{"guid": "9b825015-07ed-426b-9b7d-2908dc8a8bce:d0d53a81-936b-48e6-a4fb-1b68576f4018", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201571.1", "spisova_znacka": "BA-1S/250/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/250/2019 z 11. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. decembra 2024, sp. zn. BA-1S/250/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201571.1", "identifikacne_cislo": "1019201571", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2024-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/904", "nazov": "predpis č. 904/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/904", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/904-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0d53a81-936b-48e6-a4fb-1b68576f4018", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201571.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201571.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201571.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/250/2019\n1019201571\n11. 12. 2024\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201571.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: W.V.\nTrading – Slovakia, s.r.o., IČO: 35826771, so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, právne zastúpeného\nspoločnosťou AK Antol, s.r.o., IČO: 47257024, so sídlom v Pezinku, Hviezdoslavova 546/14, za ktorú\nkoná advokát Mgr. Pavol Antol, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO:\n42499500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102174128/2019 zo dňa 17.9.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\nI. Administratívne konanie\n1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 podľa §\n15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej zákon č. 511/1992 Zb.). O výsledku tejto\ndaňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 103223024/2016/9104401/Stan zo dňa 26.5.2016,\nktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému\nzástupcovi žalobcu dňa 3.6.2016. Žalobca sa k protokolu vyjadril, na základe čoho správca dane\nvypracoval dodatok k protokolu. Protokol bol aj s dodatkom prerokovaný so splnomocneným zástupcom\nžalobcu dňa 23.6.2016.\n2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím (dodatočným platobným výmerom) č.\n103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.6.2016 určil žalobcovi rozdiel dane vo výške 238.078,88 €,\nznížil nadmerný odpočet za máj 2011 zo sumy 255.863,78 € na sumu 17.784,90 €.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 103959368/2016 zo dňa 21.9.2016 potvrdil dodatočný platobný výmer\nvydaný Daňovým úradom Bratislava č. 103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.6.2016.\n4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/296/2016-43 zo dňa 7.12.2017 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 103959368/2016 zo dňa 21.9.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava\nč. 103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.6.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský\nsúd uviedol, že daňová kontrola bola nezákonná z dôvodu jej dĺžky (§ 30a ods. 7 zákona č. 511/1992\n\nZb.) a bola porušená zásada primeranosti a zákonnosti daňového konania obsiahnutá v § 2 ods. 1\nzákona č. 511/1992 Zb. Síce uvádza správca dane i žalovaný, že správca dane požiadal nadriadený\norgán o predĺženie lehoty, avšak v administratívnom spise súdu predloženom, a v tejto časti ani\núplne nezažurnalizovanom, chýba pripojená listina, ktorá by osvedčovala, že nadriadený takýto súhlas\ns predĺžením lehoty správcovi dane udelil. Podľa názoru krajského súdu bol administratívny spis\nnežurnalizovaný. Na druhej strane, krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že mu bolo upreté\nprávo klásť otázky a zúčastniť sa pri ústnych pojednávaniach v rámci dožiadaní. Ako žalovaný správne\nuvádza, v daňovom konaní svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v\npozícii daňového subjektu. Preto správne uvedenú námietku žaloby žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú\npre danú vec.\n5. Po vrátení administratívneho spisu z krajského súdu, ktorý bol doručený na Finančné riaditeľstvo SR\ndňa 26.3.2018 a odstúpený správcovi dane, Daňový úrad Bratislava znova vyhodnotil vykonané šetrenia\na vydal rozhodnutie č. 100881290/2018/9104401/Stan zo dňa 3.5.2018, v ktorom zotrval na výsledkoch\ndaňovej kontroly a nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume\n238.078,88 € za zdaňovacie obdobie máj 2011.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 101768650/2018 zo dna 10.9.2018 zrušil rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava č. 100881290/2018/9104401/Stan zo dňa 3.5.2018 a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie, pretože odôvodnenie rozhodnutia nebolo v súlade s obsahom predloženého\nadministratívneho spisu.\n7. Správca dane následne rozhodnutím č. 101378203/2019/9104401/Stan nepriznal žalobcovi právo na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v celkovej sume 238.078,88 €\nz faktúr, ktoré žalobcovi vystavil jeho dodávateľ spoločnosť KAZIT s.r.o., za tovar – betonárska oceľ,\nčíslo faktúr:\n- 2011001 zo dňa 2.5.2011 v celkovej sume 60.708,97 €, z toho DPH v sume 10.118,17 €,\n- 2011002 zo dňa 3.5.2011 v celkovej sume 60.892,41 €, z toho DPH v sume 10.148,73 €,\n- 2011003 zo dňa 4.5.2011 v celkovej sume 122.049,41 €, z toho DPH v sume 20.341,57 €,\n- 2011004 zo dňa 5.5.2011 v celkovej sume 137.288,72 €, z toho DPH v sume 22.881,44 €,\n- 2011005 zo dňa 6.5.2011 v celkovej sume 106.823,81 €, z toho DPH v sume 17.803,97 €,\n- 2011006 zo dňa 9.5.2011 v celkovej sume 76.308,97 €, z toho DPH v sume 12.718,17 €,\n- 2011007 zo dňa 10.5.2011 v celkovej sume 60.904,89 €, z toho DPH v sume 10.150,81 €,\n- 2011008 zo dňa 11.5.2011 v celkovej sume 61.023,46 €, z toho DPH v sume 10.170,58 €,\n- 2011009 zo dňa 12.5.2011 v celkovej sume 76.026,91 €, z toho DPH v sume 12.671,15 €,\n- 20110010 zo dňa 16.5.2011 v celkovej sume 45.664,32 €, z toho DPH v sume 7.610,72 €,\n- 20110011 zo dňa 17.5.2011 v celkovej sume 91.152,67 €, z toho DPH v sume 15.192,11 €,\n- 20110012 zo dňa 18.5.2011 v celkovej sume 91.267,49 €, z toho DPH v sume 15.211,25 €,\n- 20110013 zo dňa 19.5.2011 v celkovej sume 91.356,09 €, z toho DPH v sume 15.226,01 €,\n- 20110014 zo dňa 20.5.2011 v celkovej sume 91.616,94 €, z toho DPH v sume 15.269,50 €,\n- 20110015 zo dňa 23.5.2011 v celkovej sume 76.065,61 €, z toho DPH v sume 12.677,61 €,\n- 20110016 zo dňa 24.5.2011 v celkovej sume 30.281,47 €, z toho DPH v sume 5.046,91 €,\n- 20110017 zo dňa 25.5.2011 v celkovej sume 73.972,70 €, z toho DPH v sume 12.328,78 €,\n- 20110018 zo dňa 26.5.2011 v celkovej sume 29.808,48 €, z toho DPH v sume 4.968,08 €,\n- 20110019 zo dňa 12.5.2011 v celkovej sume 45.259,96 €, z toho DPH v sume 7.543,32 €.\nŽalobca ďalej deklaroval, že vyššie nadobudnutý tovar v tuzemsku dodal s oslobodením od dane podľa\n§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 222/2004 Z.z.) do Českej republiky spoločnostiam Balkaden s.r.o., v celkovej sume 816.838,05 €,\nvystavenými faktúrami č. 1110T040-044, 048-049, 051-052, 054, 056, 061, 063-064, 066-068, 070, a\nALDAT CZ s.r.o., v celkovej sume 385.002,45 €, vystavenými faktúrami č. 1110T045-047, 050, 053, 055,\n060, 065, 069.\nPrepravu tovaru (betonárskej ocele) z Čiech na Slovensko do skladu FERRO ZEDA, a.s., v Martine a\nzo Slovenska do Čiech mal podľa CMR vykonať český prepravca A. B..\n\nSprávca dane na základe vyhodnotených skutočností a dôkazov dospel k záveru, že žalobca\nnepreukázal predmet dane deklarovaný na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil právo na\nodpočítanie dane vystavených spoločnosťou KAZIT s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z.z., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa podľa § 19 zákona č. 222/2004\nZ.z. Následne žalobca nemohol nepreukázaný tovar dodať z tuzemska s oslobodením od dane podľa\n§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z. českým odberateľom spoločnostiam Balkaden s.r.o. a ALDAT CZ s.r.o.,\nako deklaroval v daňovom priznaní.\n8. Žalovaný rozhodnutím č. 102174128/2019 zo dňa 17.9.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.\n101378203/2019/9104401/Stan zo dňa 6.6.2019 ako vecne a právne správne.\nŽalovaný sa vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa celkovej dĺžky daňovej kontroly, ktorá sumárne\npredstavovala 1 773 dní. Kontrola nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za máj 2011\nsa začala na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu č. 600/322/182897/2011/Stan dňa 12.8.2011 a bola ukončená\nprerokovaním protokolu č. 103223024/2016/9104401/Stan dňa 23.6.2016 aj s dodatkom. Po odpočítaní\ndoby prerušenia v trvaní l 472 dní, bol výkon daňovej kontroly 301 dní. Správca dane prerušil daňovú\nkontrolu od 8.12.2011 z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a rozhodnutie o prerušení\nč. 600/322/270285/2011/Stan bolo aj doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu (správca dane\nžiadal preveriť české spoločnosti Balkaden s.r.o. a ALDAT CZ s.r.o., ktorým žalobca deklaroval dodanie\nbetonárskej ocele s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z.). Správca dane požiadal\no medzinárodnú výmenu informácií bezodkladne dňa 6.9.2011, keď mu žalobca zaslal naskenované\ndoklady (5.9.2011). Správca dane mailom dňa 2.3.2012 urgoval vybavenie žiadosti. Konečná odpoveď\nz českej daňovej správy bola doručená dňa 3.5.2012 a splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo\nzaslané oznámenie o ukončení prerušenia č. 9102401/5/260823/12/Stan. Doba prerušenia daňovej\nkontroly bola v tomto štádiu 147 dní. Podľa odpovedí českej daňovej správy sa ani s jedným daňovým\nsubjektom nedokázala skontaktovať. Správca dane opäť prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č.\n9102401/5/2063929/2012/Stan od 13.8.2012 z dôvodu vydania žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformácii, ktorými žiadal o preverenie štyroch subjektov nachádzajúcich sa na začiatku reťazca –\nBALUS Stavebniny, a.s., Tomáš Bělák, LIROST s.r.o., ArcelorMittal Distribution Czech Republic s.r.o.\n– v súvislosti s deklarovaným dodaním betonárskej ocele z Čiech na Slovensko a jednu žiadosť na\npreverenie prepravcu A. B., ktorý bol uvedený na dokladoch predložených žalobcom. Správca dane\nmailom dňa 10.1.2013 a následne dňa 7.3.2014, 5.9.2014 a 30.10.2015 urgoval odpovede na vydané\nžiadosti. Konečná odpoveď českej daňovej správy mu bola doručená dňa 30.3.2016 a splnomocnenému\nzástupcovi bolo zaslané oznámenie o ukončení prerušenia č. 374187/2016/9104401/Stan.\nSprávca dane podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. požiadal žiadosťou č. 9102401/5/676309/2012/\nStan zo dňa 1.6.2012 nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o šesť mesiacov\nz dôvodu rozsiahleho zisťovania skutočností o deklarovaných zdaniteľných obchodoch žalobcu s\nbetonárskou oceľou, keďže žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad na vecné preukázanie týchto\nobchodov. Žalovaný oznámením č. 1020201/1/539082-1033768/2012 vyhovel o žiadosti správcu dane\na predĺžil lehotu na výkon kontroly žalobcu o šesť mesiacov. Splnomocnený zástupca žalobcu bol\no predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly upovedomený listom č. 9102401/5/1346339/2012/Stan.\nK dĺžke daňovej kontroly žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016,\nv zmysle ktorého prerušenie daňovej kontroly nemôže mať vplyv na zákonnosť protokolu z daňovej\nkontroly a nemôže spôsobovať obmedzenie základných práv a slobôd daňového subjektu. Podľa názoru\nžalovaného správca dane daňovú kontrolu riadne prerušil z dôvodu konania o inej skutočnosti podľa §\n25a zákona č. 511/1992 Zb. a daňová kontrola po odpočítaní času, počas ktorého bola prerušená, bola\nvykonaná v zákonnej lehote.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; súd poukázal na to, že rozhodnutie musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci, medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Súd prisvedčil\nnámietke žalobcu, že daňová kontrola bola nezákonná z dôvodu, že v predloženom spise daňových\norgánov chýbala listina o súhlase nadriadeného orgánu o predĺžení lehoty na výkon kontroly. Po vrátení\nveci, riadiac sa právnym názorom súdu, mali daňové orgány po zohľadnení vytknutých vád súdom\nopätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutia riadne odôvodniť v súlade s požiadavkou o preskúmateľnosti čo\ndo dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti.\n\nSprávca dane podľa názoru žalovaného konal zákonným spôsobom, preto nemal dôvod zmeniť výsledok\ndaňovej kontroly. Správca dane nepoprel svojím rozhodnutím existenciu predmetného rozsudku\nkrajského súdu, ale po vrátení veci do vyrubovacieho konania konal v jeho súlade a odstránil námietky\nvytýkané súdom. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukázaním na doklady a dôkazy, ktoré\nmali na nepriznanie odpočtu dane vplyv a vec bola riadne zistená; výrok rozhodnutia je v súlade s\nodôvodnením. Všetky doklady preukazujúce vykonanie daňovej kontroly v zákonnej lehote sú súčasťou\npredloženého administratívneho spisu. Splnomocnený zástupca žalobcu námietkami úmyselne zavádza\na poukazuje na skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 14S/70/2015 nie je oprávnené. To, že výsledok vyrubovacieho konania nie je podľa predstáv\nsplnomocneného zástupcu a rozhodnutím bol určený rozdiel dane, neznamená, že správca dane\nnekonal v zmysle záverov rozsudku krajského súdu.\nK námietke o prerušení daňovej kontroly z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii\na nevybavenie žiadostí zahraničnou daňovou správou v lehote troch mesiacov a ich neurgovanie\nsprávcom dane, žalovaný uviedol, že správca dane nemá žiadny vplyv na rýchlosť vybavenia zaslaných\nžiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zahraničným daňovým správam. Podľa názoru žalovaného\nsprávca dane oprávnene prerušil daňovú kontrolu a prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových\ninformácii požiadal o preverenie českých daňových subjektov Balkaden s.r.o. a ALDAT CZ s.r.o., ktorým\nžalobca deklaroval dodanie betonárskej ocele s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004\nZ.z. Požiadal aj o preverenie daňových subjektov, ktoré podľa zistení správcu dane boli na začiatku\nvytvoreného reťazca v Čechách, vystupovali ako dodávatelia tovaru na Slovensko pre spoločnosť kalle,\ns.r.o., a žalobca si z tovaru ako jeden zo subjektov vytvoreného fakturačného reťazca uplatnil právo na\nodpočítanie dane, a to BALUS Stavebniny, a.s., Tomáš Bělák, LIROST s.r.o., ArcelorMittal Distribution\nCzech Repulic, s.r.o., a českého prepravcu A. B. C.. Ani jedna zaslaná žiadosť nebola neefektívna.\nPo ukončení prerušenia daňovej kontroly správca dane zisťoval skutkový stav, výzvou č.\n9102401/5/260931/12/Stan žiadal od žalobcu, aby preukázal deklarované zdaniteľné obchody vecnými\ndôkazmi. Dňa 1.6.2012 sa k správcovi dane dostavil splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý bol\noboznámený s odpoveďami na žiadosti o medzinárodnej výmene informácií, že deklarovaní českí\nodberatelia žalobcu spoločnosti Balkaden s.r.o. a ALDAT CZ s.r.o. sú nekontaktné subjekty a ani\nnepriznali nadobudnutie tovaru od žalobcu. Splnomocnený zástupca žalobcu predložil potvrdenia o\ndodaní tovaru, v ktorých spoločnosť ALDAT CZ s.r.o. zastúpená D. B. a spoločnosť Balkaden s.r.o.\nzastúpená A. E. prehlasujú, že obdržali tovar od žalobcu uvedený na CMR s miestom dodania na\núzemí Českej republiky. Žalobca mal predložiť okrem dokladov aj certifikáty CE preukazujúce originalitu\nbetonárskej ocele. Dňa 26.6.2012 sa dostavil k správcovi dane konateľ žalobcu so splnomocneným\nzástupcom a predložil certifikáty vystavené pre českú spoločnosť ArcelorMittal Distribution Czech\nRepulic, s.r.o., aj dve faktúry vystavené českým prepravcom A. B. č. 110101019 zo dňa 26.5.2011\nv celkovej sume 209.700,00 Kč a č. 110100997 zo dňa 6.5.2011 v celkovej sume 175.600,00 Kč pre\nslovenskú spoločnosť kalle, s.r.o., za dodanie prepravy s oslobodením od dane do iného členského\nštátu. Žalobca k predmetným faktúram nepodal žiadne stanovisko ako tieto faktúry súvisia s jeho\ndeklarovanými zdaniteľnými obchodmi, keď sú vystavené pre iný subjekt, ako ich získal, od koho, za\nakým účelom. Slovenská spoločnosť kalle s.r.o. je nekontaktná, jej bývalá konateľka A. E. si podľa\nvýpovede pred českou daňovou správou nič nepamätala, doklady odovzdala F. A., ktorý je podľa\nvyjadrenia obce Horné Saliby (Slovensko) bezdomovec. A. E. (konateľka v čase deklarovaných\nobchodov so žalobcom) nemala žiadne odborné vedomosti o špecifickom tovare, s ktorým mala\nobchodovať, nepamätala si, ako mala množstvo tovaru preberať, či bola na Slovensku a podobne.\nĎalším faktom v protiklade s tým, že faktúry predložil žalobca, je vyjadrenie českého prepravcu A.\nB., ktorý uviedol k predmetným faktúram, že boli vystavené za prepravu tovaru z Martina do Čiech,\nktorú objednávala a hradila slovenská spoločnosť kalle, s.r.o., a preprava bola vykonaná pre spoločnosť\nFERRO CORRE a.s., čo splnomocnený zástupca žalobcu v odvolaní sám konštatuje, ale neobjasňuje.\nSprávca dane žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam (výzva č.\n102956122/2016/9104401/Stan) a na predloženie dôkazov (výzva č. 102955942/2016/9104401/Stan);\nsplnomocnený zástupca žalobcu ich prevzal dňa 22.4.2016. Dňa 12.5.2016 bol za splnomocneného\nzástupcu A. G. oboznámený so všetkými úkonmi správcu dane, s výsledkami vykonaných zisťovaní\na odpoveďami českej daňovej správy na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. A. G. nepodal\nžiadne vyjadrenie, nepredložil žiadne doklady a dôkazy, požiadal o písomné vyjadrenie v lehote\n\ndo 23.5.2016. Vo vyjadrení doručenom elektronicky dňa 23.5.2016 žalobca namietal neoprávnené\nprerušenie daňovej kontroly, požadoval vyplatiť nadmerný odpočet; avšak opätovne nepredložil žiadne\ndoklady ani dôkazy.\nPočas ústneho pojednávania dňa 24.10.2018 (zápisnica č. 102114709/2018/9104401/Stan) so\nsplnomocneným zástupcom žalobcu v zastúpení A. G., správca dane žiadal predloženie dôkazov k\nzdaniteľným obchodom, ktoré žalobca deklaroval. Na otázky správcu dane napríklad ako prebiehala\nkomunikácia žalobcu s deklarovaným dodávateľom betonárskej ocele spoločnosťou KAZIT s.r.o., kto\nkoho oslovil, ako žalobca hľadal obchodných partnerov na trhu s predmetným tovarom, ako hľadal tovar\npre deklarovaných českých odberateľov, ako ponúkal tovar, kde mal skladové priestory, kto zodpovedal\nza manipuláciu s tovarom v skladoch, kto fakturoval služby v skladoch, kto potvrdil dodanie, vyskladnenie\ntovaru, aké sú dôkazy o hmotnosti tovaru (vážne lístky), ako bolo odkontrolované fakturované množstvo\ntovaru, či konateľ žalobcu videl tovar, kto tovar preberal v množstve a kvalite, kto tovar vyložil a uložil do\nskladov a v ten istý deň, resp. na druhý deň naložil na rovnaké vozidlo, ktoré podľa CMR tovar znova\nprepravilo do Čiech, ako vie žalobca vecne preukázať predmet dane, splnomocnený zástupca nepodal\nžiadne vyjadrenie, ale uviedol ku každej otázke, že uvedené zistí a doručí po konzultácii so žalobcom\nv lehote do 19.11.2018. Správca dane podrobne rozpísal každú jazdu jednotlivých vozidiel, ako bola\nuvedená na CMR a porovnal so zaslanými údajmi z elektronického mýtneho systému Českej republiky.\nVýsledkom bolo zistenie, že predmetné vozidlá vykonali v dňoch uvedených na CMR prepravu iba v\nČechách, prípadne neboli vôbec zaznamenané v mýtnom systéme, čo znamená, že zistené dôkazy\npreukazujú, že vozidlá nevykonali prepravu betonárskej ocele na Slovensko. Ani k uvedenej skutočnosti\nsa splnomocnený zástupca žalobcu nevyjadril.\nDňa 19.11.2018 splnomocnený zástupca žalobcu doručil elektronicky vyjadrenie, v ktorom neodpovedal\nna vyššie uvedené otázky a ani neoznačil dôkazy, čím nebolo dôkazmi preukázané žiadne tvrdenie\nuvedené na dokladoch o zdaniteľných obchodoch žalobcu s betonárskou oceľou. Žalovaný zopakoval,\nže betonárska oceľ vôbec nebola na Slovensko prepravená z Čiech, vozidlá podľa mýtneho systému\nv dňoch uvedených na CMR predložených žalobcom buď vôbec nejazdili alebo vykonávali jazdy na\núsekoch ciest v Čechách.\nTvrdenie žalobcu v odvolaní, že spolupracoval so správcom dane a predkladal dôkazy, nie je pravdivé.\nŽalobca bol nečinný, vyčkával, čo správca dane zistí, a jediné, čo účelovo namietal, je podľa neho\nneoprávnené prerušenie daňovej kontroly. Keďže nebola preukázaná deklarovania doprava betonárskej\nocele z Čiech na Slovensko v dňoch uvedených na CMR, žalobca ju nemohol reálne v tuzemsku\nnadobudnúť a dodať späť českým odberateľom.\nPodľa vyjadrenia žalobcu predloženého dňa 1.6.2012 betonársku oceľ mal odoslať svojim odberateľom\nčeským spoločnostiam Balkaden s.r.o. a ALDAT CZ, s.r.o., do Čiech do Ostravy alebo do Branek\nna Morave E. H.. Aj toto vyjadrenie preukazuje nezmyselnosť, nereálnosť a účelovosť deklarovaných\nobchodov, pretože ide o miesta, odkiaľ bolo dodanie betonárskej ocele deklarované z Čiech na\nSlovensko. Z dokladov vyplýva, že česká spoločnosť LIROST s.r.o. zastúpená E. H. najskôr deklarovala\ndodanie betonárskej ocele slovenskej spoločnosti kalle, s.r.o. na Slovensko a následne žalobca deklaruje\ndodanie betonárskej ocele českej spoločnosti ALDAT CZ, s.r.o., do Ostravy alebo do Branek na Morave\nznova E. H.. Žalobca neozrejmil, aké ekonomické opodstatnenie by mali v podnikateľskej praxi uvedené\ndeklarované zdaniteľné obchody realizované iba formálne na dokladoch bez pohybu tovaru. Jediným\ndôvodom zo strany žalobcu pri zapojení do fakturačného reťazca s betonárskou oceľou a vystavenie\nmnožstva dokladov tak bolo neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu.\nK námietke žalobcu, že ho správca dane neupovedomil o výsluchu svedka D. I. (štatutárneho zástupcu\nspoločnosti FERRO CORE, a.s.; do 17.8.2012 podnikala pod obchodným menom FERRO ZEDA,\na.s.), žalovaný uviedol, že správcovi dane nič nebránilo, aby žalobcu upovedomil o výsluchu tohto\nsvedka. Predseda predstavenstva FERRO CORE, a.s., Jaroslav Wieger však neuviedol dňa 12.3.2019\ndo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100615267/2019/9104401/Stan žiadne relevantné informácie.\nV upovedomení ho správca dane žiadal, aby sa dostavil aj s dokladmi, ale D. I. žiadne doklady nepredložil\naj napriek tomu, že NAKA pri ich zaistení uviedla do zápisnice, že v prípade potreby je možné doklady\nodfotiť a naskenovať. Sklad v Martine mal byť prenajatý od začiatku roka 2011 na základe ústnej dohody\nod spoločnosti PLUS JOIN Company, s.r.o., za rok 2011 neboli fakturované žiadne služby za poskytnutý\npriestor. Ako uviedol, bola funkčná elektrika, žeriavy, ale nevie, kto dodával elektrickú energiu, vodu. Za\nPLUS JOIN Company, s.r.o. jednal s B. H., s ktorým sa pozná 30 rokov.\n\nSprávca dane predvolal aj konateľa spoločnosti PLUS JOIN Company, s.r.o., B. H., ktorý sa dostavil dňa\n22.1.2019. B. H. si nepamätal, s kým jednal za FERRO ZEDA, a.s., o nájme priestorov v Martine. Aj\nkeď podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100266202/2019/9104401/Stan B. H. uviedol, že doklady\nspoločnosti predloží správcovi dane do 14 dní od jej spísania, no nestalo sa tak. Spoločnosť PLUS JOIN\nCompany, s.r.o., nepreukázala, že v roku 2011 mala funkčné priestory v Martine, ktoré mala prenajímať\nspoločnosti FERRO ZEDA, a.s.\nSprávca dane požiadal o stanovisko aj spoločnosti dodávajúce elektrickú energiu, vodu a plyn, pričom\nani jeden dodávateľ energii nepotvrdil uzatvorenie zmluvy na dodávku energií v rokoch 2011 a 2012 na\nskladovaciu halu v Martine uvedenú na LV č. XXXX. Spoločnosť Stredoslovenská energetika a.s. uviedla\nv odpovedi zo dňa 5.3.2019, že so spoločnosťami PLUS JOIN Company, s.r.o., ani FERRO ZEDA, a.s.,\nnikdy neexistoval zmluvný vzťah, nenachádzajú sa v databáze jej obchodných partnerov, nebola im\nnikdy odoslaná faktúra. Na adrese nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v Martine neexistuje odberné\nmiesto, ktoré by bolo vo vlastníctve spoločnosti. Cez predmetný objekt prechádza 22 kV vedenie, čo\npredpokladá ochranné pásmo 1m na obe strany.\nŽalovaný poukázal aj na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2018, v ktorom\nuviedol, že dokladmi o existencii tovaru žalobcu by mala disponovať spoločnosť FERRO CORE, a.s.,\nv ktorej sklade v Martine bol tovar uskladnený; žalobca kontaktoval uvedenú spoločnosť o poskytnutie\ndôkazov, ale do dňa vyjadrenia doklady nepredložila. Podľa informačného systému finančnej správy\nje splnomocneným zástupcom spoločnosti FERRO CORE, a.s., spoločnosť AK Antol, s.r.o. zastúpená\nA. B. G., ktorá zastupuje aj žalobcu. Podľa výpisu z obchodného registra je A. B. G. od 22.11.2017\nčlenom dozornej rady spoločnosti FERRO CORE, a.s. Nepredloženie dokladov za spoločnosť FERRO\nCORE, a.s., zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorá je s ním personálne prepojená, žalovaný\nvyhodnotil ako vedomé a účelové. Okrem toho, podľa informačného systému finančnej správy je\nzástupcom žalobcu pre elektronické doručovanie J. F. K. a podľa obchodného registra je J. F. K. členkou\nštatutárneho orgánu spoločnosti FERRO CORE, a.s., a to od 3.10.2011.\nŽalovaný prízvukoval, že všetky skutočnosti a fakty na dokladoch musí byť platiteľ dane schopný\naj obsahovo preukázať. Žalobca ani na výzvy správcu dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy\nk predmetným zdaniteľným obchodom, bol pasívny, neplnil si svoju dôkaznú povinnosť. Deklaroval\nzdaniteľné obchody vo veľkom množstve s komoditou ako je betonárska oceľ a pritom podľa spísanej\nzápisnice č. 600/322/204140/2011/Stan zo dňa 8.9.2011 nemal vedomosť o konkrétnom pôvode a\nvýrobcovi obstarávaných a následne dodávaných tovarov; dopravu betonárskej ocele mal zabezpečiť\ndodávateľ žalobcu spoločnosť KAZIT s.r.o., aj nakládku a vykládku, žalobca zamestnával jedného\nzamestnanca na dohodu o vykonaní práce. Nie je bežné a obvyklé, aby podnikateľský subjekt reálne\nobchodoval so špecifickým tovarom, ako je betonárska oceľ vo veľkom množstve a pritom nemal\nzákladné vedomosti o jeho pôvode a výrobcovi. Konateľ žalobcu nikdy neuviedol a neozrejmil, ako sa\nnakontaktoval na svojich deklarovaných dodávateľov a odberateľov, ako mal obchodovať s tovarom, ako\nna trhu hľadal obchodných partnerov, ako uskutočňoval zdaniteľné obchody, atď. Zo spisu vyplýva, že bol\númyselne vytvorený fakturačný reťazec iba za účelom, aby žalobca čerpal nadmerný odpočet; žalobcu\nani jeho fakturačných odberateľov nezaujímal pôvod a výrobca ocele, pretože ako bolo zistené českou\ndaňovou správou, vecne nepreukázali vykonávanie zdaniteľných obchodov, nepodali daňové priznania\na nepriznali žalobcom deklarované nadobudnutie ocele v Čechách. Pôvod ocele nezaujímal ani A. E.,\nkonateľku českej spoločnosti Balkaden s.r.o., ktorá bola zároveň konateľkou slovenskej spoločnosti kalle\ns.r.o., ktorá ako prvá tuzemská spoločnosť mala fakturačne nadobudnúť tú istú oceľ, ktorú následne\nspoločnosť kalle, s.r.o., fakturovala spoločnosti KAZIT s.r.o. a tá žalobcovi, aby ju ten fakturoval českej\nspoločnosti Balkaden s.r.o. prepojenej konateľkou A. E.. To, že spoločnosť kalle, s.r.o., nevykonávala\nreálnu podnikateľskú činnosť, vyplýva aj z podaných daňových priznaní na DPH, pretože reálne nemala\nfinančné prostriedky na zdaniteľné obchody ako deklarovala. Pokiaľ by A. E. skutočne vykonávala ako\nkonateľka slovenskej spoločnosti kalle s.r.o. podnikateľskú činnosť v tuzemsku s oceľou, nepredala by\nbetonársku oceľ v tuzemsku spoločnosti KAZIT s.r.o., aby časť tejto ocele znova nadobudla od platiteľa\nv Čechách prostredníctvom českej spoločnosti Balkaden s.r.o., pričom by mala navýšené náklady za\nprepravu a manipuláciu.\nKonateľka spoločnosti KAZIT s.r.o. D. L. dňa 13.6.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní č.\n9102401/5/891378/2012/Stan uviedla, že spoločnosť nemá zamestnancov, bola prítomná iba pri\n\nniektorých obchodoch, betonársku oceľ videla, ale nie celý objem 94 kamiónov, oceľ nadobudla od\nspoločnosti kalle s.r.o., ktorá ju priviezla do skladu spoločností FERRO ZEDA, a.s., v Martine, kde\nspoločnosť KAZIT s.r.o. nemá prenajaté priestory, ale platí za služby spojené s manipuláciou. Tovar mal\nkontrolovať zástupca žalobcu, jeho meno si nepamätá, vedela len, že tovar predaný žalobcovi bude\npokračovať do Čiech tým istým prepravcom A. B..\nŽalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/52-55/2014 zo dňa 27.4.2016, ktorý\nv obdobnej veci uviedol, že vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a\nteda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí\ndôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne\nvystavených daňových dokladoch, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal,\nže vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej\nzodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v\nkolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.\nVzhľadom na potrebu zabránenia neoprávnenému odčerpávaniu finančných prostriedkov z verejných\nfinancií a ochrany neutrality DPH v prospech tých, ktorí realizujú reálne obchody s opodstatneným\nekonomickým cieľom, bolo nevyhnutné s využitím inštitútu daňovej kontroly ako i prostriedkov a postupov\nsprávy daní preveriť aj ďalšie daňové subjekty zúčastňujúce sa v kolotoči zdaniteľných obchodov s\nkomoditou, ktorej pôvod ani konečné využitie nie je možné vypátrať.\nII. Žaloba\n9. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n102174128/2019 zo dňa 17.9.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci „prvostupňovému orgánu“ na ďalšie\nkonanie. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov; takisto namietal, že došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n10. Správcovi dane vyčítal, že porušil § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v súvislosti s výkonom daňovej\nkontroly, pretože bez súhlasu žalobcu vykonával daňovú kontrolu dlhšie, ako to ustanovuje zákon (viac\nako 12 mesiacov). Z uvedeného dôvodu je podľa jeho názoru daňová kontrola nezákonná a nezákonné\nsú aj rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktoré sú jej výsledkom. Konštatoval to aj Krajský súd\nv Bratislave v rozsudku č.k. 1S/296/2016-43 zo dňa 7.12.2017.\n11. Ďalej žalobca namietal, že z administratívneho spisu nevyplýva presný termín žiadosti\no medzinárodné dožiadanie ako aj jej doručenie, resp. uplynutie lehoty na jej vybavenie (spis nie\nje „žurnalizovaný“ a chýba „obsah spisu“ s uvedením, kedy jednotlivé dokumenty do spisu boli\nzaložené, spis nie je celistvý a rôzne dožiadania sú obsiahnuté v spisoch pri kontrolách za iné zdaňovacie\nobdobia). Preto sa domnieva, že daňová kontrola bola prerušená nezákonne dlho (daňová kontrola bola\nprerušená na obdobie 1472 dní) a súčasne uplynula lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15\nods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.\n12. Žalobca (rovnako ako Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 1S/296/2016-43 zo dňa 7.12.2017)\nspochybnil existenciu listiny žalovaného, ktorou povolil predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly\no ďalších šesť mesiacov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru žalobcu výsledkom\nnesúhlasu a nerešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v rozsudku\nč.k. 1S/296/2016-43 zo dňa 7.12.2017. Vzhľadom na nedodržanie lehôt na poskytnutie informácií\na nečinnosť daňového úradu je preto potrebné považovať postup daňového úradu za nezákonný,\nnásledkom nezákonného postupu bude aj nezákonnosť výsledku daňovej kontroly a neoprávnene\nzadržiavanie nadmerného odpočtu. Za žalobcu podal jeho právny zástupca spoločnosť AK Antol,\ns.r.o. dňa 4.12.2015 sťažnosť na postup daňového úradu pri výkone kontroly, na ktorú daňový úrad\nnereagoval, z čoho žalobca vyvodzuje zaujatosť voči nemu.\n13. Žalobca má tiež pochybnosti o zákonnosti dôvodov na prerušenie daňovej kontroly rozhodnutiami zo\ndňa 15.5.2012 a 31.7.2012, t. j. jeden rok po začatí kontroly z dôvodov uplynutia lehoty na poskytnutie\ninformácii podľa čl. 10 nariadenia Rady EU č. 904/2010 zo 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a\nboji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej len Nariadenie č. 904/2010), podľa ktorej dožiadaný orgán\n\nposkytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Daňový\núrad dostatočne často neurgoval dodanie informácií, a tým spôsobil nezákonnosť získaných dôkazov,\nvzhľadom na neprimeranú dĺžku daňovej kontroly a prerušenia daňovej kontroly – spolu v dĺžke takmer\n5 rokov. Zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH, na ktorého vrátenie má žalobca nárok, je podľa jeho\nnázoru v rozpore s platným právnym poriadkom Európskej únie a rozhodnutím Súdneho dvora EÚ\nv spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a vo veciach C-324/11, C-285/11.\n14. Žalobca navrhoval v daňovom konaní vypočuť svedkov D. C. (vedúceho skladu FERRO ZEDA,\na.s., v Martine), Juraja Lahúčkeho (obchodníka žalobcu), Josefa Pohajdu (konateľa českej spoločnosti\nALDAT CZ, s.r.o.) a A. E. (konateľku spoločnosti Balkaden s.r.o.), no daňové orgány ani jeden\nz navrhnutých výsluchov nevykonali. Žalobca trvá na tom, že výpovede uvedených osôb mohli mať\nzásadný vplyv na objasnenie skutočností, ktoré sú predmetom daňovej kontroly. Žalobca trvá na tom,\nže preukázal dodanie tovaru a potvrdil ho C. K. (zistenia českej daňovej správy), Rastislav Kunovský\n(konateľ českej spoločnosť LIROST, s.r.o.), A. E. (konateľka spolčonosti Balkaden, s.r.o.), a prepravu\ntovaru potvrdil aj český prepravca A. B. – Pechar trans. Žalobca nesúhlasí so zistením skutkového\nstav, tak ako k nemu dospel správca dane a žalovaný. Nepodanie daňového priznania a nekontaktnosť\nsubjektu odberateľa alebo dodávateľa žalobcu nemôže byť kladená za vinu žalobcovi.\n15. Žalobca ďalej namietal, že mu daňový úrad odoprel účasť na výsluchu svedka D. I., o ktorom ho\ndaňový úrad neupovedomil, čím porušil jeho práva.\n16. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 6Sžf/10/2012.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach sa\npridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca v žalobe neuvádza nové\nskutočnosti, ktoré by už neboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z týchto zistení\nboli vyčerpávajúco uvedené v prvostupňovom rozhodnutí aj v napadnutom rozhodnutí.\n18. Žalovaný pri dĺžke daňovej kontroly poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.\nÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016, podľa ktorého prerušená daňová kontrola nemôže spôsobovať\nobmedzenie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane\nnesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu.\n19. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je zrejmé žiadne ekonomické opodstatnenie deklarovaných obchodov.\nŽalobcu v konaní pred súdom zastupuje ten istý právny zástupca, ktorý bol aj splnomocneným\nzástupcom v konaní pred správcom dane. Napriek tomu, že právny zástupca má vedomosť o všetkých\nskutočnostiach súvisiacich s nepravdivým a nepreukázaným deklarovaním zdaniteľných obchodov\nžalobcom, zavádza tvrdením, že žalobca spĺňa zákonné hmotnoprávne predpoklady na vyplatenie\nnadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalovaný poukázal v žalobou napadnutom\nrozhodnutí na vyjadrenie zo dňa 19.11.2018, v ktorom splnomocnený zástupca žalobcu uvádzal, že\ndokladmi o existencii tovaru žalobcu disponuje spoločnosť FERRO CORE, a.s., v ktorej sklade v\nMartine mal byť tovar uskladnený, pričom kontaktoval uvedenú spoločnosť o poskytnutie dôkazov, ale\ndo dňa vyjadrenia doklady nepredložila. Žalovaný zistil z informačného systému finančnej správy, že\nsplnomocneným zástupcom spoločnosti FERRO CORE, a.s., je spoločnosť AK Antol, s.r.o., zastúpená\nA. B. G., ktorá právne zastupuje aj žalobcu. Podľa výpisu z obchodného registra je A. B. G. od 22.11.2017\nčlenom dozornej rady FERRO CORE, a.s. Nepredloženie dokladov za spoločnosť FERRO CORE,\na.s., bolo zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu teda účelové a vedome zavádzajúce. Ďalšie\npersonálne prepojenie je v osobe J. F. K., ktorá je zástupcom žalobcu pre elektronické doručovanie, a\npodľa obchodného registra je od 3.10.2011 aj členkou štatutárneho orgánu spoločnosti FERRO CORE,\na.s. Zistenia správcu dane nepreukázali v Martine funkčný sklad na manipuláciu s betonárskou oceľou.\n20. Žalovaný tvrdí, že aj bez vykonania daňovej kontroly žalobca nesplnil zákonné hmotnoprávne\npodmienky na vrátenie nadmerného odpočtu, pretože ako platiteľ dane musí každý subjekt vedieť vecne\npreukázať zdaniteľné obchody uvedené v daňovom priznaní DPH už pri jeho podaní, čo sa v prípade\nžalobcu nestalo.\n\n21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.\nIV. Pojednávanie\n22. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel\nvýkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/250/2019 vedený na Správnom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/250/2019.\n23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 11.12.2024 rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný\nbol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil\ns pojednávaním v jeho neprítomnosti.\nV. Relevantné právne predpisy\n24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 daňovou kontrolou sa\nzisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje;\npri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva\nzamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia\nmiestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne\npotrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa\npovažuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu\npodľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných\nzákonov.\n26. Podľa § 15 ods. 2 prvé dve vety zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 správca\ndane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí\nobsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie\nobdobie.\n27. Podľa § 15 ods. 13 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 daňová kontrola\nje ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\n28. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 správca dane ukončí\ndaňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane\nmôže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac\nvšak o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel\nzákladu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán\npodľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n29. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 ak správca dane alebo\norgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a\nak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť\nkontrolovaný daňový subjekt.\n\n30. Podľa § 165 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový\nporiadok) daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\n31. Podľa § 165 ods. 4 a ods. 5 DP daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona\nsa dokončí podľa doterajších predpisov (ods. 4). Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a\nneukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov (ods. 5).\n32. Podľa § 165b ods. 1 DP daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov.\n33. Podľa § 165b ods. 2 DP § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30.decembra 2012\nnepoužijú.\n34. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a iných osôb.\n35. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n36. Podľa § 3 ods. 5 DP správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu,\nak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak\ndaňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n37. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie\ndane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane pri správe daní, (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n38. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na\núčely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n39. Podľa § 24 ods. 3 DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému\nsubjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne\nznáme alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n40. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,\nznalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa\npomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými\nsubjektmi a doklady k nim.\n41. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nodôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,\npodľa ktorých sa rozhodovalo.\n42. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je (a) dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, (b) poskytnutie\nslužby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby, (c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného\nčlenského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), (d) dovoz tovaru do tuzemska.\n\n43. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s\nhmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným\nmajetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné\nveci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna\nhodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným\nkurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň\npredchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n44. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby\nje každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku\nvrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.\n45. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n46. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n47. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou\nosobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak (a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba,\nktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je\nzdaniteľnou osobou, a (b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom\nštáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.\n48. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n49. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z\ntovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri\nktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, (c) ním uplatnená pri\nnadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, (d) ním uplatnená pri dovoze\ntovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n50. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71, (b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri\nodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri\nodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom\nje platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n51. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona faktúrou je\nkaždý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa\ntohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),\nvierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).\n52. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 904/2010 toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú\npríslušné orgány v cˇlensky´ch štátoch zodpovedne´ za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať\nnavzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento\núčel stanovuje pravidla´ a postupy, ktoré umožnia pri´slusˇny´m orgánom cˇlensky´ch sˇta´tov, aby\nspolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní\nsprávneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci\n\nSpoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidla´ a postupy,\nktoré cˇlensky´m sˇta´tom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedene´ informácie elektronickými\nprostriedkami.\n53. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia č. 904/2010 týmto nariadením sa ustanovujú podmienky, za ktorých\norgány uvedene´ v odseku 1 poskytujú pomoc pri ochrane príjmov DPH všetkých cˇlensky´ch sˇta´tov.\n54. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 904/2010 na požiadanie zˇiadaju´ceho orgánu žiadaný organ\noznamuje informácie uvedene´ v článku 1 vrátane informácii tykajúcich sa jednotlivého prípadu alebo\nprípadov.\n55. Podľa čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedene´ v článku 7 a 9 tak\nrýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľˇ však žiadaný orgán\nuž uvedenú informáciu ma´, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.\n56. Podľa čl. 11 Nariadenia č. 904/2010 v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný\na zˇiadaju´ci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovene´ v článku 10.\n57. Podľa čl. 12 Nariadenia č. 904/2010 pokiaľˇ žiadaný´ orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v\nstanovenej lehote, okamžite písomne informuje zˇiadaju´ci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom\nuvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n58. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov,\nktorými žalobcovi odopreli právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok\nposúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty postupovali v súlade s\npríslušnými právnymi predpismi.\n59. Žalobca primárne namietal neprimerane dlhú daňovú kontrolu, ktorá presiahla zákonný limit 12\nmesiacov podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 v spojení s § 165\nods. 43 DP. Žalobca vidí nezákonnosť daňovej kontroly v tom, že\na. správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií českú daňovú správu a v dôsledku toho\nprerušil konanie na neprimerane dlhú dobu,\nb. v administratívnom spise sa nenachádza oznámenie žalovaného o predĺžení lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly (rovnaké argumenty mal aj Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozsudku č.k.\n1S/296/2016-43 zo dňa 7.12.2017).\n60. Medzinárodnú výmenu informácií v oblasti DPH upravuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o\nadministratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré má priame\núčinky na území Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, bez potreby osobitnej implementácie v\nzákone SR.\n61. Nariadenie č. 904/2010 upravuje v čl. 10 trojmesačnú lehotu na odoslanie požadovaných informácií\nžiadajúcemu štátu; uvedená lehota však plynie dožiadanému štátu, nie žiadajúcemu štátu. Jej\nnedodržanie nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Ide totiž o procesnú poriadkovú\nlehotu, nemá hmotnoprávny charakter (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/12/2018).\n62. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 zo\ndňa 30.9.2021 vo veci výkladu práve dĺžky lehoty na MVI podľa Nariadenia č. 904/2010: “Článok 10\nnariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti\npodvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať\nv tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného\ntýmto nariadením.” Súdny dvor zdôraznil, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné\nzohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej\n\nje súčasťou (pozri najmä rozsudky zo 6. októbra 2020, Jobcenter Krefeld, C-181/19, EU:C:2020:794,\nbod 61 a citovanú judikatúru, ako aj z 24. marca 2021, A, C-950/19, EU:C:2021:230, bod 34). Na\núčely určenia rozsahu pôsobnosti článku 10 Nariadenia č. 904/2010 je preto potrebné zohľadniť aj\nčlánky 11 a 12 tohto nariadenia, ktoré spolu s článkom 10 tvoria oddiel 2 kapitoly II uvedeného\nnariadenia s názvom „Lehota na poskytovanie informácií“. Z týchto článkov vyplýva, že normotvorca\nÚnie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na\nžiadosť o informácie po uplynutí lehôt stanovených v článku 10 Nariadenia č. 904/2010. Navyše ani\nčlánky 10 až 12 Nariadenia č. 904/2010, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú\nakýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených\nčlánkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. Zo\nznenia uvedených ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že\nprekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne\nprávo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly\nstanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne požadované informácie. Nariadenie č. 904/2010 nemožno vykladať tak, že by priznávalo\nzdaniteľným osobám konkrétne práva, keďže neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie v tomto zmysle\n(pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, Enteco Baltic, C-108/17, EU:C:2018:473, bod 105 a citovanú\njudikatúru). Toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia\ntakejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná\nosoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej\nkontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.\n63. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu\ns výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny\nsúd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76,\n3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny\ndvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od\nokamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia\nvnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením\nprejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter\na pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb.\ns. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988,\nZb. s. 379, bod 27).\n64. Na základe uvedených dôvodov, hoci bola daňová kontrola v predmetnej právnej veci prerušená v\nobdobí od 8.12.2011 do 3.5.2012 (doba prerušenia bola 147 dní) a od 13.8.2012 do 30.3.2016 (doba\nprerušenia bola 1325 dní), dĺžka prerušenia konania podľa § 61 DP v spojení s čl. 10 Nariadenia č.\n904/2010 a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly.\nDaňová kontrola sa začala dňa 12.8.2011 a bola ukončená dňa 23.6.2016 prerokovaním protokolu;\nz dĺžky 1773 dní je potrebné odrátať dobu prerušenia daňovej kontroly 1472 dní, a preto celková dĺžka\ndaňovej kontroly po odrátaní času prerušenia trvala 301 dní a korešpondovala s § 15 ods. 17 zákona č.\n511/1992 Zb. Z tohto pohľadu správny súd hodnotí námietku žalobcu ako právne irelevantnú.\n65. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií\naž po viac ako roku od začatia daňovej kontroly – ako už bolo uvedené daňová kontrola sa začala dňa\n12.8.2011 a správca dane už dňa 6.9.2011 vydal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a konanie\nprerušil od 8.12.2011.\n66. Ďalším argumentom žalobcu aj Krajského súdu v Bratislave v rozsudku č.k. 1S/296/2016-43 zo\ndňa 7.12.2017 ohľadom nezákonnosti trvania daňovej kontroly nad rámec § 15 ods. 17 zákona č.\n511/1992 Zb. je absencia oznámenia žalovaného o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly.\nSprávny súd uvádza, že mu nie je známe, z čoho vychádza žalobca aj Krajský súd v Bratislave\nv rozsudku č.k. 1S/296/2016-43 zo dňa 7.12.2017, pretože v administratívnom spise, ktorý žalovaný\npredložil správnemu súdu, sa nachádza oznámenie žalovaného č. 1020201/1/539082-1033768/2012\nzo dňa 13.6.2012 o vyhovení žiadosti Daňového úradu Bratislava č. 9102401/5/676309/2012/Stan\nzo dňa 1.6.2012 o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly u žalobcu, ktorá bola začatá dňa\n12.8.2011 na základe upovedomenia č. 600/322/182897/2011/Stan (bola prerušená od 9.12.2011 do\n\n3.5.2011) a ktorej predmetom je daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 podľa § 15\nods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 165 ods. 4 DP, a lehotu\nna vykonanie daňovej kontroly predĺžil o šesť mesiacov. Na daňový úrad bolo oznámenie žalovaného\nč. 1020201/1/539082-1033768/2012 zo dňa 13.6.2012 doručené dňa 21.6.2012 a právny zástupca\nžalobcu bol o tom upovedomený listom č. 9102401/5/1346339/2012/Stan. Oznámenie žalovaného č.\n1020201/1/539082-1033768/2012 zo dňa 13.6.2012 sa nachádza v administratívnom spise, je pevne\nzviazané s ostatnými listinami tak, aby ho nebolo možné vyberať.\n67. Žalobca tiež namietal nežurnalizovanie administratívneho spisu. Správny súd považuje toto tvrdenie\nza nepravdivé. Administratívny spis žalovaného bol súdu predložený v listinnej podobe, v celosti je\npevne zviazaný tak, aby nebolo možné z neho listiny vyberať, a je pomerne rozsiahly. Napriek väčšiemu\nrozsahu je spis celý pevne zviazaný. Z tohto dôvodu nemohlo byť porušené právo žalobcu.\n68. Po zodpovedaní uvedených otázok zostalo v predmetnej právnej veci posúdiť, či správca dane a\nžalovaný rozhodli o vyrubení rozdielu dane v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z.\n69. Právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už\nzaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú\nzásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb\nna odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej\nhodnoty, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže\nsplnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie\ndane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.6.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp.\nzn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.3.2023). V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných\norgánov, ktorými odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom\nsprávny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným\nfinančnými orgánmi.\n70. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočítanie dane (nepreukázania dodania tovaru).\n71. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona č.\n222/2004 Z.z. rozumejú: (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii)\npoužitie dodaných tovarov daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Právo na odpočítanie\ndane pritom vzniká príjemcovi plnenia iba pri kumulatívnom splnení uvedených podmienok; ak čo i len\njedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je\nsplnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.\n72. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.\nObchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,\nzmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku\npochybností preukazuje takisto daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového\nsubjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od\ndaňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového\nsubjektu objektívne nemožné.\n73. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty, má dve základné povinnosti,\na to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom\nuplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok\na následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.\nÚlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy\nnemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového\nsubjektu vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\n\ndaňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného\npráva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom,\nale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ\nsi daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný\npreukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.\n74. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Inými slovami, nepostačuje\npredložiť len faktúru alebo dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov\ndôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzve daňový subjekt na\npredloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom\nrozptýlenia identifikovaných pochybností.\n75. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukázanie svojich tvrdení opieral o predloženie\nfaktúr a CMR. Predloženie faktúr je však len jednou z podmienok pre uznanie práva na odpočítania\ndane. Samotným predložením faktúry ešte nie je preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie,\nresp. zdaniteľného plnenia (zo strany tam uvedeného dodávateľa), pretože technicky je možné vyhotoviť\nakýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo\nreálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy\nalebo iné listinné doklady) predložené daňovým subjektom nie sú nespochybniteľným dôkazom o tom,\nže určité plnenie bolo i reálne uskutočnené (dodávateľom uvedeným na faktúre).\n76. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých\nnadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení tak, ako bolo uvedené na žalobcom\npredložených faktúrach. Tieto pochybnosti správcu dane boli založené najmä na zisteniach, že:\na. vo veci išlo o statickú dodávku tovar (tovar ako taký sa v reáli nehýbal) a menil sa len fakturačný\ntok tovaru,\nb. išlo o reťazec spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou, ktoré si fakturovali za jej dodanie:\nčeské spoločnosti BALUS Stavebniny s.r.o. a LIROST s.r.o. (sklad v Ostrave alebo Brankách na\nMorave) a ARCELOR Mittal Distribution Czech Republic s.r.o. a český daňový subjekt C. K. › slovenská\nspoločnosť kalle s.r.o. (dodanie tovaru do skladu v Martine) › slovenská spoločnosť KAZIT s.r.o. (dodanie\ntovaru do skladu v Martine) › žalobca (dodanie tovaru do skladu v Martine) › české spoločnosti Balkaden\ns.r.o. a ALDAT CZ s.r.o. (sklad v Ostrave alebo Brankách na Morave),\nc. motorové vozidlá prepravcu A. B. (český daňový subjekt), ktorý mal tovar prepraviť z Čiech na\nSlovensko a naspäť do Čiech, sa v dňoch uvedených na CMR vyskytovali výlučne na českých cestách\na nesmerovali na Slovensko, alebo vôbec nejazdili, a podľa predložených CMR sa v ten istý deň alebo\nnasledujúci deň ako mali byť z Čiech dodané do skladu v Martine vrátili rovnakým vozidlom do Čiech,\nd. konateľka spoločnosti KAZIT s.r.o. D. L. uviedla, že tovar mal kontrolovať zástupca žalobcu, jeho meno\nsi nepamätala, vedela len, že tovar predaný žalobcovi bude pokračovať do Čiech tým istým prepravcom\nA. B.,\ne. žalobca v súvislosti s predložením dôkazov o skladovaní deklarovaného tovaru (betonárskej ocele)\nv sklade v Martine spoločnosti FERRO CORE, a.s., odkazoval na spoločnosť FERRO CORE, a.s.\n(vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2018 počas daňového konania), pričom správca\ndane aj žalovaný poukázali na personálne prepojenie medzi žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom,\na spoločnosťou FERRO CORE, a.s. Podľa informačného systému finančnej správy je splnomocneným\nzástupcom spoločnosti FERRO CORE, a.s., spoločnosť AK Antol, s.r.o. zastúpená A. B. G., ktorá\nzastupuje aj žalobcu. Podľa výpisu z obchodného registra je A. B. G. od 22.11.2017 členom dozornej rady\nspoločnosti FERRO CORE, a.s., teda už v čase podania vyjadrenia dňa 19.11.2018 musel mať právny\nzástupca vedomosť o možnosti alebo nemožnosti predloženia dokladov o skladovaní deklarovaného\ntovaru v sklade v Martine. Nepredloženie dokladov za spoločnosť FERRO CORE, a.s., žalovaný\nvyhodnotil ako účelové. Okrem toho, podľa informačného systému finančnej správy je zástupcom\n\nžalobcu pre elektronické doručovanie J. F. K. a podľa obchodného registra je J. F. K. od 3.10.2011 aj\nčlenkou štatutárneho orgánu spoločnosti FERRO CORE, a.s. Ani J. F. K. dôkaznú situáciu neobjasnila,\nf. sklad v Martine mala mať spoločnosť FERRO CORE, a.s., prenajatý od začiatku roka 2011 na\nzáklade ústnej dohody od spoločnosti PLUS JOIN Company, s.r.o. Za rok 2011 však neboli fakturované\nžiadne služby za poskytnutý skladový priestor. Podľa vyjadrenia konateľa mala byť funkčná elektrika\na žeriavy, avšak distribútor elektrickej energie dodávky elektriny na skladového priestoru v roku 2011\npoprel. Konateľ spoločnosti PLUS JOIN Company, s.r.o., B. H., si nepamätal, s kým rokoval za\nspoločnosť FERRO ZEDA, a.s., o nájme priestorov v Martine. Spoločnosť PLUS JOIN Company, s.r.o.,\nnepreukázala, že v roku 2011 mala funkčné priestory v Martine, ktoré mala prenajímať spoločnosti\nFERRO ZEDA, a.s.,\ng. A. E. bola konateľkou českej spoločnosti Balkaden s.r.o., ktorá bola odberateľom žalobcu, a zároveň\nbola konateľkou slovenskej spoločnosti kalle, s.r.o., ktorá bola dodávateľom betonárskej ocele pre\nslovenskú spoločnosť KAZIT s.r.o. a tá potom betonársku oceľ dodala a fakturovala žalobcovi,\nh. konateľka českej spoločnosti Balkaden s.r.o. aj slovenskej spoločnosti kalle s.r.o. A. E. si nepamätala\npodrobnosti o obchodovaní s betonárskou oceľou, pôvod ocele ju nezaujímal, nevedela, či vôbec\nniekedy bola na Slovensku, ani s kým rokovala,\ni. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 1.6.2012 betonársku oceľ mal odoslať svojim českým odberateľom\nspoločnostiam Balkaden s.r.o. a ALDAT CZ, s.r.o., do Čiech do Ostravy alebo do K. na A. E. H.. Ide však\no miesta, odkiaľ bolo dodanie betonárskej ocele deklarované z Čiech na Slovensko. Česká spoločnosť\nLIROST s.r.o., zastúpená Rastislavom Kunovským, najskôr deklarovala dodanie betonárskej ocele\nslovenskej spoločnosti kalle, s.r.o., na Slovensko a následne žalobca deklaroval dodanie betonárskej\nocele českej spoločnosti ALDAT CZ, s.r.o., do Ostravy alebo do Branek na Morave znova E. H.,\nj.\nkonateľ žalobcu neozrejmil, ako sa nakontaktoval na svojich deklarovaných dodávateľov\na odberateľov, ako mal obchodovať s tovarom, ako na trhu hľadal obchodných partnerov, ako\nuskutočňoval zdaniteľné obchody.\n77. Vzhľadom na dôvodné pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom bol žalobca\nopakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie jeho tvrdení deklarovaných na faktúrach a\naj na predloženie vysvetlenia. Žalobca bol písomne ešte pred vyhotovením protokolu z daňovej kontroly\npodrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom správcu dane a výzvou na predloženie dôkazov.\nTým došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Aj napriek svojmu vyjadreniu\nžalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok vzniku\npráva na odpočítanie dane. Námietka žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným\nbremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených\ndôkazov a na odstránenie pochybností, teda nebola dôvodná.\n78. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno,\nkeď preveril skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr, a to aj v spojení s obsahom medzinárodnej\nvýmeny informácií od českej daňovej správy a na základe vykonaného dokazovania nadobudol dôvodné\npochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov a jeho vyjadrení a neuznal\nich za relevantné. V procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane\nna žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, a keďže následne žalobca majúci dôkazné bremeno\nspoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, správca dane mu neuznal nárok na odpočítanie dane.\n79. Námietka žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, taktiež\nnebola dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle\ndokazovanie, ktoré viedol v zmysle zásady objektívnej pravdy. Správca dane sa snažil presne a úplne\nzistiť skutkový stav tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, pričom použil\naj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov.\n80. K námietkam žalobcu, že žalovaný nevykonal výsluchy svedkov, správny súd uvádza, že tieto\nmali v rámci žaloby len všeobecný charakter. Správca dane vypočul A. E., preto nie je pravdivé\ntvrdenie žalobcu, že správca dane tento jeho návrh na vykonanie dokazovania neakceptoval. Výsluchy\nostatných svedkov by vo veci nepriniesli iné závery vzhľadom na vykonané dokazovanie a informácie\nz medzinárodnej výmeny od českej daňovej správy. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu,\nže mu bolo upreté právo klásť otázky a zúčastniť sa pri ústnych pojednávaniach v rámci dožiadaní.\nAko žalovaný správne uvádza, v daňovom konaní svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej\ndaňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Preto táto námietka neobstojí.\n\n81. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať\nzodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu,\nzískavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť\nakékoľvek pochybnosti a aby tieto dôkazy mohol potom predložiť finančným orgánom v rámci prípadnej\ndaňovej kontroly. Žalobca síce správcovi dane predložil listinné dôkazy, ktoré však neboli spôsobilé\nvyvrátiť pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom, pričom správca dane tieto\npochybnosti zrozumiteľne vymedzil a podložil konkrétnymi skutkovými zisteniami. Inými slovami, žalobca\nv daňovom konaní (a ani v žalobe) neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé\nvyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení\nv zdaňovacom období máj 2011.\n82. V nadväznosti na uvedené je potrebné uvedomiť si, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona\nč. 222/2004 Z.z. môže vzniknúť iba na základe faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca\nnepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie\ndane je, aby išlo o tovary, ktoré naozaj boli materiálne dodané. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti\nuplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí vychádzať nielen z dokladov,\nresp. listín predložených daňovým subjektom, ale aj z ďalších zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného\ndokazovania. Správca dane musí tiež posúdiť, či v prípade predložených dokladov neabsentuje\nmateriálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je nespochybniteľným\ndôkazom toho, že k dodaniu tovarov a služieb skutočne došlo.\n83. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti\nv zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká\ndaňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane a pokiaľ žalobca\nnepreukázal, že tovar alebo služba bola dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane.\nPokiaľ nebolo preukázané, že obchody deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené,\nnebol preukázaný vznik daňovej povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. a\nžalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Rozhodnutie\nsprávcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je potom\nvýsledkom správneho právneho posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné.\nZákon č. 222/2004 Z.z. stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Na\nto, aby mohlo byť pri dodaní tovaru alebo služby uplatnené právo na odpočítanie dane, nestačí len\nvyhotovenie samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.\n84. Vo veci preto nebola splnená podmienka dodania tovaru ako jednej z troch kumulatívnych podmienok\nna možnosť úspešného uplatnenia práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány oboch\nstupňov riadne a podrobne zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia presvedčivým a preskúmateľným\nspôsobom odôvodnili.\n85. Žalobca tiež tvrdí, že správa dane bol voči nemu zaujatý, pretože neodpovedal na jeho\nsťažnosť zo dňa 4.12.2015 na postup daňového úradu pri výkone kontroly. Uvedená skutočnosť však\nnepredstavuje dôvod vylúčenia zamestnancov správcu dane podľa § 60 DP a nemá vplyv na zákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí v predmetnej právnej veci.\n86. Možno teda uzavrieť, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z riadne\nzisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Finančné\norgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za\npreukázané, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako vec\nprávne posúdili.\n87. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n88. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n\n89. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}