{"guid": "3d9e372e-fc54-4182-947a-67b78ce2cd47:9203e8b0-25fe-47cb-a7a6-85085acefd80", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201782.1", "spisova_znacka": "BA-2S/291/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/291/2020 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. novembra 2024, sp. zn. BA-2S/291/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201782.1", "identifikacne_cislo": "1020201782", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/443", "nazov": "zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/443-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9203e8b0-25fe-47cb-a7a6-85085acefd80", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201782.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201782.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201782.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/291/2020\n1020201782\n21. 11. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201782.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:\nMesto Modrý Kameň, so sídlom Mariánske nám. 1, 992 01 Modrý Kameň, IČO: 00 319 457, zastúpeného:\nJUDr. Ela Kocková, advokátka, so sídlom Hontianske Nemce 406, 962 65 Hontianske Nemce, IČO:\n10 924 744, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14924-9000/2020 zo dňa 30.11.2020,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný začal z vlastného podnetu dňa 26.08.2020 konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného\n- žalobcu po uzavretí zmluvy podľa § 171 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom\nobstarávaní“).\n2. Predmetom skúmania žalovaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného bola Zmluva o\nbudúcej kúpnej zmluve stavby č. 1/2018 z 19.01.2018 (ďalej len „zmluva o budúcej kúpnej zmluve“)\nuzavretá žalobcom ako budúcim kupujúcim so spoločnosťou D.M.V. s.r.o. ako budúcim predávajúcim na\nobecné nájomné byty 9 b.j. - obytná zóna Majer v Modrom Kameni, predmetom ktorej bolo odkúpenie\ntýchto nájomných bytov a k nim prislúchajúcej technickej vybavenosti a pozemku. Ďalej Kúpna zmluva č.\nKZ 4/2019 z 29.11.2019 (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorú žalobca ako kupujúci uzavrel so spoločnosťou\nD.M.V. s.r.o. ako predávajúcim na Bytový dom - obecné nájomné byty 9 b.j. obytná zóna Majer v Modrom\nKameni a prislúchajúcu technickú vybavenosť za cenu 414 765,55 EUR.\n3. Žalovaný v rámci vykonaného preskúmania úkonov zistil, že žalobca kúpu predmetného bytového\ndomu zrealizoval prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže v zmysle § 281 a nasl. zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, pričom v danej súvislosti aplikoval výnimku podľa\n§ 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. V lehote na predkladanie ponúk bola predložená\niba jedna ponuka, a to ponuka spoločnosti D.M.V. s.r.o., s ktorou žalobca uzatvoril uvedenú zmluvu o\nbudúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu.\n\n4. Po preskúmaní úkonov a dokumentácie žalobcu v uvedenom konaní žalovaný, odbor dohľadu,\nvydal rozhodnutie č. 15609-6000/2019-OD/6 zo dňa 12.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),\nktorým podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný\n„svojím konaním porušil § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť\nKúpnu zmluvu, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavby, spôsobom alebo\npostupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní, a súčasne porušil § 10 ods. 2 zákona o\nverejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti a princíp nediskriminácie hospodárskych\nsubjektov, nakoľko kontrolovaný uzatvoril Kúpnu zmluvu, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o\nbudúcej kúpnej zmluve stavby, bez aplikovania niektorého z postupov verejného obstarávania podľa\nzákona o verejnom obstarávaní, čo malo za následok výber konkrétneho hospodárskeho subjektu bez\nrealizácie riadnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo\nvplyv na výsledok verejného obstarávania“.\n5. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že z obsahu vyššie uvedených zmlúv,\na to zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z roku 2018 a z kúpnej zmluvy z roku 2019 je od začiatku\nzrejmý úmysel žalobcu nadobudnúť výlučné vlastníctvo k predmetnému nájomnému bytovému domu 9\nb.j. a k nemu prislúchajúcej technickej vybavenosti. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej\naj len „SD EÚ“) dal do pozornosti závery, že neexistencia nehnuteľností v čase podpisu zmluvy, ako\naj to, že ich následná výstavba mala byť uskutočnená podľa požiadaviek verejného obstarávateľa,\npredmetnú zmluvu kvalifikuje ako zmluvu na uskutočnenie stavebných prác. V danom prípade je podľa\nžalovaného zrejmé, že išlo o zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa § 3 ods. 3 zákona o\nverejnom obstarávaní, pričom žalobca svojím postupom výrazným spôsobom obmedzil hospodársku\nsúťaž.\n6. Na podklade žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný, Rada\nÚradu pre verejné obstarávanie, rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. sp.\n14924-9000/2020 zo dňa 30.11.2020, právoplatné dňa 30.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“\na spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní.\nUviedol, že pokiaľ žalobca, ktorý je verejným obstarávateľom, použil výnimku z aplikácie zákona\no verejnom obstarávaní, bolo jeho povinnosťou preukázať, že skutočne naplnil všetky zákonom\nustanovené predpoklady aplikácie danej výnimky.\n7. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu o neobmedzení hospodárskej súťaže vysporiadal\nv napadnutom rozhodnutí tak, že všetky preskúmané kroky žalobcu od roku 2014 (územné konanie,\nprerokovanie investičného zámeru na výstavbu 9 obecných nájomných bytov, vydanie stavebného\npovolenia) a všetky následne uzatvorené zmluvné vzťahy so spoločnosťou D.M.V. s.r.o. smerovali k\nnaplneniu jediného účelu, a to nadobudnutiu vlastníckeho práva k 9 obecným nájomným bytom, ktorých\nplánovanú výstavbu (prinajmenšom od roku 2014) mala realizovať, a ktorých výstavbu aj realizovala\nspoločnosť D.M.V. s.r.o. Na uvedenom závere nemení nič ani „formálne“ vyhlásenie verejnej obchodnej\nsúťaže. Žalobca uzatvoril všetky predmetné zmluvné vzťahy s jasným zámerom odkúpiť nájomné byty,\nktoré mali vzniknúť podľa inštrukcií a požiadaviek jeho samého, čím žalobca de facto zadal zákazku na\nuskutočnenie stavebných prác v zmysle § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní (zákazku na stavebné\npráce na zhotovenie stavby, ktorá v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve neexistovala).\n8. Žalovaný poukazoval na relevantnú judikatúru v obdobných prípadoch, a to rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 6S/142/2019 z 27.08.2020, v ktorom išlo o uplatnenie výnimky podľa § 1\nods. 2 písm. m) predchádzajúceho zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon\nč. 25/2006 Z. z.“), ktorého záver bol taký, že žalobca sa uzavretím komplexu dotknutých zmlúv vyhol\npoužitiu postupov zadávania zákaziek na stavebné práce. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S/92/2018 z 11.03.2020 súd podobne zastal názor, že hlavným predmetom komplexu uzatvorených\nzmlúv boli stavebné práce na budove bývalých jaslí a tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými\nzmluvami; žalobca a jeho mestské zastupiteľstvo obišli zákon č. 25/2006 Z. z. tým, že nevyhlásil verejné\nobstarávanie na zadanie zákazky na stavebné práce podľa § 3 ods. 3 tohto zákona. Rovnako to žalovaný\nhodnotil v prejednávanom prípade, a teda hlavným predmetom komplexu uzatvorených zmlúv medzi\nžalobcom a D.M.V. s.r.o. boli stavebné práce, a to za účelom získania nájomných bytov podľa inštrukcií\na požiadaviek žalobcu, pričom je nesporné, že tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými zmluvami.\n\n9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na judikatúru SD EÚ, rozsudok vo veci C-220/05, A.\nB. a i. vs. Commune de Roanne, ako aj rozsudok vo veci C-536/07, Komisia vs. Nemecko, z ktorých\nvyplýva, že podľa SD EÚ má byť charakter zmluvy určovaný jej hlavným predmetom. Neexistencia\nnehnuteľností v čase podpisu zmluvy, ako aj to, že ich následná výstavba mala byť uskutočnená\npodľa požiadaviek verejného obstarávateľa, podľa SD EÚ predmetnú zmluvu kvalifikuje ako zmluvu\nna uskutočnenie stavebných prác. Žalovaný napokon poukázal aj na jeho všeobecné metodické\nusmernenia z 14.03.2018, 03.08.2016 a z 06.10.2016, v ktorých bola zmienená aj uvedená judikatúra\nSD EÚ a aj jeho posudzovanie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,\nteda žalobca sa mal možnosť dozvedieť konkrétnosti o posudzovaní danej problematiky samotným\nžalovaným.\n10. Žalovaný sa plne stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré považoval za vecne správne,\nnakoľko kontrolovaný v tomto prípade pri obstarávaní nájomných bytov neoprávnene aplikoval výnimku\npodľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a teda zadal zákazku na uskutočnenie\nstavebných prác bez použitia niektorého z postupov verejného obstarávania podľa zákona o verejnom\nobstarávaní konkrétnemu hospodárskemu subjektu.\nII. Správna žaloba\n11. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,\ndomáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí, a to z dôvodov, že vychádzajú z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v\nnich nemá oporu; teda v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n12. Žalobca namietal, že vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na kúpu majetku nespadá do\nkompetencie žalovaného, neupravuje ju zákon o verejnom obstarávaní, a preto skúmanie obsahu súťaže\nvyhlásenej žalobcom je nad rámec zákonných možností žalovaného. V opise predmetu vyhlásenej\nsúťaže bol uvedený záujem žalobcu nadobudnúť nehnuteľnosti a to 2 bytových domov s 9 a 14 bytovými\njednotkami v zhode s územným plánom mesta a za splnenia zákonných podmienok nájomného bývania\na požiadaviek zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ŠFRB“) a podmienok získania dotácie z ministerstva upravených v zákone č.\n443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 443/2010 Z. z.“). Záujemcovia obchodnej verejnej súťaže mali vo vlastnej réžii, čiže za\nvlastné financie a na vlastné riziko, zhotoviť a postaviť nájomné byty, pričom podmienky kúpy mali byť\ndojednané a predložené v návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, všetko za podmienok upravených\nslovenským právnym poriadkom.\n13. Ďalej žalobca uvádzal, že podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní sa zákon\nnevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností\nalebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. Objektívnym dôvodom na použitie\nvýnimky z postupov verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je\nnadobudnutie existujúcej stavby, resp. nehnuteľnosti. V čase prevodu nehnuteľnosti žalobca nadobúdal\nexistujúce nehnuteľnosti, preto nemohol porušiť zákon o verejnom obstarávaní, napriek tomu, že je\npodľa § 10 ods. 1 tohto zákona verejným obstarávateľom a ako taký je povinný pri zadávaní zákaziek,\nkoncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Kúpa nehnuteľností nie\nje zákazkou podľa zákona o verejnom obstarávaní (§ 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní), aj keď sa\njedná o odplatnú zmluvu, avšak jej predmetom nie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác ani\nposkytnutie služby, ale v danom prípade nadobudnutie nehnuteľnosti. Napadnutými zmluvami žalobca\nnezadával žiadnu stavebnú zákazku, neobstarával stavebné práce, na ktoré by použil verejné finančné\nzdroje. Zmluva o budúcej zmluve nie je odplatnou zmluvou, čiže sa nejedná o zákazku. Stanovujú sa ňou\nlen podmienky budúcej kúpy. Je len samozrejmosťou, že obec zároveň ako príslušný stavebný úrad vydá\ninvestorovi a zároveň staviteľovi stavebné povolenie, preto zdôrazňovanie podmienok budúcej kúpy v\nnapadnutom rozhodnutí považoval žalobca za irelevantné. Obsah budúcej kúpnej zmluvy je na zmluvnej\nvoľnosti zmluvných strán. Ústredné štátne orgány ako je Štátny fond rozvoja bývania a Ministerstvo\ndopravy a výstavby SR posudzovali obsah predmetných zmlúv, pričom rozpor so zákonom nezistili,\n\nrovnako aj príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, ktorý povolil vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností.\n14. Žalobca dodal, že zámer samosprávy postarať sa o svojich obyvateľov, zabezpečovať im lepšie\nživotné podmienky a to aj obstaraním nájomného bývania kúpou, je jej základnou povinnosťou. Žalobca\nodmietol tvrdenie žalovaného, že z obsahu vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže a z obsahu zmluvy\no budúcej kúpnej zmluve vyplýva zámer žalobcu ako kontrolovaného nadobudnúť vlastnícke právo\nk nájomnému bytovému domu ešte pred začatím samotnej výstavby nájomného bytového domu, čo\npodľa neho nemá oporu v predloženej dokumentácii. Žalobca mal za to, že pri nadobudnutí existujúcich\nnehnuteľností výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní použil oprávnene. V čase kúpy\nnadobúdal existujúce byty a uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňujú ani uznesenia\nmestského zastupiteľstva žalobcu uvádzané žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Obdobne nič na\nskutočnosti, že žalobca nadobúdal kúpou existujúcu nehnuteľnosť, nemení ani predchádzajúci prevod\nčasti pozemku, resp. parcely, na ktorú poukazuje žalovaný, ktorý inak odignoroval skutočnosť, že\nžalobca nedisponoval ani vlastníctvom pozemkov, na ktorých by vo vlastnej réžii budoval nájomné byty.\n15. Žalobca uviedol, že v prípade rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci kúpy bytov\nresp. nájomných bytových domov, ktorých kombináciu zmlúv uzavrelo Mesto Šaľa, nejde o totožnú\nsituáciu ako v jeho prípade, pretože žalobca neuzatváral nájomnú zmluvu na pozemky, takou výmerou\npozemkov žalobca vôbec nedisponoval, na ktorých by mohol realizovať výstavbu bytov. Tiež sa\nnestotožnil so závermi súdov v žalovaným uvedených veciach ani s rozhodnutiami Súdneho dvora\nEurópskej únie, pretože účelom komplexu uzatvorených zmlúv nikdy neboli stavebné práce spočívajúce\nv obstarávaní výstavby nájomných bytov. Nielenže nadobúdanie nehnuteľností je vyňaté z pôsobnosti\nsmernice (smernice 2004/18/EÚ ako aj novej smernice Európskeho parlamentu a rady 2014/24/\nEÚ o verejnom obstarávaní), ale podľa čl. 4 písm. a) citovanej smernice sa smernica uplatňuje\nna obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je\nvyššia ako finančný limit 5 186 000 € pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pričom\nuvedený finančný limit kúpna cena za nadobudnutie bytov žalobcom nedosahovala. Rozsudky SD EÚ\nnepovažoval za aplikovateľné na predmetný prípad. Žalobca poukázal na rozhodnutie vo veci SD EÚ\nC-451/08, kde sa jednalo o kombináciu kúpnej zmluvy na pozemok medzi spolkovým úradom ako\npredávajúcim a spoločnosťou s cieľom následnej realizácie projektu zadaním prác.\n16. Žalobca je presvedčený, že postupoval zákonným spôsobom tak, ako množstvo samosprávnych\ncelkov na území SR. Postup žalovaného súvisiaci so správnym trestaním je v danej veci nesprávny a\nnezákonný. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade zlyhala právna istota, pretože zákonnú normu\nvykladá žalovaný v rozpore s jej znením, resp. nad rámec zákonných ustanovení. Keďže nadobudnutie\nnehnuteľností požíva výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný ani nemôže od žalobcu\nvyžadovať dodržiavanie postupov stanovených zákonom o verejnom obstarávaní. Žaloba mal za to, že v\ndanom prípade žalovaný svoje oprávnenia svojvoľne rozširuje, podáva interpretáciu a výklad zákona nad\nrámec znenia príslušnej zákonnej normy, ktorá jednoznačne a konkrétne bez ďalších dovetkov uvádza,\nže sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich nehnuteľností, ani na nájom nehnuteľností.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.03.2021 uviedol, že argumentáciu\nžalobcu považuje za účelovú a neodôvodnenú, zotrval na svojich záveroch v napadnutom rozhodnutí\na žalobu navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že predmetné zmluvy je potrebné posúdiť ako komplex\n(kombináciu) zmluvných vzťahov, ktoré boli uzavreté s jednotiacim účelom, k dosiahnutiu ktorého\nboli predmetné zmluvy kontrahované, pričom týmto účelom bolo zabezpečenie výstavby obecných\nnájomných bytov v zmysle požiadaviek a potrieb žalobcu. Uvedená potreba posúdenia komplexnosti\nzmluvných vzťahov predstavuje aj ustálený právny názor Krajského súdu v Bratislave (sp. zn.\n2S/92/2018, 6S/142/2019). Žalovaný poukázal na § 140 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle\nktorého je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, a on je teda jedinou autoritou\noprávnenou hodnotiť, či postup zvolený zmluvnými stranami je alebo nie je v súlade so zákonom o\nverejnom obstarávaní (s výnimkou činnosti súdov SR), preto závery Štátneho fondu rozvoja bývania,\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, či Okresného úradu, katastrálny odbor, ktoré\nmali podľa slov žalobcu posudzovať predmetné zmluvy, sú pre dané súdne konanie irelevantné.\nNapokon uviedol, že problematike nesprávnej aplikácie výnimky, ktorej zákonné použitie je podmienené\n\nexistenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ nadobúda alebo najíma, sa žalovaný v rámci\nsvojej metodickej činnosti venuje minimálne od roku 2006, od kedy systematicky upozorňuje verejných\nobstarávateľov na to, že určité typy konaní môžu viesť k obchádzaniu, a tým aj k porušovaniu zákona\no verejnom obstarávaní.\n18. V replike zo dňa 30.03.2021 žalobca uviedol, že uzavreté zmluvné vzťahy smerovali k nadobudnutiu\nbytov kúpnou zmluvou do vlastníctva mesta a nešlo o obstarávanie zákazky na práce, ktoré žalobca\nnikdy nerealizoval, nikdy sa na nich nepodieľal, nikdy z verejných prostriedkov na obstaranie prác\nnevynaložil finančné zdroje. Postupoval presne v súlade so zákonom o ŠFRB a zákonom č. 443/2010 Z.\nz. Žalobca poukazoval na zákon, ktorý platí a vyžaduje istý postup, ktorý pri kúpe a nadobudnutí bytov\nlen dodržal, pričom za jeho dodržanie má byť trestaný. Zdôraznil, že kupoval existujúce nehnuteľnosti,\nčo predstavuje výnimku a nespadá pod zákon o verejnom obstarávaní.\n19. Žalovaný v duplike zo dňa 07.05.2021 zotrval na svojej predošlej argumentácii a uviedol,\nže nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že obec sa iba oboznámila s investičným zámerom a vydala\nkladné stanovisko, pretože mestské zastupiteľstvo žalobcu už v septembri 2014 (zo Zápisnice z 10.\nriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva žalobcu zo dňa 25.09.2014) prerokovalo investičný\nzámer spoločnosti D.M.V. s. r. o. na výstavbu nájomných bytov, schválilo ich výstavbu a uzatvorenie\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve na následné odkúpenie týchto nájomných bytov žalobcom. Poukázal\nna to, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalovaného, ktoré sú riadne odôvodnené a\npodložené dokumentmi samotného žalobcu. Namietal, že žalobca argumentuje iba v teoretickej rovine,\nbez akýchkoľvek konkrétnych dôkazov, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia.\nIV. Relevantná právna úprava\n20. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n21. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n23. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, „Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.“\n24. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n25. Podľa § 1 ods. 2 psím. c) zákona o verejnom obstarávaní, „Tento zákon sa nevzťahuje na\nc) nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo\nnadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania.“\n26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, „Zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva\nuzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane\na jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,\nuskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.“\n27. Podľa § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, „Zákazka na uskutočnenie stavebných prác na\núčely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je\na) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie\nstavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania,\nb) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo\nc) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo\nobstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.“\n\n28. Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní,\n„(1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov\npostupovať podľa tohto zákona.\n(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp\nnediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp\nhospodárnosti a efektívnosti.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n29. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s\nrozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným\nvýberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.\n30. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 29.12.2020, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do\n30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje\na rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,\npo vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou\nosobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho\nspisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho\nv čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§\n107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n31. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci\nktorých žalobca primárne napádal nesprávnu aplikáciu § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 1 ods. 2 písm.\nc) zákona o verejnom obstarávaní upravujúci výnimku z postupu podľa tohto zákona, namietal tiež, že\nv jeho prípade išlo o nadobúdanie existujúcich stavieb, nie o zadanie stavebných prác, že žalovaný\nskúmal zmluvné vzťahy nad rámec zákona, pretože žalobca postupoval plne v súlade so zákonom\no ŠFRB, ako aj že sa nestotožňuje so žalovaným prezentovanými rozhodnutiami slovenských súdov\na SD EÚ a tieto nie sú na danú vec aplikovateľné. Medzi účastníkmi bola teda spornou otázka, či\nhlavným predmetom uzatvorených zmlúv bolo uskutočnenie stavebných prác (výstavba nehnuteľnosti).\nOd vyriešenia tejto otázky potom závisí aj ďalšie posúdenie veci, teda či žalobca mohol aplikovať\nvýnimku z postupov verejného obstarávania v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.\n32. Hoci žiadny z účastníkov konania nenamietal neprípustnosť správnej žaloby, správny súd podľa\n§ 97 SSP kedykoľvek počas konania skúma splnenie procesných podmienok konania, za ktorých\nmôže správny súd konať a rozhodnúť, medzi ktoré patrí aj prípustnosť správnej žaloby, a teda\nči napadnuté rozhodnutie podlieha prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 3 SSP, resp. nie\nje z neho vylúčené podľa § 7 SSP. Napriek tomu, že predmetom prieskumu je v tomto konaní\nnapadnuté rozhodnutie týkajúce sa „len“ konštatovania o porušení dvoch ustanovení zákona o verejnom\nobstarávaní, a nie rozhodnutie o uložení pokuty, ergo na prvý pohľad z toho nemusí byť zrejmý\npriamy zásah do subjektívnych práv účastníka konania, správny súd považuje v tomto prípade za\nrozhodujúce osobitné ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, uvedené aj v poučení\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré jednoznačne zakladá právomoc správneho súdu na súdny prieskum\ntakéhoto rozhodnutia o odvolaní. Uvedené potvrdzujú aj závery z uznesenia Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, že pre otázku prípustnosti správnej\nžaloby v takomto prípade je kľúčové osobitné zákonné ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu\ntakého rozhodnutia, ktoré bolo v rozhodnom čase platné a účinné, nie otázka miery alebo záväznosti\n(konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania. Z uvedených dôvodov\n\npovažoval súd správnu žalobu za prípustnú a preto pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého\nrozhodnutia v rozsahu žalobcom uplatnených žalobných bodov.\n33. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ohľadom neporušenia § 3 ods. 3 zákona o verejnom\nobstarávaní v nadväznosti na § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a o nadobúdaní\nuž existujúcich nehnuteľností ako nedôvodné a nepreukázané. Závery žalovaného boli v tomto smere\npodrobne podložené skutkovými zisteniami týkajúcimi sa preskúmavaných úkonov žalobcu, naproti\nčomu žalobca svoje tvrdenia ničím nepreukazoval, všetky závery žalovaného „len“ negoval.\n34. Žalovaný svoje závery staval na viacerých v administratívnom konaní preukázaných skutočnostiach,\na to že už zo Zápisnice z 10. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva žalobcu z 25.09.2014,\nbolo zrejmé, že už v septembri 2014, mestské zastupiteľstvo žalobcu prerokovalo investičný zámer\nspoločnosti D.M.V. s.r.o. na výstavbu nájomných bytov, schválilo ich výstavbu a uzatvorenie zmluvy\no budúcej kúpnej zmluve na následné odkúpenie týchto nájomných bytov žalobcom. Ďalej, že výsledkom\nžalobcom vyhlásenej verejnej obchodnej súťaže (publikovanej v regionálnej tlači) bolo uzatvorenie\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom už v tejto zmluve bola vymedzená aj špecifikácia celkového\npožadovaného počtu bytov v bytovom dome, celková podlahová plocha všetkých bytov, ako aj priemerná\npodlahová plocha bytov, pričom už z tejto zmluvy vyplýva, že uchádzač disponoval stavebným povolením\nvydaným žalobcom na výstavbu bytového domu od žalobcu od 17.01.2017. Poukázal napr. aj na to,\nže tri dni pred uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola medzi zmluvnými stranami uzavretá\naj Nájomná zmluva č. 2/2018 za účelom vybudovania dažďovej kanalizácie, na základe ktorej žalobca\nako prenajímateľ prenajal niekoľko parciel uchádzačovi ako nájomcovi, pričom z vyhlásenia verejnej\nobchodnej súťaže malo vyplývať, že uchádzač mal v čase predkladania ponuky do verejnej obchodnej\nsúťaže disponovať vlastnými pozemkami, na ktorých mienil realizovať výstavbu a žalobca rátal s\nich odkúpením. Žalovaný tak po komplexnom vyhodnotení uzatvorených zmluvných vzťahov, obsahu\npredmetných zmlúv a postupných krokov žalobcu dospel k skutkovo aj právne udržateľným záverom,\nže žalobca uzatvoril všetky predmetné zmluvné vzťahy s jasným zámerom odkúpiť nájomné byty od\nspoločnosti D.M.V. s.r.o. (ako budúceho predávajúceho), a to podľa jeho inštrukcií a požiadaviek (ako\nbudúceho kupujúceho), čím žalobca de facto zadal zákazku v zmysle § 3 ods. 1 zákona o verejnom\nobstarávaní, konkrétne zákazku na uskutočnenie stavebných prác v zmysle § 3 ods. 3 tohto zákona\n(zákazku na stavebné práce na zhotovenie stavby, ktorá v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve neexistovala).\n35. Významnou je v tomto smere aj judikatúra súdov Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora\nEurópskej únie, ktorá závery žalovaného v plnej miere potvrdzuje, resp. jeho závery z nich vychádzajú.\nSprávny súd dáva do pozornosti, že obidva žalovaným zmieňované rozsudky Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6S/142/2019 z 27.08.2020 a sp. zn. 2S/92/2018 z 11.03.2020 boli medzičasom\npotvrdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, a to rozsudkom sp. zn. 6Asan/22/2020\nz 30.11.2022, v ktorom kasačný súd uviedol, že zákazka spočívajúca v nadobudnutí neexistujúcej\nnehnuteľnosti podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods.\n2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z. z. V prípadoch keď ide o nehnuteľnosť, ktorá má vzniknúť v\nbudúcnosti, a to obzvlášť na základe požiadaviek verejného obstarávateľa, je zrejmé, že prevažujúcim\nfaktorom je uskutočnenie stavebných prác, kde súťaž je možné zabezpečiť. Rovnako v rozsudku sp.\nzn. 10Asan/17/2020 z 14.12.2022 kasačný súd vyslovil, že zmluvy uzatvorené žalobcom nie je možné\nposudzovať izolovane, ako aj, že je relevantné aj to, že v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve\nnehnuteľnosť s jej požadovanými charakteristickými znakmi (bytovými jednotkami) neexistovala. Ďalej\nkonštatoval záver, že z postupu žalobcu a z obsahu jednotlivých zmlúv, vrátane uznesenia mestského\nzastupiteľstva je zrejmý jeho úmysel zrekonštruovať budovu bývalých jaslí a jeho záujem o výkon\nstavebných prác, a svojím postupom sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu\nspôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom č. 25/2006 Z. z. Uvedené závery kasačného súdu\na aj krajského súdu sú aplikovateľné aj na predmetnú vec a to aj napriek tomu, že v skutkových\nokolnostiach sú isté drobné odlišnosti, skutkovo aj právne sa však týkajú tej istej otázky a rovnakých\nustanovení zákona (či už v staršom alebo novšom zákone o verejnom obstarávaní) a žalobca neuviedol\nžiadne také skutočnosti, ktoré by ich použitie pre daný prípad vylučovali.\n36. Rovnaké závery vyplývajú aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v skutkovo obdobných\nveciach, a to C-220/05, C-536/07, aj C-213/13, v zmysle ktorých napr. kritériom pre posúdenie zmluvy\nna zhotovenie prác je to, že dielo musí byť zhotovené podľa požiadaviek spresnených verejným\n\nobstarávateľom, ako aj to, že rozhodujúcou skutočnosťou je určenie hlavného predmetu zmluvy, čo bolo\nv uvedenom prípade zhodnotené ako výstavba nehnuteľnosti, a v takom prípade podľa SD EÚ zmluva\nspĺňala všetky náležitosti zákazky na uskutočnenie stavebných prác. Povšimnutiahodné sú aj metodické\nusmernenia žalovaného, na ktoré upozorňoval, a v rámci ktorých sa problematike nesprávnej aplikácie\nvýnimky, ktorej zákonné použitie je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ\nalebo obstarávateľ nadobúda alebo najíma, venuje minimálne od roku 2006, od kedy systematicky\nupozorňuje verejných obstarávateľov na to, že určité typy konaní môžu viesť k obchádzaniu, a tým\naj k porušovaniu zákona o verejnom obstarávaní, z čoho vyplýva, že žalobca si mal už od prvého\ninvestičného zámeru v roku 2014 dokonca možnosť overiť, či ním zamýšľaný postup spadá pod výnimku\npodľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní alebo nie.\n37. Za danej situácie závery žalovaného o zrejmom zámere žalobcu na výstavbu nájomných bytov ešte\npred začatím samotnej výstavby nájomného bytového domu, následné uzatvorenie zmluvy o budúcej\nkúpnej zmluve a následné odkúpenie týchto nájomných bytov žalobcom, považoval správny súd za\npreukázané. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca neoprávnene aplikoval výnimku\npodľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a teda zadal zákazku na uskutočnenie\nstavebných prác bez použitia niektorého z postupov verejného obstarávania podľa zákona o verejnom\nobstarávaní, čo potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ako aj metodické usmernenia\nžalovaného.\n38. Súd teda nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v čase prevodu nehnuteľnosti nadobúdal\nexistujúce nehnuteľnosti a preto nemohol porušiť zákon o verejnom obstarávaní, pretože postup žalobcu\na uzavreté zmluvné vzťahy je potrebné aj v zmysle uvedeného skúmať komplexne so zohľadnením ich\npriebehu - postupnosti krokov i účelu, preto žalovaný nepochybil, keď tieto skúmal. Súd sa teda rovnako\nnemohol stotožniť s námietkami žalobcu o irelevantnosti všetkých jednotlivých úkonov a postupov,\nktoré skúmal a vyhodnocoval žalovaný (pozri bod 34. rozsudku). Práve ich skúmaním, vyhodnotením\na prepojením bolo možné dospieť k (objektívnemu) záveru o zámere žalobcu, či o hlavnom predmete\nuzatvorených zmlúv.\n39. K ďalšej námietke žalobcu o postupovaní v súlade s osobitnými zákonmi, a to zákonom o ŠFRB\na zákonom č. 443/2010 Z. z. pri zabezpečovaní bytových potrieb občanov mesta, súd uvádza, že toto\nsamo osebe nezbavuje žalobcu ako verejného obstarávateľa povinnosti dodržiavať postup podľa zákona\no verejnom obstarávaní ani to nepredstavuje automaticky súlad so všetkými ostatnými zákonmi - napr.\naj zákonom o verejnom obstarávaní. Schválenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie\nz Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako aj povolenie vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Okresným úradom, katastrálnym odborom, predstavuje\nosobitný a na konanie žalovaného nenadväzujúci proces, ktorý sa svojím obsahom a podmienkami\nnezhoduje s postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Na kontrolu dodržania zákona o verejnom\nobstarávaní má kompetenciu práve a jedine žalovaný v zmysle § 140 a nasl. tohto zákona, ktorý tak\nv rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy učinil.\n40. Žalobca namietal aj výšku finančného limitu pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác\nv zmysle smernice č. 2004/18/EÚ ako aj novej smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2014/24/EÚ o\nverejnom obstarávaní, ktorú kúpna cena v danom prípade nedosahovala, a z toho dôvodu nepovažoval\nza aplikovateľné rozsudky SD EÚ na predmetnú vec. Súd v tejto súvislosti uvádza, že finančný limit\nv zmysle zákona o verejnom obstarávaní nebol medzi stranami sporný, a čo sa týka vylúčenia možnosti\naplikácie judikatúry SD EÚ z dôvodu vyššieho finančného limitu stanoveného v zmysle smernice (pričom\nvnútroštátne predpisy môžu mať inak - prísnejšie upravené finančné limity ako smernica, nemôžu byť\nupravené jedine pod smernicou stanovené limity), súd má za to, že otázka finančných limitov sa v danom\nprípade riadi vnútroštátnou právnou úpravou, a čo sa týka výkladu posudzovania, čo spadá pod stavebné\npráce a čo nie, je to ďalšia samostatná otázka, ktorej posudzovanie bez ohľadu na výšku finančného\nlimitu, je rovnaké. Preto závery z judikatúry SD EÚ týkajúce sa posudzovania zákaziek na stavebné práce\nsú aj v danom prípade aplikovateľné. Ak by sme však aj mali z dôvodu finančného limitu v smerniciach\nvylúčiť judikatúru SD EÚ, aj v podmienkach vnútroštátneho práva, judikatúry súdov Slovenskej republiky\naj metodickej činnosti žalovaného je otázka posudzovania zákaziek na stavebné práce v zmysle zákona\no verejnom obstarávaní jasná, a nijako by to nemenilo vyššie uvedené závery.\n\n41. V kontexte žalobných námietok žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že by napadnuté\nrozhodnutie vykazovalo nesúlad so zákonom, alebo obsahovalo niektorý z namietaným dôvodov\nna zrušenie rozhodnutia. Správny súd má za to, že napádané závery žalovaného sú dostatočne\nodôvodnené, právne udržateľné a nevybočujúce z medzí zákonných ustanovení. Súd dáva do\npozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\n42. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných\nbodov, neprisvedčil námietkam žalobcu, že za daných skutkových okolností išlo o kúpu existujúcej\nstavby, ktorá by podliehala výnimke spod zákona o verejnom obstarávaní v zmysle § 1 ods. 2\npísm. c), ako ani ostatným žalobným námietkam týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia\nveci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu či jeho\nrozporu s administratívnym spisom, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných\nustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,\npričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}