{"guid": "3f17f859-dd47-48dd-9a21-48823946730b:f1c9daaa-80f4-48a6-97db-0f3313f5a87d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201606.1", "spisova_znacka": "BA-1S/247/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/247/2020 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2024, sp. zn. BA-1S/247/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201606.1", "identifikacne_cislo": "1020201606", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/274", "nazov": "zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2017"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1c9daaa-80f4-48a6-97db-0f3313f5a87d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201606.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201606.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201606.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/247/2020\n1020201606\n24. 09. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201606.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Mgr. Daniela Oravczová, advokátka,\nso sídlom M. R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, IČO: 42 049 377, proti žalovanému: Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica č. 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22172/2020/143 zo dňa 04.11.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 22172/2020/143 zo dňa 04.11.2020 a vec v r a c\ni a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žiadosťou zo dňa 27.04.2020 sa žalobca domáhal priznania finančného odškodnenia podľa zákona č.\n274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“), a to vzhľadom na skutočnosť, že sa dňa\n24.11.2012 stal obeťou násilného trestného činu páchateľa G. H. (ďalej len „páchateľ trestného činu“).\nVýšku škody na zdraví žalobca vyčíslil v celkovej sume 38 514,00 eur, z toho titulom bolestného 7 074,00\neur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 31 440,00 eur.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 22172/2020/143 zo dňa 04.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nrozhodol tak, že žalobcovi priznal odškodnenie v sume 3 049,42 eura a vo zvyšku, čo do sumy 35 464,58\neura, odškodnenie nepriznal, pričom zároveň uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré\nzíska do piatich rokov od poskytnutia odškodnenia priznaného týmto rozhodnutím priamo od páchateľa\ntrestného činu, a ktoré presiahnu akékoľvek nároky voči páchateľovi trestného činu, vzniknuté v dôsledku\nspáchaného trestného činu, ktoré nemožno odškodniť podľa zákona o obetiach trestných činov, a to až\ndo výšky odškodnenia poskytnutého na základe tohto rozhodnutia, teda až do výšky 3 049,42 eura.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sumu 7 074,00 eur (vypočítanú podľa §\n12 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov) prijal ako základ odškodnenia pri prijímaní ďalších záverov.\n4. Keďže žalobca vo svojej žiadosti uviedol a preukázal, že zo životného poistenia mu bola priznaná\na vyplatená suma 1 991,64 eura, v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona o obetiach trestných činov\nbolo možné znížiť sumu odškodnenia vypočítanú podľa § 12 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov\n\no sumu odškodnenia získanú zo životného poistenia, t. j. o sumu 1 991,64 eura. Inými slovami, sumu\nodškodnenia bolo možné v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona o obetiach trestných činov znížiť\nna sumu 5 082,36 eura (t. j. 7 074,00 eur – 1 991,64 eura).\n5. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odškodnenie sa žalovaný osobitne zaoberal mierou jeho\nspoluzavinenia na vzniknutej ujme na zdraví. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn.\n2T/3/2016 zo dňa 12.09.2019 (ďalej len „trestný rozsudok“), resp. svedeckých výpovedí v tejto trestnej\nveci zistil, že žalobca bol hosťom na stužkovej, že sa tam pohádal s vtedajšou priateľkou, že jej dal\nfacku a že ju mal aj ťahať za vlasy. To celé videl páchateľ trestného činu, ktorý žalobcovi povedal, že\nčo bije slabších, a že si má udrieť do chlapa. S poukazom na obsah znaleckého posudku č. 10/2017\nvypracovaného I. I. I., J. (ďalej len „znalecký posudok č. 10/2017“) a č. 7/2014 vypracovaného B. J. H.\n(ďalej len „znalecký posudok č. 7/2014“) žalovaný tiež konštatoval, že žalobca spoluzavinil vznik ujmy na\nzdraví, keďže k dopadu na chrbát a tvrdému úderu hlavy o tvrdý podklad terasy došlo po údere páchateľa\ntrestného činu, ale i spolupôsobením straty rovnováhy v dôsledku vplyvu alkoholických nápojov.\n6. Sumarizujúc uvedené bol žalovaný nútený pristúpiť k primeranému zníženiu odškodnenia podľa §\n14 zákona o obetiach trestných činov, a to z dôvodu miery spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej ujme\nna zdraví, ktoré identifikoval v agresívnom správaní sa žalobcu a v stave jeho opitosti, resp. vo vplyve\nalkoholických nápojov v čase spáchania skutku. Žalovaný tak pristúpil k zníženiu odškodnenia z každého\nz dvoch dôvodov na úrovni 20 %, t. j. spolu na úrovni 40 %, a žalobcovi teda priznal odškodnenie vo\nvýške 3 049,42 eura (t. j. 5 082,36 eura x 0,6).\n7. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný žalobcovi nepriznal, keďže v tejto časti\nsa uplatnený nárok javil ako zjavne neopodstatnený. Žalovaný ani nemal za preukázané, že žalobcom\nuvádzané sťaženie spoločenského uplatnenia mu bolo spôsobené v súvislosti s násilným trestným\nčinom.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobou zo dňa 18.11.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\npričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie v časti jeho II. výroku týkajúcej sa sumy 2 032,94 eura\nnepriznaného odškodnenia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby mu priznal právo na\nnáhradu trov konania.\n9. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný ustálil žalobcom\nuplatnenú sumu odškodnenia bolestného za dobre vypočítanú. Odškodnenie bolestného ale žalovaný\nžalobcovi nepriznal v celej sume. Žalovaný najprv krátil sumu odškodnenia bolestného o sumu 1 991,64\neura, a to z dôvodu, že v tejto výške bolo žalobcovi poskytnuté plnenie z jeho životného poistenia, pričom\nžalobca tento postup nenapádal. Naopak, s ďalším krátením odškodnenia bolestného o sumu 2 032,94\nžalobca nesúhlasil a nepovažoval ho za súladné s relevantnou právnou úpravou.\n10. Žalobca síce nepopieral svoje agresívne správanie voči svojej vtedajšej priateľke, avšak mal za\nto, že toto jeho správanie nebolo možné považovať za spoluzavinenie ujmy na jeho zdraví. Žalovaný\nnavyše svoje rozhodnutie v časti zníženia odškodnenia bolestného s poukazom na agresívne správanie\nsa žalobcu voči svojej vtedajšej priateľke nijako neodôvodnil.\n11. Žalobca taktiež nepopieral, že v čase spáchania skutku bol opitý. Jeho opitosť sa však nijako\nnepričinila na vzniknutom následku v zmysle vyslovenia jeho spoluzavinenia na ňom. Žalovaný navyše\nsvoje rozhodnutie v časti zníženia odškodnenia bolestného s poukazom na opitosť žalobcu nijako\nneodôvodnil.\n12. Bolo faktom, že žalobca bol v čase spáchania skutku opitý, a že sa správal nevhodne agresívne voči\nsvojej vtedajšej priateľke. To ale nijako neoprávňovalo páchateľa trestného činu, aby mu ublížil na zdraví\na spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví – priame ohrozenie života. Ak by sa dalo za pravdu žalovanému,\nznamenalo by to, že páchateľ trestného činu mal právo (v rozsahu 2 x 20 %) potrestať žalobcu za jeho\nopitosť a správanie.\n\n13. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej žiadal jeho zrušenie, vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, bol\nv rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemal oporu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.03.2021 namietajúc, že odškodnenie, ktoré\nposkytuje štát na základe zákona o obetiach trestných činov predstavuje pre obete násilných trestných\nčinov len podporu a pomoc. V prípade tohto odškodnenia ide o pozitívny záväzok štátu, ktorý ale určil\npravidlá a podmienky poskytovania odškodnenia. Odškodnenie poskytnuté štátom nemá predstavovať\nplné odškodnenie obetí násilných trestných činov, nemá teda nahrádzať odškodnenie, na ktoré má obeť\ntrestného činu právo priamo od páchateľa. Poskytnutie odškodnenia od štátu nepredstavuje dôvod na\nzánik povinnosti páchateľa poskytnúť obeti násilného trestného činu odškodnenie. Zákon o obetiach\ntrestných činov pritom upravuje krátenie odškodnenia, a to za predpokladu, že obeť násilného trestného\nčinu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby odškodnenie získala od\npáchateľa.\n15. Žalovaný po oboznámení sa so žiadosťou o odškodnenie a jej prílohami ako aj s obsahom spisu\nOkresného súdu Komárno sp. zn. 2T/3/2016 dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli splnené\npodmienky pre primerané zníženie odškodnenia podľa § 14 zákona o obetiach trestných činov,\na to z dôvodu miery spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej ujme na zdraví. K zníženiu odškodnenia\nv prípade žalobcu došlo v súlade so zaužívanou praxou žalovaného, keď žalovaný štandardne znižuje\nodškodnenie vypočítané podľa § 12 a § 13 zákona o obetiach trestných činov na úrovni 20 % za každý\ndôvod v zmysle § 14 tohto zákona. Keďže v prípade žalobcu žalovaný zistil dva samostatné dôvody,\nktoré mali vplyv na mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej ujme, pristúpil k primeranému zníženiu\nodškodnenia na úrovni 40 %.\n16. Vychádzajúc z okolností, ktoré boli podložené znaleckými posudkami, výpoveďami svedkov, ako\naj samotného žalobcu, bol žalovaný povinný zohľadniť mieru spoluzavinenia žalobcu ako žiadateľa na\nvzniknutej ujme na zdraví, a to tak, že v zmysle § 14 zákona o obetiach trestných činov pristúpil k zníženiu\nodškodnenia vypočítaného podľa § 12 a § 13 tohto zákona na úrovni 40 % (t. j. 2 x 20 %). Takýto postup\nbol plne v súlade s ustanoveniami zákona o obetiach trestných činov a účelom predmetnej zákonnej\núpravy odškodnenia obetí násilných trestných činov zo strany štátu.\n17. Pokiaľ žalobca považoval napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej bola určená výška/miera zníženia\nodškodnenia na úrovni 20 %, za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, žalovaný uviedol, že takáto výška/\nmiera zníženia vyplývala z dlhoročnej a ustálenej aplikačnej praxe, ktorá nebola nikdy spochybnená.\nVýška/miera zníženia odškodnenia na úrovni 20 % bola primeraná. Takáto výška/miera zníženia\nodškodnenia odlišuje prípady, kedy spoluzavinenie dané je, od prípadov, kedy spoluzavinenia dané nie\nje. Zároveň takáto výška/miera zníženia odškodnenia nie je tak zásadná, aby priznané odškodnenie\ndehonestovala.\n18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne a zrozumiteľne vysvetlil svoje závery a úvahy\no spoluzavinení ujmy na zdraví zo strany žalobcu podložil poukazom na závery znalcov.\nIV.\nReplika\n19. Žalobca v replike zo dňa 07.04.2021 opätovne konštatoval, že vychádzajúc z obsahu trestného\nrozsudku je zrejmé, že jeho predchádzajúce agresívne správanie sa ako ani jeho opitosť nemali miesto\nv príčinnej súvislosti samotného skutku a preto boli žalovaným nesprávne vyhodnotené ako jeho\nspoluzavinenie vzniknutej ujmy na jeho zdraví.\n20. K argumentácii žalovaného ohľadom výšky/miery zníženia odškodnenia z obidvoch dôvodov na\núrovni po 20 % žalobca uviedol, že proti takémuto zníženiu odškodnenia nebolo možné sa brániť, keďže\nv napadnutom rozhodnutí absentovalo zdôvodnenie ako žalovaný dospel k tejto sadzbe. V napadnutom\n\nrozhodnutí sa nenachádza zdôvodnenie ani spôsobom, že ide o zaužívanú prax žalovaného. Z kontextu\nznenia § 14 zákona o obetiach trestných činov je zrejmé, že rozsah spoluzavinenia a teda zníženia\nplnenia má byť posúdený individuálne v každom prípade, a to samostatne pre každý dôvod (ak ich je\nviac), keďže sa nedá predpokladať, že tento rozsah je v rôznych prípadoch a dôvodoch rovnaký, a to\n20 %.\n21. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\nV.\nKonanie na správnom súde\n22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od\n01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave\na Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/247/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/247/2020.\n23. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s\n§ 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.09.2024.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n24. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o obetiach trestných činov, na účely tohto zákona sa\nrozumie obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom\nspôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý“), obeťou\nnásilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich\nniet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť,\nak odsek 3 neustanovuje inak.\n29. Podľa § 12 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov, na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na\nzdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za\nbolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nnemožno zvýšiť.\n\n30. Podľa § 12 ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, obeti násilného trestného činu sa v prípade\nujmy na zdraví môže ako odškodnenie poskytnúť najviac finančná suma predstavujúca rozdiel medzi\nvýškou odškodnenia vypočítaného podľa odsekov 1 až 3 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už\nobeť násilného trestného činu dostala ako náhradu ujmy na zdraví.\n31. Podľa § 12 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov, ak o náhrade ujmy na zdraví už bolo rozhodnuté\nprávoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, pri výpočte a poskytnutí odškodnenia v prípade\nujmy na zdraví sa vychádza z rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví uvedenej v rozsudku alebo v trestnom\nrozkaze. V takom prípade obeti násilného trestného činu nemôže byť priznané odškodnenie ujmy na\nzdraví presahujúce ujmu na zdraví uvedenú v rozsudku alebo v trestnom rozkaze.\n32. Podľa § 13 zákona o obetiach trestných činov, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto\nzákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.\n33. Podľa § 14 zákona o obetiach trestných činov, odškodnenie vypočítané podľa\n§\n12 a 13 možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo\nneuplatnila svoje práva tak, aby odškodnenie získala od páchateľa trestného činu, ktorým jej bola\nspôsobená ujma na zdraví.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n34. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci\nodškodnenia žalobcu ako obete násilného trestného činu. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na\nžalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydávaní tohto\nrozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n35. Správny súd prvotne pripomína, že pomoc obetiam trestných činov, resp. násilných trestných činov\nvychádza z predpokladu, že to bol práve štát, kto zlyhal vo svojej úlohe predchádzať trestnej činnosti,\na preto nastupuje jeho povinnosť zmierniť dopady spáchaného trestného činu do života obetí. Zákon\no obetiach trestných činov bol koncipovaný tak, aby sa postavenie obetí trestných činov zlepšilo a aby\nboli rešpektované zásadné dopady trestného činu na ich život. Pri svojom rozhodovaní o odškodnení\nobetí trestných činov by žalovaný mal vychádzať z týchto princípov, pričom by nemal opomínať ani\nzásadu „in dubio pro victimae“.\n36. Správny súd tiež pripomína, že § 14 zákona o obetiach trestných činov umožňuje žalovanému\ns ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu odškodnenie primerane znížiť. Zo zákonnej dikcie\n„odškodnenie ... možno primerane znížiť“ vyplýva, že žalovaný o znížení odškodnenia rozhoduje na\nzáklade správnej úvahy s prihliadnutím k tomu, či obeť trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví\nalebo neuplatnila svoje práva tak, aby odškodnenie získala od páchateľa trestného činu, ktorým jej\nbola spôsobená ujma na zdraví. K rozhodnutiu o znížení odškodnenia pritom nie je potrebné, aby boli\nuvedené podmienky splnené kumulatívne.\n37. Pokiaľ ide o samotnú správnu úvahu (či už v kontexte § 14 zákona o obetiach trestných činov\nalebo v kontexte inej právnej normy), tá je vždy limitovaná princípmi vyplývajúcimi z ústavného poriadku\nSlovenskej republiky. Z týchto princípov vyplýva, že aj tam, kde vydanie rozhodnutia alebo opatrenia\nzávisí od správnej úvahy príslušného orgánu verejnej správy, je tento orgán obmedzený zákazom\nľubovôle, príkazom rozhodovať v obdobných veciach obdobne a v rovnakých veciach rovnako (keď\nrôznorodosť rozhodovania v rovnakých či obdobných veciach môže byť prejavom ústavne reprobovanej\nľubovôle), t. j. princípom rovnosti, zákazom diskriminácie, príkazom zachovávať ľudskú dôstojnosť ako\naj povinnosťou výslovne uviesť, aké kritériá v rámci svojej úvahy použil, aké dôkazné prostriedky si\nzaobstaral, aké dôkazy vykonal a ako ich hodnotil, a k akým skutkovým a právnym záverom dospel.\n38. V rozhodnutí alebo opatrení vydanom na základe správnej úvahy je orgán verejnej správy\npovinný vysvetliť, aké kritériá či úvahy pri aplikácii správnej úvahy použil. To znamená, že pri aplikácii\nsprávnej úvahy je orgán verejnej správy povinný vysvetliť svoju úvahu na základe všeobecných alebo\nzovšeobecniteľných kritérií.\n\n39. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe správnej úvahy, správny\nsúd v nadväznosti na žalobné námietky preskúma, či také rozhodnutie alebo opatrenie nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom, resp. tiež z ústavne stanovených požiadaviek na výkon\nverejnej správy. Súčasťou prieskumnej činnosti správneho súdu v týchto prípadoch je aj posúdenie toho,\nči správna úvaha je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Pokiaľ orgán verejnej\nsprávy vôbec nevysvetlí, aké kritériá či úvahy pri aplikácii správnej úvahy použil, je jeho rozhodnutie\nalebo opatrenie nepreskúmateľné.\n40. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Správny súd\npreto v nadväznosti na žalobné námietky venoval osobitnú pozornosť posúdeniu otázky, či žalovaný\nriadne vysvetlil, aké úvahy a kritéria použil pri aplikácii správnej úvahy vo vzťahu k zníženiu odškodnenia\na či jeho správna úvaha bola logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.\n41. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný pristúpil k zníženiu odškodnenia\nz dôvodu, že žalobca spoluzavinil ujmu na svojom zdraví, a to svojím predchádzajúcim agresívnym\nsprávaním a stavom opitosti, resp. vplyvom alkoholických nápojov, a že za každý z týchto dôvodov\nspoluzavinenia ujmy na svojom zdraví zo strany žalobcu žalovaný znížil odškodnenie o 20 %. S týmito\nzávermi žalovaného sa žalobca nestotožnil, keď v žalobe namietal, že jeho predchádzajúce agresívne\nsprávanie sa ani stav opitosti sa na zavinení vzniku ujmy na jeho zdraví nepodieľali, a že žalovaný ani\nnevysvetlil úvahy a kritériá, ktoré použil pri aplikácii správnej úvahy vo vzťahu k zníženiu odškodnenia.\nMedzi žalobcom a žalovaným bolo teda sporné, či žalobca spoluzavinil vznik ujmy na svojom zdraví, a\nči zníženie odškodnenia bolo primerané.\n42. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca spoluzavinil vznik\nujmy na svojom zdraví, a to s poukazom na odôvodnenie trestného rozsudku v časti týkajúcej sa\npredchádzajúceho agresívneho správania sa žalobcu ako aj s poukazom na znalecký posudok č.\n10/2017 a znalecký posudok č. 7/2014. Následne žalovaný dodal, že z oboch znaleckých posudkov je\nmožné prijať záver, že žiadateľ spoluzavinil vznik ujmy na zdraví, keďže k dopadu na chrbát a tvrdému\núderu hlavy o tvrdý podklad terasy došlo po údere páchateľa, ale i spolupôsobením straty rovnováhy\nv dôsledku vplyvu alkoholických nápojov. Žalovaný už potom bližšie neodôvodňoval a ani neuviedol,\nakými úvahami dospel k záveru, že žalobca svojím predchádzajúcim agresívnym správaním spoluzavinil\nvznik ujmy na svojom zdraví.\n43. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce citoval časť odôvodnenia trestného rozsudku\ntýkajúcu sa predchádzajúceho agresívneho správania sa žalobcu, avšak neprihliadal ku konštatovaniu\nOkresného súdu Komárno, že všetky okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že páchateľ trestného činu\nsám iniciatívne riešil cudzí konflikt, a že mal v úmysle udrieť žalobcu (str. 8 a 9 rozsudku Okresného\nsúdu Komárno), resp. s týmto konštatovaním Okresného súdu Komárno sa nijako nevysporiadal.\n44. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce poukázal na závery znaleckého posudku\nč. 10/2017, v zmysle ktorého bol žalobca v čase spáchania skutku v hladine miernej opitosti, avšak\nneprihliadal na konštatovanie znalca, že so zvyšovaním hladiny sa správanie stáva nespoločenské,\nagresívne a hrubé. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný\nvysporiadal s otázkou, či agresívne správanie sa žalobcu nebolo dôsledkom hladiny opitosti, a teda, či\nagresívne správanie sa žalobcu možno považovať za samostatný dôvod spoluzavinenia vzniku ujmy\nna zdraví žalobcu. Správny súd tu pripomína, že príčinou vzniku ujmy nie je skutočnosť, ktorá je už\nsama následkom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 32/2007 zo\ndňa 29.03.2007).\n45. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov v časti týkajúcej sa agresívneho správania sa žalobcu ako okolnosti, ktorá spoluzavinila vznik\nujmy na zdraví žalobcu.\n46. Pokiaľ ide o stav opitosti žalobcu, resp. vplyv alkoholických nápojov na vznik ujmy na zdraví\nžalobcu, správny súd poukazuje na znalecký posudok č. 7/2014, v ktorom B. J. H. uviedol, že\nnajpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení žalobcu bol jeden úder zo strany inej osoby\nvedený do tváre žalobcu otvorenou dlaňou, pričom po tomto údere a pod vplyvom alkoholických nápojov\nžalobca stratil rovnováhu a dopadol na chrbát tak, že o tvrdý podklad terasy narazil ľavou zadnou časťou\n\nzáhlavia a čiastočne aj spánkovej oblasti. V súvislosti s pádom žalobcu nemožno opomenúť, že podľa\nznaleckého posudku č. 10/2017 vzhľadom na stav opitosti žalobcu je pravdepodobné, že jeho reflexy\nboli spomalené, a že jeho pozornosť a schopnosť vyhodnotiť situáciu boli znížené. Záver žalovaného, že\nžalobca spoluzavinil vznik ujmy na svojom zdraví svojou opitosťou, keďže k dopadu na chrbát a tvrdému\núderu hlavy o tvrdý podklad terasy došlo po údere páchateľa, ale aj spolupôsobením straty rovnováhy\nv dôsledku vplyvu alkoholických nápojov, tak má oporu v administratívnom spise. Námietky žalobcu,\nktorých podstata spočívala v tom, že stav opitosti žalobcu, resp. vplyv alkoholických nápojov nemožno\npovažovať za okolnosť, ktorá by spoluzavinila vznik ujmy, preto neboli dôvodné.\n47. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce konštatoval, že za každý z identifikovaných\ndôvodov spoluzavinenia vzniknutej ujmy na zdraví zo strany žalobcu znížil odškodnenie o 20 %, t. j. spolu\no 40 %, avšak už nijako bližšie nevysvetlil, akými kritériami a úvahami sa riadil pri určení percentuálnej\nmiery zníženia odškodnenia. Takisto žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutiami nevysvetlil, na\nzáklade akých kritérií a úvah dospel k záveru, že jednotlivé ním identifikované dôvody spoluzavinenia\nvzniknutej ujmy na zdraví zo strany žalobcu boli rovnako závažné, keď za každý z týchto dôvodov znížil\nodškodnenie zhodne o 20 %.\n48. Žalovaný až vo vyjadrení k žalobe uviedol, že miera zníženia odškodnenia o 20 % vyplývala\nz dlhoročnej a ustálenej aplikačnej praxe, ktorá nebola nikdy spochybnená, a že takáto miera zníženia\nodškodnenia je primeraná, keďže ide o dostatočne relevantnú mieru zníženia, ktorá odlišuje prípady,\nkedy spoluzavinenie dané je, od prípadov, kedy spoluzavinenia dané nie je, pričom takáto miera zníženia\nodškodnenia nie je tak zásadná, aby priznané odškodnenie dehonestovala. V nadväznosti na toto\nvyjadrenie žalovaného urobené v priebehu správneho súdneho konania však správny súd pripomína,\nže nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nie je možné v\nsprávnom súdnom konaní cez vyjadrenia k žalobe dopĺňať a konvalidovať, a že v rámci správneho\nsúdneho konania sa posudzuje pôvodné rozhodnutie aj s jeho odôvodnením (porovnaj napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami,\npísomné vyjadrenie v správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018,\nods. 32).\n49. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov v časti týkajúcej sa miery zníženia odškodnenia.\n50. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n51. Správny súd si uvedomuje, že žalobca sa domáhal zrušenia iba časti II. výroku napadnutého\nrozhodnutia, avšak takýto postup nebol možný, keďže jednotlivé výroky napadnutého rozhodnutia neboli\nsamostatné a oddeliteľné, ale boli vzájomne súvisiace a podmienené, keď II. a III. výrok napadnutého\nrozhodnutia nevyhnutne záviseli od I. výroku napadnutého rozhodnutia, t. j. od rozsahu, v akom žalovaný\nvyhovie žiadosti žalobcu o odškodnenie. Správnemu súdu tak nezostalo iné, ako napadnuté rozhodnutie\nz dôvodu jeho nezákonnosti zrušiť v celom rozsahu.\n52. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku\na s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou opätovne posúdiť, či možno predchádzajúce\nagresívne správanie sa žalobcu považovať za okolnosť, ktorou žalobca spoluzavinil vznik ujmy na\nsvojom zdraví. Po ustálení odpovede na túto otázku bude úlohou žalovaného posúdiť otázku výšky/miery\nzníženia odškodnenia s tým, že svoje úvahy v tomto smere bude musieť žalovaný riadne odôvodniť.\n53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n54. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}