{"guid": "89b431d2-990b-44e8-8792-438071c74b3f:b0de23e3-77d3-4f0d-aa74-709b977b914f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201074.1", "spisova_znacka": "BA-6S/161/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/161/2019 z 9. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. augusta 2024, sp. zn. BA-6S/161/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201074.1", "identifikacne_cislo": "1019201074", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2024-08-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2018/106", "nazov": "zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/106-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0de23e3-77d3-4f0d-aa74-709b977b914f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201074.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201074.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/161/2019\n1019201074\n09. 08. 2024\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n1\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela,\nPhD., v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská\n98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený: JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom\nVeternicová 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so\nsídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-BA-OOP1-2019/048277 zo dňa 23.05.2019, takto\nrozhodol:\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n1\n\nI.\nSúd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OUBA-OOP1-2019/048277 zo dňa 23.05.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej\ndopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 11.01.2019 a vec v r a c\ni a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII.\n\nSúd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n6\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len ,,prvostupňový\norgán“) rozkazom č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 01.10.2018 (ďalej len ,,rozkaz“) uložil\nžalobcovi pokutu vo výške XXX,- A. podľa § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona\nč. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel“).\nDôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého bodu\nv spojení s ustanovením § 117 ods. 1 zákona o prevádzke vozidiel, to znamená bez vyzvania a na\nvlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote motorové vozidlo VOLKSWAGEN Golf TRENDLIN 1.4 55\nkw, VIN: B., EČV: C. (ďalej len ,,motorové vozidlo“) emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu\nustanovenom všeobecne záväzným predpisom vydaným na vykonanie zákona o prevádzke vozidiel,\npričom týmto konaním sa ako prevádzkovateľ vozidla dopustil správneho deliktu.\n2. Proti rozkazu podal žalobca dňa 19.10.2018 odpor, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu,\nktorá nie je daná v čase spáchania správneho deliktu, pretože v postavení prenajímateľa uzavrel\ndňa 06.07.2010 so spoločnosťou Hertz Autopožičovňa s.r.o., Domkárska 14, Bratislava, ktorá bola\nv postavení nájomcu, Zmluvu o nájme motorového vozidla č. 709811, predmetom ktorej bol nájom\nmotorového vozidla s dobou trvania nájomného vzťahu 12 mesiacov (ďalej len „lízingová zmluva“).\nPo skončení doby nájmu dňa 06.07.2011 žalobca odpredal motorové vozidlo spoločnosti Autosalón\nKlokočka Centrum a. s., Borského 876, Praha, Česká republika, IČO: 26435713 (ďalej len „Autosalón\nKlokočka Centrum a. s.“), v dôsledku čoho sa táto spoločnosť stala vlastníkom vozidla a vozidlo prevzala\ndňa 06.11.2011. K odporu pripojil fotokópiu lízingovej zmluvy zo dňa 06.07.2010, fotokópiu faktúry č.\n02952 o odpredaji motorového vozidla vystavenú dňa 06.07.2011 a fotokópiu Protokolu o vyradení\nz majetku zo dňa 06.07.2011.\n3. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK1-2018/094769 zo dňa 11.01.2019 (ďalej\nlen ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- A. podľa § 149 ods. 1 a §\n148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona o prevádzke vozidiel za to, že sa dopustil spáchania správneho\ndeliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona o prevádzke vozidiel,\nto znamená bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo v ustanovených lehotách\nmotorové emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným\npredpisom. V odôvodnení uviedol, že na základe výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej\ndoprave č. 2018-09-28-1824739591 vyhotoveného dňa 28.09.2018 bolo zistené, že žalobca je ku dňu\nuskutočnenia lustrácie vlastníkom motorového vozidla, ako aj držiteľom osvedčenia o evidencii vozidla.\nŽalovaný konštatoval, že vozidlo nemalo platnú emisnú kontrolu pravidelnú v čase od 06.07.2014 do\n01.10.2018, a taktiež uviedol, že ak došlo k zmene držby vozidla, tak podľa § 118 ods. 2 zákona č.\n8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), všetky práva a povinnosti\ndržiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla orgánom policajného zboru prešli na osobu, na\nktorú sa držba vozidla previedla. Z lustrácie Evidenčnej karty vozidla uskutočnenej dňa 11.01.2019, ktorá\nje súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu, vyplýva, že vlastníkom, ako aj držiteľom\nmotorového vozidla je spoločnosť WOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na to, že povinnosť\npodrobiť vozidlo emisnej kontrole sa vzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, ktorým je vlastník alebo ním\nurčený držiteľ, pričom žalobca vzhľadom na skutkové okolnosti uvedené v odpore, týkajúce sa predaja\nmotorového vozidla v rozhodnom období, nebol vlastníkom vozidla a ani držiteľom motorového vozidla.\n\nUviedol, že vlastníctvo, resp. nadobudnutie vlastníckeho práva, je určené podľa príslušných ustanovení\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“) a nie podľa evidencie vedenej policajným zborom.\n5. Rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/048277 zo dňa 23.05.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom uviedol, že odvolacie\nnámietky považuje za nedôvodné. Konštatoval, že odpredajom predmetného vozidla spoločnosti\nAutosalon Klokočka Centrum, a. s. nedošlo k zmene prevádzkovateľa vozidla zapísaného v osvedčení\no evidencii časť I a časť II, a preto bol žalobca naďalej zodpovedným za porušenie povinnosti podrobiť\nvozidlo pravidelnej kontrole technickej alebo emisnej. V súvislosti s prevodom vlastníctva uviedol, že je\npotrebné, aby prišlo aj k prevodu s vlastníctvom súvisiacich práv a povinností a to zapísaním nového\nvlastníka alebo držiteľa v osvedčení o evidencii časť I a časť II. Ďalej uviedol, že prepis vozidla má\nkonštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu\nprichádza napr. rozhodnutím o vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností. Napadnuté\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2019.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(argumenty žalobcu)\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca zastúpený advokátkou včas podal správnu žalobu, pôvodne\ndoručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.08.2019, ktorú odôvodňoval nesprávnym právnym\nposúdením veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“)] a tým, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za\nzáklad napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich\nnemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím zrušil a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.\n7. Žalobca s poukazom na § 2 ods. 23, § 45 ods. 1 písm. b) druhý bod, § 136 ods. 3 písm. h) a\n§ 148 ods. 25 zákona o prevádzke vozidiel namietal, že povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole\nsa vzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, pričom týmto je buď vlastník, alebo vlastníkom určený držiteľ\nvozidla zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a II ako držiteľ. V rozhodnom čase, kedy malo dôjsť\nk správnemu deliktu (06.07.2014), nebol vlastníkom ani držiteľom predmetného motorového vozidla, a\npreto nemohol byť jeho prevádzkovateľom, takže nemal povinnosť podrobiť motorové vozidlo emisnej\nkontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhý bod zákona o prevádzke vozidiel. Poukázal\nna to, že vlastníkom aj držiteľom motorového vozidla bola v rozhodnom čase spoločnosť Autosalon\nKlokočka Centrum a. s., ktorá ako kupujúci nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu na základe\nlízingovej zmluvy zo dňa 06.07.2011. Žalobca nerozporoval skutočnosť, že motorové vozidlo nebolo ku\ndňu 06.07.2014 podrobené emisnej kontrole pravidelnej, namietal však určenie zodpovedného subjektu,\nt. j. kto mal uvedenú povinnosť splniť a či bol správny orgán príslušný na uplatnenie predmetnej sankcie\nvoči žalobcovi.\n8. Žalobca namietal voči argumentácii žalovaného, že lustráciou v evidencii vozidiel Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky bolo zistené, že vlastníkom a držiteľom motorového vozidla je naďalej žalobca,\npretože evidencia vozidiel má podľa žalobcu len deklaratórny, no nie konštitutívny účinok a nie je z nej\nmožné odvodzovať právne postavenie zapísaných osôb. Skutočnosť, že žalobca bol zaevidovaný ako\nvlastník i držiteľ v čase porušenia povinnosti nezakladá zodpovednosť žalobcu, ani nepreukazuje, že\nbol skutočným vlastníkom alebo držiteľom, resp. prevádzkovateľom motorového vozidla aj v právnom\nzmysle slova.\n9. Žalobca poukázal na § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v administratívnom\nkonaní preukázal, že v rozhodnom čase nebol vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, teda\nho nemožno považovať za prevádzkovateľa, zodpovedného za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo\nemisnej kontrole pravidelnej, pokiaľ bolo preukázané, že vlastníkom aj držiteľom bola tretia osoba.\n10. Žalobca namietal aj voči konštatovaniu žalovaného, že prepis vozidla má konštitutívny účinok a je\nadministratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu prichádza napr. rozhodnutím\no vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností. K tomuto tvrdeniu uviedol, že nadobudnutie\n\nvlastníckeho práva k hnuteľnej veci nie je podmienené akýmkoľvek evidenčným úkonom, napr.\nintabuláciou vlastníckeho práva do evidencie vozidiel, pre nadobudnutie, resp. dokončenie prevodu\nvlastníckeho práva k hnuteľnej veci, t. j. napr. k motorovému vozidlu, nie je potrebná žiadna evidencia\ndo akéhokoľvek registra, potrebné je najčastejšie prevzatie a zaplatenie kúpnej ceny. Uvedené nie je\nani v minimálnej miere podmienené zmenou v evidencii vozidiel a nie je možné si uvedené zamieňať.\nSkutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zápisu do evidencie príslušného dopravného inšpektorátu\npolicajného zboru, nie je podľa žalobcu z hľadiska prevodu vlastníckeho práva absolútne relevantná,\npretože zápis v predmetnej evidencii nemá vo vzťahu k vzniku, zmene či zániku vlastníckeho práva,\nkonštitutívne účinky.\n11. Žalobca uviedol, že v rozhodnom čase nebol faktickým, ale ani právnym vlastníkom a ani držiteľom\nmotorového vozidla a z uvedeného titulu ani jeho prevádzkovateľom, a to bez ohľadu na záznamy v\nevidencii vozidiel, t. j. jeho zápisu ako vlastníka a držiteľa. Na základe tejto skutočnosti podľa žalobcu\nnebolo možné uplatniť voči nemu sankciu za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo emisnej kontrole\npravidelnej, keďže nebol pre uloženie predmetnej sankcie pasívne vecne legitimovaný.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci\n12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú\na žiadal ju zamietnuť. Poukázal na výstup z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č.\n2018-09-28-1824739591 vyhotovený dňa 28.09.2018, z ktorého bolo zistené, že žalobca nepodrobil\nvozidlo emisnej kontrole pravidelnej v lehote do 06.07.2014. V období od 06.07.2014 do 01.10.2018\n(deň vydania rozkazu o uložení pokuty) nevykonal žalobca ako prevádzkovateľ vozidla, emisnú kontrolu\npravidelnú. Žalovaný sa nestotožnil s výkladom žalobcu k § 2 ods. 23 zákona o prevádzke vozidiel\na nesúhlasil s tým, že vlastník určuje držiteľa vozidla len na základe lízingovej, resp. kúpe vozidla,\nku ktorej došlo podľa lízingovej zmluvy, vychádzajúc z Občianskeho zákonníka. K tomu uviedol, že\nObčiansky zákonník je vo vzťahu k zákonu o prevádzke vozidiel lex generalis, a teda zákon o prevádzke\nvozidiel ako osobitný predpis (lex specialis), má pred ním prednosť. Podľa žalovaného je tento princíp\nzakotvený aj v § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak sa hnuteľná vec prevádza na\nzáklade zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo\núčastníkmi dohodnuté inak“. Podľa žalovaného, ak je v právnom predpise kogentné ustanovenie, podľa\nktorého je prevádzkovateľom ten, kto je uvedený v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako vlastník a\npokiaľ sú vlastník vozidla a osoba zapísaná ako držiteľ rôzne osoby, tak je ním držiteľ, pričom zároveň\nplatí, že ak držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, je\nním vlastník vozidla, tak nie je možné fakultatívne určovať účastníkmi zmluvného vzťahu iný spôsob,\nktorým by bol stanovený držiteľ vozidla. Uvedené potvrdzuje aj § 2 ods. 24 zákona o prevádzke vozidiel,\npodľa ktorého držiteľom vozidla je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je\nzapísaná v dokladoch vozidla. Údaje zapísané v evidencii vozidiel a v osvedčení majú podľa žalovaného\nkonštitutívny charakter a zakladajú priamu zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 45 ods. 1\npísm. b) druhého bodu zákona o prevádzke vozidiel.\n13. Žalovaný poukázal na § 118 ods. 2 zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého všetky práva\na povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby orgánom policajného zboru prešli na\nosobu, na ktorú sa držba previedla a teda nie je smerodajné, kto v skutočnosti reálne vozidlo užíval,\nale nositeľom práv a povinností je ten, kto je zapísaný v dokladoch vozidla. Podľa žalovaného na\nuvedené nemá vplyv žalobcom predložená faktúra č. 02952 zo dňa 06.07.2011 za odpredaj vozidla\na fotokópia Protokolu o vyradení z majetku na základe ukončenia lízingovej zmluvy zo dňa 06.07.2011,\nlebo nebola splnená podmienka podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel, podľa ktorej\nemisnej kontrole pravidelnej podlieha motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a\nnie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel. Predaj vozidla do Českej republiky nemá za následok\nautomatické vyradenie z evidencie vozidiel v Slovenskej republike.\n14. Žalovaný dodal, že k vzniknutej nepriaznivej situácii došlo nedbanlivosťou, resp. nevedomosťou\nžalobcu, keďže mal a mohol vedieť, že predajom vozidla nebol automaticky zbavený postavenia\nprevádzkovateľa predmetného vozidla podľa zákona o prevádzke vozidiel.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n\n15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 1S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným\nvýberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/161/2019.\n16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo,\nvrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu\nžaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\n17. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade\ns § 107\na nasl. SSP na deň 09.08.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP\na za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. Právna zástupkyňa žalobcu, ktorá žiadala\nnariadiť pojednávanie, svoju účasť nakoniec ospravedlnila podaním doručeným dňa 08.08.2024.\n18. Podľa § 2 ods. 23 zákona o prevádzke vozidiel, prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo\nním určený držiteľ vozidla.\n19. Podľa § 2 ods. 24 zákona o prevádzke vozidiel, držiteľom vozidla je osoba, na ktorú je vozidlo\nprihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla.\n20. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona o prevádzke vozidiel, prevádzkovateľ vozidla je\npovinný bez vyzvania a na vlastné náklady vozidlo podrobiť emisnej kontrole pravidelnej v lehotách,\nspôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h).\n21. Podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel, emisnej kontrole pravidelnej podlieha\nmotorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie\nvozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26.\n22. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) piaty bod zákona o prevádzke vozidiel, okresný úrad uloží\nprevádzkovateľovi vozidla pokutu XXX A. za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote\nemisnej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu.\n23. Podľa § 148 ods. 25 zákona o prevádzke vozidiel, v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa\nvozidla je prevádzkovateľom vozidla\na) držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako\ndržiteľ osvedčenia sú rôzne osoby, a\nb) vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez\nprávneho nástupcu.\n24. Podľa § 118 ods. 1 zákona o cestnej premávke, orgán Policajného zboru vykoná zmeny v evidencii,\nak o to požiada vlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II alebo vlastník\nvozidla, ktorý hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s\ntým súvisiacich povinností; povinnosti podľa § 116 v tomto prípade plní vlastník vozidla.\n25. Podľa § 51 ods. 1 písm. b) bod 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky\nč. 138/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly, emisnej kontrole\npravidelnej v lehote do štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v\ndvojročných lehotách podlieha vozidlo kategórie M1 okrem vozidla kategórie M1 so zážihovým motorom\n\ns nezdokonaleným emisným systémom, ktoré podlieha emisnej kontrole pravidelnej v lehote do jedného\nroka po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v jednoročných lehotách.\n26. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.\n27. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n28. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n29. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem\núdajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na\nprávne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa\npovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania\na zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n30. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\nV.\nPrávne posúdenie\n32. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bol žalobca sankcionovaný za správny delikt spočívajúci\nv nedodržaní povinnosti podrobiť motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Správny súd po\noboznámení sa s predmetom konania konštatuje, že relevantným pre posúdenie dôvodnosti žaloby je\nvyriešenie otázky, či bol žalobca subjektom zodpovedným za spáchanie správneho deliktu a mal pasívnu\nlegitimáciu v správnom konaní, inak povedané, či bol v postavení prevádzkovateľa vozidla, a teda, či mu\nmohla byť zo strany správnych orgánov vyvodená zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa\n§ 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona o prevádzke vozidiel.\n33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že z dokladov\npredložených žalobcom, ktoré sú jeho súčasťou a ktoré žalobca priložil k odporu vyplynulo, že skutkový\nstav tak, ako ho popísal žalobca v žalobe, má v týchto dokladoch oporu. Z lízingovej zmluvy je\nzrejmé, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so spoločnosťou Hertz Autopožičovňa s.r.o. so sídlom\nDomkárska 14, Bratislava ako nájomcom, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom predmetného\nmotorového vozidla s dobou trvania nájmu 12 mesiacov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,\nže v predmetnej zmluve je nesprávne uvedené evidenčné číslo motorového vozidla C., pričom správne\nevidenčné číslo je C.. Z faktúry č. 02952 o odpredaji motorového vozidla vystavenej dňa 06.07.2011\nvyplynulo, že žalobca ako predávajúci (dodávateľ) vyfakturoval kupujúcemu (odberateľovi) Autosalón\nKlokočka Centrum a. s. odpredaj predmetného motorového vozidla VOLKSWAGEN Golf, EČV: C.,\ns dátumom splatnosti 20.07.2011. Z Protokolu o vyradení z majetku zo dňa 06.07.2011 vyplynulo, že\n\ndošlo k riadnemu ukončeniu lízingovej zmluvy č. 709811 a motorové vozidlo bolo ku dňu 06.07.2011\nvyradené z majetku žalobcu. Zo základných údajov uvedených v Evidenčnej karte vozidla zo dňa\n11.01.2019 je zrejmé, že motorové vozidlo bolo dňa 06.07.2010 prvýkrát zaregistrované v Slovenskej\nrepublike, ako vlastník motorového vozidla bola zapísaná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby\nSlovensko s.r.o., pričom v časti Úradné záznamy vozidla je uvedené poznámka, že vozidlo je dovezené\nzo zahraničia – z Českej republiky. Z výstupu z Jednotného informačného systému v cestnej doprave č.\n2018-09-28-1824739591 vyhotoveného dňa 28.09.2018 vyplynulo, že motorové vozidlo neabsolvovalo\nod jeho prvej evidencie v Slovenskej republike (dňa 06.07.2010) emisnú kontrolu. Podľa § 51 ods. 1\npísm. b) bod 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 138/2018 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly, motorové vozidlo kategórie M1 podlieha emisnej\nkontrole pravidelnej v lehote do štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky\nv dvojročných lehotách podlieha vozidlo kategórie M1. Uvedená lehota tým pádom začína plynúť po\nuplynutí štyroch rokov odo dňa prvej evidencie motorového vozidla (06.07.2010), t. j. dňa 06.07.2014.\n34. Správny súd úvodom pripomína, že pre správne posúdenie veci považuje za kľúčové zodpovedanie\notázky, či napadnutým ako aj prvostupňovým rozhodnutím určený zodpovedný subjekt – žalobca, svojim\nkonaním resp. nekonaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b)\npiateho bodu cestného zákona, a to s akcentom na znak skutkovej podstaty predmetného správneho\ndeliktu, ktorým je subjekt. Subjektom, u ktorého možno vyvodiť zodpovednosť za spáchanie uvedeného\nsprávneho deliktu, je prevádzkovateľ vozidla (§ 148 ods. 14 zákona o prevádzke vozidiel). Pokiaľ ide\no definíciu prevádzkovateľa, za tohto sa považuje vlastník vozidla alebo týmto vlastníkom určený držiteľ\nvozidla (§ 2 ods. 23 zákona o prevádzke vozidiel). Pokiaľ ide o držiteľa vozidla, týmto je osoba, na\nktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24\nzákona o prevádzke vozidiel) a dokladmi od vozidla sú osvedčenie o evidencii časť I a časť II pri\nvozidle podliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel alebo technické osvedčenie vozidla pri vozidle\nnepodliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel (§ 2 ods. 25 zákona o prevádzke vozidiel).\n35. S poukazom na § 118 ods. 1 zákona o cestnej premávke správny súd uvádza, že zákonodarca\npredpokladá, že osoba uvedená v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II nemusí byť vlastníkom\nvozidla, teda predpokladá aj taký právny stav, kedy je vlastníkom iná osoba ako zapísaná v osvedčení.\nJedným z oprávnení vlastníka motorového vozidla je určiť držiteľa vozidla. Držiteľom vozidla je osoba,\nna ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods.\n24 zákona o prevádzke vozidiel). Z hľadiska posúdenia osoby ako držiteľa vozidla v zmysle § 2 ods.\n24 zákona o prevádzke vozidiel je bez právneho významu spôsob vzniku predmetnej držby. Právne\nrelevantnou je len skutočnosť, že ide o osobu uvedenú v evidencii vozidiel a jej uvedenie zodpovedá\nvôli vlastníka vozidla.\n36. Kľúčovou námietkou žalobcu bolo, že v rozhodnom čase nebol vlastníkom ani držiteľom\nvozidla, keďže vlastníkom aj držiteľom bola spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum a. s., ktorá\nako kupujúci nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu na základe lízingovej zmluvy zo\ndňa 06.07.2011, a teda žalobca nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, u ktorého bolo možné\nvyvodiť zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu. Žalovaný reagoval vo vyjadrení na túto námietku\nargumentáciou, ktorej podstata spočívala v tom, že prevádzkovateľom je ten, kto je uvedený v osvedčení\no evidencii časť I a časť II ako vlastník a pokiaľ sú vlastník vozidla a osoba zapísaná ako držiteľ rôzne\nosoby, tak je ním držiteľ, pričom údaje zapísané v evidencii vozidiel a v osvedčení majú podľa žalovaného\nkonštitutívny charakter a zakladajú priamu zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 45 ods. 1\npísm. b) druhého bodu zákona o prevádzke vozidiel.\n37. Správny súd vychádzajúc z § 2 ods. 23 zákona o prevádzke vozidiel konštatuje, že citovaný zákon za\nprevádzkovateľa vozidla považuje primárne vlastníka vozidla, alternatívne týmto vlastníkom určeného\ndržiteľa vozidla. Právna úprava v § 148 ods. 25 citovaného zákona upresňuje, že v konaní o správnych\ndeliktoch prevádzkovateľa vozidla, o aký ide aj vo veci samej, je prevádzkovateľom vozidla buď držiteľ\nosvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ\nosvedčenia sú rôzne osoby, alebo vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za\nmŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu.\n38. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vlastníkom hnuteľnej veci je osoba, ktorá je ako vlastník\nevidovaná v zákonom stanovenom registri alebo osoba, ktorá vie hodnoverným spôsobom vlastníctvo\n\npreukázať. Vo vzťahu k otázke nadobudnutia vlastníctva, o aké malo ísť v prejednávanej veci, možno\npoukázať na všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 132 a § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle\nktorých vlastníctvo veci možno nadobudnúť zmluvou, pričom ak sa hnuteľná vec prevádza na základe\nzmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo\núčastníkmi dohodnuté inak. Osobitnú úpravu v tomto smere môže predstavovať úprava obsiahnutá\nv zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“), ktorá však upravuje moment nadobudnutia vlastníctva na podobnom princípe (t. j. napr.\nv zmysle § 443 a ďalšie Obchodného zákonníka, v prípade kúpnej zmluvy odovzdaním, alebo neskôr,\nak sa strany na tom písomne dohodnú, prípadne momentom, kedy kupujúci získa oprávnenie nakladať\ns vecou).\n39. V nadväznosti na uvedené možno všeobecne konštatovať, že nadobudnutie vlastníctva v zásade\nnie je pri hnuteľných veciach podmienené zápisom do osobitného registra, či evidencie, ako je\ntomu v prípade nehnuteľností, pri ktorých je nadobudnutie vlastníctva determinované vkladom do\nkatastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2\nObčianskeho zákonníka). V tejto súvislosti správny súd neakceptuje argumentáciu žalovaného uvedenú\nuž v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorej žalovaný poukazoval na podobnosť evidencie zmien\ntýkajúcich sa vlastníctva vozidiel s katastrálnym konaním, teda podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), (ďalej len\n„katastrálny zákon“). Rozdielom je najmä samotná hmotno-právna povaha zápisu/vkladu do katastra\nnehnuteľností. Uvedené vyplýva z § 28 ods. 1 a ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého sa práva k\nnehnuteľnostiam zo zmlúv zapisujú do katastra vkladom a predovšetkým je expressis verbis ustanovené,\nže práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona vznikajú, menia sa alebo\nzanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Z príslušných ustanovení zákona\nvyplýva, že právna účinnosť zmlúv týkajúca sa údajov o právach k nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom\npráve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,\nako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku\nvyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať\nnajmenej päť rokov nastávajú až vydaním rozhodnutia - vkladom do katastra. Pokiaľ je uzavretá kúpna\nzmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnosti\nnadobudne kupujúci až rozhodnutím príslušnej správy katastra. Takéto rozhodnutie má konštitutívny\núčinok, teda právny stav založený zmluvou nastane až momentom právoplatnosti rozhodnutia. Takúto\na ani obdobnú právnu úpravu zákon o prevádzke vozidiel ani zákon o cestnej premávke neobsahuje;\nzápis do evidencie vozidiel nemá vecno-právny účinok nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu..\nPrevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu ako hnuteľnej veci, resp. účinnosť nadobudnutia\nvlastníckeho práva k motorovému vozidlu na základe zmluvy, nie je zákonom o prevádzke vozidiel ani\nzákonom o cestnej premávke nijako podmienená zápisom údajov do evidencie, či osvedčenia o vozidle.\n40. Pokiaľ ide o prihlasovanie vozidiel do evidencie a vykonanie zmien v evidencii vozidiel, príslušná\nprávna úprava - zákon o cestnej premávke, neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by sa dalo\nvydedukovať, že takéto evidenčné úkony sú podmienkou vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych\nalebo obdobných (odvodených) práv k motorovému vozidlu. V zmysle zákona o cestnej premávke\nje evidencia vozidiel informačným systémom policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa\nvedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú\nvlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za\ndržiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a\nposkytovania údajov z tejto evidencie. Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie\nvozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má\nbyť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ. Vlastník vozidla alebo držiteľ\nvozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu policajného\nzboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Zápisy vykonané v danom\nkontexte orgánom policajného zboru sú zápismi s deklaratórnym účinkom, a teda len evidujú právny\nstav, ktorý už vznikol skôr. Skutočnosť, že evidencia vozidiel nemá charakter ako kataster nehnuteľností\npreukazuje aj § 118 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého orgán Policajného zboru vykoná\nzmeny v evidencii aj v prípade, ak o to požiada vlastník vozidla nezapísaný v osvedčení o evidencii,\nno ktorý hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Nadobudnutie\nvlastníctva teda predchádza evidencii tejto zmeny. Vo vzťahu k posudzovanému prípadu to znamená, že\npokiaľ bola uzavretá lízingová zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému\n\nvozidlu, kupujúci nadobúda vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je účastníkmi zmluvy dohodnuté inak\n(§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Evidenčný úkon zápisu vlastníka vozidla vykonaný orgánom\npolicajného zboru nemá konštitutívne účinky.\n41. Žalobca v administratívnom konaní hodnoverným spôsobom preukázal, že nebol v čase spáchania\nsprávneho deliktu prevádzkovateľom vozidla (t. j. ani vlastníkom, ani vlastníkom určeným držiteľom\nvozidla). Preto aj s prihliadnutím na argumentáciu ohľadom nadobudnutia vlastníctva a účinkov prevodu\nvlastníctva k vozidlu správny súd konštatuje, že jeho evidovanie v informačnom systéme bolo len\nadministratívnou evidenciou a nemožno na tomto zistení vo svetle žalobcom predložených dôkazov\nprisvedčiť správnosti tvrdeniu o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 148 ods.\n14 písm. b) piaty bod zákona o prevádzke vozidiel. Bolo by v rozpore so základnými zásadami\nsprávneho trestania, ak by bolo možné sankcionovať subjekt, ktorý nie len materiálne, no ani formálne\nnezodpovedal za nesplnenie predmetnej povinnosti. Uvedené platí aj v prípade tzv. objektívnej\nzodpovednosti, v rámci ktorej je sankcionovaný subjekt zodpovedný za predchádzanie určitému konaniu,\nktorého sa dopustila iná osoba (§ 6a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov). V posudzovanom prípade ale nebolo v moci žalobcu zabezpečiť plnenie\npredmetnej povinnosti, resp. predchádzať sankcionovanému konaniu.\n42. Na objasnenie a sankcionovanie správneho deliktu musia byť všetky znaky skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu - subjekt, objekt, objektívna stránka - obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V\nprípade, ak čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť naplnení\nskutkovej podstaty správneho deliktu. Jedným z pojmových znakov, ktorý nad pochybnosti musí byť\nzistení v deliktuálnom konaní je subjekt, teda osoba, ktorá správny delikt spáchala. Takouto osobou\nmôže byť len subjekt spôsobilý na práva a povinnosti vyplývajúce zo skutkovej podstaty toho ktorého\nsprávneho deliktu, teda musí spĺňať predpoklad ustanovený zákonom. Osobou povinnou bez vyzvania\na na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom\na v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom, je prevádzkovateľ [§ 45 ods. 1 písm.\nb) druhý bod zákona o prevádzke vozidiel]. Žalobca v administratívnom konaní preukázal, že nebol\nv čase tvrdeného spáchania správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla - ani vlastníkom ani ním\nurčeným držiteľom vozidla. V dôsledku uvedeného tak nebola naplnená skutková podstata vyššie\nuvedeného správneho deliktu v časti subjektu. Správne orgány pochybili v tom, že neskúmali, kto je\nprevádzkovateľom motorového vozidla na účel konania o správnych deliktoch prevádzkovateľa podľa §\n148 ods. 25 zákona o prevádzke vozidiel ani po tom, čo žalobca relevantne spochybnil správnosť zápisu\nv evidencii vozidiel predložením lízingovej zmluvy zo dňa 06.07.2011.\n43. Správny súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci týkajúcej\nsa rovnakých účastníkov konania č. k. 2S/42/2020–60 zo dňa 23.02.2023, ktorým zrušil rozhodnutia\norgánov verejnej správy a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dané rozhodnutie sa týkalo\nsankcie za správny delikt spočívajúci v nedodržaní povinnosti podrobiť motorové vozidlo pravidelnej\nkontrole, pričom Krajský súd v Bratislave posúdil rovnakú právnu otázku, t. j. či bol žalobca v postavení\nprevádzkovateľa vozidla a teda, či voči nemu mohla byť zo strany správnych orgánov vyvodená\nzodpovednosť za spáchanie správneho deliktu, rovnako ako vyššie uviedol Správny súd v Bratislave.\nSprávny súd si je vedomý skutočnosti, že uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol rozsudkom\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/11/2022 zo dňa 28.06.2023 zrušený\na vrátený správnemu súdu na opätovné rozhodnutie, avšak v rozsudkom Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky nebolo vyhodnotené ako vecne nesprávne posúdenie otázky, či bol žalobca\nv postavení prevádzkovateľa vozidla. Dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave bola iná\nprocesná otázka.\n44. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie ako aj\nprvostupňové rozhodnutie, sú nezákonné, nakoľko správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie podľa § 191 ods. 4 SSP.\n45. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy\nv zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní sa prvostupňový orgán verejnej\nsprávy zameria na opätovné zisťovanie subjektu zodpovedného za spáchanie predmetného správneho\n\ndeliktu, vec opätovne riadne posúdi v intenciách tohto rozsudku a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\nv zmysle ustanovenia § 47 správneho poriadku.\n46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nČíslo: 100830106/2018\n\n2\n2\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačna sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačna sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačna sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}