{"guid": "0c69fd2f-8766-4400-9a79-4dbcd25d1408:18197a66-1921-4c81-9bc8-a04f7751cf64", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200918.1", "spisova_znacka": "BA-1S/155/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/155/2020 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2024, sp. zn. BA-1S/155/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200918.1", "identifikacne_cislo": "1020200918", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-3", "nazov": "§ 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243.odsek-2", "nazov": "§ 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-243.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241", "nazov": "§ 241 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-194", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-243", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-241", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18197a66-1921-4c81-9bc8-a04f7751cf64", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200918.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200918.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/155/2020\n1020200918\n29. 10. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200918.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK\nA PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-40/2020 zo dňa 29.04.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd návrh na prerušenie konania zo dňa 30.09.2024 z a m i e t a.\nII. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 26.11.2019 bola Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky doručená informácia Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru\ninšpekčnej služby Západ o vznesení obvinenia proti príslušníkom Policajného zboru: žalobcovi v skutku\n1 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a nadporučíkovi F. G. H. v skutku 2 za prečin\npodvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne\nodôvodnený záver, že (skutok 1) žalobca sa v dňoch od 03.03.2019 do 09.03.2019 zúčastnil s kolegom\nnadporučíkom F. G. H. zahraničnej služobnej cesty v Rakúskej republike, kde bol spolu s kolegom\nubytovaný na jednej dvojposteľovej izbe č. 401 v hoteli Traumhotel Alpina Gerloizillertal Superior,\nGerlos 298, Rakúska republika, pričom počas pobytu žalobca dňa 08.03.2019 požiadal pracovníčku\npredmetného hotela o vydanie informatívneho účtu za ubytovanie na svoje meno „H. B. C.“, ktorý mu\nbol v uvedený deň aj vydaný a bol mu vystavený informatívny účet bez čísla dokladu za ubytovanie\nv izbe č. 402 za dni ubytovania od 03.03.2019 do 08.03.2019 na sumu 2 004,60 eur. Toho istého dňa\nbola žalobcovi ako obvinenému a jeho kolegovi vystavená aj jednotná faktúra č. 8786 na meno „H. F.\nH. G.“ za ubytovanie žalobcu a jeho kolegu na jednej izbe č. 401 v celkovej sume za ubytovanie vo\nvýške 2 013,60 eur, pričom po návrate zo služobnej cesty dňa 05.04.2019 žalobca v úmysle podvodným\nspôsobom získať majetkový prospech predložil na zúčtovanie vopred vybranej zálohy vo výške 3 000 eur\ndo pokladne odboru účtovníctva Sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR informatívny účet bez čísla\nfaktúry a bez príjmového pokladničného dokladu za ubytovanie, vystavený na sumu 2 004,60 eur, hoci\npodľa reálne vystavenej faktúry (účtu) č. 8786 mal za ubytovanie zaplatiť len 1 006,80 eur. Žalobca zatajil\nskutočnosť, že v hoteli Traumhotel Alpina Gerloizillertal Superior bol ubytovaný aj s kolegom spoločne na\njednej izbe č. 401, za čo mu bola vystavená jednotná faktúra č. 8786, ktorá bola zaplatená v hotovosti na\n\nmieste a predložením vyššie uvedeného informatívneho účtu deklaroval v pokladni odboru účtovníctva\nSekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR, že bol aj s kolegom ubytovaný každý na samostatnej izbe,\nčím tak svojím konaním spôsobil žalovanému škodu vo výške 997,80 eur.\n2. Žalovaný listom č. OUC-ODO-864-001/2019 zo dňa 28.11.2019 upovedomil žalobcu o začatí konania\nvo veci prepustenia zo služobného pomeru a vyzval ho, aby sa v lehote troch pracovných dní\nk predmetnému upovedomeniu vyjadril. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.12.2019 uviedol, že s obsahom\nzačatého konania v plnom rozsahu nesúhlasí.\n3. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej aj len „prvostupňový orgán“)\npersonálnym rozkazom č. 1 zo dňa 07.01.2020 (ďalej aj len „personálny rozkaz“) prepustil žalobcu\npodľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zo služobného pomeru\nv štátnej službe príslušníka Policajného zboru, služobne zaradeného do funkcie starší referent oddelenia\nprepravy členov vlády odboru dopravnej ochrany úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických\nmisií Ministerstva vnútra SR. Služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia v zmysle § 194 ods.\n3 zákona č. 73/1998 Z. z. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že žalobca svojím\nkonaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy\nspočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď spoločne s kolegom\nHotovým v úmysle získať neoprávnenú výhodu pre seba a iného predložil na svoje meno na vyúčtovanie\nnepravú – informatívnu faktúru vo výške 2 004,60 eur, na ktorú nemal žiadny právny nárok. V skutočnosti\nmal predložiť na vyúčtovanie ubytovania sumu vo výške 1 006,80 eur. Žalobca svojím protiprávnym\nkonaním zadovážil sebe neoprávnený majetkový prospech, čím spôsobil žalovanému škodu vo výške\n997,80 eur. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu majetkových práv iného, ale sám do\nnich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. O jeho zvlášť hrubej nedisciplinovanosti svedčí aj skutočnosť,\nže svojím konaním porušil aj základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona\nč. 73/1998 Z. z., pretože sa v čase výkonu štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť\nPolicajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.\n4. Žalobca podal proti personálnemu rozkazu odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný zrušil\npersonálny rozkaz považujúc ho za nedôvodný, resp. predčasný. Namietal, že uznesením prokurátora\nKrajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 27.12.2019 bol výrok uznesenia vyšetrovateľa v časti vznesenia\nobvinenia zrušený z dôvodu, že obvinenie bolo vznesené bez náležitého zistenia skutkového stavu,\nktorý by mal základ v zákonne vykonanom dokazovaní. Po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia tak\npodľa názoru žalobcu neexistuje žiadne rozhodnutie o tom, že mal naplniť dikciu § 192 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 73/1998 Z. z. Zároveň namietal, že od hotela Traumhotel Alpina Gerlosizillertal Superior\nneobdržal žiaden pokladničný doklad, preto ho ani nemohol odovzdať.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-40/2020 zo dňa 29.04.2020 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz konštatujúc, že z obsahu\nzadováženého spisového materiálu je nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil konania\nzakladajúceho dôvod na postup v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V personálnom\nrozkaze je uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej\npovinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi.\nII.\nŽaloba\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia – personálneho rozkazu a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n7. V prvom rade namietal, že ku skutku špecifikovanému v preskúmavaných rozhodnutiach nemohlo\ndôjsť dňa 05.04.2019, keďže v tento deň bol celý deň (od 07:00 hod. do 22:30 hod.) u ministerky\nzdravotníctva a v tento deň žiadne doklady zo zahraničnej pracovnej cesty nikomu nepredkladal.\n\nDoklady predložil v celku (aj za kolegu Hotového) dňa 25.03.2019 na sekretariáte odbore dopravnej\nochrany Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR (nie na\nKošickej 47, kde ani jeden z nás nebol v súvislosti s touto služobnou cestou). Po odovzdaní podkladov\nuž ďalšie dokumenty vypracované v tejto súvislosti (podklady o „zúčtovaní”) nemali k dispozícii a\nprvýkrát videli spis až dňa 19.12.2019. V rámci odôvodnenia sa žalovaný vyjadril, že je podstatné to,\nže faktúra bola žalobcom predložená do pokladne I. I. C. F., z odboru služobnej prípravy a styčných\ndôstojníkov na zúčtovanie preddavku. Zahraničná služobná cesta, ktorej sa žalobca zúčastnil, tak\nbola riadnym spôsobom vyúčtovaná a I. F. následne všetky predložené doklady (faktúra a účtenky)\npredostrela na zúčtovanie odboru účtovníctva sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR, teda pôsobila\nako sprostredkovateľ, keďže táto náplň činnosti jej vyplýva z funkcie, ktorú vykonáva. Za vinu sa\nžalobcovi podľa jeho názoru kladie, že priamo on odovzdal doklady na odbor účtovníctva sekcie\nekonomiky Ministerstva vnútra SR, pričom s touto skutočnosťou sa doposiaľ nikto nevysporiadal.\n8. Žalobca považoval za rovnako dôležité poukázať na to, že skutok sa primárne zakladá na predložení\ndvoch faktúr, žalovaným označených ako „informatívnych”, ktoré mali byť údajne vystavené len na\nžiadosť žalobcu a jeho kolegu a nemali zodpovedať realite, teda údajne nereflektovali skutočne\nposkytnuté služby zo strany hotela (t. j. ubytovanie v dvoch samostatných izbách). Faktúry, ktoré im\nboli vystavené zo strany hotela, obaja podľa tvrdenia žalobcu uhradili v hotovosti priamo na mieste na\nrecepcii. Žiaden príjmový pokladničný doklad im však vystavený nebol. Naviac, žalobcovi nie je zrejmé,\nna základe akej skutočnosti sú tieto dve faktúry označované zo strany žalovaného ako „informatívne”,\nkeďže zo samotnej faktúry, ktorá sa v spise nachádza, takéto označenie nevyplýva a nevyplýva to ani\nzo žiadneho iného dokumentu z administratívneho spisu.\n9. Faktúru, ktorá je zo strany žalovaného označená ako „pravá”, s prideleným číslom 8786 a QR\nkódom, žalobca s kolegom nikdy zo strany hotela neobdržali. Danú faktúru po prvýkrát žalobca videl\naž dňa 19.12.2019 v obsahu spisu o disciplinárnom konaní. QR kód sa pritom nenachádza priamo\nna faktúre, ale na nasledujúcej strane faktúry (čo vzbudzuje pochybnosti, keďže spravidla sú tieto\nQR kódy umiestňované na prvú stranu faktúry). Počas služobnej cesty boli obaja povinní každý\njeden doklad či faktúru vlastnoručne podpísať. Na žiadnej z faktúr, ktoré sa nachádzajú v spise, sa\nnenachádza podpis žalobcu ani jeho kolegu. V tejto súvislosti žalobca tiež uviedol, že s odstupom času\nsi už nespomína presne na podrobný obsah faktúry, ktorá bola predložená na odbor účtovníctva, bez\nakejkoľvek pochybnosti však vie uviesť, že faktúru, ktorá mu bola hotelom vystavená a ktorú priamo po\njej vystavení uhradil, vlastnoručne podpísal.\n10. Naviac, na dokladoch z čerpacích staníc (nákup pohonných hmôt), ktoré žalobca predkladal, sa\nnachádza jeho podpis. Z nepochopiteľných dôvodov však boli tieto výdavky na pohonné hmoty pripísané\nkolegovi G. H., hoci ich žalobca predkladal za seba a nachádza sa na nich jeho podpis. V tejto\nsúvislosti poukázal tiež na to, že v celom spise sa nenachádza jeho podpis (a to buď absentuje, alebo\nje sfalšovaný). Nenachádza sa na plnomocenstve, ktoré mal údajne vystaviť I. I. F., ani na vyúčtovaní\nzahraničnej pracovnej cesty, ani na pokladničných dokladoch č. 39048 (na základe ktorého mal obdržať\n3 000 eur ako preddavok na služobnú cestu) a č. 39798 (na základe ktorého mal vrátiť do pokladne\n714,15 eur).\n11. Podstatným dôkazom, ktorý má preukazovať údajné porušenie povinnosti žalobcu, je komunikácia\npolicajnej pridelenkyne s hotelom Traumhotel Alpina Gerlosizillertal Superior, v ktorom bol žalobca\nubytovaný s kolegom G. H.. V prvom rade, žalobcovi nebolo zrejmé, na akom právnom základe policajná\npridelenkyňa v cudzom štáte žiadala informácie o ubytovaných hosťoch, o to viac, keď tam boli ubytovaní\nako súkromné osoby (teda na osobný cestovný pas, resp. občiansky preukaz). Úlohou policajného\npridelenca nepochybne je prijímať žiadosti útvarov Ministerstva vnútra SR či útvarov Policajného zboru\nSR, tieto má však povinnosť predložiť príslušným orgánom krajiny vyslania (čl. 13 ods. 2 písm. e)\nNariadenia ministra vnútra o policajných pridelencoch a policajných styčných dôstojníkoch č. 55 zo dňa\n24.11.2003). Žalobcovi nebolo zrejmé, koho vlastne policajná pridelenkyňa oslovila, či táto osoba je\noprávnená konať v mene hotela. V spise sa nachádza len odpoveď osoby, zrejme oslovenej policajnou\npridelenkyňou a jej následný dotaz (formuláciu dotazu možno nepochybne považovať za sugestívnu)\na odpoveď.\n12. V rámci dožiadania zaslal Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva\nvnútra SR policajnej pridelenkyni štyri otázky ohľadom l/ cenníka izieb, 2/ osoby objednávajúcej\n\nubytovanie, 3/ možnosť zmeny ubytovania do spoločnej izby a 4/ poplatok za takúto zmenu a cenu,\nktorú hotelu uhradili žalobca s kolegom. V prvom rade, v spise sa nenachádza mail alebo list, ktorým\npolicajná pridelenkyňa hotel oslovila. Ďalej je potrebné poukázať na to, že odpoveď hotela absolútne\nnekorešponduje s otázkami, na ktoré žiadal Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií\nMinisterstva vnútra SR odpoveď.\n13. V súvislosti so samotným dožiadaním vyvstala ďalšia pochybnosť. Toto dožiadanie bolo zasielané v\nrámci pôvodne vedeného disciplinárneho konania (ktoré bolo voči žalobcovi i kolegovi Hotovému vedené\nz dôvodu neuposlúchnutia rozkazu, keďže sa napriek údajnému príkazu ubytovať sa na jednej izbe\nmali ubytovať na dvoch). Napriek tomu sa v samotnom dožiadaní uvádza, že ide aj o podozrenie zo\nspáchanie trestného činu sprenevery. Je otázne, že pokiaľ mal konajúci policajt podozrenie, že došlo\nk spáchaniu trestného činu, z akého dôvodu túto skutočnosť neuviedol priamo príslušným orgánom\nčinným v trestnom konaní, ale priamo v podstate „vyšetroval” vec. Hoci žalovaný argumentoval tým, že\n„správne konanie sa na rozdiel od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou\nprocesu a podstatne voľnejšou úpravou dokazovania“, neznamená to, že dokazovanie v správnom\nkonaní môže byť arbitrárne, nezákonné a nepreskúmateľné, ako to bolo v tomto prípade. Naviac, v rámci\nkonania o služobnom pomere má oprávnený orgán postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol\npresne a úplne zistený skutočný stav veci, čo však v tomto konaní dodržané nebolo.\n14. V neposlednom rade žalobca poukázal aj na nedodržanie zákonných lehôt. V zmysle § 243 ods.\n2 zák. č. 73/1998 Z. z. je odvolací orgán povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60\ndní odo dňa podania odvolania a ak tak urobiť nemôže, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.\nTáto lehota bola zo strany žalovaného porušená o 47 dní bez toho, aby si žalovaný splnil svoju zákonnú\npovinnosť, teda bez vyrozumenia o nemožnosti dodržať lehotu. file_0.jpg\nfile_1.wmf\n\n15. Záverom žalobca dodal, že si je plne vedomý svojej služobnej prísahy ako aj svojich služobných\npovinností. Doposiaľ všetky jemu pridelené úlohy plnil riadne, zodpovedne a včas, dôsledne dodržiaval\nslužobnú disciplínu. Protiprávneho skutku, pre ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, sa podľa\njeho vyjadrenia nikdy nedopustil a jeho spáchanie mu nebolo ani zákonným spôsobom preukázané.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú.\n17. Uviedol, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným\ndisciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď spoločne s kolegom F. G. H. v úmysle získať\nneoprávnenú výhodu pre seba a iného predložil na svoje meno na vyúčtovanie nepravú - informatívnu\nfaktúru vo výške 2004,60 eur, na ktorú nemal žiadny právny nárok. V skutočnosti mal predložiť na\nvyúčtovanie ubytovania sumu vo výške 1006,80 eur. Svojím protiprávnym konaním zadovážil sebe\nneoprávnený majetkový prospech, čím spôsobil žalovanému škodu vo výške 997,80 eur.\n18. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti spáchania skutku v uvedenom čase žalovaný uviedol,\nže fakt, že žalobca bol dňa 05.04.2019 zaradený vo funkcii u ministerky zdravotníctva, nevylučuje\nskutočnosť, že sa dopustil skutku, ktorý je predmetom personálneho konania. Hodnotenie vykonaných\ndôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či sa má určitá skutočnosť\npovažovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo\nje potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správne uváženie pri ustálení skutkového\nstavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť prikloniť sa k\njednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. Dôkazy\nboli v konaní hodnotené podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, teda presne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobcovi\nbola poskytnutá fotokópia celého spisového materiálu, s ktorou sa oboznámil dňa 19.12.2019, pričom\n\nvo svojom vyjadrení zo dňa 23.12.2019 autenticitu faktúr, dokladov, ako ani skutočnosť, že k spáchaniu\ndaného skutku z jeho strany nemohlo dôjsť, nenamietal. Žalobca nespochybnil obsah ním predložených\ndokumentov, ale iba samotné miesto, na ktorom malo dôjsť k ich predloženiu. Uvedená skutočnosť\nnemohla mať podstatný vplyv na konanie vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru.\n19. Pre zákonnosť personálneho rozkazu je irelevantné, či sa skutok stal 25.03.2019 alebo 05.04.2019.\nProtiprávne konanie žalobcu nespočíva v čase a mieste konania, ale v samotnom podvodnom konaní a\nnezákonnom obohatení sa spôsobom, že žalobca informatívnu faktúru za ubytovanie vo výške 2004,60\neur, ktorá mu bola vydaná na základe jeho požiadania, predložil namiesto pravej faktúry č. 8786 na sumu\n2169,40 eur na zaúčtovanie preddavku zahraničnej služobnej cesty, ktorej sa zúčastnil.\n20. K námietke žalobcu týkajúcej sa pozície QR kódu, ktorý sa nachádzal až na ďalšej samostatnej strane\nfaktúry, žalovaný uviedol, že faktúra bola vytlačená na dva samostatné listy papiera, a preto sa nachádza\nna druhej strane. Sám žalobca vo svojej žalobe uviedol, že: „... spravidla sú tieto QR kódy umiestňované\nna prvú stranu faktúry“, čím na základe slovného výkladu dospel žalovaný k záveru, že žalobca si je\nvedomý, že tomu tak nie je vo všetkých prípadoch. Obdobnú námietku žalobca uplatnil v odvolacom\nkonaní a s touto námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Existenciu faktúry\nč. 8786 preukazuje skutočnosť, že bola hotelom Traumhotel Alpina Gerlosizillertal Superior, Gerlos\n298, Rakúska republika poskytnutá na základe dožiadania nadriadeného, prostredníctvom policajnej\npridelenkyne vo Viedni. Z poskytnutého dožiadania taktiež vyplýva, že žalobca bol spoločne s F. G. H.\nubytovaný v dvojposteľovej izbe č. 401, čo potvrdzuje v prílohe priložená faktúra s QR kódom č. 8786 na\nsumu 2169,40 eur, zaplatená v hotovosti. Zo správy ďalej vyplýva, že žalobca ako aj F. G. H. požiadali\nna recepcii uvedeného hotela o vydanie dvoch informačných účtov, z ktorých jeden bol na meno žalobcu\na druhý na meno F. G. H.. Dôvod ich konania zamestnancom hotela nebol známy. Uvedené skutočnosti\npreukazujú, že faktúry, ktoré žalobca vydával za pravé, majú iba informatívnu povahu. Tvrdenie žalobcu,\nže faktúru č. 8786 nikdy nevidel, považoval žalovaný za účelové.\n21. K neprítomnosti podpisov žalobcu na predložených faktúrach žalovaný konštatoval, že žalobcovi\nbola poskytnutá fotokópia spisového materiálu dňa 19.12.2019, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa\n23.12.2019 autenticitu faktúr, dokladov, ako ani skutočnosť, že k spáchaniu daného skutku z jeho strany\nnemohlo dôjsť, nenamietal. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu považoval žalovaný za potrebné poukázať aj\nna skutočnosť, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, ktorú uviedol vo svojom návrhu na preskúmanie\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania, a to: „Poukazujem tiež na skutočnosť, že v počas služobnej\ncesty sme povinní každý jeden doklad či faktúru vlastnoručne podpísať.“ Faktúry, ktoré žalobca predložil\nna zaúčtovanie, nepodpísal. Uvedené tvrdenie žalobcu je len obrana a snaha vyviniť sa, ktorá však nemá\nlegálny základ v zákone, nakoľko s týmto tvrdením prišiel žalobca až po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru.\n22. Argumentácia žalobcu, že boli v hoteli ubytovaní ako súkromné osoby, by obstála v prípade, keby\nsi toto ubytovanie hradili sami, zo svojich súkromných prostriedkov a nie z finančných prostriedkov\nposkytnutých na uskutočnenie služobnej cesty, ktoré im boli pred uskutočnením služobnej cesty\nposkytnuté formou zálohy. V konaní bolo dokazovanie vykonané riadne zákonným spôsobom v\nintenciách § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., nadriadený sa vysporiadal so všetkými dôkazmi jednotlivo\ni v ich súhrne, postupoval v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a rovnako sa vysporiadal so\nvšetkými tvrdeniami uvádzanými žalobcom.\n23. Pokiaľ išlo o nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti personálnemu\nrozkazu, žalovaný konštatoval, že predmetné odvolanie bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa\n31.01.2020. Tento orgán následne v rámci 30 dňovej poriadkovej lehoty predložil podané odvolanie spolu\nso svojím stanoviskom a spisovým materiálom žalovanému, ktorému bolo doručené dňa 27.02.2020\na 60 dňová lehota na rozhodnutie tak odvolaciemu orgánu začala plynúť dňa 28.02.2020. Nemožno\nsúhlasiť s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané 47 dní po uplynutí poriadkovej\nlehoty zakotvenej v § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Aj v prípade, že by nebola dodržaná lehota\nna vydanie rozhodnutia, návrhom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania napadnutého\nrozhodnutia, na zákonnosť postupu odvolacieho orgánu a samotného napadnutého rozhodnutia by to\nnemalo žiaden vplyv. Lehota zakotvená v § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. má poriadkový charakter a\njej nedodržaním nemôže byť na svojich právach účastník konania ukrátený.\n\n24. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nedodržanie\nlehoty na vydanie rozhodnutia nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia, lehota určená zákonom v\nustanovení § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je lehotou procesnou, ktorá má poriadkový charakter, jej\nnedodržanie nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv\nani na právnu pozíciu účastníka konania.\n25. Nadriadený v personálnom konaní zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v\nsúlade s § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy\npríslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či\nvykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať\nešte iné podklady pre rozhodnutie. Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení\ndôkazov, pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení\na iné odmietnuť, to všetko za použitia\nzásad logického myslenia. Dôkazy boli v konaní hodnotené podľa vlastnej úvahy správneho orgánu, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a personálny rozkaz v protiklade s\ntvrdením žalobcu bol striktne vydaný súlade s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z.\nIV.\nReplika žalobcu\n26. Žalobca v replike zo dňa 25.11.2020 opätovne navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n27. Skutok, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, musí podľa neho byť nielen spoľahlivo zistený, ale rovnako\ntak musí byť definovaný spôsobom, ktorý neumožňuje jeho zamenenie s iným skutkom. To znamená, že\nskutok musí byť určitý čo do miesta, času, spôsobu. Aj napriek temer dvojročnému časovému odstupu od\núdajného spáchania skutku však nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spoľahlivo dokázané,\nkto, kedy a ako uviedol koho a čím do omylu. Zrejmá je len enormná snaha o potrestanie, ktorej\nvyústením je nielen fakt, že žalobca je po 10 ročnej (kvalitnej a bezproblémovej) službe v Policajnom\nzbore SR bezdôvodne a na základe zavrhnutiahodných krokov zo strany žalovaného bez práce a aj bez\npríjmu, ale znáša popritom aj ťarchu v podobe trestného stíhania.\n28. Žalobca naďalej trval na tom, že predložil na kontrolu podpísanú faktúru vystavenú hotelom po\nukončení ubytovania. Pred odchodom z hotela osobne a sám odovzdal jeho kľúč od spoločnej izby,\npričom recepčná mu vyhotovila faktúru, na ktorej si skontroloval osobné údaje, a uhradil sumu, ktorá\nbola uvedená na faktúre. Túto faktúru podpísal, následne mu recepčná vložila faktúru do obálky, ktorú\nmu odovzdala. Žalobca odišiel do auta, kde ho už čakal kolega F. H., ktorý mu odovzdal jeho obálku\ns podpísanou faktúrou. Obe faktúry spolu s ďalšími dokladmi následne odovzdal. Doposiaľ sa v celom\nkonaní nikto nevysporiadal so skutočnosťou, kde sa nachádza žalobcom podpísaná originálna faktúra.\nŽalovaný neustále argumentuje v konaní s listinami, o ktorých existencii sa žalobca prvýkrát dozvedel pri\noboznámení sa s obsahom spisu, ku ktorému došlo dňa 19.12.2019, ale listiny, ktoré obdržal z hotela,\na ktoré majú byť súčasťou spisu, nielen že nehľadá, ale ani nespomína a účelovo tvrdí, že si v tomto\nprípade svoju povinnosť podpísať odovzdanú faktúru nesplnil.\n29. „Informatívnu“ faktúru nikdy žalobca na vyúčtovanie neodovzdal. Zároveň odmietol dopustenie sa\nakéhokoľvek protiprávneho konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Nebol osobne prítomný na zúčtovaní\na rovnako tak nebol zavolaný na kontrolu zúčtovania. Dokumenty o zúčtovaní nie sú opatrené jeho\nvlastnoručnými podpismi, čo pochopiteľne vzbudzuje závažné podozrenie, že sú sfalšované. Na faktúre,\nktorá mu bola vystavená v hoteli, sa nenachádzalo slovíčko „informatívna“ a takúto faktúru žalobca\nnikdy neobdržal. Faktúra bola akceptovaná a jej údajnú informatívnosť si nikto nevšimol. Pani F. vo\nsvojom výsluchu uviedla, že ak by boli faktúry nedôveryhodné, tak im ich zo sekcie ekonomiky vrátia,\navšak to sa nestalo. Pokiaľ teda ani osoby – zamestnanci žalovaného, ktorí sa dennodenne zaoberajú\núčtovníctvom a pracujú s faktúrami, nezistili problém, nemohol takýto problém zistiť ani žalobca. Ako\npri každej inej zahraničnej pracovnej ceste odovzdal všetky doklady (vlastnoručne podpísané), ktoré mu\nboli vystavené, a to v origináli.\n30. Naďalej spochybňoval priebeh samotného dožiadania. Žiadne dokazovanie (ani v personálnom\nkonaní) nemôže byť bezbrehé, svojvoľné a účelové. Vo vyjadrení žalovaného nie je uvedené číslo\n\ndožiadania, ktoré by sa týkalo jeho veci. Predmetnému disciplinárnemu konaniu predchádzalo iné\ndisciplinárne konanie, ktorého predmetom malo byť údajné neuposlúchnutie pokynu nadriadených o\nhospodárnosti. Toto konanie však bolo založené na výpovediach nadriadených, v ktorých sa opakovali\nvyjadrenia ako „nepamätám si kedy“, „nepamätám si obsah“, „nepamätám si, kde“ „nepamätám si komu,\nale viem, že jednému z nich“ a podľa názoru žalobcu nebolo preukázané vydanie pokynu nadriadenými.\nNa uvedené disciplinárne konanie bezprostredne nadviazalo ďalšie disciplinárne konanie, ktoré už\n„úspešne” vyústilo do prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.\n31. K nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie o odvolaní proti personálnemu rozkazu žalobca\nuviedol, že aj v tomto prípade si žalovaný vytvoril vlastné právne konštrukcie, ktoré sú v rozpore so\nzákonom. Žalovaný tvrdil, že pokiaľ prvostupňový orgán nevyužije zákonom zverenú možnosť rozhodnúť\no odvolaní sám, postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu a až následným doručením odvolania spolu so\nstanoviskom prvostupňového orgánu a spisovým materiálom môže tomuto orgánu začať plynúť zákonná\nlehota. Zákon č. 73/1998 Z. z. však v § 234 ods. 2 jednoznačne hovorí o momente začatia plynutia\nlehoty ako o dni podania odvolania, nie o dni, kedy bolo odvolanie postúpené odvolaciemu orgánu. Z\nuvedeného je zrejmé, že lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní nebola dodržaná (a nebola dodržaná\nani povinnosť písomne policajta informovať o nedodržaní lehoty na rozhodnutie) a rovnako o skutočnosti,\nže žalovaný interpretoval relevantný právny predpis spôsobom, ktorý mu aktuálne vyhovoval, čo tiež\nsvedčí o účelovom konaní.\n32. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.\nV.\nNávrh žalobcu na prerušenie konania\n33. Žalobca v návrhu zo dňa 30.09.2024 navrhol, aby správny súd prerušil súdne konanie vedené na\nsprávnom súde pod sp. zn. 1S/155/2020 v zmysle § 100 ods. 1 písm. a) SSP až do právoplatného\nskončenia trestnej veci obžalovaného (žalobcu).\n34. Uviedol, že na Mestskom súde Bratislava I prebieha v trestnej veci obžalovaného (žalobcu)\nsúdne konanie vedené pod sp. zn. 6T/106/2022, v ktorom bol žalobca rozsudkom zo dňa 22.06.2023\nneprávoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona\nformou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca\nodvolanie a vec je momentálne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1To/20/2024, avšak\nku dnešnému dňu nie je o nej právoplatne rozhodnuté. S poukazom na § 100 ods. 1 písm. a) a § 131\nSSP je správny súd viazaný rozhodnutím príslušným orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto\nho spáchal, je konanie potrebné prerušiť do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté vo veci, v ktorej\nje žalobca obžalovaný.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/155/2020 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. BA-1S/155/2020.\n36. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 29.10.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu,\nktorý zároveň ospravedlnil neúčasť žalobcu na pojednávaní.\n\n37. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.10.2024 zotrval na podanej žalobe, ako aj na\npodanom návrhu na prerušenie konania. Krátkou cestou preložil správnemu súdu podanie s názvom:\n„Odborné vyjadrenie“ zo dňa 12.04.2023, v ktorom je uvedené, že pán F. C. sa pokúsil štandardnými\nnástrojmi prečítať QR kód na faktúre č. 8786, avšak neúspešne a neúspešne skončili aj ďalšie snahy\no prečítanie QR kódu. Súčasne z daného odborného vyjadrenia možno vyvodiť, že doklad (faktúra) bol\nvystavený v čase, ktorý je uložený v QR kóde.\n38. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n40. Podľa § 189 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný pomer sa končí prepustením.\n41. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n42. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\n43. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192\nods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\n44. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n45. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n46. Podľa § 234 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní\nbezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v\nporadnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní\ndo 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.\n47. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. §\n1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie\nslužobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/175/2015 zo dňa 14.12.2016). Odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu\nk prepusteniu príslušníka Policajného zboru musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným\nv jednotlivom prípade.\n48. V režime zákona č. 73/1998 Z. z. sám zákonodarca ponechal na správnom orgáne, aby posúdil, či\nkonkrétne konanie policajta je takej intenzity, že napĺňa pojmový znak „porušenia služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom alebo služobnej disciplíny“. Možno teda hovoriť o správnej úvahe, respektíve\nvoľnej úvahe správneho orgánu vyjadrujúcej určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,\n\nktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca explicitne nedefinuje,\nčo pokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti,\nz ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou\n(abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo\nprávnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa\nvlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého\nvopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Zákon č. 73/1998 Z. z. síce ponechal širokú\nmožnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru pre zvlášť\nhrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí\nzodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí\nbyť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. V prípade prepustenia zo služobného\npomeru je tak posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\npredmetom správneho uváženia správnych orgánov. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti\nsprávnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Na\nvstup do tohto tolerančného pásma by mal žalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného\nsprávneho orgánu - argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/45/2020 zo dňa\n26.08.2022).\n49. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány oboch\nstupňov nepochybili a vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu si zaobstarali všetky potrebné dôkazy.\nZároveň je potrebné uviesť, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil právne a skutkové\nvýchodiská žalovaného – žalobca sa v samotnom správnom konaní obmedzil na konštatovania, že\ns návrhom nesúhlasí, avšak na podporu svojej argumentácie nepredložil žiadne skutočnosti, ktoré by\nprávne relevantne vyvrátili závery žalovaného.\n50. K námietke žalobcu, že k skutku nemohlo dôjsť dňa 05.04.2019, keďže v daný dátum bol žalobca\ncelý deň (od 07:00 hod. do 22:30 hod.) u ministerky zdravotníctva a v tento deň žiadne doklady zo\nzahraničnej pracovnej cesty nikomu nepredkladal, správny súd uvádza, že z personálneho rozkazu ako\naj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol prepustený na tom základe, že v úmysle získať\nneoprávnený prospech predložil na zaúčtovanie do pokladne odboru účtovníctva sekcie ekonomiky\nnepravú (informatívnu faktúru) za ubytovanie. Tu správny súd vychádzajúc z administratívneho spisu\npoukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádza správa zo zahraničnej služobnej cesty zo\ndňa 25.03.2019, ktorú žalobca predložil a spracoval vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty v dňoch\n03.03.2019 do 09.03.2019, pričom táto správa bola predložená za žalobcu aj za kolegu Hotového.\nV správe je uvedené, že zahraničnej pracovnej cesty sa zúčastnili policajti odboru dopravnej ochrany:\nosobný vodič – por. A. B. C. a sprievodný vodič B. F. G. H.. Dátum 05.04.2019 sa nachádza na tejto\nspráve v časti schválenia tohto vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty. Žalovaný tak do napadnutých\nrozhodnutí zapracoval dátum 05.04.2019, teda dátum, v ktorom bolo vyúčtovanie schválené, pričom\nvšak správa bola vypracovaná k 25.03.2019. Dátum 05.04.2019 tak nebol samoúčelný, má svoje\nopodstatnenie a aj keď možno konštatovať, že pre odstránenie pochybností mohol žalovaný uviesť\ndátum 25.03.2019 a nie 05.04.2019, nejedná sa o vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutých\nrozhodnutí. Danú žalobnú námietku tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n51. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou namietal, (i) že nebolo zrejmé,\nna základe čoho sú faktúry označované ako informatívne a žalovaným sa uvedenou námietkou\nnevysporiadal, (ii) na žiadnej faktúre sa nenachádza jeho podpis a (iii) v celom spise sa nenachádza\njeho podpis (a to buď absentuje, alebo je sfalšovaný).\n52. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že správne\norgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom zaoberali aj „informatívnou“ faktúrou. V prvom rade\nsprávny súd uvádza, že do času vydania personálneho rozkazu žalobca žiadnu relevantnú námietku\nnevzniesol, pretože ním produkované dôkazy sa obmedzili výlučne na konštatovanie o nesúhlase\nvedeného konania. V napadnutom rozhodnutí sa s danou námietkou žalovaný dostatočne vysporiadal,\na to napríklad na strane 4 a 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný poukázal na\ntzv. informatívnu faktúru. Žalovaný dostatočným spôsobom vysvetlil, na podklade čoho boli faktúry\npovažované za informatívne.\n\n53. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že na žiadnej faktúre sa nenachádza jeho podpis, správny súd\npoukazuje na to, že absencia podpisu žiadnym spôsobom nespôsobuje nezákonnosť konania a podpis\nmožno považovať za formálnu skutočnosť. Podstatným je, že na základe vykonaného dokazovania\ndospel žalovaný k skutku tak, ako bol uvedený v napadnutých rozhodnutiach. V prípade, ak žalobca\nnamietol, že v celom spise sa nenachádza jeho podpis, a tento je buď sfalšovaný, alebo absentuje,\nsprávnemu súdu nie je zrejmé, aký následok nezákonnosti by mal byť týmto tvrdením preukázaný.\nŽalobca namietol, že sa jeho podpis nenachádza ani na plnomocenstve, ktoré mal údajne vystaviť I. I.\nF., ani na vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty, ani na pokladničnom doklade č. 39048 (na základe\nktorého mal obdržať preddavok na služobnú cestu) a č. 39798 (na základe ktorého mal vrátiť do pokladne\n714,15 eur), avšak tu správny súd uvádza, že konanie týkajúce sa získania preddavku nie je predmetom\ntohto konania a zároveň žalobca nikdy nenamietol získanie tohto preddavku. V súvislosti s tvrdením\nžalobcu, že jeho podpis mal byť sfalšovaný, žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, a preto je táto\nnámietka len v sfére hypotéz.\n54. Žalobca tiež namietal, že si orgány verejnej správy zaobstarali dôkazy prostredníctvom komunikácie\npolicajnej pridelenkyne s hotelom. Žalobcovi nebolo zrejmé, na akom právnom základe policajná\npridelenkyňa požadovala uvedené informácie, a to v prípade, ak boli v hoteli ubytovaní ako súkromné\nosoby. Zároveň namietal, že v spise sa nenachádza list alebo mail, ktorým policajná pridelenkyňa hotel\noslovila. V súvislosti s uvedenými námietkami žalobcu správny súd poznamenáva, že administratívne\n(správne) konanie je podstatne neformálnejšie ako trestné konanie a riadi sa inými právnymi predpismi,\na teda aj v rámci dokazovania môže správnym orgánom na rozdiel od orgánov činných v trestnom\nkonaní, resp. súdov v trestnom konaní, postačovať iný okruh dôkazov na vyvodenie administratívnej\nnež trestnoprávnej zodpovednosti. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie\nje možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť\nsplnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania,\nkeďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu\ntrestného činu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/14/2021 zo\ndňa 17.02.2023). Žalovaný tak v konaní nepochybil, ak požiadal o dôkazy aj prostredníctvom policajnej\npridelenkyne. Súčasne správny súd uvádza, že žalobca mylne zastával názor, že „policajná pridelenkyňa\nžiadala informácie o ubytovaných hosťoch, o to viac, keď tak boli ubytovaní ako súkromné osoby.“\nZ administratívneho spisu vyplýva, že žalobca spolu s kolegom Hotovým boli v rozhodnom čase na\nslužobnej ceste, neboli v zahraničí ako súkromné osoby a na túto služobnú cestu im boli poskytnuté\npeňažné prostriedky zo strany žalovaného – náklady si žalobca s kolegom neuhrádzali ako súkromné\nosoby. Žalobca spolu s kolegom boli na zahraničnej služobnej ceste ako príslušníci PZ a nie ako\nsúkromné osoby, a preto nemožno konštatovať zásah do ich práv ako súkromných osôb.\n55. Čo sa týka komunikácie policajnej pridelenkyne s hotelom, tu správny súd uvádza, že\nv administratívnom spise sa nachádza: (i) dožiadanie zo dňa 27.06.2019, ktorým žalovaný požiadal\nÚrad policajného pridelenca vo Viedni o získanie stanoviska a dokumentov k objasneniu konania voči\nžalobcovi, (ii) e-mailová komunikácia medzi I. J. (v mene Úradu policajného pridelenca) s hotelom,\na to v dátumoch od 14.07.2019 do 17.07.2019, (iii) zaslanie odpovede zo dňa 17.07.2019, ktorou Úrad\npolicajného pridelenca oznámil žalovanému stanovisko hotela v znení: „Potvrdzujeme, že pán F. H.\nG. bol našim hosťom od 03. 03 do 08. 03.2019. Išlo o ubytovanie v dvojposteľovej izbe – č. 401.\nUbytovaný bol spoločne s pánom B. C.. Obaja páni požiadali dámy na recepcii o vystavenie dvoch\ninformačných účtov – jeden na meno K. G. H. a druhý na meno C.. Nie je nám známe, z akého\ndôvodu to žiadali. Posielame aj účet č. 8786 s QR kódom vo výške 2.169,40 eur, ktorý bol zaplatený\nv hotovosti.“ V administratívnom spise sa tak nachádzajú doklady preukazujúce komunikáciu medzi\nÚradom policajného pridelenca a hotelom, a preto je námietka žalobcu, že sa v spise nenachádza mail\nalebo list, nedôvodná. Správny súd zároveň uvádza, že žalovaný požiadal o súčinnosť Úradu policajného\npridelenca aj za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Súčasne neobstojí ani\nďalšia námietka žalobcu, že odpoveď hotela nekorešponduje s otázkami – podľa správneho súdu bolo na\nhoteli, akým spôsobom odpovie – čo je však podstatné, hotel predostrel žalovanému všetky relevantné\nskutočnosti a tieto hodnoverne podložil.\n56. K námietke žalobcu, prečo v prípade, ak mal konajúci policajt podozrenie, že došlo k spáchaniu\ntrestného činu, neuviedol dané skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní, ale vec vyšetroval\nsám, správny súd uvádza, že je potrebné odlišovať trestné konanie a konanie vo veci služobného\n\npomeru. Služobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. kompetentný v personálnych veciach\nkonať samostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného\nkonania. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne\nkonanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne\nvoľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť ako dôkazy aj\ndôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného konania (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/18/2013 zo dňa 16.04.2014 alebo rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/22/2021 zo dňa 02.02.2022).\n57. Po preskúmaní administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že orgán verejnej správy, za\núčelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, s prihliadnutím aj na neformálnosť konania,\npostupoval v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. a žalobca v rámci konania nevyprodukoval žiadne\ndôkazy, ktorými by relevantne spochybnil závery žalovaného.\n58. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nedodržania zákonných lehôt. Vychádzajúc\nz administratívneho spisu správny súd uvádza, že odvolanie žalobcu bolo doručené dňa 23.01.2020,\npričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 29.04.2020. Možno súhlasiť so žalobcom, že\nneboli dodržané lehoty na rozhodnutie podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., avšak\ntu je potrebné poukázať na to, že sa jedná o procesnú lehotu, ktorej nedodržanie nemá za\nnásledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný o podanom odvolaní nerozhodol\nv lehote 60 dní od podania opravného prostriedku podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., uvedené\nkonanie bez ďalšieho nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože samotné\nuplynutie poriadkovej lehoty na možnú nezákonnosť rozhodnutia nestačí. Formálne zopakovanie\nodvolacieho konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ výlučne za\núčelom vydania rozhodnutia o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania by v tomto prípade, t.\nj. v prípade zhojenia procesného postupu žalovaného nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť\npriaznivejšieho rozhodnutia. V správnom súdnictve sa napadnuté rozhodnutie nezrušuje len z dôvodu,\naby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka.\n59. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom\nv služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere a kladie\nna nich vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/18/2014 zo dňa 30.04.2015). Z vyššie uvedených dôvodov, ako\naj z odôvodnenia správnej úvahy zo strany správnych orgánov vo vzťahu k naplneniu dôvodov pre\nprepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, považoval správny súd záver žalovaného\no spáchaní vytýkaného skutku žalobcom tak, ako je uvedené v napadnutých rozhodnutiach, za dôvodný\na s poukazom na to za rovnako dôvodný aj záver o naplnení predpokladov na jeho prepustenie zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom\nv zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., v dôsledku čoho by jeho ponechanie\nv služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov služby.\n60. K odbornému vyjadreniu, ako aj k ďalším tvrdeniam, uvedeným žalobcom na pojednávaní, správny\nsúd uvádza, že ani tieto nemali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z obsahu odborného\nstanoviska, predloženého žalobcom na pojednávaní, nie je zrejmý záver o tom, že sa žalobca nedopustil\nkonania tak, ako to bolo vyhodnotené v napadnutých rozhodnutiach. Z predloženého odborného\nstanoviska možno vyvodiť len nemožnosť prečítania QR kódu, bez akejkoľvek relevancie ku konaniu\nžalobcu. Následne tvrdenia žalobcu o spáchaní trestného činu zo strany pracovníčky hotela taktiež\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodné a všeobecné a argumentáciu žalobcu o jeho nepozornosti za\nbezpredmetnú. Ako totižto vyplýva z administratívneho spisu, žalobca tento administratívny spis mal\nk dispozícii, vedel o skutku, ktorý sa mu kládol za vinu a v prípade, ak sa jednalo len o „nepozornosť“,\nmal dostatočný časový priestor na nápravu tejto nepozornosti, čo však žalobca nevykonal.\n61. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Nad rozsah\nžalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej\nz vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z\ntýchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu\n\nnapadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov správny súd nevyhovel žalobe a túto podľa § 190 SSP\nzamietol ako nedôvodnú.\n62. Správny súd preskúmal aj návrh žalobcu na prerušenie konania a dospel k záveru o jeho\nnedôvodnosti, a preto ho zamietol. Tu správny súd uvádza, že konanie vo veci prepustenia zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ je samostatným konaním a postih za porušenie služobnej prísahy\na služobnej povinnosti nemožno stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. V tejto súvislosti\nsprávny súd odkazuje na ustálené závery kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžo/18/2013 zo dňa 16.04.2014 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Asan/22/2021 zo dňa 02.02.2022 a iné), ktorý opakovane uviedol, že\nkonanie o služobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo\nveci prepustenia zo služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či\nžalobca bude uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo\nslužobného pomeru je postačujúce preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie príslušného policajta v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež je potrebné uviesť, že služobný orgán je v zmysle\nzákona č. 73/1998 Z. z. kompetentný v personálnych veciach konať samostatne a nemá povinnosť\nprerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Disciplinárna zodpovednosť je\noveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje\nokrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania.\nV personálnom konaní možno použiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou\npostačovať pre účely trestného konania.\n63. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §\n190 SSP zamietol.\n64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}