{"guid": "5801ee69-29e2-4925-ad1c-30e5b103c601:6f5b6cb3-e3a5-43ce-8ca3-49f5b52f7847", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201143.2", "spisova_znacka": "BA-6S/172/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/172/2019 z 12. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2024, sp. zn. BA-6S/172/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201143.2", "identifikacne_cislo": "1019201143", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/333-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f5b6cb3-e3a5-43ce-8ca3-49f5b52f7847", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201143.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201143.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201143.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/172/2019\n1019201143\n12. 03. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201143.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: JOPI\nOIL s. r. o. so sídlom Studenohorská 79, 841 03 Bratislava, IČO: 44 182 368, právne zastúpeného:\nNagy & Partners, s.r.o. so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101472295/2019 zo dňa 17.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Napadnutým rozhodnutím č. 101472295/2019 zo dňa 17.06.2019 žalovaný v rámci odvolacieho\nkonania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil\nrozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „kriminálny úrad“) č. 100716825/2019 zo\ndňa 22.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 50 ods. 1 písm. a)\ndaňového poriadku v spojení s § 5 ods. 3 písm. j) bod 6 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej\nsprávy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 333/2011\nZ. z.“) uložil predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu vo výške 90 375,- Eur\nna účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.\n2. Kriminálny úrad získal v rámci plnenia jeho úloh podľa zákona č. 333/2011 Z. z. poznatky o možnosti\nporušovania daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) žalobcom, ktorý\ndňa 22.09.2017 podal riadne daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, kde vykázal\ndodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v celkovej výške 585 344,94 Eur, z toho podľa § 43\nods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len\n„zákon o DPH“) v celkovej výške 585 344,94 Eur. Podľa kriminálneho úradu neboli dodržané formálne\npožiadavky pri preukázaní splnenia podmienky oslobodenia od dane pri vykázanom dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Podľa nákupov vykázaných v daňovom\npriznaní kriminálny úrad zistil, že práve predmetný tovar – minerálny olej – metylester repkového oleja\n(MERO) bol predmetom dodania (nákup v hodnote 551 847,93 Eur), ktorý žalobca nesprávne vykázal\nako oslobodené dodanie podľa § 43 zákona o DPH (predaj v hodnote 585 344,94 Eur).\n\n3. Transakcie, ktoré boli zistené kriminálnym úradom zo zaistených dokladov nesú znaky účasti na\ndaňovom podvode. Informácia o preprave tovaru v colnom online systéme A. nie je dostatočná, nakoľko\nmetylester repkového oleja (MERO) nepodlieha spotrebnej dani a na tieto dodávky nie je možné použiť\n§ 43 ods. 3 zákona o DPH. Kriminálny úrad konštatuje, že žalobca v zdaňovacom období august 2017\ndodal tovar, ktorý je predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Došlo\ntak k nesprávnemu vykázaniu daňovej povinnosti DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, ktorá mala\nbyť vyššia o sumu 90 375,- Eur (451 875,- Eur x 20%) vychádzajúc zo základu dane (dodanie tovaru\npodľa § 8 zákona o DPH) v sume 451 875,- Eur (542 250,- Eur : 1,20). Kriminálny úrad dospel k záveru,\nže sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, ktoré bude účinné\na vykonateľné okamihom jeho vydania vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo z omeškania.\n4. Kriminálny úrad z podaného daňového priznania na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 zistil,\nže žalobca vykázal daň týkajúcu sa trojstranného obchodu podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH. Na\nzáklade zaistených dokladov kriminálny úrad zistil, že dodávateľom v rámci trojstranného obchodu je\nšvajčiarska spoločnosť B. C. B.D. s registrovaným identifikačným číslom pre daň v členskom štáte –\nFrancúzsko. Z dokladov tiež vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť dodaný v rámci trojstranného obchodu\nod spoločnosti B. C. B., bol vyrobený a prepravený z Poľskej republiky (zo skladu ORLEN POLUDNIE\nS.A., Trzebinia a zo skladu E. F. B., Tychy) a bol dodaný do skladových priestorov žalobcu na adrese\nG. XXX, B. a následne mal byť predmetný tovar dodaný späť do Poľskej republiky (do daňového skladu\nH. B., Wroclaw) pre lotyšského odberateľa B. „I. J.“, Lotyšská republika, IČ DPH: J. (ďalej len „SIA\nPETROACTIV LATVIA“). Vzhľadom na skutočnosť, že tovar bol prepravený z Poľska na Slovensko\na následne späť do Poľska, kriminálny úrad s poukazom na pohyb tovaru, jeho nakladanie a vykladanie\na na vzdialenosti medzi miestami nakladania a vykladania tovaru, prijal záver, že tieto transakcie nesú\nznaky účasti na daňovom podvode. Preto nedošlo k splneniu podmienok pre oslobodené dodanie\ntovaru podľa § 43 zákona o DPH pre odberateľa B. I. J. a tým došlo k nesprávneho vykázaniu daňovej\npovinnosti DPH za zdaňovacie obdobie august 2017, ktorá mala byť vyššia o 90 375,- Eur. Prvostupňové\nrozhodnutie zároveň špecifikuje dodávateľské faktúry od spoločnosti B. C. B.D. (zo skladu v Trzebini a\nTychy v Poľsku) v celkovej hodnote 551 847,93 Eur, dodávateľské faktúry od spoločnosti E. D., Česká\nrepublika (zo skladu v Trzebini v Poľsku) v celkovej hodnote 41 181,21 Eur, odberateľské faktúry od\nspoločnosti B. I. J. (do skladu WRATISLAVA-BIODIESEL v Poľsku) v celkovej hodnote 542 250,- Eur.\nV súhrnnom výkaze DPH za august 2017 žaloba deklaruje dodanie tovaru do iných členských štátov\nv rámci dvojstranného obchodu podľa § 43 zákona o DPH v celkovej hodnote 585 345,- Eur (542 250,Eur pre odberateľa B. I. J. a 43 095,- Eur pre odberateľa E. D.. Česká republika).\n5. Kriminálny úrad v prvostupňovom rozhodnutí vyjadril odôvodnenú obavu z nevymožiteľnosti dane od\ndaňového subjektu, ktoré vychádzajú zo správania sa konateľov žalobcu (K. L. a M. N.) v postavení\nštatutárneho orgánu spoločnosti KENOIL PLUS, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 525 073 (ďalej len „KENOIL\nPLUS“) a v postavení štatutárneho orgánu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., IČO: 34 127 313\n(ďalej len „JOPI TRADE“). V spoločnosti KENOIL PLUS bol za zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001,\nkedy boli menované osoby konateľmi i spoločníkmi tejto spoločnosti, identifikovaný daňovými kontrolami\ncelkový daňový nedoplatok vo výške 2 226 614,12 Eur, ktorý nebol nikdy zaplatený. Na majetok\nspoločnosti bol vyhlásený konkurz, ktorý bol neskôr zrušený pre nedostatok majetku. V spoločnosti\nJOPI TRADE bol za zdaňovacie obdobia roka 2011, kedy boli menované osoby konateľmi i spoločníkmi\ntejto spoločnosti, identifikovaný daňovými kontrolami celkový daňový nedoplatok vo výške 1 135 873,04\nEur, ktorý bol splácaný splátkach, no neskôr došlo k zrušeniu príslušných rozhodnutí Krajským súdom\nv Bratislave (pre nedostatočné dokazovanie zo strany správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.\nPo vyššie uvedených kontrolách boli menovanými štatutárnymi orgánmi a spoločníkmi realizované\noperácie, ktorými bolo riziko z obchodovania ponechané v spoločnostiach JOPI OIL s.r.o. (žalobca)\na JOPI TRADE, pričom majetok bol sústredený do spoločnosti JOPI GROUP s.r.o., IČO: 50 092 812\n(ďalej len „JOPI GROUP“). Konkrétne išlo o zmluvu o vklade podniku vkladateľa (JOPI TRADE)\nako nepeňažného vkladu do základného imania nadobúdateľa (JOPI GROUP) zo dňa 10.12.2015.\nPredmetom vkladu bol podnik vkladateľa, t. j. veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria\nvkladateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku vkladateľa alebo vzhľadom na svoju povahu majú\ntomuto účelu slúžiť. Kriminálny úrad má za to, že keď moli ukončené kontroly v roku 2015 s nálezmi,\nspoločnosť JOPI TRADE previedla v decembri 2015 majetok účelovo na novú spoločnosti JOPI GROUP.\nNásledne zmenili spoločníci spôsob obchodovania (riziko) tak, že prevádzkovateľom daňového skladu\nje spoločnosť JOPI TRADE ale vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosti JOPI GROUP. Obchodné aktivity\n(nákup a predaj pohonných látok) sú vyvíjané spoločnosťou JOPI OIL, ktorá už nevlastní nehnuteľný\n\nmajetok a hnuteľný majetok vlastní len v minimálnom rozsahu. Existuje odôvodnená obava, že postup\nprevodu majetku na inú spoločnosť môžu využiť menované osoby aj v iných personálne prepojených\nspoločnostiach – aj u žalobcu. Žalobca sa môže snažiť zbaviť svojho majetku, spočívajúceho hlavne\nvo finančných prostriedkoch na účte v banke, keď bude rozhodnuté o vyrubení dane právoplatným\nrozhodnutím vo veci samej.\n6. Na podklade odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný preskúmal\nprvostupňové rozhodnutie kriminálneho úradu a dňa 17.06.2019 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že kriminálny úrad postupoval v súlade s § 50 ods. 1\ndaňového poriadku, t. j. pri ukladaní predbežného opatrenia prihliadal na primeraný rozsah predbežného\nopatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Odvolací orgán poukázal tiež na to, že\nvydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých\nsa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného\nopatrenia na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, alebo ak existuje odôvodnená obava, že nesplatná\ndaň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto\ndobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažnosťami.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(Argumenty žalobcu)\n7. Všeobecnou správnou žalobou podanou včas dňa 19.08.2019 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca\ndomáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\na zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označuje obe rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda z dôvodov, že rozhodnutia vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n8. Žalobca explicitne uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca je podnikateľom,\nktorého hlavnou činnosťou je nákup a predaj pohonných látok. V zdaňovacom období august 2017\nžalobca uskutočnil dodávky minerálneho oleja – metylester repkového oleja (MERO), ktorý bol\nprepravený v rámci intrakomunitárnych dodaní do daňového skladu WRATISLAVIA-BIODIESEL S.A.,\nWroclaw na územie Poľskej republiky pre odberateľa B. I. J. v hodnote 542 250,- Eur. Žalobca je\npresvedčený, že splnil všetky hmotnoprávne ako aj formálne podmienky oslobodenia od dane pri dodaní\ntovaru do iného členského štátu.\n9. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie primárne v nesprávnom posúdení okolností, o ktoré\nopierajú orgány finančnej správy tvrdenie o dôvodnej obave o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne\nvyrubenej dodatočnej dane v budúcnosti. Závery kriminálneho úradu vo vzťahu k minulému konaniu\nosôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov spoločnosti L. I. a K. C. (bod 4 vyššie) a vo\nvzťahu k majetku žalobcu, ktorým majú byť podľa kriminálneho úradu len peňažné prostriedky na účte\nžalobcu, ktoré môžu by prevedené na iný účet alebo vybrané z účtu v hotovosti, nemožno podľa žalobcu\npovažovať za dostatočné na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom\nuhradená. Možnosť rýchleho prevodu/výberu peňažných prostriedkoch na účte v banke považuje\nžalobca len za domnienku kriminálneho úradu, ktorá nemá žiadne reálne opodstatnenie. Takémuto\nkonaniu môže navyše správca dane aj odporovať. Žalobca naopak uvádza, že jeho účtovníctvo\npreukazuje, že v spoločnosti je nevyplatený zisk z minulých období a je tu pravdepodobnosť dosahovania\nzisku aj v budúcnosti; účtovníctvo nesvedčí o jeho zlej ekonomickej situácii; stav majetku a záväzkov\nneindikuje hrozbu platobnej neschopnosti žalobcu; aktíva a pasíva žalobcu nie sú v nepriaznivom\npomere. Odkazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej len „NSS ČR“),\npodľa ktorej je potrebné skúmať celkovú ekonomickú situáciu a jej vývoj, ktorý môže ohroziť vymáhanie\npotenciálne vyrubenej dodatočnej dane, resp. nie len aktuálnu majetkovú situáciu daňového subjektu,\nale aj jeho ekonomické vyhliadky (rozsudok 1Afs/335/2016 zo dňa 23.02.2017, rozsudok 2Afs/239/2015\nzo dňa 31.10.2016, rozsudok 5Afs/321/2017 zo dňa 12.09.2018).\n\n10. Z preskúmavaných rozhodnutí nie je možné podľa žalobcu zistiť, či a s akým výsledkom šetrili\norgány finančnej správy aj iné okolnosti, napr. či posudzovali postavenie žalobcu na trhu, jeho platobnú\ndisciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností. Žalobca poukázal, že je v rámci indexu daňovej\nspoľahlivosti hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt a na základe plnenia povinnosti voči finančnej\nspráve sú mu od 01.01.2019 poskytované osobitné daňové režimy. Orgány sa nezaoberali ani prognózou\nekonomického vývoja žalobcu, ktorý by bol s ohľadom na svoje minulé výsledky schopný plniť prípadnú\ndodatočne vyrubenú daň. Tým, že kriminálny úrad stavia žalobcu do pozície podvodníka, ktorý\ndisponibilný majetok vyvedie zo spoločnosti hneď ako orgány finančnej správy začnú voči žalobcovi\nkonania, vykazuje znaky zaujatosti a žalovaný sa s takýmto prístupom stotožnil. Uloženie predbežného\nopatrenia je tak založené len na teoretickej domnienke a predpokladoch a nie na konkrétnych,\npresvedčivých, obavu jasne odôvodňujúcich skutočnostiach. Poukazuje v tomto na rozsudok NSS ČR\nsp. zn. 5Afs/321/2017 zo dňa 12.09.2018, v ktorom kritizuje založenie odôvodnenej obavy výlučne na\nšpekulácii o nemožnosti vylúčenia budúcich krokov smerujúcich k zbaveniu sa majetku, i na rozsudok\nKrajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/53/2016, podľa ktorého správca dane môže pristúpiť k nariadeniu\npredbežného opatrenia až po tom, ako reálne preukáže, že daňový subjekt realizuje úkony smerujúce\nk redukcii svojho majetku.\n11. Legitimitu použitia okolností týkajúcich sa spoločnosti KENOIL PLUS na odôvodnenie predbežného\nopatrenia oslabuje podľa žalobcu viacero nasledovných skutočností: tvrdenia orgánov sú len\nsubjektívnym pohľadom, ktorý riadne nezohľadňuje všetky časové obdobia existencie spoločnosti\nKENOIL PLUS a zmeny v osobách konateľov a spoločníkov; K. L. a M. N. boli konateľmi spoločnosti\nKENOIL PLUS len do 08.10.2001 a spoločníkmi do 09.10.2001, t. j. v čase, kedy začali daňové kontroly\nDPH a dane z príjmov, na ktoré sa odvolávajú orgány finančnej správy v napadnutých rozhodnutiach\n(uvedené kontroly prebiehali od 07.11.2001 do 19.09.2003), sa už nepodieľali na riadení spoločnosti;\nz uvedeného dôvodu K. L. a M. N. už nevedeli v plnom rozsahu zákonnými prostriedkami ovplyvniť\nzávery daňových kontrol (napr. podaním vyjadrení, riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov\nalebo podaním správnej žaloby), a preto im nemožno bez ďalšieho pripisovať na ťarchu skutočnosti,\nktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili; konkurz na majetok spoločnosti KENOIL PLUS\nbol vyhlásený 8 rokov po tom, ako obaja spoločníci zo spoločnosti vystúpili; od zániku účasti K. L. a\nM. N. v spoločnosti KENOIL PLUS uplynulo už takmer 18 rokov a na majetok žiadnej inej spoločnosti,\nv ktorej mali, resp. majú účasť, alebo v ktorej vykonávali, resp. vykonávajú funkciu člena štatutárneho\norgánu, nebol vyhlásený konkurz.\n12. Vo vzťahu k vloženiu majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP v roku 2015 uvádza, že\nnešlo o zbavovanie sa majetku zo strany spoločnosti JOPI TRADE, ale len o reorganizáciu spôsobu\nvykonávania podnikateľskej činnosti v rámci spoločností skupiny JOPI. Reorganizácia bola uskutočnená\nv súlade s právnym poriadkom, právom slobodne podnikať a zákonnou slobodou podnikateľských\nsubjektov zvoliť si takú organizačnú štruktúru, akú považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku\nčinnosť. Aj po tejto reorganizácii si JOPI TRADE plní svoje priebežné daňové povinnosti a spolupracuje\npri daňových kontrolách, miestnych zisťovaniach a iných úkonoch. Obava z prevodu majetku žalobcu\npreto nie je legitímnou okolnosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na obavu o neuhradenie prípadnej\nbudúcej dane. Zároveň žalobca poukazuje na iné predchádzajúce takmer identické predbežné opatrenie\nkriminálneho úradu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu 96 686,- Eur na základe\nsvojho rozhodnutia z 11.12.2018, ktoré dňa 18.03.2019 zrušil žalovaný. Aj keď žalobca považoval\npredbežné opatrenie kriminálneho úradu z decembra 2018 za nezákonné, napriek tomu zložil uvedenú\nsumu na účet správcu dane a nevykonal žiaden úkon smerujúci k zbavovaniu sa majetku, či k ukončeniu\nčinnosti.\n13. Orgány finančnej správy nezohľadnili podľa žalobcu viacero skutočností, ktoré sú nevyhnutné pre\nobjektívne posúdenie dôvodnosti obavy o úhradu v budúcnosti potenciálne splatnej dane. Konkrétne,\nže žalobca funguje na trhu viac ako desať rokov (od roku 2008), plní si všetky svoje daňové\npovinnosti dobrovoľne, riadne a včas; žalobca má auditovanú účtovnú závierku za rok 2017, usiluje\nsa o transparentnosť, keď je zároveň subjektom zapísaným v Registri partnerov verejného sektora;\nžalobca bol testovaný ohľadne svojho finančného zdravia u financujúcej bankovej inštitúcie; doterajšie\nmiestne zisťovania a daňové kontroly nezistili žiadne pochybenia a v rámci indexu daňovej spoľahlivosti\nje žalobca hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt. Rozhodnutia sú tak v rozpore s § 63 ods.\n5 daňového poriadku, keďže neobsahujú riadne odôvodnenie s uvedením skutočností, ktoré boli\npodkladom napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\n\nnemôžu byť dostatočnou oporou pre záver o budúcej nevymožiteľnosti dane, či o značných ťažkostiach\ns jej vymáhaním. Žalobca tiež namieta, že bol vypočutý len jeden z konateľov žalobcu – Štefan Nagy,\nktorý však nemá v kompetencii obchodnú stránku činnosti žalobcu, a preto navrhol vo svojej výpovedi\naj vypočutie druhého konateľa žalobcu – K. L. a obchodného zástupcu O. G..\n14. Druhú skupinu argumentov žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, tvorí nesprávne\nprávne posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru s miestom určenia do iného\nčlenského štátu a posúdenie nesplnenia podmienok oslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre\nodberateľa do iného členského štátu Európskej únie (SIA PETROACTIV LATVIA). Kriminálny úrad riadne\nneodôvodnil, nedodržanie ktorej konkrétnej formálnej požiadavky by malo viesť k strate práva žalobcu\nna oslobodenie od DPH a obmedzil sa len na strohé konštatovanie nedodržania formálnej podmienky.\nKriminálny úrad odkazuje na vybranú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor\nEÚ“), v zmysle ktorej nedodržanie formálnej požiadavky môže vo vybraných prípadoch spôsobiť stratu\npráva na oslobodenie od DPH (napr. ak sa zdaniteľná osoba zámerne zúčastnila daňového podvodu).\nÚvaha o uplatnení či neuplatnení § 43 ods. 3 zákona o DPH nedáva v kontexte posudzovaných prípadov\nžiaden racionálny zmysel a vychádza z jednoznačne nesprávnej interpretácie zákona o DPH; nie je\nvysvetlené, prečo by aplikácia § 43 ods. 3 zákona o DPH vôbec mala prichádzať do úvahy. Dané\nustanovenie sa podľa žalobcu na dodávku medzi žalobcom a SIA PETROACTIV LATVIA nevzťahuje. Na\ntúto dodávku sa vzťahuje základné ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH, ktoré upravuje podmienky\noslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré zo strany žalobcu splnené boli. V prípade\ndodávok tovaru pre odberateľa SIA PETROACTIV LATVIA, s miestom dodania (určenia) do daňového\nskladu WRATISLAVA-BIODIESEL v Poľskej republike, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\no nesplnení podmienok oslobodenia od dane pre nedodržanie formálnej požiadavky. Ak kriminálny úrad\nopiera svoj záver o nedodržaní formálnej požiadavky oslobodenia dodania tovaru od dane z dôvodu,\nže transakcie vykazujú znaky podvodného konania vo vzťahu k DPH, pričom žalovaný sa odvoláva aj\nna rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 a C-587/10, žalobca namieta, že v oboch uvedených\nrozsudkoch je možnosť dovolávať sa zásady daňovej neutrality podmienené zámernou účasťou na\ndaňovom podvode. Orgány finančnej správy nepredložili dostatočne objektívne dôkazy, na základe\nktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dotknuté plnenie je súčasťou daňového podvodu a že\nžalobca vedel alebo mal vedieť o tejto skutočnosti. Aj preto je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.\nOrgány neuviedli, v čom mal údajný daňový podvod spočívať a ktorý subjekt sa ho mal dopustiť.\n15. Žalobca uvádza, že vie preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľom v iných členských\nštátoch. Príjmy Slovenskej republiky neboli v žiadnom okamihu ohrozené, pretože DPH bola splatná\nv krajine určenia. Ak by bolo žalobcovi zamietnuté oslobodenie od dane a zahraničným orgánom by\nsa podarilo vybrať DPH, ktorá im patrí, došlo by k dvojitému zdaneniu, ktoré je v rozpore so zásadou\ndaňovej neutrality.\n16. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy vidí žalobca v absencii\nobozretnosti a zohľadnenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a skutočností, že predbežné\nopatrenie by pre svoj až likvidačný charakter malo slúžiť ako prostriedok poslednej inštancie.\nV napadnutom rozhodnutí orgány finančnej správy nevylučujú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, avšak\nnesplnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od dane opierajú o podozrenie z údajnej účasti\nžalobcu na daňovom podvodne a o nedodržanie formálnej požiadavky. To vytvára navzájom protirečivé\nkonštrukcie, ktoré preukazujú vady dokazovania a hodnotenia dôkazov, ale aj priamo šikanózny postup\nkriminálneho úradu voči žalobcovi. Odkazuje na rozsudky NSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa\n30.11.2017 a sp. zn. 6Afs/364/2017 zo dňa 07.08.2017, podľa ktorých by mal byť inštitút predbežného\nopatrenia vnímaný ako prostriedok ultima ratio, mal by byť využívaný obozretne, a nie ihneď po tom, čo\nbola zistená akákoľvek nezrovnalosť v plnení daňových povinností daňového subjektu. Bola porušená\nzásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku\n17. Rozhodnutie vydané vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobu august 2017 je potrebné vnímať v spojitosti\nso šiestimi obdobnými rozhodnutiami kriminálneho úradu, ktoré sa týkajú šiestich ďalších zdaňovacích\nobdobí kalendárneho roka 2017, a ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet správcu\ndane celkovo sumu 1 371 214 Eur, čo má na žalobcu ekonomicky negatívne dôsledky likvidačného\ncharakteru.\n\n18. Nedostatočne zistený skutkový stav napáda žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí, že transakcie dodania tovaru do daňového skladu WRATISLAVA-BIODIESEL nesú znaky\npodvodného konania. V texte odôvodnenia pritom absentuje (i) popis, v čom mal údajný daňový podvod\nspočívať, v akej strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu malo dôjsť, a ktoré subjekty sa ho mali\nzúčastniť, ako aj (ii) popis skutkových okolností, na základe ktorých mal žalovaný za preukázané, že\nžalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Závery orgánov sú predčasné,\narbitrárne a nesprávne. Skutočnosti, na základe ktorých bolo predbežné opatrenie vydané, neboli\nosvedčené v dostatočnej miere. Žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia len stroho konštatuje, že\ntransakcie, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného konania s cieľom oslobodiť dodanie\ntovaru od DPH. Prvostupňové rozhodnutie tiež uvádza, že ak by sa žalobca nechcel zúčastniť podvodu\npri dodávkach pre odberateľom Biomlex a B. I. J. s miestom dodania v Poľskej republike „identifikovala\nby sa pre daň z pridanej hodnoty v Poľsku, kde by bolo miesto nadobudnutia a dodania tovaru, nakoľko\npri nákupe a predaji bolo treba absolvovať iba premiestnenie tovaru vo vzdialenosti 213 km alebo 232 km\nna území Poľskej republiky. Toto je vzdialenosť medzi mestami Tychy a Wroclaw v Poľskej republike (213\nkm) a vzdialenosť medzi mestami Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike (232 km)“. Kriminálny úrad\npri tom sám odkazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa nemôže dovolávať zásady\ndaňovej neutrality na účel oslobodenia od DPH zdaniteľná osoba, ktorá sa zámerne zúčastnila daňového\npodvodu a uviedla tak do rizika fungovanie spoločného systému DPH. Napadnuté rozhodnutia nijako\nnepopísali a neodôvodnili, na základe akých okolností majú za preukázané, že sa žalobca zámerne\nzúčastnil daňového podvodu. Naopak, účasť na daňovom podvode opierajú len o domnienky, ktoré\nvychádzajú z blízkosti miest Tychy a Wroclaw, resp. Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike a pohybu\ntovaru z Poľska na Slovensko a späť.\n19. Orgány finančnej správy svoj záver vyslovili bez toho, aby preverili existenciu riadneho\npodnikateľského dôvodu predmetných obchodov, bez vypočutia svedkov z prostredia dodávateľov a\nodberateľov, bez vypočutia kompetentných osôb žalobcu, bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami daňového podvodu (t.j. takými, ktoré nie sú založené výlučne na absurdných,\nničím nepodložených domnienkach), a bez oboznámenia žalobcu s konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami zakladajúcimi zámer žalobcu zúčastniť sa na daňovom podvode. Takýto postup je\narbitrárny. Vzdialenosť miesť Tychy a Wroclaw, resp Trzebinia a Wroclaw v Poľskej republike ako\nindícia svedčiaca o podvodnom konaní, ktorú ako jediný argument uvádzajú orgány finančnej správy\nv napadnutých rozhodnutiach, nemôže byť považovaná za relevantný dôvod objektívneho preukázania\nskutočností, že k údajnému daňovému podvodu došlo a ani že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa\nzúčastňuje na predpokladanom daňovom podvode. Orgány neskúmali podnikateľské dôvody žalobcu\npre uskutočnenie uvedených transakcií. Správca dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno, pokiaľ\niba vyslovil pochybnosti o skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom bez toho, že by tieto\npochybnosti preukázal relevantnými zisteniami, ktoré presvedčivo spochybňujú tvrdenie daňového\nsubjektu. Žalobca uvádza, že samotná vzdialenosť daňových skladov a s ňou súvisiace náklady na\ndopravu sú len jedným z viacerých faktorov vstupujúcich do cenotvorby, ktoré žalobca pri svojej\nobchodnej činnosti zvažuje.\n20. Spoločnosť nakúpila tovar (prepravený z daňového skladu ORLEN POLUDNIE S.A., Trzebinia a\nBIOAGRA OIL S.A., Tychy do daňového skladu JOPI TRADE, Vlčany) od dodávateľa SETEMO TRADE\nS.A. za exportné ceny, t.j. za ceny tovaru určeného na dodanie mimo Poľskej republiky. Uvedené\nceny boli nižšie ako ceny tovaru určeného pre lokálny trh v Poľskej republike. K takýmto rozdielom\nmedzi exportnými cenami a cenami pre lokálny trh dochádza aj pri iných komoditách/produktoch, a to\nz legitímnych komerčných dôvodov, napríklad z dôvodu expanzie výrobcu na zahraničné trhy, snahy\ndodávateľov zvýšiť objem predaja, a pod. V neposlednom rade mal žalobca možnosť nakúpiť tovar\nz Poľskej republiky za priaznivé nákupné ceny aj z dôvodu veľkých množstiev nakupovaného tovaru\nhlavne pri dodávkach prepravených na územie Slovenska železničnou dopravou (vlakovými súpravami).\nZa uvedených podmienok bol žalobca schopný následne dodávať tovar späť do Poľskej republiky za\ncenu, ktorá (a) bola pre konečného zákazníka stále výhodnejšia, ako keby tento zákazník nakupoval\ntovar priamo v Poľskej republike a (b) zároveň prinášala žalobcovi akceptovateľnú pridanú hodnotu.\nAk by sa žalobca identifikoval pre DPH v Poľskej republike (ako v prvostupňovom rozhodnutí uvádzať\nkriminálny úrad) a zároveň by miesto nadobudnutia a dodania tovaru bolo len v Poľskej republike,\nžalobca by nezískal výhodu cenového rozdielu ceny tovaru určeného na export. Navyše, registrácia\nžalobcu pre DPH v Poľskej republike by si vyžiadala vynaloženie dodatočných nákladov na poradenské\n\nslužby spojené s vykonaním predmetnej registrácie a dodatočné náklady na účtovné služby spojené so\nzabezpečovaním agendy vedenia evidencie DPH a podávania výkazov DPH v Poľskej republike.\n21. Dodávky tovaru boli priebežne monitorované colným úradom v colnom online systéme EMCS.\nPrepravu tovaru z územia Slovenska a na územie Poľska/Nemecka, zabezpečoval žalobca ako\npredávajúci. Žaloba teda vie preukázať fyzické uskutočnenie dodávok do iného členského štátu\na splnenie všetkých hmotnoprávnych ako aj formálnych podmienok oslobodenia od dane pri dodaní\ntovaru do iného členského štátu (§ 43 zákona o DPH).\n22. Nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov\nnamieta žalobca primárne z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho\nnámietkami uvedenými v odvolaní, no len všeobecne konštatoval, že kriminálny úrad postupoval podľa\n§ 50 ods. 1 daňového poriadku, prihliadal pri ukladaní predbežného patrenia na primeraný rozsah\npredbežného opatrenia a uložil ho v rozsahu nevyhnutne potrebnom, pričom dôvody uvádzané žalobcom\nv odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tvrdí,\nže orgán finančnej správy je povinný konkrétne uviesť, v čom sú jednotlivé námietky nesprávne alebo\nspochybniteľné, prečo a s ktorými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov sú tieto\nnámietky v rozpore, alebo aké ďalšie úvahy či pochybnosti viedli príslušný orgán k tomu, že na relevantné\nnámietky žalobcu neprihliadol (odkazuje tiež na § 63 ods. 5 daňového poriadku). Žalobca pritom\nv odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré spochybňujú obavu (resp. primeranú pravdepodobnosť),\nže (i) bude dodatočne vyrubená daň, a tiež obavu, že (ii) v dobe jej vymáhateľnosti bude táto\ndaň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, čím preukazoval\nnesprávnosť záverov orgánov finančnej správy uvádzaných v preskúmavaných rozhodnutiach.\n23. Prvostupňové rozhodnutie trpí tiež nasledovnými vadami z dôvodu nezrozumiteľnosti: vykazuje\nrozpory vo výrokovej časti, v ktorej kriminálny úrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia,\nno v tom istom výroku stanovil vykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania; kriminálny úrad používa\npojmy, ktoré nemajú oporu v zákone o DPH (napr. „dohľad“) alebo sú v zákone o DPH definované inak\nako ich používa kriminálny úrad (napr. „miesto dodania“); kriminálny úrad sa odvoláva na ustanovenia §\n43 ods. 3 zákona o DPH, pri ktorých je zjavné, že sú absolútne bez súvisu s posudzovaným prípadom.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n24. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.09.2019 uvádza, že obava nevymožiteľnosti nesplatnej\nalebo nevyrubenej dane v dobe jej splatnosti vyplýva jednak z informácií, ktoré sú známe kriminálnemu\núradu z jeho činnosti, a to predovšetkým z konania konateľov žalobcu v personálne prepojených\nspoločnostiach, ako aj z podaných daňových priznaní a zaistených dokladov žalobcu (správanie sa a\nkonanie konateľov žalobcu v personálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS a JOPI TRADE\na prevody spoločností/majetku, ktoré by osoby konateľov rovnakým spôsobom mohli zopakovať aj\npriamo u žalobcu, u ktorého boli medzičasom začaté daňové kontroly). Na základe týchto skutočností u\nkriminálneho úradu vznikla obava, že daň v čase jej splatnosti bude nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie\nbude spojené so značnými ťažkosťami.\n25. Žalovaný uvádza, že predbežné opatrenie nijako neobmedzuje právo vlastniť majetok. Predstavuje\ndočasné opatrenie, počas ktorého obmedzuje právo nakladania s majetkom, avšak samotné vlastníctvo\nmajetku nepostihuje. Predbežné opatrenie bolo uložené v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom\núčelu predbežného opatrenia a obavu z nevymožiteľnosti kriminálny úrad i žalovaný dostatočne\nzdôvodnili v časti „Odôvodnenie“ predmetného rozhodnutia. Súvislosti medzi rozsahom predbežného\nopatrenia a účelom predbežného opatrenia sú zrejmé zo samotného rozhodnutia.\n26. K námietke nesprávneho právneho posúdenia dodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru\ns miestom určenia do daňového skladu v Poľsku/Nemecku žalovaný uvádza, že § 43 a 45 zákona o\nDPH stanovuje podmienky pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu a pri trojstrannom obchode. Na základe podaného daňového priznania na DPH za zdaňovacie\nobdobie august 2017 a tiež na základe zaistených dokladov žalobcu, bolo kriminálnym úradom zistené,\nže žalobca mal nadobudnúť tovar, ktorého dodávateľom mala byť švajčiarska spoločnosť SETEMO\n\nTRADE S.A. s registrovaným identifikačným číslom pre daň v členskom štáte – Francúzsko, pričom tovar\nbol prepravený priamo z Poľskej republiky z daňových skladov ORLEN POLUDNIE S.A. a BIOAGRA OIL\nS.A. Následne mal byť tento tovar dodaný späť do Poľskej republiky do daňového skladu WRATISLAVABIODIESEL S.A. a pre odberateľa SIA PETROACTIV LATVIA. Kriminálny úrad zistil, že vzdialenosť\nmedzi miestom nakladania a miestom vykladania tovaru v Poľsku predstavovala 232 resp. 213 km.\nZo zistení vyplýva, že k pohybu tovaru dochádzalo z Poľska na Slovensko a späť do Poľska, a s\npoukazom na vzdialenosti medzi miestami nakladania a vykladania tovaru, ako aj s poukazom na\njudikatúru Európskeho súdneho dvora EÚ, tak kriminálny úrad konštatoval, že tieto transakcie vykazujú\nznaky podvodného konania vo vzťahu k DPH s cieľom oslobodiť dodanie tovaru.\n27. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia nepriznania oslobodenia od dane\nžalovaný uvádza, že aj podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia\ndodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na\nnadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského\nštátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.\nDPH zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania\ntovaru, platí nadobúdateľ tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Rovnako\nSúdny dvor EÚ (napr. rozsudok vo veci Mecsek – Gabona) uvádza, že ak platiteľ dane nesplní povinnosti,\nktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného\nčlenského štátu od DPH, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol,\nže článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,\naby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru\nv rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si\nnesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že\nplnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia,\nktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode.\nZ judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné\nbremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane,\nvrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie\noslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli\nsplnené.\n28. K tvrdenému porušeniu ustanovení o konaní žalovaný opakuje, že vydaniu rozhodnutia o\npredbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné\nopatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia, teda\nak je to potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo ak existuje odôvodnená obava, že\nnesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo\nže v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Kriminálny úrad a ani žalovaný\nneupierajú žalobcovi právo vlastniť majetok, žalobcovi iba uložili povinnosť zložiť peňažnú sumu z\ndôvodu obavy z nezaplatenia dane v lehote jej splatnosti resp. že bude táto daň nevymožiteľná alebo\njej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V prípade, ak pominie dôvod na jeho uloženie,\ndôjde k zrušeniu predbežného opatrenia, resp. dňom zaplatenia daňového nedoplatku stratí predbežné\nopatrenie účinnosť.\n29. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uvádza, že na základe vyhodnotenia\nzískaných dôkazov bolo kriminálny úradom zistené, že žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru, pričom\nnakladanie tovaru došlo v Poľsku, k preprave pre žalobcu na Slovensko a následne žalobca tento tovar\ndodal späť do skladov v Poľsku. Žalovaný poukázal na vzdialenosť medzi miestom nakladania a miestom\nvykladania tovaru v Poľsku (232 resp. 213 km), z čoho kriminálny úrad usúdil obchádzanie registračných\npovinností v Poľsku, kde dochádzalo k nadobudnutiu a aj opätovnému dodaniu tovaru, na základe čoho\ntak žalobcom dochádzalo aj k porušovaniu ustanovení § 43 zákona o DPH a konanie žalobcu tak nieslo\nznaky podvodného konania v súlade s judikatúrou, na ktorú kriminálny úrad poukazoval v napadnutom\nrozhodnutí.\n30. Žalovaný nesúhlasí s dôvodmi nepreskúmateľnosti uvádzanými žalobcom, nakoľko napadnuté\nrozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené kriminálnym úradom a všetky skutočnosti, ktoré\novplyvnili vydané rozhodnutia. Zároveň napadnuté rozhodnutia obsahujú právne predpisy, na základe\nktorých sa rozhodovalo a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie zahŕňa a\n\nhodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o\npriebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalovaný dodáva,\nže aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na\nkaždú zistenú skutočnosť alebo každý argument žalobcu ako daňového subjektu bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia, ale ak ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné,\nmusí sa s nimi správca dane resp. žalovaný vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia, čo bolo v danom\nprípade dodržané.\n31. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 01.10.2019, v ktorej zotrval v plnom\nrozsahu na tvrdeniach uvedených v žalobe.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n32. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/172/2019-110 zo dňa 16.10.2019 zamietol návrh žalobcu\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n33. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od\n01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v\nBratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).\n34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n36. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n38. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových\nsubjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.\n39. Podľa § 2 písm. a) a c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie\na) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie\nčinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,\nc) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.\n40. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n41. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n\n42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n43. Podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania\ndane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená\nobava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude\nnevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal\nalebo niečo strpel, a to najmä, aby\na) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,\nb) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.\n44. Podľa § 50 ods. 3 daňového poriadku, ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)\nnebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia\nvykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o\nvydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia..\n45. Podľa § 50 ods. 4 daňového poriadku, právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným\nopatrením sú neplatné.\n46. Podľa § 50 ods. 5 daňového poriadku, proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno\npodať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.\n47. Podľa § 50 ods. 7 daňového poriadku, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,\npre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.\n48. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n49. Podľa § 89 ods. 5 daňového poriadku, na podklade exekučného titulu podľa odseku 1 písm. a),\nktorým je vykonateľné rozhodnutie vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a), je možné vykonať exekúciu\nspôsobom len podľa § 108 [daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa\nplatobných služieb].\n50. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n51. Podľa § 43 ods. 3 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom\nspotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu\npredávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného\nčlenského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou\nosobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú\ndaň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.\n52. Podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z\ntuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre\ninú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.\n53. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\n\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z\nčlenského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n54. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,\nprvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n55. Podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH, pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba,\nktorá je druhým odberateľom.\n56. Podľa § 2 zákona č. 333/2011 Z. z., finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny\núrad finančnej správy tvoria finančnú správu, ktorá spracúva informácie a osobné údaje podľa osobitných\npredpisov.\n57. Podľa § 5 ods. 3 písm. j) bodu 6 zákona č. 333/2011 Z. z., kriminálny úrad finančnej správy robí\núkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak je potrebné vydať\nrozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu.\nV.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n58. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal v medziach\nžalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté\nrozhodnutia orgánov finančnej správy oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s §\n493e SSP), vec prejednal na žiadosť žalobcu na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) bez účasti\nžalovaného a právneho zástupcu žalobcu, ktorí sa pred pojednávaním ospravedlnili z neúčasti a súhlasili\ns prejednaním veci v ich neprítomnosti (§ 114 SSP), a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n59. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie kriminálneho úradu vo veci uloženia\npredbežného opatrenia žalobcovi, spočívajúceho v povinnosti zložiť peňažnú sumu vo výške 90 375,Eur na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Zároveň kriminálny úrad\nrozhodol, že predbežné opatrenie je vykonateľné dňom jeho vydania, keďže hrozí, že peňažná suma\nnebude zložená v určenej lehote.\n60. Z obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov dôvodili\nopodstatnenosť využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH\nza zdaňovacie obdobie august 2017, pri ktorej je na základe skutkových zistení daňových orgánov\npredpoklad dorubenia dane vo výške 90 375,- Eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo\nbude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.\nPredpoklad, že vymáhanie v budúcnosti vyrubenej a splatnej dane bude spojené so značnými\nťažkosťami, kriminálny úrad odôvodnil správaním a konaním konateľov žalobcu (K. L. a M. N.) v\npersonálne prepojených spoločnostiach KENOIL PLUS a JOPI TRADE, u ktorých boli vykonané daňové\nkontroly za zdaňovacie obdobia, kde boli priamo konateľmi K. L. a M. N., a ktoré skončili s vyrubenými\nalebo určenými rozdielmi dane za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako aj prevodom spoločnosti/\nmajetku v personálne prepojených spoločnostiach, ktorými bol majetok jednej zo spoločností presunutý\ndo inej spoločnosti (bod 5 vyššie).\n61. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov finančnej správy a oboznámení sa s obsahom\nsúdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány finančnej správy postupovali v súlade so\nzákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia\n\nvo vzťahu k predpokladanej budúcej daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2017\na pri dostatočnom vyhodnotení dostupných dôkazov, ktoré boli kriminálnym úradom pri plnení jeho úloh\nzabezpečené, preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodov namietaných\nžalobcom.\n62. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že inštitút predbežného opatrenia podľa daňového poriadku\nslúži na zabezpečenie vymožiteľnosti daňových pohľadávok štátu, príp. jeho budúcich daňových\npohľadávok voči daňovým subjektom. Jeho základným a nevyhnutným prejavom je vo väčšej alebo\nmenšej miere zásah do subjektívnych práv fyzických osôb alebo právnických osôb, vyjadrený zákonným\noprávnením daňových orgánov uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa\nzdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane alebo nenakladal\ns vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Tieto predbežne uložené opatrenia sú nepochybne\nspojené s vrchnostenským zásahom do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, napr.\nv prípade uloženia zákazu nakladať s vecami je prítomný priamy dotyk s ústavným právom vlastniť\nmajetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).\n63. Inštitút predbežného opatrenia nepochybne zveruje správcovi dane pomerne široké oprávnenia\nna zásah do práv daňového subjektu. V rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí je preto\npotrebné skúmať, či pri jeho ukladaní orgán finančnej správy postupoval v súlade s platnou právnou\núpravou, či boli dodržané zákonné podmienky na uloženie predbežného opatrenia a či pri rozhodovacom\nprocese správnych orgánov oboch stupňov boli zachované práva daňového subjektu vyplývajúce\ns príslušnej právnej úpravy. Možnosť správcu dane, ako aj kriminálneho úradu (§ 5 ods. 3 písm.\nj) bod 6 zákona č. 333/2011 Z. z.), uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal,\nniečoho sa zdržal alebo niečo strpel, je v zmysle § 50 ods. 1 daňového poriadku viazaná (i) na\nzabezpečenie účelu daňovej kontroly, určovania dane podľa pomôcok alebo miestneho zisťovania, alebo\n(ii) ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti\nuhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými\nťažkosťami. Predbežné opatrenia môže uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.\n64. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí\nmať všetky predpísané náležitosti (§ 63 daňového poriadku). Na jeho vydanie je príslušný správca\ndane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom\nopatrení nepredchádza dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú\nosvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/39/2014 zo dňa 27.05.2015).\n65. Primárnou námietkou žalobcu je tvrdené nesprávne právne posúdenie okolností, o ktoré opierajú\norgány finančnej správy dôvodnú obavu o úhradu/vymožiteľnosť potenciálne vyrubenej dodatočnej dane\nv budúcnosti. Minulá podnikateľská aktivita osôb konateľov žalobcu v postavení konateľov a spoločníkov\nspoločnosti KENOIL PLUS a JOPI TRADE (bližšie špecifikovaná v bode 5 vyššie) a relevantný majetok\nžalobcu len vo forme peňažných prostriedkov na účte žalobcu nemôžu byť podľa žalobcu považované\nza dostatočné na odôvodnenie obavy, že potenciálne vyrubená daň nebude žalobcom uhradená.\nV tomto smere súd nesúhlasí so žalobcom. Ak aj súd odhliadne od výsledkov daňových kontrol\nv spoločnosti JOPI TRADE za zdaňovacie obdobie roka 2011, ktoré boli neskoršími rozhodnutiami\nKrajského súdu v Bratislave zrušené (pričom žalovaný nepredložil súdu žiadne rozhodnutia, ktorými by\npreukázal právoplatné ukončenie predmetných daňových kontrol v JOPI TRADE za dané zdaňovacie\nobdobie s relevantnými nálezmi), podnikateľské postupy, ktoré aplikovali v minulosti v obdobnej situácii\nv spoločnosti KENOIL PLUS osoby v súčasnosti v postavení štatutárneho orgánu žalobcu (K. L.\na M. N.) a dôsledky týchto postupov (neuhradený daňový nedoplatok vo výške 2 226 614,12 Eur\nza zdaňovacie obdobia rokov 1998 až 2001), nie je možné ignorovať. Zohľadnenie týchto dopadov\npodnikania menovaných osôb na fiškálne záujmy na strane štátneho rozpočtu nie je znakom zaujatosti\norgánov finančnej správy, ale správnym a obozretným postupom týchto orgánov, ktorý vedie k logickým\nobavám vo vzťahu k budúcemu konaniu žalobcu (konajúceho práve prostredníctvom menovaných\nosôb). Skutočnosť, že boli identifikované daňové nedoplatky značnej hodnoty musí byť pre príslušný\norgán indikátorom budúceho rizika. Rovnako tak prax reorganizácie vykonávania podnikateľskej činnosti\nskupiny JOPI (vloženie majetku JOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROUP), je jasným dôkazom\no reálnej praxi v spoločnosti danej skupiny, ktorej cieľom je (slovami žalobcu) zvoliť si takú organizačnú\nštruktúru, akú považujú za najvhodnejšiu pre svoju hospodársku činnosť. Žalovaný v napadnutých\n\nrozhodnutiach nijako nespochybnil platnosť či súlad právnych úkonov, ktorým došlo k vloženiu majetku\nJOPI TRADE do spoločnosti JOPI GROPU, so zákonom, no zároveň tieto úkony dokazujú schopnosť a aj\nzáujem spoločníkov žalobcu vhodnejšie reorganizovať spôsob výkonu hospodárskej činnosti v prípade\npotreby. To, že kriminálny úrad vyhodnotil, že takouto potrebou môže byť pre žalobcu aj riziko budúcej\npovinnosti úhrady nevyrubenej DPH, je plne legitímnou úvahou.\n66. Skutočnosť, že v personálne prepojenej spoločnosti KENOIL PLUS boli K. L. a M. N. konateľmi\nlen do 08.10.2001 a v čase kontrol (od 07.11.2001 do 19.09.2003) už nemali možnosť vplývať na\nvýsledok daňovej kontroly, nijako nebráni logickému záveru o ich zodpovednosti za daňovými orgánmi\nidentifikované nedostatky, ktoré vznikli v čase, keď konateľmi boli. Žalobcom uvádzaná námietka\nnemožnosti ovplyvniť závery kontroly a nemožnosť osobne využiť v mene KENOIL PLUS opravné\nprostriedky proti záverom správcu dane, neobstojí na vylúčenie legitímnosti vyššie uvedenej úvahy\nsprávcu dane. Výška zistených nedostatkov v spoločnosti KENOIL PLUS (2 226 614,12 Eur) neindikuje\njednorazový exces z dodržiavania pravidiel na úseku správy daní. Nemožno akceptovať ani jednoduchý\npoukaz na zmenu v osobách konateľov KENOIL PLUS v čase samotných daňových kontrol, nakoľko\nby išlo o výlučne formálne nazeranie na zodpovednosť za identifikované nedostatky neberúc do úvahy\nprávne postavenie akejkoľvek fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu konateľa obchodnej spoločnosti.\nPodľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, sú konatelia\npovinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a\nvšetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné\ninformácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať\nsvoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.\nKeďže boli nedostatky na úseku daní identifikované za obdobie, kedy konateľmi KENOIL PLUS boli\nsúčasní konatelia žalobcu, nesú zodpovednosť za vedenie spoločnosti, vrátane plnenia daňových\npovinností. Konatelia, ktorí nastúpili v spoločnosti KENOIL PLUS po K. L. a M. N., majú taktiež\nprávnu zodpovednosť za škodu, ak by sa preukázalo, že v rámci obrany pred daňovými orgánmi\nnepostupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere (čo žalobca priamo netvrdí). Samotné tvrdenie\nžalobcu, že menované osoby už neboli v postavení konateľov, a preto im nemožno pripisovať na\nťarchu skutočnosti, ktoré nastali v období, keď v spoločnosti už nepôsobili, nie je dostatočné na\nvylúčenie ich zodpovednosti za kontrolované obdobie, kedy boli konateľmi spoločnosti. Žalobca v tomto\nnepredložil žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by vylučovali možnosť orgánov finančnej správy prihliadnuť\npri formulovaní odôvodnenej obavy z budúceho neuhradenia/nevymoženia ešte nevyrubenej dane podľa\n§ 50 ods. 1 daňového poriadku. Práve s ohľadom na okolnosti prípadu nie je možnosť rýchleho prevodu/\nvýberu peňažných prostriedkoch na účte v banke len domnienkou kriminálneho úradu, ktorá nemá\nžiadne reálne opodstatnenie. Využitie odporovateľnosti, ako inštitútu následnej obrany voči negatívnym\ndopadom prípadného zbavenia sa majetku žalobcu, na ktorý odkazuje žalobca (bod 9 vyššie), by bolo\ncelkom bez významu vo vzťahu k preventívnemu charakteru a účelu predbežného opatrenia.\n67. Správny súd uvádza, že judikatúra NSS ČR, na ktorú odkazuje žalobca (bod 9 vyššie) nie\nje aplikovateľná na posudzovaný prípad. V uvedených prípadoch išlo o skutkovo odlišné situácie,\nkedy daňové orgány postavili odôvodnenie „přiměřené pravděpodobnosti, že tato daň bude v době\njejí vymahatelnosti nedobytná nebo bude její vybrání spojeno se značnými obtížemi“ len na stave\nmajetku (hodnote nehnuteľného majetku, hodnote a štruktúre pohľadávok, bankových účtov a úverov)\nkontrolovaných daňových subjektov, prípadne výlučne na skutočnosti, že budúca daň prevyšuje aktuálne\ndisponibilné finančné prostriedky daňového subjektu. Táto skutočnosť nie je, sama osebe, dostatočným\ndôvodom pre zaistenie budúcej dane. V prípade žalobcu JOPI OIL s. r. o. však nebolo odôvodnenie\nexistencie „odôvodnenej obavy“ podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku postavené len na stave majetku;\ntáto skutočnosť bola zohľadnená len čiastočne. Kriminálny úrad zobral do úvahy najmä výsledok\ndaňových kontrol podnikateľských aktivít konateľov žalobcu v spoločnosti KENOIL PLUS, ako aj\nich minulú prax s reorganizáciou hospodárskej činnosti skupiny JOPI. Závery žalobcom predloženej\njudikatúry NSS ČR preto nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad a už vôbec z nich nevyplýva, že\nv každom prípade, aj ak sú dané iné relevantné okolnosti odôvodňujúce obavu správcu dane o budúcu\núhradu dane, je potrebné vykonať kompletné posúdenie stavu majetku daňového subjektu.\n68. Požiadavka žalobcu, aby orgány finančnej správy posudzovali aj postavenie žalobcu na trhu, jeho\nplatobnú disciplínu, plnenie daňových a odvodových povinností a ďalšie skutočnosti (bod 9, 10 a 13\nvyššie), nebola v tomto prípade nevyhnutná, nakoľko odôvodnená obava príslušného orgánu bola\nopretá o iné skutočnosti, ktoré boli sami osebe relevantným a dostatočným dôvodom na prijatie záveru\n\no existencii obavy o budúcom neuhradení/nevymožení ešte nevyrubenej dane alebo o jej vymožení\nlen so značnými ťažkosťami. Zistenia týkajúce sa KENOIL PLUS a prevodu majetku JOPI TRADE\ndo spoločnosti JOPI GROUP sa týkali priamo úkonov realizovaných súčasnými konateľmi žalobcu\nv iných obchodných spoločnostiach. Práve poukazom na tieto skutočnosti splnili orgány finančnej správy\npožiadavku žalobcu identifikovať konkrétne kroky, ktoré žalobca uskutočňuje s cieľom zbaviť sa majetku\nspoločnosti alebo ukončiť jej činnosť (bod 10 vyššie). Rozhodnutia súdov, na ktoré odkazuje žalobca\nv bode 10 vyššie, však nemožno vykladať výlučne formálne v tom smere, že musí ísť o úkony realizované\nvýlučne žalobcom a výlučne v čase bezprostredne predchádzajúcom vydaniu predbežného opatrenia.\nTakýto prístup by obmedzil (a v niektorých prípadoch aj úplne vylúčil) plnenie zabezpečovacej povahy\ntohto inštitútu. Je potrebné vziať do úvahy, že žalobca koná práve prostredníctvom konkrétnych fyzických\nosôb. Ak orgány finančnej správy disponujú relevantnými informáciami týkajúcimi sa daných osôb, je\npotrebné na tieto prihliadnuť. Časový odstup tohto konania (daňové nedoplatky za roky 1998 až 2001\na prevod podniku v roku 2015) od aktuálne posudzovaného obdobia vydania predbežného opatrenia\n(2019) nie je v tomto prípade dôvodom, ktorý by vylučoval zohľadnenie dostupných informácií.\n69. Na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ani žalobcom predkladanú judikatúru NSS ČR vo\nvzťahu k charakteru predbežného opatrenia ako prostriedku ultima ratio (bod 16 vyššie), keďže ide aj\nv týchto prípadoch o odlišný skutkový stav, kedy mal správca dane k dispozícii aj iné zabezpečovacie\nprostriedky (ako napr. záložné právo, bankovú záruku, ručenie). Konkrétne v jednom zo žalobcom\nuvádzaných rozsudkov sa uvádza: „že zajišťovací příkaz je rozhodnutí, které má napomoci zabezpečení\núhrady daně. Zajišťovací příkaz je sice rozhodnutí předběžného a dočasného charakteru, nepředstavuje\nvšak standardní prostředek správy daní, ale velice silný a účinný instrument správce daně k prakticky\nokamžitému zajištění daně, který mimořádně závažným způsobem postihuje ekonomickou sféru\ndaňového subjektu, závažně zasahuje do jeho majetkových práv a může pro něj být za určitých\npodmínek likvidační. Z tohoto důvodu je třeba jej vnímat vskutku jako prostředek ultima ratio a měl\nby být využíván obezřetně a uváženě jako mimořádný nástroj v souladu se zásadou přiměřenosti\na zdrženlivosti zakotvenou v § 5 odst. 3 daňového řádu, která správci daně ukládá při vyžadování\nplnění daňových povinností použít jen takové prostředky, které daňové subjekty nejméně zatěžují\na ještě stále umožňují dosáhnout cíle správy daní. Lze jej tedy použít, např. je-li to nezbytné pro\nzabránění daňovým únikům, nikoli v případech, kdy lze úhradu daně zajistit jiným vhodným způsobem\nnapř. zástavním právem, bankovní zárukou, či ručením, jako tomu bylo v posuzované věci.“ (rozsudok\nNSS ČR sp. zn. 4Afs/140/2017 zo dňa 30.11.2017, bod 29). S týmito závermi možno súhlasiť,\nno v posudzovanom prípade JOPI OIL s. r. o. nie sú súdu známe žiadne iné zabezpečovacie\nprostriedky, ktorými kriminálny úrad disponoval. Ani žalobca správnemu súdu nepredložiť tvrdenie\no iných zabezpečovacích prostriedkoch, ktoré mohli byť podľa neho využité na zaistenie nevyrubenej\ndane.\n70. Druhú skupinu námietok tvorili tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení nesplnenia podmienok\noslobodenia od dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa do iného členského štátu Európskej\núnie (SIA PETROACTIV LATVIA) a posúdenie nedodržania formálnej požiadavky pri dodávkach tovaru\ns miestom určenia do daňového skladu v inom členskom štáte EÚ. Ide teda o námietky, ktoré\nsmerujú voči vecnej stránke predpokladu vyrubenia dane v budúcnosti, resp. predpokladu, že existuje\nnevyrubená daň, čo je základná požiadavka na možné uplatnenie postupu podľa § 50 ods. 1 daňového\nporiadku.\n71. Ak niet nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane, nemôže príslušný orgán vydať predbežné\nopatrenie z dôvodu obavy o jej neuhradenie, nevymoženie alebo jej vymoženie so značnými ťažkosťami.\nV posudzovanom prípade ide o situáciu, kedy daň ešte nebola vyrubená. V takýchto prípadoch musí\nbyť podľa správneho súdu daný aspoň určitý stupeň predpokladu o budúcom vyrubení dane. Samotná\npredbežná a dočasná povaha inštitútu predbežného opatrenia vylučuje, aby boli na odôvodnenie\npredbežného opatrenia kladené rovnaké požiadavky istoty existencie daňovej povinnosti ako v prípade\nsamotného vyrubenia (dorubenia) dane. Ak má predbežné opatrenie plniť svoju funkciu včasného\nzadržania/zaistenia majetkových hodnôt, ktorými disponuje daňový subjekt, za účelom budúceho\nuspokojenia daňovej povinnosti daňového subjektu, je nevyhnutné, aby mohli oprávnené orgány\nfinančnej správy konať efektívne a relatívne rýchlo. Je preto vylúčené, aby bol daňový orgán alebo\nkriminálny úrad schopný zabezpečiť takú sumu dôkazov a jednoznačných argumentov týkajúcich sa\nkontrolovaného daňového obdobia odôvodňujúcich daňovú povinnosť, resp. dodatočné dorubenie dane,\nako to bude potrebné na účel rozhodnutia vo veci samej. Ako už súd uviedol, vydaniu rozhodnutia o\n\npredbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie (bod 64 vyššie). V tomto štádiu nie je možné napr.\nvyčkávať na výsledok medzinárodnej výmeny informácii, často nie je možné vykonať dokazovanie\nlistinnými podkladmi, ktoré si je potrebné vyžiadať, a už vôbec nie výsluchom svedkov či samotného\ndaňového subjektu. Takýto postup by bránil včasnej a účinnej ochrane fiskálnych záujmov štátu formou\ntohto zabezpečovacieho inštitútu.\n72. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcich sa posudzovaných transakcií prepravy predmetného tovaru\n(bod 4 vyššie) kriminálny úrad v prvostupňovom rozhodnutí sumarizuje svoje zistenia vykonané na\nzáklade zaistených podkladov, ktorých výstupom je zistenie pôvodu tovaru v Poľsku, jeho preprava\nna Slovensko a jeho následná preprava na územie Poľska. Podozrenie z daňového podvodu pri\ndodávkach tovaru – metylster repkového oleja (MERO) s miestom dodania v Poľsku je založené hlavne\nna vzdialenosti medzi mestami Tychy a Wroclaw (213 km) a vzdialenosti medzi mestami Trzebinia\na Wroclaw (232 km). Tieto vzdialenosti sú niekoľko násobne kratšie ako vzdialenosti, ktorými mal tovar\nprejsť podľa žalobcu zo skladu z Trzebinia, resp. Tychy v Poľsku do skladu žalobcu vo Vlčanoch na\nSlovensku a následne do skladu Wroclaw v Poľsku. Preto je spochybnené, že sa transakcie uskutočnili\ntak, ako ich opisuje žalobca, resp. je spochybnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.\nKriminálny úrad preto konštatuje, že žalobca v zdaňovacom období august 2017 dodal tovar, ktorý je\npredmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Je tiež špecifikovaná aj suma\nnevyrubenej dane, ktorá predstavuje rozsah nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu predbežného\nopatrenia.\n73. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že nemožnosť aplikovania § 43 ods. 3 zákona o DPH nebola\nmedzi stranami sporná a aj žalobca v žalobe explicitne potvrdil, že oslobodenia podľa § 43 ods. 3 zákona\no DPH sa nedovoláva (bod 14 vyššie).\n74. Nazerajúc na dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí cez účel\npredbežného opatrenia a absenciu dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim jeho\nvydanie, správny súd je toho názoru, že orgány finančnej správy v odôvodnení týchto rozhodnutí\npomenovali dostatočné dôvody na vznik predpokladu o budúcom vyrubení dane. Závery prvostupňového\norgánu i žalovaného o nepriznaní oslobodenia od dane nie je možné považovať za domnienky\na svojvoľné ničím nepreukázané tvrdenia. Je zrejmé, že transakcie v rámci dodávky predmetného tovaru\nzo strany žalobcu s miestom určenia v Poľsku vykazujú znaky porušenia alebo obchádzania zákona\no DPH. Od predbežného opatrenia však nemožno vyžadovať rovnakú mieru určitosti a konkrétnosti\nzistených hmotnoprávnych tvrdení vo vzťahu k dôvodu vyrubenia (dorubenia) dane, ako v prípade\nrozhodnutia vo veci samej, t. j. rozhodnutia, ktorým môže dôjsť k dorubeniu dane. Preto bude až\nv odôvodnení rozhodnutia vo veci samej príslušný orgán špecifikovať, či išlo v danom prípade o formálny\nnedostatok, o zneužitie práva, prípadne o podvod, ako to uvádza už predbežné opatrenie. Odôvodnenie\npredbežného opatrenia, resp. hmotnoprávne závery v ňom uvedené, zároveň nepredstavujú limity pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktoré už podlieha riadnemu procesu dokazovania, na podklade ktorého môže\nsprávca dane zmeniť svoje predbežné závery formulované v predbežnom opatrení. Je tiež možné, že\nzávery dokazovania preukážu, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o DPH a že daňový subjekt\nmá nárok na oslobodenie od dane. V takom prípade bude predbežné opatrenie zrušené (§ 50 ods. 7\ndaňového poriadku).\n75. V tomto smere je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, týkajúca sa transakcií samotných,\njeho schopnosti preukázať reálne dodanie, jeho dispozíciu s relevantnými dokladmi, návrhy na výsluchy\nsvedkov, nesúhlas s jeho podielom na daňovom podvode, námietky nedostatočne zisteného skutkového\nstavu vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od dane, osobitné podnikateľské dôvody podozrivého obehu\ntovaru a pod. (body 14 až 21 vyššie), predčasná. Pravdepodobnosť vyrubenia dane je dostatočne\nodôvodnená v tomto prípade skutočnosťami sumarizovanými kriminálnym úradom a žalovaným (bod 3,\n4 a 72 vyššie). Ostatné tvrdenia predkladané žalobcom v žalobe budú predmetom posúdenia v konaní\nvo veci samej, v ktorom budú príslušné orgány povinné vysporiadať sa s obranou žalobcu a dostatočne\npresvedčivo a na podklade dostatočne a správne zisteného skutkového stavu formulovať jasné závery\ntýkajúce sa prípadného porušenia predpisov na úseku DPH, a na ich podklade vyrubiť daň.\n76. Ako už bolo uvedené, nie je možné a na účel efektívneho využívania inštitútu predbežného\nopatrenia ani vhodné, požadovať dôkladné odôvodnenie každej pochybnosti, ktorú dotknutý daňový\nsubjekt prednesie v opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení. Preto nemožno\n\nsúhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti z dôvodu, že sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí detailne nevysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Tie totiž rovnako\nsmerovali primárne k hmotnoprávnej otázke porušenia či neporušenia predpisov o DPH, resp. existencie\nalebo neexistencie oslobodenia od dane pri jednotlivých transakciách. Orgán finančnej správy nemôže\nv procese, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie všetkých relevantných hmotnoprávnych\naspektov, konkrétne odpovedať na jednotlivé námietky žalobcu. Posúdenie odvolací orgán vykonal\nv rozsahu potrebnom na vydanie predbežného opatrenia v súlade so zákonom, jasne uviedol dôvody\npredpokladu vyrubenia dane, vysvetliť dôvodnosť obavy o jej neuhradenie/nevymoženie a v primeranej\nmiere zhodnotil, že kriminálny úrad postupoval v súlade s § 50 ods. 1 daňového poriadku.\n77. Vo vzťahu k námietke o rozporoch vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej\nkriminálny úrad určil žalobcovi lehotu na plnenie 15 dní od doručenia, no v tom istom výroku stanovil\nvykonateľnosť rozhodnutia na deň jeho vydania, súd uvádza, že ide o postup plne súladný s § 50\nods. 1 a 2 daňového poriadku. Znenie § 50 ods. 2 daňového poriadku nepriamo vyžaduje, aby výrok\nobsahoval aj lehotu na zloženie peňažnej sumy. Ak v rámci svojej úvahy a na základe zhodnotenia\nzistených skutočností konajúci orgán dospeje k záveru, že hrozí, že peňažná suma nebude v danej\nlehote zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom jeho vydania. Tieto\nskutočnosti môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, ktoré tak musí obsahovať oba príslušné výroky.\nPrvostupňové rozhodnutie spĺňa tieto požiadavky. Zároveň je potrebné uviesť, že aj § 63 ods. 3 písm. d)\ndaňového poriadku stanovuje príslušným orgánom povinnosť, aby každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá\npovinnosť plniť, obsahovalo aj lehotu plnenia. Táto námietka teda nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť\npredbežného opatrenia. Aj ostatné námietky žalobcu týkajúce sa nezrozumiteľnosti napadnutých\nrozhodnutí vyhodnotil súd ako nedôvodné.\n78. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky majúce\npre rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zásadný význam, napĺňa zákonné požiadavky pre\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane\nvzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, nebolo tak porušené právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.\n79. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti, súd\ndospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.\n80. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo\nna náhradu trov konania nepriznal, pretože orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je,\nmožno priznať trovy konania iba výnimočne. Žiadne výnimočné okolnosti neboli súdom v tomto prípade\nzistené.\n81. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}