{"guid": "6fba7b5f-e0d9-43bd-b956-9f2b570b7146:13ec9b2a-654b-4bc9-9e37-d1f7150e51bc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1", "spisova_znacka": "BA-1S/14/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/14/2021 z 26. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 26. marca 2024, sp. zn. BA-1S/14/2021, ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1", "identifikacne_cislo": "1021200116", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/338", "nazov": "zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/338-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13ec9b2a-654b-4bc9-9e37-d1f7150e51bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/14/2021\n1021200116\n26. 03. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1021200116.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom\nNámestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232\n765, o doručenie rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu o d m i e t a.\nII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n1. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) zo dňa 28.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa\n28.01.2020, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného\nč. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018.\n2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný dňa 29.10.2018 vydal rozhodnutie č.\nPUSR-2018/11829-17/87438/KIR, ktorým na základe ustanovenia § 15 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2\nzákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ochrane pamiatkového fondu“) rozhodol o vyhlásení vo výroku tohto rozhodnutia špecifikovaných\nobjektov za národné kultúrne pamiatky v obci Bratislava, okrese Bratislava II, mestskej časti Ružinov.\nProti tomuto rozhodnutiu žalovaného podali účastníci administratívneho konania, a to spoločnosti\nVerejné prístavy, a. s. a Slovenská plavba a prístavy a. s. odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo\nkultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 tak, že zmenilo\nrozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a to tak, že za národné\nkultúrne pamiatky vyhlásilo vo výroku svojho rozhodnutia špecifikované nehnuteľné veci a hnuteľné veci.\nO administratívnom konaní, v ktorom boli vydané tieto rozhodnutia, žalobca nebol nijakým spôsobom\nvyrozumený a o skutočnosti, že došlo k vydaniu týchto rozhodnutí sa dozvedel na pracovnom rokovaní\nk národnej kultúrnej pamiatke Šturec, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.11.2020.\n3. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018\nv spojení s rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa\n30.07.2019 zásadným spôsobom vplývalo na možnosti plánovaných aktivít vo verejnom prístave\nBratislava, ktoré priamo súviseli s prebiehajúcim projektom „Modernizácia a výstavba verejného prístavu\nBratislava“. Z dôvodu vyhlásenia časti verejného prístavu v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku\ndošlo k obmedzovaniu rozvojových aktivít tohto prístavu ako aj k znehodnocovaniu spracovaných\npodkladov z dokumentov Master plan I a Master plan II, na ktoré boli vynaložené financie z Operačného\n\nprogramu Integrovaná infraštruktúra, ktorý patril do pôsobnosti žalobcu ako Riadiaceho orgánu.\nRozhodnutím žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 tak boli dotknuté\nzákonom chránené práva a záujmy žalobcu v oblasti rozvoja vnútrozemskej dopravy upravené v zákone\nč. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\n4. Skutočnosť, že žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci vyhlásenia\nšpecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky, spôsobila, že žalobca nebol informovaný\no výbere národných kultúrnych pamiatok do zoznamu technických lodných pamiatok nachádzajúcich\nsa v územnom obvode verejného prístavu. Zoznam vyhlásených technických lodných pamiatok\npredstavoval zásadnú informáciu pre vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre projekt „Modernizácia\na výstavba verejného prístavu Bratislava“, ako aj to, že táto skutočnosť mala byť obsiahnutá už aj\nv spracovanom materiáli „Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II (Master Plan II)“.\n5. Žalobca mal za to, že podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) mal byť účastníkom konania vo\nveci vyhlásenia špecifikovaných objektov za národné kultúrne pamiatky, a preto podal správnu žalobu\nopomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\núčinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).\nII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2021 konštatoval, že v zmysle § 15 ods. 3 zákona\no ochrane pamiatkového fondu účastníkom konania bol vlastník veci, ktorá bola predmetom konania\no vyhlásení za kultúrnu pamiatku, a obec, ak mala byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná\nvec. Účastníkom administratívneho konania o vyhlásení tzv. Zimného prístavu v Bratislave za národnú\nkultúrnu pamiatku preto bola spoločnosť Verejné prístavy a. s.\n7. Záujmy, práva a povinnosti, ktoré mohli byť dotknuté vyhlásením tzv. Zimného prístavu v Bratislave\nza národnú kultúrnu pamiatku, mohla uplatnením svojich práv z pozície účastníka konania obhajovať\nspoločnosť Verejné prístavy, a. s. ako obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu. Táto\nspoločnosť aj využila ako účastník administratívneho konania právo na vyjadrenie sa k podkladu\npre rozhodnutie a tiež právo podať odvolanie. S námietkami tejto spoločnosti sa žalovaný náležite\nvysporiadal vo svojom rozhodnutí. O odvolaní tejto spoločnosti rozhodovalo v odvolacom konaní\nMinisterstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré v konaní žalovaného ako prvostupňového orgánu\nnezistilo procesné pochybenia týkajúce sa okruhu účastníkov konania.\n8. Informáciou o vyhlásení objektov v územnom obvode verejného prístavu, ktorú žalobca považoval za\nzásadnú pre projekty „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“ alebo materiál „Stratégia\nrozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II (Master Plan II)“, disponovala spoločnosť Verejné\nprístavy, a. s., ktorá bola zadávateľom, navrhovateľom alebo objednávateľom týchto projektov, resp.\nstrategických materiálov a ich súčastí. V prípade tzv. Masterplan II bolo orgánom kompetentným na\nprijatie strategického dokumentu predstavenstvo spoločnosti Verejné prístavy, a. s.\n9. Žalovaný tiež namietal, že žalobca žaloval nesprávny subjekt, správne malo byť žalované\nMinisterstvo kultúry Slovenskej republiky, keďže práve Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo\ndruhostupňové rozhodnutie. Na podporu tohto stanoviska žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Sžsk/41/2020 zo dňa 09.09.2020, sp. zn. 6Sžk/5/2016 a sp. zn. 7Sžsk/14/2018 zo dňa 12.10.2018.\n10. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k povinnosti nahradiť\nžalovanému trovy konania.\nIII.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n\n11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 1S/14/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa\nRozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023\nnáhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a je\nvedená pod sp. zn. BA-1S/14/2021.\n12. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023\nsa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie\n§ 493f\ntým nie je dotknuté.\n13. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n14. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n15. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť\ntohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako\ntri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný\ndoručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.\n16. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu\nverejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do\nprávoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie\npred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V\ntakom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a\nza podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom\nopravnom prostriedku konať a rozhodnúť.\n17. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci\nďalej koná.\n18. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne\nneoprávnenou osobou.\n19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n20. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa ňou ako opomenutý účastník administratívneho\nkonania domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného č.\nPUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a teda predstavuje správnu žalobu opomenutého\núčastníka.\n21. Správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 a nasl. SSP je osobitným žalobným\ntypom, ktorým sa osoba, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom administratívneho konania, a ktorá\ntvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, môže za zákonom\nstanovených podmienok domáhať doručenia tohto rozhodnutia. Doručením predmetného rozhodnutia\norgánu verejnej správy vzniká opomenutému účastníkovi právo využiť opravné prostriedky, ktoré právna\núprava pripúšťa, a v rámci ktorých môže byť následne aj materiálne zohľadnená vada neúčasti zákonom\npredpokladaného účastníka konania na administratívnom konaní (§ 179 ods. 3, 5 a 6 SSP).\n22. Fundamentálnou právnou otázkou v danej právnej veci bola predovšetkým otázka, či žaloba\nopomenutého účastníka je prípustná proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pokiaľ\n\ntoto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v dôsledku vydania rozhodnutia o riadnom opravnom\nprostriedku, ktorý vyčerpal účastník administratívneho konania odlišný od žalobcu.\n23. Správny súdny poriadok v ustanovení § 179, ktorý upravuje správnu žalobu opomenutého účastníka,\nsíce explicitne neurčuje, doručenia ktorého rozhodnutia orgánu verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie“)\nsa má opomenutý účastník domáhať, ak v príslušnom administratívnom konaní bolo vydané tak\nprvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, avšak\ntúto otázku rieši nepriamo. Správny súdny poriadok totiž predpokladá dve situácie, ktoré môžu v\nsúvislosti s doručením rozhodnutia opomenutému účastníkovi (v nadväznosti na rozhodnutie súdu)\nnastať. Prvá situácia predpokladá, že proti rozhodnutiu, ktoré sa má doručiť, je prípustný riadny opravný\nprostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený po doručení rozhodnutia podať proti\nnemu riadny opravný prostriedok, a to v lehote a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis (§\n179 ods. 3 SSP). Druhá situácia predpokladá, že proti rozhodnutiu, ktoré sa má doručiť, nie je prípustný\nriadny opravný prostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený podať priamo správnu\nžalobu, pričom lehota na jej podanie začína plynúť od doručenia rozhodnutia, ktoré opomenutý účastník\nžiadal doručiť (§ 179 ods. 5 SSP).\n24. Z uvedeného je zrejmé, že spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka môže\nbyť jednak rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku,\njednak rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.\nPrvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť na základe vyčerpania riadneho opravného\nprostriedku zo strany iného účastníka administratívneho konania, však nemôže byť spôsobilým\npredmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, pretože o riadnom opravnom prostriedku, aj\nkeď nepodanom opomenutým účastníkom, už bolo rozhodnuté (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/45/2018 zo dňa 10.12.2018 a uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/4/2021 zo dňa 27.04.2022). Opak tohto výkladu by v podstate\nviedol k absurdnej situácii, keď v prípade vyhovenia žalobe a uloženia povinnosti žalovanému doručiť\nprvostupňové rozhodnutie opomenutému účastníkovi, by tento bol oprávnený na podanie riadneho\nopravného prostriedku, o ktorom však už bolo na základe odvolania iného účastníka alebo iných\núčastníkov príslušného administratívneho konania rozhodnuté. Nemožno tiež opomenúť, že účastník\nadministratívneho konania môže byť dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch\naž rozhodnutím odvolacieho orgánu (najmä ak ten zmení prvostupňové rozhodnutie na základe\npodaného odvolania), pokiaľ vo veci bolo vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu. Správny súd napokon\nzdôrazňuje, že prvostupňové a odvolacie (druhostupňové) administratívne konanie tvoria jeden celok,\npričom z povahy veci je zrejmé, že z neho nemožno „vytrhnúť“ prvostupňové rozhodnutie a to bez ohľadu\nna to, či toto bolo alebo nebolo potvrdené v inštančnom postupe.\n25. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd\npreto prvotne skúmal, či sa žalobca domáhal doručenia takého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy, ktoré je spôsobilým predmetom v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka.\n26. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal doručenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného č.\nPUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, proti ktorému boli podané odvolania, o ktorých\nrozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa\n30.07.2019. Samotné rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731\nzo dňa 30.07.2019 bolo prílohou žaloby.\n27. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného\nč. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018 podali odvolanie účastníci administratívneho\nkonania, a to spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a. s. a Verejné prístavy, a. s. O odvolaniach\ntýchto účastníkov administratívneho konania rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky\nrozhodnutím č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 tak, že zmenilo rozhodnutie žalovaného č.\nPUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, a to tak, že za národné kultúrne pamiatky vyhlásilo\nvo výroku svojho rozhodnutia špecifikované nehnuteľné veci a hnuteľné veci. Rozhodnutie Ministerstva\nkultúry Slovenskej republiky č. MK-1711/2019-321/2731 zo dňa 30.07.2019 nadobudlo právoplatnosť\ndňa 02.09.2019.\n\n28. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal doručenia takého rozhodnutia žalovaného, proti\nktorému boli podané odvolania, o ktorých už príslušný odvolací orgán právoplatne rozhodol. Žalobca\nsa teda domáhal doručenia takého prvostupňového rozhodnutia žalovaného (orgánu verejnej správy),\nktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, o ktorých už bolo (v čase\npodania žaloby) rozhodnuté príslušným odvolacím orgánom. Takéto prvostupňové rozhodnutie však nie\nje spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka. Správnemu súdu preto nezostalo\niné, ako konštatovať, že žaloba žalobcu je neprípustná.\n29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu\nako neprípustnú odmietol.\n30. Nad rámec dôvodu, kvôli ktorému bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm.\ng) SSP, správny súd v stručnosti dodáva, že z obsahu predloženého administratívneho spisu ani\nskutočností uvádzaných žalobcom naviac nevyplýva, že žalobca mal byť účastníkom administratívneho\nkonania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa\n29.10.2018. Účastníkom tohto administratívneho konania totiž v intenciách § 15 ods. 3 zákona\no ochrane pamiatkového fondu boli vlastníci vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie\nza kultúrnu pamiatku, a tiež obec, keďže predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku\nboli aj nehnuteľné veci. Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca\nbol vlastníkom vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, resp. vecí\ndotknutých predmetným administratívnym konaním. Žalobca ostatne ani netvrdil, že mal byť účastníkom\npredmetného administratívneho konania v zmysle § 15 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu\nako vlastník vecí, ktoré boli predmetom konania o vyhlásenie za kultúrnu pamiatku. Žalobca svoje\npostavenie opomenutého účastníka predmetného administratívneho konania odvodzoval od § 14 ods.\n1 správneho poriadku. Vymedzenie účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 správneho\nporiadku však s poukazom na princíp lex specialis derogat legi generali nebolo možné v predmetnom\nadministratívnom konaní, t. j. v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného\nč. PUSR-2018/11829-17/87438/KIR zo dňa 29.10.2018, aplikovať vzhľadom na osobitnú právnu úpravu\núčastníctva v tomto konaní ustanovenú v § 15 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Je teda\nzrejmé, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, a že teda bol daný dôvod na odmietnutie\nžaloby aj podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.\n31. Keďže žaloba bola neprípustná a zároveň bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, v dôsledku\nčoho bol daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. g), resp. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny\nsúd nepovažoval za súladné so zásadou hospodárnosti konania vyzývať žalobcu na predloženie diplomu\npreukazujúceho, že A. B. C., ktorá žalobu konajúc za žalobcu spísala, alebo A. D. E., ktorá žalobu\npodpísala, majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Predloženie, či nepredloženie\ntakéhoto diplomu by nemohlo nič zmeniť na tom, že žalobu bolo potrebné odmietnuť.\n32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 v spojitosti s § 168 SSP tak, že\nžiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca totiž síce procesne zavinil odmietnutie\nžaloby tým, že sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu také rozhodnutie žalovaného,\nktoré nebolo spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, resp. tým, že žalobu\npodal, hoci bol zjavne neoprávnenou osobou na podanie takejto žaloby, avšak vychádzajúc z § 168\nSSP správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti (a žalovaný ich ani\nneuvádzal) odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému – orgánu\nštátnej správy a iné trovy žalovanému v konaní nevznikli.\n33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "425de11e-7668-483b-a687-780b9a7f6238:3b9236d4-9a45-4467-96fb-1ebb4d3b39ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200493.1", "spisova_znacka": "2Svk/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/4/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200493.1"}], "citovane_v": []}