Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/60/2019 z 8. 2. 2024 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 8. februára 2024, sp. zn. BA-4Sa/60/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201140.1 Správny súd v Bratislave | BA-4Sa/60/2019 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201140.1 | 2024-02-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 197 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 137 ods. 4 SSP, § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a17f19d-f16a-46b7-a5b4-bc54fc2305cf Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201140.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-4Sa/60/2019 1019201140 08. 02. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201140.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX XXX X, bytom C. X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 21. júna 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím zo 6. februára 2019 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná priznala žalobcovi podľa ustanovenia § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 16. novembra 2018 starobný dôchodok v sume 475,- eur mesačne, ktorý bol následne postupom podľa ustanovenia § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšený od 1. januára 2019 na sumu 487,40 eur. 2. Žalovaná konštatovala, že k 16. novembru 2018 žalobca získal 14.309 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. 3. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho nezhodnotenie obdobia od 1. októbra 1994 do 30. mája 1999, počas ktorého bol zamestnaný v spoločnosti B. E. s hrubým príjmom 10.000,- Sk (o čom predložil úradne osvedčený originál svojho čestného vyhlásenia a dvoch ďalších svedkov), rozhodol dňa 21. júna 2019 generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXXXXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu. 4. Generálny riaditeľ žalovanej zrekapituloval, že žalobca žiadosťou z 10. decembra 2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 16. novembra 2018 (v odôvodnení je v dôsledku zrejmej chyby v písaní nesprávne uvedené, že žalobca žiadal starobný dôchodok priznať od 26. novembra 2018, čo však nevyplýva z predmetnej žiadosti a napokon ani z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia), kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní. K uvedenému dátumu žalobca získal 14.309 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí 39 rokov a 74 dní. Na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2017, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. 5. Generálny riaditeľ žalovanej následne podrobne odôvodnil výpočet sumy starobného dôchodku ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,9969), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (39,2028) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (11,9379 eur), čo činí sumu 466,60 eur. Takto určená suma dôchodku bola následne podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená o 8,40 eur na sumu 475,- eur a od 1. januára 2019 o 12,40 eur na sumu 487,40 eur. 6. Žalovaná posúdila aj prípadný vznik nároku žalobcu na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku s negatívnym výsledkom, pretože určená výška starobného dôchodku prevyšovala sumu minimálneho dôchodku. 7. Generálny riaditeľ žalovanej následne pristúpil k vysporiadaniu sa s námietkou žalobcu o nezhodnotení obdobia zamestnania u zamestnávateľa B. E., pričom uviedol, že vykonal vlastné šetrenie u účtovníčky uvedeného zamestnávateľa, ktorá uviedla, že žalobca v spornom období nebol zamestnancom uvedenej spoločnosti. Podľa evidencie účtovníčky prijal zamestnávateľ B. E. prvého zamestnanca do pracovného pomeru až dňa 1. decembra 1998 a preto žalobca v období od 1. októbra 1994 nemohol byť zamestnancom deklarovaného zamestnávateľa. Na základe týchto zistení nemohlo byť žalobcovi zhodnotené sporné obdobie na účely nároku na starobný dôchodok. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca správnu žalobu, dôvodiac, že žalovaná pre výpočet sumy starobného dôchodku nezhodnotila obdobie pracovného pomeru v spoločnosti B. E. od 1. októbra 1994 do 30. mája 1999, v dôsledku čoho bola jeho výška podhodnotená. K odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej pritom žalobca pripojil čestné vyhlásenie o hrubom príjme a dobe zamestnania, ktoré bolo potvrdené aj dvoma svedkami. Žalobca namietal, že toto čestné vyhlásenie záhadným spôsobom zmizlo a žalovanej nebolo doručené. Hneď vzápätí žalobca namietal, že generálny riaditeľ žalovanej sa žiadnym spôsobom s čestným vyhlásením, z ktorého vyplývali podstatné údaje pre výpočet výšky starobného dôchodku, nevysporiadal a toto ani nezohľadnil pretože svedkovia, ktorí čestné vyhlásenie poskytli neboli zo strany žalovanej kontaktovaní. I. Vyjadrenie žalovanej ku správnej žalobe 9. Ku správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V nadväznosti na odvolanie žalobcu totiž dopytovala deklarovaného zamestnávateľa B. E., či bol žalobca v období od 1. októbra 1994 do 30. mája 1999 jeho zamestnancom a od mzdovej účtovníčky zistila, že žalobca bol ako zamestnanec evidovaný až v období od 1. júna 1999 do 31. marca 2001, pričom toto obdobie mu bolo na účely nároku na starobný dôchodok zhodnotené. Vo vzťahu k námietke, že sa nevysporiadala s čestným vyhlásením pripojeným k odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že pokiaľ jej nebolo doručené, nemohla ho pri rozhodovaní zohľadniť. II. Relevantná právna úprava Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa § 184 ods. 5 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. III. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 10. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 11. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/60/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/60/2019. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 13. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 8. februára 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 14. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci vzniku nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky, pričom jedinou námietkou žalobcu bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovanou v dôsledku nezhodnotenia obdobia zamestnania u zamestnávateľa B. E., Marianka v období rokov 1994 až 1999, napriek preukázaniu tejto skutočnosti čestnými vyhláseniami. 15. Správny súd považuje za potrebné úvodom sa vysporiadať s mierne zmätočne pôsobiacou námietkou žalobcu (na ktorú reagovala protiargumentáciou aj žalovaná), podľa ktorého mali čestné vyhlásenia, preukazujúce jeho zamestnanie u B. E. v období rokov 1994 až 1999, zmiznúť a žalovanej tým pádom nemali byť doručené. 16. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že originál čestných vyhlásení žalobcu a dvoch ďalších svedkov z 2. decembra 2018 spolu s osvedčovacími doložkami o pravosti podpisov sú jeho súčasťou. Fotokópia predmetných čestných vyhlásení je zároveň aj súčasťou podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej a teda v administratívnom spise sa nachádza hneď niekoľko vyhotovení čestných vyhlásení, o ktorých žalobca tvrdí, že zmizli. Napokon, aj generálny riaditeľ žalovanej v úvodnej konštatačnej časti napadnutého rozhodnutia stručne zhrnul, že žalobca takýto podklad rozhodnutia predložil. Už iba na základe uvedených zistení správny súd konštatuje, že čestné vyhlásenia zo spisu nezmizli a žalovaná resp. generálny riaditeľ žalovanej o nich mali vedomosť. 17. Vo vzťahu ku samotnému vyhodnoteniu čestných vyhlásení má správny súd za to, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom ako aj ustálenou judikatúrou, keď viazaná ustanovením § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, v nadväznosti na predložené čestné vyhlásenia žalobcu a dvoch ďalších svedkov, dopytovala priamo deklarovaného zamestnávateľa B. E., Marianka, či bol žalobca v spornom období jeho zamestnancom a následne využila negatívne zistenia ako dôkaz a podklad jej rozhodnutí. 18. Ustanovenie § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poskytuje demonštratívny výpočet, čo možno považovať a zužitkovať v konaní vo veciach sociálneho poistenia ako podklady rozhodnutia. Sú nimi najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti žalovanej všeobecne známe alebo známe z jej činnosti. Ako je zrejmé, citované ustanovenie kladie dôraz na rozlišovanie dôkazu a čestného vyhlásenia v dôsledku odlišnej výpovednej hodnoty a teda aj upotrebiteľnosti na účely zisťovania relevantných skutočností. 19. Z nadväzujúceho ustanovenia § 197 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriamo vyplýva hierarchia vyššie uvedených podkladov, keď žalovaná má možnosť namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Spravidla by bolo namieste akceptovať čestné vyhlásenie až za predpokladu neexistencie iného dôkazu, ktorý by sporné skutočnosti objasnil. „Čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale až na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môže čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení)„ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/207/2015 zo dňa 26.10.2016). Je teda na správnom uvážení žalovanej, či čestné vyhlásenie ako náhradu dôkazu pripustí alebo nie, pretože bez neho nie je možné zistiť skutočný stav inak. 20. Z dikcie § 197 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. expressis verbis vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť iba účastník konania, teda nie je prípustné zo strany iných subjektov (napríklad svedkov), ktoré sa na konaní nezúčastňujú. V prípade čestného vyhlásenia musí orgán verejnej správy pristupovať k jeho hodnoteniu s istou mierou opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba prehlásenými. Obsahom čestného vyhlásenia orgán verejnej správy v žiadnom prípade nie je viazaný. 21. V prípade neexistencie dokladov o zamestnaní je možné tento nedostatok nahradiť vyhlásením o dobách zamestnania a hrubom zárobku, pričom údaje žiadateľa musia potvrdiť aspoň dvaja svedkovia. Súdna prax v zásade pripustila ako podklad rozhodnutia vyhlásenia (resp. svedecké výpovede) minimálne dvoch svedkov, ktorí pracovali v rovnakom období, s rovnakou dĺžkou praxe a vykonávali rovnaký druh práce u toho istého zamestnávateľa ako poistenec domáhajúci sa svojho starobného dôchodku. Takto koncipované požiadavky na svedkov nie sú samoúčelné, ale umožňujú odvodiť potrebné údaje pre určenie nároku a výšky starobného dôchodku práve pre domnelú podobnosť zamestnaní a pracovných pozícií, ktoré by po správnosti mali byť ohodnotené rovnakou odmenou. Inými slovami, pokiaľ je poistenec schopný označiť dvoch svedkov, ktorí spĺňajú vyššie uvedené kritéria, možno sa domnievať, že budú vedieť potvrdiť nielen to, že poistenec bol ich kolegom v spornom čase, ale Sociálna poisťovňa získa aj potrebné indície pre určenie výšky hrubého mesačného zárobku poistenca, ktorý by nemal byť výrazne odlišný od ich zárobku dosahovaného za rovnaký druh práce. 22. Je v ingerencii žalovanej ako určí rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, pričom platí, že s nahromadenými podkladmi by sa mala uspokojiť až za predpokladu, že na ich základe možno presvedčivo a udržateľne vysloviť výrok rozhodnutia. S konkretizáciou na prejednávanú vec, žalovaná disponovala dôkazom – oznámením deklarovaného zamestnávateľa B. E. (ktorého takto označil žalobca, o. i. aj v predloženom čestnom vyhlásení a z verejných registrov bolo následne zistené, že v spornom období mohol byť zamestnávateľom žalobcu podľa takto poskytnutých údajov jedine F. G. – B. E., Marianka), že žalobcu v spornom období neevidoval ako zamestnanca. Ako zamestnanca ho evidoval až v období od 1999 do 2001. Na druhej strane žalobca predložil svoje čestné vyhlásenie, ktoré však podkladom so silou rovnajúcou sa dôkazu nie je. V čestnom vyhlásení sa síce nachádzali vyjadrenia aj ďalších dvoch svedkov, avšak ako je z obsahu ich vyhlásení zrejmé, títo vykonávali prácu pre iných zamestnávateľov (v prípade svedka pána H. to bolo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a v prípade pána F. sa jednalo o samostatne zárobkovo činnú osobu) v dôsledku čoho sú ich vyjadrenia na účely prípadného zhodnotenia sporného obdobia pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku neupotrebiteľné (navyše neobsahujúce ani údaje z ktorých by bolo možné vyvodiť výšku hrubých zárobkov žalobcu). Netreba opomínať ani skutočnosť, že v prejednávanej veci sa nejedná o prípad, kedy by sa evidencia o zamestnaní žalobcu nezachovala, ale o prípad, kedy evidencia neexistovala z dôvodu neexistencie pracovného pomeru zamestnanca. Takýto nedostatok spravidla nemožno jednoducho zhojiť resp. prelomiť svedeckými výpoveďami. 23. Je zároveň pravdou, že žalovaná resp. jej generálny riaditeľ mohli jednoznačnejšie a aspoň stručne zdôvodniť, že čestné vyhlásenia predložené žalobcom nepripúšťajú a nepoužijú ich ako podklad rozhodnutia, pretože skrz iný dôkaz s vyššou výpovednou silou boli rozptýlené pochybnosti namietané žalobcom o nesprávnom (ne)zhodnotení obdobia zamestnania u zamestnávateľa B. E.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však táto skutočnosť vyplýva aspoň implicitne a je skutočne zrejmé, že námietkou žalobcu o nezhodnotení obdobia zamestnania u zamestnávateľa B. E. od 1. októbra 1994 do 30. mája 1999 sa generálny riaditeľ zaoberal. Skutočný stav veci zistila žalovaná z obsahu vlastných evidencií ako aj dopytom na deklarovaného zamestnávateľa presne a úplne. Pre rovnaké závery svedčí aj administratívny spis žalovanej, v ktorom je založený originál čestných vyhlásení spolu s internou emailovou komunikáciou žalovanej zameranou na vykonanie šetrenia u deklarovaného zamestnávateľa B. E., Marianka spolu s jeho oznámením, že žalobcu ako zamestnanca v spornom období neeviduje. 24. Správny súd pre úplnosť dodáva, že hoci by vyššie konštatované závery o nedostatočne vyjadrených úvahách žalovanej týkajúcich sa nepripustenia čestného vyhlásenia a prípadných vyjadrení dvoch svedkov mohli naznačovať aplikáciu zrušujúceho dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (čo však správny súd nevzhliadol), ani za predpokladu, že by napadnuté rozhodnutie správny súd skutočne zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie, pre žalobcu by to nemohlo mať za následok priaznivejšie rozhodnutie. V konaní totiž nebolo zo strany žalobcu inými dôkazmi (minimálne s rovnakou silou ako je oznámenie deklarovaného zamestnávateľa) preukázané, že žalobca u zamestnávateľa B. E. v spornom období skutočne pracoval a dosahoval tvrdené hrubé zárobky. Naopak, žalovaná si pre rozhodnutie zabezpečila dostatok podkladov na základe ktorých zistila skutočný stav. 25. Keďže správny súd nevyhodnotil vznesenú námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu za dôvodnú, pričom nezistil ani na základe svojej vlastnej činnosti (správnu žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou posudzuje správny súd neformálne a zákonnosť napadnutého rozhodnutia môže posudzovať aj nad rámec žalobných bodov) také pochybenie žalovanej, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 26. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.