{"guid": "349fef17-d05e-4779-8717-d1636aebe678:c16ae838-307b-493b-be96-26b9938ee4d8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201096.1", "spisova_znacka": "BA-5S/173/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/173/2019 z 10. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. septembra 2024, sp. zn. BA-5S/173/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201096.1", "identifikacne_cislo": "1019201096", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2024-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c16ae838-307b-493b-be96-26b9938ee4d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201096.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201096.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201096.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/173/2019\n1019201096\n10. 09. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201096.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobkyne: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: AS LEGAL s.r.o., so\nsídlom Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18373/2019-3030-36782 zo dňa 14.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 18373/2019-3030-36782 zo dňa 14.06.2019 a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so\nsídlom v Trnave pre Trnavský kraj (ďalej len „Inšpektorát“) č. EN/0243/02/2015 zo dňa 18.08.2015\n(ďalej len „rozhodnutie Inšpektorátu zo dňa 18.08.2015“) bola žalobkyni za neoprávnený odber plynu,\nzadokumentovaný v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 17.06.2015, nakoľko bol u odberateľa plynu\nv domácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“),\nkeďže pri kontrole vykonanej dňa 17.06.2015 na Inšpektoráte bolo pri prešetrovaní podnetu č. 908/2014\nzistené, že účastník konania na odbernom mieste č. 4100703880, adresa C. D. XXXX/XX, E., v presne\nnezistenom čase od 19.07.2013 do 27.03.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený\nzásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 911531602195 tým spôsobom, že poškodil\n– odstránil jeden zaisťovací prvok plomby, podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5. zákona o energetike uložená\npokuta vo výške 1 850,00 eur.\n2. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej\ninšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „Ústredný inšpektorát“) č. SK/0622/99/2015 zo dňa\n19.04.2016 (ďalej len „rozhodnutie Ústredného inšpektorátu zo dňa 19.04.2016“) bolo na odvolanie\nžalobkyne rozhodnutie Inšpektorátu zo dňa 18.08.2015 zmenené tak, že časť výroku „účastník konania\nna odbernom mieste č. 4100703880, adresa C. D. XXXX/XX, E., v presne nezistenom čase od\n19.07.2013 do 27.03.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej\na zabezpečovacej značky plynomeru č. 911531602195 tým spôsobom, že poškodil – odstránil jeden\n\nzaisťovací prvok plomby“ bola nahradená znením „na odbernom mieste č. 4100703880, adresa C. D.\nXXXX/XX, E., v presne nezistenom čase od 19.07.2013 do 27.03.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah\ndo overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 911531602195 tým spôsobom, že bol poškodený\n– odstránený jeden zaisťovací prvok plomby“. Ostatná časť výroku rozhodnutia Inšpektorátu zo dňa\n18.08.2015, vrátane uloženej sankcie, zostala bez zmeny.\n3. Podaním zo dňa 20.04.2018 označeným ako „Návrh na obnovu konania“ žalobkyňa navrhla, aby\nÚstredný inšpektorát rozhodol tak, že povoľuje obnovu konania vedeného na Inšpektoráte pod č.\nEN/0243/02/2015, pričom odvolacím orgánom v tomto konaní bol Ústredný inšpektorát, ktorý odvolacie\nkonanie viedol pod sp. zn. SK/0622/99/2015 (ďalej len „návrh na obnovu konania zo dňa 20.04.2018“).\nObnovu konania pritom žalobkyňa navrhla z dôvodov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a b) správneho\nporiadku konštatujúc, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/449/2015 zo dňa 13.12.2017,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2018 (ďalej len „dôkazný rozsudok“), došlo k zisteniu nových\nskutočností, ako aj k posúdeniu predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.\n4. Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu č. SK/0622/99/2015OK zo dňa 09.01.2019 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) bol návrh na obnovu konania zo dňa 20.04.2018 zamietnutý a obnova\nkonania nebola povolená, a to z dôvodu nesplnenia žiadnej z podmienok ustanovených v § 62 ods. 1\npísm. a) až e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“).\n5. Rozhodnutím žalovaného č. 18373/2019-3030-36782 zo dňa 14.06.2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) bolo na odvolanie žalobkyne prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že časť výroku\n„návrh na obnovu konania zo dňa 20.04.2018, doručený správnemu orgánu dňa 23.04.2018 za splnenia\nsi poplatkovej povinnosti (poplatková povinnosť splnená až na výzvu správneho orgánu dňa 06.08.2018),\npodaný účastníkom konania: A. B., adresa trvalého pobytu: C. D. XXXX/XX, XXX XX E., dátum\nnarodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Milan Šulva, advokát, AS LEGAL s.r.o., advokátska\nkancelária, Hlučínska 1/11, 083 03 Bratislava, ako účastníkom konania v správnom konaní vedenom\npod spisovou značkou SK/0622/99/2015, ukončenom rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 zamieta a obnovu\nkonania nepovoľuje a to z dôvodu nesplnenia žiadnej z podmienok uvedených v § 62 ods. 1 písm. a) až\ne) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odôvodňujúcich obnovenie\nkonania ukončeného právoplatným rozhodnutím“ bola nahradená znením „návrh na obnovu konania\nzo dňa 20.04.2018 doručený správnemu orgánu dňa 23.04.2018 podaný účastníkom konania: A. B.,\nadresa trvalého pobytu: C. D. XXXX/XX, XXX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpený:\nJUDr. Milan Šulva, advokát, AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, 083 03 Bratislava\nzamieta a obnovu konania vedeného Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorátom Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj pod sp. zn. EN/0243/02/2015 a odvolacím\norgánom Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so\nsídlom v Bratislave pod sp. zn. SK/0622/99/2015 nepovoľuje“.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že samotná existencia právoplatného\nrozhodnutia o zamietnutí žaloby prevádzkovateľa distribučnej siete proti žalovanému odberateľovi plynu\nv domácnosti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu v príslušnom konaní nepostačuje ako\nnová skutočnosť, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie.\nSamotný Okresný súd Trnava v ods. 55 dôkazného rozsudku konštatoval, že prípadný verejnoprávny\nvzťah žalovaného a Slovenskej obchodnej inšpekcie nemá vplyv na skúmanie súkromnoprávneho\nvzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako bolo z hľadiska verejnoprávneho postihu účastníka\nkonania irelevantné, či osoba, ktorá vystupovala ako žalobca v súkromnoprávnom spore, podala opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu súdu, keďže uvedené je vo výlučnej dispozícii príslušnej osoby.\n7. Pokiaľ išlo o hodnotenie znaleckého posudku č. 295/PL-2014 vypracovaného znalcom Ing. Petrom\nLeškom (ďalej len „znalecký posudok Ing. Petra Leška“) a znaleckého posudku č. 9/2017 znalkyne F. E.\n(ďalej len „znalecký posudok F. E.“) zo strany Okresného súdu Trnava v predmetnom civilnom sporovom\nkonaní, žalovaný konštatoval, že súd pri hodnotení týchto dôkazov postupoval v zmysle princípu voľného\nhodnotenia dôkazov, a že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je záväzné. Znalecký posudok G. H. I. nebol\nvýslovne súdom označený za nevierohodný, ako ho označila žalobkyňa v návrhu na obnovu konania.\nZa predpokladu, že žalobkyňa považovala samotný znalecký posudok F. E. za nový dôkaz, ktorý\nmohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, bolo povinnosťou účastníka\n\nkonania preukázať, že bola dodržaná subjektívna lehota podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku, pretože\ntento znalecký posudok by v takom prípade predstavoval osobitný dôvod obnovy konania. Aj v tomto\nprípade by sa subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania počítala od momentu, kedy\nsa účastník konania dozvedel o dôvode obnovy konania, čo nie je možné v danom prípade stotožňovať\ns momentom právoplatnosti súdneho rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že tento znalecký posudok\ndala vypracovať žalobkyňa. Preto bola s jeho závermi nevyhnutne oboznámená skôr, ako ho predložila\nako dôkaz v súdnom konaní.\n8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 40 správneho poriadku\nsi správny orgán v správnom konaní môže sám urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorá vecne patrí\ndo pôsobnosti iného orgánu, ak príslušný orgán o tejto otázke ešte nerozhodol, pričom nemôže ako\npredbežnú otázku posudzovať to, či a kto spáchal trestný čin, priestupok a iný správny delikt, ak o tom\npatrí rozhodovať súdu. Dôkazný rozsudok vydaný vo veci nároku spoločnosti SPP Distribúcia a.s. na\nnáhradu škody voči žalobkyni, v ktorom táto súdna inštancia dospela k záveru, že spoločnosť SPP\nDistribúcia a.s. ako žalobca neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre\nvznik nároku na náhradu škody spôsobenej jej v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany\nžalobkyne (ako žalovanej v predmetnom civilnom sporovom konaní), nebolo možné považovať za\nrozhodnutie súdu o správnom delikte podľa § 40 ods. 2 správneho poriadku. Slovenská obchodná\ninšpekcia pri rozhodovaní o porušení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neposudzovala otázku\nneoprávneného odberu plynu ako predbežnú otázku, pretože posúdenie a vyhodnotenie otázky, či\nv konkrétnom prípade dochádza k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike\npatrí v zmysle § 89 ods. 1 tohto zákona do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, nie súdu.\nV zmysle § 91 ods. 1 písm. d) piateho bodu zákona o energetike je len Slovenská obchodná inšpekcia\noprávnená vyvodzovať administratívnu zodpovednosť za porušenie § 82 zákona o energetike. Výkon\nvlastnej pôsobnosti orgánu verejnej moci nie je za žiadnych okolností možné považovať za úsudok\no predbežnej otázke, pretože ide o realizáciu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Za predpokladu,\nže žalobkyňa nesúhlasila s právoplatným rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie v tejto veci,\nmala po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku možnosť obrátiť sa na súd vo veci preskúmania\npredmetných rozhodnutí o uložení sankcie. Na základe uvedeného žalovaný nezistil dôvod na obnovu\nkonania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku.\n9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný tiež konštatoval, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v žiadnom prípade nepopiera právomoc\niných orgánov verejnej moci ako súdov rozhodovať o tom, či bol spáchaný delikt a kto ho spáchal.\nNaopak, CSP vyslovene ustanovuje viazanosť súdu takýmto rozhodnutím. Z ustanovení § 193 a §\n194 CSP nevyplýva následok, ktorého sa dovolávala žalobkyňa, a teda zmena rozhodnutia orgánu\npríslušného na rozhodnutie o tom, či bol spáchaný správny delikt, na základe úsudku súdu o otázke,\nktorá patrí do výlučnej pôsobnosti tohto iného orgánu verejnej moci.\nII.\nŽaloba\n10. Žalobou zo dňa 05.08.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 18373/2019-3030-36782 zo dňa 14.06.2019, pričom navrhla, aby správny súd toto\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n11. Ústredný inšpektorát nesprávne aplikoval § 62 ods. 1 písm. a) až e) správneho poriadku, keď\nvo svojom zamietavom rozhodnutí vo výroku uviedol, že návrh na obnovu konania nespĺňal žiadnu\nz podmienok v citovanom zákone. Svojím vyjadrením Ústredný inšpektorát poukázal na to, že dôkazný\nrozsudok bol irelevantný a predstavoval nedostatočný dôkaz na povolenie obnovy konania. Ústredný\ninšpektorát k tomuto záveru zrejme dospel na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, v ktorom táto súdna inštancia prezentovala právny\nnázor protikladný s právnym názorom prezentovaným v dôkaznom rozsudku. Ústredný inšpektorát\nnesúhlasil s názorom, že v prípade, ak nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že došlo\nk mechanickému zásahu do meracej časti plynomeru – meradla č. 911531II-1995, tak nemohlo dôjsť ani\nk neoprávnenému odberu. Takéto odôvodnenie na zamietnutie návrhu na obnovu konania bolo právne\nnesprávne, keďže na jednej strane uvádzalo, že dôkazný rozsudok bol nedostatočným dôkazom a na\ndruhej strane sa k nemu Ústredný inšpektorát vyjadroval a oponoval mu, akoby už v obnovenom konaní.\n\n12. Ústredný inšpektorát pochybil, ak ignoroval súdne rozhodnutie vydané v konkrétnej veci žalobkyne,\npričom jeho právne a skutkové závery boli priamo aplikovateľné na daný prípad, keď navyše\nv tomto súdnom rozhodnutí bolo konštatované, že rozhodujúci dôkaz použitý Ústredným inšpektorátom\nbol v konaní nepoužiteľný. Bolo pritom nepochybné, že dôkazný rozsudok bol relevantný, keďže\npredstavoval vyriešenie predbežnej otázky, že žalobkyňa neporušila zákon o energetike a nespôsobila\nžiadnu škodu spoločnosti SPP Distribúcia a.s. Dôkazný rozsudok teda narúšal skutkový stav ustanovený\nv napádaných rozhodnutiach Ústredného inšpektorátu a Inšpektorátu.\n13. Ústredný inšpektorát svojím rozhodnutím odoprel žalobkyni možnosť na spravodlivý proces, v ktorom\nby sa voči argumentácii napádaného rozhodnutia mohla aktívne brániť a poukázať na § 40 ods.\n1 správneho poriadku či § 194 CSP, ktorým je správny orgán viazaný. Napadnuté rozhodnutie tak\nnesprávne posúdilo relevantnosť dôkazného rozsudku a odoprelo právo na spravodlivý proces.\n14. V predmetnej veci bolo Okresným súdom Trnava vydané rozhodnutie, ktoré nepochybne riešilo\npredbežnú otázku a svojím rozhodnutím a výrokom táto súdna inštancia jednoznačne vytvorila dôvod\nna obnovu konania. Uvedené ostatne vyplýva aj z právneho názoru Krajského súdu v Českých\nBudejoviciach prezentovaného v rozhodnutí sp. zn. 15Co 21/95 zo dňa 31.01.1995.\n15. V civilnom sporovom konaní pred Okresným súdom Trnava vznikli aj nové dôkazy, ktoré\nopodstatňovali návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Znalecký\nposudok G. H. I., ktorý bol základom rozhodnutia Inšpektorátu zo dňa 18.08.2015 a Ústredného\ninšpektorátu zo dňa 19.04.2016, bol v dôkaznom rozsudku považovaný za nedostatočný a pochybný\nna ustanovenie objektívnej zodpovednosti. Je možné, že bolo preukázané, že išlo o nepravdivý dôkaz\npodľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku.\n16. Ústredný inšpektorát v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa\nnepoukazovala ani na jeden dôvod na obnovu konania. Ďalej však Ústredný inšpektorát uviedol, že\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 jasne\npreukazovalo predpoklad zodpovednosti za škodu. Podľa Ústredného inšpektorátu „táto judikatúra\noponuje argumentom žalobkyňou citovaný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 10C/449/2015\na jeho odôvodnenie ... sú v príkrom protiklade s odôvodnením, právnym posúdením a najmä závermi\nvyplývajúcimi z uznesenia z 22. marca 2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017 Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky“. Citovaná „judikatúra“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však len ustanovila objektívnu\nzodpovednosť pri podobných prípadoch. Dôkazný rozsudok jasne preukazoval, že ani napriek\nobjektívnej zodpovednosti nebolo preukázané, že žalobkyňa porušila zákon o energetike a ani to,\nže spôsobila škodu svojím konaním. Ústredný inšpektorát tak mal postupovať podľa § 40 správneho\nporiadku. Odmietnutie návrhu na obnovu konania opodstatneného podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho\nporiadku kvôli tomu, že existovala iná judikatúra, ktorá bola nadradená dôkaznému rozsudku, nebolo\nmožné. Ak mal Ústredný inšpektorát za to, že dôkazný rozsudok bol len judikačným posúdením\nobdobného prípadu, mohol tak uviesť, ale sám tak neuviedol.\n17. Dôkazný rozsudok bol konečným a právoplatným rozhodnutím vo veci a týkal sa konkrétnej\nrovnakej veci, prejednanej v rozhodnutiach Ústredného inšpektorátu a Inšpektorátu a svojou podstatou\nnapĺňal formu prejudiciálneho rozhodnutia, ktoré malo priamy vplyv na posúdenie protiprávneho konania\nžalobkyne. Ak boli nejaké výhrady voči dôkaznému rozsudku, mali sa uplatniť v konaní v rámci zákonnej\nlehoty.\n18. Žalobkyňa je dôchodkyňa, ktorá je odberateľom plynu od spoločnosti SPP Distribúcia a.s. Jej\nplynomer sa nachádzal na verejnom priestranstve a prístup k nemu mala hociktorá osoba bez dohľadu.\nBez akéhokoľvek preukázateľného dôkazu o úmysle, vzniknutej škode, či vôbec odlišného odberu plynu,\nako bol reálny odber plynu žalobkyňou, bolo začaté konanie na Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorým\nbola žalobkyni uložená pokuta vo výške 1 850,00 eur. Zároveň bolo začaté civilné sporové konanie\no náhradu škody vo výške 2 658,01 eura s príslušenstvom, pričom žalobkyňa bola v konaní pred\nOkresným súdom Trnava označovaná protistranou ako kriminálnička.\n19. Jediným relevantným dôkazom, ktorý cirkuloval v tomto konaní, bol fakt, že ide o objektívnu\nzodpovednosť, a že plomba na plynomeri bola narušená. Nebolo však bez pochybností preukázané\n\nani len to, ako k tomuto narušeniu plomby došlo. Boli pochybnosti o vzniku tohto porušenia plynomeru,\nboli pochybnosti o znaleckom posudku G. H. I. vykonanom na meradle a taktiež bola pochybnosť\no nezaujatosti znalca G. H. I., ktorý vyhotovil cez 700 znaleckých posudkov pre spoločnosť SPP\nDistribúciu a.s. za jeden rok, a to po obdobie viac ako 6 rokov. Zistené poškodenie plomby nebolo možné\nzistiť voľným okom bez demontáže plomby. Znalecký posudok G. H. I. bol nepreskúmateľný a teda\nnebolo preukázané, že došlo k zásahu do mechanickej časti meradla-plynomeru, a teda neoprávnenému\nodberu v zmysle § 82 zákona o energetike. Okresný súd Trnava mal za to, že nebol preukázaný\npredpoklad objektívnej zodpovednosti, nebola preukázaná žiadna škoda, a teda ani príčinná súvislosť.\nOkresný súd Trnava tiež konštatoval, že nebolo preukázané, že by v súvislosti s neoprávneným odberom\nzemného plynu prebiehalo trestné konanie vo vzťahu k žalobkyni. Spoločnosť SPP Distribúcia a.s.\nsa voči dôkaznému rozsudku neodvolala. Dôkazný rozsudok nadobudol právoplatnosť. Bolo tak jasne\npreukázané, že po podrobnejšom skúmaní veci žalobkyne a všetkých dôkazov, na základe ktorých bola\nžalobkyňa žalovaná, či už v civilnom sporovom konaní ale aj v konaniach pred Ústredným inšpektorátom\na Inšpektorátom, tieto boli absolútne nedostatočné na ustálenie objektívnej zodpovednosti žalobkyne\npodľa § 82 zákona o energetike.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.10.2019 namietajúc, že pri rozhodovaní o odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu postupoval v zmysle § 53 až 64 správneho poriadku, že náležite\npreskúmal prvostupňové rozhodnutie ako aj všetky podmienky pre povolenie obnovy konania. Dôvody\nsvojho rozhodnutia a úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní, riadne uviedol v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Žaloba neobsahovala nové skutočnosti, s ktorými by sa Ústredný inšpektorát\na žalovaný nevysporiadali v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí.\n21. Žalovaný nespochybnil oprávnenie súdu skúmať predpoklady vzniku občianskoprávnej\nzodpovednosti za škodu. Zároveň ale uviedol, že nebolo možné odnímať právomoc Slovenskej\nobchodnej inšpekcie vykonať dohľad nad dodržiavaním § 82 zákona o energetike. Táto právomoc\nSlovenskej obchodnej inšpekcie vyplýva z § 89 ods. 1 zákona o energetike, a preto nebolo možné\nsúhlasiť so žalobkyňou navrhovanou aplikáciou ustanovenia § 40 správneho poriadku na daný prípad.\n22. Pokiaľ ide o dôkazný rozsudok, ten bol vydaný v civilnom sporovom konaní, v ktorom bol\nžalobcom subjekt odlišný od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Neunesenie dôkazného bremena treťou\nosobou v civilnom sporovom konaní nebolo možné automaticky brať na ťarchu orgánu verejnej\nmoci pri rozhodovaní o administratívnoprávnom delikte, hoci bolo možné vnímať čiastočný prienik\nsúkromnoprávneho sporu a verejnoprávneho deliktu.\n23. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne týkajúce sa znaleckého posudku G. H. I. ako nepravdivého dôkazu\npodľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, žalovaný namietal, že uvedené nebolo založené na\nvýslovnom konštatovaní Okresného súdu Trnava. Táto súdna inštancia sa pri rozhodovací v civilnom\nsporovom konaní riadila zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom záver o nepravdivosti znaleckého\nposudku Ing. Petra Leška priamo nevyslovila.\n24. Ak bolo zámerom žalobkyne spochybniť znalecký posudok G. H. I. odvolávajúc sa na znalecký\nposudok F. E., mala tento znalecký posudok predložiť ako samostatný nový dôkaz, ktorý by mohol\nmať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v konaní uplatniť bez jej zavinenia. Následne by\nsa Ústredný inšpektorát a žalovaný museli priamo zaoberať otázkou, či sú v tomto smere splnené\npodmienky na povolenie obnovy konania.\n25. Pokiaľ ide o návrh na obnovu konania, Ústredný inšpektorát a žalovaný síce dospeli k rovnakému\nzáveru, avšak dôvody rozhodnutia Ústredného inšpektorátu uvedené v prvostupňovom rozhodnutí\na dôvody rozhodnutia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí neboli totožné. Žalobkyňa v žalobe\nuviedla výslovne argumenty len k rozhodnutiu Ústredného inšpektorátu. Nebolo preto zrejmé, kde boli\npodľa žalobkyne dané dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) alebo g) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) pre zrušenie rozhodnutia\nžalovaného.\n\n26. Žalobkyňa možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužila.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou\nod 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na\nktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/173/2019, 5S/193/2019\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn. BA-5S/173/2019, BA-5S/193/2019.\n28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n29. Z dôvodu, že žalobkyňa ako účastníkov konania označila „Slovenskú obchodnú inšpekciu, Ústredný\ninšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave“ a „Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky“, a keďže žalobným návrhom sa domáhala zrušenia prvostupňového rozhodnutia\nako aj napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné v prvom rade ustáliť účastníkov konania na strane\nžalovaného.\n30. Pokiaľ ide o účastníctvo v konaní o všeobecnej správnej žalobe na strane žalovaného, pasívne\nlegitimovaným subjektom (žalovaným) je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa\nriadny opravný prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to\nvyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP. To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený\ntvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný\noznačením žalovaného, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu\noznačeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám\nurčí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr.\nJ., K., L., M., B., M., L., C. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907).\n31. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy účastníctva v konaní o všeobecnej správnej žalobe na\nstrane žalovaného správny súd ustálil, že žalovaným je „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky“\nako správny orgán, ktorý napadnutým rozhodnutím rozhodol v preskúmavanej právnej veci o riadnom\nopravnom prostriedku.\n32. Správny súd si uvedomuje, že v preskúmavanej právnej veci konal aj s Ústredným inšpektorátom,\nkeď ho napríklad vyzýval, aby sa vyjadril k žalobe a predložil administratívny spis. Táto skutočnosť však\nnezaložila a nemohla založiť účastníctvo Ústredného inšpektorátu v tejto právnej veci. Správny súd preto\nnemohol prihliadnuť na vyjadrenie Ústredného inšpektorátu, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez\nnariadenia pojednávania. Právo požiadať o nariadenie pojednávania vo veci majú len účastníci konania\na v zmysle už uvedeného Ústredný inšpektorát nie je účastníkom konania v tejto právnej veci.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n\n33. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,\nktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\nc) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\ne) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\n34. Podľa § 62 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených\nv odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.\n35. Podľa § 62 ods. 3 správneho poriadku, obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím\núčastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávny úkon alebo pracovnoprávny úkon, alebo ak sa\nrozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.\n36. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo\nnariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.\n37. Podľa § 63 ods. 2 správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy\nkonania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.\n38. Podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku\n1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3\nrokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť.\nZmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.\n39. Podľa § 63 ods. 4 správneho poriadku, po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno\npodať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo\ntrestným činom.\n40. Podľa § 63 ods. 5 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie\n(rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté\nrozhodnutie ešte nevykonalo.\n41. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo\nzániku spoločnosti.\n42. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako\norgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.\n43. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie\nprihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.\n44. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa\nstali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.\n45. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti\nalebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka\n\nnávrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri\nnehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.\n46. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo\nurčeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.\n47. Podľa § 91 ods. 1 písm. d) piateho bodu zákona o energetike, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi\npovolenia alebo inej osobe vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinnosti podľa § 35 ods.\n2 písm. b) až h), § 36 ods. 2 písm. a) až e), § 39, § 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d),e), § 71 ods. 2\npísm. b), d), § 72, § 77 ods. 1,3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 odst. 24 a 27.\n48. Podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike, pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, čas trvania\na možné následky porušenia povinnosti.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n49. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného\na Ústredného inšpektorátu (a to napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) vo\nveci návrhu na obnovu konania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobkyňou podanú žalobu\nbolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný a Ústredný inšpektorát pri vydávaní týchto\nrozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou.\n50. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia vo veci návrhu\nna obnovu konania, správny súd prvotne uvádza, že obnova konania patrí medzi mimoriadne opravné\nprostriedky smerujúce proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Obnova konania na\nrozdiel od preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži primárne k náprave dôsledkov\nnesprávností pri zisťovaní, resp. ustálení skutkového stavu, t. j. k náprave nezákonných rozhodnutí,\nktoré sú výsledkom porušenia zásady materiálnej pravdy.\n51. Podmienkou rozhodovania správneho orgánu o povolení obnovy konania je, že účastník konania\npodá návrh na obnovu konania, v ktorom musí uviesť aj dôvod obnovy konania. Obnovy konania sa\npritom nemožno úspešne domáhať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z takého, ktorý je výslovne ustanovený\nv § 62 ods. 1 správneho poriadku.\n52. Z § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku vyplýva, že ak sa má obnova konania povoliť z dôvodu\nuvedeného v tejto právnej norme, dodatočne musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom\nmusí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa\nnemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa\nrozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec,\npretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo síce mal vedomosť o týchto skutočnostiach, avšak\nnemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia. Novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali\ndo vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto skutočnosti mohol správny\norgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia,\nnemohli by byť dôvodom na obnovu konania.\n53. Z § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku vyplýva, že na to, aby bolo povolené nové konanie\nz dôvodu uvedeného v tejto právnej norme, stačí, ak sa preukáže, že predbežná otázka bola príslušným\norgánom právoplatne posúdená inak ako správnym orgánom rozhodujúcim v konaní, ktorého obnovu\núčastník konania navrhuje. Dôvod obnovy konania podľa tejto právnej normy nadväzuje na skutočnosť,\nže za určitých okolností je možné, aby si správny orgán urobil vlastný úsudok o určitej otázke. Naopak,\nv niektorých prípadoch je vylúčené, aby si správny orgán utvoril úsudok o určitej otázke, keď zákon\nrozhodovanie v konkrétnej veci výslovne zveruje inému subjektu, resp. inému správnemu orgánu.\n54. V konaní o návrhu na obnovu konania nesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ, a to jednak pokiaľ\nide o dôvody povolenia obnovy konania, jednak aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania tohto\nnávrhu. Nie je povinnosťou správneho orgánu (príslušného rozhodnúť o návrhu na obnovu konania)\n\nzisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania - tie má zistiť, preukázať a predložiť tomuto správnemu\norgánu účastník konania. Správny orgán (príslušný rozhodnúť o návrhu na obnovu konania) po podaní\nnávrhu na obnovu konania má len posudzovaciu povinnosť, teda preskúmava a posudzuje, či dôvody\nuvádzané navrhovateľom sú dôvodmi v zmysle správneho poriadku a zároveň, či bol návrh na obnovu\nkonania podaný včas (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/2/2017\nzo dňa 27.04.2018, ods. 35).\n55. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj\npreskúmavanú právnu vec.\n56. Z rozhodnutia Inšpektorátu zo dňa 18.08.2015 a rozhodnutia Ústredného inšpektorátu zo dňa\n19.04.2016, ktoré boli vydané v konaní, ktorých obnovu žalobkyňa navrhla (ďalej len „pôvodné správne\nkonanie“), správny súd zistil, že žalobkyni bola uložená sankcia v podobe pokuty, a to na tom skutkovom\nzáklade, že u odberateľa plynu v domácnosti bol zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na\nktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keďže pri kontrole vykonanej dňa\n17.06.2015 na Inšpektoráte bolo pri prešetrovaní podnetu č. 908/2014 zistené, že na odbernom mieste\nč. 4100703880, adresa C. D. XXXX/XX, E., v presne nezistenom čase od 19.07.2013 do 27.03.2014 bol\nvykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. 911531602195 tým\nspôsobom, že bol poškodený – odstránený jeden zaisťovací prvok plomby. Z rozhodnutia Inšpektorátu\nzo dňa 18.08.2015 a rozhodnutia Ústredného inšpektorátu zo dňa 19.04.2016 je zrejmé, že Inšpektorát\nako aj Ústredný inšpektorát pri svojom rozhodovaní vychádzali najmä zo znaleckého posudku G. H. I. a\nz Montážneho listu meradla č. 1300946287 zo dňa 27.03.2014 (z ktorého mali za zrejmé, že plynomer\nč. 911531602195 mal platné overenie z roku 2010), pričom prihliadali tiež na vyjadrenie žalobkyne, že\nmohlo dôjsť k neoprávnenému odberu.\n57. Z návrhu na obnovu konania zo dňa 20.04.2018 správny súd zistil, že žalobkyňa v ňom ako dôvody\nobnovy konania uviedla dôvody podľa § 62 ods. 1 písm. a) a b) správneho poriadku konštatujúc, že\nprávoplatným dôkazným rozsudkom došlo k zisteniu nových skutočností, ako aj k posúdeniu predbežnej\notázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. V prvom rade bolo podľa žalobkyne preukázané, že\nnedošlo k neoprávnenému odberu plynu a rovnako nebola preukázaná akákoľvek škoda spôsobená\nspoločnosti SPP Distribúcia a.s.\n58. Z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že podľa Ústredného\ninšpektorátu ani žalovaného predpoklady pre povolenie obnovy konania v preskúmavanej právnej veci\nsplnené neboli, a preto návrh na obnovu konania zamietli a obnovu konania nepovolili.\n59. Medzi žalobkyňou na jednej strane a Ústredným inšpektorátom a žalovaným na druhej strane tak\nbolo sporné, či boli splnené predpoklady pre povolenie obnovy konania. Úlohou správneho súdu teda\nbolo v medziach žalobných námietok posúdiť správnosť (zákonnosť) záveru Ústredného inšpektorátu\na žalovaného o tom, že predpoklady pre povolenie obnovy konania v preskúmavanej právnej veci\nsplnené neboli.\n60. Keďže v pôvodnom správnom konaní bola žalobkyni uložená sankcia za neoprávnený odber plynu\npodľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a keďže žalobkyňa návrh na obnovu konania odôvodnila\nskutočnosťami vzťahujúcimi sa k dôkaznému rozsudku, ktorým Okresný súd Trnava rozhodol vo veci\nnároku na náhradu škody, správny súd prvotne pripomína, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d)\npiateho bodu zákona o energetike vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia uloží obligatórne pokutu\ndržiteľovi povolenia alebo inej osobe za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených\nustanovení tohto zákona, vrátane ustanovení § 82 tohto zákona. Z ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o\nenergetike pritom vyplývajú definície neoprávneného odberu plynu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký\nodber plynu musí ísť, aby bol neoprávnený. V § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je ďalej uvedené,\nže neoprávneným odberom plynu je odber, ktorý musí spĺňať dve podmienky, prvou je odber plynu\nmeraný určeným meradlom a druhou je, že pôjde o meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii. Na sankcionovanie tohto neoprávneného odberu plynu stačí splnenie\ntýchto dvoch podmienok s tým, že zodpovednosť nesie odberateľ, pričom zákon nevyžaduje priamo\njeho zavinenie (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/10/2018/\nzo dňa 21.04.2020, ods. 43 a sp. zn. 10Asan/12/2018 zo dňa 30.04.2019, ods. 32). Spôsobenie\n\nškody, ako na to správne poukázal žalovaný, teda nie je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu\nspočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.\n61. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, že právoplatným dôkazným rozsudkom bolo preukázané, že\nnedošlo k neoprávnenému odberu plynu, správny súd uvádza, že predmetom civilného sporového\nkonania, v ktorom bol tento rozsudok vydaný, bol nárok spoločnosti SPP Distribúcia a.s. na náhradu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Vo výroku dôkazného rozsudku Okresný súd Trnava\nrozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 1 846,65 eura od 29.05.2014 do zaplatenia zastavil, žalobu\nvo zvyšku zamietol a žalobkyni a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnosti SPP\nDistribúcia a.s. Z výroku dôkazného rozsudku je teda zrejmé, že Okresný súd Trnava nerozhodoval\no tom, či (ne)došlo k neoprávnenému odberu plynu.\n62. Vo vzťahu k odôvodneniu dôkazného rozsudku civilného správny súd poukazuje na § 228 CSP,\nz ktorého vyplýva, že záväznou častou súdneho rozhodnutia je len jeho výrok. Odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia nie je záväzné (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017, ods. 11.2, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/4/2016 zo\ndňa 30.05.2018). To potom znamená, že skutočnosti uvádzané „iba“ v odôvodnení súdneho rozhodnutia\nnemožno považovať za skutočnosti, ktoré by boli záväzne rozhodnuté súdom, a ktorými by bol účastník\nsporového konania alebo akýkoľvek iný subjekt viazaný.\n63. Keďže Okresný súd Trnava vo výroku dôkazného rozsudku rozhodol „iba“ o nároku spoločnosti\nSPP Distribúcia a.s. na náhradu škody a keďže spôsobenie škody nie je znakom skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu spočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona\no energetike, dôkazný rozsudok nemožno považovať za dôkaz toho, že nedošlo k spáchaniu uvedeného\nsprávneho deliktu. Správny súd sa preto stotožnil so záverom Ústredného inšpektorátu a žalovaného,\nže v tomto smere dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku žalobkyňa\npoukazom na dôkazný rozsudok nepreukázala. Na tomto závere nemohli nič zmeniť ani skutočnosti\nkonštatované v odôvodnení dôkazného rozsudku, keďže odôvodnenie rozsudku vydaného v civilnom\nsporovom konaní nie je záväzné.\n64. Pokiaľ ide o ďalší žalobkyňou uvádzaný dôvod na obnovu konania, podľa ktorého pri rozhodovaní\nv pôvodnom správnom konaní došlo k posúdeniu predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol\ninak, správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústredného inšpektorátu zo dňa 19.04.2016, v ktorom\nten konštatoval, že pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil taktiež závažnosť protiprávneho konania\na jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete (str.\n5 rozhodnutia Ústredného inšpektorátu zo dňa 19.04.2016). Je tak zrejmé, že Ústredný inšpektorát si\npri rozhodovaní v pôvodnom správnom konaní o výške pokuty utvoril úsudok o tom, že neoprávneným\nodberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zo strany žalobkyne bola spôsobená\nškoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete. O nároku spoločnosti SPP Distribúcia a.s. na\nnáhradu škody však následne Okresný súd Trnava dôkazným rozsudkom rozhodol tak, že žalobu (v\nčasti nároku o zaplatenie sumy 811,36 eura s príslušenstvom) zamietol.\n65. Ak si teda Ústredný inšpektorát pri rozhodovaní v pôvodnom správnom konaní o výške pokuty utvoril\núsudok o tom, že neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zo strany\nžalobkyne bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, jeho rozhodnutie\nv časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný\norgán (Okresný súd Trnava) rozhodol inak, keď žalobu spoločnosti SPP Distribúcia a.s. o náhradu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike zo strany\nžalobkyne (v časti nároku o zaplatenie sumy 811,36 eura s príslušenstvom) zamietol. Táto skutočnosť\nzakladala dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku. Správny súd sa tak\nnemohol stotožniť so záverom Ústredného inšpektorátu a žalovaného, že v preskúmavanej právnej veci\nnebol splnený predpoklad pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku.\n66. Správny súd si uvedomuje, že Ústredný inšpektorát v rozhodnutí zo dňa 19.04.2016 len v stručnosti\nkonštatoval, že zohľadnil taktiež závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola\nspôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, a že v tomto smere svoje úvahy\nbližšie nijako nerozvinul. Je však nesporné, že na túto okolnosť Ústredný inšpektorát (podľa vlastného\nvyjadrenia) pri svojom rozhodovaní v pôvodnom správnom konaní prihliadal. Správny súd zdôrazňuje,\n\nže samotná strohosť Ústredného inšpektorátu pri konštatovaní zohľadnenia následku protiprávneho\nkonania v podobe škody spôsobenej vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete nemôže byť na\nťarchu žalobkyne.\n67. Správny súd nijako nespochybňuje argumentáciu žalovaného uvádzanú v napadnutom rozhodnutí,\npodľa ktorej posúdenie a vyhodnotenie otázky, či v konkrétnom prípade dochádza k neoprávnenému\nodberu plynu, patrí do pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie a nie súdu. Na druhej strane však\nnemožno opomenúť, že Inšpektorát a Ústredný inšpektorát v pôvodnom správnom konaní nerozhodovali\niba o tom, či bol spáchaný určitý (konkrétny) správny delikt, ale aj o sankcii za jeho spáchanie, vrátane\nrozhodovania o výške pokuty. A práve pri rozhodovaní v pôvodnom správnom konaní o výške pokuty\nÚstredný inšpektorát, ako to už bolo uvedené, zohľadnil (podľa vlastného vyjadrenia) taktiež závažnosť\nprotiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi\ndistribučnej siete. Je tak zrejmé, že Ústredný inšpektorát si v pôvodnom správnom konaní utvoril\núsudok o tom, že sankcionovaným konaním bola spôsobená škoda vlastníkovi a prevádzkovateľovi\ndistribučnej siete. Posúdenie otázky, či vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne\nvznikla sankcionovaným konaním škoda, však patrí do pôsobnosti súdu v civilnom sporovom konaní\na príslušný súd rozhodol tak, že žalobu spoločnosti SPP Distribúcia a.s., ktorou sa tá domáhala nároku\nna náhradu škody spôsobenej sankcionovaným konaním, zamietol. Táto skutočnosť, ako to už bolo\nuvedené, zakladala dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku.\n68. Pokiaľ žalovaný namietal, že neunesenie dôkazného bremena treťou osobou v civilnom\nsporovom konaní nie je možné automaticky brať na ťarchu orgánu verejnej moci pri rozhodovaní\no administratívnoprávnom delikte, správny súd pripomína, že z hľadiska dôvodu na obnovu konania\npodľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku je podstatné len to, či rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Je pritom\nbez právneho významu, či orgán verejnej správy, ktorý posúdil určitú predbežnú otázku v rámci svojho\nrozhodovania, bol účastníkom konania, v ktorom príslušný orgán o tejto otázke rozhodol inak. Orgán\nverejnej správy, ktorý posúdil určitú predbežnú otázku v rámci svojho rozhodovania, ostatne spravidla\nani nie je účastníkom konania, v ktorom príslušný orgán o tejto otázke rozhoduje.\n69. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobkyňa v žalobe uviedla výslovne argumenty len\nk rozhodnutiu Ústredného inšpektorátu, správny súd pripúšťa, že žalobné námietky skutočne boli\nspravidla formulované ako námietky smerujúce voči argumentácii Ústredného inšpektorátu. Tieto\nnámietky však nepochybne mali relevanciu aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí. Napadnutého rozhodnutia, resp. aj napadnutého rozhodnutia sa zjavne týka napríklad\nnámietka žalobkyne, podľa ktorej „je nepochybné, že dôkazné rozhodnutie je relevantné, nakoľko\npredstavuje vyriešenie predbežnej otázky, že žalobkyňa neporušila zákon o energetike a nespôsobila\nžiadnu škodu spoločnosti SPP Distribúcia a.s., a teda je to relevantný dôkaz, ktorý narúša skutkový\nstav ustanovený v napádaných rozhodnutiach žalovaného v I. rade (Ústredného inšpektorátu –\npoznámka správneho súdu) a SOI Trnava.“ Zo žalobných námietok (aj keď spravidla formulovaných\nako námietok voči argumentácii Ústredného inšpektorátu) je zrejmé, že žalobkyňa sa nestotožnila\nso záverom žalovaného a Ústredného inšpektorátu o tom, že predpoklady pre povolenie obnovy\nkonania v preskúmavanej právnej veci neboli splnené, ako aj to, z akých dôvodov sa s týmto záverom\nnestotožnila. Samotný žalovaný sa napokon vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam vo svojom\nvyjadrení zo dňa 09.10.2019.\n70. Pokiaľ žalobkyňa naznačila možnosť, že v preskúmavanej právnej veci mohol byť daný dôvod na\nobnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku titulom toho, že znalecký posudok\nG. H. I. bol nepravdivým dôkazom, správny súd opätovne pripomína, že záväznou časťou dôkazného\nrozsudku bol len jeho výrok, v ktorom bolo rozhodované „iba“ o nároku spoločnosti SPP Distribúcia a.s.\nna náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Okresný súd Trnava teda nerozhodoval o\n(ne)pravdivosti, či (ne)hodnovernosti znaleckého posudku G. H. I.. Dôkazný rozsudok tak nepreukazuje,\nže by bol znalecký posudok G. H. I. nepravdivý. Inými slovami, dôkazný rozsudok nepreukazuje\nexistenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku.\n71. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\n\nkonanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z nesprávneho právneho posúdenia veci síce vychádzalo\naj prvostupňové rozhodnutie, avšak správny súd považoval za postačujúce zrušiť iba napadnuté\nrozhodnutie, keďže žalovaný pri rozhodovaní o opravnom prostriedku žalobkyne proti prvostupňovému\nrozhodnutiu môže toto rozhodnutie zmeniť.\n72. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou opätovne posúdiť, či boli splnené podmienky na\npovolenie obnovy konania, pričom bude vychádzať z toho, že existencia dôvodu na obnovu konania\npodľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku preukázaná bola.\n73. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n74. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}