{"guid": "1eda360d-f2d5-44da-84f8-c950fda3a2ae:73af4144-98b0-4109-bb13-9fa68ef5c457", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200700.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/35/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/35/2020 z 16. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. apríla 2024, sp. zn. BA-7Sa/35/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200700.1", "identifikacne_cislo": "1020200700", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2024-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-10", "nazov": "§ 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "nazov": "§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3", "nazov": "§ 191 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73af4144-98b0-4109-bb13-9fa68ef5c457", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200700.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200700.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/35/2020\n1020200700\n16. 04. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200700.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n17 BA-7Sa/35/2020\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, D., v zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so\nsídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so\nsídlom: ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.\nXXXXXXXX XXXX, vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa XX. XXXX XXXX v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX Sociálna poisťovňa,\nústredie (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa § 65 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla\nžalobcovu žiadosť o starobný dôchodok z 09. decembra 2019.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 5, § 60 ods. 2 ZSP a vecne\ntak, že obdobie, ktoré u žalobcu založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového\npoistenia, nemožno ho duplicitne hodnotiť aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,\nlebo bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu. Teda žalobca nezískal najmenej 15 rokov obdobia\ndôchodkového poistenia, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP nevznikol.\n3. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. XXXXX/XXXX zo dňa X. XXXXXXXX\nXXXX, bol žalobcovi od 1. januára 2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o\nštátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,\nktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok.\n\n4. Pretože žalobca v období trvania služobného pomeru v colnej správe nebol zaradený do I. alebo II.\nkategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba\nvýkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v colnej správe, nie je možné zhodnotiť\nobdobie trvania výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1970 do 2. októbra 1972 a služobného\npomeru od 16. októbra 1972 do 31. decembra 1999 v rozsahu 29 rokov a 79 dní pre vznik nároku na\nstarobný dôchodok.\n5. Nakoľko podľa prvostupňového orgánu žalobca nesplnili podmienku potrebného počtu rokov obdobia\ndôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, žalobcovu žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku prvostupňový orgán zamietol.\n6. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca, prostredníctvom právneho\nzástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 3. marca 2020, doručené Sociálnej poisťovni,\nústredie dňa 3. marca 2020, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko\nSociálna poisťovňa nesprávne posúdila nárok účastníka konania na starobný dôchodok, nezistila\nsprávne skutkový stav veci, postupovala diskriminačné, nakoľko pri skutkovo rovnakých právnych\nveciach rozhoduje odlišne. Ďalej žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a\nnezákonné. Namieta nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok žalobcu na starobný dôchodok\na pre určenie jeho sumy a žiada zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, získanú žalobcom tak vo\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.\n7. V odvolaní žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa,\nústredie má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané\nv osobitnom systéme dôchodkového poistenia a taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7So/28/2015, sp. zn. 7So/11/2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn.\n9So/138/201, ktoré všetky potvrdzujú názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne, ústredie\nv obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s čl. 33 Dohovoru o\ninvalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 podľa ktorého sa má určiť suma starobného\ndôchodku účastníka konania krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia\nzhodnotenú pre výsluhový dôchodok.\n8. O uvedenom odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne) žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXX XXXX. Žalovaná\nodvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu.\n9. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 10, § 255\nods. 1, 5, § 274 ods. 1 ZSP a vecne tým, že z administratívneho spisu mala za zrejmé, že žalobca\npožiadal o starobný dôchodok žiadosťou, spísanou v pobočke Sociálnej poisťovni Bratislava dňa 9.\ndecembra 2019. Starobný dôchodok žiadal priznať od 1. decembra 2012. K 1. decembri 2012, ku dňu,\nod ktorého žalobca žiadal priznať starobný dôchodok, získal 1 857 dní obdobia dôchodkového poistenia.\nZ uvedeného vyplýva, že k 1. decembru 2012 žalobca získal 5 rokov a 32 dní obdobia dôchodkového\npoistenia. Vzhľadom na to, že k 1. decembru 2012 nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového\npoistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný\ndôchodok.\n10. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 1. januára\n2000 do 30. júna 2001 a od 1. januára 2001 do 30. júna 2001, počas ktorého nebola žalobcovi\nvyplácaná podpora v nezamestnanosti, nebolo na dôchodkové účely hodnotené, nakoľko uvedené\nobdobie nemožno považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia.\n11. Z obsahu spisového materiálu, z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská\nBystrica č. XXXXX/XXXX zo dňa X. XXXXXXXX XXXX vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový\npríspevok podľa zákona č. 200/1988 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok.\nPodľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 5. februára 2020 bola na nárok\nna výsluhový príspevok žalobcovi zhodnotená doba vojenskej základnej služby od 1. októbra 1970 do\n\n2. októbra 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 16. októbra 1972 do 31. decembra\n1999. Zároveň Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v uvedenom potvrdení zo dňa 5. februára 2020\noznámilo, že zamestnanie - funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných\nzoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii.\n12. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola teda v predchádzajúcich obdobiach\nzaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával\nzamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Ani\npodľa evidenčného materiálu účastníka konania, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej\npoisťovni, ústredie, nebola doba služby colníka zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, bola zaradená do\nIII. pracovnej kategórie.\n13. Podľa preukázaného skutkového stavu ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do\nzvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať\npodľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru.\n14. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené\npodmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný\ndôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce\nzo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.\n461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho\nzabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.\n16. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový\ndôchodok je 29 rokov a 79 dní, a nakoľko účastník konania bez zohľadnenia tejto doby služby nesplnil\npodmienku potrebného počtu 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný\ndôchodok získal 1 857 dní obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov a 32 dní) bola jeho žiadosť o\nstarobný dôchodok zamietnutá správne.\n17. Vzhľadom na uvedené námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre\npriznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok,\nktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon\nzamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu pri\nhodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy\ndôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru.\n18. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je\nmožné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo\nvšeobecnom systéme.\n19. V odvolaní žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011,\nz ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávnym, výlučne\ngramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby\npoistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma\nvýhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Predmetný rozsudok\nč. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012 sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda netýka sa účastníka\nkonania, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade účastníka konania postupovať v zmysle uvedeného\nrozsudku. Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014\nz 15. apríla 2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu\nnajvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu,\npreto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011, podľa ktorého dôveru v určitú\nrozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia\nprax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu.\nPožiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu\n\nnemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie\nrozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.\n20. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, uvedeným napr. v rozsudku NS SR 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa\nktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov,\nktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme\nvšeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení\nv zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa, ústredie\nvôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje\nprimerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia\nv iných systémoch.\nII. Správna žaloba\n21. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.05.2020 sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 06.05.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nzo dňa 19.02.2020. Poznamenal, že týmito rozhodnutiami bolo porušené jeho právo na priznanie\nstarobného dôchodku, pretože splnil obe zákonné podmienky pre jeho priznanie, zakotvené v ust. § 65\nZSP. Žalovanej vytkol, že sa nevysporiadala s jeho odvolacími námietkami, jeho poukazy na ustálenú\njudikatúru odmietla s odôvodnením, že v jeho veci ide o iný skutkový a právny stav a tak správne\norgány oboch stupňov konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, z\nktorej jednoznačne vyplýva a je ňou ustálené, že výsluhovým dôchodcom môže byť starobný dôchodok\nkrátený, ale jeho nepriznanie nie je v súlade s citovaným ustanovením. Z judikatúry tiež vyplýva, že\ncelková doba poistenia nemôže byť posudzovaná odlišne u výsluhových dôchodcov zaradených do\njednotlivých kategórií, keďže u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, žalovaná za\ncelkovú dobu dôchodkového poistenia považuje aj dobu poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhových\ndôchodkov a u výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie, dobu hodnotenú pri priznaní\nvýsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Tento postup je diskriminujúci a bez opory\nv ust. § 274 ZSP, pretože toto ustanovenie upravuje odlišne dôchodkový vek, ale nie posudzovanie\ncelkovej doby dôchodkového poistenia.\n22. Právne posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov nie je v súlade s ust. § 65 ods. 1\nZSP a skutkové závery nezodpovedajú listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, ktorými je\npreukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust.\n§ 65 od 1, 2 ZSP. Celková doba jeho dôchodkového poistenia nebola posúdená v súlade s právnymi\npredpismi a judikatúrou NS SR, na ktoré v správnej žalobe poukázal. Žalovaná za dôvod zamietnutia\nžiadosti o priznanie starobného dôchodku označila nesplnenie celkovej doby dôchodkového poistenia,\nnajmenej 15 rokov. Zdôraznil, že dňa 01.12.2012 dosiahol zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov,\nčo ani nie je sporné a jeho celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového\nveku je preukázateľne 46 rokov a 34 dní (5 rokov a 32 dní + 31 rokov a 79 dní hodnotených pri priznaní\nvýsluhového dôchodku) a nie 5 rokov a 32 dní, z ktorej žalovaná pri posudzovaní nároku na starobný\ndôchodok vychádzala.\n23. Žalobca akcentoval, že vychádzal z rozsiahlej judikatúry NS SR a do pozornosti dal, že ani z jedného\nrozsudku NS SR sa nedajú odvodzovať závery, na ktorých správne orgány založili svoje rozhodnutie a\nčo potvrdzujú aj závery rozsudku sp. zn. 7So/138/2011: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia\nzo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia)\nv inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšieho\nzaobchádzania s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho\npoistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových\ndávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli\npoistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa\nnapríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom\nsystéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým\nsa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto\npostup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im\n\npre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca\ndobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch\npoistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného\nsystému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia\nzískali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda\nnapr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im\npatrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku,\nvypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky\noprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“\n24. Tiež poukázal na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014: „Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, citovaný judikát nerešpektovala, a\nkrajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej\nčinnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1so/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v\nďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom\nv jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy\núčastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( § 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto\nv zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., sú záväzné nielen pre adresáta, t.\nj. správny orgán, ale aj konajúci súd.“... „K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného\nodvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavnokonformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho\nprostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny\nzlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dvora), či zo\nzistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má\npodstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania\núčastníka, a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno konformného\nvýkladu procesných ustanovení prihliadať“... „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa\nrozhodnutia Colného riaditeľstva SR č zo dňa ... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa\n§ 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej\nslužby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia\nv rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po\ndosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre\nsúdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného\nsystému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu\nzakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.“\n25. Tieto, ale aj ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra sa vzťahuje len na výsluhových\ndôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne\nrešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto\nDohovorom, ale aj s Ústavou SR. Žalovaná odmieta rešpektovať právny názor NS SR, ktorý interpretuje\nvnútroštátne právne predpisy, upravujúce splnenie zákonných podmienok na starobný dôchodok v\nsúlade čl. 33 Dohovoru a vykladá ich v nesúlade nielen s Ústavou SR.\n26. Žalobca poukázal aj na ďalšie rozsudky NS SR, týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych vecí, ,\nktoré boli žalovanej ako účastníčke súdnych konaní doručované, napr.: sp. zn. 10 So/59/2014 zo dňa\n15.04.2015, sp. zn. 1So 127/2014 zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp. zn.\n9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 zo dňa\n30.11.2016, sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn.\n9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017 a sp. zn. 7So/19/2016 zo\ndňa 04.07.2017.\n27. Medzi rozsudky Krajských súdov SR, ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS,\npatria rozsudky krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave,\nŽiline, napr.: sp. zn. 26 Sd/93/2015 BB zo dňa 14.04.2016, sp. zn. 2 Sd/34/2016 PO zo dňa\n29.07.2016, sp. zn. 19Sd/211/2015 NR zo dňa 29.03.2016, sp. zn. 23Sd/56/2016 NR zo dňa 06.06.2016,\nsp. zn. 23Sd/63/2016 NR zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 19Sd/21/2016 NR zo dňa 03.05.2016, sp.\nzn. 23Sd/13/2016 NR zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 23Sd/177/2016 NR zo dňa 18.07.2016, sp. zn.\n\n23Sd/158/2016 NR zo dňa 11.07.2016, sp. zn. 20Sd/224/2014 BB zo dňa 18.02.2015, sp. zn.\n9Sd/292/2013 NR zo dňa 18.02.2014, sp. zn. 4Sd/88/2014 PO zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 2Sd/88/2014\nPO zo dňa 05.12.2014, sp. zn. 23Sd/101/2014 NR zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 23Sd/123/2016 NR\nzo dňa 18.07.2016, sp. zn. 6Sd/16/2016 PO zo dňa 14.09.2016, sp. zn. 8Sd/45/2015 KE zo dňa\n26.01.2016, sp. zn. 23Sd/31/2015 NR zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 6Sd/149/2015 BB zo dňa 02.06.2016,\nsp. zn. 4Sd/26/2014 PO zo dňa 29.01.2015, sp. zn. 23Sd/216/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp.\nzn. 23Sd/217/2016 NR zo dňa 12.09.2016, sp. zn. 23Sd/60/2014 PO zo dňa 06.10.2015, sp. zn.\n23Sd/416/2016 NR zo dňa 06.06.2016, sp. zn. 6Sd/8/2014 KE zo dňa 10.07.2014, sp. zn. 23Sd/16/2016\nNR zo dňa 21.03.2013, sp. zn. 10Sd/62/2014 BA zo dňa 21.11.2014, sp. zn. 10Sd/112/2015 KE zo dňa\n15.02.2016, sp. zn. 19Sd/56/2016 NR zo dňa 16.08.2016, sp. zn. 23Sd/14/2016 NR zo dňa 13.06.2016\na ďalšie (cca 200 rozsudkov).\n28. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal žalobca na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v\nktorých konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne\nrelevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,\nPL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne\nposudzované (napr. rozhodnutie II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej\nistoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Podľa názoru\nústavného súdu, za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické\nsituácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr.\nrozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca\nnimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v\nrozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým\nspôsobom. Naopak, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne\nvyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnym\nrozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť\naj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 4 ods. 1 ústavy (napr. rozhodnutie č.\nIII. ÚS 192/06).\n29. Uviedol, že ak NS SR v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor\nna záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak tým vyjadril aj to,\nna čom je založené uznesenie ÚS SR IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje\niný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke\npre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi a riadia sa ním. Odlišnosť\nžalovaná stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 (riešiace okrem\niného dôchodkový vek) nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob\nposudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II.\nkategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom\nposudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo\nII. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami\nžalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných zahraničných systémoch.\n30. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018,\nktorý argumentáciu žalovanej, že sa judikatúra vzťahuje len na výsluhových dôchodcov zaradených\nv I. a II. kategórií, v celom rozsahu vyvracia. V rozsudku je výslovne uvedené:„ Daná judikatúra nie\nje viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórií\nfunkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa\nvýsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho\nkrátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.\n461/2003 Z. z.“ Rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2014 aj keď nebol zverejnený v zbierke\nsúdnych rozhodnutí (aj iné rozsudky), jednoznačne preukazuje ustálenosť a previazanosť rozhodovacej\npraxe všeobecných súdov, ktorých cieľom je zabezpečenie právnej istoty ako aj jednoty rozhodovania,\nna čo v podanej žalobe aj poukázal. To, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo\nustálená rozhodovacia prax súdov, je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia\nprávnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 34 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru č. 128,\npotvrdzuje jeden z posledných rozsudkov NS SR, sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019.\n\n31. Medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok a či dosiahol\ndôchodkový vek. Spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore\ns právnymi predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom\nsp. zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto\nrozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy\nnižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod\ndo dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu v ust. § 274 a nedá sa z neho\nodvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.\nj. vyvodzovať záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov\nzaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako sa to snaží interpretovať žalovaná. Toto ustanovenie\npriznáva či zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku pre zvýhodnené kategórie činnosti I. a II, o\nčo však nežiadal. O priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému požiadal až po dosiahnutí\ndôchodkového veku.\n32. Žalovaná sa v argumentácii odvolávala aj na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery\nktoré z nich vyvodila, sú tiež dôkazom toho, že pri ich aplikácii nebrala do úvahy výklad, ktorý k nim\nprijal NS SR. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého: „Navyše\nbolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení, v spojitosti\nso zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia\nrôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný\nsystém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe\nhodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom\npoistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je\nzabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím\nveku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené, osobitné právne\núpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje\nužší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby\n(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov\nneobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali\ndobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových\ndôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných\nvýsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí\ndobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom\nvychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti\nzákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s\nvýnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky\nhodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej\nnárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V\ndôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov, tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom\nzákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby\npoistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,\nposkytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa\nnehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby\npoistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov\nozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.“\n33. Nakoniec žalobca poukázal na rozsudok sp. zn. 7 So/138/2011, v ktorom NS SR uviedol:\n„Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 01.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok,\nktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného\nsystému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí\npostupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa\nmôže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka,\nrozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.328/2002 Z. z. Iným postupom by\nurčitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola\nznevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku,\na dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých\no takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“\n\n34. Žalobca záverom zdôraznil, že žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého\nodmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní\nrovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia.\nIII. Vyjadrenie žalovanej\n35. Vo vyjadrení zo dňa 03.06.2020 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobcu. Žalovaná\nnesúhlasila s námietkami žalobcu, označila ich za nedôvodné, zdôraznila že jej postup pri posúdení\njeho nároku na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v\nzákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o uplatnenom nároku rozhodnuté. Žalobu žiadala\nako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť. Poukázala na obsah administratívneho spisu, najmä\npotvrdenie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, z ktorého\nvyplýva, že žalobcovi bol od 01.01.2000 podľa zák. č. 200/1988 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok. Na\nvznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba výkonu základnej\nvojenskej služby od 01.10.1970 do 02.10.1972 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe\nod 16.10.1972 do 30.12.1999. Celková doba, ktorá bola žalobcovi započítaná na nárok na výsluhový\ndôchodok bola 29 rokov a 79 dní. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že zamestnanie - funkcia colník nebola\nzaradená v I. ani v II. pracovnej kategórii.\n36. Pretože žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok\npodľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5\nzákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nebolo mu možné túto dobu zhodnotiť na nárok\nna starobný dôchodok.\n37. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, ktorý sa odvoláva na Dohovor žalovaná uvádza, že podľa\npotvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamestnanie colníka nebolo zaradené v I. ani v\nII. pracovnej kategórii a s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov, kde sa musia nároky zachovať nebolo možné pri hodnotení nároku žalobcu na starobný\ndôchodok postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať čl. 33 Dohovoru.\n38. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012,\nna ktorý poukazuje žalobca v odvolaní a právny zástupca v správnej žalobe je potrebné uviesť, že\npredmetný rozsudok sa skutkovo týka odlišnej veci, a teda netýka sa žalobcu, z čoho vyplýva, že nie\nje možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaná, ústredie zosúladila\nsvoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre\nposúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej\nI. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o\ninvalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č.\n416/1991 Zb.\n39. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené\npodmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný\ndôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná\nsa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím\nžalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX.\n40. Žalovaná má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s\npríslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.\nIV. Replika žalobcu\n\n41. V replike zo dňa 24.08.2020 dal žalobca do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovanej k právnej\nargumentácií v rozhodovacej činnosti NS SR, na ktorú poukázal už v správnej žalobe a ktorá ústavne\nkonformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie\ndoby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov (nielen u nich) posudzuje ináč, voliac voči nim\ndiskriminačný postup. Zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z. bol\npoistencom sociálnej poisťovne, pričom prijatím tohto zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel\npri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva\nlen za dobu poistenia v služobnom pomere a žalovaná stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou\ndobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Uviedol, že z právneho hľadiska a aj v\ntomto vyjadrení zdôrazňuje nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácie žalovanej. Ustanovenie\n§ 274 ZSP, o ktoré opiera svoje závery, nerozlišuje jednotlivé kategórie činností a nemá žiaden právny\nvýznam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ale výsluhovým dôchodcom, ktorých\nčinnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Podľa\ntohto ustanovenia sa posudzuje, či výsluhový dôchodca zaradený do niektorej z týchto kategórií spĺňa\nzákonné predpoklady na skorší odchod do dôchodku v zmysle právnych predpisov platných do účinnosti\nteraz platného zákona ( § 21 ods. 1, 3 v spojení s § 174, § 175 zák. č. 100/1988 Zb.).\n42. Žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili\nvšetky krajské súdy, avšak nepredkladá argumentáciu o tom, že v danej veci ide o inú skutkovú a\nprávnu vec. Je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v plnom súlade s právnym\nnázorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v uzneseniach IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011.\n43. Žalovaná zvolila postup v právnom štáte neakceptovateľný, znižujúci autoritu všeobecných súdov v\nočiach účastníkov konania a vytvárajúci dojem, že orgán verejnej správy k týmto rozsudkom najvyšších\nsúdnych autorít nemusí pri rozhodovaní prihliadať. Najvyššiemu súdu SR boli doručené opravné\nprostriedky len vo veciach, ktoré sú uvedené v správnej žalobe a vo všetkých konaniach boli žalobcovia\núspešní. Zotrval na skutkových dôvodoch a právnej argumentácií uvedenej v správnej žalobe.\n44. Žalovaná svoje vyjadrenie formuluje tak ako to bolo v roku 2014, keď ešte neexistovali žiadne\nrozsudky týkajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti. Je vecou žalovanej\nčím sa vo svojom vyjadrení zaoberá, avšak nie je možné prehliadnuť fakt, že ignoruje argumentáciu\nuvedenú v správnej žalobe a ignoruje aj Rozsudky NS SR, ktoré sa týkali rovnakých skutkových a\nprávnych veci, ako je prerokovávaná vec ( výsluhový dôchodcovia zaradení do III kategórie) sú : napr.\n10 So/59/2014 z 15.4.2015, 1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014\nz 30.3.2016, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017,\n7So/58/2015 z 23.02.2017,9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo\n04.07.2017, 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018.\n45. Žalobca preto zotrváva na dôvodoch ktoré boli uvedené v podanej žalobe a pre ktoré považuje\nrozhodnutie žalovanej, aj prvostupňového orgánu, za nezákonné.\nV. Relevantná právna úprava\n46. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len \"policajt\"),\nprofesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny\nvojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n47. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,\nprofesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak\nnezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im\npriznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa\nosobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.\n\n48. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený\nnajmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento\nzákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.\n49. Podľa § 66 ods. 1 ZSP, sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného\nmzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný\ndôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.\n50. Podľa § 255 ods. 5 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby\npolicajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto\nobdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,\ninvalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\n51. Podľa § 274 ods. 1 ZSP, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie\nsa zachovávajú.\n52. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť\n11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou\nrodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\n53. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe.\nVI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n54. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci\npodľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\n55. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135\nods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134\nods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe\nrozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.\n4 SSP.\n56. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby 31 rokov a 79 dní,\nzhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia na nárok\nna starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. § 65 ods. 1 a\nnasledujúcich ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n57. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu\nrelevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú\nrozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.\n58. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj\nosobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení\ndôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených\nzborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom\nrozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských\n\nvýsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,\npre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia,\nktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému\nsociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu,\nktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje\nnárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.\n59. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke\nstanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu\nslužby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované\nza obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného\ndôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod\nč. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného\nsystému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely\nvýsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného\ndôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to\nv pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.\n60. Pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. rozumie aj colník.\n61. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u\nvýsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny\nsúd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových\ndôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do\nzvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo\nvýsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu\nna to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich\npráv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS\nSR v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju\nargumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,\nktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom\nsystéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.\nalebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,\nkedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom\nzníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku\naj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33\nods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“\n62. NS SR v rozsudku sp. zn. 10So 59/2015 zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 9So/214/2008\nzo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale\naj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je\nzaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality\njeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p., záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj\npre konajúci krajský súd.“\n63. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného\ndôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť\nvýkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na\nzníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je\nobsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré\nžalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok\na určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky,\n\nktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného\ndôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového\nzabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl.\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom\nnárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím\ndôchodkového poistenia žalobcu. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na\nstarobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie\nzáklady dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto\nje nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového\npoistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup s\nodkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP a nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných\nustanoveniach..\n64. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č.\n461/2003 Z. z.; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v\nosobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z., t. j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny.\nŽalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP - „a nebol\nim priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok\npodľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku,\nuvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší\nsúd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a\nstanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj\ncolníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,\nktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom\npoistení a určenie jeho výšky.\n65. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj\nžalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna\npoisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového\npoistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej\ndoby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku\nnároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby\ndôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného\ndôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by\nžalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola\nposkytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka\nvýsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej\ndobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by mu\npotom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú\nby mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom\nsystéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania\nvýsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej\ndávky.\n66. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na\nstarobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby\njeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie\nza následok, že mu nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\npodľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového\npoistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca,\nktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme\ndôchodkového poistenia.\n67. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a\nurčenie jeho sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích\n\nzákladov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky\nstarobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2\nDohovoru č. 128.\n68. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne\na v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok\nvylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia,\nt. j. 31 rokov a 79 dní štátnej služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby. Týmto postupom\nmu tak odňala jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo\nvšeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.05.2020 vrátane prvostupňového zo\ndňa 19.02.2020 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a\nvec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne posúdi a zistí celkovú\ndobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho\ndôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní celé získané obdobie\ndôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru\nsúdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore\nvyjadrenom v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS\nSR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v ktorom NS uviedol:...“ a bude sa riadiť právnym názorom NS SR\nvysloveným aj v ostatnej prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny\nsúd.\n69. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej zo dňa 06.05.2020\npodľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo\ndňa 19.02.2020 v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\n17 BA-7Sa/35/2020\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}