Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/97/2020 z 15. 8. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. augusta 2024, sp. zn. BA-7Sa/97/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201471.1
Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/97/2020 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201471.1 | 2024-08-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 493e SSP, § 493 SSP, § 2 ods. 1 SSP, § 135 ods. 1 SSP, § 199 ods. 1 písm. h) SSP, § 202 ods. 2 SSP, § 203 ods. 2 SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60c2c958-136c-4d6d-8d5a-297f1f28a5e5
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201471.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-7Sa/97/2020
1020201471
15. 08. 2024
JUDr. Michaela Stankociová
ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201471.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:
A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr.
KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych
veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12. augusta 2020,
takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím z 15. mája 2020 č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka žalovanej“), rozhodla podľa ustanovenia §
31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
tak, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 16. marca 2020 do skončenia dôvodu na jeho
poskytovanie.
2. Pobočka žalovanej konštatovala, že žalobca je ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 14
ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistený. Podľa Potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti číslo E. bol uznaný za dočasne práceneschopného od 16. marca 2020.
3. V uvedenom prípade, aby žalobca splnil podmienky nároku na nemocenské od 16. marca 2020 mal
mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie uvedené v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z. z. t. j. od 1. marca 2015 do 30. septembra 2015, od 1: októbra 2015 do 31. decembra 2015
a od 11: apríla 2016 do 29. februára 2020 a to najneskôr posledný deň kalendárneho mesiac, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského, t. j. v termíne do 31. marca 2020.
4. Žalobca však nezaplatil poistné na nemocenské poistenie za mesiace december 2019, január 2020
a február 2020, čím mu vznikol nedoplatok na poistnom ku 31. marcu 2020 ktorý nebol v úhrne nižší
ako 5 eur, čím nebola splnená podmienka vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 31 ods. 1 písm.
b) zákona č. 461/2003 Z. z.
5. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho nedostatok financií, rozhodla žalovaná dňa 12. augusta 2020
rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
6. Žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých je žalobca povinne
nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba od 11. apríla 2016 a toto poistenie trvá.
Zároveň uviedla, že žalobca bol poistený aj v obdobiach od 1. novembra 1991 do 2. februára 1997,
3. februára 1997 do 31. decembra 2000, od 1. januára 2004 do 30. júna 2004, od 1. júla 2008 do

30. septembra 2015 a od 1. októbra 2015 do 31. decembra 2015. Žalobca bol uznaný za dočasne
práceneschopného od 16. marca 2020 do 10. mája 2020 z poistného vzťahu samostatne zárobkovo
činnej osoby.
7. Pre posúdenie vzniku nároku na nemocenské vychádzala pobočka žalovanej ako aj žalovaná
z ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. pričom s konkretizáciou na predmetný prípad
konštatovala, že žalobcovi by vznikol nárok, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobia od 1.
marca 2015 (podmienka najviac posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu,
v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky) do 30. septembra 2015, od 1. októbra 2015
do 31. decembra 2015 a od 11. apríla 2016 do 29. februára 2020 zaplatil najneskôr do 31. marca 2020.
resp. ak by bolo dlžné poistné v nižšej sume ako 5 eur. Žalovaná zdôraznila, že jednou z povinností
žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby je platenie poistného v zákonom stanovenej lehote, t.
j. do ôsmeho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Vyššie citované ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je pritom výhodnejšou úpravou
pre poistenca, ktorý má možnosť zaplatiť dlžné poistné aj dodatočne.
8. Žalovaná pri kontrole platieb zistila, že žalobca neuhradil poistné na nemocenské poistenie za mesiace
december 2019, január 2020 a február 2020 v sume 65,04 eur mesačne. Keďže nárok na nemocenské
vzniká iba pri splnení všetkých podmienok, medzi ktoré patrí aj zaplatenie dlžného poistného v lehote
podľa ustanovenia § 143 ods. 3 zákona resp. v dodatočnej lehote podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm.
b) zákona č. 461/2003 Z. z..
9. Vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná
záverom dodala, že ustanovenia o vzniku nároku na nemocenské sú kogentnými ustanoveniami, pričom
zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje inštitút odstránenia ich tvrdosti, ktoré by bolo možné uplatniť
v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
II. Správna žaloba
10. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho spolu s prvostupňovým
rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť pobočke žalovanej na ďalšie konanie.
11. Žalobca dôvodil, že vždy mal záujem riadne si plniť svoje povinnosti voči štátu a jeho inštitúciám
pri svojom podnikaní, no v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti, keďže jeho dlžníci mu včas
neuhrádzali platby, sa omeškal s platbami voči štátu. Za tejto situácie sa následne dostal do stavu,
kedy jeho zdravotný stav sa zhoršil a bol uznaný za dočasne práceneschopného, čo pobočke
žalovanej riadne oznámil. Je samozrejmé, že počas dočasnej práceneschopnosti nemohol vykonávať
žiadnu zárobkovú činnosť a nemohol zabezpečiť splatenie dlhu na poistnom. Žalobca preto namietol
striktnú aplikáciu ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a to bez možností
posudzovania súvisiacich okolností a hľadania spravodlivého riešenia. Žalobca bol pritom toho názoru,
že aj samotná žalovaná vníma nespravodlivosť a existenciu okolností hodných osobitného zreteľa
v prípade žalobcu, pričom zároveň poukázal na diskrimináciu jeho osoby a nerovnosť vo vzťahu k
možnostiam, ktoré zákon žalovanej poskytuje. Žalovaná jeho nedoplatok na poistnom totiž vymôže
(v prípade poistného za december 2019 už k vymoženiu došlo), avšak žalobca už nemá žiadne
možnosti vymôcť nepriznanú dávku, hoci jeho dlh na poistnom bude uhradený. Výklad ustanovenia ktorý
poskytla žalovaná nekorešponduje so zásadou spravodlivého vykladania a aplikácie noriem, pretože
priorizuje postavenie žalovanej voči jednotlivcom, ktorých naopak sankcionuje v ťažkých životných
situáciách. Inými slovami, namiesto doslovného výkladu právnych noriem je potrebné uprednostňovať
posudzovanie každého prípadu individuálne, podľa všetkých okolností.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá ju ako nedôvodnú navrhla
zamietnuť. Okrem zrekapitulovania právneho posúdenia vo vzťahu ku vzniku nároku na nemocenské
a konštatovania nesplnenia podmienky zaplatenia poistného najneskôr do 31. marca 2020, uviedla
podrobný výpočet sumy poistného na nemocenské poistenie vo výške 65,04 eur, ktoré bol žalobca
povinný platiť v období od 1. júla 2019 do 30. júna 2020.
13. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa diskriminácie pre nevymožiteľnosť jeho nároku na nemocenské,
hoci žalovaná poistné dodatočne vymohla uviedla, že dlžné poistné bolo vymožené iba za mesiac
december 2019 vo výške 401,35 eur. Následne bolo žalobcovi rozhodnutím pobočky žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX z 24. septembra 2020 predpísané aj dlžné poistné za mesiace január 2020,
február 2020, marec 2020, máj 2020 a jún 2020 vo výške 1.670,05 eur, ktoré však nebolo uhradené
a pohľadávka žalovanej dobrovoľne uspokojená nebola, na čo žalovaná pristúpila k jej vymáhaniu o čom
bol žalobca upovedomený dňa 13. novembra 2020. Žalovaná zopakovala, že zákon č. 461/2003 Z.

z. ani iný právny predpis neumožňuje žalovanej priznať poistencovi nárok na nemocenské ak nesplnil
zákonom stanovené podmienky, t. j. priznať nárok nad rámec zákona.
14. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej namietal, že
žalovaná iba zrekapitulovala argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, avšak vôbec sa
nevyjadrila k „spravodlivostnej“ stránke veci, k nerovnakému postaveniu žalobcu a žalovaného a vôbec
k argumentácii, že žalovaný v konečnom dôsledku dostane svoj nárok a zákon si ho umožňuje vymôcť,
avšak žalobca sa ku svojej dávke nedostane napriek riadnemu plneniu si svojich povinností.
15. Žalobca ďalej menovite poukázal na exekučné konania v rámci ktorých sa domáhal zaplatenia
dlžných súm súdom od jeho obchodných partnerov, pretože práve neplnením ich povinnosti sa dostal
do platobnej neschopnosti. Zároveň poukázal na exekučné konania, kde oprávnenou bola žalovaná,
pričom tieto boli zastavené z dôvodu, že sa viedli po uplynutí 10 rokov odo dňa právoplatnosti
vymáhaného rozhodnutia a teda v rozpore so zákonom. Napriek uvedenému a teda hoci mali byť
exekučné konania dávno zastavené, boli nezákonne vykonávané zrážky z dôchodku, ktoré žalobca
žiada u žalovanej späť a žiada aj ich započítanie s dlžnou sumou na poistnom vo výške 1.670,- eur za
obdobie od januára 2020 do júna 2020.
16. V duplike žalovaná poukázala na zákonnú úpravu vzniku nároku na nemocenské, ktorá nepripúšťa
odchýlku od všeobecných podmienok tak, ako to navrhuje žalobca. Podmienky sú zákonom č. 461/2003
Z. z. stanovené pre všetky zárobkovo činné osoby rovnako. Žalovaná zároveň poukázala na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999 v zmysle ktorého
sa nevyžaduje, aby boli účastníkovi konania poskytnuté odpovede na všetky ním nastolené otázky, ale
iba na tie, ktoré sú v danej veci rozhodujúce.
17. Žalovaná sa následne vyjadrila aj ku exekučným konaniam ktorými vymáhala sumy poistného aj za
iné obdobia ako je to sporné, pričom uviedla, že hoci boli z dôchodku žalobcu vykonávané zrážky na
základe príkazu na začatie exekúcie, ktorý bol následne zrušený, zrazená suma sa použila na čiastočnú
úhradu iných pohľadávok žalovanej voči žalobcovi na poistnom.
IV. Relevantná právna úprava
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania, konania začaté a
neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené
prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v
odseku 1 písm. d) platí rovnako.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon
neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia a
b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia
povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej
osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka

zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na
nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
18. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol
zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
19. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/97/2020. Od 1. júna 2023 je
na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená
samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou
BA-7Sa/97/2020.
20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13
ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne
a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP]
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej
ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.
21. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 15. augusta 2024, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie
o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
22. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci nároku žalobcu
na nemocenské v období od 16. marca 2020 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie, ktoré žalobcovi
z dôvodu nesplnenia povinnosti uhradiť poistné podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z. z. nepriznala.
23. Žalobca svoje námietky sústredil na prísne formalistický výklad príslušných ustanovení zákona
o sociálnom poistení, bez zohľadnenia osobitostí jeho prípadu.
24. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobca bol neschopný práce v období
od 16. marca 2020 do 10. mája 2020, pričom od 11. mája 2020 nastúpil do práce. Uvedené vyplýva
z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti T 050849 vystaveného ošetrujúcim lekárom, ktoré
žalovanej došlo dňa 30. marca 2020. V administratívnom spise sa ďalej nachádza výpis z informačného
systému žalovanej s prehľadom nemocenského poistenia žalobcu, potvrdzujúce vyššie uvedenú
práceneschopnosť v období od 16. marca 2020 do 10. mája 2020 v trvaní 56 dní. V spise sa rovnako
nachádza prehľad platieb poistného za jednotlivé obdobia nemocenského poistenia. Z rozhodnutia
pobočky žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 7. februára 2020 vyplýva, že žalobcovi bol
predpísané poistné za obdobia december 2019 poistné na nemocenské a starobné poistenie, povinné
príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu vo výške 401,35 eur, na čo
pobočka žalovanej dňa 13. augusta 2020 upovedomila žalobcu o začatí vymáhania tejto pohľadávky,
ktorú dobrovoľne neuhradil. Z rozhodnutia o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok z 22.
septembra 2020 vyplýva, že pohľadávka vo výške 401,35 eur bola dňa 17. septembra 2020 uspokojená.
Z rozhodnutia pobočky žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 24. septembra 2020 vyplýva, že
žalobcovi bol predpísané poistné za obdobia január 2020 – marec 2020, máj 2020 a jún 2020 poistné
na nemocenské a starobné poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do
rezervného fondu vo výške 1.670,05 eur, na čo pobočka žalovanej dňa 9. novembra 2020 upovedomila
žalobcu o začatí vymáhania tejto pohľadávky, ktorú dobrovoľne neuhradil. V administratívnom spise sa
nachádza aj informatívny výpis zo Živnostenského registra, z ktorého nevyplýva, že by mal žalobca
pozastavené prevádzkovanie živnosti.
25. Správny súd ustálil, že žalobca nerozporuje neuhradenie poistného včas, ale vyčíta žalovanej
iba toľko, že poistné neuhradil vlastnou vinou, ale pričinením jeho dlžníkov, ktorí mu včas neuhradili

vystavené faktúry ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Zároveň pociťuje diskrimináciu, keď
žalovaná poistné dodatočne vymohla, avšak nemocenské mu napriek tomu nepriznala.
26. Správny súd musí konštatovať, že uvedené námietky sú nedôvodné a žalovaná nemala právomoc
odstraňovať namietanú a subjektívne pociťovanú nespravodlivosť a prísnosť príslušných ustanovení
zákona č. 461/2003 Z. z. vyžadujúcich uhrádzanie poistného v lehote splatnosti a to s poukazom na čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Z administratívneho spisu (v ktorom sa nachádza
informatívny výpis zo živnostenského registra z ktorého vyplýva preverovanie trvania živnostenského
oprávnenia zo strany žalovanej) a ani z vlastných vyjadrení žalobcu nevyplýva, že by mohla existovať
niektorá zo situácií predpokladaných napríklad v § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy by poistné na
nemocenské poistenie (v dôsledku jeho prerušenia) ako samostatne zárobkovo činná osoba skutočne
nemusel uhrádzať.
27. Čl. 2 ods. 2 ústavy zakotvuje vo vzťahu ku konaniu štátnych orgánov pravidlo, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, pričom toto pravidlo býva najčastejšie interpretované ako „čo nie je dovolené, je zakázané“, čím
sa o. i. ustanovil príkaz adresovaný orgánom verejnej moci správať sa v súlade s právnym poriadkom
a konať iba v medziach svojej výslovne priznanej právomoci. Súčasťou tohto pravidla je aj príkaz
určený orgánom verejnej moci uplatniť svoju právomoc vždy, keď orgán verejnej moci má právomoc.
V materiálnom právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu,
ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Uplatnenie právomoci na základe vlastnej úvahy, rozhodnutia, či
orgán verejnej moci uplatní svoju právomoc alebo nie, je základom pre svojvôľu, „selektívne uplatňovanú
spravodlivosť“, ktorá je popretím právnej istoty ako základu materiálneho právneho štátu. V materiálnom
právnom štáte je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy,
v celom rozsahu a včas. Inými slovami, žalovaná by mohla uplatniť voľnú úvahu pri posudzovaní dôvodov
(či už subjektívnych alebo objektívnych), pre ktoré povinná osoba poistné včas neuhradila, iba za
predpokladu, že by jej to zo zákona č. 461/2003 Z. z. resp. z niektorého z osobitných právnych predpisov
výslovne vyplývalo. V opačnom prípade by sa mohla ľahko dopustiť svojvôle.
28. Zákon č. 461/2003 Z. z. neustanovuje ani výnimku, kedy by sa poistné na nemocenské poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby považovalo za uhradené, ako je tomu napríklad v prípade platenia
poistného na dôchodkové poistenie zamestnanca podľa § 60 ods. 2 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.
z.. Zákonodarca tu pamätal na povahu podnikania, ktoré je podľa jeho pojmových znakov uvedených
v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, o. i. výkon činnosti na vlastnú zodpovednosť a vznik obdobných,
hoci priamo nezavinených, situácií musí podnikateľ znášať na vlastné riziko. Hospodárenie s finančnými
prostriedkami má vo vlastných rukách, vie si vytvárať rezervy a preto naňho nemožno prihliadať ako
na zamestnanca, ktorý platenie poistného prostredníctvom jeho zamestnávateľa nevie ovplyvniť. Pre
odstránenie pochybností, správny súd dodáva, že v konaní nebolo zo strany žalobcu tvrdené, že by
bol platobne neschopný v rozsahu, ako predpokladá ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo by malo za následok nutnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
29. Obiter dictum správny súd uvádza, že zákonodarca reflektoval napríklad na situáciu v ktorej sa
nezavinene ocitli podnikatelia počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 a túto sa
pre nich pokúsil zľahčiť prijatím právnej úpravy v ustanovení § 293ew ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.
z., avšak tú nemožno aplikovať na obdobie mesiacov december 2019, január a február 2020, za ktoré
nemal žalobca v čase rozhodovania žalovanej uhradené poistné. Táto právna úprava sa vzťahovala až
na obdobie po marci 2020.
30. Nemocenské poistenie je v prípade žalobcu koncipované ako povinné a žalovaná teda nemala
inú možnosť, ako ku vymáhaniu zmeškaných platieb pristúpiť. Vo vzťahu k diskriminácii, ktorú
žalobca pociťuje v dôsledku dodatočného vymoženia dlžného poisteného a následného nepriznania
nemocenskej dávky správny súd uvádza, že žalovaná posudzuje splnenie podmienok pre vznik nároku
v čase rozhodovania o nároku, ktorý si žalobca uplatnil za konkrétne obdobie jeho práceneschopnosti.
Udalosti, ktoré nastali následne, t. j. po vydaní napadnutého rozhodnutia, už nemôžu byť relevantné
a nemôže na ne prihliadať ani konajúci súd, ktorý je v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP viazaný
stavom, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. 20. augusta 2020.
V konaní nebolo sporné, že časť dlžného poistného za mesiac december 2019 bola vymožená až dňa 17.
septembra 2020. Stále je však smerodajné, že dlžné poistné za všetky mesiace december 2019, január
2020 a február 2020 nebolo uhradené najneskôr k 31. marcu 2020, kedy vznikol dôvod poskytnutia
nemocenského. Vymoženie dlžnej sumy poistného má však pre žalobcu benefit do budúcna, kedy bude
zohľadnené pre prípadné rozhodovanie o iných nárokoch na dávky, ak si ich uplatní.

31. Správny súd dospel k záveru, že pre nedôvodnosť uplatnených námietok žalobcu, ako aj pre
absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, je potrebné
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť
spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si na zastupovanie môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci.