{"guid": "ede375c5-6231-4f46-a232-b40a27897291:d4aacc33-84fc-4095-8ea2-4d77740ec295", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201624.2", "spisova_znacka": "BA-2S/234/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/234/2019 z 4. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. decembra 2024, sp. zn. BA-2S/234/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201624.2", "identifikacne_cislo": "1019201624", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/392", "nazov": "zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/392-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4aacc33-84fc-4095-8ea2-4d77740ec295", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201624.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201624.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201624.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/234/2019\n1019201624\n04. 12. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201624.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr.\nMilady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: S.M.S., spol. s r.o., Pionierska\n423, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 610 811, právne zastúpený: Advokátska kancelária SEMANČÍN\n& PARTNERS s.r.o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 567 942, proti žalovanému:\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka konania: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Hlboká cesta 2, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 19304/2019-2061-54253 zo dňa 19.09.2019 a opatrenia – stanoviska ďalšieho účastníka\nkonania č. XXXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXXX zo dňa 20.05.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie ministra hospodárstva Slovenskej republiky č.\n19304/2019-2061-54253 zo dňa 19.09.2019, rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky č. Rzž-108/2019, č. 08678/2019-1050-32334 zo dňa 24.05.2019 a stanovisko Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. XXXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXXX\nzo dňa 20.05.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nIII. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca doručil žalovanému dňa 07.12.2018 žiadosť o udelenie dovoznej licencie na dovoz výrobkov\nobranného priemyslu (ďalej len „žiadosť o dovoz“) podľa prílohy (VM 6) v množstve XX A. B. C. X\nXXX XXX D. z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky pre zahraničného užívateľa\nMinisterstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy (ďalej len „MO Ugandy“) podľa § 16 zákona č.\n392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu v znení účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „ZOVOP“).\n2. Žiadosť bola previazaná so žiadosťou žalobcu z toho istého dňa o udelenie vývoznej licencie na\nvývoz výrobkov obranného priemyslu (ďalej len „žiadosť o vývoz“) a služby podľa prílohy (VM 4, 5, 6)\nv množstve X XXX A. + X E. spolu v cene XX XXX XXX eur z územia Slovenskej republiky na územie\nUgandy pre zahraničného užívateľa MO Ugandy.\n\n3. Ďalší účastník konania – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky\n(ďalej len „MZV“) stanoviskom č. XXXXXX/XXXX – F. zo dňa 20.05.2019 (ďalej len „napadnuté\nstanovisko“) oznámilo, že zo zahraničnopolitického hľadiska nesúhlasí s udelením licencie, ktorá bola\npredmetom žiadosti o vývoz a uviedol, že realizácia predmetného obchodného prípadu by bola v rozpore\ns kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície Rady EÚ 2008/944/SZBP z 08.12.2008, ktorou sa vymedzujú\nspoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (ďalej len „Spoločná\npozícia EÚ“).\n4. Žalovaný rozhodnutím č. Rzž-108/2019, č. 8678/2019-1050-32334 zo dňa 24.05.2019 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu o dovoz dôvodiac jej priamou viazanosťou\nna žiadosť o vývoz do Ugandy, ktorá bola z dôvodu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej\nrepubliky rozhodnutím č. Rzž-107/2019, č. 08680/2019-32330 zo dňa 27.05.2019 zamietnutá (ďalej len\n„previazané rozhodnutie“).\n5. Minister hospodárstva rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 19304/2019 – 2061 – 54253 zo dňa 19.09.2019 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“).\nII.\nPodstatné argumenty žalobcu\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia, napadnutého rozhodnutia ako aj napadnutého stanoviska, pričom\nnavrhoval ich zrušenie, vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania.\n7. Žalobca namietal, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o dovoz bolo vydané na základe napadnutého\nstanoviska, ktoré neobsahovalo žiadne odôvodnenie. Z § 42 ods. 3 ZOVOP jednoznačne vyplýva, že\nodôvodnenie v rozsahu, že sa žiadosť o udelenie vývoznej licencie zamieta, s poukazom na skutočnosť,\nže ide o zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, môže uviesť len žalovaný\nv rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie. Z predmetného ustanovenia, ani zo žiadneho\niného ustanovenia, nevyplýva možnosť pre ďalšieho účastníka vydať neodôvodnené stanovisko. Ďalší\núčastník vydal neodôvodnené stanovisko, ktoré má formu rozhodnutia, keďže obsahuje konštitutívny\na záväzný prvok pre iné subjekty, a teda musí obsahovať odôvodnenie aplikujúc zák. č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“)\nako lex generalis. Na odôvodnenie stanoviska nemožno použiť § 42 ods. 3 písm. a) ZOVOP, ktorý sa\nvzťahuje len na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie. Z obsahu napadnutého stanoviska\nnie je možné zistiť ako ďalší účastník postupoval a dôvody jeho rozhodnutia. Dôvodom na absenciu\nodôvodnenia v stanovisku nemôžu byť utajované skutočnosti, lebo všetci predstavitelia žalobcu majú\nbezpečnostnú previerku. Ani následné osobné stretnutia, emaily či rozhovory nemôžu nahradiť zákonné\nnáležitosti napadnutého stanoviska. Žalobca aj v rozklade namietal neodôvodnenosť stanoviska, pričom\nminister sa v tomto smere vôbec s jeho argumentáciou nevysporiadal. Žalovaný pochybil, keď napadnuté\nstanovisko akceptoval a založil na ňom svoje rozhodnutie.\n8. Žalobca mal tiež za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. Do Ugandy exportujú výrobky obranného\npriemyslu viaceré členské štáty EÚ, OBSE, NATO a ďalších medzinárodných organizácií (Česká\nrepublika, Bulharsko, Poľsko), pričom sú viazané rovnakými pravidlami upravujúcimi vývoz výrobkov\nobranného priemyslu ako Slovenská republika. Žalobca v konaní predložil kópie vývozných licencií\nvydaných Českou republikou, Bulharskom a Poľskom, pričom žalovaný dospel k záveru, že tieto\nnemožno porovnávať s predmetným prípadom, keďže sa vzťahujú na ľahkú vojenskú techniku, a teda\nnepredstavujú bezpečnostné riziko a ohrozenie zahraničnopolitických záujmov. Žalobcom predložená\nlicencia vydaná českou licenčnou autoritou bola vydaná na tanky G.- XXXXX, ktoré nemožno považovať\nza „ľahkú vojenskú techniku“. Takisto žalobcom predložená licencia vydaná českou licenčnou autoritou\nna kategóriu VM 4 (H., G., I., I. E., J. K. L. B. M., súvisiace zariadenia a príslušenstvo, ako aj ich špeciálne\nkonštruované súčasti). Výrobky obranného priemyslu, pre ktoré žiadal žalobca vydanie vývoznej\nlicencie predstavujú o. i. aj kategóriu výrobkov obranného priemyslu VM 4. Naviac z administratívneho\nspisu nevyplýva, že by napadnuté stanovisko vyplývalo práve z charakteristiky výrobkov, ktorých\nsa vývozná licencia týkala a rovnako tak v administratívnom spise neexistuje dôkaz o tom, že by\n\nľahká vojenská technika vyvezená do Ugandy nepredstavovala bezpečnostné riziko a ohrozenie\nzahraničnopolitických záujmov. Nebolo tak zrejmé, na základe akých podkladov rozkladová komisia\ndospela k uvedenému záveru. Význam Ugandy ako stabilného partnera v regióne vyzdvihol aj bývalý\nposlanec Európskeho parlamentu D. A., vo svojom vyjadrení zo dňa 12.06.2019, o ktoré ho žalobca\npožiadal ako nezávislého odborníka na zahraničnú politiku, pričom žalovaný na uvedené vyjadrenie\nneprihliadal ako na subjektívne, hoci bolo založené na osobných skúsenostiach. Žalobca zdôraznil\npovinnosť správnych orgánov náležite zistiť skutočný stav veci, pričom činnosť, ktorú v Ugande p. A.\nvykonával a z ktorej svoje skúsenosti získal, bola preukázateľne verejnou činnosťou pri plnení úloh vo\nverejnom záujme, na ktoré bol poverený Európskou úniou. Jeho názor na postavenie a situáciu v Ugande\nbolo teda jednoznačne vyjadrením jeho objektívnych zistení.\n9. Záver o tom, že udelenie licencie by bolo v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ,\npovažoval žalobca za nesprávny. Neexistujú preukázateľné dôvody domnievať sa, že existuje riziko\nrozporu s kritériami Spoločnej pozície, ani relevantné závery štátnych orgánov, predstaviteľov ani\nmedzinárodných organizácií, ktoré by konštatovali, že N. je ohrozením regionálnej mieru, bezpečnosti a\nstability alebo že hrozí, že sa zmení použitie alebo užívateľ vojenskej technológie alebo materiálu, alebo\nže sa technológia alebo materiál opätovne vyvezú za nežiaducich podmienok. Otázka reexportu bola\njednoznačne vyriešená potvrdením pravosti certifikátu konečného užívateľa. V súvislosti s uistením, že\nnedôjde k reexportu sa uskutočnilo aj stretnutie v Nairobi, kde bola táto skutočnosť opäť bezvýhradne\npotvrdená. S poukazom na tieto dôkazy je nepochybné, že skutkový stav odporuje odvolávke na\nkritérium č. 7 Spoločnej pozície EÚ.\n10. Vo vzťahu ku kritériu č. 4 Spoločnej pozície EÚ žalobca poukázal na situáciu v Ugande a postavenie\ntejto krajiny, najmä na spoluprácu s EÚ a pôsobenie v mierových misiách, ktoré nemôžu zakladať dôvod\nna vydanie negatívneho stanoviska z dôvodu, že by zamýšľaný príjemca vojenskú technológiu alebo\nmateriál použil na agresiu proti inej krajine. Dôkazy, potvrdenia zo strany Ugandy ako aj vyjadrenia\nzástupcov MO Ugandy a predstaviteľov Ugandy na spoločných stretnutiach jednoznačne potvrdili\nmožnosť vývozu do Ugandy aj podľa článku 5 Spoločnej pozície EÚ.\n11. Rovnako závery rozkladovej komisie o tom, že Česká republika a Poľsko notifikovali v obdobných\nprípadoch vývozu výrobkov obranného priemyslu identického charakteru iné členské štáty EU o\nzamietnutých žiadostiach o udelení licencie na vývoz do Ugandy z rovnako závažných dôvodov, nemajú\noporu v spise. Nebolo tak zrejmé, akým spôsobom dospela rozkladová komisia k uvedenému zisteniu.\nRozkladová komisia bez akéhokoľvek dôkazu považovala za relevantné, že aj Česká republika či Poľsko\nzamietli vývozné licencie do Ugandy, ale nezobrala do úvahy predložené dôkazy o licenciách udelených\ntýmito členskými štátmi. Naviac správna úvaha ministra pri posudzovaní uvedených tvrdení a dôkazov\nnie je známa, keďže sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza. Konaním žalovaného ako aj ďalšieho\núčastníka došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v prvom\naj v druhom stupni, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n12. Žalobca zdôraznil, že bol porušený princíp jeho legitímneho očakávania, keďže žalovaný mu dňa\n20.02.2019 udelil dovoznú licenciu na dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska na účel exportu\ndo Ugandy. Tieto výrobky obranného priemyslu mali byť súčasťou dodávky, ktorá sa mala vyviesť do\nUgandy na základe vývoznej licencie, ktorá bola zamietnutá previazaným rozhodnutím. Vo februári\n2019 vydal ďalší účastník súhlasné stanovisko na dovoz výrobkov obranného priemyslu, ktoré sa\nmali vyviesť do Ugandy konečnému užívateľovi MO Ugandy, pričom na základe udelenia tejto licencie\nžalobca zintenzívnil a začal vykonávať rozsiahlejšie aktivity v súvislosti s predajom výrobkov obranného\npriemyslu do Ugandy, avšak licencia na vývoz tých istých výrobkov udelená nebola. V žiadosti o dovoznú\nlicenciu bol jasne označený účel dovozu zo Srbska, a to reexport a aj konečný užívateľ v Ugande a\ntaktiež skutočnosť, že ide o súčasť žiadosti o vývoznú licenciu z decembra 2018. Záver rozkladovej\nkomisie, že žiadosť o dovoznú licenciu neobsahovala doklady vzťahujúce sa k plánovanému a presne\nurčenému vývozu, považoval žalobca za účelové a nezodpovedajúce obsahu administratívneho spisu.\n13. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy videl žalobca aj v tom,\nže prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie boli vydané bez toho, aby bol žalobca pred\nich vydaním vyzvaný na vyjadrenie sa k ich podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne aby mal\nmožnosť navrhnúť ich doplnenie. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 písm. b) ZOVOP sa na rozhodnutie\no zamietnutí žiadosti o licenciu podľa § 20 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s taxatívne\n\nvymedzenými výnimkami. Medzi tieto výnimky nepatrí možnosť neumožniť využiť zákonné právo na\noboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia.\n14. Žalobca tiež poukázal na § 20 písm. c) ZOVOP, v zmysle ktorého sa žiadosť o udelenie licencie\nzamietne, ak neuplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o neudelení dovoznej licencie alebo vývoznej\nlicencie a nezmenili sa skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti. Pokiaľ by mal žalobca zachované\nprávo na oboznámenie sa s podkladmi a prvostupňový orgán by mu dal možnosť ešte pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia sa oboznámiť so napadnutým stanoviskom, mohol by vyhodnotiť riziko\nneudelenia licencie z neho vyplývajúce a využiť zákonnú možnosť späťvzatia žiadosti o vývoznú licenciu.\nŽalobca tak v dôsledku nezákonného postupu správnych orgánov stratil možnosť udelenia licencie až na\ndobu troch rokov, pretože nielen že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o neudelení vývoznej licencie,\nale žalobca ani nepozná skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti, a teda ani nevie, kedy a či sa\nuž zmenili, aby mohol požiadať o vydanie licencie. Za neprijateľný žalobca považoval záver rozkladovej\nkomisie, že prvostupňový správny orgán neporušil procesné práva účastníka konania, pretože akékoľvek\nprípadné vyjadrenie účastníka konania by v danom prípade nemalo žiadnu relevanciu. Uvedeným\nrozkladová komisia poprela zmysel a význam uvedeného inštitútu a arbitrárne odňala žalobcovi právo\nna obhajobu.\n15. Za závažné porušenie ustanovení o konaní považoval žalobca skutočnosť, že na druhom stupni sa\nzúčastnil prejedávania veci O. H. D., ktorý sa už skôr zúčastnil na konaní ako zamestnanec ďalšieho\núčastníka pri vydávaní napadnutého stanoviska, ktoré bolo jediným dôvodom zamietnutia žiadostí o\nudelenie licencie na prvom stupni správneho konania, čo predstavuje jednoznačný konflikt záujmov.\nÚčasťou zamestnanca, ktorý sa podieľal na vydaní negatívneho stanoviska v rozkladovej komisii,\ntento zamestnanec ďalšieho účastníka v podstate hlasoval o správnosti napadnutého stanoviska, na\nktorého vydaní sa podieľal, čo bolo v priamom rozpore s účelom rozkladového konania ako opravného\nprostriedku. Žalobca mal za to, že bolo potrebné analogicky aplikovať § 9 ods. 2 Správneho poriadku,\nz ktorého je zrejmé, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto\nsa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Člen rozkladovej\nkomisie mal byť vylúčený, ak sa zúčastňoval na konaní nielen v rámci vydania meritórneho rozhodnutia,\nvoči ktorému smeruje rozklad, ale aj na vydaní subsumujúceho správneho aktu – napadnutého\nstanoviska, z ktorého meritórne rozhodnutie vychádza. Len takýmto spôsobom bolo totiž možné\ndosiahnuť účel inštitútu obligatórneho vylúčenia podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku. V princípe došlo\nk tomu, že člen rozkladovej komisie posudzoval svoje vlastné vyjadrenie (na príprave ktorého sa osobne\npodieľal on, jeho podriadený ako aj jeho nadriadená), ktoré bolo ako súčasť meritórneho rozhodnutia\npreskúmavané v rozkladovom konaní. O. D. sa podieľal na vydávaní napadnutého stanoviska, a preto\nnemohol byť členom rozkladovej komisie a z druhostupňového konania mal byť vylúčený.\n16. Žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za rozporné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď\nv jeho odôvodnení prevažoval opis zistení a vyjadrení rozkladovej komisie, ktorá je len poradným\norgánom ministra, vlastné odôvodnenie ministra je obsahovo všeobecné a nespĺňa zákonné náležitosti;\nneobsahuje vyjadrenie ministra, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ani ako použil správnu\núvahu, ani to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie sa tak javí ako\nrozhodnutie rozkladovej komisie. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný nevyhovel žiadosti o nariadenie\nústneho pojednávania, pričom p. D. rozkladová komisia vypočula a dala mu možnosť sa vyjadriť\nk napadnutému stanovisku, ktorým postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a k zvýhodneniu\nďalšieho účastníka.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal, že v napadnutom stanovisku\nďalší účastník oznámil, že zo zahraničnopolitického hľadiska nesúhlasí s udelením vývoznej licencie,\npretože realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície\nEÚ. Keďže ďalší účastník predložil záporné vyjadrenie k udeleniu vývoznej licencie a previazaným\nrozhodnutím bola zamietnutá žiadosť z dôvodu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky,\nžalovaný zamietol aj žiadosť žalobcu o udelenie dovoznej licencie z dôvodu jej priamej viazanosti\nna žiadosť o vývoz. Posúdenie žiadosti zo strany ďalšieho účastníka predstavuje zvrchované právo\na predovšetkým zodpovednosť štátnej autority kontrolovať a regulovať medzinárodný obchod so\n\nzbraňami. Žalovaný napadnuté stanovisko rešpektoval, keďže záporné vyjadrenie ďalšieho účastníka\nk žiadosti o udelenie dovoznej licencie má pre žalovaného v zmysle § 17 ods. 3 ZOVOP odporúčajúci\ncharakter. Žalobca bol o dôvodoch záporného stanoviska osobne informovaný počas početných\nrokovaní na MZV. Z napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že napadnuté stanovisko bolo poskytnuté\nprocesne správne podľa § 17 ods. 1 a 2 ZOVOP a žalovaný nemal právomoc skúmať jeho obsah a\nuvádzané dôvody.\n18. Pokiaľ žalobca namietal absenciu odôvodnenia napadnutého stanoviska, žalovaný mal za to, že toto\nbolo dostatočne odôvodnené zahraničnopolitickými dôvodmi a rozporom s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej\npozície EÚ, ktoré argumenty sú dostatočným zdôvodnením zamietavého stanoviska. Žalovaný mal\nzákonom stanovenú povinnosť ho v plnom rozsahu rešpektovať a nemohol sa od neho odkloniť. V\nnadväznosti naň zaslal ďalší účastník žalovanému i nesúhlas k žiadosti o dovoznú licenciu. Zároveň\npoukázal, že žiaden právny predpis neustanovuje obsahové náležitosti záväzného stanoviska, resp.\nrozsah odôvodnenia. Naviac záväzné stanovisko by ani nemalo byť podrobnejšie špecifikované, keďže\ntakéto informácie by mohli byť predmetom ochrany utajovaných skutočností. Napadnuté rozhodnutie\nje jednoznačné a žalovaný sa v ňom dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými\nnámietkami žalobcu uvedenými v rozklade.\n19. Skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia, plne vychádza z administratívnych\nspisov a má v nich oporu. Na žalobcom predložené stanovisko bývalého poslanca Európskeho\nparlamentu D. A. zo dňa 12.06.2019 o bezpečnostnej situácii v Ugande nemohol v konaní prihliadať,\npretože je subjektívne, založené na osobných pocitoch a skúsenostiach. V licenčnom konaní majú pre\nžalovaného v zmysle § 17 ods. 3 ZOVOP odporúčajúci charakter vyjadrenia MZV, ministerstva vnútra,\nministerstva obrany, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu a záporné\nvyjadrenie MZV k žiadosti o udelenie vývoznej licencie bolo pre žalovaného záväzné.\n20. Podľa žalovaného princíp legitímneho očakávania nemožno uplatňovať vo vzťahu k objektívne\nrozdielnym prípadom. Porušením precedenčnej zásady by bolo, ak by žalovaný o totožných žiadostiach\no udelenie licencií rozhodol odlišne (t. j. v jednom prípade by licenciu udelil a v inom prípade by jej\nudelenie zamietol). V tomto smere žalovaný poukázal na čl. 1 ods. 1 Spoločnej pozície EÚ, v zmysle\nktorého každý členský štát posudzuje podané žiadosti o vývoznú licenciu od prípadu k prípadu podľa\nkritérií uvedených v článku 2. V súvislosti s udelením licencie na dovoz výrobkov obranného priemyslu\nurčených na následný vývoz do Ugandy vo februári 2019 žalovaný uviedol, že ďalší účastník túto licenciu\nposudzoval výlučne ako dovoznú licenciu zo Srbska, pričom vyhodnocoval zahraničnopolitické aspekty\na skúmal predloženú dokumentáciu len vo vzťahu k dovozu zo Srbska. Nemožno vždy nemennosť\nlegitímne očakávať tam, kde je orgánu daná diskrečná právomoc.\n21. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán ho opomenul vyzvať na\nvyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia, žalovaný uviedol, že neboli porušené jeho procesné práva,\npretože akékoľvek prípadné vyjadrenie by v rámci licenčného konania nemalo žiadnu relevanciu; v\npredmetnom konaní bolo rozhodujúce napadnuté stanovisko k žiadosti o udelenie vývoznej licencie,\nktorá bezprostredne súvisela s posudzovanou dovoznou licenciou z Českej republiky. Namietané\nkonanie žalovaného nebolo takým procesným pochybením, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť\nvydaného rozhodnutia. Žalobca ako podnikateľ musí znášať určité podnikateľské riziko spojené s tým,\nže obchoduje so špeciálnou komoditou a s rizikovou krajinou, pričom okrem vlastných obchodných\nzáujmov musí rešpektovať záujem štátu na zabezpečení ochrany obchodovania s výrobkami obranného\npriemyslu a s tým súvisiacu osobitnú opatrnosť a starostlivé preverovanie každej podanej žiadosti.\n22. O dvoch námietkach zaujatosti vznesených žalobcom proti O. D. bolo rozhodnuté tak, že O. D.\nnie je vylúčený z prejednávania a hlasovania v rozkladovej komisii v konaniach o rozkladoch žalobcu,\npretože nebol preukázaný pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a súčasne sa v tej\nistej veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. O. D. sa nezúčastnil\nna prejednávaní a rozhodovaní danej veci na správnom orgáne prvého stupňa ani nevydal napadnuté\nstanovisko, toto vydala J. P., generálna riaditeľka sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej\nspolupráce a humanitárnej pomoci MZV. Nebola tak narušená zásada dvojinštančnosti správneho\nkonania. Rovnako nebol preukázaný vzťah osobného či majetkového záujmu O. D. k prejednávanej veci\na účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Námietky zaujatosti\nboli formulované všeobecne bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré by nasvedčovali existenciu\n\npomeru O. D. k veci alebo k účastníkom konania. V licenčnom konaní bol správnym orgánom žalovaný a\nnie ďalší účastník, pričom rozkladová komisia je iba odborným poradným orgánom ministra, ktorý nemá\nrozhodovaciu právomoc.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka\n23. Ďalší účastník konania navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, s tým, že sa stotožnil s vyjadrením\nžalovaného k podanej žalobe.\n24. V konaní o posudzovaní žiadosti o udelenie licencie na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu mal ďalší účastník zákonom presne ustanovený rozsah a spôsob a v jeho medziach aj konal.\nAkékoľvek ďalšie úkony, napríklad vecné zdôvodnenie napadnutého stanoviska, by bolo v rozpore nielen\ns účelom ustanovenia § 42 ods. 3 ZOVOP, ale išlo by o svojvôľu pri jeho vydávaní, čo by sa priečilo\npožiadavke právnej istoty. Neexistenciu kvalitatívnych a formálnych požiadaviek v ZOVOP pre vydanie\nnegatívneho stanoviska, je možné posúdiť v kontexte účelu a zmyslu ústavnej normy zakotvenej v\nčl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Kvalitatívna (materiálna) požiadavka je, aby úvaha ďalšieho účastníka bola\nobmedzená iba vecnou logikou pri posudzovaní existencie konkrétnych zahraničnopolitických záujmov\nSlovenskej republiky, pričom zákonodarca ustanovil materiálny korektív výlučne vecnou úvahou o tomto\nzáujme, bez požiadavky na uvedenie dôvodov. To, že žalobca nevedel z napadnutého stanoviska vyvodiť\ndôvody neznamená, že tieto dôvody neexistovali a úvaha ďalšieho účastníka pri vydaní napadnutého\nstanoviska bola arbitrárna. Formálne požiadavky implicitne znamenajú dodržanie hmotnoprávnych a\nprocesnoprávnych ustanovení v postupe, pri posudzovaní a v predkladaní napadnutého stanoviska, čo\ndodržané bolo.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn. BA-2S/234/2019. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom\nv záhlaví tohto rozsudku.\n26. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté\na prvostupňové rozhodnutie a napadnuté stanovisko, vrátane ich vydaniu predchádzajúcemu postupu\nv administratívnom konaní, a to výlučne v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru o potrebe ich\nzrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\n27. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov v\nznení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov v\nznení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n29. Správny súd v Bratislave vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani\njeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle tunajšieho súdu a rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 04.12.2024 (§137 ods. 4 SSP).\n\n30. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom\nverejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané\nrozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné\na ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom\npodľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v\nkonaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).\n33. Podľa § 17 ods. 1 ZOVOP, ministerstvo hospodárstva rozhodne o žiadosti na udelenie licencie do 60\ndní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti ministerstvo hospodárstva požiada\nministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu\na Národný bezpečnostný úrad.\n34. Podľa § 17 ods. 3 ZOVOP, vyjadrenia orgánov uvedených v odseku 1 majú pre ministerstvo\nhospodárstva pri rozhodovaní o udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie odporúčajúci charakter\nokrem záporného vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k žiadosti o udelenie vývoznej licencie, ktoré\nje pre ministerstvo hospodárstva záväzné.\n35. Podľa § 20 písm. b) ZOVOP, ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o udelenie licencie, ak je\nto odôvodnené zahraničnopolitickými alebo bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky alebo je to\nv rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n36. Podľa § 42 ods. 3 písm. a) ZOVOP, na rozhodovanie o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na\nobchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa § 11 a na rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o licenciu podľa § 20, rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o vydanie globálnej transferovej licencie\npodľa § 25 ods. 6 a rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o vydanie individuálnej transferovej licencie\npodľa § 26 ods. 7 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkou, že odôvodnenie\nrozhodnutia o tom, že sa žiadosť o udelenie vývoznej licencie zamieta, obsahuje iba skutočnosť, že ide\no zahraničnopolitické alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.\n37. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n38. Podľa § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby\nv rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n39. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v\nodsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a\niných podobných opatrení.\n\n40. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n41. Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je\nvylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa.\n42. Podľa § 13 ods. 1 Správneho poriadku, z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu\n(§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.\n43. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n45. Správny súd sa prvotne zaoberal namietanou nezákonnosťou napadnutého stanoviska pre jeho\nneodôvodnenosť. Napadnuté stanovisko nie je samostatne preskúmateľným predmetom súdneho\nprieskumu, a preto jeho zákonnosť a postup predchádzajúci jeho vydaniu správny súd preskúmal\npostupom podľa § 27 ods. 1 SSP ako podkladové opatrenie a dospel k záveru, že napadnuté stanovisko\nďalšieho účastníka konania je potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov ako nepreskúmateľné podľa §\n191 ods. 3 písm. b) SSP. Správny súd vychádzal zo skutočnosti, že v napadnutom stanovisku ďalší\núčastník konania nesúhlasil s udelením vývoznej licencie zo zahraničnopolitického hľadiska, vzhľadom\nna gramatické znenie § 20 ods. b) ZOVOP (ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť..., ak je to\nodôvodnené zahraničnopolitickými.. záujmami Slovenskej republiky), žalovaný nemal vo veci možnosť\nvyužitím správnej úvahy odkloniť sa od obsahu napadnutého stanoviska, teda vydať požadovanú\ndovoznú licenciu, a preto bolo pre neho fakticky záväzné.\n46. Pokiaľ žalovaný a ďalší účastník v administratívnom konaní ako aj v tomto súdnom konaní\nuvádzali ďalšie dôvody, ktoré viedli k vydaniu stanoviska resp. sa odvolávali na potrebu ochrany\nutajovaných skutočností, tieto argumenty neobstoja, keďže z obsahu stanoviska uvedené tvrdenia\nžiadnym spôsobom nevyplývajú.\n47. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že dôvod nesúhlasného stanoviska bol žalobcovi\noznámený na pracovných stretnutiach, avšak správnemu súdu nebola zrejmá príčina absencie týchto\ndôvodov v samotnom obsahu stanoviska. Vo svetle uvedeného sa tak argument o potrebe ochrany\nutajovaných skutočností javí ako nepodložený, naviac súčasťou prvostupňového administratívneho\nspisu je potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti č. E./XXXX – C. zo dňa 31.08.2016 s platnosťou do\n31.08.2021 o spôsobilosti žalobcu oboznamovať sa s utajovanou skutočnosťou stupňa „Dôverné“.\n48. Z § 42 ZOVOP vyplýva obligatórne použitie Správneho poriadku na konanie podľa uvedeného\nzákona, pričom výnimka z aplikácie Správneho poriadku podľa § 42 ods. 3 písm. c) ZOVOP sa\nvzťahuje len na odôvodnenie rozhodnutia o tom, že sa žiadosť o udelenie vývoznej licencie zamieta,\na teda pre obsah napadnutého stanoviska (ako podkladového opatrenia) nebola vylúčená aplikabilita\nSprávneho poriadku. Pokiaľ ďalší účastník odvodzoval absenciu výslovnej zákonnej požiadavky pre\nodôvodnenie napadnutého stanoviska kontextom a účelom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, správny súd tento\nargument vyhodnotil ako nesprávny. Správny poriadok je generálnym procesným predpisom, ktorý sa\npoužije na každé konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. V prejednávanej veci je osobitným predpisom ZOVOP, ktorý upravuje výnimky\nz aplikácie Správneho poriadku, postup pri vydávaní napadnutého stanoviska nespadá do okruhu\nprávnych vzťahov, na ktoré dopadá uvedená výnimka. Na základe uvedeného tak bol nesprávny záver,\n\nže pre vydávanie napadnutého stanoviska neexistuje zákonná požiadavka pre jeho odôvodnenie, keďže\ntáto povinnosť vyplýva práve z § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 3, 4 ,7 Správneho poriadku.\n49. Obsah záväznej časti jeho stanoviska musí spĺňať minimálne štandardy náležitostí odôvodnenia\nsprávneho rozhodnutia vrátane prípadných individuálnych aspektov prípadu. Napadnuté stanovisko\nbolo odôvodnené tak, že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7\nSpoločnej pozície EÚ. Takto vymedzené negatívne stanovisko správny súd vyhodnotil nedostatočné,\nkeď absentujú úvahy, z ktorých ďalší účastník vychádzal pri hodnotení podkladov tvoriacich utajované\ninformácie (tieto samotné neboli obsahom predloženého spisu, s ktorými sa správny súd oboznámil\nv utajovanom režime; rovnako žalobca k nim prístup v žiadnom štádiu konania nemal) ako aj správna\núvaha pri použití právnych predpisov. V súvislosti s týmto záverom konajúci súd podporne odkazuje\nna rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu, č.j. 9 As 60/2010-125 zo dňa 15.12.2010, ktorý\nrovnako dospel k záveru, že jednoduchý odkaz na existujúce zamietnutie členského státu EÚ, ktoré\nnie je v stanovisku ani v inej časti správneho spisu bližšie obsahovo špecifikovaný, sa nepovažuje\nza dostačujúci. Rovnako len odkaz na kritériá č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ nemožno považovať\nza dostačujúce odôvodnenie tak závažného opatrenia, ktoré má za následok povinnosť žalovaného\nzamietnuť žiadosť (rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. j. 9As/204/2018-45 zo dňa\n17.01.2019, bod 23). Pokiaľ ďalší účastník namietal, že vecné zdôvodnenie napadnutého stanoviska,\nby bolo v rozpore s účelom ustanovenia § 42 ods. 3 ZOVOP, uvedený argument nemá oporu v texte\nprávneho predpisu, keď výnimka z povinného odôvodňovania rozhodnutí sa vzťahuje až na rozhodnutie\no zamietnutí žiadosti o vývoznú licenciu; len z absencie nutného odôvodnenia takéhoto rozhodnutia\nnemožno vyvodiť možnosť vydať stanovisko, ktoré taktiež nebude obsahovať relevantné dôvody.\n50. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté stanovisko ďalšieho účastníka konania trpí vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a postupom podľa § 191 ods. 3 písm. b) ho zrušil.\n51. Vo vzťahu k napadnutému ako aj prvostupňovému rozhodnutiu správny súd dospel k záveru, že\nje potrebné ich zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)\nSSP – teda ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podstatné porušenie ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej. Naviac napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, pre ktorý\nbolo zrušené stanovisko záväzným podkladom, a tieto bez neho nemôžu obstáť.\n52. Vadou v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť,\nže vo veci sa na rozhodovaní v druhom stupni podieľal zamestnanec, u ktorého existovali zákonné\ndôvody pre vylúčenie, keďže sa podieľal na príprave napadnutého stanoviska a následne bol aj členom\nrozkladovej komisie.\n53. Správny súd nespochybňuje, že s námietkami zaujatosti vznesenými žalobcom proti O. D. sa\nžalovaný procesne vysporiadal v priebehu administratívneho konania. Tieto procesné rozhodnutia\nvšak nie sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu. Právo na to, aby vo veci\nkonal nepredpojatý (nezaujatý a nestranný) zamestnanec orgánu verejnej správy či člen konajúceho\nsprávneho orgánu má procesný charakter. Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím\no nevylúčení podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka\nsprávneho konania, pretože tieto sú v danom prípade spojené až s vydaním meritórneho alebo\nkonečného rozhodnutia. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté osobou predpojatou či zaujatou,\ntáto skutočnosť môže mať dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. V medziach správneho\nsúdnictva sa daná skutočnosť preskúmava (až) v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp.\nkonečného rozhodnutia vo veci (bližšie body 12, 13 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžrk/5/2021 zo dňa 13.07.2022).\n54. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že O. D. sa zúčastnil druhostupňového\nkonania ako člen rozkladovej komisie. Rozhodnutím č. 19306/2019-2061-42560 zo dňa 16.07.2019\nbola námietka zaujatosti žalobcu zo dňa 27.06.2019 zamietnutá, a to po vyjadrení O. D., že napadnuté\nstanovisko bolo prijaté v osobitnom postupe, ktorého nebol súčasťou; predseda rozkladovej komisie\ntak dospel k záveru, že nebolo preukázané, že v zmysle § 13 ods. 1 Správneho poriadku má O. D.\npomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom alebo sa v tejto veci zúčastnil na konaní ako\nzamestnanec správneho orgánu iného stupňa.\n\n55. K časovo druhej námietke zaujatosti zo dňa 22.07.2019 žalobca predložil mailovú komunikáciu s O.\nD., z ktorej vyplývalo, že medzi žalobcom a O. D. pred vydaním napadnutého stanoviska prebiehala\nkomunikácia ohľadne posudzovania žiadosti o vývoz, rovnako sa uskutočnilo aj niekoľko osobných\nstretnutí predchádzajúcich vydaniu napadnutého stanoviska. Rozhodnutím č.19306/2019-2016-45112\nzo dňa 29.07.2019 bola aj druhá námietka žalobcu zamietnutá, pričom predseda komisie dospel\nk záveru, že O. D. sa v tejto veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa, skutočnosti uvádzané v námietke nenasvedčujú predpojatosti, keďže predložená komunikácia\nbola neutrálna a vo všeobecnej rovine.\n56. Skutočnosť, že O. D. sa podieľal na tvorbe a príprave napadnutého stanoviska je vzhľadom na\nobsah administratívneho spisu nesporná, pričom správny súd poukazuje na § 9 ods. 2 v spojení s §\n13 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý upravuje dôvody pre vylúčenie člena komisie u toho, kto sa v tej\nistej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Okolnosť, že O. D.\nnebol zamestnancom žalovaného, ale ďalšieho účastníka konania je v tejto súvislosti bez právneho\nvýznamu, keď bol bezpochyby účastný v konaní pred orgánom prvého stupňa. Žalovaný respektíve\npredseda rozkladovej komisie mal prijať všetky racionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať\nza účelom zabránenia tomu, aby členom rozkladovej komisie bol zamestnanec, ktorý sa podieľal pri\npríprave podkladov na vyhotovenie napadnutého (zamietajúceho) stanoviska, ktorého obsah bol pre\nžalovaného záväzný.\n57. Na základe uvedeného bol u O. D. zákonný dôvod pre vylúčenie podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 13\nods. 1 Správneho poriadku, pričom nebol podstatný spôsob jeho komunikácie so žalobcom, ale výlučne\ntá skutočnosť, že sa zúčastnil konania na prvom stupni a mal tak už skôr vedomosť o veci, ktorá bola\npredmetom konania o rozklade, a to práve v súvislosti s prípravou podkladov pre ďalšieho účastníka v\nrámci prvostupňového konania.\n58. Rovnako ako dôvodnú posúdil správny súd námietku o porušení procesných práv žalobcu, ktorý\nnedostal možnosť sa vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia, pričom druhostupňový orgán\ntúto vadu nijako nezhojil, keď len uviedol, že akékoľvek vyjadrenie žalobcu by nemalo žiadnu relevanciu.\nV zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku bol žalovaný povinný dať žalobcovi možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie; nie je vecou žalovaného vyhodnocovať relevanciu využitia zákonného práva zo strany\nžalobcu. Bolo na žalobcovi, aby uvážil, či právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku využije a žalovaný\nbol povinný využitie daného oprávnenia umožniť. Uvedeným postupom žalovaný zaťažil svoje konanie\nvadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom ani v konaní o rozklade\ntáto vada nebola zhojená, keďže žalobcovi nebol daný priestor zúčastniť sa zasadnutia rozkladovej\nkomisie, prípadne sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť k záverom rozkladovej komisie.\n59. Správny súd nespochybňuje, že Správny poriadok neupravuje obligatórnu povinnosť správneho\norgánu nariadiť vždy ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie nariadi správny orgán vtedy, ak to\nvyžaduje povaha veci (najmä sa prispeje k objasneniu veci), pričom v rámci konania o rozklade žalobca\nnamietal porušenie jeho procesných práv v prvostupňovom konaní a súčasne predložil viaceré podklady\npreukazujúce vývoz výrobkov do Ugandy zo susedných členských štátov ako aj udelenú licenciu pre\ndovoz zo Srbska za účelom vývozu do Ugandy. Keď za takéhoto skutkového stavu rozkladová komisia\nv napadnutom rozhodnutí len uviedla, že nenastala potreba vec objasniť na ústnom pojednávaní, tento\nzáver považoval správny súd za nepreskúmateľný pre absenciu riadneho a náležitého zdôvodnenia\nzvoleného postupu.\n60. Napadnuté rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj ako celok,\nkeď jeho obsah v zásade tvorí len prepis zo zasadnutia rozkladovej komisie, pričom vlastná\núvaha ministra predstavuje len všeobecné zdôraznenie správnosti postupu prvostupňového orgánu\na vyhodnotenie námietok žalobcu uvedených v rozklade ako nerelevantných, pričom takéto odôvodnenie\nnezodpovedá zásade zákonnosti ovládajúcej administratívne konanie ani zásadám dobrej verejnej\nsprávy. Bolo povinnosťou druhostupňového odvolacieho orgánu (ministra) sa zaoberať námietkami\nžalobcu vznesenými v rozklade. V napadnutom rozhodnutí síce bolo uvedené, že rozkladová komisia\nmá iba poradný hlas a správnym orgánom je minister, avšak práve správna úvaha ministra úplne\nabsentuje. Správny súd poukazuje, že rozhodnutie poradnej odvolacej (rozkladovej) komisie poňaté\n\ndo jej zápisnice z rokovania o rozklade nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia a\npostupu v správnom súdnictve, keďže poradná komisia nevydáva záväzné rozhodnutie a druhostupňový\nsprávny rozklad rozhodujúci o rozklade nie je jej rozhodnutím viazaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn.2 Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012,).\n61. Pokiaľ žalobca predložil licencie o exporte výrobkov obranného priemyslu do Ugandy z Českej\nrepubliky, Bulharska, Poľska, nie je zrejmé, na základe akých podkladov žalovaný dospel k záveru\no tom, že tieto licencie sa vzťahujú na iný typ vojenského materiálu, keď v administratívnom spise sa\nnachádzajú kópie vývozných licencií preukazujúce vydanie vývozných licencií na výrobky obranného\npriemyslu do Ugandy aj pre výrobky z kategórie VM 4, na dovoz ktorých žiadal licenciu aj žalobca.\n62. Rovnako za nepodložený považoval správny súd záver o rešpektovaní princípu legitímnych\nočakávaní vo vzťahu k skôr udelenej licencii pre dovoz výrobkov obranného priemyslu zo Srbska, keď\nžalovaný uviedol, že táto licencia bola posudzovaná len vo vzťahu k dovozu zo Srbska.\n63. Predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní je taktiež žiadosť o udelenie dovoznej licencie\nz Českej republiky, pričom každá udelená licencia (či už dovozná alebo vývozná) obsahuje v súlade\ns § 17 ods. 5 písm. e) aj označenie konečného užívateľa výrobkov obranného priemyslu. Žalobcom\npredložená licencia č. Q. z 20.02.2019 na dovoz tovaru zo Srbska ako konečného užívateľa rovnako\nuvádza MO Ugandy. Žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako dôvod zamietnutia dovoznej\nlicencie uviedol, že previazaným rozhodnutím bola žiadosť o udelenie vývoznej licencie do Ugandy\nzamietnutá, a preto z dôvodu priamej viazanosti žiadosti o dovoz na žiadosť o vývoz, zamietol žiadosť\no udelenie dovoznej licencie. V tu prejednávanej veci tak správny súd identifikoval obdobnú situáciu\nako v prípade udelenia dovoznej licencie zo Srbska za účelom vývozu do Ugandy, avšak závery\no previazanosti žiadosti o dovoz na žiadosť o vývoz neboli aplikované, pričom rozdielny prístup žalovaný\nbližšie nezdôvodnil.\n64. Správny súd na základe uvedených dôvodov zrušil napadnuté stanovisko, prvostupňové ako aj\ndruhostupňové rozhodnutie. Po vrátení veci bude žalovaný, viazaný právnym názorom súdu vysloveným\nv tomto rozsudku podľa § 191 ods. 6 SSP, povinný vzhľadom na plynutie času opätovne posúdiť žiadosť\nžalobcu o vydanie dovoznej licencie a vo veci znovu rozhodne, rešpektujúc procesné práva žalobcu,\npričom svoje rozhodnutie je povinný riadne a náležite odôvodniť.\n65. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. Ďalšiemu účastníkovi správny súd\nprávo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu v konaní nebola uložená taká\npovinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy vznikli.\n66. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho\ndoručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}