{"guid": "a8d3a748-c626-4325-a8de-a0ce4ac73e8c:14a260f9-c1ca-45eb-b5ad-4d1ef75b30b5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201268.2", "spisova_znacka": "BA-4Sa/68/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/68/2019 z 11. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. januára 2024, sp. zn. BA-4Sa/68/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201268.2", "identifikacne_cislo": "1019201268", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2024-01-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571", "nazov": "zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/400", "nazov": "zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/400", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/400-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14a260f9-c1ca-45eb-b5ad-4d1ef75b30b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201268.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201268.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201268.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/68/2019\n1019201268\n11. 01. 2024\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201268.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta\n8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n24.07.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka“),\nvydala dňa 5. marca 2019 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým rozhodla, že žalobca\nnemá nárok na materské v období od 1. januára 2019. Dňa 18. decembra 2018 bolo pobočke doručené\ntlačivo Žiadosť o materské č. B 1058132, ktorým si uplatnil nárok na materské z poistného vzťahu\nzamestnanca obchodnej spoločnosti KVT servis s. r. o, Rožňavská 1, 831 04 Bratislava. Na predmetnom\ntlačive žalobca uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 1. januára 2019 a zamestnávateľ potvrdil,\nže rodičovská dovolenka bola poskytnutá od 1. januára 2019 a naposledy pracoval dňa 31. decembra\n2018. Otcom dieťaťa, nar. X. XXXXXXX XXXX, je žalobca. Z rodičovskej dohody zo dňa 18. decembra\n2018 vyplýva, že otec preberá dieťa do starostlivosti od 1. januára 2019. Z rozhodnutia Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava č. B._B./XXXX/XXXXX-X zo dňa 22. januára 2019 sa oprávnenej\nosobe matke pri starostlivosti o dieťa odníma rodičovský príspevok od 1. januára 2019. Z potvrdenia\no neuplatnení nároku na rodičovský príspevok vystavené dňa 11. decembra 2018 Úradom práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava, z ktorého vyplýva, že žalobca do dátumu jeho vydania neuplatnil\nnárok na rodičovský príspevok. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31. októbra 2016 uzatvorenej medzi\nobchodnou spoločnosťou KVT service s.r.o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava a žalobcom dňom\nnástupu zamestnanca do práce je 1. november 2016; zamestnanec je zamestnaný zamestnávateľom\ns pracovným zaradením Servisný technik junior; miestom výkonu práce je Bratislava a blízke okolie;\npracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne; pracovná doba sa začína o 8:00 h končí o 16:45 h.\nDohoda o zmene a doplnení pracovnej zmluvy - DOHODA O MZDE zo dňa 31. októbra 2016 uzatvorená\nmedzi obchodnou spoločnosťou KVT servis s. r. o. a žalobcom upravuje mzdové podmienky žalobcu\ns účinnosťou od 1. novembra 2016. Dohoda o zmene a doplnení pracovnej zmluvy - DOHODA O\nMZDE zo dňa 25. júla 2018 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou KVT servis s. r. o. a žalobcom\nupravuje mzdové podmienky žalobcu s účinnosťou od 1. augusta 2018, podľa ktorej s účinnosťou\nod 1. augusta 2018 patrí zamestnancovi za vykonanú prácu hrubá mesačná mzda vo výške 1050,EUR (tzv. fixná časť mzdy) a výška variabilnej časti mesačnej mzdy je 450,- EUR. Podľa pracovnej\nzmluvy zo dňa 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou KVT spol. s r. o.,\nRožňavská 1, 831 04 Bratislava a žalobcom, podľa ktorej deň nástupcu zamestnanca do práce je 1.\n\njanuár 2019 a zároveň deň účinnosti tejto zmluvy je 1. januára 2019; zamestnanec je zamestnaný\nzamestnávateľom s pracovným zaradením ako Zodpovedný servisný technik; miestom výkonu práce je\nBratislava a blízke okolie; pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú odo dňa účinnosti tejto zmluvy;\npracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne; v spoločnosti je zavedený pružný pracovný čas; denný\nprevádzkový čas pozostáva zo základného pracovného času a úsekov voliteľného pracovného času, je\nstanovený od 6:00 do 18:30 v pracovné dni; v spoločnosti sa pružný pracovný čas uplatňuje ako pružný\nkalendárny mesiac pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí\nzačiatok a koniec pracovných zmien; začiatok a koniec základného pracovného času sa v jednotlivých\npracovných dňoch určuje od 10:00 h do 14:00 h a platí pre všetkých zamestnancov, ktorí sú povinní\nbyť v tomto čase prítomní na pracovisku. Dohoda o zmene a doplnení pracovnej zmluvy - DOHODA\nO MZDE uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou KVT spol. s r. o. a žalobcom upravuje mzdové\npodmienky žalobcu s účinnosťou od 1. januára 2019, podľa ktorej s účinnosťou od 1. januára 2019\npatrí zamestnancovi za vykonanú prácu hrubá mesačná mzda vo výške 1050,- EUR (tzv. fixná časť\nmzdy) a výška variabilnej časti mesačnej mzdy je 450,- EUR. Podľa údajov evidovaných v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne žalobca bol ako zamestnanec obchodnej spoločnosti KVT servis s.r.o.\npovinne nemocensky poistený od 1. novembra 2016 do 16. júla 2019, pričom v období od 1. januára\n2019 do 16. júla 2019 mal povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky. Od 1. januára 2019 do 30. apríla 2019 bol povinne nemocensky poistený ako\nzamestnanec obchodnej spoločnosti innogy Solutions s. r. o. Podľa výpisu z Obchodného registra\nOkresného súdu Bratislava I v období od 7. októbra 2003 do 29. marca 2019 bolo obchodné meno tejto\nobchodnej spoločnosti KVT spol. s r. o. Od 1. mája 2019 je žalobca povinne nemocensky poistený ako\nzamestnanec obchodnej spoločnosti LAST MILE, spol. s r. o. Obchodná spoločnosť KVT servis s.r.o.\ninformovala Sociálnu poisťovňu dňa 10. januára 2019 prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej\nosoby - zmena o začiatku čerpania „materskej“ dovolenky žalobcom od 1. januára 2019, dňa 17. júla\n2019 prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby - zmena o skončení čerpania rodičovskej\ndovolenky žalobcom dňom 16. júla 2019 a prostredníctvom tlačiva Registračný list FO - odhláška o\nzániku nemocenského poistenia žalobcu dňom 16. júla 2019. Podľa údajov evidovaných v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne matka dieťaťa je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa\nobchodnej spoločnosti HENKEL SLOVENSKO, spol. s r. o. od 15. júla 2013, pričom v období od 25.\nmarca 2017 do 31. marca 2019 mala povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu\nčerpania rodičovskej dovolenky. V období od 27. marca 2017 do 31. marca 2019 bola menovaná\nevidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do šiestich rokov veku, tzv. poistenec štátu, a to na základe\ntlačiva Registračný list FO - prihláška, ktorú podala dňa 27. februára 2017.\n2. Z napadnutého rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24.07.2019 vyplýva, že Sociálna poisťovňa,\nústredie odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5. marca 2019 v zásade zamietla a rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila\ntým, že podmienky nároku na materské upravuje zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý\npoistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú\nnemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné\npodmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské\ndávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré\nsúvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej\nsúvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. Žalobca si uplatnil nárok na materské\na jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca. Všeobecnými\npodmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenými v § 30 zákona v znení neskorších\npredpisov sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň\nvzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa\ndo starostlivosti) a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa. Osobitné podmienky\nnároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. V prípade\nžalobcu - otca dieťaťa pobočka skúmala splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské:\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda\ns matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa),\nnajmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov\nodo dňa pôrodu, nepoberanie materského na to isté dieťa alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.\nJednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa\ndo starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená\nvtedy, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti, to znamená, že odo dňa prevzatia už\n\nnebude starostlivosť dieťaťu poskytovať matka, ale otec. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa\nrozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba tú časť starostlivosti, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala\ndieťaťu matka, aby sa matka opätovne mohla zaradiť do pracovného procesu. Ide o situáciu, kedy\notec dieťaťa po jeho prevzatí do starostlivosti prerušuje svoju pracovnú činnosť za účelom návratu\nmatky do pracovného procesu. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti otcom nie je splnená,\nak sa o dieťa naďalej stará matka dieťaťa. Ak sa matka dieťaťa reálne starala o dieťa do prevzatia\nstarostlivosti o dieťa otcom a stará sa o toto dieťa aj naďalej, je prevzatie dieťaťa do starostlivosti otcom\nlen formálne (fiktívne). Ak sa o dieťa aj naďalej stará matka dieťaťa, a otec naďalej vykonáva zárobkovú\nčinnosť nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov\ndieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného\ndôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť, považovaný za iného poistenca,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je\nkompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti\no dieťa do troch rokov jeho veku. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do\nstarostlivosti len formálne, naďalej pracuje, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na\nrodičovskú dovolenku. Splnenie podmienok nároku na materské sa sleduje ku dňu, ktorý iný poistenec\nuvedie v žiadosti o materské ako deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti, čo je v prípade žalobcu 1.\njanuár 2019. Z predložených podkladov vyplýva, že žalobca ako zamestnanec obchodnej spoločnosti\nKVT servis s.r.o. mal podľa dohody o mzde naposledy určenú hrubú mesačnú mzdu od 1. augusta\n2018 vo výške 1050,- EUR (tzv. fixnú časť mzdy) a výšku variabilnej časti mesačnej mzdy 450,- EUR.\nRovnakú výšku mzdy mal určenú aj ako zamestnanec obchodnej spoločnosti KVT spol. s r. o. od 1.\njanuára 2019. V oboch pracovných pomeroch mal rovnaké miesto výkonu práce (Bratislava a blízke\nokolie), ako aj rovnaký rozsah pracovného času (40 hodín týždenne), iba s tým rozdielom, že v obchodnej\nspoločnosti KVT spol. s r. o. mal pružný pracovný čas. Matka dieťaťa čerpala rodičovskú dovolenku až\ndo 31. marca 2019. Z údajov o vymeriavacích základoch žalobcu na platenie poistného evidovaných\nv informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca v pracovnom pomere, z ktorého si\nuplatnil nárok na materské ako zamestnanec obchodnej spoločnosti KVT service s. r. o. aj v pracovnom\npomere, ktorý mu vznikol 1. januára 2019 ako zamestnancovi obchodnej spoločnosti KVT spol. s r.o.\ndosahoval porovnateľný príjem zo zárobkovej činnosti, nakoľko jeho vymeriavacie základy na platenie\npoistného na nemocenské poistenie boli nasledovné: júl 2018 - 1154,55 EUR august 2018 - 1432,81\nEUR, september 2018 - 1747,74 EUR, október 2018 - 1514,12 EUR, november 2018 - 1501,75 EUR,\ndecember 2018 - 1750,00 EUR, január 2019 - 1500,02 EUR, február 2019 - 1469,45 EUR, marec 2019\n- 1655,00 EUR, apríl 2019 - 1656,67 EUR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že u žalobcu neprišlo k úprave\nživotnej situácie tak, aby bolo možné objektívne predpokladať, že prevzal fakticky starostlivosť o dieťa\nod matky. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS\n306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z\nhľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npodľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Sociálna poisťovňa, ústredie, s prihliadnutím na všetky vyššie\nuvedené okolnosti daného prípadu, konanie žalobcu považuje za účelové, ktorého cieľom je čerpanie\nmaterského. Účelom poskytovania nemocenských dávok, na rozdiel od rodičovského príspevku, je\nnáhrada straty príjmu v dôsledku vzniku sociálnej udalosti stanovenej zákonom. Podmienkou nároku na\nmaterské podľa zákona v znení neskorších predpisov nie je riadna starostlivosť o dieťa, ale prevzatie\nstarostlivosti o dieťa od matky, t. j. prevzatie tej časti starostlivosti, ktorú dovtedy poskytovala dieťaťu\nmatka. Z formulácie § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vyplýva, že v ňom obsiahnutá definícia\nriadnej starostlivosti slúži len na účely toho zákona a nie aj ďalších predpisov. Zákon v znení neskorších\npredpisov používa pojem „starostlivosť“ a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v zákone\no rodičovskom príspevku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, pričom na účely zákona o rodičovskom\npríspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. Keďže zákon\nv znení neskorších predpisov neuvádza, že starostlivosť o dieťa na účely nároku iného poistenca na\nmaterské je možné poskytovať aj inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, je zrejmé, že je\nnevyhnutné, aby starostlivosť dieťaťu poskytovala osoba, ktorá ho do svojej starostlivosti prevzala.\nZákon v znení neskorších predpisov má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku a\nnie je dôvod uplatňovať analógiu; ak by bol chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku\nna materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do\nzákona uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia [§ 15 ods. 1 písm.\nc) a d) zákona], nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v §\n15 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15\n\nods. 1 zákona v znení neskorších predpisov a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu,\nktorým je zákon o rodičovskom príspevku. To, že v prípade materského musí ísť o faktické prevzatie\ndieťaťa do starostlivosti dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o\ndieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať ak by postačovala riadna starostlivosť o dieťa (t. j. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou), takéto\nustanovenie by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Sociálna poisťovňa, ústredie, dospela k záveru, že o\nnároku žalobcu na materské pobočka rozhodla v súlade so zákonom a účelom ním sledovaným, no výrok\nrozhodnutia pobočky bol po formálnej stránke upravený, keďže povinnosť starať sa o dieťa prevzaté\ndo starostlivosti vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov. K námietke\nžalobcu ohľadom diskriminácie Sociálna poisťovňa nerozhoduje o poskytovaní rodičovského príspevku\nmatkám. Rozhodovanie o nároku na rodičovský príspevok a jeho poskytovanie patrí do kompetencie\núradov práce, sociálnych vecí a rodiny.\n3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.09.2019 doručenou správnemu súdu dňa 20.09.2019\ndomáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne (pobočka Bratislava) vydaného dňa 5.3.2019 (č.:\nXXX-XXXXXX-XXXXXXXXX) v celom rozsahu a zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne (ústredie) z\n24.07.2019, č. XXXXX- X/XXXX-XX v celom rozsahu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a\ntrov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava,\nuplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa po\ndohode s matkou dieťaťa. Sociálna poisťovňa (pobočka Bratislava) vydala dňa 5.3.2019 rozhodnutie\n(č.: D. XXX-XXXXX-XXXXXX-XXX, číslo konanie:XXX-XXXXXX-XXXXXXXXX ďalej len „Prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým nepriznala nárok na materské pre žalobcu z dôvodu „menovaný podľa §49 ods.\n2 zákona sa nepovažuje, za iného poistenca, keďže je preukázané, že aj napriek uzavretej dohode s\nmatkou neprevzal starostlivosť o dieťa.“ Žalobca podal dňa 27.3.2019 proti Prvostupňovému rozhodnutiu\nodvolanie. Žalovaná, Sociálna poisťovňa (ústredie) rozhodnutím zo dňa 24.7.2019, č. XXXXX-XXXXXXXX žalobcovo odvolanie zamietla a Prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „Druhostupňové\nrozhodnutie“). Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho\ni praktického posúdenia veci, spočívajúcom v:\na) nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské 4) na zistený skutkový stav,\nb) s ignorovaním reálneho stavu žalobcu podľa bodu 12b správnej žaloby,\n4. c) nekonzistentným výkladom právnych noriem a diskriminačným prístupom k osobe žalobcu ako\naj iným osobám patriacim do skupiny otcov žiadajúcich materské po septembri 2018. SP konala\ndiskriminačne, pretože pred októbrom 2018 schválila materskú pri nezmenenom právnom status quo\nveľmi vysokému počtu osôb pracujúcich na plný úväzok pri porovnateľnej mzde s obdobím pred\npoberaním materskej (najmä obdobím relevantným pre výpočet výšky materskej, hoci príjem z inej\npracovnej činnosti ako tej rozhodujúcej pre výpočet materskej je i podľa Ministerstva práce sociálnych\nvecí a rodiny v poriadku). Právne posúdenie veci žalovanou SP však nemá oporu v § 49 Zákona\no sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské\ninému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného)\npri súčasnom splnení nasledujúcich podmienok: a. Otec (ako iný poistenec) prevezme starostlivosť\no dieťa, b. otec uzavrie dohodu s matkou dieťaťa, c. uplynie 6 týždňov odo dňa pôrodu, d. matka\nnepoberá materské ani rodičovský príspevok na dané dieťa. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva\npožiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu\nneurčitého pojmu starostlivosti o dieťa. Možnosť práce popri materskej opakovane potvrdilo Ministerstvo\npráce sociálnych vecí a rodiny, ktoré má o.i. zabezpečovať dozor nad žalovanou SP (podľa § 15, ods. 2,\nZákona 575/2001 Z.Z.). Dňa 10.9.2018 v písomnom stanovisku SP potvrdila: „... zákonodarca v zákone\nnepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou. Nie\nje teda vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby.“\nStarostlivosť o dieťa nie je v Zákone o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. definovaná. Najbližším\na najpríbuznejším jasne definovateľným pojmom v slovenskom právnom systéme je vymedzenie\nriadnej starostlivosti o dieťa v Zákone o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z. z. Žalovaná SP v\ndruhostupňovom rozhodnutí o materskej odmieta akceptovať hore uvedenú definíciu argumentujúc,\nže „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“ nie sú totožné pojmy, keďže sa pri pojme „starostlivosti o\ndieťa“ nejedná o terminus technicus, predstavuje pojem „riadnej starostlivosti o dieťa“ prakticky jedinú\na najbližšiu možnú definíciu pre snahu o dodržiavanie princípu terminologickej jednoty uplatňovanej\nnaprieč celým právnym poriadkom v zmysle Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky č. 400/2015 Z.z. Významovo najpríbuznejšiu riadnu starostlivosť o dieťa je možné\nposkytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, alebo právnickej osoby. Z uvedeného\n\nteda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania\nstarostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako\nsú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Povinnosť osobnej\nstarostlivosti (súbežne so zanechaním pracovnej činnosti) a jej presná forma nie je obsiahnutá v Zákone\no sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. ale figurovala v § 3 ods. 3 Zákona o rodičovskom príspevku\nč. 571/2009 Z. z., odkiaľ bola vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do uvedeného dátumu sa za\nriadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a iba vo výnimočných\nprípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 však môže byť starostlivosť o dieťa\nposkytovaná aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene\nvyplýva, že jej účelom bolo umožniť rodičom pracovať a tým prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie\nrodiny aj v období poberania rodičovského príspevku (platí aj pre poberanie materského). Žalovaná\nSP nespochybnila starostlivosť o dieťa u skupiny žiadateľov pred 3. kvartálom 2018 hoci si už pred\nminimálne cca. 2 rokmi bola vedomá nejednoznačnosti výkladu zákona, čo potvrdil riaditeľ SP. Kritickým\natribútom žaloby na SP je podozrenie na priamu diskrimináciu podľa §2a, ods. 2 zákona č. 365/2004\nZ. z. a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti,\nposkytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní podľa §5 Zákona č. 365/2004 Z.z., ktorých sa žalovaná\nSP mala dopustiť pri zamietnutí materskej žalobcovi. Sociálna poisťovňa iba v roku 2017 schválila\nmaterské celkom 6 553 otcom a v roku 2018 približne 12 836 otcom a sama potvrdila, že k 8.2.2019\nneviedla žiadnu štatistiku o počte matiek a otcov, ktorí boli zamestnaní na plný úväzok simultánne\ns poberaním materského a o počte osôb, ktorých príjem zo zamestnania súbežne s poberaním\nmaterského neklesol v porovnaní s príjmom s predchádzajúcej pracovnej činnosti (rozhodujúcej pre\nvýpočet materského). Desiatky až stovky fyzických osôb organizovaných o.i. na sociálnych sieťach\nprípadne v rámci iných foriem sociálnej interakcie osobne poznajú veľmi vysoké množstvo otcov, ktorým\nSociálna poisťovňa za nezmenených zákonných podmienok priznala a vyplatila materské i popri práci\nna plný úväzok. Existuje predpoklad, že iba v rokoch 2017 a 2018 ide o stovky až tisícky obdobných\nprípadov. Chýbajúca konzistentnosť rozhodovania žalovanej SP v tomto prípade možno stručne zhrnúť\na parafrázovať nasledujúcou vetou: Ak existujú dve kategórie úplne antagonistických (diametrálne\nodlišných až protichodných) aplikácií jednej právnej normy (prípadne konkrétne definovaného okruhu\nviacerých noriem) uplatnených pre prípady s rovnakým, alebo analogickým (podobným) pozadím, je\njedna z nich protiprávna. Poukázal na priamu diskrimináciu a porušenie zásad rovnakého zaobchádzania\nsociálnom zabezpečení v §2a, ods. 2, zákona č. 365/2004 Z. z. Žalovaná SP taktiež mala porušiť §5\nZákona č. 365/2004 Z. z. o zásade rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej\nstarostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní. V zmysle §2, ods. 1, Zákona č. 365/2004\nZ. z. patrí k skupine osôb s postavením mužov, otcov či manželov, no predovšetkým ku skupine s\niným postavením, konkrétne k jasne definovateľnej skupine žiadateľov o materské po septembri 2018,\nkeď SP v praxi zmenila postup pri schvaľovaní materskej, a ku ktorej sa v praxi pristupovalo odlišne\nako k osobám žiadajúcim o materské pred septembrom 2018 pri existencii rovnakého právneho status\nquo. Podľa Zákona o sociálnom poistení predstavuje materská dávka sociálneho a v užšom vymedzení\nnemocenského poistenia. Toto nemocenské poistenie slúži „pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo\nzárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva\na materstva. Miera zníženia príjmu nie je bližšie určená a naviac slovné spojenie na zabezpečenie príjmu\nnevylučuje existenciu iného príjmu a taktiež nevymedzuje jeho výšku. Pre SP nepredstavovala definícia\núčelu nemocenskej dávky prekážku pred októbrom 2018. Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie,\nže žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom,\nnakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom\ndieťaťa, rovnako ako nie je definované na koľko hodín týždenne môže pracovať. Podmienkou taktiež\nnie je okamžité ukončenie rodičovskej dovolenky (bez nároku na rodičovský príspevok). Všeobecná\nzásada: Otec na materskej i v prípade paralelnej zárobkovej činnosti už nepoberá rozhodujúci príjem\nzo zamestnania tvoriaceho základ pre výpočet materskej a hoci by aj dosahoval príjem porovnateľný s\npríjmom z predchádzajúcej práce, SP nemôže vylúčiť, že ak by mal rodič k dispozícii čas, prípadne inú\nformu výkonnostných kapacít, ktoré počas poberania materskej venuje starostlivosti o dieťa, mohol by\ndosahovať vyšší príjem adekvátny k dodatočne uvoľnenému potenciálu. Ak by SP chcela vyvrátiť túto\nskutočnosť, musí ako primárny subjekt, ktorý inicioval zamietnutie dokázať opak. Zástupcovia žalovanej\nSP opakovane potvrdili, že práca popri materskej (i na plný úväzok a za nezníženú mzdu) nepredstavuje\nprekážku pre poskytnutie materskej, ak žiadateľ uzavrie hoci aj u totožného zamestnávateľa novú\npracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie. To 12.2.2019 písomne potvrdil i\nsám šéf rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s právom vykonávania dozoru nad Sp k\ninterpelácii: „Poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného\n\nvzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného\npracovného vzťahu ... „Žalovaná strana rozhodla v prípade žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na\nmaterské v rozpore so zákonom a to z nasledujúcich dôvodov:\na) Starostlivosť o dieťa interpretovala SP nekonzistnentným spôsobom a to mimo rámec definovaný\nÚstavou Slovenskej republiky a platnými zákonmi.\nb) Žalovaná SP postupovala diskriminačne pretože pri nezmenenom právnom status quo rozhodovala\nv analogických (obdobných) prípadoch antagonisticky (diametrálne odlišne až protichodne) čím mohli\njej zatiaľ bližšie nešpecifikovaní zamestnanci porušiť §2a, ods. 2, tzv. Antidiskriminačného zákona č.\n365/2004 Z. Z. a naplniť skutkovú podstatu trestných činov. Komunikačný odbor Sociálnej poisťovne,\nupresňuje: „Ak by zamestnankyňa počas obdobia trvania dôvodu na poskytovanie materského poberala\npríjem vyplývajúci z existencie nemocenského poistenia, z ktorého si uplatnila nárok na materské z\npovinného nemocenského poistenia zamestnanca) a uvedený príjem by sa považoval za vymeriavací\nzáklad podľa § 138 ods. 1 zákona, za uvedené obdobie by zamestnankyňa nespĺňala podmienky\nnároku na materské. Ak by sa ale zamestnankyňa počas poberania materského zamestnala u iného\nzamestnávateľa, alebo ak by so svojím pôvodným zamestnávateľom uzavrela novú pracovnú zmluvu\nzakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie zamestnankyne, existujúci nárok na materské\npredmetnej zamestnankyne by táto skutočnosť neovplyvnila, a to ani v prípade, ak by v čase poberania\nmaterského mala z uvedených pracovnoprávnych vzťahov príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací\nzáklad podľa § 138 ods. 1 zákona. Správny súd môže podľa okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie,\nktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Nakoľko v tomto prípade Prvostupňové rozhodnutie je\npostihnuté rovnakými vadami ako Druhostupňové rozhodnutie, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti,\nktoré odôvodňujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia spolu s druhostupňovým rozhodnutím.\n5. Žalovaná strana sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 22.02.2020 tak, že námietky žalobcu uvádzané\nv správnej žalobe sú v podstate totožné s námietkami ktoré uviedol vo svojom odvolaní podanom\nproti rozhodnutiu pobočky č. XXX-XXXXXX- E. zo dňa 5. marca 2019. Žalobca si uplatnil nárok na\nmaterské a jeho výplatu predložením Žiadosti o materské č. B. XXXXXXX, ako iný poistenec z dôvodu\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 1. januára 2019, z poistného vzťahu zamestnanca obchodnej\nspoločnosti KVT Servis s. r. o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava. Žalobca v dohode o prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti uzatvorenej medzi ním a matkou dieťaťa dňa 18. decembra 2018 deklaroval, že od\n1. januára 2019 preberá do svojej starostlivosti dieťa. Žalobca bol od 1. novembra 2016 do 16. júla\n2019 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, KVT Servis s. r. o., ktorá\nna žiadosti o materské potvrdila, že rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 1. januára 2019.\nŽalobca dňa 11. decembra 2018 uzatvoril pracovnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou KVT spol. s\nr.o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, podľa ktorej mu vznikol pracovný pomer zakladajúci nemocenské\npoistenie dňa 1. januára 2019, t. j. odo dňa, od ktorého mu bola poskytnutá rodičovská dovolenka\nobchodnou spoločnosťou KVT Servis s.r.o. Od 30. marca 2019 je obchodné meno spoločnosti KVT spol.\ns r.o. innogy Solutions s. r.o. Ako zamestnanec tejto obchodnej spoločnosti bol povinne nemocensky\npoistený do 30. apríla 2019. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2018 je pracovný čas\nžalobcu 40 h týždenne (rovnako ako v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské\niba s tým rozdielom, že podľa tejto pracovnej zmluvy má pružný pracovný čas). Matka dieťaťa je\nod 15. júla 2013 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti HENKEL\nSLOVENSKO, spol. s r. o., pričom v období od 25. marca 2017 do 31. marca 2019 mala povinné\nnemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a v období od\n27. marca 2017 do 31. marca 2019 bola evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do šiestich rokov veku,\ntzv. poistenec štátu. Tým, že žalobca uzatvoril nový pracovný pomer, na základe ktorého naďalej (počas\nčerpania rodičovskej dovolenky) vykonával prácu, za ktorú dosahoval príjem považovaný za vymeriavací\nzáklad, splnil podmienku absencie príjmu napriek dosahovaniu príjmu zo zárobkovej činnosti z nového\npracovného pomeru. Všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že dohoda o prevzatí dieťaťa\ndo starostlivosti bola uzatvorená iba formálne a k dátumu deklarovanému ako deň prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti žalobcu reálne neprišlo. Dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo teda\nnesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu\nustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nŽalovaná k tomuto záveru dospela po dôslednom vyhodnotení jednotlivých dôkazov. Námietky žalobcu\nsú v podstate totožné s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 5. marca 2019, preto v podrobnostiach žalovaná odkazuje na odôvodnenie svojho\nrozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX- B. zo dňa 24. júla 2019 a na tomto mieste uvádza len nasledovné:\nRodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorej poskytovanie upravuje zákon č. 571/2009 Z.\n\nz. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nRozhodovanie o rodičovskom príspevku a vyplácanie rodičovského príspevku je v pôsobnosti úradov\npráce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho účelom nie je kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti.\nNemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v\nustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení\nsociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo\nzníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok\nustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca\nsa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky,\nresp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie\nžien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať. Nemožnosť vykonávať\nzávislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky nemocenské dávky\nposkytované z nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Uvedené zreteľne\nvyplýva aj z vyššie citovaného § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Všeobecné podmienky\nnároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú\nupravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní nároku\nna materské, je potrebné brať do úvahy aj ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov, ako napríklad ustanovenia § 51 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení. Žalovaná plne rešpektuje článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne\norgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon, a rovnako ostatné články Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne pri výklade zákona o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov plne rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu\nprávnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to\nani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho\npredpisu. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je nutné hľadať účel zákonného ustanovenia,\na to v kontexte spoločenských podmienok v okamihu, kedy k interpretácii zákonného ustanovenia\ndochádza. Žalovaná koná v súlade s týmto princípom a konala tak aj v prípade žalobcu. Žalovaná\npostupuje v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení\nchápe ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, a súčasne dôsledne dbá na účel zákona o\nsociálnom poistení, dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať.\nVychádzajúc z predložených dokladov, z informácií známych žalovanej zo svojej činností, rešpektujúc\nÚstavu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a aplikujúc príslušné\nustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, berúc ich vo vzájomnej súvislosti\na súčasne sledujúc ich účel, možno konštatovať, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49\nods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V súvislosti s námietkou\nžalobcu ohľadom podozrenia na priamu diskrimináciu spočívajúcu v tom, že Sociálna poisťovňa v roku\n2017 a 2018 za nezmenených zákonných podmienok množstvu otcov priznala a vyplatila materské i\npopri práci na plný úväzok žalovaná poukazuje na odborné stanovisko Slovenského národného strediska\npre ľudské práva. ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese: http://www.snslp.sk/CCMS/files/\nOdborné_stanovisko_vo_veci_porušenia_zákazu_diskriminá cíejDri._priznaní_materskej_dávky.pdf. V\nzmysle tohto stanoviska rozdielna rozhodovacia prax nie je v rozpore so zásadou rovnakého\nzaobchádzania. Zo strany Sociálnej poisťovne išlo skôr o „nápravu“ predchádzajúceho výkladu, ktorý\numožnil existenciu prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona, čo v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za konanie porušujúce zákaz diskriminácie. Žalovaná poukazuje taktiež na stanovisko\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2019, v ktorom je okrem iného\nuvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej\nvýške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia; je\nnesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný\nprospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky aj\nv upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu č. F. G. XX/XX/XXXX-X zo dňa 1. apríla 2019 uviedla,\nže čo sa týka námietky zmeny postupu Sociálnej poisťovne pri posudzovaní nároku otcov na výplatu\nmaterskej dávky, pričom v minulosti bolo otcom pracujúcim na plný úväzok materské priznané, súhlasí\ns tvrdením, že rozdielny výklad ustanovení týkajúcich sa materského nie je výsledkom prijatia novej\n\nprávnej úpravy. Nemožno spochybňovať, že táto problematika úzko súvisí s princípom právnej istoty\na požiadavkou uniformity rozhodovacej praxe na všetkých úrovniach. Napriek tomu dospela k záveru,\nže odklon Sociálnej poisťovne od rozhodovacej praxe vo veci posúdenia nároku iného poistenca na\nmaterské je dôvodný. Nevyhnutnosť odklonu pri rozhodovaní za nezmenenej právnej úpravy spôsobili\nproblémy aplikačnej praxe v danej oblasti. V poslednom období zaznamenala Sociálna poisťovňa\nenormný nárast prípadov, ktoré je potrebné považovať za obchádzanie zákona o sociálnom poistení,\nIde o prípady, kedy si nárok na materské uplatňuje otec dieťaťa ako iný poistenec, ktorý po formálnom\nprevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti uzavrie nový plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v mnohých\nprípadoch aj u toho istého zamestnávateľa. Cieľom takýchto praktík je dosiahnuť súčasné poberanie\nmaterského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný\nčas, čo je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia. Odklon od doterajšej rozhodovacej\npraxe Sociálnej poisťovne pri posudzovaní nároku otcov na materské súvisí s výkladom príslušných\nustanovení zákona v súlade s účelom a zmyslom zákona o sociálnom poistení, v spojení s individuálnym\nposúdením a zistením relevantných skutočností každého jednotlivého prípadu. Takýto postup hodnotí\nako nápravu predchádzajúceho nesprávneho výkladu Sociálnou poisťovňou, ktorý umožnil nárast\nprípadov hraničiacich s obchádzaním zákona zo strany žiadateľov. Žalovaná má v súčasnosti k dispozícii\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. XXXX/X/XXXX-XX H. I. XX. XXXX XXXX, rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č. XXXX/XX/XXXX-XX H. I. XX. XXXXXXXXX XXXX, rozsudok Krajského\nsúdu v Nitre č. XXXX/XX/XXXX - XX H. I. XX. XXXXXXXXX XXXX, rozsudok Krajského súdu v Žiline\nč. XXXX/X/XXXX H. I. XX. XXXXXXXXX XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. XXXX/XX/\nXXXX-XX H. I. X. XXXXXXX XXXX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. XXXX/X/XXXX-XX\nH. I. XX. XXXXXXXXX XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. XXXX/XX/XXXX-XX H. I. XX.\nXXXXXXXX XXXXt rozsudok Krajského súdu v Žiline č. XXXX/XX/XXXX H. I. XX. XXXXXXXX XXXX,\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. XXXX/XX/XXXX-XX H. I. XX. XXXXXXXX XXXX a rozsudok\nKrajského súdu vžiline č. XX J. H. I. X. XXXXXXX XXXX. Vo všetkých uvedených rozsudkoch sa súd\nstotožnil s interpretáciou právnych noriem týkajúcich sa nároku na materské iného poistenca žalovanou.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná trvá na tom, že jej rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXXB. zo dňa 24. júla 2019 je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v\nsúlade s účelom ním sledovaným, navrhla, aby súd správnu žalobu žalobcu zo dňa 20. septembra 2019\nzamietol.\n6. Žalobca v replike zo dňa 28.02.2020 opätovne skonštatoval, že má za to, že riadne prevzal\nstarostlivosť o dieťa a určil formu ako sa bude realizovať na základe analogického ustanovenia o riadnej\nstarostlivosti definovanej v zákone o rodičovskom príspevku, a teda nielen formálne ako to uvádza\nžalovaná. V takomto prípade podľa jeho názoru žalovaná nemá právo posudzovať akou formou je\nstarostlivosť vykonávaná, keďže podmienky a formy jej realizácie neustanovuje žiaden zákonný predpis.\no tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na\núčely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. §3\nods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa\nza riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných\nprípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom\njednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo\nk tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského\npríspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie\nrodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Sociálna poisťovňa sa vo svojom vyjadrení odvoláva, že pri\nsvojom posudzovaní nároku na materské berie do úvahy aj ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako napríklad ustanovenia § 51 ods. 1 a ods. 2 zákona\no sociálnom poistení, pričom odvolávanie sa na spomínaný §51 považuje žalobca za neopodstatnené\nnakoľko pri prevzatí starostlivosti o dieťa nejde o prevzatie dieťaťa do starostlivosti ani z dôvodu v ods. 1\na taktiež z dôvodu uvedeného v ods. 2. Pričom zmluvu o prebratí dieťaťa do starostlivosti otca vyžaduje\nsociálna poisťovňa pri podávaní žiadosti a v podpisovanej zmluve nie je zmienka o nepriaznivom\nzdravotnom stave ani inom obdobnom dôvode prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Táto dohoda nehovorí\no tom, že matka sa o dieťa už naďalej nebude starať. V takomto prípade by to tiež znamenalo, že počas\nmaterskej dovolenky matky sa o dieťa nesmie starať otec, čo je úplne irelevantné a pokiaľ by podpisom\ntejto dohody o prevzatí starostlivosti o dieťa išlo o vzdanie sa starostlivosti o dieťa druhého rodiča,\nmá žalobca za to, že je tým porušovaný § 28 ods. 2 Zákona o rodine „Rodičovské práva a povinnosti\nmajú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.“ Preto má žalobca\n\nza to, že ponímanie Sociálnej poisťovne o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je diskriminačné, nakoľko\npri nároku na materské matky a otca používa Sociálna poisťovňa rozdielny výklad pojmu prevzatia\nstarostlivosti. Taktiež by žalobca rád poukázal na fakt, že pri priznávaní materského matke sa nevyžaduje\nžiadny doklad preukazujúci prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Žalobca má za to, že prevzatím dieťaťa\ndo starostlivosti je splnenie poskytovania starostlivosti definovanej v zákone č. 571/2009 Z.z. ktorý\ndefinuje pojem „riadna starostlivosť“ ako uvádza aj v žalobe. Poukázal na základné zásady zákona\no rodine č. 36/2005 Z.z. a to najmä Čl. 3 a Čl .4 „ ... Rodičovské práva a povinnosti patria obom\nrodičom.“ Čo je v rozpore s ponímaním prevzatia dieťaťa do starostlivosti v takom znení, ako si ho\nvysvetľuje Sociálna poisťovňa. Poukázal v žalobe na televíznu reláciu uverejnenú dňa 06.11.2018 na\nRTVS s názvom Dámsky klub, v ktorej vystúpila Generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a\ndôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá potvrdila správnosť žalobcom uvedených\ntvrdení, čo sa týka formálnosti uzatvorenia dohody o prevzatí starostlivosti o dieťa a uvedení jedinej\npodmienky ohľadom nemožnosti dosiahnutia príjmu zo zamestnania a to, že žiadateľ o materskú\ndávku nemôže dosiahnuť príjem zo zamestnania, ktorý sa považuje v jeho prípade za vymeriavací\nzáklad pre priznania výpočet materské dávky, v prípade žalobcu je týmto zamestnaním KVT Servis,\ns.r.o. Poukázal na znenie ustanovenia § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a ustanovenie §\n50 Zákonník práce. Z uvedeného explicitne vyplýva, že aj práva a povinnosti z rôznych pracovných\npomerov sa u rôznych zamestnávateľov posudzujú samostatne, t. j. pre posudzovanie straty alebo\nzníženia príjmu pre priznanie materského zo strany žalovanej, nemôže byť relevantný súčet všetkých\nprínosov zo všetkých pracovných pomerov, ale ten pracovný pomer, z ktorého si poistenec žiada\npriznať materské, a z ktorého sa poistencovi pri splnení zákonných podmienok (§ 49 ods. 2 Zákonníka\npráce) materské vypočítava. Poukázal na ust. § 140 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení,\nktoré explicitne vyjadruje možnosť byť v pracovnom pomere ako zamestnanec počas poskytovania\nmaterského. Sociálna poisťovňa deklaruje, že každý prípad je posudzovaný individuálne. Problém\npri splnení podmienky starostlivosti o dieťa nastáva predovšetkým vtedy, keď otec popri poberaní\nmaterského pracuje. Práve v tejto situácii zatiaľ nie sú písomne, jasne zadefinované kritériá Sociálnej\npoisťovne pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa. Podľa žalobcu je taktiež otázne\naj to, či je v kompetencii Sociálnej poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone\na teda či neprekračuje Sociálna poisťovňa rámec zákona. Zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje\nmaterské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú\npracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce\npoberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja\nmaterské a túto podmienku rovnako ako aj všetky ostatné uvedené v spomínanom zákone žalobca splnil.\nOhľadom podozrenia z priamej diskriminácie vzhľadom na zmenu posudzovania nároku na materské\notca v porovnaní s rokmi 2017 a 2018 upozornil, že Sociálna poisťovňa nezmenila právnu úpravu\nzákona o sociálnom poistení a ani nedoplnila definíciu prevzatia do starostlivosti. Zároveň v čase,\nkeď žalobca podával žiadosť o materské nebolo nikde definované za akých podmienok môže alebo\nnemôže otec popri materskej pracovať. Sociálna poisťovňa sa odvoláva na stanoviská vo všeobecnej\nrovine, bez zamerania na daný konkrétny prípad. Taktiež ako je uvedené v stanovisku Generálnej\nprokuratúry k zmene rozhodovania o nároku na materské došlo z dôvodu enormného nárastu žiadostí\notcov, z čoho žalobcovi vyplýva, že dôvodom na zmenu posudzovania nároku na materské nie je\nako uvádza neprevzatie dieťaťa do starostlivosti, ale cieľ zamedziť enormnému počtu otcov čerpať\nmaterské. Poukázal aj na smernicu EÚ 2010/18/EÚ z 8.3.2010 ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová\ndohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a\nzrušuje smernica 96/34/ES „Keďže ciele tejto smernice, a to konkrétne lepšie zosúladenie pracovného,\nsúkromného a rodinného života pracujúcich rodičov a zlepšenie rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ\nide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci v celej Únii.“ Tieto stanoviská nie sú právne\nzáväzné a nemajú oporu v rozhodovacej činnosti súdov. Poukázal na povinnosť žalovanej podľa §195\nZsocP, ktorý žalovanej explicitne prikazuje, že má postupovať tak, aby v konaní a pri rozhodovaní presne\na úplne zistila skutočný stav veci. V tomto prípade k tomu nedošlo, žalovaná Sociálna poisťovňa vôbec\nneposúdila rozsah starostlivosti pred a po jeho nástupe na rodičovskú dovolenku a sledovala len svoj\ncieľ zamietnuť nárok žalovaného nezohľadňujúc skutočný stav veci a zákonné požiadavky. Tento fakt\npotvrdzuje nielen postup a chybné rozhodnutie žalovanej, ale aj výroky žalovanej keď v prvostupňovom\nrozhodnutí uvádza, že otec nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania\nstarostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení.\nV zákonnom ustanovení §195 ZsocP je vyjadrená tzv. zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej\nrozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Orgán vydávajúci rozhodnutie\nsa nemôže uspokojiť len zo zdanlivým stavom veci, resp. z počiatočne získaných dôkazov. Orgán\n\nvydávajúci rozhodnutie je povinný v súčinnosti s účastníkom konania spoznať skutočný stav veci, ktorý\nmu umožní objektívne meritórne rozhodnúť. Inak povedané, orgán vydávajúci rozhodnutie je povinný\nvykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre\nposúdenie veci (úplnosť zistenia) a aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania,\nčo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Okrem spomínaných rozsudkov, ktoré vo svojom\nvyjadrení uvádza Sociálna poisťovňa existujú aj 4 rozsudky v prospech poškodených otcov, kde súd\nzrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ako napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove č. XXX/X/\nXXXX H. I. XX.X.XXXX, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 20Sa/10/2019 zo dňa 29.11.2019 a\nrozsudok Krajského súdu v Trnave č. XXXX/X/XXXX H. I. X.X.XXXX. HIJP K. L. JUDr. PhD.\nXXXXX/XX/XXXX\nXXXX/XX/XXXX\nXXXX/XX/XXXX\n7. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku,\n(1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa\nosobitného predpisu.\n(2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa\na) do troch rokov veku,\nb) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo\nc) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §\n2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej\nistej oprávnenej osobe.\n(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme\nvšestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena\ndieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje\nriadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona\nje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n9. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n10. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzatí do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n11. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa\npôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n\n12. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n13. Správny súd konštatuje, že podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím\nzo dňa 24.07.2019, žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zo dňa 05.03.2019, že žalobca nemá nárok na materské v\nobdobí od 01.01.2019 vychádzajúce zo zistenia, že účastník konania od tohto dátumu začal u\nnového zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s jeho pracovným pomerom\npredchádzajúcim uplatneniu nároku na materské v nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným\npríjmom.\n14. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol ako\nzamestnanec obchodnej spoločnosti KVT servis s.r.o. povinne nemocensky poistený od 1. novembra\n2016 do 16. júla 2019, pričom v období od 1. januára 2019 do 16. júla 2019 mal povinné nemocenské\npoistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Od 1. januára 2019 do\n30. apríla 2019 bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec obchodnej spoločnosti innogy\nSolutions s. r. o. Na účel poskytovania starostlivosti dieťaťu mu bola z pracovného pomeru so KVT\nservis s.r.o. poskytnutá rodičovská dovolenka dňom 01. januára 2019, čo potvrdzujú aj údaje evidované\nv IS SP, deklarujúce aj absenciu príjmu z tohto poistného vzťahu. Nakoľko, ako bolo preukázané, ku\ndňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol jediný evidovaný pracovný pomer žalobcu prerušený jeho\nnástupom na rodičovskú dovolenku. Ako potvrdzuje predložená pracovná zmluva zo dňa 11. decembra\n2018 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou KVT spol. s r. o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava\na žalobcom, deň nástupcu zamestnanca do práce je 1. január 2019 s porovnateľným druhom práce.\nŽalobcovi vznikol nový pracovný pomer a s ním aj nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca\nzamestnávateľa KVT spol. s r.o., v dôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých sa\nposudzuje nárok na materské. Z pracovnej zmluvy zo dňa 31. októbra 2016 vyplýva dohodnutý pracovný\nčas v rozsahu 40 hod. týždenne a miesto výkonu práce v Bratislave a blízkom okolí. Z pracovnej\nzmluvy zo dňa 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou KVT spol. s r. o., vyplýva\ndohodnutý pracovný čas 40 hod. týždenne; v spoločnosti je zavedený pružný pracovný čas; denný\nprevádzkový čas pozostáva zo základného pracovného času a úsekov voliteľného pracovného času, je\nstanovený od 6:00 do 18:30 v pracovné dni; v spoločnosti sa pružný pracovný čas uplatňuje ako pružný\nkalendárny mesiac pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri ktorom si zamestnanec sám volí\nzačiatok a koniec pracovných zmien; začiatok a koniec základného pracovného času sa v jednotlivých\npracovných dňoch určuje od 10:00 h do 14:00 h a platí pre všetkých zamestnancov, ktorí sú povinní\nbyť v tomto čase prítomní na pracovisku. Vzhľadom na uvedené dôkazy bolo nesporné, že odo dňa 1.\njanuára 2019 žalobca vykonáva inú zárobkovú činnosť, v ďalšom pracovnom pomere. V predmetnom\npracovnom pomere je síce dohodnutá možnosť pružného pracovného času, to však znamená len to, že\nžalobca si sám volí začiatok a koniec pracovnej doby, avšak denne je povinný odpracovať na pracovisku\nv sídle tohto zamestnávateľa aspoň 6 hodín, a zároveň 160 hodín za 4 týždne, čo zodpovedá 40 hodinám\ntýždenne. Ide teda o prácu na plný úväzok, aj keď s pružným pracovným časom. Takéto pracovné\npodmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti o dieťa.\n15. Sporným medzi účastníkmi bolo, či od 01.01.2019 žalobca v súvislosti so svojim novým pracovným\npomerom u zamestnávateľa KVT spol. s r. o., spĺňa požiadavky zákona na poskytovanie tejto dávky.\n16. Spornými neboli ani skutkové okolnosti týkajúce sa pracovných pomerov žalobcu pred uplatnením\nnároku na dávku a od 01.01.2019.\n17. V právnej otázke týkajúcej sa nároku žalobcu sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného\nzohľadňujúcou nielen doslovné znenie zákona, ale aj jeho účel, ako aj s právnym názorom správneho\norgánu prvého stupňa, ktorý o zániku nároku žalobcu rozhodol.\n18. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie úvah správneho orgánu\nako vo vzťahu k posudzovaniu skutkového stavu veci, tak aj k výkladu a spôsobu aplikácie súvisiacich\nprávnych noriem.\n\n19. V zhode so stanoviskami oboch účastníkov podľa súdu právna úprava materského nevylučuje\nposkytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou\njej poskytovania je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená\njej formálnym deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania\nstarostlivosti o dieťa.\n20. Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa\ndo svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpení rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa, sa\nza porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času,\nzamestnal u nového zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, naznačuje sledovanie iného zámeru,\nako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá (starostlivosť) v zákone o sociálnom poistení\ndefinovaná nie je a nedôvodnosť zamieňania ktorej s riadnou starostlivosťou podľa § 3 zákona č.\n571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku žalovaný dostatočne ozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n21. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho\nspája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom\nnemocenského poistenia podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.\n22. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z\nrozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania\nstarostlivosti maloletému dieťaťu nedošlo.\n23. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného\nvyplývajúceho zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám\nvykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je\nznámy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe\npohlavia nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie\nna rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a\nindividuálne okolnosti prípadu.\n24. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného,\npretože pred októbrom 2018 schválila materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému\npočtu osôb pracujúcich na plný úväzok pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej,\nk čomu súd poznamenáva, že na nepráve nemožno založiť právo, súdu z úradnej činnosti je známy\nrovnako relatívne vysoký počet osôb, ktorým bol nárok následne vo veľmi krátkom období od jeho\npriznania odňatý.\n25. O uvedenom svedčí aj stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. marca\n2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného\nzamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom\nnemocenského poistenia; je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské\ndosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku.\n26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky č. 1/2022 ohľadom materského (§ 49 za´kona cˇ. 461/2003 Z. z.) z rozsudku\nsp. zn. XXXXX/XX/XXXX M.:\nI. Na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ je potrebne´ pojem „staratˇ sa o dietˇa“ podlˇa § 49 za\n´kona cˇ. 461/2003 Z. z. o socia´lnom poisteni´ v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov vykladatˇ autono´mne\na nemozˇno ho obsahovo stotozˇnˇovatˇ s pojmom „riadnej starostlivosti“ podlˇa za´kona cˇ. 571/2009\nZ. z. o rodicˇovskom pri´spevku a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.\njanua´ra 2011.\nII. Ky´m za´kon cˇ. 461/2003 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ podlˇa § 49 predpoklada´ zo\nstrany poistenca osobnu´ starostlivostˇ o dietˇa, za´kon cˇ. 571/2009 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na\nrodicˇovsky´ pri´spevok povazˇuje podmienku riadnej starostlivosti odietˇa za splnenu´, ak opra´vnena\n\n´ osoba zabezpecˇuje riadnu starostlivostˇ o dietˇa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo pra\n´vnickou osobou (§ 3 ods. 3 a 4 za´kona cˇ. 571/2009 Z. z.)\n27. V odôvodnení citovaného rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že jednou\nso zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské, ktoré sa za splnenia zákonom\nstanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú\ndávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve\nrodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného\nzabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu\n(§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v\ndôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu\npracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.\nAk by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve\nstarostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje\nopodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z\n§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa\npodmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu\nstarostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny\nsúd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť\ns dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať,\nkeďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa\naj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/,\n3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31. decembra 2010). Systém sociálneho zabezpečenia v\nSlovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej\nsociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa\nna výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti\nsúvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k\nstrate výkonu zárobkovej činnosti. Tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým\nz príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na\nsvoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci\na to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k\naktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa\nuplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť\nsám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je\nzaložená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej\nschopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si žalobca\npo priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor,\naby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a\nteda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany\nmatky dieťaťa. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež kasačnú námietku, ktorou žalobca namietal\ndiskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, trvajúc na to, že je všeobecne známe, že Sociálna\npoisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí rodičovského príspevku matkám, aj keď vykonávajú pracovnú\nčinnosť, a preto pokiaľ Sociálna poisťovňa vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti na strane otcov, ide\no diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení\nv oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.\n28. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd v postupe, úvahách žalovaného obsiahnutých v žalobou\nnapadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré\nby odôvodňovali zrušenie rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n29. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému\nžiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.\n1 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}