{"guid": "42e250e0-8536-4b55-a5de-9614ce50e234:0fc1b34e-ccd2-45b7-ba74-d54f666830b4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1", "spisova_znacka": "BA-1S/11/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/11/2020 z 3. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. októbra 2024, sp. zn. BA-1S/11/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1", "identifikacne_cislo": "1020200061", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-10-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 182 ods. 1 písm. a) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-182.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/42/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 42/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/42/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/42-1994/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/7/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 7/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/7/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-182", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/1994/42#paragraf-3", "/SK/ZZ/2010/7#paragraf-17", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fc1b34e-ccd2-45b7-ba74-d54f666830b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/11/2020\n1020200061\n03. 10. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Lukáša Galla,\nv právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2,\n841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: Úrad pre verejné\nobstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného číslo spisu: 15403-P/2019 zo dňa 12.10.2019, takto\nrozhodol:\nI.\n\nSprávny súd v Bratislave návrh na prerušenie konania\n\nz a m i e t a.\n\nII.\nSprávny súd v Bratislave rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, predsedu úradu číslo\nspisu: 15403-P/2019 zo dňa 12.10.2019 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu:\n8788-3000/2019 zo dňa 30.07.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nIII.\n\nSúd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný začal voči žalobcovi správne konanie vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1\npísm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom do 31.05.2017 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) z úradnej povinnosti na\nzáklade výsledku kontroly a zistení uvedených v Rozhodnutí o výsledku kontroly dodržiavania zákona\no verejnom obstarávaní č. 14169-7000/2017-ODII/10 zo dňa 11.06.2018. Žalobcovi bolo oznámené\nzačatie správneho konania listom zo dňa 27.05.2019, doručeným mu dňa 28.05.2019. Správne konanie\nsa týkalo Rámcovej dohody o vzájomnej spolupráci uzavretej dňa 20.04.2017 (ďalej len „Rámcová\ndohoda“) medzi žalobcom a občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba, A. XXXX,\nXXX XX A., IČO: 37 835 793 (ďalej len „Poskytovateľ“) bez verejného obstarávania. Rámcová dohoda\nbola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 27.04.2017 a nadobudla účinnosť dňa 28.04.2017.\nPodľa článku I. ods. 2 Rámcovej dohody sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako objednávateľ\npožiada Poskytovateľa o pomoc a spoluprácu v zmysle tejto dohody za podmienky nedostatočných\nvlastných personálnych, resp. technických kapacít alebo v čase mimoriadnych situácií. Za účelom\nokamžitého nasadenia v prípade potreby zo strany objednávateľa bol Poskytovateľ povinný zabezpečiť\nstálu pohotovostnú službu.\n\n2. Žalovaný vydal rozhodnutie číslo spisu: 8788-3000/2019 zo dňa 30.07.2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní pokutu\nvo výške 45 000 EUR za to, že uzatvorením Rámcovej dohody neoprávnene aplikoval výnimku podľa §\n1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keďže z čl. I. „Rozsah činností vzájomnej spolupráce\na spôsob plnenia“ Rámcovej dohody vyplýva, že v rámci stanoveného rozsahu sú aj činnosti, ktoré nie je\nmožné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, čím žalobca súčasne postupoval v rozpore\ns § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko sa vyhol povinnosti uzavrieť Rámcovú dohodu\npríslušným postupom ustanoveným týmto zákonom.\n3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný\n(konajúci jeho predsedom) rozhodnutím číslo spisu: 15403-P/2019 zo dňa 12.10.2019 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým rozklad žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil.\nII.\nŽaloba\n4. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 16.01.2020 na Krajský súd v Bratislave sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca poukázal\nna to, že poskytnutie služby definovanej v Rámcovej dohode je uskutočnením civilnej zákazky, tak\nako ju definuje § 3 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Prvá podmienka pre uplatnenie výnimky\npodľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní tak bola splnená. Poskytovateľ služieb podľa\nRámcovej dohody je združením tak, ako sa uvádza v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.\nKeďže žalobca nemá vždy k dispozícii dostatok techniky a personálneho vybavenia, potrebných na\nvykonanie civilnej ochrany, a vykonanie civilnej ochrany v prípade živelnej pohromy neznesie časový\nodklad, žalobca sa rozhodol v odôvodnených prípadoch zabezpečiť civilnú ochranu subdodávateľsky\nprostredníctvom Poskytovateľa.\n5. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje žalobcovi povinnosť vykonávať civilnú\nochranu osobne a nestanovuje zákaz spolupráce s treťou osobou. Pokiaľ Poskytovateľ vykonáva za\nžalobcu časť činností spojených s civilnou ochranou, je potrebné konštatovať, že predmetom Rámcovej\ndohody je zabezpečenie civilnej ochrany. Preto aj tretia podmienka pre uplatnenie výnimky podľa § 1\nods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní bola splnená. Navyše Poskytovateľ má uskutočňovať\nslužby civilnej ochrany, ku ktorým je v Hlavnom slovníku kódov verejného obstarávania (ďalej len\n„CPV kód“) priradený CPV kód 75222000-8 (civilná ochrana). Žalobca ako verejný obstarávateľ splnil\nvšetky podmienky pre aplikáciu výnimky podľa zákona o verejnom obstarávaní a uzatvorením Rámcovej\ndohody bez realizácie verejného obstarávania konal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.\n6. Žalobca vytkol žalovanému, že pristúpil k izolovanej aplikácii ustanovení zákona o civilnej ochrane\ns použitím zužovacieho interpretačného postupu na pojem „záchranné práce.“ Avšak záchranné práce\nsa vykonávajú až pri vyhlásení mimoriadnej situácie. Žalovaný mylne stotožnil záchranné práce podľa\n§ 3 ods. 6 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o civilnej ochrane“) s celým rozsahom civilnej ochrany podľa tohto zákona. Žalobca ako\nsprávca vodohospodársky významných tokov vykonáva povodňové zabezpečovacie práce podľa § 17\nzákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nochrane pred povodňami“) ako aj činnosti v oblasti prevencie, počas povodňovej situácie a po povodni\npodľa § 36 ods. 1 tohto zákona. Tieto činnosti sa odlišujú od povodňových záchranných prác podľa\n§ 18 tohto zákona, ktoré žalobca nie je oprávnený vykonávať. Žalovaný bol povinný sa zaoberať\ntým, či činnosti uvedené v § 17 a § 36 ods. 1 zákona o ochrane pred povodňami sú činnosťami pre\núčely autonómne interpretovateľného pojmu služby civilnej ochrany v zmysle nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) a podľa smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2014/24/EU o verejnom obstarávaní (ďalej len „Smernica 2014/24/EU“).\nŽalovaný zle interpretoval Prílohu č. 2 k vyhláške č. 523/2006 Z. z., keď odignoroval fakt, že tam uvedený\nvýpočet činností je len demonštratívny.\n\n7. Žalovaný požiadal o vydanie stanoviska Ministerstvo vnútra SR, ktoré uviedlo, že nie je oprávneným\norgánom pre posúdenie rozsahu civilnej ochrany v súvislosti s povinnosťami, ktoré vyplývajú pre\nžalobcu zo zákona o ochrane pred povodňami. Preto sa žalovaný nemohol odvolávať na stanovisko\nMinisterstva vnútra SR. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o zabezpečenie vyjadrenia Ministerstva\nživotného prostredia SR k tejto otázke. Žalovaný však túto požiadavku žalobcu odmietol, čo odôvodnil\ntým, že gestorom civilnej ochrany je ministerstvo vnútra a stanovisko z tohto ministerstva je pre\nžalovaného dostačujúce. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový a právny stav v otázke, či činnosti\nsúvisiace s ochranou pred povodňami, ktoré žalobca vykonáva, a na ktorých poskytnutie uzatvoril\ns Poskytovateľom Rámcovú dohodu, sú činnosťami civilnej ochrany.\n8. Žalovaný sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu týkajúcou sa právnej úpravy vyplývajúcej\nz práva EU. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že\nzabezpečenie stálej pohotovostnej služby nie je možné považovať za činnosť viažucu sa k civilnej\nochrane. V napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že\nv Rámcovej dohode nie je zadefinované, čo je pohotovostná služba a čo je jej predmetom. To\nsa však nezakladá na pravde. Žalobca vzniesol návrh, aby súd položil Súdnemu dvoru Európskej\núnie prejudiciálnu otázku, či predmetom civilnej ochrany definovanej CPV kódom 75222000-8 je aj\nposkytovanie pohotovostných služieb súvisiacich s ochranou pred povodňami.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.07.2020 uviedol, že meritum sporu spočíva vo vyriešení\notázky, či žalobca preukázal, že stála pohotovostná služba, vymedzená v Rámcovej dohode, spĺňa\npodmienky služby definovanej v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní (služba civilnej\nochrany), a teda, či ide o oprávnené použitie výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania. Žalovaný odvolávajúc sa na recitál č. 28 Smernice 2014/24/EU zdôraznil, že nie akákoľvek\npohotovostná služba je spôsobilá vytvoriť predpoklad na oprávnené využitie výnimky z povinnosti\naplikovať pravidlá a postupy verejného obstarávania. Na využitie výnimky je potrebné použiť prísne\nreštriktívny výklad, že sa musí jednať o služby civilnej ochrany poskytované v bezprostrednej súvislosti\ns mimoriadnou udalosťou, a teda nejde o poskytovanie stálej, nepretržitej pohotovostnej služby v čase,\nkedy nedochádza k žiadnemu ohrozeniu a ani sa nepredpokladá vznik alebo rozšírenie mimoriadnej\nudalosti tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. Žalobca preto konal v rozpore so zákonom\no verejnom obstarávaní, keďže mal zvoliť jeden zo súťažných postupov v zmysle zákona o verejnom\nobstarávaní za účelom zabezpečenia služieb, ktoré boli predmetom Rámcovej dohody. Žalovaný navrhol\nžalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n10. Žalobca právo na repliku nevyužil.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach správneho trestania.\n14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n15. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n16. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n17. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n18. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19.\nPodľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní sa tento zákon nevzťahuje\nna civilnú zákazku alebo koncesiu, ktorej predmetom je služba civilnej ochrany a prevencie\nnebezpečenstva, ktorú poskytuje nezisková organizácia alebo združenie, zodpovedajúca kódom\nslovníka obstarávania 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7,\n75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 okrem služby prepravy pacientov vozidlami súžiacimi na\nprepravu pacientov.\n20. Podľa § 7 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je\na) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi,\nb) obec,\nc) vyšší územný celok,\nd) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2,\ne) združenie právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne verejní obstarávatelia uvedení v písmenách\na) až d).\n21. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri\nzadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n22.\nPodľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia\ndodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp\ntransparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n23. Podľa § 10 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a\nsúťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona\nalebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodneným určitých\nhospodárskych subjektov.\n\n24. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi\nalebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu,\nkoncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným\ntýmto zákonom.\n25. Podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky\npokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet\nzákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet\nzákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo\nobstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo\nkoncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie\ncena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo\nv pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa\nrozumie predpokladaná hodnota.\n26. Podľa § 185 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní všeobecný predpis o správnom konaní sa\nnevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods.\n2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora.\n27. Podľa § 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až\n179 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa\nnepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného\npredpisu o správnom konaní.\n28. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n29. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n30. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o civilnej ochrane civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných\nna ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní\nopatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov\nmimoriadnych udalostí.\n32. Podľa § 2 ods. 2 zákona o civilnej ochrane poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach\na počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.\n33. Podľa § 3 ods. 6 zákona o civilnej ochrane záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia\nosôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou\nzáchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a\nvytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.\n34.\nPodľa § 1 ods. 1 Vyhlášky ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o\npodrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovanie jednotiek civilnej ochrany v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 523/2006 Z. z.“) záchranné práce vykonávajú základné\nzložky integrovaného záchranného systému, ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného\nsystému, útvary Policajného zboru a osoby povolané na osobné úkony.\n\n35.\nPodľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 523/2006 Z. z. činnosti pri vykonávaní záchranných prác sú uvedené\nv prílohe č. 2.\n36. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vodný zákon“)\nsprávu vodných tokov vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna\nodborná organizácia ministerstva.\n37. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ochrane pred povodňami správca vodohospodársky významných\nvodných tokov a správca drobného vodného toku\na) v oblasti prevencie\n1. spolupracuje s orgánmi ochrany pred povodňami v povodí,\n2. dáva podnety orgánom ochrany pred povodňami na uloženie opatrení na ochranu pred povodňami,\n3. udržuje neupravené vodné toky,\n4. buduje, udržuje, opravuje a rekonštruuje preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami vo svojej\nspráve,\n5. odstraňuje nánosy z koryta vodného toku a porasty na brehu vodného toku, ktoré zmenšujú prietokovú\nkapacitu koryta vodného toku alebo vzdúvajú hladinu vody počas povodne alebo odsúhlasuje projekty a\nkontroluje priebeh realizácie odstraňovania nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného\ntoku, keď ich vykonáva iná právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ,\n6. vykonáva najmenej raz za dva roky podľa plánu povodňových zabezpečovacích prác povodňové\nprehliadky vodných tokov vo svojej správe v súčinnosti s okresným úradom v sídle kraja a okresným\núradom a povodňové prehliadky bezprostredne po povodni v povodňou zaplavenom území,\n7. navrhuje vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity,\n8. vypracúva a aktualizuje povodňové plány zabezpečovacích prác,\n9. zabezpečuje podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových\nzabezpečovacích prác,\n10. poskytuje odbornú poradenskú pomoc v ochrane pred povodňami, ak o to požiada okresný úrad v\nsídle kraja, okresný úrad, vyšší územný celok, obec alebo osoba, •\nb) počas povodňovej situácie\n1. vysiela na rizikové úseky vodných tokov hliadky po zistení I. stupňa povodňovej aktivity, a ak je to\npotrebné, môže rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej\naktivity,\n2. navrhuje orgánom ochrany pred povodňami a obciam vyhlásenie a odvolanie stupňov povodňovej\naktivity,\n3. vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa\npovodňových plánov zabezpečovacích prác,\n4. organizuje a v čase povodňovej situácie vykonáva hlásnu povodňovú službu v spolupráci s orgánmi\nochrany pred povodňami a obcami,\n5. vykonáva službu v predĺžených zmenách v čase povodňovej situácie v závislosti od vývoja\nhydrologickej situácie, pričom vykonáva nepretržitú službu v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa\npovodňovej aktivity,\n6. informuje predpovednú povodňovú službu o zriadení a zrušení služby v predĺžených zmenách v čase\npovodňovej situácie a o zriadení a zrušení nepretržitej služby,\n7. vykonáva povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov\nochrany pred povodňami,\n8. vopred odsúhlasuje povodňové zabezpečovacie práce vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb,\nobjektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území a na území\nohrozenom povodňou, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne zabezpečovacích prác,\n9. pozoruje predmety unášané vodou a dostupnými prostriedkami sa snaží zabraňovať vytváraniu bariér\nv koryte vodného toku, na mostoch alebo na priepustoch,\n10. pozoruje chod ľadov, vznik ľadovej zátarasy alebo ľadovej zápchy a podľa účelnosti odstraňuje\nľadové kryhy, rozrušuje a nasekáva ľady, rozrušuje ľadové zátarasy a ľadové zápchy s použitím výbušnín\nna základe povolenia a podľa pokynov ministerstva,\n11. vykonáva počas povodňovej situácie mimoriadne manipulácie na vodných stavbách na základe\npovolenia a podľa pokynov ministerstva,\n\n12. požiada v nevyhnutnom prípade o pomoc zložky Hasičského a záchranného zboru alebo ostatné\nzáchranné zložky integrovaného záchranného systému,\n13. vyhotovuje priebežné správy o povodňovej situácii v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa\npovodňovej aktivity,\nc) po povodni\n1. odstraňuje následky spôsobené povodňou na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach\npri vodných tokoch vo svojej správe,\n2. zabezpečuje kritické miesta pre prípad vzniku ďalšej povodne, uvoľňuje zachytené predmety a\nobnovuje podmienky na voľný odtok vody vo vodnom toku a na povodňou zaplavenom území pri vodnom\ntoku,\n3. organizuje a v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami vykonáva bezprostredne po povodni\npovodňové prehliadky v povodňou zaplavených územiach,\n4. zabezpečuje dokumentovanie priebehu a následkov povodne a archivovanie týchto dokumentov,\n5. vyhodnocuje povodňové škody na vodných tokoch, stavbách, objektoch a na zariadeniach vo svojej\nspráve,\n6. vypracúva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených\nna vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,\n7. vyhodnocuje skúsenosti a poznatky z priebehu povodne a účinnosť vykonávaných opatrení na\nochranu pred povodňami a uplatňuje ich pri aktualizácii povodňových plánov zabezpečovacích prác, pri\ndoplňovaní materiálneho a technického vybavenia a zvyšovaní účinnosti a bezpečností stavieb, objektov\na zariadení na ochranu pred povodňami.\n38.\nPodľa § 17 ods. 2 zákona o ochrane pred povodňami povodňové zabezpečovacie práce sú:\na) vykonávanie hliadkovej služby,\nb) odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody,\nc) ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom, predmetmi unášanými vodou\nalebo ľadmi,\nd) odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie ľadových zátarás a\nľadovej zápchy,\ne) ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana proti preliatiu koruny\nhrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely,\nf) mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,\ng) uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií,\nh) odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb, objektov a zariadení,\ni) odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,\nj) budovanie druhotných ochranných línií,\nk) provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov,\nl) zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú umiestnené na hrádzach,\nm) opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na priepustoch\npod cestami a železničnými traťami,\nn) opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení územia,\no) činnosť orgánov ochrany pred povodňami, povodňových komisií, povodňových dispečingov a\ntechnických štábov,\np) činnosť predpovednej povodňovej služby a hlásnej povodňovej služby,\nq) mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosti a stability vodných stavieb,\nr) označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných hrádzach a protipovodňových\nlíniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania,\ns) meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,\nt) pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a\nzískavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva,\númyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo\nprotipovodňových línií,\nu) vytváranie umelých prietrží,\nv) iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na predchádzanie vzniku\npovodňových škôd.\n\n39. Podľa § 17 ods. 5 zákona o ochrane pred povodňami povodňové zabezpečovacie práce sa začínajú\nvykonávať od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a sú skončené do času odvolania II. stupňa\npovodňovej aktivity.\n40. Podľa článku 10 písm. h) Smernice 2014/24/EU sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky\nna poskytnutie služieb, ktorých predmetom sú služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie\nnebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú\nkódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8,\n98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami.\n41. Podľa bodu č. 28 preambuly Smernice 2014/24/EU by sa táto smernica nemala uplatňovať na\nniektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo\nťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní\nv súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne\nnevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi\nvozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601\n„Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa\npreto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne\nzo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený\npre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na\nposkytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je\nhodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych\nvozidiel.\nVI.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/11/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/11/2020.\n43. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n44. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 03.10.2024 bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2\nSSP s poukazom na to, že žalobca a ani žalovaný nepožiadali o nariadenie pojednávania. Čas a miesto\nverejného vyhlásenia rozsudku boli podľa § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na\nwebovej stránke súdu dňa 07.08.2024. Vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v § 137 ods. 3\ndruhá veta SSP, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez\nodôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 03.10.2024 (deň vyhlásenia rozhodnutia) po dobu 14 dní.\n45. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 45 000,00 EUR žalobcovi podľa § 182\nods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keď vybrané činnosti uvedené v Rámcovej dohode\nžalovaný nepovažoval za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, a teda podľa žalovaného nebol\nsplnený predpoklad na aplikáciu výnimky z povinnosti uzavrieť Rámcovú dohodu postupom stanoveným\nzákonom o verejnom obstarávaní.\n\n46. Úlohou správneho súdu bolo predovšetkým odpovedať na otázku, či charakter vybraných činností\npodľa Rámcovej dohody je službou civilnej ochrany zodpovedajúcou kódom slovníka obstarávania\nuvedeným v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. V nadväznosti na zodpovedanie tejto\notázky sa správny súd zameral na to, z akých podkladov a dôkazov žalovaný vyvodil záver, že výnimku\nnemožno na daný prípad aplikovať, a zameral sa aj na to, či právny názor žalovaného je správny\na udržateľný v nadväznosti na získané podklady, a či je zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený.\n47. Správny súd zdôrazňuje, že nie je možné dotvárať skutkovú podstatu správneho deliktu\nv neprospech obvineného resp. porušiteľa povinnosti a vytvoriť na tom základe možnosť potrestať\nžalobcu sankciou. Také konanie by nebolo v súlade s princípom nullum crimen, nulla poena sine lege\nstricta, podľa ktorého aj v správnom trestaní platí, že správne trestné právo nesmie byť aplikované\nextenzívnym spôsobom v neprospech porušovateľa povinnosti, najmä prostredníctvom analógie.\nTrestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy.\nV rámci správneho trestania je tak aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ako aj čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Analógia v správnom trestaní v\nneprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.01.2018, sp. zn. II. ÚS 476/2016 – právna veta).\n48. Správny súd pri prejednávaní veci vychádzal z nasledovných právnych záverov Ústavného súdu\nSlovenskej republiky uvedených v náleze sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo dňa 17.01.2018:\n„10.5 Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. apríla 2016 jasne deklaroval, že\n„správne trestanie preberá zásady trestného konania“. V tom istom náleze ústavný súd konštatoval,\nže pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované rezolúcie a odporúčania\nrezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami\nsprávnych orgánov, odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 o správnej úvahe a\nodporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií týkajúce\nsa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, a preto pri správnom trestaní\nje potrebné náležite skúmať, či uloženie sankcií za konkrétny skutok (čin) je v súlade so zásadami\nsprávneho trestania. Z uvedených dokumentov navyše vyplýva, že princípy vzťahujúce sa na súdne\ntrestanie za trestné činy je potrebné vztiahnuť aj na správne trestanie.\n10.6 Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu.\nHranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie\nsprávne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi\nprincípmi (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sž 18/2011, 8 Sž 22/2011, 8 Sž 23/2011 a 8 Sž\n24/2011; rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 147/2008).\n10.7 Ako jedno z legálnych východísk pre odôvodnenie v predchádzajúcom bode citovaného právneho\nnázoru, a teda pre atrahovanie princípov trestného práva na správne trestanie môže slúžiť čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktorý zakotvuje podmienky vedenia trestných konaní, ako aj čl. 7 ods. 1 dohovoru.\n10.7.1 Či pri spáchaní konkrétneho správneho deliktu pôjde o konanie (resp. delikt), ktoré bude spadať\npod pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 dohovoru (a či sa teda bude na tento správny delikt a s tým\nspojené konanie/administratívne trestanie vzťahovať čl. 6 ods. 1 dohovoru), bude v konečnom dôsledku\nzávisieť na posúdení tzv. Engelovských kritérií. Prvým kritériom je kvalifikácia skutku v právnom poriadku\nžalovaného zmluvného štátu (defining the offence according to the legal system of the respondent\nState). Ide o formálne a relatívne kritérium a pokiaľ skutok nie je v právnom poriadku zmluvného štátu\nkvalifikovaný ako trestný čin, použijú sa pre zodpovedanie otázky aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru\nna daný delikt ďalšie dve kritériá. Druhým kritériom je samotná povaha deliktu (the very nature of the\noffence) a tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno uložiť dotknutej osobe (the degree\nof severity of the penalty that the person concerned risks) v konkrétnom konaní (porov. Engel and Others\nv. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod\n82).\n10.7.3 V rámci druhého kritéria sa predovšetkým posudzuje, či delikt, o ktorý ide, vyplýva z porušenia\nprávnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu adresátov alebo iba určitej špecifickej\nskupine osôb, prípadne či delikt vyplývajúci primárne z porušenia právnej normy adresovanej špecifickej\n\nskupine osôb nie je postihnuteľný aj podľa právnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu\nadresátov (porov. B. v. Rumunsko, č. 31911/03, rozsudok ESĽP zo 16. 2. 2010, bod 32; Ezeh and\nConnors v Veľká Británia, č. 39655/98, 40086/98, rozsudok ESĽP z 9. 10. 2003, body 103 - 104). Zároveň\nje nevyhnutné posúdiť účel sankcie, t. j. či sankcia, ktorá sa ukladá za spáchaný delikt, má povahu\nreparačnú alebo preventívno-represívnu (porov. Nykänen v. Fínsko, č. 11828/11, rozsudok ESĽP z 20.\n5. 2014, body 40 - 41; Jussila v Fínsko, č. 73053/01, rozsudok veľkej komory ESĽP z 23. 11 2006, body\n32 - 38). Z pohľadu judikatúry ESĽP sa delikt považuje za subsumovateľný pod normatívny text čl. 6 ods.\n1 dohovoru vtedy, ak právna norma, o porušenie ktorej ide v prípade tohto deliktu, sa aplikuje na neurčitý\nvšeobecný počet adresátov a uložená sankcia je aspoň čiastočne preventívno-represívneho charakteru.\nV prípade deliktu, kde dochádza k porušeniu právnej normy adresovanej určitej špecifickej skupine osôb\nso zvláštnym postavením, avšak uložená sankcia je preventívno-represívneho charakteru, prihliada\nsa pre zodpovedanie otázky o aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru na tretie kritérium, a to stupeň\nzávažnosti sankcie, ktorú možno dotknutej osobe uložiť (porov. už uvedený rozsudok ESĽP vo veci Albert\nv. Rumunsko, body 32 - 34, kde ESĽP uznal aplikovateľnosť čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 v prípade sankcie\nuloženej na základe právnej normy adresovanej špecifickej skupine osôb, avšak uložená sankcia bola\npreventívno-represívneho charakteru a ESĽP ustálil v rámci tretieho kritéria závažný dopad uloženej\nsankcie na dotknutú osobu)...\n10.7.4 Tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno uložiť dotknutej osobe...\n10.7.5 Čo sa potom čl. 7 ods. 1 dohovoru týka, tak v ňom uvedené slovo „trestný“ v spojitosti so slovným\nspojením „trestný čin“ je potrebné tiež vykladať rovnako ako ten istý výraz v slovnom spojení „trestné\nobvinenie“ uvedený v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak preto nie je aplikovateľný čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu\nabsencie „trestného obvinenia“, nie je aplikovateľný ani čl. 7 ods. 1 dohovoru (porov. Žičkus v. Litva, č.\n26652/02, rozsudok ESĽP zo 7. 4. 2009, bod 43; Pakas v. Litva, č. 34932/04, rozsudok veľkej komory\nESĽP zo 6. 1. 2011, bod 68). A contrario potom v prípade, že v danej veci je aplikovateľný čl. 6 ods.\n1 v konkrétnej veci „trestania“ za čin „trestný“, potom je aplikovateľný aj čl. 7 ods. 1 dohovoru. V tomto\nohľade sa tak na vec sťažovateľky vzťahuje aj čl. 7 ods. 1 dohovoru.\n10.8 Ako ďalšie z legálnych východísk pre atrahovanie princípov trestného práva na správne trestanie\nmôže slúžiť čl. 49 ústavy. Tento článok je korelátom čl. 7 ods. 1 dohovoru a jeho účelom je zaistiť ochranu\nslobody jednotlivca pred svojvoľným stíhaním, odsúdením či potrestaním.\n10.9 Tak článok 7 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 49 ústavy teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov\ntrestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem\nzákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege\npraevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže\nurčiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť\naplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum\ncrimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom\n(nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma\nurčená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť\n(porov. Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25. 5. 1993, bod 52; JELINEK, J. a kol.\nTrestníprávo hmotné: obecná část, zvláštni část. 2. vydám. Praha : Linde, 2006, s. 25 - 29).\n10.10 Keďže ústavný súd už odôvodnil, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty\nprávnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu\nako trestný postih za trestné činy a že je rovnako potrebné v rámci správneho trestania aplikovať čl.\n7 ods. 1 dohovoru (k aplikovaniu princípu nullum crimen, nulla poena sine lege na správne trestanie\nporov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 A 173/2002) a čl. 49 ods. 1\nústavy, ktoré sa podľa už popísaných východísk a na základe Engelovských kritérií vzťahujú aj na vec\nsťažovateľky, ústavný súd môže pristúpiť k samotnému prieskumu napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu prizmou komunikovaných princípov správneho trestania.\n11.3 Ústavný súd k tomuto odkazuje, že vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že analógia v\nneprospech páchateľa v trestnom práve hmotnom, a teda aj v správnom trestaní v neprospech páchateľa\nsprávneho deliktu je vylúčená (pozri sp. zn. PLz. ÚS 3/2014: «Vylúčená je analógia v neprospech\npáchateľa v hmotnom práve trestnom. Toto vylúčenie vyplýva zo zásady „ nullum crimen sine lége,\n\nnullapoena sine lége„ zakotvenej v čl. 49 ústavy a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd»; ďalej pozri\naj sp. zn. II. ÚS 792/2014, bod 13.5). Toto vylúčenie vyplýva z už opísanej zásady nullum crimen, nulla\npoena sine lege stricta zakotvenej v čl. 49 ústavy a v čl. 7 ods. 1 dohovoru. K rovnakému záveru dospel\nnapr. aj Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý výstižne a jasne vyriekol, že „použití analogie ve\nsprávním trestám je prípustné, a to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno,\nurčitou otázku vůbec neřeší, nevede-li takový výklad k ujme účastníka řízení a ani k újmě na ochraně\nhodnot, na jejichž vytváření a ochraně je veřejný zájem“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 1 As 27/2008 zo 16. apríla 2008).“\n49. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplývajú nasledovné skutkové zistenia, z ktorých orgán\nverejnej správy vychádza. Podľa Preambuly predmetnej Rámcovej dohody:\n„1. Predmetom tejto Rámcovej dohody je dohoda o rámcovej spolupráci Zmluvných strán pri riešení\nmimoriadnych situácií a stavov, vyvolaných najmä nebezpečenstvom vzniku povodne, počas existencie\npovodne, ako následok z povodne a to v prípadoch, kde je potrebný operatívny zásah záchranných a\nšpecializovaných zložiek na predídeme takéhoto stavu, odstraňovanie jeho následkov, prípadne v iných\nmimoriadnych situáciách a havarijných stavoch, vzniknutých počas bežnej činnosti Objednávateľa, pri\nktorých vznikne naliehavá potreba vykonať operatívny zásah za účelom ochrany zdravia, života alebo\nmajetku, za ktorých výkon zodpovedá Objednávateľ.\nPodľa článku I. Rámcovej dohody „Rozsah činností vzájomnej spolupráce a spôsob plnenia“:\n„1. Zmluvné strany sa dohodli, že budú využívať vzájomnú spoluprácu pri zabezpečovaní a doplňovaní\nchýbajúcich kapacít a potrebe špecializovaných činností Objednávateľa, ktoré pre neho vyplývajú z\nustanovení zákona o ochrane pred povodňami, a ktoré je oprávnený vykonávať Poskytovateľ ako\nslužby civilnej ochrany, a to najmä činností spojených s výkonom povodňových zabezpečovacích\nprác, realizovaných na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené\nna vodných tokoch alebo inunadčných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom\nzabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a\nzabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a priotipovodňových línií a činností Objednávateľa ako správcu\nvodohospodárskych vodných tokov v oblasti prevencie, počas povodňovej situácie a po povodni v\nzmysle zákona o ochrane pred povodňami.\n2. Zmluvné strany sa dohodli, že Objednávateľ požiada Poskytovateľa o pomoc a spoluprácu v\nzmysle tejto Dohody za podmienky nedostatočných vlastných personálnych, resp. technických kapacít\nalebo v čase mimoriadnych situácií. Za účelom okamžitého nasadenia v prípade potreby zo strany\nObjednávateľa je Poskytovateľ povinný zabezpečiť stálu pohotovostnú službu.\n3. Objednávateľ je oprávnený požiadať Poskytovateľa o plnenie podľa tejto Dohody pre potreby\noperatívnosti zásahu telefonicky a následne neodkladne akoukoľvek písomnou formou (napr. e-mailom),\nresp. iným vhodným spôsobom pre požadovaný zásah, pričom\nPoskytovateľ je povinný túto požiadavku bez zbytočného odkladu Objednávateľovi operatívne písomne\npotvrdiť, vrátane potvrdenia dohodnutých podmienok.“\nPodľa článku II. Rámcovej dohody „Dohoda o cene a platobných podmienkach“:\n„1. Na základe dohody Zmluvných strán sa Objednávateľ zaväzuje Poskytovateľovi poskytnúť peňažný\npríspevok na pokrytie nákladov spojených s realizáciou spolupráce podľa tejto Dohody vo výške 900\n000 eur (slovom deväťstotisíc eur) za rok.\n2. Právo na zaplatenie dohodnutého peňažného príspevku podľa ods. 1 vzniká Poskytovateľovi\nna základe riadne vystavenej a Objednávateľovi doručenej zálohovej faktúry, ktorú je Poskytovateľ\noprávnený vystaviť po nadobudnutí účinnosti tejto Dohody so splatnosťou 30 dní.\n3. Poskytovateľ je povinný zaslať vyúčtovanie nákladov spojených s realizáciou spolupráce podľa\ntejto Dohody k 31. 12. 2017 a ku dňu uplynutia jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto\nDohody. Súčasťou každého vyúčtovania budú zisťovacie protokoly vyhotovené podľa článku I. bod 5\nRámcovej dohody potvrdené Objednávateľom. Vyúčtovanie ku dňu uplynutia jedného roka odo dňa\nnadobudnutia účinnosti tejto Dohody bude súčasne podkladom pre vyhotovenie záverečnej faktúry, ktorú\nje Poskytovateľ oprávnený vystaviť v lehote 15 kalendárnych dní po uplynutí jedného roka odo dňa\nnadobudnutia účinnosti tejto Dohody.\n4. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že bez ohľadu na výšku vyúčtovaných nákladov spojených s\nrealizáciou spolupráce podľa tejto Dohody maximálna výška peňažného príspevku Objednávateľa je 900\n000 eur za obdobie jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto Dohody a Objednávateľ nie je povinný\nuhradiť Poskytovateľovi žiadne náklady nad túto sumu, pričom Poskytovateľ je povinný vykonávať\n\nčinnosti podľa tejto Dohody aj po vyčerpaní poskytnutého peňažného príspevku počas celej doby trvania\ntejto Dohody.“\n50. V prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že:\n- na základe zálohovej faktúry č. 170800001, vyhotovenej Poskytovateľom dňa 16.05.2017, bola\nžalobcovi v zmysle čl. II. bodu 2. Rámcovej dohody ako záloha fakturovaná finančná čiastka na úhradu\nvo výške 900 000,00 EUR;\n- podľa vyjadrenia žalobcu, list č. CS SVP PR 5816/2017/2 zo dňa 04.10.2017 bude Poskytovateľ\npri poskytovaní civilnej ochrany uskutočňovať služby civilnej ochrany, ku ktorým je priradený CPV kód\n75222000-8 (civilná ochrana);\n- Poskytovateľ podľa faktúry č. 170100027 vyhotovenej dňa 31.12.2017 fakturoval žalobcovi v rámci\nzúčtovania zálohy za vzniknuté náklady pri zabezpečení stálej pohotovostnej služby do 31.12.2017 na\nzáklade čl. I. bodu 2. Rámcovej dohody sumu 600 000 EUR;\n- z údajov zverejnených na webovej adrese žalobcu vyplýva, že na základe faktúry č. 180100002 zo dňa\n30.04.2018, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 03.05.2018, Poskytovateľ fakturoval žalobcovi v rámci\nzúčtovania zálohy za vzniknuté náklady pri zabezpečení stálej pohotovostnej služby do 29.04.2018 na\nzáklade čl. I. bodu 2. Rámcovej dohody sumu 300 000 EUR;\n- pri faktúre na sumu 600 000 EUR, ako aj pri faktúre na sumu 300 000 EUR, je na webovom sídle\nžalobcu uvedené, že boli zaplatené dňa 23.05.2017;\n- v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy žalovaný požiadal listom č.\n14169-7000/20117-ODII/5 zo dňa 04.12.2017 a listom č. 14169-7000/20117-ODII/7 zo dňa 16.02.2018\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu krízového riadenia, Drieňová 22, 826 04 Bratislava\n29 (ďalej len „Ministerstvo vnútra SR“) o poskytnutie odborného stanoviska týkajúceho sa povahy\njednotlivých činností uvedených v Rámcovej dohode a ich väzby k zákonu o civilnej ochrane. Žalovaný\ntak urobil za účelom posúdenia odôvodnenosti uplatnenia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o\nverejnom obstarávaní na činnosti, ktoré boli predmetom Rámcovej dohody.\n51. Ministerstvo vnútra SR v liste č. SKR-COKP2-2018/00302-002 zo dňa 03.01.2018 uviedlo, že služby\ncivilnej ochrany, tak ako vyplývajú zo zákona o civilnej ochrane, „žiadnym spôsobom nekorešpondujú“\nso službami civilnej ochrany vyplývajúcimi zo zákona o verejnom obstarávaní. V neskoršom liste č.\nSKR-COKP2-2018/00306-022 zo dňa 21.03.2018 uviedlo, že zákon o civilnej ochrane ani vyhláška č.\n523/2006 Z. z. nepoznajú slovné spojenie stála pohotovostná služba. Preto jej zabezpečenie „nie je\nmožné považovať za činnosť spadajúcu pod zákon o civilnej ochrane“.\n52. Podľa prvostupňového rozhodnutia žalovaný pri objasňovaní skutkového stavu pred vydaním\nrozhodnutia posudzoval, či stála pohotovostná služba, ktorá bola podľa faktúry č. 170100027 zo dňa\n31.12.2017 a faktúry č. 180100002 zo dňa 30.04.2018 zabezpečená od 28.04.2017 do 29.04.2018,\nje alebo nie je službou civilnej ochrany podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.\nPo posúdení uvedených činností, ktoré sú predmetom Rámcovej dohody, žalovaný konštatoval, že\ntieto činnosti by vo všeobecnosti bolo možné považovať napr. za úlohy alebo opatrenia zamerané na\nochranu majetku, avšak nie na účely zákona o civilnej ochrane. V rámci posúdenia stálej pohotovostnej\nslužby poukázal tiež na to, že táto je v Rámcovej dohode spomenutá v jednej vete, konkrétne v čl. I.\nbod 2. („Za účelom okamžitého nasadenia v prípade potreby zo strany Objednávateľa je Poskytovateľ\npovinný zabezpečiť stálu pohotovostnú službu.“). Stála pohotovostná služba teda podľa prvostupňového\nrozhodnutia nie je v Rámcovej dohode nijak definovaná, a teda nie je vôbec zrejmé, čo je vlastne jej\npredmetom. Zabezpečenie stálej pohotovostnej služby podľa Rámcovej dohody nie je možné považovať\nza činnosť spadajúcu pod zákon o civilnej ochrane.\n53. K návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu (vo vyjadrení zo dňa 21.06.2019) o zabezpečenie\nvýkladu pojmu „civilná ochrana“ aj s ohľadom na znenie vodného zákona a zákona o ochrane pred\npovodňami, a to stanoviskom od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ako gestora\ntýchto vnútroštátnych predpisov, podľa prvostupňového rozhodnutia na jeho zabezpečenie nie je daný\ndôvod, keďže uvedené ministerstvo jednak nie je gestorom zákona o civilnej ochrane, a jednak je\nzakladateľom žalobcu a vymenúva jeho generálneho riaditeľa.\n54. Zo záverov prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci rozsahu činností tvoriacich predmet\nRámcovej dohody sú také činnosti, ktoré nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane\npodľa zákona o civilnej ochrane. Ak mal žalobca za to, že činnosti, ktoré sú predmetom Rámcovej\n\ndohody (zabezpečenie stálej pohotovostnej služby), napĺňajú definičné znaky služieb civilnej ochrany\npodľa príslušného CPV kódu, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Žalobca neoprávnene\naplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keďže zabezpečenie stálej\npohotovostnej služby nie je možné považovať za službu civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva\nzodpovedajúcu kódu slovníka obstarávania 75222000-8 (Civilná ochrana).\n55. Vo vzťahu k námietke žalobcu uvedenej v rozklade smerujúcej proti nevykonaniu žalobcom\nnavrhnutého dôkazu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vyjadrenie Ministerstva životného\nprostredia SR, ako gestora zákona o ochrane pred povodňami, by nemalo právnu záväznosť, ale len\norientačný charakter. Nebolo preto povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy, aby tomuto\nnávrhu žalobcu vyhovel.\n56. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že keďže správne konanie a rozhodnutie má\nmať nielen sankčný, ale hlavne výchovný účinok, žalovaný apeluje na žalobcu, aby dôsledne\ndodržiaval ustanovenia právnych predpisov upravujúcich verejné obstarávanie. Tiež podotkol,\nže administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní\nkonštruovaná na objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona\no verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné).\n57. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú\nvnútorne rozporné, a to v zásadnej otázke, či došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty\nporušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Sám orgán verejnej správy v prvostupňovom\nrozhodnutí uvádza, že žalobca mal preukázať, že zákon o verejnom obstarávaní neporušil, a teda mal\npreukázať, že zabezpečenie stálej pohotovostnej služby napĺňa definičné znaky služieb civilnej ochrany\npodľa príslušného CPV kódu. Na strane druhej však žalovaný viedol rozsiahle právne analýzy k tomu, čo\nje alebo nie je službou civilnej ochrany, pričom v rámci tejto analytickej činnosti odmietol vykonať dôkaz\nnavrhnutý žalobcom odvolávajúc sa na právnu nezáväznosť vyjadrenia Ministerstva životného prostredia\nSR, pričom sám žalovaný požiadal o vyjadrenie iné ministerstvo, a to Ministerstvo vnútra SR. Z obsahu\nprvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, prečo Ministerstvo vnútra SR odpovedalo v administratívnom\nkonaní dvoma listami. Žiadosť o súčinnosť Ministerstvo vnútra SR zaslaná v rámci prvostupňového\nkonania podľa správneho súdu indikuje, že orgán verejnej správy sám nemal dosť informácií a ani\nnázor právneho charakteru, aby mohol konanie žalobcu posúdiť. Z uvedeného vyplýva, že orgán\nverejnej správy presunul bremeno posúdenia trestnosti konania žalobcu do ťažiskovej komunikácie\ns Ministerstvom vnútra SR.\n58. Pokiaľ je sporný alebo nejasný výklad právneho predpisu upravujúceho správne trestanie, a teda\nje po právnej stránke sporné, či nejaké konanie napĺňa skutkovú podstatu pre administratívne trestanie,\nmusí z vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako aj právneho posúdenia vyplývať\njednoznačne, že skutok, ktorý je predmetom posudzovania, je postihnuteľný v správnom trestaní.\n59. V konaní pred žalovaným bolo kruciálne zodpovedanie otázky, či stála pohotovostná služba\ndojednaná podľa Rámcovej dohody je alebo nie je službou civilnej ochrany podľa § 1 ods. 2 písm. g)\nzákona o verejnom obstarávaní.\n60. Žalobca v administratívnom konaní požiadal o zabezpečenie výkladu pojmu „civilná ochrana“ aj\ns ohľadom na znenie vodného zákona a zákona o ochrane pred povodňami, t.j. nielen vo vzťahu k\nzákonu o civilnej ochrane, a to od Ministerstva životného prostredia SR. Žalovaný tomuto návrhu na\ndoplnenie dokazovania nevyhovel, pričom odôvodnenie nevyhovenia návrhu na doplnenie dokazovania\nnie je podľa názoru správneho súdu presvedčivé a dostatočné, najmä pokiaľ sám žalovaný potreboval\ndospieť k výkladu práva dopytom na poskytnutie stanoviska od iného orgánu verejnej správy.\n61. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nie sú preskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a vnútornú protirečivosť záverov žalovaného vo vzťahu k ustáleniu toho, že\nžalobca neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.\n62.\nSprávny súd uvádza, že v posudzovanom prípade z napadnutého rozhodnutia ako\naj prvostupňového rozhodnutia nevyplýva dostatok dôvodov na vyvodenie záveru, že žalobca\n\nporušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní uzavretím Rámcovej dohody s\nPoskytovateľom.\n63.\nNeušlo pozornosti správneho súdu, že samotný výrok prvostupňového rozhodnutia nie je\nkoncipovaný tak, aby bol skutok nezameniteľný s iným skutkom, keďže vo výroku sa uvádza, že\nv Rámcovej dohode sú „aj činnosti, ktoré nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej\nochrane...“ Vo výroku sa neuvádza, o ktoré konkrétne činnosti sa jedná.\n64. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil obe napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods.\n1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa\ntento s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania presvedčivo vysporiada a pokiaľ vo veci opätovne\nrozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní.\n65. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutiam\ntrpia vadou nepreskúmateľnosti, správny súd zamietol návrh na prerušenie konania a položenie otázky\nSúdnemu dvoru, pre jeho predčasnosť. Z rovnakého dôvodu správny súd nevyhodnocoval ostatné\nžalobcom vznesené námietky.\n66. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "ussr:b88c245b-d7d8-4219-a949-64541fe28e03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.571.2015.2"}, {"guid": "ussr:5eb17e7b-1ac1-44bf-9330-86f5af8a8bf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 792/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2014 z 23. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1"}, {"guid": "ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3"}], "citovane_v": []}