{"guid": "fa902255-e2ea-419f-a123-9f0dc7f6f6f9:7fb881af-61e7-4266-929c-869ec40b8a8a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200589.2", "spisova_znacka": "BA-6S/93/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/93/2019 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. septembra 2024, sp. zn. BA-6S/93/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200589.2", "identifikacne_cislo": "1019200589", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/656#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fb881af-61e7-4266-929c-869ec40b8a8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200589.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200589.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200589.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/93/2019\n1019200589\n24. 09. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200589.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: ENERGO\nSOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 9, 811 02 Bratislava, IČO: 35 780 304, právne\nzastúpený: 1/ LAWCORP, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 847 437, 2/ doc.\nJUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom Jesenského 12, 811 02 Bratislava, IČO:\n30 852 064, 3/ NextGen Legal s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:\n55 360 891, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy\n44/a, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11909/2019-2061-11756\nzo dňa 21.02.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11909/2019-2061-11756 zo dňa 21.02.2019\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 21870/2018-4110-67765 zo dňa 13.12.2018\na vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi\nrozsahu.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca listom zo dňa 03.08.2006 požiadal žalovaného o vydanie osvedčenia o súlade investičného\nzámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky na vybudovanie prepravnej siete plynu pre lokalitu\nVojany s priamym pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu. Išlo o výstavbu prepravného\nVTL plynovodu DN 400 PN 64 v dĺžke asi 14 km pre zásobovanie elektrárne Vojany, prípadne pre\nnový zdroj pre výrobu elektriny. S pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu sa uvažovalo\nna pripravovanej odbočke na výstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej hranici. Trasa\nprepravného VTL plynovodu by viedla súbežne severne od existujúcich tranzitných plynovodov a\nmedzištátneho plynovodu s ukončením pred regulačnou stanicou vo Vojanoch. Sieť by mala byť\nsamostatná, bez vplyvu\nna existujúce siete na vymedzenom území. Podľa investičného zámeru navrhované zariadenie nemalo\nbyť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území.\n2. Sekcia energetiky Ministerstva hospodárstva SR (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutiami zo dňa 21.09.2006, 15.11.2006 a 04.01.2007 prerušila predmetné správne konanie.\nŽalobca listom zo dňa 04.01.2007 oznámil definíciu energetického diela ako prepravnú plynárenskú sieť\n\nv zmysle § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení\núčinnom do 31.03.2008 (ďalej aj len „zákon č. 656/2004 Z. z.“). Prvostupňový správny orgán následne\nnariadil na deň 27.02.2007 ústne pojednávanie. Rozhodnutím č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008\nprvostupňový správny orgán zastavil správne konanie z dôvodu, že nebolo možné riadne a náležite\nrozhodnúť o vydaní osvedčenia bez informácie o presnej charakteristike energetického zariadenia. Proti\ntomu rozhodnutiu podal žalobca rozklad dňa 15.04.2008.\n3. Minister hospodárstva Slovenskej republiky na návrh rozkladovej komisie rozhodnutím č. 54/2008\n(č. 1254/2008-1000-3100) zo dňa 18.06.2008 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia okrem\niného vyplynul právny názor žalovaného, že „podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 656/2004 Z.\nz. je prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom\nprepojené s výnimkou ťažobnej siete. Ak by sa žiadosť týkala prepravnej siete, tak v zmysle definície\nv zákone č. 656/2004 Z. z. musí mať správny orgán vedomosť o kompresorových staniciach, resp.\nvysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení, čo však žalobca ani po opakovaných výzvach\nnepredložil“.\n4. Žalobou zo dňa 02.09.2008 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného v\nkonaní o udelenie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej\npolitiky a zrušenia rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 54/2008 (č. 1254/2008-1000-3100) zo dňa\n18.06.2008, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008. O\nžalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/215/2008-85 zo dňa 15.12.2009\ntak, že obe uvedené rozhodnutia boli zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho\nporiadku a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky tento\nrozsudok krajského súdu potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Sžp/2/2010 zo dňa 24.02.2011.\n5. V nadväznosti na vyššie uvedené súdne konanie minister hospodárstva SR na návrh rozkladovej\nkomisie rozhodnutím č. 37/2011 (č. 1060/2011-1000-4220) zo dňa 24.06.2011 v celom rozsahu\nzrušil prvostupňové rozhodnutie č. 1605/2006-3400 zo dňa 19.03.2008 a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na nové konanie.\n6. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán pokračoval v správnom konaní a listom\nzo dňa 05.08.2011 požiadal SPP-distribúciu, a. s. o vyjadrenie k výstavbe prepravného VTL plynovodu\nv zmysle § 11 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. V odpovedi na uvedenú žiadosť SPP-distribúcia,\na. s. uviedla, že na dotknutom území má vybudovanú distribučnú sieť a súčasne má v danej lokalite dva\nvysokotlakové plynovody. Pre bližšie posúdenie investičného zámeru požiadala o doplňujúce informácie,\na to o požadovaný pretlak zemného plynu, ročný odber zemného plynu a maximálny hodinový odber\nv letnom a v zimnom období. Zdôraznila, že investičný zámer žalobcu ako žiadateľa spĺňa definičné\nznaky výstavby priameho plynovodu v zmysle § 13 zákona č. 656/2004 Z. z., nakoľko navrhované\nzariadenie nemá byť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území.\nMala za to, že pri výstavbe tohto plynárenského zariadenia je potrebné postupovať podľa príslušných\nustanovení zákona č. 656/2004 Z. z.\n7. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1605/2006-3400 zo dňa 08.09.2011 prerušil predmetné správne\nkonanie a vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti o údaje požadované vo vyjadrení SPP- distribúcia, a. s.\n8. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 02.09.2011 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 37/2011 (č. 1060/2011-1000-4220) zo dňa 24.06.2011 a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie. V nadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán opätovne\nprerušil konanie vo veci, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v danej veci. Uznesením sp. zn.\n3S/163/2011 zo dňa 02.07.2013 Krajský súd v Bratislave predmetné konanie zastavil s konštatovaním,\nže napadnutým rozhodnutím žalovaného nebolo definitívnym spôsobom rozhodnuté vo veci, a preto\nnemohlo dôjsť k ukráteniu subjektívnych práv žalobcu.\n9. Následne žalovaný listom zo dňa 20.09.2013 vyzval SPP-distribúcia, a. s. na vyjadrenie sa\nk investičnému zámeru žalobcu spolu s doplnením žiadosti o informácie požadované SPP- distribúcia,\na. s. v liste zo dňa 08.09.2011. Konanie bolo z tohto dôvodu opakovane prerušené, a to rozhodnutím\nzo dňa 20.09.2013. Požadované stanovisko SPP-distribúcia, a. s. bolo žalovanému doručené dňa\n\n10.10.2013. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 02.12.2013 konanie opätovne prerušil\na žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k predmetnému stanovisku SPP-distribúcia, a. s. zo dňa 08.10.2013.\n10. Žalobca listom zo dňa 08.01.2014 požiadal žalovaného o zaslanie predmetného stanoviska SPPdistribúcia, a. s. Rozhodnutím č. 12965/2014-4100-15102 zo dňa 02.04.2014 prvostupňový správny\norgán opätovne prerušil konanie a vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti. Žalobca vo vyjadrení zo dňa\n12.06.2014 uviedol, že z doterajších procesných úkonov žalovaného mu nie je zrejmé, na základe akých\nprávnych predpisov opakovane vyžaduje doplnenie podania a na základe čoho konštatuje nedostatky\npodania žalobcu. Zastával názor, že takýto postup žalovaného je v rozpore s § 69a zákona č. 656/2004\nZ. z.\n11. Dňa 24.09.2014 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275,\nktorým žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre lokalitu Vojany\npriamo z ukrajinskej časti tranzitného plynovodu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nrozklad. Žalovaný rozhodnutím č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12.01.2015 zamietol\nrozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24.09.2014. Z oboch\npreskúmavaných rozhodnutí žalovaného vyplynul totožný právny názor, že investičný zámer žalobcu\nje v rozpore so zákonom a pre nepreukázanie bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti nie je v súlade\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, a preto je potrebné žiadosť podľa § 11 ods. 4 zákona\nč. 656/2004 Z. z. zamietnuť.\n12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12.05.2016 zamietol žalobu\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12.01.2015\nstotožniac sa s právnymi závermi žalovaného uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí. Skonštatoval,\nže z odôvodnenia preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa\n12.01.2015 bolo zrejmé, že žalovaný sa pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia dostatočným\nspôsobom zaoberal skutočnosťou, akým právnym predpisom sa prvostupňový správny orgán riadil\npri vydávaní svojho rozhodnutia. Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.09.2014 bolo\npodľa názoru krajského súdu dostatočne zrejmé, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11\nods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31.03.2008. Stotožnil sa s námietkou\nžalobcu ohľadom nedôvodných opakovaných prerušovaní správneho konania. Napriek tejto skutočnosti\nkrajský súd skonštatoval, že ide o pochybenia procesného charakteru, ktoré nemali vplyv na výsledok\nprvostupňového konania. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.\nz. z dôvodu nepreukázania efektívnosti a účelovosti zamýšľaného energetického zariadenia. V danom\nprípade by sa jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu už existujúcej siete, čo nie je v súlade\ns požiadavkou efektívnosti a účelnosti a ani v súlade s cieľmi platnej energetickej politiky SR. Krajský súd\nmal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného nie sú nezákonné, vychádzali zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu a v postupe správnych orgánov nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli\nmať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, a preto rozhodol s poukazom na § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca\nodvolanie.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018\nzmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12.05.2016 tak, že\nrozhodnutie žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nč. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24.09.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Konštatoval, že správne orgány oboch stupňov v konaní o žiadosti žalobcu nepostupovali\nv intenciách príslušnej právnej úpravy. Investičný zámer žalobcu by mal správny orgán posudzovať\njedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade\nzamietavého stanoviska bolo úlohou a povinnosťou správneho orgánu preukázať, že investičný\nzámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť.\nV predmetnej veci sa žalovaný obmedzil iba na konštatovanie o nesúlade investičného zámeru bez\nbližšieho zdôvodnenia. V odôvodnení absentuje konkretizácia, z akého dôvodu, ktorý je v rozpore\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, nebola preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť\nzamýšľaného energetického zariadenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, či kontrola nad tlakom\na potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť\nsieti a dodávok plynu na vymedzenom území. Taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu bola trasa\nenergetického zariadenia žalobcu vyhodnotená ako neistá. Odôvodnenie rozhodnutí tak považoval\n\nnajvyšší súd z tohto pohľadu za čisto formálne a riadne nepodložené. Najvyšší súd vyhodnotil postup\nkrajského súdu ako rozporný so zákonom, keď na uvedené nedostatky rozhodnutí neprihliadol a žalobu\nako nedôvodnú zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia, čo i len s touto námietkou žalobcu\nzaoberal a vysporiadal.\n14. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 21870/2018-4110-67765 zo dňa 13.12.2018 (ďalej\naj len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu ako žiadateľa o vydanie osvedčenia na\nvýstavbu energetického zariadenia pod názvom „vybudovanie plynovodu s priamym pripojením na\nukrajinskú časť tranzitného plynovodu DN 400 PN 64, v dĺžke približne 14 km, pre zásobovanie EVO\nII“ podľa ustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do\n31.03.2008. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uvedeného rozhodnutia uviedol, že v konaní\no vydanie osvedčenia postupoval v zmysle príslušných právnych predpisov s cieľom vyhovieť žiadateľovi\ntak, aby mu poskytol dostatočnú súčinnosť. Žalovaný potrebuje exaktnú konkretizáciu charakteristiky\ntechnického zariadenia nevyhnutnú pri vydávaní osvedčení. Žalobca napriek viacnásobným písomným\nvýzvam na doplnenie žiadosti zo strany správneho orgánu vrátane oznámenia nedostatkov žiadosti na\nústnom pojednávaní dňa 27.02.2007 svoju žiadosť nedoplnil. Ide najmä o potvrdenie súladu v žiadosti\nuvedenej charakteristiky energetického zariadenia so zákonom č. 656/2004 Z. z., vyjasnenie účelnosti a\nefektívnosti zamýšľaného energetického zariadenia, vyjasnenie predpokladaného vplyvu energetického\nzariadenia na bezpečnosť sietí v časti vymedzeného územia, okrem iného aj vzhľadom na to, že v tomto\núzemí sa nachádzajú dôležité energetické prepravné trasy a vyjasnenie vplyvu na bezpečnosť dodávok\nplynu na vymedzenom území. Zákon č. 656/2004 Z. z. v § 11 ods. 3 (v znení účinnom do 31.03.2008)\nustanovuje, aké náležitosti musí žiadosť o vydanie osvedčenia obsahovať. Z popisu energetického\nzariadenia, ktorý uviedol žalobca, vyplýva, že plánované plynárenské zariadenie má byť určené na\nprepravu plynu, pričom zo zákonnej definície prepravnej siete vyplýva, že v takom prípade musí ísť o „sieť\nkompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou\nťažobnej siete“. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu plánované plynárenské zariadenie\nnespĺňa zákonné kritériá pre prepravnú sieť, nakoľko tu absentuje existencia kompresorových staníc a\nvysokotlakových plynovodov na území SR. Pre vydanie osvedčenia je potrebné presne a nezameniteľne\ncharakterizovať energetické zariadenie.\n15. Ďalej prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí upozornil na návrh energetickej\npolitiky SR, ktorý je strategickým dokumentom určujúcim základné ciele a rámce rozvoja energetiky\nv dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika SR má za cieľ „vytvoriť predpoklady pre\nzabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku\na maximalizáciu úspor na strane spotreby.“ Na bezpečnosť dodávok vo významnej miere vplýva\ndostatočná kapacita podzemných zásobníkov, ako aj „prepojenosť jednotlivých prepravných sietí\nnavzájom“. Žiadateľom predložený investičný zámer má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, ktorým\nje zabezpečovaná dodávka plynu na územie SR, pričom z hľadiska bezpečnej dodávky je táto trasa\nneistá. Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti od zemného plynu prechádzajúceho cez\núzemie Ukrajiny je preto potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným\nplynom „zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami. Monitorovanie\nbezpečnosti dodávok plynu je potrebné vykonávať včas, aby mohli byť podniknuté vhodné opatrenia,\nak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti dodávky“.\n16. Navrhovaný investičný zámer je v rozpore s cieľom energetickej politiky SR v dlhodobom horizonte,\nbod. 2 „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem\nenergie v požadovanom množstve a kvalite“. V doručenom investičnom zámere nie je podľa názoru\nprvostupňového správneho orgánu presne definovaný druh plynárenského energetického zariadenia,\nchýbajú relevantné podklady, ktoré by preukázali pôvod primárneho zdroja energie, ktorý mal byť\ndopravovaný v plánovanom plynárenskom energetickom zariadení, ako aj údaje o predpokladanom\nmnožstve (ročnom), vrátane opodstatnenosti plánovaného objemu plynu na strane odberu. Investičný\nzámer je podľa jeho názoru tiež v rozpore s nasledovnými prioritami stanovenými pre dosiahnutie cieľov\nenergetickej politiky SR:\n3. Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí – diverzifikácia získavania zdrojov energií\nako aj dopravných ciest.\n4. Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky\nefektívnom princípe.\n\n8. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť\nprimerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu.\n9. Dobudovať sústavu a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu\na distribúciu elektriny a plynu.\n10. Vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích\nkrajín.\n17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad. Žalovaný\nrozhodnutím č. 11909/2019/2061-11756 zo dňa 21.02.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)\nrozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že je zrejmé, že počas celého konania poskytoval žalobcovi\npotrebnú súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pričom v zmysle uvedeného ustanovenia správneho\nporiadku povinnosť správneho orgánu nezahŕňa postup, v ktorom by mal byť účastník oboznamovaný\no tom, aké dôvody a aké skutočnosti má uvádzať, aby sa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo.\nŽalobca predloženým investičným zámerom v prvom rade nepreukázal zásadný predpoklad, ktorým\nje zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok zemného plynu, čo je v nesúlade s cieľom\nEnergetickej politiky SR „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku\nvšetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“ a s prioritami uvedenými v bode 3,\n4, 8, 9 a 10 Energetickej politiky SR. Správny orgán preskúmava súlad investičného zámeru s\nustanoveniami platných právnych predpisov, ktoré upravujú bezpečnosť dodávky plynu ako aj technickú\nbezpečnosť energetických zariadení. Z doposiaľ predložených podkladov k investičnému zámeru\nnemožno vyhodnotiť, že žalobca bude schopný zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prepravu a distribúciu\nplynu a riešenie stavov núdze. Z predložených podkladov taktiež nemožno vyhodnotiť, že žalobca bude\nprostredníctvom plynárenského dispečingu prepojených sietí na vymedzenom území alebo vlastného\nplynárenského dispečingu schopný riešiť stavy núdze, ako aj vykonávať činnosti, ktoré bezprostredne\nzamedzujú jeho vzniku. Žalobca predloženým investičným zámerom nepreukázal žiadne prepojenie\ns prvkami dispečerského riadenia s potrebnými informačnými a riadiacimi systémami. Z posúdenia\npredloženej žiadosti vyplýva, že navrhnuté zariadenie na „prepravu plynu“ nie je prepojené so žiadnou\nkompresorovou stanicou, ani sieťou vysokotlakových plynovodov.\n18. V danom prípade by sa podľa žalovaného jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu k už\nexistujúcej sieti, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti ani v súlade s cieľmi platnej\nEnergetickej politiky SR. V rámci predmetného správneho konania bolo taktiež opakovane potvrdené,\nže v uvažovanej lokalite je dostatok voľných distribučných kapacít pre pokrytie požiadaviek dotknutého\nkoncového odberateľa. Žalobca dostatočne jasne nešpecifikoval primárne zdroje plynu, v dôsledku\nčoho sa jeho tvrdenie, že bude dopravovať pre koncového odberateľa plyn, ktorý bude minimálne o 5\n% lacnejší ako plyn ponúkaný spoločnosťou SPP, javí ako nepodložené. Žalobca taktiež nepreukázal\nžiadnu dohodu s elektrárňou Vojany II, pričom je potrebné zdôrazniť, že elektráreň Vojany II je v\nsúčasnosti odstavená. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že v prípade\ninvestičného zámeru žalobcu nebola náležite preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť\njeho zamýšľaného energetického zariadenia a taktiež, že charakteristika zamýšľaného plynárenského\nzariadenia ako prepravnej plynárenskej siete je v rozpore s § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004\nZ. z. Investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR, v\ndôsledku čoho je nutné jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky zamietnuť. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie nie je\nnezákonné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahuje predpísané náležitosti a\nje riadne odôvodnené, rešpektujúc právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018.\nII.\nŽaloba\n19. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a\nnavrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie\na vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n\n20. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov považoval žalobca za nezákonné a za nezákonný považoval\naj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Navyše, žalovaný svojím postupom nerešpektoval právny\nnázor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018, v ktorom\nnajvyšší súd konštatoval, že žalovaný je povinný rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu a\npostupovať podľa právnych predpisov účinných v čase podania žiadosti. Žalovaný mal investičný zámer\nposudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V\nprípade zamietavého stanoviska je jeho povinnosťou preukázať, že investičný zámer žiadateľa nie je v\nsúlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť. Najvyšší súd SR konštatoval\nnielen porušenie procesných predpisov, ale aj porušenie hmotnoprávnych predpisov, predovšetkým\nporušenie povinností uložených v § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. účinného v čase podania žiadosti.\n21. Nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí žalobca odvodzoval aj zo skutočnosti, že obe\nrozhodnutia odporujú zásade zákazu diskriminácie. Žalovaný svojím konaním porušil svoju povinnosť\nštátneho orgánu konať a zaobchádzať so všetkými subjektmi rovnako a za rovnakých podmienok.\nŽalobca bol konaním žalovaného znevýhodnený oproti iným podnikateľom v oblasti energetiky. Z\nrozhodovacej činnosti žalovaného vyplýva, že svojím konaním výrazne obmedzuje konkurenciu medzi\njednotlivými podnikateľmi. Takýto prístup však odporuje princípom právneho štátu fungujúceho na\nprincípe trhovej ekonomiky. Ak podnikatelia budú mať obmedzené možnosti podnikať v oblasti energetiky\na ich počet bude umelo korigovaný, zamedzí sa tým aj jednej zo základných zásad efektívnej\nenergetickej politiky krajín Európskej únie – dostupnosť energie pre všetkých konečných spotrebiteľov v\nreálnom čase a na ekonomicky efektívnom princípe. Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR kladú dôraz\nna dodržiavanie princípov materiálneho právneho štátu, t. j. právna istota a spravodlivosť. Povinnosťou\nvšetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatňovania práv tými subjektami, ktorým boli\npriznané. Princípy právneho štátu kladú dôraz aj na predvídateľnosť spôsobu, akým štátny orgán právnu\nnormu uplatní, t. j. že štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a tieto\nbudú správne vykladať a aplikovať. V doterajšom konaní týkajúcom sa žiadosti dospel prvostupňový\nsprávny orgán k dvom rozdielnym prvostupňovým rozhodnutiam, pričom obidve rozhodnutia boli po\nsprávnych žalobách žalobcu zrušené.\n22. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov oprel svoje argumenty aj o neúplnú\ncharakteristiku energetického zariadenia. Je však nesporné, že žalobca energetické zariadenie\ncharakterizoval v rozsahu požadovanom zákonom účinným v čase podania žiadosti. Akékoľvek ďalšie\nvýzvy žalovaného nemajú oporu v zákone. Navyše, konanie žalovaného pri predchádzajúcich dvoch\nrozhodnutiach bolo správnymi súdmi posúdené ako nezákonné. Preto ak žalovaný považoval za\npotrebné rozšíriť charakteristiku energetického zariadenia, mal žalobcu ako žiadateľa náležite:\na) poučiť o potrebe rozšírenia charakteristiky energetického zariadenia;\nb) odôvodniť, z akého právneho predpisu vyplýva potreba rozšírenia charakteristiky energetického\nzariadenia;\nc) poskytnúť žalobcovi priestor, aby zaujal voči takejto požiadavke stanovisko.\n23. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svojím procesným postupom znemožnil žalobcovi riadne\nuplatňovať a vykonávať jeho práva účastníka správneho konania. Postup žalovaného preto považoval\nžalobca za nezákonný.\n24. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca ako žiadateľ nepreukázal bezpečnosť energetického zariadenia,\nžalobca uviedol, že na potrebu preukázania bezpečnosti energetického zariadenia nebol zo strany\nžalovaného náležite upovedomený a ani mu nebol poskytnutý priestor na odstránenie takého\nnedostatku. Potreba preukázania bezpečnosti energetického zariadenia pritom vyplýva len z rozhodnutí\nžalovaného, ale nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Je teda zrejmé, že žalovaný naďalej\nnerešpektuje viackrát vyslovený právny názor, že od žalobcu ako od žiadateľa môže vyžadovať len to, čo\nmu umožňuje zákon. Akékoľvek ďalšie požiadavky sú v rozpore s princípom právneho štátu a poškodzujú\npráva žalobcu ako účastníka správneho konania a súčasne aj ako podnikateľa v oblasti energetiky.\nTakýmto konaním teda došlo k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z procesných právnych predpisov\nako aj z hmotnoprávnych predpisov. Závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v\nrozpore so skutočným stavom a vôbec neodôvodňujú meritórne rozhodnutie žalovaného. Vyhodnotenie\ndôkazov nie je náležite odôvodnené.\n\n25. Z opísaných skutočností podľa žalobcu vyplýva, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom\na prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo skutočne\nzisteného stavu veci, teda obe rozhodnutia sú v rozpore so zákonom. Celé konanie od podania\nsamotnej žiadosti až po vydanie napadnutého rozhodnutia tak bolo postihnuté množstvom procesných i\nhmotnoprávnych vád a samotný výsledok poškodzuje žalobcu jednak ako súťažiteľa v danej energetickej\noblasti, a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavou SR a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Žalovaný opakovane nerešpektoval právny názor správnych súdov v uvedenej veci, ktoré\njasne konštatovali, že žalovaný môže od žalobcu vyžadovať iba informácie, ktoré predpisuje príslušný\nprávny predpis.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu\nv celom rozsahu, nakoľko správne orgány postupovali a rozhodli vo veci v súlade so zákonom, náležite\nvychádzali zo skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia a svoje rozhodnutia riadne\nodôvodnili.\n27. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o nezákonnosti procesného postupu žalovaného tento uviedol,\nže je zrejmé, že počas celého konania poskytol žalobcovi potrebnú súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2\nsprávneho poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia povinnosť správneho orgánu nezahŕňa postup,\nv ktorom by mal byť účastník konania oboznamovaný o tom, aké dôvody a skutočnosti má uvádzať, aby\nsa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo.\n28. K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v\nrozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018 žalovaný uviedol, že mal za to, že prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol v intenciách tohto rozsudku a posúdil predložený investičný zámer žalobcu.\nDospel k záveru, že žiadosť je potrebné zamietnuť z dôvodu nesúladu s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky SR. V prvostupňovom rozhodnutí je jasne uvedené, že investičný zámer je v rozpore\ns energetickou politikou SR „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku\nvšetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“, ako aj s nasledovnými základnými\nprioritami stanovenými pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky „znižovanie závislosti dodávok\nenergie z rizikových oblastí – diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest“;\n„využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky\nefektívnom princípe“; „zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny a tepla\ns cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu“; „dobudovať sústavu\na siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny\na plynu“ a „vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj\nna trh tretích krajín“. Tento nesúlad s uvedeným cieľom a prioritami prvostupňový správny orgán riadne\na zrozumiteľne odôvodnil.\n29. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že nezákonnosť oboch rozhodnutí možno odvodiť aj zo skutočnosti,\nže obe rozhodnutia odporujú zásade zákazu diskriminácie, žalovaný uviedol, že správne orgány\ndodržiavali základné zásady konania uvedené v § 3 správneho poriadku, nevynímajúc precedenčnú\nzásadu (zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásadu legitímnych očakávaní). Inštitút\nosvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou bol zavedený z dôvodu zabezpečenia\nregulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určitými kritériami realizácie\nschválenej energetickej politiky. Príslušným orgánom pre ich vydávanie je žalovaný. Energetická politika\nSR je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom\nčasovom výhľade. Energetická politika SR je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej\nrepubliky, keďže zabezpečenie maximálneho ekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného\nrozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej\nochrane životného prostredia. Na základe žalobcom predloženej žiadosti, ako aj neskôr doplnených\npodkladov, žalovaný nemohol potvrdiť súlad výstavby energetického zariadenia s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.\n30. Pochybenie ohľadom neodôvodnenosti jednotlivých výziev na doplnenie žiadosti žalobcu bolo\npotvrdené v rozhodnutí žalovaného č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12.01.2015, kde sa\n\nuvádza, že zákon č. 656/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.03.2008 neobsahoval obsahové\nnáležitosti žiadosti na vydanie osvedčenia v rozsahu, v akom ich prvostupňový správny orgán požadoval\nod žiadateľa v prerušení konania. Z administratívneho spisu však jednoznačne vyplýva, že energetické\nzariadenie charakterizované žalobcom je v rozpore s § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z.\nNavyše, v prípade posudzovania, či je investičný zámer žalobcu v súlade s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky, možno konštatovať nesúlad aj vzhľadom k absencii bezpečnosti, spoľahlivosti\na efektívnosti zamýšľaného energetického zariadenia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že preskúmal súlad investičného zámeru\nnielen s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR, ale aj s ustanoveniami platných právnych\npredpisov, ktoré upravujú bezpečnosť dodávky plynu, ako aj technickú bezpečnosť energetických\nzariadení.\n31. Tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nevychádzajú zo skutočne zisteného\nstavu, považoval žalovaný za neodôvodnené, ničím nepodložené a formulované len vo všeobecnej\nrovine. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je konštatované, že rozkladová komisia posudzovala, či\nz prvostupňového rozhodnutia a z jeho podkladov plynie konzistentný záver, že investičný zámer žalobcu\nsa prieči koncepcii energetickej politiky SR. Dôvody, prečo investičný zámer žalobcu nezodpovedá\nstanoveným prioritám koncepcie energetickej politiky, boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí\njednoznačne, zrozumiteľne a v primeranom rozsahu.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n32. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave (ďalej aj\nlen „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/93/2019\nbola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho\nsúdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/93/2019.\n33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 24.09.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu\n1/ a 2/ a žalovaného.\n34. Žalobca prostredníctvom svojich právnych zástupcov na pojednávaní dňa 24.09.2024 okrem iného\nzdôraznil, že investičný zámer nie je v rozpore s prioritami uvedenými v bodoch 3., 4., 9. a 10.\nenergetickej politiky SR a s bodom 8. je v rozpore z objektívnych dôvodov, nakoľko plyn nie je\nobnoviteľným zdrojom energie. Zároveň poukázal na diskriminačné konanie žalovaného a predložil\nzoznam vydaných osvedčení, zverejnený po podaní žaloby, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v roku\n2016 vydal štyri osvedčenia o súlade investičného zámeru pre spoločnosť eustream, a.s. pre katastrálne\núzemia susediace s katastrálnym územím, cez ktoré mal v úmysle vybudovať plynovod žalobca.\nZ uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný uprednostňoval štátom vlastnené subjekty.\nTaktiež predložil dokument ohľadom prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko, ktorý má začiatok\ntrasy v katastrálnom území A. B., pričom Vojany sú susedným katastrálnym územím. Predložený\ndokument znázorňuje prostredníctvom mapy aj trasu tohto plynovodu. Ďalším dôkazom predloženým\nžalobcom na pojednávaní bola výročná správa spoločnosti eustream, a.s., v ktorej táto spoločnosť\npriznala, že východný región – oblasť Vojany, Veľké Kapušany sú významné z hľadiska energetickej\nbezpečnosti Slovenska a diverzifikácia je pre bezpečnosť dôležitá. Záverom žalobca dodal, že zo strany\nžalovaného došlo k diskriminačnému konaniu a k porušeniu jeho práv.\n35. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.09.2024 uviedol, že odmieta akékoľvek diskriminačné konanie voči\nžalobcovi. Mal za to, že investičný zámer žalobcu nespĺňa definičné znaky prepravnej siete, ale priameho\nplynovodu. Napadnuté rozhodnutie považoval za dostatočne odôvodnené.\n\n36. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., stavať energetické zariadenie možno iba na základe\nosvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak\nide o výstavbu energetického zariadenia na\na) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW s výnimkou energetických zariadení\nna výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,\nb) výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok,\nc) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti\nvymedzeného územia.\n39. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., dlhodobú koncepciu energetickej politiky schvaľuje vláda\nSlovenskej republiky na návrh ministerstva.\n40. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky vydáva ministerstvo na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorá\nobsahuje\na) obchodné meno fyzickej osoby alebo právnickej osoby, identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, pri\nfyzickej osobe meno a priezvisko, dátum narodenia, pobyt na vymedzenom území, pri právnickej osobe\nprávnu formu, sídlo a meno a priezvisko, dátum narodenia členov štatutárneho orgánu,\nb) investičný zámer, ktorý obsahuje\n1. charakteristiku energetického zariadenia,\n2. údaje o umiestnení energetického zariadenia,\n3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo na sieť na vymedzenom území\nz hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti,\n4. údaje o primárnych zdrojoch energie,\n5. ekonomickú a energetickú efektívnosť energetického zariadenia,\n6. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na životné prostredie,\n7. finančné zabezpečenie investičného zámeru,\n8. vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území,\n9. súlad investičného zámeru s územným plánom.\n41. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., ak investičný zámer žiadateľa je v súlade s dlhodobou\nkoncepciou energetickej politiky, ministerstvo osvedčenie vydá v lehote do 60 dní odo dňa doručenia\nžiadosti; táto lehota môže byť predĺžená o 30 dní. Ak investičný zámer žiadateľa nie je v súlade\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ministerstvo žiadosť zamietne. Dôvody na zamietnutie\nžiadosti musia byť objektívne, nediskriminačné a riadne podložené.\n42. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z., osvedčenie podľa odseku 4 je dokladom pre územné\nkonanie a stavebné konanie.\n43. Podľa § 67 zákona č. 656/2004 Z. z., na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n44. Podľa § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2008, konania začaté pred\n1. aprílom 2008 sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n45. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n\n46. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n47. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n48. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených\nv odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní\na iných podobných opatrení.\n49. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci\na musí obsahovať predpísané náležitosti.\n50. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n51. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či správne orgány oboch stupňov po zrušení\npredošlých rozhodnutí (rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 12965/2014-4100-28275 zo\ndňa 24.09.2014 a rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015) postupovali v intenciách\nprávneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo\ndňa 25.01.2018.\n52. V zmysle § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom\nkasačného súdu.\n53. Správne súdy v správnom súdnictve (§ 462 ods. 1 SSP), ako aj orgány verejnej správy (§ 462\nods. 2 SSP), ktorých rozhodnutia boli zrušené a vec im bola vrátená na ďalšie konanie, sú povinné\nriadiť sa právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí. Kasačný súd\nv odôvodnení zrušujúceho rozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018 jasne a zreteľne uviedol\ndôvody nesprávnosti predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho\norgánu a tiež podrobne uviedol, z akého právneho názoru pri posudzovaní danej veci vychádzal.\nNa strane 20 uvedeného rozsudku jasne konštatoval, že „ Investičný zámer žalobcu by mal správny\norgán posudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.\nV prípade zamietavého stanoviska bolo úlohou a povinnosťou správneho orgánu preukázať, že\ninvestičný zámer žiadateľa - žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten\nriadne odôvodniť. V predmetnej veci sa žalovaný obmedzil iba na konštatovanie o nesúlade investičného\nzámeru bez bližšieho zdôvodnenia. V odôvodnení absentuje konkretizácia, z akého dôvodu, ktorý je\nv rozpore s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, nebola preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť\na efektívnosť zamýšľaného energetického zariadenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, či kontrola\nnad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť\na spoľahlivosť sieti a dodávok plynu na vymedzenom území. Taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu bola\ntrasa energetického zariadenia žiadateľa vyhodnotená ako neistá. Odôvodnenie rozhodnutí tak považuje\nodvolací súd z tohto pohľadu za čisto formálne a riadne nepodložené. Odôvodnenie rozhodnutia,\nktorým správny orgán zasahuje do práv a oprávnených záujmov oprávnených osôb by totiž malo byť\nzrozumiteľné nielen pre správny orgán, ale aj pre účastníka konania ako i širokú odbornú ako i laickú\nverejnosť, tak aby bola v dostatočnej miere zabezpečená požiadavka princípu právnej istoty.“\n\n54. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí oboch stupňov správny súd dospel k záveru, že správne\norgány nepostupovali dôsledne v intenciách citovaného právneho názoru najvyššieho súdu. Čo sa\ntýka posúdenia súladu/nesúladu investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej\npolitiky, uviedli body, ktoré považovali za rozporné s predmetnou koncepciou. Avšak, úplne opomenuli\nvysporiadať sa s ďalšími dvoma skutočnosťami, ktoré im v predmetnom rozsudku vytkol najvyšší súd,\na to:\nBod 1/ či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na\nbezpečnosť a spoľahlivosť siete a dodávok plynu na vymedzenom území a\nBod 2/ z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu ako žiadateľa vyhodnotená ako\nneistá.\n55. Pokiaľ ide o uvedené dva nedostatky (bod 1/ a bod 2/), správny súd konštatuje, že žalovaný\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslova skopíroval znenie odsekov týkajúcich sa kontroly\nnad tlakom a potrubím ako aj argumentáciu ohľadom trasy energetického zariadenia, ktorú vyhodnotil\nako neistú, z predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12.01.2015. To znamená,\nže žalovaný úplne odignoroval právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018 a nedostatky spočívajúce v absencii riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia v tejto časti vôbec nekonvalidoval. Neuviedol žiadnu ďalšiu správnu úvahu, ktorá ho viedla\nk prijatiu uvedených záverov.\n56. Čo sa týka bodu 1/, správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia aj naďalej nevyplýva, či\nkontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť\na spoľahlivosť sieti a dodávok plynu na vymedzenom území. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nopätovne skonštatoval že „...v prípade výstavby plynárenského zariadenia v zmysle popisu žiadateľa\n(t. j. bez kompresorových staníc na území SR počítajúc len s kompresorovou stanicou na Ukrajine) by\nSR nemala žiadnu kontrolu nad tlakom a potrubím, čo by bolo bezpochyby v rozpore s požiadavkou\nbezpečnosti a spoľahlivosti sietí a dodávok plynu na vymedzenom území, a to s prihliadnutím na\nskutočnosť, že na dotknutom území sa nachádzajú najdôležitejšie energetické vstupy do SR...“. Takéto\nodôvodnenie neobstojí, nakoľko je čisto formalistické a nie je založené na konkrétnych argumentoch.\nŽalovaný mal pozitívne a negatívne vymedziť problematiku kontroly nad tlakom a potrubím, t. j. mal\nšpecifikovať, prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky nevyhnutná\n(pozitívne vymedzenie) a tiež mal uviesť, aké nevýhody a riziko s ohľadom na bezpečnosť a spoľahlivosť\nsietí a dodávok plynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by sa kompresorová stanica\nnachádzala len na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom a potrubím nemala žiadnu kontrolu\n(negatívne vymedzenie).\n57. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal ani odôvodnením ďalšieho argumentu, na\nktorom založil nesúlad investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR\nuvedenom v bode 2/. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný poukázal na to, že žalobcom\npredložený investičný zámer má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, ktorým je zabezpečovaná\ndodávka plynu na územie SR, pričom zdôraznil, že táto trasa je neistá z hľadiska bezpečnej a stabilnej\ndodávky. Na tomto mieste bolo s poukazom na právny názor najvyššieho súdu potrebné bližšie objasniť,\nprečo správne orgány považujú uvedenú trasu za neistú a na základe akých skutočností. To, že\ninvestičný zámer žalobcu má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, v žiadnom prípade bez ďalšieho\nnezakladá dôvod na to, aby správne orgány dospeli k záveru, že táto trasa je neistá. Takýto záver je\nbezpochyby arbitrárny.\n58. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale\naj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli\nvykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia.\nNepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale\nzahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Náležité odôvodnenie rozhodnutia\nmá presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V\nodôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a\nprávne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne\nzistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny\norgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal\n\ns návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje\nzistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením\na skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je\nžiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením\na právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým\nsprávny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.\n59. Náležité odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je základným predpokladom vykonania\njeho súdneho prieskumu v správnom súdnictve na základe žaloby podanej nespokojným účastníkom\nsprávneho konania. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy postráda zákonné\nnáležitosti ustanovené v právnej úprave právnej normy § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorá skutočnosť\nspôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, správny\nsúd nemôže vykonať súdny prieskum takéhoto rozhodnutia ani v rozsahu žalobných dôvodov,\nmajúce za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a v takom prípade správny súd na\nnepreskúmateľnosť prihliada z úradnej povinnosti aj bez výslovného namietania žalobcu v žalobe.\n60. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo\nsvojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,\nIII. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že\nnezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy)\nsa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť\nsúdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z\nodôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu (ako aj orgánu verejnej správy)\nje presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia\nrozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\n61. Taktiež z ustálenej judikatúry ESĽP je zrejmé, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\npatrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ\nako aj Ústavného súdu SR sa pritom nevyžaduje, aby sa na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.\nfebruára 1998).\n62. Napokon Ústavný súd SR vo svojej konštantnej judikatúre viackrát zdôraznil, že povinnosťou súdu\n(orgánu verejnej správy), je posudzovať obsah každého podania účastníka konania v jeho kontexte so\nzmyslom a účelom ochrany jeho nároku, ktorej ochrany sa svojím podaním domáha. Takýto právny\nnázor ústavného súdu je záväzný aj pre správny súd v správnom súdnictve pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy.\n63. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci správny súd dáva súčasne do pozornosti\nžalovanému právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v\nzmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom\núčastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými\na neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho\nprávneho štátu.“\n64. Ako už najvyšší súd konštatoval v predmetnom rozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25.01.2018,\nsprávne orgány by mali investičný zámer žalobcu posudzovať jedine z pohľadu súladu/nesúladu\ns dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade zamietavého stanoviska bolo ich úlohou\na povinnosťou preukázať, že investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou\nenergetickej politiky. Na to, aby bolo možné konštatovať nesúlad investičného zámeru, bolo potrebné\n\npodrobnejšie objasniť argumentáciu ohľadom kontroly tlaku nad potrubím a tiež neistej trasy.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je naďalej v tejto časti\nformálne a nedostatočné. Skutočnosť, že je rozhodnutie zrozumiteľné len pre správny orgán, ktorý ho\nvydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.\n65. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom diskriminačného konania žalovaného, správny súd uvádza,\nže žalobca takúto námietku v žalobe síce vzniesol, ale bez vymedzenia konkrétnych úvah, postupov či\núkonov, na základe ktorých sa mal žalovaný v procese vydania napadnutého rozhodnutia dopustiť voči\nnemu diskriminačného konania. Žalobca až na pojednávaní dňa 24.09.2024 predložil dôkazy, ktoré túto\nskutočnosť podľa neho preukazujú tvrdiac, že ich nemal k dispozícii už v čase podania žaloby, čo však\nsprávny súd nevie overiť. Ide totiž o Zoznam vydaných osvedčení na výstavbu energetických zariadení\nv súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky od roku 2012, pričom z tohto zoznamu nie je\nzrejmé, kedy bol zverejnený a či o ňom mal žalobca v čase podania žaloby vedomosť alebo nie. Správny\nsúd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže\nho prekročiť. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce\nmeniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je\nmožné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu,\na to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom\nuplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže\nv odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/34/2010 zo dňa 25.11.2010).\n66. S ohľadom na žalobcom predložený zoznam vydaných osvedčení bude práve úlohou správnych\norgánov v ďalšom konaní postupovať a rozhodnúť tak, aby ich rozhodnutia vo veci žiadosti žalobcu\no vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia spĺňali požiadavku predvídateľnosti\nrozhodnutia, jeho riadneho odôvodnenia a právnej istoty účastníka tohto správneho konania.\nPredvídateľnosť postupu štátnych orgánov je jedným zo základných atribútov právneho štátu.\nPredvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní.\nV kontexte týchto požiadaviek bude povinnosťou správnych orgánov postupovať tak, aby ním vydané\nrozhodnutie nevzbudzovalo ani len domnelú pochybnosť o nerovnakom zaobchádzaní a posudzovaní\nobdobných žiadostí o vydanie osvedčenia v zmysle § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. odlišným spôsobom.\nV zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04) musia\nbyť obdobné situácie právne posudzované rovnakým spôsobom. Za diskriminačný možno považovať\ntaký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno\nobjektívne a rozumne odôvodniť.\n67. Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok a v intenciách rozsudku najvyššieho súdu\ndospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné\nzrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľosť pre nedostatok dôvodov. Správne orgány\nsú viazané vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a budú povinné vo veci na\nzáklade indícií správneho súdu opätovne konať a rozhodnúť.\n68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n69. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}], "citovane_v": []}