{"guid": "5db9a628-fa10-4d5c-bec9-eae6c7c0868f:555f352a-d553-4df0-90e7-067e6f8b6cef", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200340.1", "spisova_znacka": "BA-6S/49/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/49/2019 z 14. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. novembra 2024, sp. zn. BA-6S/49/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200340.1", "identifikacne_cislo": "1019200340", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4a", "nazov": "§ 4a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9.pismeno-a", "nazov": "§ 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4a", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/555f352a-d553-4df0-90e7-067e6f8b6cef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200340.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200340.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200340.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/49/2019\n1019200340\n14. 11. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200340.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n22 BA-6S/49/2019\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),\nvo veci žalobcu: 1) FaxCopy a. s., so sídlom Domkárska 15, 821 05 Bratislava, IČO: 35 729 040, 2)\nFaxCopy Pro s. r. o., so sídlom Domkárska 15, 821 05 Bratislava, IČO: 47 076 178, 3) Copygraf, s.\nr. o., so sídlom Domkárska 15, 821 05 Bratislava, IČO: 46 140 565, 4) CBC Slovakia s.r.o., so sídlom\nGalvaniho 7/B, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 773 293, zastúpení: hbr advokáti s.\nr. o., advokátska kancelária, so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto,\nIČO: 47239310 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nč. 100065290/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100066839/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100068768/2019\nzo dňa 08.01.2019, č. 100069904/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100070912/2019 zo dňa 08.01.2019,\nč. 100073623/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100074134/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100074676/2019\nzo dňa 08.01.2019, č. 100075273/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100076053/2019 zo dňa 08.01.2019, č.\n100076924/2019 zo dňa 08.01.2019, č. 100077679/2019 zo dňa 08.01.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100065290/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100066839/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100068768/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nIV. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100069904/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nV. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100070912/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nVI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100073623/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nVII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100074134/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nVIII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100074676/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nIX. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100075273/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nX. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100076053/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nXI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100076924/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nXII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100077679/2019 zo dňa 08.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nXIII. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) začal u žalobcu ako zdaniteľných osôb, ktoré\nsú vzájomne finančne, ekonomicky a organizačne prepojené a tvoria skupinu podľa § 4a zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „skupina“) (ďalej len\n„zákon o DPH“), dňa 27. 10. 2016 daňovú kontrolu bez jej predošlého oznámenia za zdaňovacie obdobia\njanuár 2014 až december 2014. O tomto úkone prvostupňový orgán spísal v rovnaký deň zápisnicu č.\n104185703/2016 (ďalej len „zápisnica“).\n2. Prvostupňový orgán vyhotovil z daňovej kontroly dňa 03. 10. 2017 protokol č. 102086711/2017 (ďalej\nlen „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 05. 10. 2017, čím došlo v súlade s § 46 ods. 9 písm.\na) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „daňový poriadok“) k ukončeniu daňovej kontroly. Výsledkom daňovej kontroly bol zistený\ncelkový rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 22 027,67 Eur pozostávajúci z jednotlivých zdaňovacích\nobdobí, konkrétne za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 200,- Eur, za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2014 vo výške 200,- Eur, za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 200,- Eur, za zdaňovacie\nobdobie apríl 2014 vo výške 6 200,- Eur, za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške 200,- Eur, za\nzdaňovacie obdobie jún 2014 vo výške 200,- Eur, za zdaňovacie obdobie júl 2014 vo výške 5000,- Eur,\nza zdaňovacie obdobie august 2014 vo výške 200,- Eur, za zdaňovacie obdobie september 2014 vo\nvýške 200,- Eur, za zdaňovacie obdobie október 2014 vo výške 3027,67 Eur, za zdaňovacie obdobie\nnovember 2014 vo výške 6200,- Eur a za zdaňovacie obdobie december 2014 vo výške 200,- Eur.\n3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 1018122298 zo dňa 14.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie\np01“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie január 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100065290/2019 zo dňa 08.01.2019\n(ďalej len „rozhodnutie od01“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k potvrdeniu rozhodnutia\np01. Žalovaný poukázal na zistenia a závery prvostupňového orgánu uvedené v protokole, že skupina\nDPH získala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane vo výške 200,- Eur zo spornej faktúry\nč. 14/01/01 vystavenej dodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka, so sídlom Ružová dolina 6,\n821 08 Bratislava, IČO: 46227130 (ďalej len „dodávateľ“), kedy skupina vedela, resp. mohla vedieť,\nže je zapojená do reťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie a jediným cieľom celej\ntransakcie bolo získať daňové zvýhodnenie. V odôvodnení žalovaný uviedol, že zo skutočností zistených\nprvostupňovým orgánom vyplýva, že nedošlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia, t. j. reálneho dodania\nprenájmu reklamnej plochy za obdobie 01. 01. 2014 – 31. 01. 2014 v Laugarício Combat Clube\nTrenčín zo strany dodávateľa. Dôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu podľa\nžalovaného znáša žalobca a dodal, že v konaní absolútne absentoval dôkaz o tom, že by deklarované\nslužby dodal dodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH.\n\nŽalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala mať núdzu predložiť dostatok\nrelevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom dodávateľa Petrom Ferenčíkom\n(ďalej len „konateľ“), ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu\nzmlúv, reklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je\nbežne dostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane.\n4. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101813590/2018 zo dňa 14.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie\np02“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie február 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100066839/2019 zo dňa 08.01.2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného od02“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k potvrdeniu\nrozhodnutia p02. Žalovaný poukázal na zistenia a závery prvostupňového orgánu uvedené v protokole,\nže došlo k neoprávnenému odpočtu dane z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku z faktúry\nvystavenej dodávateľom č. 14/02/07, ktorej predmetom bol prenájom reklamnej plochy za obdobie\n01.02.2014 – 28.02.2014 v Laugarício Combat Clube Trenčín. Žalovaný poukázal na zistenia v protokole,\nz ktorých podľa neho vyplýva, že skupina získala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane\nvo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry vystavenej dodávateľom. Skupina preto podľa žalovaného\nvedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do reťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie.\nDôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu podľa žalovaného znáša žalobca,\npričom dodal, že v konaní absolútne absentoval dôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ\na preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že\ns poukazom na obsah faktúr by skupina nemala mať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov,\nako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom dodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u\npodnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv, reklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá\nmôže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne dostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a\nnezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový orgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil,\nže deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa sa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\n5. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 10181519712018 zo dňa 14. 09. 2018 (ďalej len „rozhodnutie\np03“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie marec 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 10006876812019 zo dňa 08.01.2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného od03“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k potvrdeniu\nrozhodnutiap03. Žalovaný poukázal na zistenia a závery prvostupňového orgánu uvedené v protokole,\nže došlo k neoprávnenému odpočtu dane z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku z faktúry\nvystavenej dodávateľom č. 14/03/04, ktorej predmetom bol prenájom reklamnej plochy za obdobie\n01.03.2014 – 31.03.2014 v Laugarício Combat Clube Trenčín. Žalovaný poukázal na ďalšie zistenia\nv protokole, z ktorých podľa neho vyplýva, že skupina získala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania\ndane vo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry vystavenej dodávateľom. Skupina preto podľa žalovaného\nvedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do reťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie.\nDôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu podľa žalovaného znáša žalobca\npričom dodal, že v konaní absolútne absentoval dôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ\na preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že\ns poukazom na obsah faktúr by skupina nemala mať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov,\nako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom dodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u\npodnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv, reklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá\nmôže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne dostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a\nnezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový orgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil,\nže deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa sa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\n6. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 10183183412018 zo dňa 18. 09. 2018 (ďalej len „rozhodnutie\np04“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 6 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie apríl 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100069904/2019 zo dňa 08. 01. 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného od04“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k potvrdeniu\nrozhodnutiap04. V odôvodnení žalovaný poukázal na závery prvostupňového orgánu, ktorý ohľadne\nspornej faktúry č. 14/04/29 od dodávateľa uviedol, že v preverovanom prípade ide o sponzoring a nie\no reklamu a súčasne, že sponzorský príspevok nebol v čase realizácie reklamných služieb daňovo\nuznateľný výdavok (náklad) a tiež nebol predmetom dane z pridanej hodnoty. Týmto podľa citovaných\nzáverov daňové subjekty predstierali poskytnutie reklamných služieb, pričom išlo o sponzoring a skupina\nzískala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane v predmetnej sume. Skupina tak podľa\n\nžalovaného vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do reťazca, ktorého účelom bolo získať daňové\nzvýhodnenie. Žalovaný okrem faktúry týkajúcej sa sponzoringu odkázal na zistenia uvedené v protokole,\nkedy konštatoval neoprávnený odpočet dane z tovarov a služieb v sume 200,- Eur z faktúry č. 14/04/04\ntýkajúcej sa prenájmu reklamnej plochy za obdobie od 01.04.2014 – 30.04.2014. Žalovaný tiež uviedol,\nže prvostupňový orgán dostatočne spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa\nsa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah\nfaktúr by skupina nemala mať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú\nkomunikáciu s konateľom dodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov\nk zasielaniu návrhu zmlúv, reklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný\ndôkaz a ktorý je bežne dostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi\ndane.\n7. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101822005/2018 zo dňa 17. 09. 2018 (ďalej len „rozhodnutie\np05“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie máj 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100070912/2019 zo dňa 08. 01.\n2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného od05“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k\npotvrdeniu rozhodnutiap05. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou\nneoprávneného odpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/05/07, ktorej\npredmetom bol prenájom reklamnej plochy za obdobie 01. 05. 2014 – 31.05.2014 v Laugaricio Combat\nClube Trenčín. Žalovaný poukázal na zistenia v protokole, z ktorých podľa neho vyplýva, že skupina\nzískala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane vo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry\nvystavenej dodávateľom. Skupina preto podľa žalovaného vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do\nreťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie. Dôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia\nzdaniteľného obchodu podľa žalovaného znáša žalobca pričom dodal, že v konaní absolútne absentoval\ndôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný\npodklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala\nmať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom\ndodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv,\nreklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne\ndostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový\norgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa\nsa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\n8. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101825030/2018 zo dňa 17.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie\np06“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie jún 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100073623/2019 zo dňa 08. 01. 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného od06“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k potvrdeniu\nrozhodnutia p06. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou neoprávneného\nodpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/06/07, ktorej predmetom\nbol prenájom reklamnej plochy za obdobie 01. 06. 2014 – 31.06.2014 v Laugaricio Combat Clube\nTrenčín. Žalovaný poukázal na zistenia v protokole, z ktorých podľa neho vyplýva, že skupina získala\nneoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane vo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry vystavenej\ndodávateľom. Skupina podľa žalovaného vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do reťazca, ktorého\núčelom bolo získať daňové zvýhodnenie. Dôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného\nobchodu podľa žalovaného znáša žalobca pričom dodal, že v konaní absolútne absentoval dôkaz\no tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný\npodklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala\nmať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom\ndodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv,\nreklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne\ndostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový\norgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa\nsa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\n9. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101841336/2018 zo dňa 19.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie\np07“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 5000,- Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie júl 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100074134/2019 zo dňa 08. 01. 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného od07“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k potvrdeniu\n\nrozhodnutia p07. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou neoprávneného\nodpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/07/07, ktorej predmetom bol\nprenájom reklamnej plochy za obdobie 01. 07. 2014 – 31.07.2014 v Laugaricio Combat Clube Trenčín\nako aj neoprávneného odpočtu dane z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku podľa zmluvy a jej\ndodatku o prenájme reklamnej plochy č. 35729040 uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom, pri\nktorej DPH predstavovala sumu 4800,- Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový orgán umožnil\nskupine predloženie relevantných dôkazov reálnosti uskutočnených služieb. Z fotografií predložených\nskupinou podľa žalovaného nie je jednoznačne zrejmé, že predmetné služby boli uskutočnené v\npríslušných zdaňovacích obdobiach. Za najdôležitejšie považoval žalovaný skutočnosť, že v konaní\nabsolútne absentoval dôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ. Sporné faktúry preto\npodľa žalovaného nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že s\npoukazom na obsah faktúr by skupina nemala mať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov,\nako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom dodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u\npodnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv, reklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá\nmôže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne dostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a\nnezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový orgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil,\nže deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa sa uskutočnili tak, ako je uvedené na\nfaktúrach. Zároveň žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na závery prvostupňového orgánu uvedené\nv protokole, že skupina získala z odpočítania dane v predmetnej výške neoprávnenú daňovú výhodu,\nkedy vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do reťazca, ktorého účelom bolo získať daňové\nzvýhodnenie.\n10. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101833941/2018 zo dňa 18. 09. 2018 (ďalej len\n„rozhodnutie p08“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100074676/2019 zo dňa\n08. 01. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného od08“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu\nk potvrdeniu rozhodnutia p08. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou\nneoprávneného odpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/08/07, ktorej\npredmetom bol prenájom reklamnej plochy za obdobie 01. 08. 2014 – 31.08.2014 v Laugaricio Combat\nClube Trenčín. Žalovaný poukázal na zistenia v protokole, z ktorých podľa neho vyplýva, že skupina\nzískala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane vo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry\nvystavenej dodávateľom. Skupina podľa žalovaného vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do\nreťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie. Dôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia\nzdaniteľného obchodu podľa žalovaného znáša žalobca pričom dodal, že v konaní absolútne absentoval\ndôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný\npodklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala\nmať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom\ndodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv,\nreklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne\ndostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový\norgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa\nsa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\n11. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101835616/2018 zo dňa 18. 09. 2018 (ďalej len „rozhodnutie\np09“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie september 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100075273/2019 zo dňa 08.\n01. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného od09“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu\nk potvrdeniu rozhodnutia p09. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou\nneoprávneného odpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/09/07, ktorej\npredmetom bol prenájom reklamnej plochy za obdobie 01. 09. 2014 – 30.09.2014 v Laugaricio Combat\nClube Trenčín. Žalovaný poukázal na zistenia v protokole, z ktorých podľa neho vyplýva, že skupina\nzískala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane vo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry\nvystavenej dodávateľom. Skupina podľa žalovaného vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do\nreťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie. Dôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia\nzdaniteľného obchodu podľa žalovaného znáša žalobca pričom dodal, že v konaní absolútne absentoval\ndôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný\npodklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala\nmať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom\n\ndodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv,\nreklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne\ndostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový\norgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa\nsa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\n12. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101856092/2018 zo dňa 20.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie\np10“) došlo voči žalobcovi k vyrubeniu rozdielu dane v sume 3 027,67 Eur na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie október 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100076053/2019 zo dňa 08. 01.\n2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného od10“) došlo na základe podaného odvolania žalobcu k\npotvrdeniu rozhodnutia p10. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou\nneoprávneného odpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/10/05, ktorej\npredmetom bola zálohová platba v súvislosti so zmluvou o dielo uzatvorenou s dodávateľom, pri\nktorej DPH predstavovala sumu vo výške 1 979,37 Eur a z faktúry č. 14/10/63, ktorej predmetom\nbola zmluva o dielo uzatvorená s dodávateľom , ktorej DPH predstavovala sumu vo výške 848,30\nEur. Žalovaný poukázal na závery prvostupňového orgánu, ktorý konštatoval vedomosť skupiny o jej\nzapojení do daňového podvodu s účelom získania daňového zvýhodnenia. Žalovaný ďalej konštatoval,\nže z fotografií predložených skupinou podľa žalovaného nie je jednoznačne zrejmé, že predmetné\nslužby boli uskutočnené v príslušných zdaňovacích obdobiach. Za najdôležitejšie považoval žalovaný\nskutočnosť, že v konaní absolútne absentoval dôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ.\nŽalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala mať núdzu predložiť dostatok\nrelevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom dodávateľa, ktorá je veľmi častým\nprostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv, reklamy, ponúk, objednávok, či\nfaktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne dostupný pre kontrolovaný daňový\nsubjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový orgán podľa žalovaného dostatočne\nspochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa sa uskutočnili tak, ako je uvedené\nna faktúrach.\n13. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101848562/2018 zo dňa 19.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie\np11“) došlo voči skupine k vyrubeniu rozdielu dane v sume 6200,- Eur na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie november 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100076924/2019 zo dňa 08. 01. 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného od11“) došlo na základe odvolania žalobcu k potvrdeniu rozhodnutia\np11. V odôvodnení žalovaný poukázal na závery prvostupňového orgánu, ktorý ohľadne spornej faktúry\nč. 14/11/04 od dodávateľa uviedol, že v preverovanom prípade ide o sponzoring a nie o reklamu\na súčasne, že sponzorský príspevok nebol v čase realizácie reklamných služieb daňovo uznateľný\nvýdavok (náklad) a tiež nebol predmetom dane z pridanej hodnoty. Týmto podľa citovaných záverov\ndaňové subjekty predstierali poskytnutie reklamných služieb, pričom išlo o sponzoring a skupina získala\nneoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane v predmetnej sume. Žalovaný okrem faktúry týkajúcej\nsa sponzoringu odkázal na zistenia uvedené v protokole, kedy konštatoval neoprávnený odpočet dane\nz tovarov a služieb v sume 200,- Eur z faktúry č. 14/11/58 týkajúcej sa prenájmu reklamnej plochy za\nobdobie od 01. 11. 2014 – 30.11.2014 z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie prenájmu reklamnej\nplochy dodal skupine deklarovaný dodávateľ. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový orgán dostatočne\nspochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa sa uskutočnili tak, ako je uvedené\nna faktúrach. Žalovaný súčasne uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala mať núdzu\npredložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom dodávateľa,\nktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv, reklamy,\nponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne dostupný\npre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Zároveň žalovaný poukázal\nna závery prvostupňového orgánu o vedomej účasti skupiny do reťazca, ktorého účelom bolo získať\ndaňové zvýhodnenie.\n14. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 101843637/2018 zo dňa 19. 09. 2018 (ďalej len\n„rozhodnutie p12“) došlo voči skupine k vyrubeniu rozdielu dane v sume 200,- Eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Rozhodnutím žalovaného č. 100077679/2019 zo\ndňa 08. 01. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného od12“) došlo na základe odvolania žalobcu\nk potvrdeniu rozhodnutia p12. Žalovaný poukázal na zistenia uvedené v protokole ohľadne skupinou\nneoprávneného odpočtu dane z tovarov a služieb z faktúry vystavenej dodávateľom č. 14/12/13, ktorej\npredmetom bol prenájom reklamnej plochy za obdobie 01. 12. 2014 – 31. 12. 2014 v Laugaricio Combat\n\nClube Trenčín. Žalovaný poukázal na zistenia v protokole, z ktorých podľa neho vyplýva, že skupina\nzískala neoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane vo výške 200,- Eur z predmetnej faktúry\nvystavenej dodávateľom. Skupina podľa žalovaného vedela, resp. mohla vedieť, že je zapojená do\nreťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie. Dôkazné bremeno o reálnosti uskutočnenia\nzdaniteľného obchodu podľa žalovaného znáša žalobca pričom dodal, že v konaní absolútne absentoval\ndôkaz o tom, že by deklarované služby dodal dodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný\npodklad na odpočet DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na obsah faktúr by skupina nemala\nmať núdzu predložiť dostatok relevantných dôkazov, ako napr. e-mailovú komunikáciu s konateľom\ndodávateľa, ktorá je veľmi častým prostriedkom u podnikateľských subjektov k zasielaniu návrhu zmlúv,\nreklamy, ponúk, objednávok, či faktúr a ktorá môže poslúžiť ako hodnoverný dôkaz a ktorý je bežne\ndostupný pre kontrolovaný daňový subjekt a nezaťažujúci ho doložiť správcovi dane. Prvostupňový\norgán podľa žalovaného dostatočne spochybnil, že deklarované prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa\nsa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach.\nII.\nŽaloba\n15. Rozhodnutia žalovaného od01 až od12 napadol žalobca v celom rozsahu správnou žalobou\ndoručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. 03. 2019 (ďalej len „žaloba“ alebo „správna\nžaloba“).\n16. Žalobca namietal, že výsluch konateľa dodávateľa bol vykonaný bez včasného vyrozumenia žalobcu,\npričom konateľ sa vyjadroval ku skutočnostiam a otázkam prvostupňového orgánu, ktoré súviseli\ns daňovou kontrolou u žalobcu a ktoré sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutí prvostupňového\norgánu. V dôsledku takéhoto nezákonného postupu došlo podľa žalobcu k ukráteniu na jeho procesných\nprávach, k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nŽalobca prezentoval stanovisko, že o tomto úkone mal byť upovedomený, mala mu byť daná možnosť\nzúčastniť sa výsluchu svedka a klásť mu otázky. Na výpoveď konateľa dodávateľa podľa žalobcu nie je\nmožné prihliadať, pretože ide podľa neho o dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi.\n17. So zreteľom na skutočnosť, že prvostupňový orgán nebol viazaný len návrhmi žalobcu, tento\npodľa žalobcu neviedol dokazovanie za účelom najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci. Za\nďalšie pochybenie žalobca považoval nevykonanie dokazovania prvostupňového orgánu, ktoré by bolo\nzamerané na celý reťazec obchodných vzťahov medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi, na čo\npoukázal vo svojej výpovedi aj konateľ dodávateľa. V kontexte žalobcom predložených zmlúv o prenájme\nreklamnej plochy spolu s príslušnou fotodokumentáciou a uvedeného tvrdenia konateľa dodávateľa mal\nprvostupňový orgán podľa žalobcu vykonať miestne zisťovanie v športovisku Laugaricio Combat Club.\nDodávateľ podľa žalobcu nebol organizátorom podujatí. Jeho záväzok spočíval v zabezpečení štatútu\ngenerálneho sponzora pre žalobcu a k tomu prislúchajúcu formu prezentácie loga a názvu spoločnosti.\nDodávateľ vystupoval podľa žalobcu v predmetnom obchodnom reťazci ako medzičlánok, teda nie\nako konečný príjemca peňažného plnenia od žalobcu a nie ako priamy dodávateľ predmetu zmlúv.\nŽalobca považoval nevykonanie dokazovania ohľadne jednotlivých článkov reťazca medzi žalobcom\na dodávateľom za závažné procesné pochybenie, ktoré má za následok nezákonnosť následne\nvydaných rozhodnutí. Vyhodnotenie všetkých dôkazov, teda aj tých, ktoré predložil žalobca, bolo podľa\njeho názoru uskutočnené neobjektívne, čím došlo k podstatnému porušeniu práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\n18. Závery prvostupňového orgánu spolu so závermi žalovaného vychádzajú podľa názoru žalobcu\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže za kľúčový je nutné považovať právny vzťah\nmedzi dodávateľom a občianskym združením LAUGARICIO COMBAT CLUB (ďalej len „LAUGARICIO\no. z.“). LAUGARICIO o. z. vystupoval podľa žalobcu ako sprostredkovateľ a zaviazal sa poskytnúť\nzáujemcovi províziu vo výške 80 % z ceny prenájmu bez DPH najneskôr do 30 dní od vystavenia\nfaktúry pre každú tretiu stranu (objednávateľa) a to vo forme sponzorského daru. K poskytnutiu plnenia\nmedzi dodávateľom a LAUGARICIO o. z. došlo podľa žalobcu v kontrolovanom období na základe\nústne uzatvorenej zmluvy, ktorá bola právnym základom záväzku dodávateľa voči žalobcovi na plnenie\nuzatvorené podľa zmluvy o prenájme reklamných plôch.\n\n19. Závery prvostupňového orgánu a žalovaného o nepreukázaní reálneho dodania služieb sú\npodľa žalobcu dôsledkom absencie miestneho zisťovania, nesprávneho a jednostranného hodnotenia\nžalobcom predložených dôkazov, čo sa premietlo do neúplnosti zisteného skutkového stavu veci.\nŽalobca namietal, že prvostupňový orgán nezisťoval reálne dodanie služieb v posudzovanom období\nu vlastníka reklamných plôch v športovom klube. Žalobca konštatoval, že vzhľadom na charakter\nposkytovaných služieb predložil prvostupňovému orgánu v rámci daňovej kontroly všetky dôkazy\nktoré mal a mohol mať k dispozícií. Prvostupňový orgán podľa názoru žalobcu ho neprimerane\nzaťažoval požiadavkami na ďalšie doplnenie dôkazov za účelom preukázania reálnosti dodania\nreklamných služieb. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí podľa žalobcu nevyplýva jasný dôvod pre\nneakceptovanie fotografií ako dôkazu o tom, že k reálnemu dodaniu reklamných služieb došlo. Závery\nžalovaného sú preto podľa žalobcu nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, ak uvádzajú, že predložená\nfotodokumentácia je neadresná, pretože nie je štandardné, aby reklamný nosič oslovoval konkrétneho\nadresáta. Žalobca tiež namietal, že nie je jasné, prečo žalovaný ním predloženú demonštratívnu\nfotodokumentáciu neakceptoval.\n20. Žalobca upozornil na skutočnosť, že zo žiadneho zmluvného záväzku nevyplýva pre dodávateľa\nzabezpečovanie fotodokumentácie, príp. iné dôkazy preukazujúce splnenie predmetu zmlúv.\nPrvostupňový orgán sa podľa žalobcu tiež nezaoberal skutkovou otázkou týkajúcou sa samotného\nvlastníctva reklamnej plochy a v tejto veci nebolo podľa žalobcu vykonané žiadne dokazovanie.\nŽalobca súčasne nesúhlasil so skutkovými závermi prvostupňového orgánu vyplývajúcimi z výpovede\nkonateľa dodávateľa o neuskutočnených zdaniteľných obchodoch pre žalobcu, keď podľa žalobcu z tejto\nvýpovede vyplýva, že služby boli dodané žalobcovi subdodávateľsky. Žalobca sa zároveň nestotožnil so\nzávermi prvostupňového orgánu a žalovaného o účasti žalobcu v reťazci, ktorého účelom bolo získať\ndaňové zvýhodnenie.\n21. Podľa žalobcu prvostupňový orgán nesprávne právne posúdil povahu plnenia, keď konštatoval,\nže nejde o reklamu ale o sponzoring. Právny vzťah dodávateľa a LAUGARICIA nie je podľa žalobcu\nmožné vyhodnotiť ako vzťah sponzorovaného a sponzora, keďže dodávateľ vystupoval v reťazci\nobchodov len ako medzičlánok a nie ako konečný príjemca plnenia zo strany žalobcu a nie ako priamy\ndodávateľ predmetu zmlúv. Navyše žalobca vyslovil polemiku, či v danom prípade peňažné plnenie\nposkytnuté žalobcom na základe zmluvy o prenájme reklamných plôch zo dňa 03.11.2014 a zo dňa\n15.03.2014 dodávateľovi je reklamou alebo darom, pričom žalobca vyslovil záver, že ide jednoznačne\no reklamu. O sponzorský dar išlo podľa žalobcu až po uzatvorení dodatkov k uvedeným zmluvám, ktoré\nvýslovne upravili plnenie ako sponzorský dar. Za poskytnutie príspevku na podujatie dostal žalobca ako\nprotihodnotu reklamné služby, za ktoré podľa jeho tvrdení aj riadne zaplatil. Tieto služby sú podľa žalobcu\njedným z marketingových nástrojov, ktoré použil na dosiahnutie a udržanie svojich príjmov. V rámci\nmarketingových nástrojov sa podľa žalobcu používajú aj rôzne slovné „presmyčky“, a preto použitie\nslovného spojenia „generálny sponzor“ je irelevantné, keďže išlo o zaplatenú propagáciu žalobcu.\n22. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena, kedy uviedol, že skutočnosti\ntýkajúce sa vzťahu medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi nemôžu tvoriť dôkazné bremeno, pričom\nsvoju argumentáciu oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.\nmarca 2011, ako aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (spojené prípady C-354/03/\nOptigen, C-355/03/Fulcrum Elektronics/ a C-484/03/Bonthaus ).\n23. V rámci záverečného návrhu žalobca uviedol, že z dôvodu nezákonnosti napadnutých rozhodnutí,\nprocesného pochybenia žalovaného, z dôvodu, že došlo k podstatným porušeniam ustanovení\no konaní pred správcom dane ako aj pred žalovaným, ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového\nstavu bolo nedostačujúce na riadne právne posúdenie veci a z dôvodu, že rozhodnutia žalovaného\nsú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov navrhuje, aby správny súd zrušil\nrozhodnutia žalovaného od01 až od 12 spolu s rozhodnutiami prvostupňového orgánu p01 až p12, vrátil\nvec na ďalšie konanie a priznal mu voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n24. Podaním doručeným súdu dňa 06. 09. 2019 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť,\nže žalobca k sporným faktúram predložil prvostupňovému orgánu rôzny druh dokladov, pričom\n\nale nedošlo zo strany žalobcu k predloženiu žiadneho relevantného dôkazu o tom, že by služby\nv subdodávke zabezpečil dodávateľ spolu s konateľom. Prvostupňový orgán podľa žalovaného získal\ninformácie z vyjadrení konateľa dodávateľa ako svedka, ktorý podal vysvetlenia okrem dodávateľa aj\nza spoločnosti DREVOSTYL, s. r. o., MODIFIN STAVBY, s. r. o. Žalovaný uviedol, že o zisteniach\nvyplývajúcich z výpovede konateľa dodávateľa informoval žalobcu v procese daňovej kontroly v rámci\noboznámenia žalobcu a následne v protokole a v rozhodnutiach. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že\nžalobca mohol k týmto skutočnostiam uviesť vlastné tvrdenia, pričom toto svoje právo nevyužil.\n25. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu nevykonal\nvypočutie konateľa dodávateľa ako svedka, ale iba využil inštitút nahliadnutia do spisu iného správcu\ndane. Osobu konateľa dodávateľa žalovaný označil za nedôveryhodnú, neuskutočňujúcu žiadne\nzdaniteľné plnenia a nevykonávajúcu žiadnu podnikateľskú činnosť ani prostredníctvom subdodávok,\nčo vyplýva podľa žalovaného z viacerých zápisníc o ústnom pojednávaní ale aj z rozhodnutí vo veciach\niných daňových subjektov, ktoré deklarovali zdaniteľné plnenia so spoločnosťami, ktoré zastupuje/\nzastupoval konateľ dodávateľa. V súvislosti s touto osobou žalovaný poukázal na viaceré súvisiace\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sžfk/38/2017 zo dňa 12.06.2018, sp.\nzn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018), príp. Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/76/2016 zo dňa\n22.11.2016, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/353/2013 zo dňa 19.02.2014, Krajského súdu v Nitre sp.\nzn. 11S/361/2013 zo dňa 19.02.2014, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/360/2013 zo dňa 19.02.2014,\nv ktorých bolo konštatované nepreukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení tak, ako o tom\npojednávajú faktúry. Z tohto dôvodu preto podľa žalovaného bolo možné oprávnene predpokladať,\nže miestne zisťovanie u dodávateľa nebude možné riadne vykonať a preveriť na základe fyzicky\npredložených dokladov a listín.\n26. Z predložených dôkazov žalobcu nebolo podľa žalovaného zrejmé a preukázané, že by\nzabezpečenie reklamných služieb v subdodávkach vykonal dodávateľ. Žalovaný odkázal na svoje\nzávery v napadnutých rozhodnutiach, ktoré sa týkali možnosti žalobcu predložiť e-mailovú komunikáciu\ns konateľom dodávateľa z predmetného obdobia, z ktorej by bolo zrejmé, že dodávateľ subdodávateľsky\nzabezpečoval reklamné služby, pričom vzhľadom na objem deklarovaných poskytnutých služieb by to\nnemal byť pre žalobcu problém a nepredstavovalo by to pre žalobcu ani nadmernú záťaž. Podľa názoru\nžalovaného dôkazné bremeno o uskutočnení zdaniteľného obchodu znáša platiteľ dane a je len v jeho\nzáujme, aby si zaobstaral potrebné dôkazy.\n27. K námietkam žalobcu ohľadne odopretiu účasti na vypočutí svedka žalovaný uviedol, že žalobca\npočas celého daňového konania netrval na opätovnom výsluchu tohto svedka a ani nevzniesol námietku,\nže by chcel svedkovi klásť otázky. Opakovaným výsluchom by sa podľa žalovaného iba formálne\npotvrdilo „svedkom uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobcu“. Žalovaný poukázal na rozpor\nv argumentácii žalobcu, kedy v administratívnom konaní považoval výsluch svedka za dôkaz rovnakej\nprávnej sily, pričom v žalobe už výpoveď svedka vyhodnocuje ako hrubé procesné porušenie majúce\nza následok nezákonnosť rozhodnutí prvostupňového orgánu. Podľa žalovaného by žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno ani vtedy, keby výpoveď konateľa dodávateľa bola súdom vyhodnotená ako dôkaz\nzískaný v rozpore so zákonom.\n28. Voči žalobným námietkam týkajúcim sa nevykonania dokazovania na celý reťazec obchodných\nvzťahov žalovaný poukazoval na výpoveď samotného žalobcu zo dňa 30.05.2019 v rámci daňovej\nkontroly za zdaňovacie obdobia január až december roku 2015. Podľa žalovaného žalobca takéto\nvedomosti o obchodnom reťazci mal, ale neuviedol ich v procese daňovej kontroly. Dodávateľ bol podľa\nžalovaného iba vsunutým, resp. umelým článkom medzi žalobcom a LAUGARICIO o. z. , o čom žalobca\nvedel a ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžfk/38/2017 žalovaný upriamil pozornosť na citáciu z rozsudku o tom, že nárok\nna odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, ak v rámci reťazca je istá transakcia zaťažená\ndaňovým podvodom, pričom zdôraznil časť vety - o ktorom platca dane nevie alebo nemohol vedieť.\n29. Podľa žalovaného nie správca dane, ale žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty musí vedieť\npredložiť dôkazy na preukázanie svojich zdaniteľných obchodov. Správca dane podľa žalovaného takéto\ndôkazy len vykonáva, uplatňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej\npravdy, pričom uvedené neznamená, že dokazovanie má byť vedené dovtedy, dokým sa bez pochýb\n\nnepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Žalovaný v závere žiadal žalobu zamietnuť a zároveň žiadal\nnepriznať žalobcovi trovy konania.\nIV.\nReplika žalobcu\n30. Voči vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným na súd dňa 26.09.2019. Žalobca\nzotrval na žalobnej argumentácii týkajúcej sa neupovedomenia žalobcu o výsluchu konateľa dodávateľa,\no porušení práva byť prítomný na tomto výsluchu a klásť svedkovi otázky, nedostatočne zisteného\nskutkového stavu v súvislosti s novými skutočnosťami ohľadne osoby konateľa dodávateľa, preukázania\nreálnosti fakturovaných plnení a závažného procesného pochybenia prvostupňového orgánu v súvislosti\ns nevykonaním dokazovania v rámci celého obchodného reťazca. Zároveň žalobca skonštatoval,\nže žalovaný úspešne nespochybnil existenciu predmetu zdaniteľného obchodu a nevyvrátil dôvody\nnezákonnosti rozhodnutí. Žalobca v závere vyjadrenia opätovne uviedol záverečný návrh na rozhodnutie\no žalobe, kedy žiadal zrušiť všetky žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu s nadväzujúcimi\nrozhodnutiami prvostupňového orgánu, vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému v celom rozsahu.\nV.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa § 19 ods. 1 č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti\nje dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o\ndielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8\nods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n32. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n34. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a\n§ 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n35. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\n\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n37. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n38. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.\n39. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n40. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona\nalebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n41. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n42. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n43. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nVI.\nRozhodnutie o správnej žalobe\n44. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd\nv Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/49/2019,\nktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/49/2019. V súlade s\nplatným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a\nprogramových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do\nsenátu 5S správneho súdu.\n45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13\nods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n46. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 14. novembra 2024.\n47. Podstata žalobných námietok smerovala voči nevykonaniu relevantného dokazovania ohľadne\ncelého reťazca obchodných vzťahov medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi, jednostrannému\nhodnoteniu dôkazov, neprimeranému zaťažovaniu žalobcu dôkazným bremenom, nezrozumiteľnosti\na nepreskúmateľnosti záverov žalovaného ohľadne neakceptovania fotodokumentácie preukazujúcej\nreálnosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, nesprávnosti záverov žalovaného o účasti žalobcu v\n\nreťazci, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie a nesprávneho právneho posúdenia reklamy\nako sponzoringu.\n48. Správny súd prvotne pristúpil k vyhodnoteniu žalobných námietok vo vzťahu k nepreskúmateľnosti\nzáverov žalovaného týkajúcich sa preukázania zdaniteľného plnenia ako aj námietok proti záverom\nžalovaného o získaní daňového zvýhodnenia, ktoré sú spôsobilé mať vplyv na ďalší súdny prieskum\nrozhodnutí žalovaného.\n49. Správny súd poukazuje na fakt, že vo všetkých žalobcom napadnutých rozhodnutiach došlo zo strany\nžalovaného ku konštatovaniu neoprávneného odpočtu DPH z faktúr vystavených dodávateľom, ktoré\nsa týkali zmluvy o prenájme reklamnej plochy č. 3/2013 uzatvorenej dodávateľom a žalobcom 4) ako\nnájomcom dňa 01. 11. 2013. Predmetom tejto zmluvy bol prenájom reklamnej plochy o veľkosti 70 x\n90 cm v termíne od 01. 11. 2013 – 01. 11. 2014. Všetky faktúry súvisiace s predmetnou zmluvou za\nzdaniteľné obdobia január 2014 až december 2014 boli dodávateľom vystavené v sume základu dane\n1000,- Eur a 20 % DPH vo výške sumy 200,- Eur. Táto suma predstavovala nepriznaný nárok na odpočet\nDPH a bola predmetom vyrubenia rozdielu dane v každom napadnutom rozhodnutí.\n50. Žalovaný v súvislosti s uvedeným vyrubením rozdielu DPH v sume 200,- Eur, ktorý súvisel so\nzmluvou o prenájme reklamnej plochy č. 3/2013, rovnako vo všetkých napadnutých rozhodnutiach na\njednej strane uviedol, že v konaní absolútne absentoval dôkaz o tom, že by deklarované služby dodal\ndodávateľ a preto sporné faktúry nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný zároveň\nv týchto rozhodnutiach poukazoval na závery prvostupňového orgánu, ktoré uvádzali, že skupina získala\nneoprávnenú daňovú výhodu z odpočítania dane, pričom skupina vedela, príp. musela vedieť, že je\nzapojená do reťazca, ktorého účelom bolo získať daňové zvýhodnenie.\n51. Správny súd okrem sporných faktúr, ktoré súviseli so zmluvou o prenájme reklamnej plochy č. 3/2013,\nvykonal súčasne prieskum dôvodov nepriznania nároku na odpočet DPH, ktoré mali základ v dodatku\ntejto zmluvy č. 35729040, so základom dane 24 000,- Eur a DPH v sume 4 800,00 Eur (rozhodnutie\nžalovaného od 07, bod 9. rozsudku), a ďalej v sporných faktúrach č. 14/10/05 (zálohová platba v zmysle\nzmluvy o dielo so základom dane 9896,83 Eur, 20 % DPH v sume 1979,37 Eur) a č. 14/10/63 (platba\npodľa zmluvy o dielo so základom dane 4251,50 Eur, 20 % DPH 848,30 Eur), ktoré boli predmetom\nrozhodnutia žalovaného od10 (bod 12. rozsudku). Žalovaný v týchto rozhodnutiach obdobne konštatoval\nzávery o nepreukázaní reálnosti zdaniteľného plnenia (absencia dôkazov o dodaní služieb zo strany\ndodávateľa) ako aj uvádzal závery prvostupňového orgánu o tom, že skupina získala neoprávnenú\ndaňovú výhodu.\n52. Správny súd uvádza, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou\nna preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne\noslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku\nna odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na\nodpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva. Hmotnoprávnymi podmienkami\npre priznanie práva na odpočítanie dane v zmysle čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES\nz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s.\n1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom)\nje iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné\nplnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté\nplnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,\nktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť\nodopreté. Odpočítanie dane môže byť aj v zmysle uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ\nobmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. V súvislosti s preukázaním\ndaňového podvodu je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci Axel\nKittel (C-439/04) zo dňa 6. júla 2006 a v ňom obsiahnutý tzv. Axel Kittel test, predstavujúci kritériá pre\nposúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Pre odopretie nároku na odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty z titulu účasti na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce\notázky: a) vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?, b) ak áno, je tento daňový únik\ndôsledkom podvodného konania?, c) ak áno, boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním\n\nspojené?, d) ak áno, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Dôkazné bremeno\npritom zaťažuje správcu dane (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n4Sfk/81/2022, zo dňa 20. 9. 2023).\n53. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky,\nktorá uvádza, že aby bolo možné uvažovať o odopretí nároku na odpočet DPH musí tento nárok najskôr\nvzniknúť (musí dôjsť ku zdaniteľnému plneniu), ktoré si môže daňový subjekt od ním odvádzanej DPH\nodpočítať. Otázkou zneužívajúceho, príp. podvodného správania je preto možné sa zaoberať až potom,\npokiaľ sa spoľahlivo preukáže, že ku zdaniteľnému plneniu, z ktorého si daňový subjekt nárokuje odpočet\nDPH, skutočne došlo spôsobom uvedeným daňovým subjektom. Pokiaľ daňový subjekt nepreukázal\nnárok na odpočet ako taký, nie je možné posudzovať, či predmetné plnenie predstavuje zneužitie práva\nalebo podvod. Prípadná neúčasť na daňovom podvode je sekundárnou podmienkou nároku na odpočet\ndane. Pokiaľ je plnenie zasiahnuté daňovým podvodom a povinná osoba k dani je účastníkom takéhoto\npodvodu (ak vedela, alebo vedieť o tom mohla) neprináleží jej nárok na odpočet dane.\n54. Nejedná sa pri tom o formalitu, pretože takéto rozlišovanie sa premieta aj do rozloženia dôkazného\nbremena v daňovom konaní. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych\npodmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto\nprávo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade\npreukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový\norgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,\nbod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43) (obdobne aj rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30. 11. 2022, body\n33 a 39.) Vo fáze daňového konania, v ktorom sa má dokázať zneužívajúce uplatnenie nároku na\nodpočet DPH môže daňový subjekt zostať v pasívnej pozícii, nakoľko jeho dôkazná povinnosť o prijatí\nzdaniteľného plnenia bola splnená (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 1 Afs 47/2018, zo dňa 19.07.2018, bod 16).\n55. Daňové orgány nemajú povinnosť preukázať, akým spôsobom a ktorým konkrétnym dodávateľom\nv reťazci bol spáchaný daňový podvod, ale musia vysvetliť v čom tkvela podstata daňového podvodu.\nZ rozhodnutia daňových orgánov musí byť zrejmé, že došlo k narušeniu daňovej neutrality, t. j. že\nnebola odvedená daň jedným zo subjektu v reťazci, zatiaľ čo iný subjekt si daň odpočítal za účelom\ndaňového zvýhodnenia (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 4\nAfs 247/2021, zo dňa 22. 02. 2022, bod 28).\n56. V kontexte citovaných rozhodnutí bolo preto nutné zo strany správneho súdu konštatovať\nprotirečivosť citovaných záverov žalovaného spolu s prvostupňovým orgánom, ktoré boli dôvodom na\nodopretie priznania nároku na odpočet DPH (body 49 až 51 rozsudku), pričom je potrebné dodať, že\ntieto dôvody nemôžu popri sebe obstáť. Ak na jednej strane žalovaný uvádza závery o nedostatku\ndôkazov o reálnom dodaní služieb zo strany dodávateľa, t. j. konštatuje nesplnenie hmotnoprávnych\npodmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH, tak zároveň nemôže uviesť, že skupina získala\nneoprávnenú daňovú výhodu, resp. že bola vedome účastná v reťazci, ktorého účelom bolo získať\nneoprávnenú daňovú výhodu. Uvedenie dvoch vzájomne vylučujúcich dôvodov na nepriznanie nároku\nna odpočet DPH je nezrozumiteľné čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, keďže\nžalovaný neuviedol a nerozvinul konkrétne dôvody týkajúce sa unesenia dôkazného bremena ohľadne\npreukázania účasti žalobcu na daňovom podvode. Tým podľa správneho súdu nebola zodpovedaná\nzákladná otázka, ktorú procesnú stranu zaťažovalo dôkazné bremeno a či daný subjekt toto dôkazné\nbremeno aj uniesol.\n57. Žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti záverov rozhodnutí žalovaného ohľadne\npreukázania zdaniteľného plnenia a námietky žalobcu voči záverom o získaní daňového zvýhodnenia\npreto správny súd považoval za dôvodné. Dôvodnosť žalobných námietok sa týmto dotýka všetkých\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže stoja na rovnakých skutkových a právnych záveroch.\n58. Správny súd nad rámec vyššie uvedeného upriamuje pozornosť na judikatúru týkajúcu sa\nsponzoringu vo vzťahu k rozhodnutia žalovaného od04 a od11, ktoré už okrem súdom spomínaných\ndôvodov (bod 49 a bod 50 rozsudku) nepriznali právo na odpočet dane v sume 6000,- Eur (bod 6 a bod\n\n13 rozsudku) z dôvodu, že v daných prípadoch ide o sponzoring, ktorý v čase realizácie reklamných\nslužieb nebol daňovo uznateľný výdavok a nebol predmetom dane z pridanej hodnoty. Týmto postupom\nmala skupina podľa žalovaného získať neoprávnenú daňovú výhodu.\n59. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 31/2019 z 31. januára\n2022, uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nč. 2/2022 vyplýva, že odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre žalobcu ako\nreklamného partnera podujatia a prezentácie jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných\nmateriáloch a podujatiach je na účely zákona o DPH bezpochyby ekonomickou činnosťou (podnikaním),\nz ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou,\nsponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len\no dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za\nprotihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Sponzoring\nje taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym\ncieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je\numiestňovanie produktov na trhu.\n60. Z ďalších rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rovnako vyplýva, že\nrozlišovanie medzi pomenovaním plnenia ako sponzoring alebo ako reklamné služby nie je pre odpočet\nDPH relevantné. Pre odpočet DPH je podstatné splnenie a preukázanie materiálnych a formálnych\npodmienok pre odpočet DPH. To, či v danom prípade ide o reklamu alebo sponzoring nie je samé\no sebe kritériom, ktoré by žalobcu automaticky diskvalifikovalo v použití tohto daňového výdavku v\nrámci dane na vstupe pri dani z pridanej hodnoty. Primárnym cieľom je preto posúdenie, či predmetný\ndaňový výdavok v podobe reklamných služieb je oprávneným daňovým výdavkom v súvislosti s výkonom\npodnikateľskej činnosti žalobcu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sfk/48/2022 zo dňa 26. 10. 2023, body 39 a 45, príp. sp. zn. 3Sfk/103/2022, zo dňa 31.01.2024,\nbod 26.) Zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a\nsponzoringom v tom zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom\nexplicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie\npredvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou\nalebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj\nobchodné meno podnikateľa. Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie\nurčené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,\ndobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nPre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu\nalebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné\nfunkcie. Rozhodujúcim prvkom je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľovi\nposkytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona o DPH (obdobne aj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27. 07. 2023\nbody24 až 26).\n61. Pre úplnosť argumentácie považoval správny súd za potrebné sa vysporiadať aj so žalobnou\nnámietkou týkajúcou sa prípustnosti dôkazu – výsluchu konateľa dodávateľa.\n62. Judikatúra najvyšších súdov uvádza, že listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní môžu byť\npo splnení určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade\nmusí ísť o dôkazy získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní, t. j. nesmú byť účelovo získané\npreto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu\nsvedka a klásť mu otázky. Ďalej je potrebné, aby boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je\nnutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom\na prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali,\nči vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi\nvykonanými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom\nbude jeho výsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je\nvšak potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak ide o požiadavku vedenú\nsnahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie. (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. 1Sžfk/101/2020 zo dňa 26. 4. 2022, bod 57 a sp. zn. 2Sžfk/47/2018 zo dňa 27. 10.\n2021, bod 37, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/29/2019 zo\ndňa 16. 12. 2020, body 19-25).\n63. Z administratívneho spisu vyplýva, že výpoveď konateľa dodávateľa bola ako dôkaz získaná\nz daňovej kontroly subjektu DREVOSTYL, s. r. o., vo forme zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.\n03. 2017, č. 100536051/2017/9104406/Hruz, s poučením o možnosti odopretia výpovede, o povinnosti\nzachovávať daňové tajomstvo a o možnosti podávať k obsahu zápisnice návrhy na jej doplnenie\na námietky proti jej obsahu. Zápisnica obsahovala podpisy k menu a priezvisku konateľa dodávateľa\na zamestnancov správcu dane. Táto zápisnica bola ako skutkové zistenie obsiahnutá v zápisnici\no ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2017,\nč. 101997634/2017, ktorej predmetom bolo poskytnutie\npráva skupine vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2014 – december\n2014. Skupina vo svojom stanovisku uviedla, že k predmetným skutočnostiam sa vyjadrí po doručení\nprotokolu. Skupina vo vyjadrení k protokolu zo dňa 24. 10. 2017 voči obsahu predmetnému výsluchu,\npríp. jeho prípustnosti ako dôkazu neuviedla žiadne námietky obsah výsluchu konateľa dodávateľa\nv predmetnej zápisnici nenamietala. Správny súd preto prisvedčil vyjadreniu žalovaného o tom, že\nv danom prípade nešlo o vypočutie konateľa dodávateľa ako svedka prvostupňovým orgánom, ale\no prevzatie jeho výpovede z iného daňového konania. Súčasne správny súd prisvedčil vyjadreniu\nžalovaného aj v tom, že žalobca sám nevyužil svoje právo vyjadriť sa k samotnému obsahu výpovede\ntohto svedka a ani navrhnúť jeho prepočutie. Listina obsahujúca výpoveď konateľa dodávateľa ako\nsvedka je preto aj v kontexte citovanej rozhodovacej činnosti prípustným dôkazom v rámci vedeného\nadministratívneho konania a mohla tvoriť podklad pre vydanie rozhodnutí prvostupňového orgánu ako\naj rozhodnutí žalovaného.\n64. Nakoľko správny súd prijal závery o nezrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutí žalovaného na\nnepriznanie nároku žalobcu na odpočet DPH, súd sa okrem judikatúry týkajúcej sa sponzoringu (bod\n59 a 60 odôvodnenia rozsudku ) a prípustnosti dôkazu výpovede konateľa dodávateľa (bod 61 až\n63 odôvodnenia rozsudku) následne nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami, keďže tieto nie je\nmožné posúdiť, kým nebude daňovými orgánmi ustálené, či žalobca splnil alebo nesplnil hmotnoprávne\npodmienky na odpočet DPH alebo či došlo zo strany daňových orgánov k preukázaniu účasti žalobcu\nna daňovom podvode, príp. k zneužitiu práva.\n65. Správny súd s poukazom na uvedené skutočnosti a konštatovanú dôvodnosť žalobných námietok\nprijal záver, že rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1\npísm. d) SSP a vrátiť\nžalovanému vec na ďalšie konanie.\n66. V ďalšom konaní bude potrebné zo strany žalovaného vydať rozhodnutie, ktoré nebude len\nodkazovať na zistenia a závery prvostupňového orgánu, bude obsahovať vlastnú argumentáciu\nžalovaného, sled úvah, záverov a hodnotení a na základe aplikácie v tomto rozsudku uvádzaných\nstanovísk opätovne rozhodne o odvolaniach žalobcu a vysporiada sa s podstatou jeho odvolacích\nnámietok, pričom jednoznačne ustáli, či dôvodom pre vydanie rozhodnutí bolo nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok alebo daňový podvod, príp. zneužitie práva a vo vzťahu k tomuto záveru\nsa riadne vysporiada aj s otázkou dôkazného bremena. Súčasne žalovaný opätovne posúdi aj nároky\nžalobcu na odpočet DPH týkajúce sa ním konštatovaného sponzoringu a aplikuje právne závery\nsprávneho súdu na daný skutkový stav.\n67. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a302b975-2fbf-47f0-9640-12db80440499:3079eca5-e760-4412-b00b-4f59f7b8b4ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200299.1", "spisova_znacka": "3Sfk/103/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/103/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200299.1"}, {"guid": "0b3bb22d-1436-4752-a763-7418b613efbf:355ae325-4e1f-406a-8254-72ac43d957f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200351.1", "spisova_znacka": "2Sfk/48/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/48/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200351.1"}, {"guid": "b8733818-cfe4-4c4d-943c-b3e901d496d7:953eff0b-6619-4b46-a183-49040cd08f95", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200392.1", "spisova_znacka": "4Sfk/81/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/81/2022 z 20. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200392.1"}, {"guid": "f804d3b9-412a-41c5-b2a6-e80727655633:63f2a31d-3e0d-4e4b-a721-870377b7c72d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200089.1", "spisova_znacka": "5Sfk/20/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200089.1"}], "citovane_v": []}