{"guid": "2f4d57bc-3c72-4477-9baf-018ed6eaf17d:33725a40-db6d-4fa7-a93e-892c2a9b450c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201092.1", "spisova_znacka": "TT-43Sa/29/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-43Sa/29/2022 z 5. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 5. júna 2024, sp. zn. TT-43Sa/29/2022, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201092.1", "identifikacne_cislo": "1019201092", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Korčeková", "sudca_id": 983, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-korcekova-983", "datum_vydania": "2024-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571", "nazov": "zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/571-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33725a40-db6d-4fa7-a93e-892c2a9b450c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-43Sa/29/2022\n1019201092\n05. 06. 2024\nJUDr. Zuzana Korčeková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: A.\nA., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C. D., zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič,\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 15/31, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nčíslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo:\nXXX-XXXXXX-XXXX/XXXX, NP 205-21797-2/2019/BAM zo dňa 09.01.2019 rozhodla podľa § 49 ods. 2\nzák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), že žalobca\nnemá nárok na materské v období od 01.11.2018, ktoré si uplatnil od tohto dátumu predložením žiadosti\no materské č. B 0784290, nakoľko maloletú E. A., nar. XX.XX.XXXX prevzal do svojej starostlivosti\nna základe predloženej dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, uzatvorenej s matkou dieťaťa, od\n01.11.2018.\n2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca reálne nezabezpečuje\ntú starostlivosť o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka a súčasne nedošlo\nani k výraznému zníženiu príjmu a úprave pracovného času z nového poistného vzťahu. V tejto\nsúvislosti bolo v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu konštatované, že žalobcovi bola na\núčely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu menovaný aj\nnaďalej vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v porovnateľnej sume ako z pracovnej\nčinnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorej si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo\nani k výraznej úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Tieto skutočnosti\nvyplývajú z informačného systému Sociálnej poisťovne, ako aj z predložených pracovných zmlúv so\nzamestnávateľom.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukazoval na\nto, že splnil všetky zákonné podmienky na vznik nároku na materské podľa § 49 zákona o sociálnom\npoistení. Mal za to, že podmienku starostlivosti o maloleté dieťa splnil, čo vyplýva zo skutočností, ktoré\nuviedol vo svojej žiadosti a tiež to vyplýva aj z čestného prehlásenia, ktoré urobila v rámci odvolacieho\nsprávneho konania aj matka maloletého dieťaťa. Poukázal ďalej na to, že splnil aj ďalšiu podmienku, keď\nbol pred podaním návrhu o materské viac ako 270 dní nemocensky poistený. Ďalej uviedol, že požiadal\no nemocenskú dávku na základe pracovného pomeru so zamestnávateľom Mondelez SR production,\ns.r.o., ktorý vznikol dňa 17.06.2011 a vzhľadom k tomu, že z tohto pracovného pomeru žalobca čerpal\nmaterské, ako nemocenskú dávku, nemôže v tomto pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť.\n\nŽalobca dňa 31.10.2018 uzatvoril nový pracovný pomer so spoločnosťou ADECCO Slovakia, s.r.o., ktorý\nsa na základe § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení posudzuje samostatne a z tohto dôvodu nemožno\ndôvodiť, že výkonom zárobkovej činnosti v tomto pracovnom pomere nárok na výplatu materského ako\nnemocenskej dávky zaniká. V tejto súvislosti namietal nesprávny postup správnych orgánov, pretože\npokiaľ Sociálna poisťovňa v rozhodnutí uvádza, že žalobca dosahuje porovnateľný príjem z nového\npracovného pomeru, ako z pracovného pomeru u zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o. a\nz tohto dôvodu nespĺňa žalobca podmienky § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, tak s takýmto\nzáverom nie je možné súhlasiť, nakoľko v zmysle § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení platí zásada\nsamostatnosti nárokov z každého nemocenského poistenia. Pokiaľ ide o nový uzatvorený pracovný\npomer, tak žalobca poukázal na to, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2018 vykonáva\nzárobkovú činnosť v menšom rozsahu ako v pôvodnom pracovnom pomere. Pracovnú zmluvu pritom\nuzatvoril tak, aby mal možnosť si upraviť pracovný čas podľa potrieb starostlivosti o maloleté dieťa.\nTaktiež namietal, že Sociálna poisťovňa musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj podklady, na základe\nktorých vo veci rozhodla. Poukázal na to, že v rozhodnutí správnych orgánov takéto podklady vôbec\nnie sú uvedené, pričom s poukazom na ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je Sociálna\npoisťovňa povinná uviesť aj akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, aké informácie z\npracovných zmlúv a aké informácie z informačného systému boli použité pre rozhodnutie o nároku na\nmaterské, pričom tieto skutočnosti sa v rozhodnutí nenachádzali. Taktiež je v rozhodnutí konštatované,\nže žalobca dosahuje príjem, a to v porovnateľnej sume ako z pracovnej činnosti, pričom v rozhodnutí\nvôbec nie je uvedené, aké sumy príjmu Sociálna poisťovňa posudzovala, a aký mal žalobca príjem\nz pracovného pomeru u zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o. a aký v novom pracovnom\npomere so spoločnosťou ADECCO Slovakia, s.r.o., pokiaľ Sociálna poisťovňa vyslovila záver, že žalobca\ndosahuje porovnateľný príjem. To isté platí aj pokiaľ ide o konštatovanie správnych orgánov, že u žalobcu\nnedošlo ani k výraznej úprave pracovného času tak, aby mohol žalobca prevziať starostlivosť o dieťa,\npričom v rozhodnutí vôbec nie je uvedené, aký čas mesačne v priemere žalobca odpracoval na základe\njednotlivých pracovných pomerov, keď vyslovila záver, že žalobca si neupravil pracovný čas tak, aby\nmohol zabezpečiť starostlivosť pre maloleté dieťa.\n4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím\nčíslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.06.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové\nrozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočky v Bratislave číslo: 200- 006907-CA04/2019, NP 205-21797-2/2019/BAM zo dňa 09.01.2019.\nSvoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské\niného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti\ntomuto dieťaťu. V tejto súvislosti konštatovala, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a\nnásledného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej\nstarostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa\nmohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Taktiež môže ísť\no situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť,\navšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere,\nz ktorého si uplatnil nárok na materské. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského\npoistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci v zabezpečení\nfyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosť v dôsledku tehotenstva a\nmaterstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Konštatovala, že účelom\nmaterského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej\nčinnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku\nprevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa.\nÚčel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej\nvykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem\nako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. V prípade žalobcu došlo v jednom časovom okamihu\n(01.11.2018) k nástupu na rodičovskú dovolenku z jedného pracovného pomeru a k vzniku nového\npracovného pomeru u agentúry dočasného zamestnávania s miestom výkonu práce totožným ako\nmiesto výkonu práce v zamestnaní, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku. Pracovný čas žalobcu je\ndohodnutý na 37,5 hodiny týždenne, čo znamená, že žalobca vykonáva prácu v plnom pracovnom\núväzku. Práca je vykonávaná ako práca na zmeny. Podľa dohodnutých pracovných podmienok a najmä\npodľa povahy a charakteru práce - operátor výroby (obsluha výrobných zariadení a výrobnej linky,\nmanipulácia s výrobným materiálom) je zrejmé, že práca je vykonávaná u zamestnávateľa (v tomto\nprípade užívateľského zamestnávateľa). Žalovaná konštatovala, že žalobca neprispôsobil pracovné\n\npodmienky tak, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu vo väčšom rozsahu ako pred 01.11.2018,\nkeď aj po 31.10.2018 vykonáva práce v minimálne 37,5 hodinovom týždennom úväzku, a to v priestoroch\nzamestnávateľa. Okrem toho matka dieťaťa bola od 22.12.2016 do 16.03.2019 prihlásená v Sociálnej\npoisťovni ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich\nrokov jeho veku, pričom zo svojho zamestnania u zamestnávateľa Analym SK, s.r.o. čerpala v tomto\nobdobí rodičovskú dovolenku. Odo dňa 17.03.2019 začala čerpať materskú dovolenku. V závere svojho\nrozhodnutia žalovaná uviedla, že táto pracovná situácia žalobcu s prihliadnutím najmä na určený\nrozsah pracovného času žalobcu po nástupe na rodičovskú dovolenku, ktorý je pritom, čo do rozsahu\nrovnaký ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku žalobcu, v ničom nepodporuje žalobcov nástup\nna rodičovskú dovolenku z dôvodu zvýšeného poskytovania starostlivosti o dieťa vo väčšom rozsahu\nako pred jeho nástupom na rodičovskú dovolenku. V tejto súvislosti zdôraznila, že žalobca vykonáva\nprácu pre zamestnávateľa na pracovisku zamestnávateľa, na základe čoho je potrebné prirátať k času\nstráveného výkonom pracovnej činnosti aj čas strávený dochádzaním do práce z miesta bydliska (Biely\nKostol - Bratislava, Nové Mesto - vzdialenosť približne 50 km) a späť, čo je približne 0:45 hod. a to\n2 x denne. Na základe týchto skutočností žalovaná ako odvolací správny orgán vyhodnotila postup\nprvostupňového správneho orgánu vo veci posúdenia nároku na materské za správny, v súlade so\nzákonom a účelom ním sledovaným.\nII. Žaloba a žalobné dôvody\n5. Proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca žalobu, v ktorej namietal\nnesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, nakoľko splnil všetky podmienky pre vznik nároku\nna nemocenskú dávku - materské. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 30 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení, keď v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je žalobca iným poistencom, ktorý\nprevzal dieťa do svojej starostlivosti na základe dohody s matkou v období 28 týždňov od vzniku nároku\nna materské, pričom súčasne bol nemocensky poistený viac ako 270 dní pred vznikom nároku na\ndávku materské. Podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení nemá príjem, ktorý sa považuje za\nvymeriavací základ, nakoľko u zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o. čerpá žalobca materskú\ndovolenku a z nemocenského poistenia z tohto zamestnania žiada aj nemocenskú dávku - materské. Mal\nza to, že preukázal, že prevzal maloletú do svojej starostlivosti na základe uzavretej dohody s matkou\na tiež predložil v rámci odvolacieho správneho konania čestné prehlásenie jeho ako aj matky dieťaťa\no tom, že matka dieťaťa je v pokročilom štádiu tehotenstva a z tohto dôvodu je starostlivosť žalobcu\no maloleté dieťa nevyhnutná. Namietal, že k tomuto dôkazu sa žalovaná nevyjadrila. Ďalej namietal,\nže správne orgány v predmetnej veci rozhodli na základe dôkazov, ktoré však neboli žalobcovi nikdy\npredložené a tento sa nemal možnosť k nim vyjadriť. Za tohto stavu sa preto nemohol efektívne brániť\nv správnom konaní, čím bola porušená povinnosť správnych orgánov v zmysle § 195 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení: „organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje\ntak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na\nrozhodnutie“. Nesúhlasil s konštatovaním správnych orgánov, ktoré uviedli, že pokiaľ žalobca vykonáva\npracovnú činnosť u iného zamestnávateľa, nemá žalobca možnosť mať maloleté dieťa v starostlivosti.\nPoukázal na to, že uvedené nevyplýva z vykonaných dôkazov, nakoľko samotná pracovná činnosť\nnebráni žalobcovi mať dieťa v starostlivosti a najmä za stavu, kedy je matka dieťaťa v pokročilom\nštádiu tehotenstva. Okrem toho správne orgány relevantným spôsobom nepreukázali, že by žalobca\nnevykonával starostlivosť o dieťa. Tiež poukázal aj na tú skutočnosť, že dosahuje reálne nižší príjem,\nako dosahoval pred nástupom na materskú dovolenku, čo vyplýva aj z dôkazov, ktoré si správne orgány\nzaobstarali z úradnej moci. V závere svojej žaloby sa zaoberal výkladom pojmu starostlivosť na účel §\n49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom dospel k záveru, že takáto starostlivosť na základe tohto\nustanovenia nie je starostlivosťou celodennou, osobnou ani riadnou, ale ide o starostlivosť s najmenším\nrozsahom jej poskytovania, dokonca menším rozsahom ako je rozsah riadnej starostlivosti. Uvedený\nzáver vyplýva z použitia výkladovej metódy a maiory ad minus, od väčšieho k menšiemu, nakoľko\nstarostlivosťou s najväčším rozsahom je starostlivosť osobná a celodenná, potom nasleduje starostlivosť\nosobitná, starostlivosť riadna a nakoniec pojem starostlivosť.\nIII. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu\n6. K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 02.11.2020, pričom žiadala žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť. Pri posudzovaní nároku na materské poukázala na to, že Sociálna poisťovňa\nneskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku,\nprihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel\nnemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Uviedla, že materské je nemocenskou dávkou,\nktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca\n\nsa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky,\nresp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie\nžien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať. Znamená to, že\nnemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom\npracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky dávky\nnemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Ďalšou všeobecnou podmienkou\nnároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu ustanovená v § 30 písm. b)\nzákona o sociálnom poistení. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z\nktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený, preto v prípade žalobcu sa posúdilo\nz povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o.,\nktoré vzniklo dňa 21.06.2011. Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 21.06.2011,\ndňa 01.11.2018 začal čerpať rodičovskú dovolenku. Súčasne žalobca dňa 01.11.2018 uzatvoril s\nagentúrou dočasného zamestnávania novú pracovnú zmluvu, na základe ktorej začal vykonávať práce\npre užívateľského zamestnávateľa, ktorým bol opäť jeho pôvodný zamestnávateľ. Pred nástupom na\nrodičovskú dovolenku ako i počas rodičovskej dovolenky žalobca vykonával v konečnom dôsledku prácu\npre svojho zamestnávateľa Mondelez SR production, s.r.o., a to v porovnateľnom rozsahu ako pred\nnástupom na rodičovskú dovolenku. Týmto konaním žalobca dosiahol, že napriek dosahovaniu príjmu\nzo zamestnania podmienka absencie príjmu, z toho nemocenského poistenia, z ktorého požiadal o\nmaterské, bola splnená. Toto konanie žalobcu možno považovať za obchádzanie zákona. Formálnym\nnástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku a rovnako formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa\nžalobca stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani\nk naplneniu zmieneného kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Pokiaľ ide o starostlivosť o\ndieťa, tak v tejto súvislosti žalovaná uviedla, že pod pojmom starostlivosť má zákon na mysli starostlivosť\no dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým\nspojený nárok na materské. Znamená to, že prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti by mal priamo\notec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia (minimálne počas\nšiestich týždňov po pôrode) poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah starostlivosti môže otec\ndieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti\ns ďalším výkonom práce, napr. primeranou úpravou pracovného času. Na účely preukázania prevzatia\ndieťaťa do svojej starostlivosti žalobca predložil rodičovskú dohodu, v ktorej čestne prehlásil, že počnúc\ndňom 01.11.2018 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že samotná\ndohoda nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom. Pokiaľ otec dieťaťa aj\npo jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe dohody rodičov naďalej preukázateľne vykonáva\naj keď inú zárobkovú činnosť, avšak v rovnakom časovom rozsahu ako pred jeho prevzatím do svojej\nstarostlivosti, t. j. v čase keď sa o dieťa starala spravidla matka, nemožno uzavrieť, že ide o skutočné\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti a skutočný výkon starostlivosti oň zo strany otca. Mala za to, že v\nprípade žalobcu priznanie nároku na materské by bolo v príkrom rozpore s účelom zákona o sociálnom\npoistení, a preto žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2018.\n7. Vo vyjadrení zo dňa 07.12.2020 žalobca uviedol, že tým, že žalovaná skúma skutočnosť, či má otec\nprimeraný čas vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, koná nad rozsah svojej zákonnej právomoci.\nŽalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalobca na základe nového pracovného pomeru,\nuzavretého na dobu určitú, nevykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré prevzal od jeho matky\nna základe dohody uzavretej s matkou dieťaťa. Skúmanie, či žalobca dosahuje príjem v obdobnej\nvýške, ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, je v rozpore s ustanovením § 58 zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého sa nároky na dávku nemocenského poistenia (materské) posudzujú samostatne\nz každého nemocenského poistenia. Žalobca prevzal do svojej starostlivosti dieťa, riadne sa oň staral,\nčo preukázal aj čestným prehlásením matky dieťaťa. Pracovná zmluva, ktorú uzavrel žalobca so\nspoločnosťou ADECCO Slovakia, s.r.o. bola dohodnutá na hodinovú odmenu, pričom nebol v nej\nstanovený konkrétny pracovný čas, čiže žalobca si mohol upraviť svoje pracovné povinnosti podľa\npotreby dieťaťa tak, aby zabezpečoval jeho starostlivosť.\nIV. Rozhodnutie súdu\n8. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 19.04.2021, č. k. 43Sa/15/2020 – 56 zrušil rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.06.2019 a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Najvyšší správny súd SR\nrozsudkom zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 7Ssk/81/2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa\n19.04.2021 z dôvodu, že tento rozhodol na základe neprávneho právneho posúdenia veci a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Žalobca následne trval na podanej žalobe.\n\nV. Relevantná právna úprava\n9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n13. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas\ntrvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1,\nokrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu\nna poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n14. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n15. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018, iný poistenec,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí\nšiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n16. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát\nprispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa.\n19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"pobyt\") alebo je osobou podľa osobitného predpisu.\n20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona\nje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu\ndieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n\n21. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje\nza splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n22. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka\nSociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola\nvedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\nVI. Konanie na správnom súde\n23. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva\nz Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,\nvrátane prejednávanej veci. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a\ndôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05.06.2024, nakoľko žiaden\nz účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie\no mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej\ntabuli a zverejnené na webovej stránke súdu.\n24. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi nepriznala\nnárok na materské z povinného nemocenského poistenia, ktorý si uplatnil ako zamestnanec z poistného\nvzťahu u zamestnávateľa Mondelez SR Production s.r.o. od 01.11.2018. Kasačný súd v predmetnej\nveci zaujal nasledovný právny názor: „Podmienky, za ktorých si žalobca mohol uplatniť nárok na\nmaterské, sú vymedzené v § 30 a § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra\n2019. Podľa § 30 cit. zák. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku v zásade vtedy, ak splnil\npodmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia\n[písm. a)] a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 cit. zák., okrem\npríjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na\nposkytnutie nemocenskej dávky [písm. b)]. V zmysle § 49 ods. 1 cit. zák. má iný poistenec nárok na\nmaterské, ak prevzal dieťa do starostlivosti a ak sa o toto dieťa stará. Nárok má odo dňa prevzatia\ndieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit. zák.\nsa iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, rozumie otec dieťaťa po dohode s matkou\ndieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté\ndieťa alebo rodičovský príspevok. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca naďalej aj po\nprevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti vykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere u nového\nzamestnávateľa ADECCO Slovakia, s. r. o., v minimálne 37,5 hodinovom týždennom úväzku, kedy\nnečerpal rodičovskú dovolenku. Sporným však ostalo, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa\ndo starostlivosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá je primárnym predpokladom\npriznania materského inému poistencovi z nemocenského poistenia. Úlohou žalovanej a správneho\nsúdu tak bolo posúdiť otázku, či žalobca „ako iná osoba“ splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. d) cit. zák. Pojem „starostlivosť“,\nresp. spojenie „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré zákonodarca v § 49 cit. zákona\npoužil, je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 461/2003 Z.\nz. a v takomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky interpretovať. Kasačný súd však nesúhlasí s\nkonštatovaním správneho súdu, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysvetlila, prečo\nnepovažovala žalobcovu starostlivosť o dieťa za postačujúcu. Práve naopak, žalovaná tento pojem v\npreskúmavanom rozhodnutí vymedzila a zároveň tiež uviedla skutkové dôvody (pracovný čas a miesto\nvýkonu práce), na základe ktorých mala za to, že žalobca nenaplnil podmienky zákona č. 461/2003\nZ. z., čím reagovala na žalobcove námietky v odvolaní. V dôsledku toho nemožno prijať záver, že by\ntakéto rozhodnutie bolo nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ustanovenie § 2 písm. a)\nzákona č. 461/2003 Z. z. pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Toto ustanovenie vymedzuje účel nemocenského poistenia,\nktorým je jednak kompenzácia straty alebo zníženia príjmu v dôsledku vzniku určitej sociálnej udalosti\na jednak zabezpečenie jeho príjmu počas takejto udalosti, a to formou nemocenskej dávky. Podľa\n\ndôvodovej správy k citovanému ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné obdobie,\ntlač 283) sa týmto ustanovením novo „definuje sociálne poistenie ako poistenie nielen pre prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na\nzabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti...“ (zvýraznenie\npridané). Inak povedané, účelom uvedenej formulácie bolo vyjadriť, že z nemocenského poistenia môžu\nčerpať nielen tí, ktorí predtým mali príjem a v dôsledku sociálnej udalosti sa im stratil alebo znížil, ale aj\ntí, ktorí ho nikdy nemali a nemôžu ho mať ani počas trvania sociálnej udalosti. Účelom materského (ako\njednej z dávok nemocenského poistenia) je tak preklenúť časové obdobie, kedy poistenec v dôsledku\nstarostlivosti o dieťa nie je schopný dosahovať príjmy zo zárobkovej činnosti (vôbec alebo len znížené).\nPreto by sa toto plnenie nemalo poskytovať ako „benefit“ k príjmu poistenca, ktorému nič nebráni\naj naďalej v plnom rozsahu vykonávať zárobkovú činnosť bez akéhokoľvek ďalšieho obmedzenia.\nJednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca podľa cit. § 49 ods. 1 a\n2 zákona č. 461/2003 Z. z. je, že iný poistenec sa o dieťa stará. Správny súd skonštatoval správne,\nže presný obsah a rozsah starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu, ako podmienku\nvzniku nároku na materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu\nvšak možno vychádzať z toho, že materské nadviazalo na peňažnú pomoc v materstve (§ 6 a nasl.\nzákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky a o dávkach v materstve). Tá bola pôvodne\nurčená pre matky na obdobie približne šiestich mesiacov po pôrode a až do 31. decembra 2010 bola\nzásadne obmedzená ôsmimi mesiacmi veku dieťaťa (§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Z toho\nmožno vyvodiť, že má ísť o takú starostlivosť, aká obvykle zodpovedá starostlivosti matky o dieťa\nv tomto veku, teda o starostlivosť osobnú. To pochopiteľne neznamená, že by sa rodič od dieťaťa\nnemohol ani na chvíľu pohnúť, ani na chvíľu ho nemohol opustiť a nepustiť k nemu nikoho iného. Aj\nmatka dieťaťa si do pol roka po pôrode (často viac ako inokedy) potrebuje splniť základné fyziologické\npotreby, ale potrebuje aj oddych v širšom slova zmysle. Nie je vylúčené, že dieťa v tomto veku zostane\nchvíľu samo, prípadne pod dozorom iných ľudí (iní príbuzní, prípadne aj cudzí). Starostlivosť tak nie\nje možné vykladať ako 24-hodinovú výlučnú prítomnosť pri dieťati. V každom prípade však pojem\ntakejto starostlivosti vylučuje ponechať dieťa bez dozoru a na starosť inej osobe pravidelne niekoľko\nhodín denne, napríklad počas toho ako je žalobca v zamestnaní. Avšak nevyhnutné je posudzovať\nkaždý prípad individuálne, najmä s prihliadnutím na pracovnú činnosť, ktorú vykonáva otec dieťaťa\n(obsluha výrobných zariadení a výrobnej linky, manipulácia s výrobným materiálom). Vzhľadom na\nprejednávanú vec, je teda nepravdepodobné, že žalobca by si akokoľvek dokázal prispôsobiť svoje\npracovné povinnosti tak, aby ich mohol vykonávať napr. z domáceho prostredia a zároveň poskytovať\ndieťaťu predpokladanú starostlivosť. To, že starostlivosť v zmysle § 48 a 49 zákona č. 461/2003 Z.\nz. znamená osobnú starostlivosť, dokazuje aj § 51 cit. zák., podľa ktorého zaniká nárok na materské,\nak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa. Pokiaľ by pre vznik\nnároku na materské postačovalo iba formálne prevzatie starostlivosti na základe dohody rodičov dieťaťa,\nprípadne zabezpečenie starostlivosti inou osobou, toto ustanovenie by stratilo svoje opodstatnenie.\nNa podobnom princípe stojí aj § 48 ods. 4 cit. zák., podľa ktorého prevzatie dieťaťa do starostlivosti\nzdravotníckeho zariadenia má účinky starostlivosti. Ak by zabezpečenie starostlivosti o dieťa inou\nosobou (napríklad aj takýmto zariadením) stále zodpovedalo pojmu starostlivosť, nebola by táto úprava\npotrebná, lebo by normovala samozrejmosť. Rovnako by v takom prípade stratila význam dohoda o\nprevzatí starostlivosti o dieťa medzi matkou a inou osobou, pretože aj matka by sa mohla starať o dieťa\n„delegáciou starostlivosti“. Obdobným spôsobom bola takáto situácia normovaná aj v predchádzajúcej\nprávnej úprave v ustanovení § 12 ods. 1 zákona č. 88/1968 Zb., ktorý dokonca výslovne uvádzal,\nže pokiaľ bolo dieťa prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia\nliečebno - preventívnej starostlivosti a zamestnankyňa, ale zatiaľ nastúpila do práce, prerušilo sa takýmto\nnástupom poskytovanie peňažnej pomoci v materstve. Odo dňa keď zamestnankyňa prevzala dieťa z\nústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračovalo sa v poskytovaní peňažnej\npomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku. Napokon sústavná a dôsledná starostlivosť\no výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je podľa § 28 ods. 1 Zákona o\nrodine právom a povinnosťou oboch rodičov. Pojem starostlivosti podľa § 48 a 49 zákona č. 461/2003\nZ. z. však musí byť odlišný od pojmu starostlivosť podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. Inak by totiž\nnemalo zmysel, aby otec dieťaťa musel „preberať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou“\nv zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) cit. zák., keď právo a povinnosť starať sa o dieťa má už na\nzáklade cit. ustanovenia Zákona o rodine. Uvedené závery sú súčasťou stabilnej judikatúry tunajšieho\nsúdu (porov. za všetky napríklad rozsudok sp. zn. 7 Sžsk 50/2020, uverejnený pod č. 5/2022 ZNSS).\nKasačný súd sa nestotožňuje ani s názorom správneho súdu, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie\nbez toho, aby žalobcu oboznámila s podkladmi, ktoré pri vydaní rozhodnutia použila. Z odôvodnenia\n\nprvostupňového rozhodnutia z 9. januára 2019 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní vychádzala z\núdajov z vlastného informačného systému a z predložených pracovných zmlúv žalobcu. Žalobca mohol\nuplatniť svoje procesné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním odvolania proti tomuto\nrozhodnutiu. Odvolanie síce podal, no nijako v ňom nerozporoval skutkový stav v súvislosti so vznikom\njeho nového pracovného pomeru od 1. novembra 2018 a s prispôsobením si pracovných povinností tak,\naby mohol poskytovať dieťaťu predpokladanú starostlivosť. Žalobcovi tak bola daná primeraná možnosť,\naby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.\nZo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, preskúmavané rozhodnutie žalovanej\nnetrpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP.“\n25. Právnym názorom kasačného súdu v predmetnej veci je správny súd viazaný. Keďže Najvyšší\nsprávy súd SR preskúmal napadnuté rozhodnutie a vyčerpávajúco sa zaoberal otázkou (ne)vzniku\nnároku žalobcu na materské, ako aj ostatnými vznesenými námietkami žalobcu, správny súd už\nnepovažuje za potrebné k nemu niečo dodávať. Žalobca po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave\nneprezentoval v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol daný dôvod odkloniť sa od\nprávneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR (citovaného vyššie).\n26. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec\nsprávne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\npreto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).\n27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nAk podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej\nnáhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára\n2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §\n5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§\n443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu\nsúdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}