{"guid": "6d7cd085-ac48-4f7e-9d6c-bec3052a77c1:9c3c77b9-f005-4ba5-8135-747ee3373285", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201443.2", "spisova_znacka": "BA-1S/225/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/225/2020 z 21. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. marca 2024, sp. zn. BA-1S/225/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201443.2", "identifikacne_cislo": "1020201443", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/300", "nazov": "predpis č. 300/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305", "nazov": "zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c3c77b9-f005-4ba5-8135-747ee3373285", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201443.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201443.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201443.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/225/2020\n1020201443\n21. 03. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201443.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a JUDr. Ingridy Hudecovej, v právnej veci\nžalobkyne: A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., zastúpenej: ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o., so sídlom Vietnamská 41, 821 04 Bratislava, IČO: 50\n995 456, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska\n71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1527/2011/152SKP/RK zo dňa 19.08.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím žalovaného č. 1527/2011/152SKP zo dňa 19.05.2020 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) bol podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o správcoch“) žalobkyni pozastavený\nvýkon správcovskej činnosti, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky uznesením č. VII. 3Gv 76/19/1000-58 zo dňa 09.03.2020 vzniesol voči nej obvinenie pre zločin\nzasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2000 Z. z. Trestného\nzákona v znení neskorších predpisov.\n2. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad z 02.06.2020, ktorým sa domáhala\njeho zrušenia s odôvodnením, že prvostupňové rozhodnutie uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia, je\narbitrárne, predčasné, žalovaný nezistil úplne skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, nevykonal\npotrebné dôkazy, nevytvoril žalobkyni reálnu možnosť na uplatnenie jej práv a pod.\n3. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúca žalovaného Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky rozhodovala o rozklade žalobkyne a rozhodnutím č. 1527/2011/152SKP/RK zo dňa\n19.08.2020, právoplatným dňa 19.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“) rozklad žalobkyne zamietla a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdila. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že mal preukázané, že voči žalobkyni sa\nvedenie predmetné trestné stíhanie, a to vo veci úmyselného trestného činu, preto podmienku podľa\n§ 25 ods. 2 písm. a) zákona o správcoch považoval za splnenú. K ďalšej podmienke podľa § 25 ods.\n5 zákona o správcoch, teda či okolnosti týkajúce sa vedenia trestného stíhania pre úmyselný trestný\nčin spochybňujú, že správca bude vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne alebo svedomito,\n\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu v tom,\nže trestný čin vedený proti žalobkyni pre trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu, najmä jeho\npovaha, závažnosť a okolnosti vyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že žalobkyňa bude vykonávať\nsprávcovskú činnosť riadne, čestne alebo svedomito. Uviedol, že objektom predmetného trestného činu\nje ochrana verejného záujmu na nezávislosti súdnej moci, pričom správca pri výkone svojej činnosti úzko\nspolupracuje so súdom, preto by pri výkone jeho činnosti nemali vzniknúť pochybnosti o jeho riadnom,\nčestnom alebo svedomitom konaní. Skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobkyni možno považovať za tak\nzávažného charakteru, že ďalší výkon správcovskej činnosti počas trestného stíhania by bol v rozpore so\nzáujmom štátu na riadnom, čestnom a svedomitom výkone činnosti správcu. Žalovaný mal za to, že tento\nverejný záujem možno považovať za prednejší než individuálny záujem žalobkyne na ďalšom výkone\njej správcovskej činnosti. Žalovaný poznamenal, že rozhodnutie o pozastavení výkonu správcovskej\nčinnosti nemá trestný charakter, jeho účelom nie je sankcionovať, ale je predbežným opatrením so\nzabezpečovacím a ochranným účinkom.\n4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s ďalšími odvolacími námietkami tak, že ohľadom\nnámietky o nedostatočnom zistení skutkového stavu a nezabezpečení potrebných podkladov pre\nrozhodnutie mal za to, že prvostupňový orgán náležite zistil skutočnosti a podmienky na vydanie\nrozhodnutia, a to najmä zistil vznesenie obvinenia za úmyselný trestný čin, oboznámil sa s obsahom\ntohto uznesenia, skúmal okolnosti súvisiace so vznesením obvinenia a vysporiadal sa s tvrdeniami\nžalobkyne. Žalovaný sa stotožnil s tým, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal\nv prvom rade z uznesenia o vznesení obvinenia, keďže ide o dôležitý podklad pri rozhodovaní o\npozastavení výkonu správcovskej činnosti, pričom prvostupňový orgán zároveň pri svojej správnej úvahe\nzhodnotil aj okolnosti trestného stíhania vedeného proti žalobkyni, a ich dopad na ďalší výkon jej\nsprávcovskej činnosti. Podotkol, že ako správny orgán nemohol skúmať správnosť uznesenia o vznesení\nobvinenia, ktorým je v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku viazaný. K doručovaniu prvostupňového\nrozhodnutia do schránky správcu žalovaný uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o\nelektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv relevantnom znení (zákon o e-Governmente, ďalej len „zákon o e-Governmente“) má povinnosť\nuplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, a teda aj doručovať písomnosti elektronicky do elektronickej\nschránky. Správca je v zmysle § 3 ods. 8 zákona o správcoch povinný pri prijímaní elektronických\npodaní používať elektronickú schránku správcu, pričom táto sa na účely zákona o správcoch považuje\nza elektronickú schránku orgánu verejnej moci.\n5. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutia o pozastavení výkonu činností žalobkyni boli\ndo registra správcov (správcov konkurznej podstaty) zapísané dňom 20.08.2020, a od tohto dňa mala\npozastavený reálny výkon svojej činnosti ako správkyne.\n6. Súd napokon z vyjadrenia žalobkyne z 11.03.2024 zistil, že dňa 04.03.2024 vydal žalovaný\nrozhodnutie č. S-MSSR-009945/2023 zo dňa 04.03.2024, ktorým rozhodol na základe § 25 ods. 7\nzákona o správcoch o zrušení napadnutých rozhodnutí (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie z 04.03.2024“),\npretože pominul dôvod pozastavenia výkonu správcovskej činnosti. Uvedené zrušujúce rozhodnutie\nodôvodnil tým, že žalovanému bolo dňa 14.12.2023 doručené podanie žalobkyne s uvedením, že\ndňa 13.12.2023 jej bolo doručené uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky č. VII/3 Gv 61/21/1000-94 zo dňa 08.12.2023, ktorým bolo trestné stíhanie voči\nžalobkyni zastavené, a teda pominul dôvod pozastavenia výkonu správcovskej činnosti. Z uvedeného\ndôvodu si žalovaný vyžiadal od Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky zaslanie právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania voči žalobkyni a po jeho\ndoručení a následnom preskúmaní pristúpil bezodkladne k vydaniu tohto zrušujúceho rozhodnutia.\nUvedené zrušujúce rozhodnutie nebolo ku dňu rozhodovania správneho súdu právoplatné, čo súd\nzisťoval aj dopytom u žalovaného, ktorý v odpovedi z 18.03.2024 uviedol, že zákonná lehota na podanie\nrozkladu uplynie dňa 25.03.2024.\nII. Správna žaloba\n7. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.10.2020 podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok účinného do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“, v nadväznosti na § 493e SSP\nv aktuálnom znení), doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.10.2020, domáhala preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí. Namietala, že došlo k zásahu do jej práva na výkon\n\nslobodného povolania a s tým spojeného práva vlastniť majetok (čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). Ustanovenie § 25 ods. 2 písm. a) zákona o správcoch zakladá výlučne\nfakultatívny dôvod, pre ktorý možno rozhodnúť o pozastavení výkonu činnosti správcu, a preto je tento\ndôvod výlučne viazaný na správnu úvahu žalovaného, ktorá musí byť dostatočne odôvodnená, jej\naplikácii musí predchádzať riadne a náležité zistenie skutkového stavu veci, vykonanie dokazovania,\núčastníkovi konania musí byť reálne daná možnosť na uplatnenie jeho práv, a toto rozhodnutie\nmusí vychádzať z pravdivých skutkových tvrdení. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutia za\npredčasné, nezákonné, arbitrárne, formalistické, svojvoľné aj nepreskúmateľné, čo do správnej úvahy,\nktorú správny orgán dostatočne neodôvodnil. Rovnako žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci,\nnesprávne právne vec posúdil, žalobkyni neumožnil počas správneho konania reálny výkon jej práv ako\núčastníkovi správneho konania podľa správneho poriadku.\n8. Žalobkyňa poukázala na to, že prvostupňový orgán odôvodnil prvostupňové rozhodnutie nepravdivým\ntvrdením, že žalobkyňa spáchanie skutkov nepoprela, aj na základe ktorého potom dospel k záveru\no pochybnostiach, že žalobkyňa si bude svoje povinnosti správcu plniť riadne, čestne a svedomito.\nŽalobkyňa pritom výslovne poprela ešte dňa 11.03.2020 pri svojom výsluchu pred orgánom činným\nv trestnom konaní písanie rozsudkov podľa uznesenia o vznesení obvinenia, a aj pri svojom ďalšom\nvýsluchu dňa 24.04.2020. Namietala tiež záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že je nadbytočné\nvykonávať akékoľvek dokazovanie navrhované žalobkyňou, či vykonávať iné úkony v správnom konaní,\npretože tieto by iba predĺžili vydanie rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nemal pri\nsvojom rozhodovaní ani vedomosť o tom, v akom štádiu sa nachádza dokazovanie vykonávané v\ntrestnom konaní, a či už nedošlo k rozplynutiu podozrenia uvedeného voči žalobkyni v uznesení o\nvznesení obvinenia.\n9. Ďalej nesúhlasila s tým, že podľa žalovaného postačuje na pozastavenie výkonu činnosti, aby bolo\nvoči nej vedené trestné konanie za úmyselný trestný čin, z ktorého skutkovej podstaty možno vyvodiť, že\nsprávca nebude výkon svojej činnosti vykonávať riadne, čestne a svedomito. Podľa žalobkyne je takýto\npostoj žalovaného neprípustný a žalovaný sa musí zamerať aj na zistenie iných okolností smerujúcich\nk tomu, či dôjde k obmedzeniu individuálnych ústavných práv žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že\nje neprípustné, aby žalovaný obmedzil správnu úvahu výlučne na dve skutkové zistenia, teda na\nfaktografické konštatovanie, že za a) voči žalobkyni je vedené trestné konanie za úmyselný trestný čin a\nza b) samotnú skutkovú podstatu tohto trestného činu. Ignorovanie správnej úvahy žalovaným, na ktorú\nbol povinný, malo za následok, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže sú vydané bez\npotreby úplného zistenia skutkového stavu a správna úvaha nie je riadne odôvodnená.\n10. Žalobkyňa namietala, že žalovaný v rámci rozkladového konania vôbec nezohľadnil listiny, ktoré\npredložila za účelom oslabenia dôvodov, pre ktoré jej bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní, pričom\nto skúmať mal. Samotné trestné stíhanie vedené voči žalobkyni ešte nespochybňuje, že si svoju činnosť\nbude vykonávať riadne, čestne a svedomito, pričom rovnako bol správny orgán povinný prihliadnuť\nna zásadu prezumpcie neviny. Žalobkyňa v správnom konaní predložila žalovanému listinné dôkazy, a\nto 3 odborné posudky - stanoviská jazykovej analýzy z odboru forenznej lingvistiky vedeckého ústavu\nsociálnej lingvistiky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave v\npredmete určenie autorstva k rozsudkom, ktorých písanie sa jej kladie za vinu v uznesení o vznesení\nobvinenia, pričom zo záverov týchto odborných stanovísk nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa nie je\nautorkou predmetných rozsudkov a tieto ani nevykazujú žiadne jedinečné znaky jej písomného prejavu.\n11. Žalovaný nevykonal navrhované dokazovanie a ani jeho vykonanie neumožnil, preto boli podľa\nžalobkyne v správnom konaní porušené § 32 ods. 1, § 33 ods. 3 a 2, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nSprávny orgán si teda nezabezpečil potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a výlučne vychádzal\niba z uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobkyni, čo považuje žalobkyňa za nezákonné. Ak by\nsprávny orgán bol riadne vykonal dokazovanie a zabezpečil si pre svoje rozhodnutie potrebné podklady\ni dôkazy, bol by mal vedomosť o tom, že ani doposiaľ vykonané dokazovanie, najmä výsluchom svedkov\n(hlavne sudcov, pričom aj samotná obvinená sudkyňa poprela, že by žalobkyňa do jej činnosti akokoľvek\nzasahovala, alebo že by pre ňu písala rozsudok) nepotvrdilo spáchanie skutkov tak, ako sú uvedené v\nuznesení o vznesení obvinenia, práve naopak, žalobkyňu exkulpovalo z uvedených obvinení.\n\n12. Podľa žalobkyne nepostačovala výzva správneho orgánu v upovedomení o začatí správneho\nkonania na uvedenie podstatných skutočností, označenie a predloženie návrhov všetkých dôkazov, ale\nsprávny orgán mal vykonať riadne dokazovanie, vyzvať žalobkyňu na predloženie návrhov dôkazov,\nnariadiť pojednávanie, čo neurobil, preto došlo k popretiu základných zásad správneho konania.\n13. K žalovaným deklarovanej prednosti verejného záujmu pred individuálnym záujmom žalobkyne na\nvýkone jej správcovskej činnosti žalobkyňa dodala, že podľa Ústavy Slovenskej republiky sú všetky\npráva rovnocenné. Uviedla, že vo verejnom záujme je možné obmedziť individuálne ústavné práva\njednotlivca, akým právo na výkon povolania a práva vlastniť majetok nepochybne sú, tak, aby sa\nzabezpečil riadny výkon zákonom predpokladanej činnosti v prospech verejnosti, avšak o dôvodoch\ntakéhoto obmedzenia nemôžu existovať pochybnosti a ohrozenie verejného záujmu musí byť reálne\npreukázané, najmä tým, ak by sa vznesenie obvinenia voči žalobkyni týkalo priamo výkonu jej činnosti\nsprávcu, čo sa v tomto prípade netýkalo. Žalovaný mal zohľadniť a nezohľadnil dôvodnosť trestného\nstíhania, či napríklad nejde o účelové a nedôvodné trestné stíhanie žalobkyne, prípadne nezákonné\ntrestné stíhanie, ktorého nezákonnosť sa následne musí preniesť aj do nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného o pozastavení výkonu činnosti žalobkyne, so zodpovednosťou za následné odškodnenie\nžalobkyne pre porušenie jej subjektívnych práv.\n14. Žalovaný bol podľa žalobkyne povinný prihliadnuť aj na jej doterajšiu činnosť, ktorú vykonávala\nod roku 2011, teda ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia viac ako 9 rokov, počas ktorej vždy\nkonala riadne, čestne, svedomito a dodržiavala zákon. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že voči nej\nnebolo nikdy za 9 rokov vedené žiadne disciplinárne konanie, ani neboli voči nej podané sťažnosti.\nŽalobkyňa dodala, že je proti nej vedená štvavá mediálna kampaň, bez reálnych základov, je ako osoba\nperzekvovaná, nezákonne stíhaná, osočovaná a pod., čím sú jej základné práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena neustále a opakovane porušované.\n15. K doručovaniu napadnutých rozhodnutí žalobkyňa uviedla, že tieto jej boli doručované ako správkyni\ndo elektronickej schránky s fikciou doručenia, avšak rozhodnutia sa netýkajú činnosti správcu, ale\nosobného statusu správcu, a preto ich bol žalovaný povinný doručovať podľa § 24 správneho poriadku,\na nie fikciou doručenia.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania\n16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.03.2021 uviedol, že žalobnú\nargumentáciu považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú, ktorá je výlučne rekapituláciou stanoviska\nžalobkyne prezentovaného v správnom konaní, a je celkom logickým prehĺbením nesúhlasu žalobkyne\ns dočasným pozastavením výkonu správcovskej činnosti. Napadnuté rozhodnutia sú plne v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky a žalovaný trval na ich správnosti. Mal za to, že sa v nich\nkomplexne a vyčerpávajúco vysporiadal s naplnením hypotézy ustanovenia § 25 ods. 2 písm. a) zákona\no správcoch, pričom rozhodnutia náležite a riadne odôvodnil. Žalovaný podotkol, že nie každé trestné\nkonanie vedené voči správcovi musí mať za následok pozastavenie výkonu činnosti správcu, avšak v\nprípade žalobkyne - povaha a závažnosť úmyselného trestného činu, ktorého spáchanie sa jej kládlo\nza vinu a pre ktorý bolo voči nej vedené trestné konanie, boli natoľko závažné, že v danom prípade\nbolo potrebné rozhodnúť o pozastavení výkonu správcovskej činnosti. Aplikácia § 25 ods. 2 písm. a)\nzákona o správcoch s ohľadom na zistený skutkový stav, ako aj na žalovaným použitú správnu úvahu,\nbola jednoznačne správna a zákonná. Žalovaný považoval argumentáciu žalobkyne za absurdnú v tom\nsmere, že by mal ako správny orgán zasiahnuť do vyšetrovacej činnosti orgánov činných v trestnom\nkonaní a mal posudzovať oprávnenosť vedenia trestného konania voči žalobkyni s ohľadom na jednotlivé\ndôkazy navrhované žalobkyňou ako obvinenou v predmetnom trestnom konaní. Takýto navrhovaný\n„interdisciplinárny“ postup žalovaného je absolútne neprípustný a žalovaný zo svojej pozície nemal\nžiadnu možnosť intervencie do žiadneho trestného konania formou, akú prezentovala žalobkyňa vo\nsvojej žalobe.\n17. Žalovaný ďalej k vykonanému dokazovaniu uviedol, že bolo vykonané riadne a v rozsahu\npotrebnom pre účely vydania rozhodnutia o pozastavení výkonu správcovskej činnosti žalobkyne,\npričom toto nemožno v žiadnom prípade zamieňať s rozsahom dokazovania vyžadovaným pre potreby\nposúdenia otázky viny či neviny žalobkyne v trestnom konaní. Pre žalovaného bolo jediným kľúčovým\na smerodajným zistením v tomto smere samotné vedenie trestného stíhania voči žalobkyni na základe\n\nuznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaný uviedol, že správna úvaha a právne závery vyslovené v\nnapadnutých rozhodnutiach boli riadne odôvodnené, spolu so správnou citáciou a výkladom právnych\nnoriem v nich obsiahnutých, pričom nedošlo k odklonu od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov. Žalovaný záverom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n18. Žalobkyňa nevyužila možnosť vyjadriť sa replikou k vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej\nsúdom.\n19. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny\nsúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v\nNitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).\n20. Žalobkyňa zaslala správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 11.03.2024, v ktorom oznámila súdu, že\nžalovaný tesne pred pojednávaním v predmetnej veci vydal zrušujúce rozhodnutie z 04.03.2024 z\ndôvodu, že pominul dôvod pozastavenia výkonu správcovskej činnosti (uvádzané v bode 6. vyššie),\navšak toto rozhodnutie k danému dňu nebolo právoplatné. Žalobkyňa podotkla, že trestné konanie\nbolo voči nej zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2015 Z. z. trestného poriadku\nv znení neskorších predpisov, pretože bolo vykonaným dokazovaním v trestnom konaní nepochybne\npreukázané, že skutky nespáchala žalobkyňa. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/27/2023 z 27.10.2022,\npodľa ktorého nemožno zastaviť správne súdne konanie z dôvodu, že pozastavenie výkonu činnosti\nžalobkyne bolo zrušené, pretože vydané rozhodnutia o pozastavení výkonu činnosti zasiahli do jej práv,\na je potrebné posúdiť, či išlo o zásah zákonný alebo nezákonný. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva,\nže zrušujúce rozhodnutie z 04.03.2024 nie je dôvodom na to, aby správny súd vo veci nemohol konať a\nna podklade podanej žaloby rozhodnúť, a to s poukazom na sekundárny účinok samotných napadnutých\nrozhodnutí, ktorým je nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému.\nIV. Relevantná právna úprava\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom“.\n22. Podľa § 27 ods. 2 SSP, „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).“\n23. Podľa § 119, prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“\n25. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n26. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n27. Podľa § 25 zákona o správcoch (v znení účinnom od 01.01.2019 do 30.04.2022):\n„(2) Ministerstvo môže pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi-fyzickej osobe, ak\n\na) orgán činný v trestnom konaní proti nemu vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný\nčin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním,\nb) súd koná o pozbavení alebo obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony.\n(5) Pozastaviť výkon správcovskej činnosti z dôvodu uvedeného v odseku 2 alebo v odseku 4 možno, len\nak okolnosti týkajúce sa dôvodu, pre ktorý sa výkon správcovskej činnosti má pozastaviť, spochybňujú,\nže správca bude vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne alebo svedomito.\n(7) O pozastavení výkonu správcovskej činnosti rozhodne ministerstvo bez zbytočného odkladu po tom,\nčo zistí niektorý z dôvodov uvedených v odseku 1 až 4. Ak ministerstvo zistí, že tieto dôvody pominuli,\nbez zbytočného odkladu pozastavenie výkonu správcovskej činnosti zruší.“\n28. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správcoch, „Správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne,\nzodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť\nkonania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej\nčinnosti.“\n29. Podľa § 3 ods. 8 zákona o správcoch, „Správca je povinný používať pri výkone správcovskej činnosti,\nnajmä pri vedení správcovského spisu, programové a technické prostriedky schválené ministerstvom a\npri prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku správcu; elektronická schránka správcu sa na\núčely tohto zákona považuje za elektronickú schránku orgánu verejnej moci.“\n30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.“\n31. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku:\n„(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom\na znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.“\n32. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“\n33. Podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, „Zasahovanie do nezávislosti súdu:\n(1) Kto pôsobí na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom, alebo kto koná v úmysle\nzmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na zákonného sudcu, potrestá sa odňatím\nslobody na jeden rok až šesť rokov.\n(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\nb) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.“\n34. Podľa čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky:\n„(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať\ninú zárobkovú činnosť.\n(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.“\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom\n35. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7\nSSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 1 SSP),\nobsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového\nmateriálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných\nbodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc\nzo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1\n\npísm. a/ SSP) vec prejednal dňa 21.03.2024 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže správna žaloba je nedôvodná.\n36. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.03.2024 zotrvala na dôvodoch a petite žaloby a uviedla, že sa\npridržiava svojich podaní v tejto veci. Zdôraznila, že ak sa správny súd stotožní s tým, že samotné\nuznesenie o vznesení obvinenia je dôvodom na pozastavenie výkonu činnosti, keďže podľa § 25 ods.\n2 písm. a) zákona o správcoch je to každý úmyselný trestný čin, takýto výklad by nebol správny,\npretože každý úmyselný trestný čin by znamenal, že správca nie je schopný svedomito vykonávať\nsvoju činnosť. Ako druhú skutočnosť dala do pozornosti, že samotné vznesenie obvinenia nesúviselo\ns výkonom správcovskej činnosti, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté\nrozhodnutia si vzájomne protirečia v tom, či správny orgán vykonal/ nevykonal dokazovanie, urobil/\nneurobil nejakú správnu úvahu. Z hľadiska celkového kontextu v nich chýba správna úvaha správneho\norgánu a v podstate žiadne dokazovanie vykonané nebolo, pre žalovaného postačovalo vznesenie\nobvinenia.\n37. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach z tohto súdneho konania. Doplnil,\nže čo sa týka náhrady škody, ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené, už v tomto momente\nžalobkyňa disponuje titulom pre domáhanie sa náhrady škody, preto rozhodnutie súdu v tomto konaní\nnemá právnu relevanciu pre jej samotný nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), a už z tohto titulu si môže uplatniť aj súvisiace\nnároky týkajúce sa pozastavenia výkonu jej správcovskej činnosti. Žalobkyňa reagovala, že podľa nej je\nna uplatňovanie škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. potrebná priama príčinná súvislosti alebo gradácia\npríčinnej súvislosti a výsledok tohto súdneho konania má vplyv na jej uplatňovanie náhrady škody.\n38. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, pričom kľúčovou\nspornou otázkou bola správna úvaha žalovaného o naplnení predpokladov pre fakultatívne pozastavenie\nvýkonu správcovskej činnosti žalobkyni, dostatočnosť jej odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí\na v neposlednom rade jej súlad so zákonom.\n39. Správny súd sa ako s prvou musel vysporiadať s procesnou situáciou, ktorá v tomto súdnom\nkonaní nastala, keď žalovaný zrušujúcim rozhodnutím z 04.03.2024 (z dôvodu právoplatne zastaveného\ntrestného stíhania voči žalobkyni) zrušil napadnuté rozhodnutia o pozastavení výkonu správcovskej\nčinnosti v čase tesne pred nariadeným súdnym pojednávaním. Súdu je známe všeobecné východisko\nzaužívané v správnom súdnictve, v zmysle ktorého nemožno zastaviť správne súdne konanie, a tak\nodoprieť prieskum napadnutého rozhodnutia len z dôvodu, že iným rozhodnutím správneho orgánu\nv danej veci bolo rozhodnuté v merite veci alebo konečným spôsobom ukončené správne konanie, keďže\nnapadnuté rozhodnutia zasiahli do subjektívnych práv žalobcu a žalobca trvá na preskúmaní ich súladu\nso zákonom. Takže v danom prípade by to znamenalo, že nemožno zastaviť správne súdne konanie\nz dôvodu, že pozastavenie výkonu činnosti žalobkyne bolo zrušené, pretože napadnuté rozhodnutia\no pozastavení výkonu činností zasiahli do jej práv a je potrebné posúdiť, či išlo o zákonný alebo\nnezákonný zásah, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Svk/27/2023 z 27.10.2022, na ktoré poukázala žalobkyňa. V danom prípade sa však jednalo\no inú situáciu, pretože zrušujúcim rozhodnutím z 04.03.2024 došlo priamo k zrušeniu napadnutých\nrozhodnutí, a nie k zrušeniu pozastavenia výkonu správcovskej činnosti, ako to predpokladá § 25 ods.\n7 zákona o správcoch. Teda, ak by zrušujúce rozhodnutie z 04.03.2024 nadobudlo právne účinky, t.\nj. právoplatnosť a vykonateľnosť, fakticky by došlo k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí - zrušeniu\npredmetu prieskumu. Správny súd by v takom prípade nemal čo preskúmavať a bol by dôvodný (a\njediný možný) postup podľa § 99 písm. g) SSP - zastavenie súdneho konania. Správny súd mal však v\nčase rozhodovania za preukázané, a pred vyhlásením rozsudku obomi stranami konania potvrdené, že\nzrušujúce rozhodnutie z 04.03.2024 nenadobudlo právne účinky, ergo nedošlo právoplatne k zrušeniu\nnapadnutých rozhodnutí. Správny súd preto využil tento časový priestor, dokým nenadobudlo zrušujúce\nrozhodnutie z 04.03.2024 právoplatnosť, a predmet prieskumu ešte podrobil súdnemu prieskumu\nzákonnosti, aby neukrátil žalobkyňu o prístup k súdu ani o súdny prieskum napadnutých rozhodnutí,\na teda o jej právo na súdnu ochranu.\n\n40. Správny súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal,\nvychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným (§ 119 prvá veta SSP) a pre rozhodnutie vo veci\nsamej považoval za rozhodujúci stav (skutkový a právny), ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). V tom čase bola známa skutočnosť, že\nbolo vydané aj účinné uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobkyni pre trestný čin zasahovania do\nnezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd pri svojom rozhodovaní\nnemohol prihliadať na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až v rámci súdneho konania, ako napríklad, že\ndošlo k zastaveniu trestného stíhania, ako aj na dôvody jeho zastavenia, pretože by tak postupoval v\nrozpore so Správnym súdnym poriadkom. Navyše, tieto nové skutočnosti vyvolávajú nové následky, a to\nči už v podobe zrušenia pozastavenia výkonu správcovskej činnosti alebo vzniku zodpovednosti štátu\nza nezákonne vedené trestné stíhanie a pod.\n41. Žalobkyňa primárne namietala nedostatočné posúdenie splnenia podmienok na fakultatívne\npozastavenie výkonu jej správcovskej činnosti, jeho nesúlad so zákonom, a s tým spojenú absenciu\npresvedčivej správnej úvahy žalovaného. Žalobkyňa zásadne odmietala možnosť, aby na pozastavenie\nvýkonu správcovskej činnosti postačovali dve faktografické konštatovania, teda že bolo voči nej vedené\ntrestné konanie za úmyselný trestný čin a samotný obsah skutkovej podstaty tohto trestného činu. Súd\nv tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v zmysle § 27 ods. 2 SSP v prípade rozhodnutia založeného na\nsprávnej úvahe správneho orgánu, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom, nie vhodnosť, účelnosť ani hospodárnosť napadnutých rozhodnutí,\npretože prieskum správneho súdu primárne neslúži na nahrádzanie rozhodovacej činnosti orgánov\nverejnej správy. Použitie správnej úvahy však nemôže byť nikdy arbitrárne, a preto musí byť náležite\nodôvodnené a súčasne musí byť v súlade so zásadami logického myslenia.\n42. Zákon o správcoch v § 25 ods. 2 písm. a) v spojení s ods. 5 ustanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť toto rozhodnutie predbežného charakteru vydané a môže byť týmto spôsobom obmedzený výkon\nčinnosti dotknutej osoby. Ako prvá podmienka sa predpokladá, že orgán činný v trestnom konaní vedie\nvoči správcovi trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata\nsúvisí s podnikaním, t. j. v tomto prípade úmyselný trestný čin. Ďalšia podmienka je ustanovená v\nodseku 5 citovaného ustanovenia ohľadom posúdenia okolností týkajúcich sa dôvodu, pre ktorý sa má\nvýkon správcovskej činnosti pozastaviť, či tieto spochybňujú, že správca bude vykonávať správcovskú\nčinnosť riadne čestne alebo svedomito. Žalovaný mal v napadnutom administratívnom konaní za\nsplnenú podmienku vedenia trestného stíhania voči žalobkyni vo veci úmyselného trestného činu podľa\n§ 25 ods. 2 písm. a) zákona o správcoch. K podmienke podľa § 25 ods. 5 zákona o správcoch\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že už samotná povaha, závažnosť a okolnosti trestného činu\nzasahovania do nezávislosti súdu vyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že žalobkyňa bude vykonávať\nsprávcovskú činnosť riadne čestne a svedomito. V tejto súvislosti poukázal na objekt predmetného\ntrestného činu, závažný charakter skutku, ktorý sa kladie žalobkyni za vinu, prednosť verejného záujmu\nv tomto prípade pred individuálnym záujmom žalobkyne na ďalšom výkone správcovskej činnosti, z\nčoho v súhrne dovodil pochybnosť o ďalšom riadnom, čestnom alebo svedomitom výkone správcovskej\nčinnosti žalobkyňou.\n43. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že dané kritériá podľa zákona o správcoch a zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom\nznení (ďalej len „zákon o konkurze“) sa hodnotia v prvom rade z pohľadu existencie takého uznesenia\no vedení trestného stíhania pre úmyselný trestný čin. Čo sa týka samotnej skutkovej podstaty trestného\nčinu zasahovania do nezávislosti súdu, pokiaľ sa rozoberie, napríklad čo do objektu chráneného\nzákonom, ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým je samozrejme ochrana nezávislosti\nsúdnictva, výkonu spravodlivosti, táto sa realizuje aj bezprostredne pri výkone činnosti správcu.\nSúd v tejto súvislosti dodáva, že činnosť správcu vykonávaná podľa zákona o konkurze zahŕňa\nviacero osobitných konaní či špecifických súdnych konaní (napr. konkurzom vzniknuté incidenčné\nžaloby), kedy sa podľa predmetu tohto zákona uspokojujú pohľadávky konkurzných veriteľov a pod.\nTakže správca má významné postavenie a významne ovplyvňuje jednak priebeh aj výsledky celého\nkonkurzného konania vo vzťahu k pomernému uspokojovaniu pohľadávok, aj k majetkovým právam a\niným záujmom samotného úpadcu, a zároveň aj vystupuje v súdnom konaní týkajúcom sa konkurzu\na vo vyvolaných súdnych konaniach, ktoré vzídu z vedeného konkurzného konania. Činnosť správcu\nje teda bezprostredne naviazaná na kontakt so súdom a realizáciu úkonov v konkrétnych súdnych\nkonaniach, čím v podstate odôvodňoval napadnuté rozhodnutie aj žalovaný. Objekt chránený skutkovou\n\npodstatou predmetného úmyselného trestného činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie voči žalobkyni,\ntoto prepojenie a ohrozenie predpokladu výkonu správcovskej činnosti riadne, čestne a svedomito\npriamo obsahuje, a tak ako to s touto úvahou prepojil žalovaný, dáva vo výsledku logické prepojenie\nna vyhodnotenie splnenia podmienok, za ktorých bolo možné vydať rozhodnutie o pozastavení výkonu\nsprávcovskej činnosti.\n44. Možno povedať, že v prípade daného trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu ide o\ntaký špecifický trestný čin, ktorý už z obsahu svojej skutkovej podstaty súvisí s činnosťou správcu.\nNemožno preto prisvedčiť námietkam žalobkyne, že ani nešlo o vznesenie obvinenia na činnosť,\nktorá by sa týkala priamo výkonu činnosti správcu, alebo že by akýkoľvek úmyselný trestný čin\nsám osebe zo svojej skutkovej podstaty a z jej znakov odôvodňoval možnosť pozastavenia výkonu\nčinnosti správcu v zmysle § 25 zákona o správcoch. Naopak, napríklad zákonom chránené objekty\nskutkových podstát takých úmyselných trestných činov ako zanedbanie povinnej výživy, skrátenie\ndane a poistného, ohrozenie a poškodenie životného prostredia a priori nesúvisia (nemusia súvisieť)\ns činnosťou správcu v rámci konkurzného konania (pri ktorej výkone by nebol vysoký predpoklad\nich narušenia), a preto by sa pri posudzovaní skutočnosti o vedení trestného stíhania voči správcovi\npre podozrenie zo spáchania niektorého z príkladmo uvedených úmyselných trestných činov pre\núčely využitia fakultatívneho inštitútu pozastavenia výkonu správcovskej činnosti podľa § 25 ods.\n2 písm. a) zákona o správcoch vyžadovalo posúdenie viacerých konkrétnych okolností vedeného\ntrestného stíhania, pretože ani z obsahu uvedených skutkových podstát ani z objektu chráneného týmito\nskutkovými podstatami nevyplýva priama súvislosť s výkonom činnosti správcu. Keďže v predmetnom\nprípade ide o úmyselný trestný čin, ktorý poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom,\nktoré priamo súvisia s každodennou činnosťou správcu, súd má za to, že odôvodnenie naplnenia\npredpokladov na pozastavenie správcovskej činnosti žalobkyni v napadnutom rozhodnutí žalovaným je\ndostatočné, logické a nevybočujúce z medzí zákona, pričom rešpektuje účel použitého predbežného\na fakultatívneho inštitútu, slúžiaceho na zabezpečenie riadneho výkonu správcovskej činnosti.\n45. K namietanému zásahu do základného práva žalobkyne na výkon slobodného povolania a s tým\nspojeného práva vlastniť majetok (zakotvených v čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)\nsúd dodáva, že čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje rámcovo výnimky, kedy možno do\nústavného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti zasiahnuť obmedzením na\nzáklade zákona. V tomto prípade sa aplikoval zákon o správcoch a konkrétne na základe § 25 ods.\n2 písm. a) v spojení s ods. 5 bol žalobkyni pozastavený výkon správcovskej činnosti, čo je v zmysle\nuvedeného súladné aj s Ústavou Slovenskej republiky. Tieto zákonné ustanovenia určujú podmienky,\nza ktorých môže byť dané rozhodnutie predbežného charakteru vydané a môže byť týmto spôsobom\nobmedzený výkon činnosti dotknutej osoby.\n46. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný vôbec nezohľadnil listiny, ktoré predložila na oslabenie\ndôvodov vzneseného obvinenia, napríklad tri odborné posudky, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že\nžalobkyňa nie je autorkou predmetných rozsudkov, ktorých vypracovanie sa jej kladie za vinu. Zároveň\nnamietala, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, ani na návrh ani z vlastného podnetu, teda si\nnezabezpečil podklady k rozhodovaniu, preto napríklad nemal ani informácie o výpovediach z trestného\nkonania, z ktorých taktiež vyplývalo, že rozsudky nevypracovala žalobkyňa. Podľa žalobkyne samotné\ntrestné stíhanie vedené voči žalobkyni ešte nespochybňuje, že si svoju činnosť bude vykonávať riadne,\nčestne a svedomito, pričom rovnako bol správny orgán povinný prihliadnuť na zásadu prezumpcie\nneviny. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré žalobkyňa predkladala, v súvislosti s rozkladom aj v rámci jej\nvyjadrenia, ako poukazy na zápisnice o výpovediach v trestnom konaní a znalecké posudky, či\npredkladanie dôkazov a tvrdení viažucich sa k jej nevinne vo vzťahu k vznesenému obvineniu, správny\nsúd konštatuje, že to nie sú dôkazy a informácie, ktoré by mohol žalovaný v administratívnom konaní\nposudzovať pre účely pozastavenia výkonu správcovskej činnosti. Neprislúcha mu to z predmetu\nčinnosti, ani z podmienok na pozastavenie výkonu činnosti, nepatrí to do jeho kompetencií. Sú to\ndôkazy, ktoré sú relevantné v rámci trestného konania. Nemožno preto vyčítať žalovanému, že si pred\nrozhodovaním nezabezpečil celý trestný spis (ktorý by mu ani nemusel byť/ resp. nebol poskytnutý),\nani sa neoboznámil so všetkými dôkazmi vykonanými v trestnom konaní, pretože žalovaný nie je\nkompetentný na posudzovanie viny alebo neviny žalobkyne. Nemožno mu preto ani vyčítať, že sám na\nzáklade predložených dôkazov v trestnom konaní nedospel skôr k záveru o nevine žalobkyne ako orgány\nčinné v trestnom konaní, a skôr nezrušil pozastavenie výkonu správcovskej činnosti. Na druhej strane, ak\nboli v trestnom konaní predložené také dôkazy, ktoré jednoznačne preukazovali nevinu žalobkyne, malo\n\n(muselo) byť o tom v trestnom konaní rozhodnuté, na základe čoho by potom postupoval aj žalovaný,\nčo sa v praxi aj udialo.\n47. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaný nezohľadnil dôvodnosť či účelovosť trestného stíhania,\ntu nemožno povedať, že by sa to dalo na prvý pohľad bezpečne vyhodnotiť. Navyše, v danom čase daná\nkauza predstavovala trestnú činnosť nevídaných rozmerov, preto sa prirodzene očakávali relevantné\nzávery z trestných stíhaní, ktoré vo viacerých prípadoch končili odsudzujúcimi rozsudkami.\n48. Žalobkyňa namietala porušenie § 32 ods. 1, § 33 ods. 3 a 2, § 47 ods. 3 správneho poriadku, a to\nže si správny orgán nezabezpečil potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a výlučne vychádzal iba z\nuznesenia o vznesení obvinenia. Tiež, že v tejto súvislosti nepostačovala výzva v upovedomení o začatí\nkonania na uvedenie podstatných skutočností, označenie a predloženie návrhov všetkých dôkazov, ale\nsprávny orgán mal ďalej riadne vykonať dokazovanie, pojednávanie, oboznamovanie atď., čo neurobil,\npreto došlo k popretiu základných zásad správneho konania. Súd z administratívneho spisu zistil, že\nžalovaný v upovedomení o začatí konania z 24.03.2020 žalobkyňu jasne vyzval, aby v stanovenej lehote\nopísala všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých stavia svoju obranu, ako aj označila do\nspisu všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, prípadne navrhla vykonanie ďalších dôkazov.\nZároveň žalobkyňu poučil, že ústne konanie bude nariadené len v prípade, ak správny orgán bude mať\nza to, že sa tým prispeje k objasneniu veci. V upovedomení o začatí konania uviedol svoje skutkové a\nprávne východiská, ako aj dostatočne odôvodnený záver o potrebe začať toto správne konanie vo veci\npozastavenia výkonu správcovskej činnosti žalobkyne. Žalovaný v podstate skoncentroval vykonanie\nsvojich povinností vyplývajúcich mu z § 32 a § 33 správneho poriadku do upovedomenia o začatí\nkonania. Z § 21 správneho poriadku nevyplýva žalovanému povinnosť robiť ústne pojednávanie, preto\njeho nevykonaním neporušil zákon. Na druhej strane žalobkyňa v správnej žalobe ani nekonkretizovala,\nktoré konkrétne dôkazy jej nebolo umožnené v správnom konaní vykonať, čo nimi sledovala, a k čomu\nby ich vykonanie v prípade rozhodovania podľa § 25 zákona o správcoch prispelo, preto sa správny súd\nnevedel v konkrétnostiach zaoberať sa touto námietkou. Podľa správneho súdu s odkazom na vyššie\nuvedené žalovaný nepostupoval v administratívnom konaní tak, že by porušoval konkrétne ustanovenia\nalebo zásady správneho poriadku. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, najmä v súvislosti s\nnamietanými procesnými pochybeniami, že správny súd nezrušuje napadnuté rozhodnutie a nevracia\nvec naspäť do administratívneho konania len pre formálne zopakovanie administratívneho konania,\nkeď by to pre účastníka konania nepredstavovalo vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť\ndosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech ani nijako neprivodilo pre neho lepšie postavenie/ výsledok (napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 103/2011).\n49. Napokon žalobkyňa napádala, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje nepravdivé tvrdenie o tom,\nže nepoprela spáchanie skutkov, pričom z výpovedí trestnom konaní vyplýva presný opak. Na tomto\nmieste správny súd uvádza, že prvostupňový orgán mal toto na mysli zrejme vychádzajúc výlučne z\nvyjadrenia žalobkyne podaného v správnom konaní, ktoré spočívalo v jednom odseku uvedenom vo\nformulári podania všeobecnej agendy podaného cez elektronickú schránku, v ktorom sa neuvádzali\nžiadne skutočnosti k veci samej, žalobkyňa len odkázala na prílohy - podanie žalobkyne a návrh dôkazov\nžalobkyne z trestného konania. Žalobkyňa mala zrejme na mysli, že jej popretie spáchania skutku bolo\nuvádzané v predkladaných prílohách, ktoré boli vlastne vyjadrenie a návrh na vykonanie dôkazov z\ntrestného konania. Každopádne nejde o skutočnosť, ktorá by ako jediná zakladala rozhodnutie učinené\nprvostupňovým orgánom, pričom druhostupňový orgán už bral do úvahy tvrdenie uvádzané žalobkyňou,\nže spáchanie skutku poprela, a teda zhojil túto nepresnosť v písaní prvostupňového orgánu.\n50. Čo sa týka námietky o potrebe prihliadnutia na dovtedajšiu svedomitú a čestnú činnosť žalobkyne,\ntoto v danom prípade rozhodovania o pozastavení výkonu správcovskej činnosti v dôsledku začatia\ntrestného stíhania pre úmyselný trestný čin nebolo možné zohľadniť v tom zmysle, aby to tzv. zakladalo\nnenaplnenie predpokladov pre pozastavenie výkonu činnosti žalobkyne. Žalovaný práveže posudzoval\npre vydanie tzv. predbežného opatrenia, nie sankcionovania žalobkyne, či táto konkrétna skutočnosť,\nže je voči žalobkyni vedené trestné stíhanie a za aký konkrétny trestný čin, napĺňa alebo nenapĺňa\npredpoklady pre pozastavenie výkonu správcovskej činnosti v zmysle zákona o správcoch. Aj z § 25\nods. 5 zákona o správcoch vyplýva, že sa majú posúdiť okolnosti týkajúce sa dôvodu, pre ktorý sa má\nvýkon správcovskej činnosti pozastaviť, rozumej okolnosti vedenia trestného stíhania voči žalobkyni.\n\n51. Ďalej žalobkyňa namietala nesprávne doručovanie napadnutých rozhodnutí, keď uvádzala, že tieto\njej mali byť doručované ako fyzickej osobe, a nie ako správkyni do elektronickej schránky s fikciou\ndoručenia. Žalobkyni napadnuté rozhodnutia boli oznámené, tieto prevzala, účinne sa voči ním bránila, a\nto podaním včasného rozkladu a následne správnej žaloby, v tomto smere teda nebola žalobkyňa nijako\nkonkrétne poškodená. Nakoľko žalobkyňa mala elektronickú schránku správcu a predmetné konanie\nsa týkalo jej statusu ako správcu, súd nevidí nezákonnosť postupu správneho orgánu v tom, že jej boli\nnapadnuté rozhodnutia doručované do elektronickej schránky správcu v súlade s § 17 ods. 1 zákona o eGovernmente a § 3 ods. 8 zákona o správcoch. Žalobkyňa v podstate ani neuviedla, čo touto námietkou\nkonkrétne sledovala. Správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov nemusí\ndávať odpovede na všetky námietky účastníkov konania, ale len na tie podstatné, pričom námietky vo\nvzťahu k doručovaniu a potrebe prihliadania na dovtedajšiu činnosť žalobkyne za podstatné nepovažuje.\n52. Čo sa týka prípadnej náhrady škody, možno súhlasiť so žalovaným, že toho času už žalobkyňa\ndisponuje titulom na to, aby si mohla v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. náhradu škody uplatňovať.\nNa základe tých skutkových okolností, ktoré tu boli v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nemohol\nžalovaný pri ochrane verejného záujmu, ako garant (orgán štátnej správy vo výkone správcovskej\nčinnosti) nad výkonom konkurzov, a ako príslušný orgán na konanie v týchto veciach vo vzťahu\nk správcom, konať inak. Preskúmavané rozhodnutia boli vydávané v nadväznosti a v priamej súvislosti\ns trestným stíhaním vedeným voči žalobkyni pre podozrenie zo spáchania zločinu zasahovania do\nnezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, čo bude posudzovať príslušný\nsúd v rámci vyhodnocovania a rozhodovania o prípadnej zodpovednosti štátu voči žalobkyni za trestné\nstíhanie, ktoré, ako sa ukázalo, bolo zastavené, pretože sa bezpochyby preukázalo, že žalobkyňa\nnespáchala trestný čin, ktorý jej bol kladený za vinu.\n53. Po preskúmaní administratívneho spisu a obsahu napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k\nzáveru, že za skutkových okolností, ktoré tu boli v čase vydania napadnutého rozhodnutia, žalovaný\nzhodnotil relevantné skutočnosti v intenciách § 25 ods. 2 písm. a) v spojení s ods. 5 zákona o správcoch\na dospel k správnemu záveru, že v tom čase boli splnené podmienky na pozastavenie výkonu\nsprávcovskej činnosti žalobkyne. Súd teda, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobkyňou\n(ktoré by bolo možné subsumovať pod dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/,\nd/, e/, g/ SSP) ako majúce za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, námietky žalobkyne\nvyhodnotil ako nedôvodné, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,\npričom takéto dôvody súd nevzhliadol.\n55. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\n\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}