fundamentálnou právnou otázkou v danej právnej veci bola predovšetkým otázka, či žaloba
opomenutého účastníka je prípustná proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pokiaľ

toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku vydania rozhodnutia o riadnom opravnom
prostriedku, ktorý vyčerpal účastník administratívneho konania odlišný od žalobcu.
23. Správny súdny poriadok v ustanovení § 179, ktorý upravuje správnu žalobu opomenutého účastníka,
síce explicitne neurčuje, doručenia ktorého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“)
sa má opomenutý účastník domáhať, ak v príslušnom administratívnom konaní bolo vydané tak
prvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, avšak
túto otázku rieši nepriamo. Správny súdny poriadok totiž predpokladá dve situácie, ktoré môžu v
súvislosti s doručením rozhodnutia opomenutému účastníkovi (v nadväznosti na rozhodnutie súdu)
nastať. Prvá situácia predpokladá, že proti rozhodnutiu, ktoré sa má doručiť, je prípustný riadny opravný
prostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený po doručení rozhodnutia podať proti
nemu riadny opravný prostriedok, a to v lehote a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis (§
179 ods. 3 SSP). Druhá situácia predpokladá, že proti rozhodnutiu, ktoré sa má doručiť, nie je prípustný
riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený podať priamo správnu
žalobu, pričom lehota na jej podanie začína plynúť od doručenia rozhodnutia, ktoré opomenutý účastník
žiadal doručiť (§ 179 ods. 5 SSP).
24. Z uvedeného je zrejmé, že spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka môže
byť jednak rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku,
jednak rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.
Prvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť na základe vyčerpania riadneho opravného
prostriedku zo strany iného účastníka administratívneho konania, však nemôže byť spôsobilým
predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, pretože o riadnom opravnom prostriedku, aj
keď nepodanom opomenutým účastníkom, už bolo rozhodnuté (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/45/2018 zo dňa 10.12.2018 a uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/4/2021 zo dňa 27.04.2022). Opak tohto výkladu by v podstate
viedol k absurdnej situácii, keď v prípade vyhovenia žalobe a uloženia povinnosti žalovanému doručiť
prvostupňové rozhodnutie opomenutému účastníkovi, by tento bol oprávnený na podanie riadneho
opravného prostriedku, o ktorom však už bolo na základe odvolania iného účastníka alebo iných
účastníkov príslušného administratívneho konania rozhodnuté. Nemožno tiež opomenúť, že účastník
administratívneho konania môže byť dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch
až rozhodnutím odvolacieho orgánu (najmä ak ten zmení prvostupňové rozhodnutie na základe
podaného odvolania), pokiaľ vo veci bolo vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu. Správny súd napokon
zdôrazňuje, že prvostupňové a odvolacie (druhostupňové) administratívne konanie tvoria jeden celok,
pričom z povahy veci je zrejmé, že z neho nemožno „vytrhnúť“ prvostupňové rozhodnutie a to bez ohľadu
na to, či toto bolo alebo nebolo potvrdené v inštančnom postupe.
25. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd
preto prvotne skúmal, či sa žalobca domáhal doručenia takého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, ktoré je spôsobilým predmetom v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka.
26. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal doručenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného č.
PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, proti ktorému boli podané odvolania, o ktorých
rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa
30.07.2019. Samotné rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731
zo dňa 30.07.2019 bolo prílohou žaloby.
27. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného
č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 podali odvolanie účastníci administratívneho
konania, a to spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a. s. a Verejné prístavy, a. s. O odvolaniach
týchto účastníkov administratívneho konania rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 tak, že zmenilo rozhodnutie žalovaného č.
PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a to tak, že za národné kultúrne pamiatky vyhlásilo
vo výroku svojho rozhodnutia špecifikované nehnuteľné veci a hnuteľné veci. Rozhodnutie Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.09.2019.

28. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal doručenia takého rozhodnutia žalovaného, proti
ktorému boli podané odvolania, o ktorých už príslušný odvolací orgán právoplatne rozhodol. Žalobca
sa teda domáhal doručenia takého prvostupňového rozhodnutia žalovaného (orgánu verejnej správy),
ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, o ktorých už bolo (v čase
podania žaloby) rozhodnuté príslušným odvolacím orgánom. Takéto prvostupňové rozhodnutie však nie
je spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka. Správnemu súdu preto nezostalo
iné, ako konštatovať, že žaloba žalobcu je neprípustná.
29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu
ako neprípustnú odmietol.
30. Nad rámec dôvodu, kvôli ktorému bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP, správny súd v stručnosti dodáva, že z obsahu predloženého administratívneho spisu ani
skutočností uvádzaných žalobcom naviac nevyplýva, že žalobca mal byť účastníkom administratívneho
konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa
29.10.2018. Účastníkom tohto administratívneho konania totiž v intenciách § 15 ods. 3 zákona
o ochrane pamiatkového fondu boli vlastníci vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie
za kultúrnu pamiatku, a tiež obec, keďže predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku
boli aj nehnuteľné veci. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca
bol vlastníkom vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, resp. vecí
dotknutých predmetným administratívnym konaním. Žalobca ostatne ani netvrdil, že mal byť účastníkom
predmetného administratívneho konania v zmysle § 15 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu
ako vlastník vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku. Žalobca svoje
postavenie opomenutého účastníka predmetného administratívneho konania odvodzoval od § 14 ods.
1 správneho poriadku. Vymedzenie účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 správneho
poriadku však s poukazom na princíp lex specialis derogat legi generali nebolo možné v predmetnom
administratívnom konaní, t. j. v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného
č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, aplikovať vzhľadom na osobitnú právnu úpravu
účastníctva v tomto konaní ustanovenú v § 15 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Je teda
zrejmé, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, a že teda bol daný dôvod na odmietnutie
žaloby aj podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
31. Keďže žaloba bola neprípustná a zároveň bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, v dôsledku
čoho bol daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. g), resp. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny
súd nepovažoval za súladné so zásadou hospodárnosti konania vyzývať žalobcu na predloženie diplomu
preukazujúceho, že A. B. C., ktorá žalobu konajúc za žalobcu spísala, alebo A. D. E., ktorá žalobu
podpísala, majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Predloženie, či nepredloženie
takéhoto diplomu by nemohlo nič zmeniť na tom, že žalobu bolo potrebné odmietnuť.
32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 v spojitosti s § 168 SSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca totiž síce procesne zavinil odmietnutie
žaloby tým, že sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu také rozhodnutie žalovaného,
ktoré nebolo spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, resp. tým, že žalobu
podal, hoci bol zjavne neoprávnenou osobou na podanie takejto žaloby, avšak vychádzajúc z § 168
SSP správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti (a žalovaný ich ani
neuvádzal) odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému – orgánu
štátnej správy a iné trovy žalovanému v konaní nevznikli.
33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.