{"guid": "9d58fd78-cbcd-403f-ac9a-e6e4ae2e9fc5:128da026-c067-4481-baf6-27616836c70f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201627.3", "spisova_znacka": "BA-5S/266/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/266/2019 z 9. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. mája 2024, sp. zn. BA-5S/266/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201627.3", "identifikacne_cislo": "1019201627", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/392", "nazov": "zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/392-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/128da026-c067-4481-baf6-27616836c70f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201627.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201627.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201627.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/266/2019\n1019201627\n09. 05. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201627.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej\nLL.M a členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej\nveci žalobcu: S.M.S., spol. s r.o., so sídlom Pionierska 423, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 610\n811, zastúpený: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/\nA, Bratislava, IČO: 50 567 942 proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so\nsídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ministerstvo zahraničných vecí\na európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Rzž-107/2019, č. 08680/2019-1050-32330 zo dňa 24. mája\n2019, rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 19306/2019-2061-54222 zo dňa 19.\nseptembra 2019 a opatrenia - stanoviska Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSlovenskej republiky č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20. mája 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č.\n19306/2019-2061-54222 zo dňa 19. septembra 2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej\nrozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca bol držiteľom povolenia obchodovať s výrobkami obranného priemyslu číslo P008/2016-1050,\nčíslo rozhodnutia Po10/2016-1050, zo dňa 21. marca 2016 (ďalej len „žalobca“). Žalobca doručil\nžalovanému dňa 07.12.2018 žiadosť, zaregistrovaná pod č. 15805/18, o udelenie vývoznej licencie\nvýrobkov obranného priemyslu - výrobky obranného priemyslu a služby podľa prílohy (VM 4,5,6) v\nmnožstve 1 512 ks + 1 služba a cene XX.XXX.XXX eur z územia Slovenskej republiky na územie Ugandy\npre zahraničného užívateľa Ministerstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy (ďalej len „žiadosť\no udelenie vývoznej licencie“) podľa 20 písm. b) zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami\nobranného priemyslu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOVOP“).\n2. Žalovaný pred rozhodnutím požiadal o vyjadrenie sa k žiadosti okrem iného aj Ministerstvo\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ďalší účastník konania“\nalebo „MZVaEZ“), ktorý bol povinný sa k žiadosti vyjadriť podľa § 17 ods. 1 ZOVOP. Žalovaný\nrozhodnutím č. R-P-235/2018, číslo: 25229/2018-1050-69687 zo dňa 21.12. 2018 prerušil konanie na\ndobu neurčitú na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania, rovnako mu predĺžil lehotu na vyjadrenie\n\nsa. Ďalší účastník konania oznámil žalovanému listom č.016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.\nmája 2019 svoje stanovisko ( ďalej len „stanovisko“ alebo „stanovisko MZVaEZ“) s odôvodnením že:\n„zo zahraničnopolitického hľadiska nesúhlasí s udelením predmetnej licencie. Realizácia predmetného\nobchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ 2008/944/SZBP, ktorou\nsa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu“ (ďalej\nlen „Spoločná pozícia“). Záporné vyjadrenie je pre žalovaného záväzné v zmysle § 17 ods. 3 ZOVOP.\n3. Žalovaný zamietol žiadosť žalovaného o udelenie vývoznej licencie z dôvodu: „zahraničnopolitických\nzáujmov Slovenskej republiky“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodnutím č. Rzž-107/2019, č.\n08680/2019-1050-32330 zo dňa 24. mája 2019, proti ktorému podal žalobca rozklad. Žalobca doručil\ndňa 01. júla 2019 žalovanému žiadosť o nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 21 Správneho\nporiadku, dva krát vzniesol námietky o predpojatosti člena Stálej osobitnej komisie A. B. pre konanie\no rozklade, lebo sa ako zamestnanec ďalšieho účastníka konania podieľal na vydaní stanoviska.\nŽalovaný dva krát zamietol námietku o predpojatosti.\n4. Minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19306/2019-2061-54222 zo dňa 19.\nseptembra 2019 zamietol rozklad žalobcu v celom rozsahu potvrdiac prvostupňové rozhodnutie (ďalej\nlen ako „druhostupňové rozhodnutie“).\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave ( ako správnom súde)\ndomáhal preskúmania zákonnosti stanoviska ďalšieho účastníka konania a zákonnosti prvostupňového\na druhostupňového rozhodnutia odvolávajúc sa na § 191 ods. 3 písm. a) a b) SSP. Žalobca žiada zrušiť\nstanovisko MZVaEZ podľa § 27 ods. 1 SSP aj obe rozhodnutia a priznať mu plnú náhradu trov konania.\nŽalobca považuje rozhodnutia a stanovisko MZVaEZ za nezákonné z dôvodov, že: 1) vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“); 2) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov\n(§191 ods. 1 písm. d) SSP); 3) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§191 ods. 1 písm. f) SSP);\n4) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§191 ods. 1 písm. g) SSP).\n6. Žalobca k veci uviedol, že vykonáva zahraničnoobchodnú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.\nRozhodnutím č. 13982/2019-1050 zo dňa 20. februára 2019 mu žalovaný udelil licenciu č. D1902/0014\nna dovoz časti výrobkov obranného priemyslu zo Srbska, ktoré mali byť následne vyvezené do\nUgandy na základe licencie, ktorá bola predmetom žiadosti, dovozná licencia bola udelená na základe\nsúhlasného stanoviska ďalšieho účastníka konania. Žalobca dňa 7. decembra 2018 podal žiadosť o\nudelenie vývoznej licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu (špecifikované bode 1 odôvodnenia\ntohto rozsudku), ďalší účastníka konania dal negatívne stanovisko k žiadosti z zahraničnopolitického\ndôvodu. Po vznesení rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný dva krát zamietol námietky\nžalobcu na predpojatosť člena Stálej osobitnej komisie pre konanie o rozklade, A. C. B., lebo sa ako\nriaditeľ Odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu podieľal na vydávaní stanoviska ďalšieho účastníka\nkonania. Žalobca osobitnými podaniami doplnil žalovanému nové skutočnosti - konkrétne dňa 31.\njúla 2019 poukázal na to, že príslušný orgán Českej republiky dňa 22. júla 2019 povolil českému\nobchodníkovi vývoz výrobkov obranného priemyslu do Ugandy a podaním doručeným dňa 1. augusta\n2019, že príslušný orgán Bulharskej republiky dňa 18. júla 2019 povolil bulharskému obchodníkovi vývoz\nvýrobkov obranného priemyslu do Ugandy, doručil žalovanému aj kópie oboch licencií.\n7. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci u prvostupňového rozhodnutia i stanoviska a že\nz § 42 ods. 3 ZOVOP ani zo žiadneho iného ustanovenia nevyplýva možnosť pre ďalšieho účastníka\nvydať neodôvodnené stanovisko. Záväzné stanovisko musí obsahovať také dôvody, aby bolo v ich\nrozsahu preskúmateľné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžp/3/2012 zo dňa 06. marca 2012). Žalobca\nnamieta aj neodôvodnenie druhostupňového rozhodnutie, lebo sa v ňom rozkladová komisia nezaoberá\npotrebou odôvodnenia stanoviska a z ničoho nevyplýva, že by sa nevyžadovalo odôvodnenie stanoviska.\nNesprávne posúdenie vidí v chybnom výklade § 42 ods. 3 ZOVOP, žalovaný nesprávne akceptoval\nneodôvodnené stanovisko a založil na ňom svoje rozhodnutie, čím dospel k nesprávnemu právnemu\nzáveru.\n8. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu absencie odôvodnenia negatívneho\nstanoviska, lebo v stanovisku sa uvádza, že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami\nč. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ 2008/944/SZBP, ale absentujú dôvody, pre ktoré by tento rozpor mal\nbyť daný a absentuje aj správna úvaha. Žalobca na žiadosť ďalšieho účastníka doložil podklady ešte\n\npred jeho písomným vyjadrením sa k jeho žiadosti, konkrétne doložil potvrdenie pravosti certifikátu\nkonečného užívateľa, vo forme listu zo dňa 14. februára 2019 od Ministerstva obrany a záležitostí\nveteránov Ugandy. Na žiadosť ďalšieho účastníka zorganizoval stretnutie zástupcov Ministerstva obrany\na záležitostí veteránov Ugandy a Veľvyslanectva SR v Nairobi a ugandská strana potvrdila, že tovar\nnebude reexportovaný. Právo na odôvodnenie je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR; II. ÚS 410/06). Podľa žalobcu neexistujú preukázateľné dôvody domnievať sa,\nže existuje riziko rozporu s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ 2008/944/SZBP. Neexistujú závery\nštátnych orgánov ani predstaviteľov Slovenska aj iných krajín, že Uganda je ohrozením regionálneho\nmieru, bezpečnosti a stability. Odkaz len na kritériá Spoločnej pozície bez uvedenia skutkových okolností\nnepovažuje za dostatočné odôvodnenie stanoviska a zakladá jeho nepreskúmateľnosť (rozsudok KS v\nNitre sp. zn. 11S/2/2014 zo dňa 3. septembra).\n9. Žalobca namieta, že skutkový stav vzatý orgánom verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nje v rozpore s administratívnymi spismi vzťahujúcimi sa k druhostupňovému rozhodnutiu. Rozkladová\nkomisia vyhodnotila ako zavádzajúci argument žalobcu, že do Ugandy exportujú výrobky obranného\npriemyslu viaceré členské štáty EÚ, OBSE, NATO a ďalších medzinárodných organizácií (Česká\nrepublika, Bulharsko, Poľsko) súc viazané rovnakými pravidlami ohľadom vývozu výrobkov obranného\npriemyslu ako Slovenská republika. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa minister vysporiadal\nk predloženým kópiám vývozných licencií z Českej republiky, Bulharska a Poľska tak, že sa vzťahujú\nna ľahkú vojenskú techniku, nepredstavujú bezpečnostné riziko a ohrozenie zahraničnopolitických\nzáujmov a preto ich nemožno porovnávať s prípadom žalobcu. Toto tvrdenie žalobca napáda z dôvodu,\nže je to v rozpore s obsahom administratívneho spisu, lebo ním doložená licencia vydaná českou\nlicenčnou autoritou bola vydaná na tanky T- 55AM1, ktoré nie sú ľahkou vojenskou technikou. Týka sa\nto aj ním doloženej licencie vydanej českou licenčnou autoritou na kategóriu VM 4 (Bomby, torpéda,\nrakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože, súvisiace zariadenia a príslušenstvo, ako aj ich\nšpeciálne konštruované súčasti). Žalobca ďalej namieta, že z administratívneho spisu nevyplýva, že\nby negatívne stanovisko ďalšieho účastníka vyplývalo z charakteristiky výrobkov. V administratívnom\nspise sa nenachádzajú dôkazy na preukázanie tvrdení z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia,\nže ďalší účastník postupoval pri vydaní stanoviska zohľadnil i zamietnutie vývozu vojenského materiálu\nidentického charakteru z Českej republiky do Ugandy. Rovnako tam nie sú dôkazy ani k tvrdeniu, že\naj Česká republika a Poľsko notifikovali z rovnako závažných dôvodov v obdobných prípadoch vývozu\nvýrobkov obranného priemyslu identického charakteru iné členské štáty EU o zamietnutých žiadostiach\no udelení licencie na vývoz do Ugandy. Žalobca poukazuje na to, že závery vychádzali zo zistení\nrozkladovej komisie, ale na druhej strane samotná rozkladová komisia uvádzala, že nie je oprávnená\nvykonávať nové dôkazy. K procesnému postupu rozkladovej komisie žalobca namietal, že nezobrala do\núvahy ním predložené dôkazy o udelených licenciách členskými štátmi. V druhostupňovom rozhodnutí\nmu absentuje aj správna úvaha ministra.\n10. Žalobca ďalej namieta, že konaním žalovaného a ďalšieho účastníka došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v prvom aj v druhom stupni, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Ich procesný postup je v rozpore s princípom\nlegitímneho očakávania (nález Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 16/06 zo dňa 24. júna 2009, Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn.: PL ÚS 10/04 zo dňa 6. februára 2008). Žalobca spolupracuje s Ministerstvom\nobrany a záležitostí veteránov Ugandy už viac ako 15 rokov a Uganda nie je krajinou podliehajúcou\nembargu OSN ani embargu Európskej únie. Žalobca predložil vyjadrenie B. D. zo dňa 12. júna 2019,\nktorý bol v roku 2016 poverený Európskou úniou viesť v Ugande volebnú pozorovaciu misiu a v roku 2018\nuskutočnil z poverenia Európskej únie pracovnú misiu na overenie implementácie odporúčaní zo správy\npozorovacej misie. Pán D. podpísal vyjadrenie ako poslanec Európskeho parlamentu. Za prejav svojvôle\nžalovaného považuje to, že vyjadrenie pána D. bolo v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia\noznačené za subjektívne. Porušenie princípu legitímneho očakávania spočíva podľa žalobcu v tom, že\nmu žalovaný udelil dovoznú licenciu na dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska výslovne na\núčel exportu do Ugandy ku konečnému užívateľovi Ministerstvu obrany a záležitostí veteránov Ugandy,\nale jeho žiadosť o udelenie vývoznej licencie bola zamietnutá prvostupňovým rozhodnutím.\n11. Závažné porušenie ustanovení o konaní je podľa žalobcu aj v nerešpektovaní § 33 ods. ods.\n2 Správneho poriadku, lebo obe rozhodnutia boli vydané bez predchádzajúcej výzvy na žalobcu\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie. Právo účastníka správneho konania na\noboznámenie sa podkladmi rozhodnutia zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia,\nktoré správny orgán použil na rozhodnutie (rozhodnutie NS SR zo dňa 13. decembra 2017, sp. zn.\n6Sžo/2/2016, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2019). Nakoľko mu nebolo umožnené\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, je to dôvod na zrušenia rozhodnutí. Žalobca poukázal na to,\n\nže podľa § 42 ods. 3 písm. b) ZOVOP sa na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o licenciu podľa §\n20 ZOVOP vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami, medzi ktoré však nepatrí\nneumožnenie byť oboznámený s podkladmi pred rozhodnutím. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 20\npísm. c) ZOVOP doplnil, že ak by mal zachované právo na oboznámenie sa s podkladmi a so záporným\nstanoviskom ďalšieho účastníka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, mohol vyhodnotiť riziko\nneudelenia licencie a využiť zákonnú možnosť späťvzatia žiadosti o vývoznú licenciu. Takto však stratil\nmožnosť udelenia licencie až na dobu troch rokov, lebo bolo vydané právoplatné rozhodnutie o neudelení\nvývoznej licencie a žalobca ani nepoznal skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu jeho žiadosti.\n12. Závažné porušenie ustanovení o konaní je podľa žalobcu aj v tom, že na druhom stupni sa zúčastnil\nprejednávania veci vylúčený zamestnanec, lebo boli zamietnuté obe jeho námietky o predpojatosti\nčlena rozkladovej komisie A. C. B., pritom menovaný sa už skôr podieľal v konaní v prvom stupni\nako zamestnanec ďalšieho účastníka konania (riaditeľ odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu) na\nvydaní negatívneho stanoviska. Čiže žalovaný pripustil účasť A. B. v rozkladovej komisii, ktorý následne\nhlasoval o správnosti stanoviska, na ktorého vydaní sa podieľal. Doložil e- mailovú komunikáciu\nmedzi A. B. a žalobcom na preukázanie, že medzi nimi prebehlo niekoľko osobných stretnutí pred\nvydaním stanoviska, A. C. B. určoval podmienky potrebné pre ďalšieho účastníka konania, tiež ho\ninformoval o stave posudzovania žiadosti a predpokladanom čase vydania stanoviska. Účasť A. C.\nB. na príprave stanoviska mu vyplýva z článku 15 Organizačného poriadku Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 34/2017 zo dňa 31. mája 2017 (ďalej len ako\n„Organizačný poriadok“), že riaditeľ odboru riadi a zodpovedá za činnosť odboru a rozhoduje o veciach,\nktoré patria do pôsobnosti ním riadeného odboru. Podľa článku 38 Prílohy č. 2 Organizačného poriadku,\nodbor odzbrojenia a boja proti terorizmu vedie agendu zahraničnej a európskej politiky SR v oblasti\nkontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia (jadrové, chemické a biologické)\na ich nosičov a kontroly obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a tovarmi dvojakého použitia.\nZ týchto všetkých dôvodov je žalobca presvedčený, že A. C. B. nemohol byť členom rozkladovej komisie\na mal byť vylúčený z druhostupňového konania.\n13. Žalobca ďalej namieta, že odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia nemá základné náležitosti\npodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, lebo neobsahuje vyjadrenie ministra, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov ani ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu\naj ohľadom toho, že nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Druhostupňový správny\norgán nevyhovel jeho žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania, síce rozkladová komisia A. C. B.\nvypočula a dala mu možnosť sa vyjadriť k stanovisku, čím došlo porušeniu zásady rovnosti strán.\nVyjadrenie A. B. mu vyplynulo až z obsahu e mailovej komunikácie medzi tajomníčkou rozkladovej\nkomisie a A. B., ktorý žiadal preložiť zasadnutia rozkladovej komisie, aby sa mohol osobne zúčastniť\nza čelom vysvetlenia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný nesúhlasí\ns námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) vzťahujúcej sa k\nprvostupňovému rozhodnutiu a stanovisku, lebo podriadil zistený skutkový stav pod správnu právnu\nnormu. Ďalší účastník oznámil prvostupňovému správnemu orgánu v stanovisku č. 016259/2019OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019, že nesúhlasí s udelením licencie zo zahraničnopolitického hľadiska\npre rozpor realizácie obchodného prípadu s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície. Podľa žalovaného\nmusí podnikateľský subjekt znášať podnikateľské riziko, lebo tu ide o špecifickú komoditu a obchod\ns rizikovou krajinou a ďalší účastník prihliadol na 4 a 7 kritérium z čl. 2 spoločnej pozície pri posudzovaní\nžiadostí o vývoznú licenciu. Žalovaný poukázal na to, že členské štáty zamietnu vývoznú licenciu\npri existencii zjavného rizika, že zamýšľaný príjemca by vojenskú technológiu alebo materiál použil\nna agresiu. Podľa názoru žalovaného ďalší účastník zistil, že súhlasom by došlo k porušeniu zásad\nplynúcich z medzinárodných zmlúv a on bol povinný nesúhlasné stanovisko rešpektovať ( § 17 ods.\n3 ZOVOP). Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že sa druhostupňové rozhodnutie nezaoberá potrebou\nodôvodnenia stanoviska. Žalovaný popiera, že by žalobca nepoznal dôvody záporného stanoviska, lebo\nv priebehu druhostupňového správneho konania mu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí\nSR reagujúc na jeho žiadosť prehodnotiť zamietavé stanovisko oznámil, že bol počas početných\nrokovaní na ministerstve osobne informovaný o zápornom stanovisku k žiadosti („z dôvodu poznatkov o\nosobách a entitách na ugandskej strane zapojených do ilegálneho presmerovania vojenského materiálu\nneželanému užívateľovi alebo na neželaný účel, uvedené závažné dôvody ohrozujú zahraničnopolitické\nzáujmy a medzinárodnú kredibilitu Slovenskej republiky“).\n\n15. Žalovaný nesúhlasí s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov vo\nvzťahu k stanovisku, lebo ďalší účastník odôvodnil svoje záporné stanovisko (zahraničnopolitickými\ndôvodmi a rozporom s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície) a žiaden právny predpis neustanovuje\nobsahové náležitosti stanoviska. Z týchto dôvodov žalovanému vyplynulo, že „existovalo zjavné riziko\nzamýšľaného príjemcu použiť vojenskú technológiu alebo materiál na agresiu proti inej krajine alebo\nna násilné uplatnenie územných požiadaviek a riziko, že sa v kupujúcej krajine zmení použitie\nalebo užívateľ vojenskej technológie alebo materiálu, resp. že sa opätovne vyvezú za nežiaducich\npodmienok“. Žalovaný tvrdí, že uvedené argumenty sú dostatočným zdôvodnením zamietavého\nstanoviska a on je povinný stanovisko rešpektovať. Záväzné stanovisko by podľa názoru žalovaného\nnemalo byť podrobnejšie špecifikované, nakoľko informácie by mohli byť predmetom ochrany\nutajovaných skutočností. V odôvodnení jeho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti stačilo uviesť len, že ide\no zahraničnopolitický záujem SR.\n16. Žalovaný považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že je skutkový stav vzatý orgánom verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnym spisom vzťahujúcim sa k\ndruhostupňovému rozhodnutiu. Zo zasadnutia Stálej osobitnej komisie pre konanie o rozklade (ďalej\naj ako „rozkladová komisia“) získal informácie uvedené v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí\no tom, že Česká republika a Poľsko notifikovali v obdobných prípadoch vývozu výrobkov obranného\npriemyslu identického charakteru iné členské štáty EÚ o zamietnutých žiadostiach o udelenie licencií\nna vývoz do Ugandy z rovnako závažných dôvodov. Rovnako získal informáciu, že žiadosť žalobcu\nnepredstavuje skutkovo obdobný prípad ako v prípade licencií vydaných Českou republikou, Bulharskom\na Poľskom. Zo zasadnutia rozkladovej komisie bola vyhotovená zápisnica č. 3/2019 zo dňa 13.09.2019,\nktorá je v administratívnom spise. Nesúhlasí s námietkou, že by v druhostupňovom rozhodnutí nebolo\nuvedené, z čoho vychádzal záver, že ďalší účastník postupoval pri vydaní stanoviska v súlade so\nSpoločnou pozíciou a že ďalší účastník pri uplatňovaní Spoločnej pozície zohľadnil i zamietnutie vývozu\nvojenského materiálu identického charakteru z Českej republiky do Ugandy. Tieto skutočnosti mu\nvyplynuli z písomnej odpovede ministra zahraničných vecí SR zo dňa 15.08.2019 pre žalobcu, na ktoré\nv odôvodnení rozhodnutia odkazoval a písomná odpoveď je aj založená v spise. Čiže má za to, že\nskutkový stav vychádza z administratívnych spisov. Má za to, že odôvodnil aj posúdenie stanoviska B. D.\nzo dňa 12.06.2019 za subjektívne. K námietke žalobcu o porušení princípu legitímnych očakávaní, lebo\nvo februári 2019 mu bola vydaná licencia na dovoz výrobkov obranného priemyslu určená na následný\nvývoz do Ugandy a očakával vydanie súvisiacej vývoznej licencie, žalovaný odkázal na odôvodnenie\ndruhostupňového rozhodnutia. Už v ňom uviedol, že ďalší účastník posudzoval licenciu výlučne ako\ndovoznú licenciu zo Srbska skúmajúc predloženú dokumentáciu len vo vzťahu k dovozu zo Srbska.\nŽalovaný neporušil procesné práva žalobcu nevyzvaním ho vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Poukázal\nna to, že o dvoch námietkach zaujatosti vznesených proti A. C. B. rozhodol predseda rozkladovej komisie\nv druhostupňovom konaní zamietnutím námietok zaujatosti (rozhodnutím č. 19306/2019-2061-42560 zo\ndňa 16.07.2019 a rozhodnutím č. 19306/2019-2061-45112 zo dňa 29.07.2019) a rozhodol, že A. C. B.\nnie je vylúčený z prejednávania a hlasovania v rozkladovej komisii v konaniach o rozkladoch žalobcu,\nlebo nebol preukázaný jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a súčasne\nsa v tej istej veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. A. B. sa\nnezúčastnil na prejednávaní a rozhodovaní danej veci na správnom orgáne prvého stupňa ani nevydal\nzáväzné stanovisko. Záporné stanovisko vydala E. D. F. ako generálna riaditeľka sekcie medzinárodných\norganizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci MZVaEZ SR.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka k správnej žalobe\n17. Ďalší účastník žiadal podaním doručeným súdu z 09.03.2020 žalobu zamietnuť ako nedôvodnú,\nnepriznať žalobcovi náhradu trov konania. V licenčnom konaní konanie realizuje vecnú pôsobnosť\nMinisterstvo hospodárstva SR a § 42 ods. 3 ZOVOP je vo vzťahu k správnemu poriadku lex specialis,\npreto žalovaný nemôže bližšie uvádzať dôvody o zamietnutí žiadosti o licenciu podľa § 20 ZOVOP.\nUstanovenie § 42 ods. 3 ZOVOP cez výnimku zužuje všeobecné požiadavky na obsahové náležitosti\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní. Pripustil, že odôvodnenie jeho záporného stanoviska je\nstručné (presne uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku), ale podľa jeho názoru je možné z\nbodov 4. a 7. Spoločnej pozície vyvodiť konkrétne dôvody pre vydanie záporného vyjadrenia. Svoje\nzáporné vyjadrenie odôvodnil poznatkami získanými v rámci výkonu vlastnej odbornej pôsobnosti.\n\nPodľa ďalšieho účastníka je ochrana správnymi súdmi v predmetnej oblasti „značne limitovaná“, lebo\nzahraničnopolitické záujmy sú mimoprávnou kategóriou. Neposkytnutie písomnosti ostatným stranám\nza účelom možnosti vyjadriť sa k obsahu nie je v rozpore s právom garantovaným čl. 46 ods. 1 a 2\nči čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ak ide o zahraničnopolitický záujem Slovenskej republiky. Tvrdí, že svoje\nnegatívne vyjadrenie založil na dôvodoch chránených zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so žalobcom\nkomunikoval pred vydaním negatívneho stanoviska. Akékoľvek jeho vecné zdôvodnenie záporného\nstanoviska by bolo v rozpore s účelom § 42 ods. 3 ZOVOP. K námietke žalobcu o nezdôvodnení\npoužitia kritérií 4 a 7 spoločnej pozície odkázal na článok 1 spoločnej pozície, v zmysle ktorej\nkaždý členský štát posudzuje podané žiadosti o vývoznú licenciu od prípadu k prípadu a konkrétne\ndôvody z kritérií č. 4 a 7 Spoločnej pozície tvoria utajovanú skutočnosť. Spoločná pozícia zaviedla\noznamovací a konzultačný mechanizmus pre výmenu informácií pri zamietnutí vývozu zbraní, členské\nštáty pravidelne aktualizujú v informačnom systéme informácie o zamietnutých žiadostiach o udelenie\nlicencií na vývoz. Informácie žalobcu o povolení vývozu výrobkov obranného priemyslu do Ugandy\n- kategória VM 4: bomby, torpéda, rakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože, súvisiace\nzariadenia a príslušenstvo, ako aj ich špeciálne konštruované súčasti Českou republikou dňa 22.07.2019\na udelení licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu do Ugandy bulharským orgánom dňa\n18.07.2019 nepovažuje za relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci, lebo nejde o totožné druhy\nvýrobkov. Ďalší účastník na svoju obranu uviedol, že si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie záporného vyjadrenia a zistil skutočný stav za súčinnosti s inými štátnymi orgánmi.\nV.\nReplika žalobcu k vyjadreniu žalovaného\n18. Žalobca zotrval na tom, že je záväzné stanovisko má formu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR, sp. zn.\n3Sžp/3/2012 zo dňa 6.3. 2012 ) odvolávajúc sa na obsah rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nDôvodom na absenciu odôvodnenia v stanovisku nemôžu byť utajované skutočnosti, lebo všetci jeho\npredstavitelia majú urobenú bezpečnostnú previerku. Absencia odôvodnenia stanoviska je v rozpore\ns princípmi dobrej verejnej správy, spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uganda\nnepatrí medzi štáty, s ktorými je zakázané obchodovať s výrobkami obranného priemyslu. Žalovaný\nneuviedol ani jeden dôkazný prostriedok, že existuje v Ugande zjavné riziko, že zamýšľaný príjemca\nby vojenskú technológiu alebo materiál, ktoré sa majú vyviesť, použil proti inej krajine alebo na násilné\nuplatnenie územných požiadaviek, resp. že existuje riziko, že sa v Ugande zmení použitie alebo cieľ\nvojenskej technológie alebo materiálu. K týmto skutočnostiam sa dôkazy v administratívnom spise\nnenachádzajú. Žalobca nepopiera osobné stretnutia a rozsiahlu komunikáciu s ďalším účastníkom, ale\npráve z týchto stretnutí vyplýva, že žalobca splnil všetky požiadavky určené ďalším účastníkom, napr.\npotvrdenie pravosti certifikátu končeného užívateľa, zorganizovanie stretnutia zástupcov Ministerstva\nobrany a záležitostí veteránov Ugandy a Veľvyslanectva SR v Nairobi. Konkrétne požiadavky pritom boli\nod A. C. B. ako riaditeľa Odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu, ktorý bol na rokovaniach prítomný.\nNamieta však, že osobné stretnutia, emaily či rozhovory nenahradia zákonné náležitostí stanoviska.\nPokiaľ ďalší účastník disponoval poznatkami o osobách a entitách na ugandskej strane zapojených\ndo ilegálneho presmerovania vojenského materiálu neželanému užívateľovi alebo na neželaný účel, tak\no tom neinformoval členské štáty EÚ alebo partnerské krajiny NATO, lebo niektoré iné členské štáty\nEÚ a NATO (Česká republika, Poľsko, Bulharsko) export výrobkov obranného priemyslu do Ugandy\numožňovali.\n19. Žalobca poukazuje na to, že v administratívnom spise je síce zápisnica č. 3/2019 zo dňa 13.\nseptembra 2019 zo zasadnutia rozkladovej komisie (ďalej len „Zápisnica č. 3/2019“), ale v podstate ide\no kópiu druhostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadny dôkazný\nprostriedok vykonaný ministrom hospodárstva ako správnym orgánom, ktorým by zaobstaral dôkazy,\nže Česká republika, Poľsko alebo Bulharsko oznámili členským krajinám, že zamietli vývozné licencie\nna vývoz do Ugandy. Na druhej strane mal druhostupňový správny orgán k dispozícii dôkazy, že\nčlenské krajiny ako Česká republika, Bulharsko a aj Poľsko v rovnakom období roku 2019 povolilo\nvývoz vojenského materiálu do Ugandy, v administratívnom spise sa nachádzajú licencie o vývoze.\nVydanie dovoznej licencie na dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska s následným reexportom\ndo Ugandy v rovnakom obchodnom prípade a následné negatívne Stanovisko a zamietnutie vývoznej\nlicencie v rovnakej veci považuje za porušenie zásady legitímnych očakávaní. Žalovaný mu vydal za\nposledných 10 rokov 15 rozhodnutí o udelení vývoznej licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu\ndo Ugandy a preto mu mala byť daná možnosť v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa\n\nk podkladu rozhodnutia, lebo záporné stanovisko má pre neho následok nemožnosť žiadať žalovaného\nnasledujúce tri roky (§ 20 písm. c) ZOVOP) o vývoznú licenciu, resp. dovoznú licenciu na výrobky\nobranného priemyslu s reálnou možnosťou jej udelenia. Ak by ho vyzval žalobca na vyjadrenie sa pred\nvydaním rozhodnutia, mohol odvrátiť tieto negatívne dôsledky využijúc možnosť zobrať späť návrh na\nvydanie vývoznej licencie. Žalobca ďalej namietal odôvodnenie druhostupňového správneho orgánu\naj sa žalovaný nevysporiadal s dôkazmi, že E. D. F. (ako generálna riaditeľka sekcie medzinárodných\norganizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci ) stanovisko sama nevypracovala, podklady\npripravili podriadení zamestnanci z odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu na čele s riaditeľom A.\nC. B..\nVI.\nVyjadrenia žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka\n20. Žalobca zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu. Stanovisko ďalšieho účastníka konania má\nformu rozhodnutia, lebo obsahuje konštitutívny a záväzný prvok pre iné subjekty, preto musí obsahovať\nodôvodnenie ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp/3/2012 zo dňa 06.03.2012) aplikujúc správny poriadok\nako lex generalis. Nesúhlasí, aby sa na odôvodnenie stanoviska použil § 42 ods. 3 písm. a)\nZOVOP, lebo ten sa vzťahuje len na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie. Odôvodnenie\nstanoviska je založené na stručných a nepresných dôvodoch, len citácia zákonných ustanovení nie\nje dostatočným odôvodnením ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Sž 27/1999, rozhodnutie NSS ČR,\nBoh. A 2948/23). Ďalší účastník až v rámci argumentácie v súdnom konaní spomína utajované\nskutočnosti a zahranično-politické záujmy SR, ale pokiaľ existujú skutočnosti podliehajúce režimu\nzákona o utajovaných skutočnostiach ako podklad pre rozhodnutie, musí byť zabezpečená reálna\npreskúmateľnosť týchto rozhodnutí ( nález ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 308/2011).\nVII.\nKonanie na správnom súde\n21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva\nv správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\nPred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/266/2019. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.\nVIII.\nPojednávanie\n22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie rozhodol vo veci na\npojednávaní dňa 09.05.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania.\nPrávny zástupca žalobcu súdu podaním zo dňa 02.05.2024 oznámil, že na pojednávaní netrvá,\no čom boli upovedomení aj ostatní účastníci konania, na pojednávanie sa nikto z účastníkov konania\nnedostavil.\nIX.\nRelevantná právna úprava\n23. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej\nlen „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom\nverejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa §27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané\nrozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné\na ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom\npodľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v\nkonaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).\n29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOVOP“), ministerstvo hospodárstva rozhodne o žiadosti\nna udelenie licencie do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti\nministerstvo hospodárstva požiada ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstva\nobrany, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad.\n30. Podľa § 17 ods. 2 ZOVOP, orgány uvedené v odseku 1 a Slovenská informačná služba sú povinní\nsa k žiadosti vyjadriť do 30 dní odo dňa jej doručenia.\n31. Podľa § 17 ods. 3 ZOVOP , vyjadrenia orgánov uvedených v odseku I majú pre ministerstvo\nhospodárstva pri rozhodovaní o udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie odporúčajúci charakter\nokrem záporného vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k žiadosti o udelenie vývoznej licencie, ktoré\nje pre ministerstvo hospodárstva záväzné.\n32. Podľa § 20 písm. b) ZOVOP, ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o udelenie licencie, ak je\nto odôvodnené zahraničnopolitickými alebo bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky alebo je to\nv rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n33. Podľa § 42 ods. 3 písm. a) ZOVOP, na rozhodovanie o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na\nobchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa § 11 a na rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o licenciu podľa § 20, rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o vydanie globálnej transferovej licencie\npodľa § 25 ods. 6 a rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o vydanie individuálnej transferovej licencie\npodľa § 26 ods. 7 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkou, že odôvodnenie\nrozhodnutia o tom, že sa žiadosť q udelenie vývoznej licencie zamieta, obsahuje iba skutočnosť, že ide\no zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.\n34. Podľa § 21 ods.1,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov, (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci,\nnajmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom\npojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. (3)\nÚstne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.\n35. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je\nvylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa.\n36. Podľa § 13 ods. 1 Správneho poriadku, z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu\n(§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.\n37. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n\n38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n39. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový\nstav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej.\nX.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n40. Vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a\nadministratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa\npreskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako\naj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového a druhostupňového\nrozhodnutia. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n41. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. Rzž-107/2019, č.\n08680/2019-1050-32330 zo dňa 24. mája 2019, rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky\nč. 19306/2019-2061-54222 zo dňa 19. septembra 2019 a stanovisko Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20. mája\n2019. Úlohou správneho súdu nie je podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,\nsp. zn. 8Sžo/547/2009) pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale\nlen preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že zamietol žalobcovi\nžiadosť o udelenie vývoznej licencie výrobkov obranného priemyslu a služby podľa prílohy (VM\n4,5,6) v množstve 1 512 ks + 1 služba a cene XX.XXX.XXX eur zo Slovenskej republiky do Ugandy\npre konkrétne určeného zahraničného užívateľa Ministerstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy\nz dôvodu negatívneho stanoviska ďalšieho účastníka konania a druhostupňový správny orgán potvrdil\nrozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie.\n42. Správny súd sa postupne vyporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Súd dal za\npravdu žalobcovi v jeho žalobnej námietke, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov (§191 ods. 1 písm. d) SSP). Primárne vychádzal z návrhu žalobcu preskúmať\nv zmysle § 27 ods. 1 SSP aj zákonnosť stanoviska ďalšieho účastníka konania ako opatrenia\norgánu verejnej správy ako skôr vydaného rozhodnutia majúceho charakter záväzného zákonného\npodkladového rozhodnutia pre prvostupňové rozhodnutie, lebo ho nebolo možné preskúmať správnym\nsúdom samostatne podľa § 6 ods. 2 SSP. Záväzné stanovisko tu má osobitné postavenie, lebo\npodľa názoru súdu nie je samostatným rozhodnutím v správnom konaní, ale jeho obsah ( nesúhlas)\nje záväzným pre výrokovú časť rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na obsah námietok sa súd najprv\nvysporiadal s tým, či ďalší účastník postupoval pri odôvodňovaní svojho stanoviska správne podľa §\n42 ods. 3 písm. a) ZOVOP ako zákona lex specialis. Súd vychádzal z paragrafového znenia § 42\ncitovaného zákona, z ktorého obsahu vyplýva obligatórne použitie správneho poriadku na konanie\npodľa ZOVOP, ak ZOVOP neustanovuje inak. Inak je to určené práve pri niektorých výnimkách v §\n42 ods. 3 ZOVOP, na ktoré sa vzťahuje odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o dovoznú\nlicenciu. Ustanovenie § 42 ods. 3 písm. c) citovaného zákona je výnimkou výslovne pre správny orgán,\nktorý vydáva konkrétny druh rozhodnutia a to zamieta žiadosť o vývoznú licenciu, pritom ďalší účastník\ntakýmto orgánom nie je. On vypracúva len podkladové rozhodnutie (stanovisko) majúce odporúčací\ncharakter a pri nesúhlasnom stanovisku má účinky záväzku pre žalovaného zamietnuť žiadosť žalobcu.\nZ týchto dôvodov je súd toho názoru, že ďalší účastník konajúc na žiadosť žalovaného vyjadriť sa\nk žiadosti o vývoznú licenciu posudzovanú podľa ZOVOP bol povinný riadiť sa ustanoveniami § 47 ods.\n\n3 Správneho poriadku pri odôvodňovaní rozhodnutia. Obsah záväznej časti jeho stanoviska musí spĺňať\nminimálne štandardy náležitostí odôvodnenia správneho rozhodnutia vrátane prípadných individuálnych\naspektov prípadu ( pr. že konkrétne informácie spadajú pod režim utajovaných skutočností a sú\nk dispozícii na určitom mieste k nahliadnutiu). Samotné nesúhlasné stanovisko je odôvodnené dvomi\ndôvodmi, a to zahraničnopolitickým hľadiskom a že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore\ns kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície. Takéto formulácie odôvodnenia súd považuje za príliš všeobecné,\nformálne a vágne bez konkrétneho zdôvodnenia oboch dôvodov stanoviska, absentujú tu podklady pre\njeho vydanie, úvahy, z ktorých ďalší účastník vychádzal pri hodnotení podkladov a rovnako aj správna\núvaha pri použití právnych predpisov. Absencia úvah sa týka hlavne druhého dôvodu a podporne súd\nodkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 15.12.2010, č.j. 9 As 60/2010-125 („Zdejší\nsoud považuje v této souvislosti za nezbytné rovněž zdůraznit, že pouhý odkaz na existující denial\nčlenského státu EU, který není ani ve stanovisku ani v jiné části správního spisu blíže obsahově\nspecifikován, nepovažuje za dostačující...“). Správny súd si ustálil, že záväzné nesúhlasné stanovisko\nďalšieho účastníka konania trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Len odkaz na\nkritériá č. 4 a 7 Spoločnej pozície nemožno považovať za dostačujúce odôvodnenie ( rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 17. januára 2019, sp. zn .9As/204/ 2018-45, bod 23) tak\nzávažného opatrenia, ktoré má za následok povinnosť žalovaného zamietnuť žiadosť.\n42.1. Súd ďalej vychádzal z toho, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden\ncelok. Ministerstvo hospodárstva SR ako prvostupňový správny orgán je pri svojom rozhodovaní o\nžiadosti zákonne viazaný negatívnym stanoviskom ďalšieho účastníka konania v zmysle § 17 ods.\n3 ZOVOP. Žalobca v rozklade okrem iného napadol nedostatok odôvodnenia stanoviska ďalšieho\núčastníka, preto bolo povinnosťou druhostupňového odvolacieho orgánu (ministra) sa týmito námietkami\nzaoberať. Súd ďalej uvádza, že konanie o rozklade je prostriedkom na ochranu proti záväznému\nnegatívnemu stanovisku. S ohľadom na závažnosť záväzného nesúhlasného stanoviska pre výrokovú\nčasť rozhodnutia správneho orgánu nie je oprávnený správny orgán, ktorý rozhodnutie o žiadosti\nvydáva, sám záväzné stanovisko rušiť ani meniť. Nie je oprávnený sám podrobiť stanovisko vecnému\nprieskumu súc viazaný § 17 ods. 3 ZOVOP. Ale je oprávnený zaoberať sa jeho úplnosť, určitosťou\na zrozumiteľnosťou, lebo žalobca namieta v rozklade nedostatok odôvodnenia stanoviska. Žalobca\nv rozklade namieta absenciu odôvodnenia stanoviska, preto bol druhostupňový správny orgán povinný\nsa touto námietkou dôkladne zaoberať a v súčinnosti s rozkladovou komisiou ako jeho poradným\norgánom vyžiadať od ďalšieho účastníka potvrdenie alebo zmenu stanoviska. Rozkladová komisia\ntak neučinila, tým sama vystavila druhostupňový správny orgán riziku zrušenia druhostupňového\nrozhodnutia, aj keď prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 17 ods. 3 ZOVOP. Súd ďalej\nuvádza, že rozhodnutie poradnej odvolacej (rozkladovej) komisie poňaté do jej zápisnice z rokovania\no rozklade nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu v správnom súdnictve,\nkeďže poradná komisia nevydáva záväzné rozhodnutie a druhostupňový správny rozklad rozhodujúci\no rozklade nie je jej rozhodnutím viazaný (rozsudok NS SR zo dňa 18.04.2012, sp. zn.2 Sžo/31/2011).\nPritom z obsahu zápisnice rozkladovej komisie a odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu\nvyplýva, že v odôvodnení je väčšinou len skopírovaný text zo zápisnice, bez vlastnej riadnej správnej\núvahy.\n42.2. Súd dodáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu\nsúdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také\nrozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo\nbolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť\njazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy\nvykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké\núvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok\ndôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje\nskutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch\nodôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie\ndôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne\nzistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní\nvykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.\nPraha : C.H.Beck, 2018, s. 944).\n42.3. Nakoľko je obsah záväzného nesúhlasného stanoviska záväzný pre výrokovú časť rozhodnutia\nsprávneho orgánu a trpí vadou riadneho odôvodnenia, tým pádom trpí vadou nepreskúmateľnosti aj\n\ndruhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorého povinnosťou bolo pri potvrdení prvostupňového\nrozhodnutia riadne odôvodniť, prečo považoval odôvodnenie stanoviska za dostačujúce.\n42.4. K námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo nevyhovením jeho žiadosti na nariadenie\nústneho pojednávania súd uvádza, že celé správne konanie spadá po režim správneho poriadku.\nZákon neupravuje obligatórnu povinnosť správneho orgánu nariadiť vždy ústne pojednávania, ale len\nza splnenia podmienok uvedených v § 21 ods. 1 správneho priadku. Čiže pokiaľ aj žalovaný nenariadil\nústne pojednávanie, nedošlo u neho k procesnému pochybeniu v tomto smere, ale pochybením už bolo,\nže v rozhodnutí nezdôvodnil riadne svoj postup, lebo v rámci rozkladu sa žalobca ústneho pojednávania\ndožadoval. Súd preto uzavrel, že žalovaný nedostatočne odôvodnil rozhodnutie.\n42.5. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd zrušil druhostupňové rozhodnutie o rozklade\nz dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť ( §191 ods. 1 písm. d) SSP), lebo vychádzalo\nz nepreskúmateľného záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania. Súd zrušil len druhostupňové\nrozhodnutie napriek návrhu žalobcu zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a stanovisko ďalšieho účastníka,\nlebo podľa názoru je možné v rámci rozkladového konania dosiahnuť nápravu. V rámci rozkladového\nkonania bude nanovo posúdený obsah rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu a nanovo vo veci\nrozhodne.\n43. Súd vyhodnotil za dôvodnú námietku žalobcu, že skutkový stav vzatý orgánom verejnej správy\ndruhého stupňa za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo\nv nich nemá oporu a to z nasledovných dôvodov: V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je\nkonštatované, že žalobcov argument o exporte výrobkov obranného priemyslu do Ugandy z členských\nštátov EÚ, OBSE, NATO a ďalších medzinárodných organizácií (Česká republika, Bulharsko, Poľsko)\nje zavádzajúcim. Ale už v odôvodnení absentuje odôvodnenie tohto tvrdenia a v administratívnom\nspise nie je založená žiadna listina, ktorá by toto tvrdenie potvrdzovala. Naopak v administratívnom\nspise sa nachádzajú kópie vývozných licencií doložené žalobcom preukazujúce, že niektoré iné\nkrajiny majú vydanú vývoznú licenciu na výrobky obranného priemyslu do Ugandy, pritom z obsahu\nlicencií je zrejmý aj druh týchto výrobkov , medzi ktoré patria aj z kategórie kategóriu VM 4\n( špecifikovaná v bode 9 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktorých žiadal vývoznú licenciu aj\nžalobca. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia sa uvádza, že u vyššie uvádzaných krajín išlo\nvýrobky ľahkej vojenskej techniky, nepredstavujú bezpečnostné riziko a ohrozenie zahraničnopolitických\nzáujmov. V administratívnom spise je vývozná licencia vydaná v Českej republike vydaná na tanky\nT- 55AM1, ale absentujú tu akékoľvek listiny preukazujúce tvrdenie, že ide o ľahkú vojenskú\ntechniku resp. dôkazy preukazujúce, ktoré zbrane samo o sebe to bezpečnostné riziko či ohrozenie\nzahraničnopolitických záujmov predstavujú. Ďalej v administratívnom spise súdu chýba rozhodnutie\nresp. iná listina preukazujúca zamietnutie vývozu vojenského materiálu identického charakteru z Českej\nrepubliky do Ugandy, síce druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,\nže na zamietnutý vývoz prihliadal. Tento argument sa týka aj chýbajúcich dôkazov k tvrdeniam\ndruhostupňového správneho orgánu v odôvodnení, že: a) aj Česká republika a Poľsko notifikovali iné\nčlenské štáty EU o zamietnutých žiadostiach o udelení licencie na vývoz do Ugandy v obdobných\nprípadoch vývozu výrobkov obranného priemyslu identického charakteru; b) „z dôvodu poznatkov o\nosobách a entitách na ugandskej strane zapojených do ilegálneho presmerovania vojenského materiálu\nneželanému užívateľovi alebo na neželaný účel, uvedené závažné dôvody ohrozujú zahraničnopolitické\nzáujmy a medzinárodnú kredibilitu Slovenskej republiky“. Súd si teda nemal ako tieto tvrdenia overiť.\nŽalovaný síce v odôvodnení odkazuje na obsah listu ministra zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí, ale súd je toho názoru, že len list adresovaný žalobcovi dokonca mimo administratívneho\nkonania ( lebo samotný minister v liste uviedol, že žiadosť o prehodnotenie záporného stanoviska\nnemá oporu v správnom konaní a zákon mu nedáva možnosť stanovisko prehodnotiť) nemôže byť\nrelevantným dôkazom na vydanie tak závažného nesúhlasného záväzného stanoviska, len na ktorom\nby druhostupňový správny orgán mal potvrdiť prvostupňové rozhodnutie.\n43.1. Súdu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje logické odôvodnenie, ako len z obsahu\nstanoviska zistil: „že existovalo zjavné riziko zamýšľaného príjemcu použiť vojenskú technológiu alebo\nmateriál na agresiu proti inej krajine alebo na násilné uplatnenie územných požiadaviek a riziko, že sa\nv kupujúcej krajine zmení použitie alebo užívateľ vojenskej technológie alebo materiálu, resp. že sa\nopätovne vyvezú za nežiaducich podmienok“. Z obsahu textu stanoviska sa takéto tvrdenie nedá ani\nlen pri najmenšej snahe vyabstrahovať. V konečnom dôsledku tieto tvrdenia nemajú materiálny podklad\nv administratívnom spise.\n43.2. Z tohto vyplýva, že v administratívnom spise nie sú dostatočne relevantné podklady na podporu\ntvrdení uvádzaných v druhostupňovom rozhodnutí, preto nemohol správny súd preskúmať zákonnosť\n\ndruhostupňového rozhodnutia aj z tohto hľadiska a zrušil druhostupňové rozhodnutie aj podľa §191 ods.\n1 písm. f) SSP.\n44. Súd dal za pravdu žalobcovi aj v jeho žalobnom bode, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nvo veci samej. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vydanie vývoznej licencie bolo treba aplikovať\nv správnom konaní ZOVOP ako lex specialis a správny poriadok ako lex generalis. Súd posudzujúc\nzákonnosť konania žalovaného dospel k záveru, že žalovaný ako správny orgán porušil svoju povinnosť\nvyplývajúcu z § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď nedal možnosť žalobcovi, aby sa pred vydaním\nrozhodnutia vyjadril k stanovisku ďalšieho účastníka ako podkladu rozhodnutia, aj keď išlo o nesúhlasné\nstanovisko. Vyplynulo to aj z samotného vyjadrenia žalovaného. Ak sa mal žalobca k podkladu vyjadriť,\nmal mať podklad v písomnej forme k dispozícii. Aj keď medzi sporovými stranami nebolo sporné, že\npred vydaním rozhodnutia prebiehala komunikácia žalobcu a ďalšieho účastníka, ale z administratívneho\nspisu nevyplynulo a nikto to ani netvrdil, že by sa do dispozície žalobcu dostalo písomné stanovisko pred\nvydaním prvostupňového rozhodnutia. Súd berie na vedomie argument žalovaného, že mali nesúhlasné\nstanovisko, ktoré ho zaväzovalo rozhodnúť o nevydaní vývoznej licencie, avšak pri zákonnej aplikácii\nsprávneho poriadku v administratívnom konaní je povinný nezabúdať na práva účastníkov konania, tým\npádom aj na jeho povinnosť dodržať postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Túto vadu neodstránil\nani druhostupňový správny orgán.\n45. Súd dal za pravdu žalobcovi v námietke ohľadom A. C. B., ktorý je zamestnancom ďalšieho účastníka\nako správneho orgánu iného stupňa a podieľal sa na príprave podkladov na vydanie stanoviska\nďalším účastníkom z titulu svojho statusu riaditeľa odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu. Pritom\npodklady boli pripravované v priebehu prvostupňového konania žalovaného. Súd mal preukázané, že\nA. C. B. sa zúčastnil druhostupňového rozkladového konania ako člen rozkladovej komisie. Za účelom\nposúdenia tejto žalobnej námietky súd vychádzal podporne z obsahu administratívneho spisu ako aj\nvyjadrení účastníkov. Z administratívneho spisu vyplýva, že obe žiadosti žalobcu ohľadom vznesenej\nnámietky proti A. B. pre jeho predpojatosť k veci boli zamietnuté. Súd tu vychádzal z myšlienkového\npochodu, že všeobecným záujmom je, aby bolo správne konanie objektívne a nestranné. Zamestnanec\nsprávneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pred správnymi orgánmi, ak sa\nv tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Zákon však\nurčuje len podmienku iného stupňa, nedeklaruje typ ani model konania. Správny orgán rozhodujúci\no žiadosti mal prijať všetky racionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať za účelom\nzabránenia tomu, aby v rámci rozhodovania o rozklade proti zamietajúcemu rozhodnutiu žalovaného\nneparticipoval zamestnanec, ktorý participoval pri zozbieravaní podkladov na vyhotovenie stanoviska\nďalším účastníkom. Platí, že z prejednávania a rozhodovania veci je vylúčený aj člen komisie, ktorá\nuskutočňuje konanie a to z tých istých dôvodov ako je to podľa § 9 správneho poriadku. V našom\nprípade ide o člena rozkladovej komisie, ktorá síce nie je správnym orgánom, ale jej činnosť a závery\nsú podkladom pre rozhodnutie žalovaného v súvislosti s preskúmavaním námietok žalobcu v rozklade.\nVzhľadom na preukázané skutkové okolnosti spočívajúce v podieľaní sa A. B. z titulu svojej funkcie na\npríprave podkladov pre svojho zamestnávateľa ako ďalšieho účastníka, v rámci prvostupňového konania\na fakt, že ako člen rozkladovej komisie rozhodoval o rozklade, je súd toho názoru, že A. C. B. mal byť\nvylúčený z členstva v rozkladovej komisii práve pre pomer veci. Žalobca namietal aj to, že s menovaným\nkomunikoval aj osobne, že mu A. B. ukladal povinnosti pre splnenie rôznych podmienok a ďalší účastník\nto v súdnom konaní ani nepoprel, preto súd v tomto vidí dôvod pochybnosti o nepredpojatosti. Ďalší\ndôvod pochybnosti o nepredpojatosti vidí súd v tom, že v rámci ďalšieho účastníka boli predkladané\npodklady na danie súhlasu/ nesúhlasu na vydanie licencie, čiže len zoznam ním predložených podkladov\nmal vplyv na nedanie súhlasu. A následne ako člen rozkladovej komisie mal posudzovať rozklad. Súd tu\nvidí jeho predpojatosť aj v tom, že v zápisnici z zasadnutia rozkladovej komisie sa uvádzajú skutočnosti,\nktoré nemajú oporu v administratívnom spise a teda nebyť A. B., nemali by sa o nich ostatní členovia\nkomisie ako dozvedieť. Na druhej strane žalobcovi už nebol daný priestor dostaviť sa na zasadnutie\nrozkladovej komisie a vyjadriť sa k tomu, resp. apoň možnosť sa vyjadriť k záverom rozkladovej komisie\nuvedeným v jej zápisnici. Súd je toho názoru, že z dôvodu ponechania člena A. B. v rozkladovej komisii,\nsíce vzhľadom na vyššie uvedené mal byť vylúčený, došlo aj z toho dôvodu k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia. Preto súd zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného aj podľa §191 ods. 1 písm. g) SSP.\n46. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry\ndospel k záveru, že žalovaný v tomto štádiu konania nedisponuje dôkazmi na preukázanie\noprávnenosti jeho rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje\ndruhostupňové rozhodnutie čím sa stalo nepreskúmateľné, závery rozhodnutia nekorešpondujú\n\ns zisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, druhostupňové rozhodnutie je z tohto dôvodu predčasné a trpí\nvadou nezákonnosti, čo vedie k jeho zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP a k vráteniu veci\nžalovanému na ďalšie konanie. Súd však nepostupoval v zmysle § 191 ods. 3 písm. a), b) SSP a nezrušil\nprvostupňové rozhodnutie ani stanovisko ďalšieho účastníka, zrušil len druhostupňové rozhodnutie\nžalovaného pre procesné vady a má za to, že druhostupňový správny orgán zjedná nápravu. Z dôvodu\nzrušenia rozhodnutia pre procesné vady súd neposudzoval už námietku žalobcu ohľadom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP), lebo by to bolo predčasné.\n47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n48. Úlohou žalovaného ako druhostupňového orgánu verejnej správy bude primárne\nzostaviť\nnovú rozkladovú komisiu, ktorej členom nebude A. C. B.. Následne sa riadne vyporiada so všetkými\nnámietkami žalobcu obsiahnutými v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu. Osobitne, majúc\nvedomosť o nesúhlasnom stanovisku ďalšieho účastníka, vyzve ho na doplnenie riadneho odôvodnenia\na uvedenie buď konkrétnych skutočností, ktoré ho viedli k vydaniu nesúhlasu alebo k takému\nodôvodneniu, v ktorom uvedie miesto, na ktorom sú dôkazy k jeho dôvodom k dispozícii pre účastníkov\nkonania k nahliadnutiu odvolajúc sa prípadne na zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností v znení neskorších predpisov. Prípadne, ak to bude považovať za potrebné, požiada\nďalšieho účastníka zapožičať mu jeho celý administratívny spis majúc však na vedomí, že nemá\noprávnenie vecne preskúmavať stanovisko a preverovanie v ňom, či sa v ňom nachádzajú listiny\npreukazujúce nevydané vývozné licencie na vývoz tovaru do Ugandy z iných krajín EÚ. Správny súd\nuž len v závere uvádza, že na obsah a náležitosti stanoviska ďalšieho účastníka sa nevzťahuje režim\n§ 42 ods. 3 písm. b) zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu; pokiaľ\nby sa vzťahoval, bolo by to v predmetnom právnom predpise deklarované. Ak rozkladová komisia\nvyhotoví z prejednania rozkladu zápisnicu, žalovaný ju zašle žalobcovi na vyjadrenie. Následne minister\nhospodárstva v súčinnosti s rozkladovou komisiou vyhodnotí všetky skutočnosti aplikujúc správnu\núvahu, vo veci opäť rozhodne a rozhodnutie riadne vecne odôvodní. Jasne a zrozumiteľne sa vyjadrí\nku všetkým svojím záverom, presne uvedie aké myšlienkové pochody ho doviedli k jeho záverom\na konečnému rozhodnutiu.\n49. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo\nreagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia\nÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,\ns ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre procesné pochybenia\nžalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP a preto už nebolo potrebné vyporiadavať sa\ns ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej stránky veci.\n50. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. O\nnáhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a právo na náhradu\ntrov konania mu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.\n51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}