{"guid": "884206d0-59b9-482e-9ad3-d59c1e1b9d29:aa485831-aecf-42e6-aba0-0f06a935ceca", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200286.1", "spisova_znacka": "BA-1S/33/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/33/2019 z 23. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. októbra 2024, sp. zn. BA-1S/33/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200286.1", "identifikacne_cislo": "1019200286", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2024-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/442", "nazov": "zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2012"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa485831-aecf-42e6-aba0-0f06a935ceca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200286.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200286.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200286.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/33/2019\n1019200286\n23. 10. 2024\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200286.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a Mgr. Pavla Ištóka v právnej veci žalobcu: WESTech, spol. s\nr.o., so sídlom Stará Vajnorská 17, Bratislava, IČO: 35 796 111, zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka,\nadvokát, so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102428892/2018 zo dňa 3. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n102428892/2018 zo dňa 3. decembra 2018 a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané\nhospodárske subjekty č. 10402982/2018 zo dňa 23. júla 2018 zrušuje a vec vracia orgánu prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február\n2011. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 101431871/2017 zo dňa\n26.06.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27.06.2017 a týmto dňom bola ukončená daňová kontrola.\nSprávca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101402982/2018 zo dňa 23.07.2018, ktorým podľa § 68\nods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového administratívneho rozhodnutia (ďalej len\n„zákon č. 563/2009 Z.z.“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,- € za\nzdaňovacie obdobie február 2011 tak, že mu nepriznal nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX € a vyrubil\ndaň v sume XX.XXX,XX €.\n2. V priebehu daňovej kontroly boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a kontrola\nbola prerušená odo dňa 28.06.2013 do 16.04.2015. Následne došlo opätovne k prerušeniu daňovej\nkontroly od 10.07.2015 do 03.04.2017. Správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí uplatnil právo na odpočítanie dane zo 4 faktúr v celkovej hodnote XX.XXX,- € za nákup tovaru –\npočítačové procesory od dodávateľa A. B., B. a z faktúry v celkovej hodnote XX.XXX,- € za kúpu tovaru\n– počítačové procesory od dodávateľa C. D., B..\n3. Preverovaním u daňového subjektu A. B., B. bolo zistené, že žalobca k dodaniu tovaru od tohto\ndodávateľa predložil dodávateľské faktúry s príslušnou dokumentáciou (dodací list, príjemka na sklad\n\na úhrady dodávateľských faktúr) a s tým súvisiace odberateľské faktúry s príslušnou dokumentáciou\nku každej dodávateľskej faktúre (dodací list, CMR, úhrady odberateľských faktúr). Tiež bolo zistené,\nže subjekt A. B., B. sa na drese sídla spoločnosti nezdržiava, má len virtuálne sídlo. Bývalý konateľ\ntejto spoločnosti – E. F. sa nedostavil na výsluch svedka. Správca dane počas vyrubovacieho konania\nzistil, že konateľ tejto spoločnosti od 22.08.2012 – G. H. podal trestné oznámenie, že proti svojej vôli\nsa stal konateľom 4 spoločností. Počas konfrontácie na PZ SR vyplynulo, že ako poškodený G. H.\nnehovoril pravdu a priznal sa, že za prepis 4 spoločností dostal spolu X.XXX,- €, medzi ktorými bola\naj spoločnosť A. B., B.. Z uvedeného zistenia vyplýva, že G. H. ako kupujúci spoločnosť A. B., B.,\nktorá bola zabehnutá s vykázanými niekoľko miliónovými obratmi za rok 2011, za predaj počítačových\nprocesorov, nie že by zaplatil, ale dostal zaplatené. Ide tak o neobvyklú transakciu, vzbudzujúcu\npochybnosti. Bolo zistené, že táto spoločnosť používala na vedenie účtovníctva účtovný program\nod spoločnosti E., B., demoverziu voľne prístupnú na internete, v ktorej je možné vyhotovovať len\nobmedzené množstvo dokladov (faktúry vyhotovené alebo prijaté - 100 zápisov). Táto skutočnosť\npreto vzbudila pochybnosti, či spoločnosť A. B., B. účtovníctvo vôbec viedla, ako aj pochybnosti\no uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane dospel k záveru, že nákup tovaru\nod dodávateľa A. B., B. sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný na dodávateľských faktúrach. Správca\ndane preverovaním finančných tokov a údajov zo systému VIES medzi jednotlivými daňovými subjektmi\nzapojenými do reťazového obchodu zistil schému tovaru, ktorú popísal v prvostupňovom a následne\naj v druhostupňovom administratívnom rozhodnutí. V reťazci spoločností, ktoré mali s počítačovými\nprocesormi obchodovať je na začiatku subjekt A. B., B., ktorý nekomunikuje so správcom dane a na\nkonci sa medzi zahraničnými odberateľmi nachádzajú aj daňové subjekty, ktoré nekomunikujú so svojimi\nsprávcami dane. Taktiež nebola preukázaná ani preprava tovaru. Správca dane nadobudol pochybnosti\no reálnosti uskutočnených zdaniteľných obchodov, o pôvode tovaru, o reálnosti jeho uskladnenia\na prepravy a z toho vyplývajúce pochybnosti o skutočnom dodávateľovi a skutočnom príjemcovi tovaru.\nPočas výkonu daňovej kontroly nebol predložený žiadny relevantný a hodnoverný dôkaz o tom, aký tovar\nmal byť predmetom konania (chýbajúce výrobné čísla).\n4. Preverovaním u daňového subjektu C. D., B. bolo zistené, že žalobca k dodaniu tovaru od tohto\ndodávateľa predložil dodávateľské faktúry s príslušnou dokumentáciou (dodací list, príjemka na sklad\na úhrady dodávateľských faktúr) a s tým súvisiace odberateľské faktúry s príslušnou dokumentáciou ku\nkaždej dodávateľskej faktúre (dodací list, CMR, úhrady odberateľských faktúr). Tiež bolo zistené, že tento\nsubjekt nemá vlastné skladové priestory, má uzatvorenú rámcovú zasielateľskú zmluvu so spoločnosťou\nB., B. a všetky obchody uskutočňuje elektronicky. Tovar mal tento subjekt nadobudnúť od spoločností\nA. I., B. a J., B.. U spoločností A. I., B. a J., B. bolo okrem iného zistené, že na adrese sídla spoločností\nsa nachádzajú obytné domy, na ktorých neboli žiadne označenia spoločností. Majitelia nehnuteľností\no týchto spoločnostiach nič nevedeli. Ani ďalším zisťovaním nebolo preukázané dodanie tovaru a ani\npôvod tovaru, dodávateľmi boli dve nekontaktné spoločnosti. Bolo zistené, že obchodné transakcie\ndeklarované účtovnými dokladmi na strane dodávateľov i odberateľov spoločnosti C. D., B. nevykazujú\nznaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti, čo podporilo pochybnosti správcu dane,\nže k dodávkam tovaru nedošlo. Počas výkonu daňovej kontroly nebol predložený žiadny relevantný\na hodnoverný dôkaz o tom, aký tovar mal byť predmetom konania (chýbajúce výrobné čísla). Správca\ndane preverovaním finančných tokov a údajov zo systému VIES medzi jednotlivými daňovými subjektmi\nzapojenými do reťazového obchodu zistil schému tovaru, ktorú popísal v prvostupňovom a následne aj\nv druhostupňovom administratívnom rozhodnutí.\n5. Žalovaný napadnutým druhostupňovým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane. Uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004\nZ.z.“) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane.\nDôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalovaný sa stotožnil\nso správcom dane, že uvedené obchody sa uskutočňovali v popísaných dodávateľsko-odberateľských\nreťazcoch, v ktorých fakturačne koloval rovnaký druh tovaru a pri ktorom nebolo možné jednoznačne\nstanoviť reálne množstvo tohto tovaru, ktorý takýmto spôsobom koloval, a tak isto nebol zistený pôvod\nfakturovaného tovaru. Uviedol tiež, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázal, že\nžalobca bol súčasťou tzv. karuselového obchodu, pri ktorom zúčastnené spoločnosti predkladali doklady,\nktoré síce navodzovali dojem reálnych obchodných transakcií, ale v konečnom dôsledku neboli odrazom\nhospodárskej reality a zastierali skutočný stav. Tvorili kruh, v ktorom koloval rovnaký druh tovaru bez\n\njednoznačnej identifikácie, pri ktorom nebolo možné jednoznačne stanoviť reálne množstvo tovaru, ktorý\ntakýmto spôsobom koloval. Doklady preložené žalobcovi neodstránili dôvodné pochybnosti o umelom\ncharaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov.\nII. Žaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102428892/2018 zo dňa 03.12.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie\nvrátane prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101402982/2018\nzo dňa 23.07.2018. V podanej žalobe najprv zhrnul priebeh daňovej kontroly a zistené skutočnosti\na uviedol, že sa mu javí ako zjavne neprimerané, aby celkové prerušenie daňovej kontroly trvalo viac\nako tri a pol roka. Poukázal na to, že primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly upravuje\nzákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 442/2012 Z.z.“), ktorý implementuje Smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15.\nfebruára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (ďalej len\n„Smernica č. 2011/16/EU“). Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri\nvýmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici\nstanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7\nSmernice a § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť\ninformáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti - ak však\ndožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.\nEšte prísnejšia lehota je uvedená v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 (na ktoré odkazujú aj jednotlivé\nžiadosti v daňovom spise), ktorý upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti\ndane z pridanej hodnoty, kde v článku 10 a nasl. tohto nariadenia je uvedené, že žiadaný orgán má\nposkytnúť informácie tak rýchlo ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ\nžiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. Žalobca\npoukázal aj na to, že správca dane nedodržal ani konkrétne dátumy, kedy malo dôjsť k prerušeniu a k\npokračovaniu v daňovej kontroly. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.\n14S/32/2014 zo dňa 18.05.2015 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/161/2016 zo dňa 02.02.2017.\nPodľa názoru žalobcu je okrem samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI potrebné\nposudzovať aj účelnosť a dôvodnosť prerušenia kontroly. Uviedol, že od začiatku vykonávania daňovej\nkontroly mal správca dane k dispozícii všetky faktúry za kontrolované zdaňovacie obdobie, nebol preto\npodľa žalobcu dôvod, aby žiadosti MVI zasielal v polovici roku 2013 a následne v polovici roku 2015.\nŽalobca má za to, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej získaný\nje nezákonným dôkazným prostriedkom, ktorý nemôže byť použitý v daňovom konaní. Takýto protokol\nnemôže byť podkladom pre začatie vyrubovacieho konania a vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu\ndane. Poukázal aj na to, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aký výsledok priniesla MVI pre\nskutkové zistenia a rozhodnutie vo veci samej. V prípade odberateľov žalobcu sa uvádzajú v rozhodnutí\nlen niektoré o nich zistené okolnosti, pričom pár z týchto odberateľov sa bez bližšieho vysvetlenia\nobjavuje v grafickom znázornení údajného karuselového obchodu. Žalobca uviedol, že odvolací správny\norgán nezodpovedal jeho otázku, ako je možné, že dožiadania na zahraničné orgány sa majú spravovať\nnariadením Rady EÚ č. 904/2010 (na ktoré odkazujú aj jednotlivé žiadosti v daňovom spise), avšak\nreálny výkon kontroly vôbec nezodpovedá ustanoveniam tohto nariadenia. Pre žalobcu nie je dostatočné\nvysvetlenie, že odpovede na medzinárodné informácie nevie správca dane ovplyvniť. Správca dane\nvšak vie a mal ovplyvniť rozhodnutie o tom, v ktorých prípadoch a či vôbec boli žiadosti o MVI potrebné,\na v akom poradí ich mohol a mal posielať. Žalobca je toho názoru, že odpovede na MVI sú len jedným\nz dôkazných prostriedkov, ktoré môže využiť správca dane a nemali by byť rozhodujúce pre závery\nsprávcu dane. Z rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu zrejmé, že odvolací orgán nemal snahu\npreskúmať správnosť postupu prvostupňového orgánu, a len všeobecne konštatuje, že správca dane\npostupoval pri výkone daňovej kontrole v súlade so zákonom. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je už od\nzačiatku nedostatočné, a vzhľadom na toľko opakovanú „zložitosť“ prípadu nepochopiteľne stručné už\nz hľadiska zhodnotenia účelnosti a správnosti postupu správcu dane pri vedení daňovej kontroly.\n7. Žalobca poukázal na to, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2015 ho správca dane\nneoboznámil so žiadnymi pochybnosťami, nezrovnalosťami alebo inými nedostatkami, ktoré mali byť\npodľa správcu dane zistené z doterajších odpovedí na MVI a dožiadaní na slovenské daňové orgány.\nVýnimkou bol prípad spoločnosti D. J. A., pri ktorom správca dane uviedol odpoveď zo zahraničnej\nfinančnej správy ohľadom dodania tovaru. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že z otázok správcu\n\ndane, uvedených v zápisnici zo dňa 13.05.2015 vyplynuli jednoznačne pochybnosti správcu dane v\nsúvislosti s obchodnými transakciami. S týmto tvrdením sa žalobca nestotožnil z dôvodu, že nemohol\nlen z obsahu otázok dedukovať, že u správcu dane existujú pochybnosti o uskutočnených obchodoch.\nŽalobca mal za to, že ide o bežný postup správcu dane, ktorý pre bližšie overenie veci kladie takéto\notázky. Žalobca v danom čase nemal vedomosť o odpovediach na MVI, ktoré mali vzbudiť u správcu\ndane pochybnosti. Žalobca má za to, že ustanovenie § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. výslovne\nhovorí, že správca dane oznámi tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,\naby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil\nalebo pravdivosť údajov riadne preukázal. V zápisnici zo dňa 13.05.2015 nespomenul správca dane\nžiadne pochybnosti, resp. nezrovnalosti (okrem spoločnosti D. J. A.). V zápisnici zo dňa 13.05.2015\nsprávca dane neuviedol výslovným a zrozumiteľným spôsobom existenciu pochybností o pravdivosti a\núplnosti dokladov predložených žalobcom. Je potrebné poukázať na to, že v danom prípade nešlo o\noboznámenie daňového subjektu s akýmikoľvek zisteniami, ale išlo o zápisnicu o ústnom pojednávaní,\nprostredníctvom ktorej chcel správca dane získať ďalšie informácie od žalobcu. Správca dane v tejto\nzápisnici neuvádza žiadne informácie (okrem D. J. A.), obsahom tohto podania sú len otázky smerom\nk daňovému subjektu. Správca dane v závere tejto zápisnice len vyzval splnomocnenú zástupkyňu,\naby svoje vyjadrenia k jednotlivým otázkam preukázala zodpovedajúcimi dokladmi (objednávky tovaru\na prepravy, prepravné faktúry, prepravné dokumenty, potvrdenie o prevzatí tovaru, príjemku tovaru\nna sklad, doklady o úhrade faktúr, príp. iné). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/65/2016 zo dňa 13.02.2018. Žalobca zdôraznil, že správca dane\nho až v zápisnici zo dňa 26.04.2017, teda po 4 rokoch od začatia kontroly, oboznámil s existujúcimi\npochybnosťami správcu dane. Ak aj žalovaný uviedol, že s celkovými výsledkami bolo možné žalobcu\noboznámiť až 26.04.2017, tak pochybnosti, ktoré vznikli v priebehu daňovej kontroly mal žalobcovi\noznámiť už skôr. Okrem samotnej materiálnej existencie tovaru spochybnil správca dane aj reálnosť\nuskladnenia tovaru. Hoci túto pochybnosť už v rámci samotného rozhodnutia správca dane nespomína,\nsvedčí o tom, že prvostupňový orgán vykonával daňovú kontrolu v rozpore so zásadou „postupovať\nv úzkej súčinnosti s daňovým subjektom“, keď bez informovania sa u žalobcu vyvodil celkom mylné\nzávery o existencii jeho skladových priestorov. Podľa vyjadrenia správcu dane na ústnom pojednávaní\ndňa 31.05.2017 urobil správca dane kontrolný nákup u žalobcu niekedy v roku 2015, pričom vyplynulo,\nže správca dane považoval výdajnú miestnosť izbových rozmerov za skladové priestory daňového\nsubjektu. Dňa 31.05.2017 osobne konateľ žalobcu spolu s pracovníkom skladu previedol správcu dane\npo skladových priestoroch o rozmeroch 913 m2 a demonštroval priamo pred správcom dane, ako funguje\nskladovanie tovaru a skladová evidencia daňového subjektu, t.j. systém logistiky, polohovací systém,\nsystém výdaju tovaru. K fungovaniu skladovacieho systému sa vyjadril aj jeden zo svedkov na ústnom\npojednávaní dňa 01.06.2017 – p. E. K.. Na pojednávaní dňa 31.05.2017 uviedol konateľ menovite\naudítorské spoločnosti, ktoré aj v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov preverovali náhodne stav\nskladových zásob. Podľa správcu dane nebolo možné určiť množstvo a druh tovaru, ktorý sa pri\nzdaniteľných obchodoch preveroval, avšak aj tieto skutočnosti sú predmetom nezávislých audítorských\nkontrol u žalobcu.\n8. Žalobca ďalej namietal nevypočutie konateľa, resp. splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý bol\nvypočutý až na základe návrhu žalobcu v závere uskutočnenia daňovej kontroly. Žalobca tiež zotrval\nna tom, že správca dane mu mal oznámiť svoje pochybnosti o uskutočnených obchodoch už v čase,\nkeď tieto pochybnosti vznikli. Správca dane svojím postupom podľa žalobcu porušil § 45 ods. 1 písm.\nf/ zákona č. 563/2009 Z.z. Žalobca poukázal na nezrovnalosť v postupe a „zisťovaniach“ správcu\ndane, keď správca dane ešte v zápisnici zo dňa 26.04.2017 tvrdil, že u žalobcu sú pochybnosti o\nneexistencii tovaru a pochybnosti o preprave tovaru. V tejto zápisnici správca dane neuvádza žiadnu\nzmienku o karuselovom obchode. Pritom zápisnica zo dňa 26.04.2017 mala byť aj podľa žalovaného\nzhrnutím výsledkov náročného preverovania zo strany správcu dane. Po spísaní uvedenej zápisnice\nvydal správca dane presne o dva mesiace protokol z daňovej kontroly, v ktorom už jednoznačne\npripisuje žalobcovi účasť na karuselovom obchode. Ak by aj správca dane dospel k tvrdeniu o existencii\nkaruselového obchodu po spísaní zápisnice zo dňa 26.04.2017, potom je málo pravdepodobné, že\nby v priebehu pár mesiacov dokázal zhromaždiť spoľahlivé zistenia o jeho existencii a priebehu. V\nprvostupňovom rozhodnutí správcu dane je len jedno grafické zobrazenie (ďalšie je neúplne zobrazené),\nktoré však nie je podložené žiadnym chronologickým, slovným ani číselným popisom zo strany správcu\ndane. K významnému odklonu od záverov uvedených v zápisnici zo dňa 26.04.2017 a záverov\nuvedených v protokole z daňovej kontroly zo dňa 26.06.2017, sa žalovaný podľa žalobcu nijako\nnevyjadril.\n\n9. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zamietol jeho námietku týkajúcu sa chýbajúceho vyjadrenia\nžalobcu zo dňa 31.05.2017 k zápisnici o ústnom pojednávaní v protokole z daňovej kontroly. Podľa\nžalobcu tak došlo k porušeniu § 47 písm. i/ zákona č. 563/2009 Z.z. Správca dane totiž po doručení\nvyjadrenia žalobcu k protokolu zo dňa 26.06.2017, ktoré obsahovalo túto námietku (chýbajúce vyjadrenie\nzo dňa 31.05.2017), inicioval spísanie zápisnice zo dňa 30.08.2017, v ktorej sa mal správca dane\nvysporiadať s námietkami a vyjadreniami daňového subjektu uvedené vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017.\nV predmete ústneho pojednávania zo dňa 30.08.2017 je uvedené: „Vyrubovacie konanie v súvislosti s\ndaňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011, marec\n2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011. Stanovisko správcu dane k vyjadreniu k Zápisnici o ústnom\npojednávaní č. 100703921/2017 zo dňa 26.04.2017, zaevidované pod č. 6/07178804/2017, ku ktorému\nsprávca dane v protokole č. 101431871/2017 zo dňa 26.06.2017 nezaujal stanovisko.“ Už z tejto\nformulácie predmetu konania ústneho pojednávania zo dňa 30.08.2017 je podľa žalobcu zrejmé, že\nsprávca dane si bol vedomý, že v protokole zo dňa 26.06.2017 mal uviesť vyjadrenie daňového subjektu\nk zisteniam uvedeným v zápisnici zo dňa 26.04.2017 a následne k nemu zaujať svoje stanovisko. Išlo\nteda o dodatočný úkon po vyhotovení protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol spracovaný len za účelom\nzhojenia nedostatku v povinných náležitostiach protokolu z daňovej kontroly.\n10. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že v prípade vypočutia konateľa C. D.\nB.. C. L. nedošlo k porušeniu práv žalobcu. V prípade výpovede konateľa C. L. nešlo o miestne\nzisťovanie, o ktorom by bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní, ale došlo k spísaniu zápisnice\no ústnom pojednávaní zo dňa 10.06.2013 (zápisnica č. 9611401/5/2614103/2013/Kur). V § 45 ods.\n1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z. je výslovne uvedené, že kontrolovaný daňový subjekt má právo\nklásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Aj v dožiadaní správcu dane zo dňa\n23.05.2013 (č. 9900450/5/2152722/2013/Čech) je uvedené, že ak nebude možné vykonať miestne\nzisťovanie, žiada správca dane vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti a upovedomiť žalobcu o tomto\núkone. Ani žalovaný nepoprel, že v prípade výsluchu C. L. išlo o obchodné vzťahy so žalobcom ako\nkontrolovaným daňovým subjektom. Je preto absolútne nesprávne, ak žalovaný skonštatoval, že nebol\ndôvod upovedomovať o tomto ústnom pojednávaní žalobcu. Práve C. D. B. je jednou z „kľúčových“\nspoločností, o ktoré opiera správca dane vo vzťahu k žalobcovi svoje pochybnosti a nakoniec aj závery\no existencii karuselového obchodu. To, že dožiadaný správca dane mal vykonávať úkon v rámci vlastnej\nkontrolnej činnosti nezodpovedá ani tomu, že všetky otázky dožiadaného správcu dane na konateľa\nC. L. smerovali výlučne k obchodom so žalobcom. V prípade výpovede konateľa C. L. išlo o výpoveď\nv prospech daňového subjektu. Ide o jeden z dôkazov, ktoré správca dane nevzal účelovo od úvahy,\na nevyjadril sa k výpovedi a dokladom predloženým týmto svedkom. Výpoveď konateľa C. D. B.. C.\nL. mala byť riadne zadokumentovaná ako výpoveď svedka, tak ako to bolo v prípade iných zástupcov\nspoločností šetrených v súvislosti so žalobcom (A. B., B., A. I. B.). Podľa žalobcu je neprípustné, aby\nsprávca dane, resp. dožiadaný správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu\nvykonal výsluch svedka (konateľa iného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone upovedomil\nkontrolovaný daňový subjekt. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane (i dožiadanému správcovi dane)\npriamo z ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/22/2016 zo dňa 12.07.2017.\n11. V súvislosti s vypočutím svedka G. H. správcom dane dňa 09.09.2013 (zápisnica číslo\n9104405/5/4090497/13/KLAB) počas prerušenia daňovej kontroly (od 28.06.2013 do 16.04.2015)\nžalobca uviedol, že išlo o neoprávnené konanie správcu dane a žalovaný to ospravedlňuje tým, že\nvýpoveď svedka H. nebola správcom dane použitá ako dôkaz voči daňovému subjektu v rámci vedenia\ndokazovania. Žalobca poukázal na to, že vypočutie sa počas prerušenia daňovej kontroly nemalo vôbec\nuskutočniť. Ak sa uskutočnilo, potom v danom čase nemohla byť kontrola prerušená, a zjavne tým\ndošlo k prekročeniu zákonnej lehoty na vykonanie kontroly. Zápisnica o výpovedi svedka G. H. je\nsúčasťou administratívneho spisu. Zároveň uviedol, že v zápisnici zo dňa 26.04.2017 správca dane\npoužil tento dôkaz voči daňovému subjektu, keď pri preverovaní toku tovaru a prepravy u spoločnosti A.\nB. B. správca dane podrobne opisuje výpoveď G. H.. Takisto v protokole zo dňa 26.06.2017 spomína\nsprávca dane výpoveď G. H.. V prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 23.07.2018 správca dane zase\nuvádza informácie zo zjavne prebiehajúceho vyšetrovania, keď spomína informáciu z PZ SR, ORP-342/\nTN-TN-2013 zo dňa 19.10.2017, na základe ktorej dochádza k určitým záverom, ktoré nevychádzajú\nzo žiadneho relevantného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Ide pritom o\npodanie výpovede uskutočnenej v zmysle Trestného poriadku, a podľa názoru žalobcu je neprípustné,\n\naby takto získaná svedecká výpoveď bola použitá v konaní podľa zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý\nzaručuje kontrolovanému daňovému subjektu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Parafrázovaním\nvýpovede zo strany správcu dane ide navyše o neúplné informácie, ktoré správca dane účelovo využíva\nv neprospech žalobcu. Na túto informáciu poukázal vo svojom rozhodnutí osobitne aj žalovaný na str.\n60 rozhodnutia. Nie je teda podľa žalobcu pravdou, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný, že správca\ndane využil vo svojom rozhodnutí len všeobecné informácie dožiadaného správcu dane (odpoveď na\ndožiadanie č. 9104405/5/4124324/13/KLAB zo dňa 10.09.2013).\n12. Žalovaný sa nevyjadril k námietke žalobcu ohľadom nedostatkov v postupe správcu dane pri\nzabezpečovaní svedka E. F.. Žalovaný len opätovne skonštatoval, že túto osobu predvolával miestne\npríslušný správca dane opakovane, a že správcovi dane sa v tomto prípade zásielka s predvolaním\nvrátila ako neprevzatá. Žalobca zotrval na tom, že tohto svedka predvolal správca dane napriek tomu,\nže svedok má trvalé bydlisko v Českej republike (M. N. XXX, XXX XX N.) – správca dane mohol využiť\ndožiadanie prostredníctvom českej daňovej správy. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uvádza,\nže ak by požiadal českú finančnú správu o vykonanie tohto úkonu zaslaním žiadosti o MVI, došlo by\nk podstatnému predĺženiu výkonu daňovej kontroly. Žalobca má za to, že pri trvaní daňovej kontroly\nštyri a pol roka, nie je takáto argumentácia správcu dane k námietke daňového subjektu dostatočná.\nTo, že tohto svedka dvakrát neúspešne predvolával iný miestne príslušný správca dane (správca dane\npritom neuvádza, kedy malo dôjsť k týmto predvolaniam), ešte neznamená, že to zbavuje povinnosti\nsprávcu dane v ním vedenej daňovej kontrole zabezpečiť účasť osoby dôležitej pre daňovú kontrolu\naj opakovanými predvolaniami tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona\nč. 563/2009 Z.z. Žalobca je toho názoru, že správca dane nevyužil všetky možnosti na vypočutie\nuvedeného svedka (svedka bolo možné dať predviesť), a uspokojil sa len so zisteniami týkajúcimi sa\n„neskoršieho“ konateľa G. H., ktoré vzhľadom na selektívny spôsob vyhodnocovania dôkazov správcu\ndane vyznievajú v neprospech žalobcu. B. E. F. navyše predvolal správca dane až v polovici roku 2015,\nt.j. po takmer dva a pol roku od začatia vykonávania daňovej kontroly.\n13. V prípade dodávateľa A. B. B. neuznal žalovaný v zdaňovacom období február 2011 žalobcovi\nprávo na odpočítanie dane z faktúr č. IBAV110153, č. IBAV110196, č. IBAV110271 a č. IBAV110326\nv celkovej hodnote XX.XXX,- €. Žalovaný, podobne ako správca dane, zobral do úvahy len dôkazy v\nneprospech žalobcu (a to nekontaktnosť spoločnosti A. B. B., ktorú žalobca nemôže ovplyvniť), a na\ndruhej strane vôbec nevzal do úvahy rozsiahle dôkazné prostriedky, ktoré predložil žalobca k obchodom\nso spoločnosťou A. B. B.. Týmito dôkazmi boli:\n- dodávateľské faktúry č. IBAV110153, č. IBAV110196, č. IBAV110271 a č. IBAV110326 s príslušnými\ndodacími listami, príjemkou na sklad, úhrady dodávateľských faktúr a k jednotlivým dodávateľským\nfaktúram súvisiace odberateľské faktúry spolu s dodacími listami, CMR, úhradami odberateľských faktúr\n- mailová komunikácia medzi konateľom daňového subjektu a konateľom A. B. B. (E. F.)\n- mailové správy ohľadom bankových účtov spoločnosti A. B. B.\n- výpoveď konateľa žalobcu k obchodom so spoločnosťou A. B. B..\nŽalobcovi nie je zrejmé, ako môže zastávať žalovaný argument prezentovaný správcom dane, a to,\nže „faktúry, dodacie listy, príjemky na základe všetkých zistení nemajú silu dôkazného prostriedku.“\nŽalobca sa domnieva, že popísané listiny rozhodne majú povahu dôkazného prostriedku a je toho\nnázoru, že žalovaný, ktorý v rozhodnutí uviedol len niektoré z predložených dôkazov (vôbec napr.\nnespomína emailovú komunikáciu, úhrady dodávateľských faktúr a iné), sa vôbec týmito dôkazmi,\nktoré predložil žalobca, nezaoberal a v tomto smere neuskutočnil žiadne preskúmanie prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane. Žalovaný podobne ako správca dane uviedol, že predložené dôkazy sú\nnepostačujúce, nevysvetlil však, z akých dôvodov, ako pristupoval k predloženým dôkazom, prečo majú\niné zabezpečené dôkazy väčšiu výpovednú hodnotu ako tie predložené žalobcom.\n14. K výpovedi konateľa O. E. B. zo dňa 31.05.2017, ktorý priamo komunikoval so spoločnosťou\nA. B. B., sa žalovaný vôbec nevyjadril a výpoveď konateľa žalobcu nevzal správca dane vôbec do\núvahy. Žalovaný označil spoločnosť A. B. B. ako nekontaktnú spoločnosť. K nekontaktnosti jednotlivých\nobchodných partnerov sa žalobca vyjadril, že v čase realizácie zdaniteľných obchodov bola spoločnosť\nplne funkčná a svoje záväzky voči žalobcovi si riadne plnila. Žalobca zastáva názor, že neskoršia\nnekontaktnosť dodávateľov daňového subjektu nemôže byť pripísaná na ťarchu daňového subjektu,\nak ten vie doložiť všetky obvyklé doklady, ktoré zákon pre splnenie podmienok na odpočítanie\ndane vyžaduje. Možno poznamenať, že pri vyššie uvedených listinných dôkazoch ide o pomerne\nrozsiahlu dokumentáciu (najmä čo sa týka preukazovania nadväzujúcich odberateľských vzťahov), a\n\ntieto dokumenty zhromaždil a predložil daňový subjekt prevažne po tom, čo mu správca dane vyjadril\nsvoje pochybnosti v zápisnici zo dňa 26.04.2017.\n15. Žalovaný podľa žalobcu vôbec nereagoval na jeho námietky ohľadom neoprávneného zníženia\nodpočtu dane daňového subjektu pri zdaniteľných plneniach od dodávateľa A. B. B. v celom rozsahu,\nkde žalobca poukázal na to, že správca dane bez ohľadu na stranu odberateľov daňového subjektu\nznížil odpočítanie dane vo výške celej sumy DPH z jednotlivých dodávateľských faktúr. V tejto súvislosti\ndaňový subjekt poukázal na to, že správca dane nesprávne skonštatoval neoprávnené zníženie odpočtu\ndane daňového subjektu pri zdaniteľných plneniach od dodávateľa A. B. B. v celom rozsahu. Daňový\nsubjekt totiž na vyžiadanie správcu dane uviedol písomne vo vyjadrení z mája 2015 (podanie č.\n20221907/2015) presné názvy odberateľov, ktorým bol tovar od dodávateľa A. B. B. ďalej predaný,\nt.j. v prehľadnej tabuľke priradil dodávateľské faktúry č. IBAV110153, č. IBAV110196, č. IBAV110271,\nč. IBAV110326 od dodávateľa A. B. B. k jednotlivým odberateľským faktúram s presným označením\nodberateľa, druhu tovaru a predaného množstva tovaru. Medzi týmito odberateľmi sú subjekty, u ktorých\nbolo potvrdené nadobudnutie tovaru, resp. nachádzajú sa medzi nimi aj subjekty, ktoré správca dane\nformou medzinárodnej výmeny informácií (pri zahraničných odberateľoch) alebo formou dožiadania\ncez miestne príslušný daňový úrad (pri slovenských odberateľoch) nepreveroval. Vzhľadom na to nie\nje daňovému subjektu jasné, prečo správca dane v rozpore s preukázateľnými zisteniami, resp. pri\nneúplnom zistení skutkového stavu, ponižuje odpočítanie dane daňovému subjektu v celej výške DPH\npri všetkých dodávateľských faktúrach od dodávateľa A. B. B..\n16. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nevyjadril k jeho námietkam ohľadom neúplného, resp.\nchýbajúceho zobrazenia údajného reťazového obchodu. Žalobca v odvolaní namietal vo vzťahu k faktúre\nč. IBAV110326, že zobrazenie, ktoré sa nachádza na strane 10 prvostupňového rozhodnutia, je neúplné.\nČasť obrázku sa nachádza na str. 10, a na str. 11, kde sú zobrazené len šípky smerujúce do prázdna.\nK faktúram č. IBAV110153, č. IBAV110196, č. IBAV110271 sa zobrazenie v prvostupňovom rozhodnutí\nvôbec nenachádzalo. Popis karuselového obchodu sa v prvostupňovom rozhodnutí nenachádza, resp.\nje popísaný len čiastkovo na str. 8 a 9 tohto rozhodnutia, kde správca dane uvádza „skutočnosti zistené\npreverovaním finančných operácií a údajov z VIES“. Pritom medzi týmito údajmi sa nenachádza žiadna\nzmienka o spoločnosti A. B. B., u ktorého bolo daňovému subjektu odmietnuté právo na odpočítanie dane\nrozhodnutím správcu dane. Žalovaný podľa žalobcu nevenoval pozornosť ani jeho ďalším námietkam\nohľadom priebehu údajného karuselového obchodu, ktorý mal správca dane „preukázať“ vyobrazením\nurčitých daňových subjektov, pričom absolútne nie je jasné, aký tovar si tieto subjekty mali fakturovať, v\nakom období, aká mala byť účasť daňového subjektu v karuselovom obchode a pod. Na základe takto\nzobrazeného priebehu obchodu sa daňový subjekt nemal k čomu vyjadriť, keďže vyobrazené zistenia\nsprávcu dane sú absolútne nepresné, nezrozumiteľné a nesprávne.\n17. V súvislosti s dodávateľom žalobcu, spoločnosťou C. D. B., odvolací orgán uviedol, že správca\ndane vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, a správne neuznal žalobcovi právo na\nodpočítanie dane z faktúry č. IBAV110295 vo výške XX.XXX,- €. V prípade spoločnosti C. D., B. sa\nodvolací orgán stotožnil so správcom dane, že na základe zistených skutočností nebolo preukázané\ndodanie tovaru od dodávateľa C. D. B. pre daňový subjekt a rovnako nebol preukázaný pôvod tovaru z\ndôvodu, že dodávateľmi sú dve nekontaktné spoločnosti (t.j. spoločnosť A. I. B. a J. B., ktorých právnym\nnástupcom je spoločnosť E. B., P. XXX, XXX XX P.). Žalobca zdôraznil, že uvedené spoločnosti A.\nI. B. a J. B. zanikli zlúčením oveľa neskôr, ako boli uskutočnené kontrolované zdaniteľné obchody.\nNavyše v čase uskutočnenia obchodov žalobca nemohol mať vedomosť o tom, kto sú dodávatelia\nspoločnosti C. D. B.. Je pochopiteľné, že žiadny dodávateľ neposkytne svojmu odberateľovi informáciu\no svojom dodávateľovi. Nebolo preto pre žalobcu možné nijakým spôsobom preverovať spoločnosť\nJ. B.. V prípade spoločnosti A. I. B. žalobca s touto obchodoval, preto si túto spoločnosť aj náležite\npreveril. Spoločnosť A. I. B. správca dane nesprávne označuje ako nekontaktnú spoločnosť, keďže\nbývalý konateľ tejto spoločnosti, A. Q., sa dostavil na výsluch k správcovi dane dňa 06.07.2015 (zápisnica\no ústnom pojednávaní č. 20466025/2015) a zodpovedal správcovi dane otázky ohľadom uskutočnenia\nzdaniteľných obchodov. Pán Q. uviedol, že so žalobcom obchodoval, uviedol meno R. I. ako kontaktného\nzástupcu žalobcu, s ktorým viedol komunikáciu ohľadom dodania tovaru. I. Q. sa vyjadril, že predmetom\ndodávok žalobcovi boli okrem náplní do tlačiarní a tonerov aj procesory CPU. Faktúru č. 11-AP021\nvystavil a osobne podpísal. Tovar bol dodaný daňovému subjektu prostredníctvom logistickej spoločnosti\nB. B., M. XX, XXX XX P., IČ DPH: B. (ďalej len ako „B.“), a za tovar bolo zaplatené bankovým prevodom.\n\nSvedok uviedol, že spoločnosť predal z osobných dôvodov a vzhľadom na to odovzdal všetky účtovné\ndoklady kupujúcemu.\n18. Žalobca poukázal na to, že správca dane v rozhodnutí neobjasnil, z akých iných dôvodov, okrem\nnekontaktnosti dodávateľov daňového subjektu a neuvádzania výrobných čísel boli spochybnené\ndodávateľské faktúry pre žalobcu, ktorý nakupoval tovar od spoločnosti C. D., B..\n19. V spojení so spoločnosťou C. D., B. uvádza správca dane v prvostupňovom rozhodnutí aj faktúry,\nna základe ktorých nadobudol tovar C. D., B., od dodávateľov A. I. B. a J. B., t.j. faktúry č. 11-AP009,\n10, 16, 18 a GBS 11-007 a GBS 11-0012. O týchto faktúrach od miestne príslušného správcu dane\nmal zistiť, že tieto faktúry sa nachádzali v účtovníctve C. D., B., boli riadne zaúčtované a zahrnuté\ndo daňového priznania. Následne správca dane uvádza, že miestne príslušný správca dane má\npochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov v zmysle uvedených faktúr, avšak neuvádza, z čoho\npramenia uvedené pochybnosti. Podobne je to aj v prípade rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nkeď v rozhodnutí uvádza, že spoločnosti C. D., B. bola vyššie uvedeným súdom zamietnutá správna\nžaloba o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR týkajúca sa zdaňovacieho obdobia marec\n2012. Táto skutočnosť nie je kontrolným zistením ani dôkazom, a nemá nič spoločné s touto daňovou\nkontrolou. V prejednávanom prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie, a takisto o iné okolnosti, ako aj\no rozdielnych obchodných partnerov spoločnosti C. D., B.. Žalobca má za to, že predloženými dôkazmi\npreukázal žalobca dodanie tovaru od spoločnosti C. D. B. v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca\ndoložil k dodávateľovi C. D. B. nasledovné doklady:\n- dodávateľská faktúra č. IBAV110295 s dodacím listom, príjemkou na sklad, úhrada dodávateľskej\nfaktúry a k dodávateľskej faktúre súvisiace odberateľské faktúry spolu s dodacími listami, CMR,\núhradami odberateľských faktúr\n- mailová komunikácia medzi zástupcom daňového subjektu a konateľom C. D. B. (C. L.)\n20. Žalobca poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly bol k zdaniteľným obchodom v kontrolovanom\nzdaňovacom období vypočutý svedok C. L. ako konateľ dodávateľa C. D. B. (zápisnica č.\n9611401/5/2614103/2013/Kur zo dňa 10.06.2013). Žalobca uviedol že svedka C. L. v rozhodnutí\nžalovaný v súvislosti so spoločnosťou C. D., B. neuvádza, opisuje len zistenia, ktoré boli získané\nvypočutím tohto svedka, a to formou odpovede na dožiadanie č. 9611401/5/2652950/2013/Kur zo dňa\n11.06.2013. Pritom p. L. sa vo svojej výpovedi vyjadroval výlučne k obchodom so žalobcom, pričom\njasne vypovedal, že obchody sa uskutočnili, komunikácia prebiehala najmä elektronickou poštou, tovar,\nv množstve uvedenom na faktúrach, bol zaplatený na základe faktúr bezhotovostným prevodom a do\nsídla žalobcu bol prepravený prostredníctvom logistického centra B. B.. S ohľadom na obsah výpovede\nkonateľa spoločnosti C. D., B. možno podľa žalobcu konštatovať, že jeho tvrdenia svedčia v prospech\nžalobcu, keďže bývalý konateľ spoločnosti C. D., B. potvrdil uskutočnenie obchodov s daňovým\nsubjektom v kontrolovanom období, spôsob objednávky, platby a pod. Žalobca zdôraznil, že správca\ndane sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predložil p. C. L., a to kópie mailovej komunikácie, zasielateľskej\nzmluvy so spoločnosťou B., bankový výpis, evidenciu DPH (zdaniteľné obchody) ako aj došlé faktúry\nod svojich dodávateľov. Pritom z evidencie z DPH - zdaniteľné obchody, doloženou p. C. L., vyplýva,\nže spoločnosť C. D., B. obchodovala s mnohými spoločnosťami, čo zodpovedá aj tvrdeniam žalobcu,\nže táto spoločnosť mala svoje meno v oblasti IT sektora, vyvíjala rozsiahlu podnikateľskú aktivitu.\nObchodovanie s daňovým subjektom bolo len v nepatrnom percente oproti celkovému obratu obchodu,\nktorý táto spoločnosť uskutočňovala. Výpoveď konateľa spoločnosti C. D. B. sa zhoduje s vyjadreniami\nžalobcu ohľadom tohto dodávateľa vrátane výsluchu svedka O. R. I., zamestnanca daňového subjektu\n(produktový manažér), ktorý vypovedal ohľadom uskutočnených zdaniteľných obchodoch, keďže C.\nD. B. bol jeho zákazníkom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101164851/2017 zo dňa 01.06.2017).\nZ výpovede O. R. I. uskutočnenej dňa 01.06.2017 vyplynulo, ako prebiehala spolupráca s dodávateľmi\nC. D. B. a A. I. B., ako aj s ďalšími odberateľmi (S. M., B. C. B., B. I. T. M., U. M..). V prípade výpovede\nO. R. I. žalovaný túto vyhodnotil ako nedôveryhodnú „pretože táto výpoveď nepotvrdila ani množstvo ani\ndruh tovaru deklarovaného na predložených faktúrach“. Žalobcovi nie je zrejmé, ako by mohol svedok\npotvrdiť takéto skutočnosti, keďže ide o veľmi podrobné informácie spred niekoľkých rokov.\n21. Podľa žalobcu, ako aj svedkov vypočutých v rámci daňovej kontroly, prepravu v prípade dodávateľa\nC. D. B. zabezpečoval tento dodávateľ, preto žalobca objektívne nemohol predložiť doklady týkajúce\nsa prepravy tovaru. Prepravu od žalobcu k jeho odberateľom žalobca podložil vo všetkých prípadoch\nlistinnými dôkazmi. Vo svojom podaní – Doplnenie vyjadrenia zo dňa 31.05.2017, ktoré bolo odovzdané\n\nsprávcovi dane s ďalšími dôkazmi na ústnom pojednávaní dňa 12.06.2017 – navrhol žalobca\nzabezpečenie vypočutia spoločnosti B. B. k otázke prepravy dodávok pre žalobcu od spoločnosti C. D.\nB.. Správca dane však tento dôkaz nevykonal, a ani neuviedol, z akého dôvodu. Grafické znázornenie\núdajného karuselového obchodu k faktúre č. IBAV110295 sa nachádza na strane 16 prvostupňového\nrozhodnutia. Popis údajného karuselového obchodu prvostupňový orgán v rozhodnutí neuviedol, uviedol\nlen skutočnosti zistené preverovaním finančných operácií a údajov z VIES, kde popísal neurčito\nprepojenia medzi určitými spoločnosťami, pričom akékoľvek bližšie údaje ohľadom opísaných obchodov\nchýbajú. Žalovaný sa k týmto „zisteniam“ správcu dane vyjadril tak, že sa s nimi stotožnil s tým, že\nna začiatku reťazca boli slovenské spoločnosti, ktoré nekomunikovali so správcom dane respektíve\nslovenská spoločnosť s dodávateľmi, ktorí so svojím správcom dane nekomunikovali. Podľa názoru\nžalobcu, okrem zistení o nekontaktnosti dodávateľov J. B. a A. I. B., nepredložil žalovaný žiadne\ndôkazy, z ktorých by mali vyplývať pochybnosti o reálnosti uskutočniteľných zdaniteľných obchodoch od\ndodávateľa C. D. B., a jeho závery o neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane nie sú správne.\n22. Žalobca uviedol, že napriek predloženým dôkazom zotrval správca dane na svojom názore, že\nzdaniteľné obchody preukázal žalobca len formálnymi dokladmi, ktoré nepreukazujú tok tovaru tak,\nako bol deklarovaný na príslušných dodávateľských faktúrach. Pritom samotné dodanie tovaru správca\ndane nespochybnil. Žalobca má za to, že dodanie tovaru napriek nekontaktnosti dodávateľa žalobca\npreukázal, a to dokladmi vystavenými na materiálnom podklade, čím došlo k splneniu podmienok na\nodpočítanie dane. Je zrejmé, že žalobca nemôže dokladovať uskutočnenie prepravy tovaru, ak túto\nzabezpečoval dodávateľ. Takáto dôkazná povinnosť ani žalobcovi neprináleží, a správca dane nemôže\nna základe vlastnej správnej úvahy vyhodnotiť takúto skutočnosť v neprospech žalobcu.\n23. Naopak v prípade prepravy od žalobcu k jeho odberateľom bola prepravcom C. potvrdená preprava\ntovaru, t.j. reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov smerom k odberateľom žalobcu. Všetky otázky\nsprávcu dane, ktoré boli položené v príslušnom formulári, boli prepravnou spoločnosťou zodpovedané\na sú totožné s tvrdeniami žalobcu. Pre žalovaného však bolo podstatné len uvedenie informácie,\nže prepravca nemal vedomosť o tovare a balení tovaru. Odvolací orgán podobne ako správca dane\nnezohľadnil vysvetlenie konateľa žalobcu k tejto skutočnosti (a to vo výpovedi dňa 31.5.2017), kde\nuviedol, že z dôvodu viacerých vykradnutí kamiónov naložených pomerne drahým tovarom, obsahujú\nprepravné doklady len všeobecné označenia tovaru ako PC PARTS alebo PC COMPONENTS. Na\ndokumentoch CMR nie je dôvod presne špecifikovať prepravovaný tovar, tieto informácie obsahujú\nostatné účtovné doklady a dodacie listy. V súvislosti s prepravou tovaru sa žalovaný priklonil k názoru,\nže „neposkytnutím evidencie tovaru podľa výrobných čísel správcovi dane znemožnil daňový subjekt\npreveriť pohyb tovaru – počítačových procesorov v reťazci daňových subjektov v rámci Európskej únie,\nktoré si navzájom fakturovali ten istý tovar.“\n24. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa vôbec v tejto otázke nevyjadril k jeho argumentom, ktoré\nuviedol v súvislosti s uvádzaním výrobných čísel tovaru. Žalobca v priebehu daňovej kontroly opakovane\nvo svojich vyjadreniach ako aj v odvolaní uviedol, že uvádzanie výrobných alebo iných identifikačných\nčísel nevyžaduje v medzinárodnej preprave ani Dohovor CMR, v zmysle ktorého musí nákladný list\nobsahovať „obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej\npovahy ich všeobecne uznávané označenie.“ V tejto súvislosti poukázal na § 409 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Ani zákon č. 222/2004 Z.z. neukladá povinnosť presnej špecifikácie tovaru. V ustanovení\n§ 74 ods. 1 písm. f/ tohto zákona sa pre identifikáciu dodaného tovaru ako povinná náležitosť faktúry\nuvádza iba povinnosť uviesť „množstvo a druh dodaného tovaru“. Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v\nznení neskorších predpisov vo svojom ustanovení § 10 ods. 1 uvádza iba povinnosť uviesť na účtovnom\ndoklade „obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov\". Vzhľadom na to, že nie je zákonnou\npovinnosťou žiadneho dodávateľa uvádzať na faktúre ani inom účtovnom alebo prepravnom doklade\ntaký konkrétny a unikátny identifikátor, ako je výrobné číslo, nemohol sa žalobca ani jeho dodávatelia\ndopustiť žiadneho protizákonného konania, a nie je dôvod spochybňovať či odmietať takto vystavené\núčtovné doklady či dodacie listy. Žalobca opakovane vysvetlil, ako funguje evidencia tovaru na základe\ntzv. „part number“, a to aj na základe systému nastaveného medzinárodnou spoločnosťou Intel. Žalobca\ndeklaroval, aký tovar bol prepravovaný v rámci obchodov preverovaných správcom dane. Identifikácia\ntovaru nie je možná výlučne len na základe výrobných čísel, ale aj formou tzv. part number, ktorý možno\npovažovať za špecifický identifikačný kód. V medzinárodnej obchodnej praxi, v ktorej podniká žalobca, je\ntento pojem známy. Part number je označenie, pod ktorým dokáže dohľadávať produkty v tomto prípade\naj Intel, ako jediný výrobca počítačových procesorov, ktoré boli predmetom zdaniteľných obchodov.\n\nV sektore IT, kde žalobca často pracuje s veľkým množstvom, resp. s veľkým počtom kusov tovaru,\nje nepredstaviteľné, aby sa vo faktúre napr. pri niekoľkotisícovom balení uvádzalo samostatne každé\njednotlivé výrobné číslo každého výrobku.\n25. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na preverovanie finančných tokov a\núdajov zo systému VIES, ktoré mal uskutočniť správca dane. Zo strany žalovaného ide iba o zopakovanie\ntých istých formulácií, ktoré uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí bez toho, aby žalovaný reagoval\nna námietky žalobcu ohľadom zobrazenia a opisu údajného reťazového obchodu. Žalovaný bližšie\nnereagoval na konkrétne námietky žalobcu uvedené v 3. a 4. časti odvolania a súhrnne ich označil\nza nedôvodné. Žalovaný uviedol, že „dokazovaním správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že\ndeklarované transakcie neboli v súlade so Smernicou rady EÚ ani s vnútroštátnym právom, boli bez\nekonomického opodstatnenia a neboli v súlade s princípmi DPH a daňový subjekt nepreukázal opak.\nSprávca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt bol\nsúčasťou tzv. karuselového obchodu, pri ktorom zúčastnené spoločnosti predkladali doklady, ktoré\nsíce navodzovali dojem reálnych obchodných transakcií, ale v konečnom dôsledku neboli odrazom\nhospodárskej reality a zastierali skutočný stav.“ Toto tvrdenie žalovaného žalobca odmieta, keďže\nnezodpovedá vykonanému dokazovaniu a z neho vyplývajúceho právneho stavu veci. Má za to, že\nžalovaným, resp. správcom dane nebolo preukázané, že uskutočnené obchody boli bez ekonomického\nopodstatnenia, a že žalobca mal byť súčasťou karuselového obchodu. Žalovaný podľa žalobcu\nnezabezpečil dôkazy, resp. nevyvrátil dôkazy ním predložené takým spôsobom, aby mohol vo svojom\nrozhodnutí konštatovať, že žalobca mal byť súčasťou karuselového obchodu, resp. že si bol žalobca\nvedomý, že je súčasťou karuselového obchodu.\n26. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a nedoplnil\ndokazovanie vykonaním dôkazov navrhovaných žalobcom (opätovné predvolanie E. F., vypočutie\nprepravnej spoločnosti B.), čím porušil zásadu zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.\n27. K právnym záverom správcu dane o tom, že pri dodávateľoch A. B. B. a C. D. B. nevznikla\ndaňovému subjektu daňová povinnosť, t.j. nevzniklo mu ani právo na odpočítanie dane žalobca uviedol,\nže vzhľadom na ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z. a relevantnú judikatúru\nvyčerpal svoje dôkazné bremeno. Svoju dôkaznú povinnosť si žalobca splnil a následne došlo k presunu\ndôkaznej povinnosti na správcu dane. Práve v tomto smere je potrebné určiť rozloženie dôkazného\nbremena žalobcu, ktoré žalobca v danom prípade predložením vyššie uvedených dokladov a podaním\nvyjadrení a vysvetlení uniesol. Bremeno dokazovania sa tak opätovne presunulo na správcu dane, ktorý\nvšak absolútne nepreukázal, že by bol žalobca súčasťou karuselového obchodu.\n28. Podľa názoru žalobcu sú právne závery žalovaného o neuskutočnení zdaniteľných obchodov\nnesprávne. Právne posúdenie žalovaného je založené predovšetkým na tom, že u spoločnosti A. B.\nB. nebolo možné pre jej nekontaktnosť preveriť doklady predložené žalobcom. V prípade spoločnosti\nC. D. B. tak nebolo možné urobiť z toho dôvodu, že dodávateľmi C. D. B. boli podľa žalovaného\ndve nekontaktné spoločnosti. Na základe takto prijatého záveru je potom pre žalobcu nemožné, aj\npri predložení akýchkoľvek dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, vyvrátiť pochybnosti správcu\ndane o oprávnenosti odpočtu dane z pridanej hodnoty. V priebehu konania preto žalobca opakovane\npoukazoval na skutočnosť, že nepotvrdenie niektorých skutočností nekontaktným subjektom nemôže\nbyť brané ako dôkaz toho, že tovar nebol dodaný, ak existujú iné dôkazy, na základe ktorých možno\ndodávku overiť. Dôkazné bremeno nemožno na žalobcu prenášať vo vzťahu k právnym vzťahom a iným\nskutočnostiam týkajúcich sa jeho dodávateľa. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu ČR sp.zn. Afs 129/2016-147, v zmysle ktorého: „Správca dane neunesie svoje dôkazné bremeno,\npokiaľ iba vysloví pochybnosti o skutočnostiach preukazovaných daňovým subjektom, bez toho, že by\ntieto pochybnosti preukázal relevantnými zisteniami, ktoré spochybňujú tvrdenie daňového subjektu.\nSkutočnosť sama sebe, že dodávateľ je nekontaktnou osobou alebo že nezahrnul príjmy z predmetnej\ntransakcie do účtovníctva, bez toho, že by bolo spochybnené, že dodávky boli pre daňový subjekt\nuskutočnené, je neodôvodnenou pochybnosťou.“\n29. Žalobca je toho názoru, že správcovi dane sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu\npodložené listinnými dôkazmi, vyjadreniami daňového subjektu a podanými vysvetleniami. Žalobca\nv konaní preukázal nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom A. B. B. G. a C.\nD., B., uskutočnenie úhrad za dodaný tovar, spôsob skladovania a následný predaj tovaru ďalším\n\nsubjektom. Žalobca predložil na rozdiel od správcu dane rad súvisiacich a vzájomne prepojených\ndôkazov, pričom správca dane (okrem výpovede svedka O. I.) nespochybnil vierohodnosť listinných\ndôkazov, ale opomenul závery z nich plynúce zohľadniť pri hodnotení skutkového stavu a pri prijatí\nsvojich záverov o realizácii zdaniteľných plnení. Existenciu obchodného vzťahu preukazuje priama\nmailová komunikácia medzi daňovým subjektom a konateľmi spoločnosti A. B. B. a C. D., B.. Ak\nžalovaný tvrdí, že nebola potvrdená preprava tovaru, daňový subjekt niekoľkokrát uviedol, že prepravu\nzabezpečoval dodávateľ, preto ide o otázku, ktorá má byť adresovaná jeho dodávateľovi. V súvislosti\ns dôkazným bremenom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžf/7/2016 zo\ndňa 18.09.2017, kde Najvyšší súd SR uvádza: „Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má\nodvolací súd za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením\n§ 24 ods. 1 až 3 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto\nustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním\nskutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.“\n30. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol opatrenia, resp. kontrolné interné mechanizmy, ktorými\nby deklaroval, že konal v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku. Žalobca prijal všetky\nopatrenia, ktoré od neho je možné požadovať v rámci jeho zákonných možností. Žalobca v konaní pred\nsprávcom dane uviedol, že si riadne overil, či jeho obchodní partneri sú vedení v obchodnom registri,\nkomunikoval priamo s konateľmi týchto spoločnosti, žalobca si prehliadol webovú stránku spoločností a\noveril platnosť IČ DPH každého dodávateľa cez webové rozhranie VIES. Nie je preto na mieste tvrdiť, že\nžalobca nevyvinul maximálne úsilie, aby si preveril svojich obchodných partnerov všetkými dostupnými\nprostriedkami.\n31. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka 2. časti odvolania, žalovaný sa nevysporiadal s otázkou\nzavinenia daňového subjektu. V tejto súvislosti sa žalobca vyjadril, že správca dane nepreukázal,\nže by žalobca vedel alebo musel vedieť o porušení povinností ostatných daňových subjektov, v\ndôsledku ktorého nemohlo byť odpočítanie dane považované za oprávnené. Zavinenie musí preukázať\nsprávca dane (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/49/2010). Z judikatúry Súdneho\ndvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach\nvystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti\nnebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, avšak až za súčasného splnenia dvoch\npodmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom\nna objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,\nže uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha\nvnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.\n32. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok vo veci Kittel a Recolta Recycling, na základe\nktorého bol vytvorený i procesný postup, na základe ktorého je možné tvrdiť o daňovom subjekte, že\nsa zúčastnil daňového podvodu a to po kladnom zodpovedaní 4 otázok u tzv. Axel Kittel testu. Správca\ndane musí preukázať a uniesť dôkazné bremeno v tom zmysle, že došlo k podvodnému konaniu,\njeho súčasťou je daňová strata, daňový únik a zároveň musí preukázať, že preverovaná transakcia je\nsúčasťou podvodného konania. V neposlednom rade ide o preukázanie skutočnosti, či daňový subjekt\no podvodnom konaní svojho dodávateľa vedieť mohol a mal. V tomto smere správca dane jednoznačne\nneuniesol svoje dôkazné bremeno. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania\na nadobudnutia práv. Jeden daňový subjekt nemôže byť automaticky zodpovedný za konanie iných\ndaňových subjektov, pokiaľ obchodujú v určitom reťazci, ale pri všetkých zúčastnených subjektoch musí\nsprávca dane preukázať úmyselné zavinenie konania vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu odpočtu\nDPH. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-354/03 Optigen, podľa ktorého je vždy\npotrebné preukázať, že nárok na odpočet dane bol konkrétnym subjektom uplatňovaný neoprávnene.\nKaždá transakcia podvodného reťazca musí byť z hľadiska predmetu dane a nároku na odpočet\nposudzovaná osobitne. Žalovaný nepreukázal priamy alebo nepriamy úmysel žalobcovi zneužiť systém\nDPH, resp. vedomosť spoločnosti zúčastniť sa akéhokoľvek daňového podvodného konania. Žalobca\nmal za to, že žalovaný uplatnil extenzívny výklad ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v neprospech\nžalobcu a žalobca splnil podmienky na odpočítanie DPH.\n33. Dôkazné bremeno ohľadom toho, či iná spoločnosť konala nezákonným spôsobom, je na orgánoch\nfinančnej správy, nie na žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho\n\ndvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno\nzdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré\njej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na\ntieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán\nobjektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené\nplnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej\nfaktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Žalovaný žiadnym spôsobom\nnezdôvodnil svoj záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je zúčastnený na podvode typu\nkaruselového obchodu. Taktiež neoznačil žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala alebo nasvedčovala\ntomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou obchodu typu karusel.\n34. Žalobca poukázal na porušenie zásady dvojinštančnosti v konaní, keď žalovaný len prevzal v celom\nrozsahu tvrdenia a argumentáciu správcu dane ako prvostupňového orgánu, a vôbec nevykonal\npreskúmanie rozhodnutia napadnutého odvolaním. Žalovaný nereagoval na viaceré námietky žalobcu,\nktoré uvádzal vo svojom odvolaní, a preto je podľa žalobcu toto rozhodnutie nezákonné a odôvodnenie\nnepreskúmateľné.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n35. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote\na podľa názoru žalovaného zákonnými prostriedkami. Správca dane postupoval pri výkone daňovej\nkontroly účelne a ukončil ju v primeranej lehote v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé\nkroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových a logických intervaloch. Informácie,\nktoré správca dane získaval prostredníctvom zahraničných finančných správ boli nevyhnutné pre\nsprávne určenie dane a boli vyžiadavané v nadväznosti na získané výsledky preverovaní. Po prijatí\nvšetkých odpovedí na žiadosti o MVI (posledná prišla dňa 16.04.2015) správca dane pokračoval v\nkontrole od 16.04.2015, t. j. bezodkladne po tom, ako pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Na\nzáklade výsledkov preverovaní správca dane vykonal ústne pojednávania s kontrolovaným platiteľom,\nv ktorých žiadal o vyjadrenie a predloženie dôkazov k preverovaným transakciám, predvolal a vypočul\nsvedkov, preveroval finančné toky v reťazí dodaní tovaru, ktoré sa odkrývali postupne. Vyšli najavo také\nskutočnosti, ktoré vyžadovali ďalšie preverovania prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových\ninformácií – správca dane zaslal žiadosti o MVI finančným správam zahraničných odberateľov a\nprepravcu a opätovne prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10.07.2015. Po prijatí všetkých odpovedí na\nžiadosti o MVI (posledná prišla dňa 03.04.2017) správca dane pokračoval v kontrole od 03.04.2017, t.j.\nopäť bezodkladne po tom, ako pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.\n36. Ohľadom neoznámenia pochybností zo strany správcu dane žalovaný uviedol, že z otázok správcu\ndane uvedených v zápisnici č. 20221907/2015 zo dňa 13.05.2015 jednoznačne vyplynuli pochybnosti\nsprávcu dane v súvislosti s obchodnými transakciami s uvedenými dodávateľmi a odberateľmi. Až\npo získaní všetkých dôkazov, na základe ktorých mohol správca dane vyhodnotiť zistený skutkový\nstav komplexne a vo všetkých súvislostiach tak, aby bolo možné aj číselne vyjadriť správne určenie\ndane, oboznámil kontrolovaného platiteľa so všetkými zisteniami dňa 26.04.2017. Žalovaný poukázal\nna rozsiahle vedenie dokazovania v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z dôvodu ktorých bola\ndaňová kontrola dva krát prerušená, pričom k jej pokračovaniu došlo až 03.04.2017, takže možno\nsúhlasiť so stanoviskom správcu dane, že až po vyhodnotení získaných informácií bolo možné daňový\nsubjekt oboznámiť s ich výsledkami dňa 26.04.2017. K námietke žalobcu o zapojení žalobcu do karuselu,\nžalovaný uviedol, že dňa 26.04.2017 bol žalobca oboznámený so skutkovým stavom zisteným počas\nvýkonu daňovej kontroly, bez jeho vyhodnotenia a prijatia konečných záverov.\n37. K námietke neuvedenia vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.05.2017 v protokole uviedol, že žalobca\nv predmetnom vyjadrení nepostupoval v súlade s § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z., a preto\nbol postup správcu dane pri vyhotovení protokolu v súlade so zákonom.\n38. K námietke žalobcu, že ho žalovaný neupovedomil o výsluchu konateľa spoločnosti C. D., B..\nC. L. žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dožiadanie č. 9900450/5/2152722/2013/Čech zo\ndňa 23.05.2013, v ktorom žiadal o vykonanie miestneho zisťovania a preverenie skutočností u tejto\nspoločnosti. Požiadavka vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti len v tom prípade, ak by nebolo\n\nmožné u príslušného správcu dane vykonať miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, v tom prípade\npotom správca dane žiadal zaslať upovedomenie zástupkyni daňového subjektu. Ako žalovaný uviedol,\nzo spisového materiálu je zrejmé, že predmetná zápisnica č. 9611401/5/2614103/2013/Kur bola\ndožiadaným správcom dane vykonaná ako úkon v rámci vlastnej kontrolnej činnosti, pretože správca\ndane (dožiadaný) vykonával v spoločnosti C. D., B. daňovú kontrolu DPH za rok 2011 a všetky účtovné\ndoklady sa nachádzali u správcu dane. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že v takomto prípade,\ni keď išlo o obchodné vzťahy so žalobcom, nemal dôvod príslušný správca dane upovedomovať o\ntomto konaní aj žalobcu a tým nedošlo k porušeniu práv žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly\nzakotvených v § 45 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona č. 563/2009 Z.z., pretože dožiadaný správca dane vykonal\núkon v rámci vlastnej kontrolnej činnosti.\n39. K námietke vypočutia konateľa spoločnosti A. B., B.. G. H. počas prerušenej daňovej kontroly\nžalovaný uviedol, že vo veci svedeckej výpovede p. G. H. vyplýva, že konania sa zúčastnila aj\nsplnomocnená zástupkyňa daňového subjektu P. A. P.. Žalovaný ďalej po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia správcu dane zistil, že výpoveď svedka pána H. nebola správcom dane použitá ako dôkaz\nvoči daňovému subjektu v rámci vedenia dokazovania. Správca dane vo svojom rozhodnutí využil\nvšeobecné informácie dožiadaného správcu dane a to, že preverovaním u daňového subjektu A. B. B.\n(Odpoveď na dožiadanie č.9104405/5/4124324/13/KLAB zo dňa 10.09.2013) bolo zistené, že daňový\nsubjekt sa na adrese sídla spoločnosti, ktorá je uvedená v Obchodnom registri, nezdržiava, má len\nvirtuálne sídlo, so správcom dane nekomunikuje.\n40. Žalovaný v súvislosti s uvedenými námietkami poukázal tiež na ustanovenie § 24 ods. 2 a 4 zákona\nč. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorých správca dane postupoval. Informácie ohľadom p. H. získal počas\nvyrubovacieho konania od Policajného zboru Slovenskej republiky a týkali sa toho, že sa proti svojej vôli\nstal konateľom 4 spoločností, pričom jedna z nich bola aj A. B., B..\n41. Žalovaný uviedol, že aj postup správcu dane pri zabezpečovaní svedka E. F. bol v súlade s § 24 ods.\n2 zákona č. 563/2009 Z.z. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom využil inštitút dožiadania\nv tuzemsku, medzinárodnú výmenu informácií, interné databázy zo správy daní, svedecké výpovede. K\ndodávateľskej spoločnosti A. B. B. (predtým S. B., B.), správca dane zistil, že podľa výpisu z Obchodného\nregistra SR, voľne prístupného na internete, od 05.05.2005 do 07.12.2010 bola spoločníkom spoločnosti\nA. B. B. B. S. A. so sídlom v Českej republike, od 08.12.2010 do 21.08.2012 (v čase uskutočnenia\npreverovaných obchodov) a jediným spoločníkom a konateľom sa stal pán E. F., čiže prišlo k zásadnej\nzmene vo vlastníctve spoločnosti a v riadení spoločnosti, keď akciovú spoločnosť nahradila fyzická\nosoba. Z interných databáz správca dane zistil, že miestne príslušný správca dane vykonal u daňového\nsubjektu A. B. B. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu\nza zdaňovacie obdobie máj 2011, počas ktorej bolo konateľovi a jedinému spoločníkovi E. F. zaslané\ndvakrát predvolanie na ústne pojednávanie, dvakrát výzva na predloženie dokladov k daňovej kontrole,\ndvakrát výzva podľa § 32, aby oznámil správcovi dane údaje potrebné pre účely výkonu daňovej kontroly,\nale na uvedené predvolania a výzvy nereagoval. Miestne príslušný správca dane postupoval v zmysle\n§ 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z., t. j., ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho\nmesiaca a správca dane nadmerný odpočet nevyplatil.\n42. Preverovaním u spoločnosti A. B. B. (Odpoveď na dožiadanie č.9104405/5/4124324/13/KLAB zo\ndňa 10.09.2013) bolo správcom dane zistené, že spoločnosť sa na adrese sídla spoločnosti, ktorá je\nuvedená v Obchodnom registri, nezdržiava, má len virtuálne sídlo, so správcom dane nekomunikuje.\nBývalý konateľ spoločnosti - E. F. (konateľ od 14.09.2010 do 11.06.2012, t. j. v čase uskutočňovania\npredmetných obchodov) sa nedostavil na výsluch svedka. Miestne príslušnému správcovi dane neboli\npredložené žiadne účtovné ani iné doklady A. B. B.. Správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka\nbývalému konateľovi spoločnosti A. B. B.. E. F., ale poštová zásielka sa vrátila neprevzatá s poznámkou\npošty „nevyzdvihnutá v úložnej lehote“.\n43. Žalovaný ďalej uviedol, že preverovaním u spoločnosti A. B. B. (Odpoveď na dožiadanie\nč.9104405/5/4124324/13/KLAB zo dňa 10.09.2013) bolo správcom dane zistené, že spoločnosť sa na\nadrese sídla spoločnosti, ktorá je uvedená v Obchodnom registri, nezdržiava, má len virtuálne sídlo,\nso správcom dane nekomunikuje. Podľa verejného dostupného Obchodného registra SR je konateľom\nspoločnosti od 22.08.2012 G. H.. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť A. B. B. nielenže sa stala\n\nnekontaktnou, ale sa aj úplne zamedzil správcovi dane prístup k dokladom, záznamom pre účely DPH\na účtovníctvu. Žalovaný konštatoval, že na základe zistených skutočností správcovi dane oprávnene\nvznikli pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom, pretože\nnebolo preukázané, že nákup tovaru od dodávateľa A. B. B. sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný na\ndodávateľských faktúrach, ktoré vyhotovil pre žalobcu.\n44. Preverovaním vyššie uvedených zdaniteľných obchodov správca dane totiž zistil, že žalobca\nneevidoval tovar - počítačové procesory podľa výrobných čísiel (ktoré sú jedinečným identifikátorom\nvýrobku). Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti O. E. B. (zápisnica č.101143737/2017 zo dňa\n31.05.2017) evidenciu robili v ich informačnom systéme na základe part number. Produkt identifikovali\nna základe part number. Part number je medzinárodný identifikačný kód. (Pri odbere malého množstva\nkusov sa v niektorých prípadoch skenovanie realizuje). Na základe uvedeného, nevedel predložiť\nsprávcovi dane výrobné čísla počítačových procesorov, ktoré boli nakúpené a predané v kontrolovaných\nzdaňovacích obdobiach. Part number predstavuje len označenie druhu výrobku, dielu, súčiastky, v\nžiadnom prípade to nie je jednoznačná identifikácia konkrétneho výrobku, dielu, súčiastky alebo tovaru.\nŽalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že neposkytnutím evidencie tovaru podľa výrobných\nčísiel správcovi dane znemožnil žalobca preveriť pohyb tovaru – počítačových procesorov v reťazci\ndaňových subjektov v rámci Európskej únie, ktoré si navzájom fakturovali ten istý tovar. Správca dane\npreverovaním finančných tokov a údajov zo systému VIES medzi jednotlivými daňovými subjektmi\nzapojenými do reťazového obchodu zistil schému pohybu tovaru.\n45. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že tovar,\ndeklarovaný na dodávateľských ako aj odberateľských faktúrach bol skutočne dodaný z dôvodu, že\nho nedokázal jednoznačne identifikovať. Preverovaním správca dane zistil len to, že „nejaký“ tovar bol\nprepravovaný, ale zo žiadnych prepravných dokladov nevyplynulo, že bol prepravovaný práve ten tovar,\nktorý bol deklarovaný na predložených faktúrach. Na faktúrach chýbali výrobné čísla fakturovaných\npočítačových procesorov. Part number je len číslo druhu výrobku. Preverovaním skutkového stavu\nsprávcom dane zároveň vyplynulo, že daňový subjekt si dostatočne neoveroval svojich partnerov, t. j.\nneprijal všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenia\nneboli poznačené podvodom. Daňový subjekt musí konať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho\nnároku, t. j. práva na odpočítanie DPH. Daňové subjekty preto musia venovať dostatočnú pozornosť\ninterným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných\npartnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam\nvedieť mohli. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/131/2016:\nPokiaľ žalobca namietal, že konanie dodávateľov nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalobcov, správny\nsúd zaujíma stanovisko, že žalobca, ako podnikateľský subjekt, si musí obchodných partnerov vyberať\ns určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne\npreukazovali uskutočnenie fakturovaných transakcií. Z rozsudku Súdneho dvora EÚC-80/11 a C-142/11\nz 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si\ninformácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností)\nobchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných aktivitách neprejaví náležitú\nmieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v predmetnom\nprípade.\n46. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly skutkový stav preveril nielen u žalobcu, ale aj\nprostredníctvom dožiadaní, medzinárodnej výmeny daňových informácií, interných databáz, ako aj z\nverejne dostupných zdrojov. Umožnil žalobcovi, aby sa v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009\nZ.z. (v nadväznosti § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.) k preverovaným skutočnostiam vyjadril a\npredložil dôkazy, preukazujúce reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov podľa ním predložených\ndokladov. Dokazovaním správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že deklarované transakcie neboli\nv súlade so Smernicou rady EÚ ani s vnútroštátnym právom, boli bez ekonomického opodstatnenia\na neboli v súlade s princípmi DPH a žalobca nepreukázal opak. Správca dane v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly preukázal, že žalobca bol súčasťou tzv. karuselového obchodu, pri ktorom zúčastnené\nspoločnosti predkladali doklady, ktoré síce navodzovali dojem reálnych obchodných transakcií, ale\nv konečnom dôsledku neboli odrazom hospodárskej reality a zastierali skutočný stav. Tvorili kruh,\nv ktorom koloval rovnaký druh tovaru bez jednoznačnej identifikácie (chýbajúce výrobné čísla na\ndokladoch), pri ktorom nebolo možné jednoznačne stanoviť reálne množstvo tovaru, ktorý takýmto\nspôsobom koloval. Doklady a dôkazy, ktoré predložil splnomocnený zástupca žalobcu v priebehu výkonu\n\ndaňovej kontroly – faktúry, dodacie listy, príjemky na základe všetkých zistení v danom prípade sú teda\nnepostačujúce a neodstránili dôvodné pochybnosti správcu dane o umelom charaktere deklarovaných\nzdaniteľných obchodov.\n47. K námietkam týkajúcim sa spoločnosti C. D., B. žalovaný uviedol, že správca dane zistil, že\ntovar za žalobcu objednal O. R. I., product manager, mailom a telefonicky, pričom prepravu tovaru od\nuvedeného dodávateľa zabezpečovala a hradila spoločnosť C. D., s. r. o. a prepravu k odberateľom\nžalobcu zabezpečoval žalobca. Preverovaním spoločnosti C. D., s. r. o. (Odpoveď na dožiadanie\nč. 9611401/5/2652950/2013/Kur zo dňa 11.06.2013) miestne príslušný správca dane zistil, že spoločnosť\nnemá vlastné skladové priestory, má uzatvorenú rámcovú zasielateľskú zmluvu so spoločnosťou B.,\nB. a všetky obchody uskutočňuje elektronicky. Predmetný tovar dodávatelia mali dodať do V. T. B. P.\na odberateľovi mal byť prepravený prostredníctvom V. T. B.. Uvedený tovar mal byť nadobudnutý od\ntuzemských nekontaktných spoločností A. I., s. r. o. a J. B., ako zistil správca dane.\n48. Žalovaný uviedol, že v odpovedi miestne príslušného správcu dane, ktorý vykonával kontrolu DPH\nza zdaňovacie obdobia roku 2011 v spoločnosti C. D. B. je uvedené, že mal k dispozícii doklady od\nspoločnosti C. D., B., na základe ktorých overil, že požadované faktúry správcom dane (č. 11-AP009,\n10, 16, 18 od spoločnosti A. I. s. r. o. a č. GBS 11-0007 a GBS 11-0012 (aj GBS 11-0001) od spoločnosti\nJ. B.) sa nachádzali v účtovníctve spoločnosti, boli riadne zaevidované, zaúčtované a zahrnuté do\ndaňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobia, ale zároveň miestne príslušný správca dane má\npochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov v zmysle uvedených faktúr. V súvislosti s vyjadreniami\npána C. L.. Žalovaný uvádza, že na jednej strane žalobca napáda tento dôkaz ako porušenie svojich\npráv, na druhej strane ho využíva vo svoj prospech. V súvislosti s poukázaním žalobcu na doklady v\núčtovníctve spoločnosti, ako na vyjadrenie C. L., žalovaný má za to, v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.\nje rozhodujúcim preukázanie reálneho plnenia medzi daňovými subjektami.\n49. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že na základe zistených skutočností správcom dane\nnebolo preukázané reálne dodanie tovaru od dodávateľa C. D., B. pre žalobcu a rovnako nebol\npreukázaný pôvod tovaru z dôvodu, že dodávateľmi sú dve nekontaktné spoločnosti, ktoré sa\nniekoľkonásobným zlučovaním spoločností stali nekontaktnými a v konečnom dôsledku majú rovnakého\nprávneho nástupcu, spoločnosť E. B. s fiktívnym sídlom. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo žiadnym\ndôveryhodným spôsobom preukázané dodanie tovaru v množstve a kvalite pre spoločnosť C. D., B.\nod jej dodávateľov A. I., s. r. o. a J. B., nebolo preukázané ani následné dodanie tovaru pre žalobcu\ndodávateľom, deklarovaným na dodávateľskej faktúre a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1.\nzákona č. 222/2004 Z. z. od dodávateľa. Preverovaním bolo ďalej zistené, že obchodné transakcie\ndeklarované účtovnými dokladmi na strane dodávateľov i odberateľov spoločnosti C. D., B. nevykazujú\nznaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti, čo podporuje pochybnosti správcu dane, že k\ndodávkam nedošlo tak, ako je to deklarované faktúrami u jednotlivých spoločností v reťazci dodávateľov\na odberateľov, ako správca dane zistil preverovaním finančných tokov a údajov zo systému VIES medzi\njednotlivými daňovými subjektmi zapojenými do reťazového obchodu, pričom zistil schému pohybu\ntovaru, podľa ktorej v reťazci spoločností, ktoré mali s počítačovými procesormi obchodovať je na\nzačiatku aj na konci spoločnosť C. D., s. r. o., resp. spoločnosť A. I. s. r. o. a medzi zahraničnými\nodberateľmi sa nachádzajú aj nekontaktné spoločnosti.\n50. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonal aj preverovania prepráv tovaru k odberateľom\nžalobcu, pričom nebola jednoznačne potvrdená tá skutočnosť, aký tovar a v akom množstve konkrétne\nbol prepravovaný. Na žiadnom z dokladov, predložených žalobcom počas výkonu daňovej kontroly,\nnebola uvedená presná špecifikácia fakturovaného tovaru, na CMR dokladoch bolo uvedené nič\nnehovoriace označenie prepravovaného tovaru - PC PARTS.\n51. K námietke žalobcu, že maďarský prepravca C. W. C. X. M.. potvrdil prepravu tovaru, t. j.\nreálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov smerom k odberateľom daňového subjektu, sa žalovaný\ndostatočne vyjadril vo svojom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že podľa zistenia správcu dane, spoločnosť\nsíce prepravila rôzny tovar z miesta naloženia (uvedeného na CMR) na miesto vyloženia (všeobecne\npresunutého na trase Bratislava - Rajka - Budapešť), ale nemala žiadnu vedomosť o tovare a balení\ntovaru.\n\n52. Preverovaním vyššie uvedených zdaniteľných obchodov správca dane totiž zistil, že žalobca\nneevidoval tovar - počítačové procesory podľa výrobných čísiel (ktoré sú jedinečným identifikátorom\nvýrobku). Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti O. E. B. (zápisnica č.101143737/2017 zo dňa\n31.05.2017) evidenciu robili v ich informačnom systéme na základe part number. Produkt identifikovali\nna základe part number. Part number je medzinárodný identifikačný kód. (Pri odbere malého množstva\nkusov sa v niektorých prípadoch skenovanie realizuje). Na základe uvedeného, nevedel predložiť\nsprávcovi dane výrobné čísla počítačových procesorov, ktoré boli nakúpené a predané v kontrolovaných\nzdaňovacích obdobiach. Part number predstavuje len označenie druhu výrobku, dielu, súčiastky, v\nžiadnom prípade to nie je jednoznačná identifikácia konkrétneho výrobku, dielu, súčiastky alebo tovaru.\nŽalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že neposkytnutím evidencie tovaru podľa výrobných\nčísiel správcovi dane znemožnil žalobca preveriť pohyb tovaru – počítačových procesorov v reťazci\ndaňových subjektov v rámci Európskej únie, ktoré si navzájom fakturovali ten istý tovar.\n53. Podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že tovar\ndeklarovaný na dodávateľských ako aj odberateľských faktúrach bol skutočne dodaný z dôvodu, že\nho nedokázal jednoznačne identifikovať. Preverovaním správca dane zistil len to, že „nejaký“ tovar bol\nprepravovaný, ale zo žiadnych prepravných dokladov nevyplynulo, že bol prepravovaný práve ten tovar,\nktorý bol deklarovaný na predložených faktúrach. Na faktúrach chýbali výrobné čísla fakturovaných\npočítačových procesorov. Part number je len číslo druhu výrobku. Preverovaním skutkového stavu\nsprávcom dane zároveň vyplynulo, že daňový subjekt si dostatočne neoveroval svojich partnerov, t. j.\nneprijal všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenia\nneboli poznačené podvodom. Daňový subjekt musí konať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho\nnároku, t. j. práva na odpočítanie DPH. Daňové subjekty preto musia venovať dostatočnú pozornosť\ninterným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného správania obchodných\npartnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam\nvedieť mohli. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžf/97/2009. Žalovaný uviedol, že v predmetnom rozsudku išlo o jedného z hlavných dodávateľov\nžalobcu spoločnosť C. D. B., u ktorého aj v tomto prípade správca dane zistil, že mal za dodávateľov\nnekontaktné spoločnosti. Súd v predmetnom rozsudku sa taktiež vyjadril aj k identifikácii tovaru (išlo\npritom o rovnaký druh tovaru, ako v tomto prípade), že je potrebné, aby bol dostatočne identifikovaný\ntak, aby nedošlo k jeho zámene, je teda povinnosťou daňového subjektu jednoznačne preukázať o aký\ntovar ide.\n54. Žalovaný k námietke opätovného predvolania E. F. uviedol, že správca dane sa vysporiadal s touto\nnámietkou vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že mu bolo zaslané dvakrát predvolanie na ústne\npojednávanie, dvakrát výzva na predloženie dokladov k daňovej kontrole, dvakrát výzva podľa § 32, aby\noznámil správcovi dane údaje potrebné pre účely výkonu daňovej kontroly, ale na uvedené predvolania\na výzvy nereagoval. Vzhľadom na to, že svedok má trvalé bydlisko v Českej republike, správca dane ho\nnemohol dať v zmysle daňového poriadku predviesť príslušným útvarom Policajného zboru. Žalovaný v\ntejto súvislosti, ako s ďalšími námietkami k dokazovaniu správcu dane, poukazuje na § 24 ods. 2 zákona\nč. 563/2009 Z.z. Podľa názoru žalovaného, správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a\nzískané dôkazy vyhodnotil v protokole z daňovej kontroly i napadnutom rozhodnutí, v ktorom vysvetlil a\nodôvodnil všetky svoje závery, ktoré vyplynuli na základe zisteného skutkového stavu.\n55. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa spoločností A. B., B. a C. D., B. uviedol, že pokiaľ si\ndaňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať\nuskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach.\nSprávca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Tiež v zmysle rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 2Sžf/40/2011 z 18.04.2012 na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nnestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie predmetného tovaru. Uvedené podmienky\nmusia byť splnené kumulatívne, preto čo ak len jedna podmienka nie je splnená, nemôže si platiteľ\nuplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod\nbol reálne uskutočnený dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods.\n1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa\nviaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie\nzo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\n\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR\n(2Sžf/52/2011 z 22.08.2012; 5Sžf/52/2011 z 28.06.2012; 2Sžf4/2009 z 23.06.2010; 3Sžf/100/2012\nz 11.06.2013 a v ďalších). Správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy\nvyhodnotil v protokole z daňovej kontroly i napadnutom rozhodnutí, v ktorom vysvetlil a odôvodnil\nvšetky svoje závery, ktoré vyplynuli na základe zisteného skutkového stavu. Správca dane vykonal\npreverovania ako na strane dodávateľa tovaru tak i na strane odberateľa tovaru, ako aj prepravcu\ntovaru. Vykonanými preverovaniami nebol potvrdený tok tovaru tak, ako bol deklarovaný na príslušných\ndodávateľských a odberateľských faktúrach, pôvod tovaru, ako aj konečný spotrebiteľ tovaru. V reťazci\nspoločností, ktoré mali s počítačovými procesormi obchodovať, je na začiatku spoločnosť A. B. B., ktorá\nnekomunikuje so svojím správcom dane a na konci medzi zahraničnými odberateľmi sa nachádzajú aj\nspoločnosti, ktoré nekomunikujú so svojimi správcami dane. Správca dane uviedol, že preprava tovaru\nod deklarovaného dodávateľa A. B. B. žalobcovi nebola preverená a potvrdená z dôvodu, že prepravu\nzabezpečovala nekontaktná spoločnosť A. B. B.. Preverovaním nebolo preukázané dodanie tovaru ako\ndeklarujú vystavené faktúry, ktorý mal byť predmetom obchodovania. Doklady predložené žalobcom\nvyhotovené spoločnosťou A. B. B. nevystihujú reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, ide o\nformálne vystavené doklady za účelom neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty.\n56.. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že správca dane preverovaním finančných tokov a údajov zo\nsystému VIES medzi jednotlivými daňovými subjektmi zapojenými do reťazového obchodu zistil schému\npohybu tovaru, podľa ktorej v reťazci spoločností, ktoré mali s počítačovými procesormi obchodovať\nje na začiatku aj na konci spoločnosť C. D., B., resp. spoločnosť A. I. s. r. o. a medzi zahraničnými\nodberateľmi sa nachádzajú aj nekontaktné spoločnosti. Správca dane vykonal preverovania ako na\nstrane dodávateľa tovaru tak i na strane odberateľa tovaru, ako aj prepravcu tovaru. Vykonanými\npreverovaniami nebol potvrdený tok tovaru tak, ako bol deklarovaný na príslušných dodávateľských\na odberateľských faktúrach, pôvod tovaru ako aj konečný spotrebiteľ tovaru. Preprava tovaru od\ndeklarovaného dodávateľa C. D., B. daňovému subjektu nebola preverená a potvrdená z dôvodu, že\nprepravu mala zabezpečovať spoločnosť C. D., s. r. o.\n57. Žalovaný má za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, aby mohol prijať záver, že\ns odkazom na uvedené postupom žalobcu dane došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti\nna § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 pís. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tým, že si žalobca neoprávnene uplatnil\nprávo na odpočítanie dane dodania tovaru od dodávateľov A. B., B. a C. D. B.. Uskutočnenie dodania\ntovaru resp. dodania služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné\ndeklarovať len po formálnej stránke (vyhotovenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym\npreukázaním dodania tovaru alebo služby). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok,\naby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom\nreálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ.\n58. K námietke ohľadom zavinenia žalobcu žalovaný uviedol, že na základe zistených skutočností\noprávnene vznikli pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov žalobcom. Správca\ndane počas výkonu daňovej kontroly skutkový preveril nielen u žalobcu, ale aj prostredníctvom\ndožiadaní, medzinárodnej výmeny daňových informácií, interných databáz, ako aj z verejne dostupných\nzdrojov. Umožnil žalobcovi, aby sa v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. (v nadväznosti\n§ 46 ods. 5 daňového poriadku) k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy, preukazujúce\nreálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov podľa ním predložených dokladov. Dokazovaním\nsprávcu dane bolo jednoznačne preukázané, že deklarované transakcie neboli v súlade so Smernicou\nrady EÚ ani s vnútroštátnym právom, boli bez ekonomického opodstatnenia a neboli v súlade s princípmi\nDPH a žalobca nepreukázal opak. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázal,\nže žalobca bol súčasťou tzv. karuselového obchodu, pri ktorom zúčastnené spoločnosti predkladali\ndoklady, ktoré síce navodzovali dojem reálnych obchodných transakcií, ale v konečnom dôsledku neboli\nodrazom hospodárskej reality a zastierali skutočný stav. Tvorili kruh, v ktorom koloval rovnaký druh\ntovaru bez jednoznačnej identifikácie (chýbajúce výrobné čísla na dokladoch), pri ktorom nebolo možné\njednoznačne stanoviť reálne množstvo tovaru, ktorý takýmto spôsobom koloval. Doklady a dôkazy, ktoré\npredložil splnomocnený zástupca žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly – faktúry, dodacie listy,\npríjemky na základe všetkých zistení v danom prípade sú teda nepostačujúce a neodstránili dôvodné\npochybnosti správcu dane o umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov.\n\n59. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný\nsmernicou 2006/112 ES. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak sa s ohľadom na\nobjektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom,\ndaňovým orgánom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie. V zmysle judikatúry súdneho\ndvora môže byť právo na odpočítanie dane odmietnuté, ak sa vo svetle objektívnych skutočností\npreukáže že, platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu\nk DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy\ndodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva,\nže subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo\niné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali,\nže stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Daňový subjekt musí konať v dobrej\nviere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH. Daňové subjekty preto\nmusia venovať dostatočnú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia\npodvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, alebo\nso zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Predmetné opatrenie žalobca ani vo vyrubovacom\nkonaní neuviedol ani nedoložil dôkazom.\n60. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj skutočnosť, ktorú zistil správca dane a to, že podľa vyjadrenia\nkonateľa žalobcu nakupuje tovar zn. INTEL od dodávateľa D. J. A. (51% spoločník daňového subjektu),\npričom spoločnosť D. J. A/S má mať zmluvu so spoločnosťou O. o nákupe tovaru. V tomto kontexte\nsprávca dane podľa názoru žalovaného, správne poukázal na skutočnosť, že žalobca deklaroval nákup\ntovaru – počítačových procesorov značky O. od neautorizovaných slovenských spoločností, ktoré\nnespolupracujú so správcom dane alebo majú svojich dodávateľov, ktorí nespolupracujú so správcom\ndane, pri ktorých sa nedal preveriť ani pôvod tovaru a ani preprava tovaru. Pritom podľa vyjadrenia\nkonateľa žalobcu, nepredaný tovar – počítačové procesory značky O. mal vrátiť naspäť spoločnosti D.\nJ. A.., ale od neautorizovaných slovenských spoločností (bez zmluvy so spoločnosťou INTEL – nebola\nzo strany žalobcu preukázaná) mal žalobca počítačové procesory všetky predať.\nIV. Replika žalobcu\n61. Žalobca sa v podanej replike pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe a zdôraznil, že hmotné veci\ntvoriace predmet obchodovania žalobcu sú vo vzťahu k predmetu jeho činnosti jednoznačne tovarom,\npretože ide o hmotné veci identifikovateľné číselným kódom a ochrannými prvkami, ku ktorým nadobúda\nkonkrétny subjekt vlastníctvo ich odovzdaním. To, že každý z procesorov nie je v listinách individuálne\noznačený, ale označený je len tzv. part number, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný neuviedol\nna základe akého právneho predpisu nepostačuje označenie prostredníctvom part number. Vzhľadom\nna to, že nie je zákonnou povinnosťou žiadneho dodávateľa uvádzať na faktúre ani inom účtovnom\nalebo prepravnom doklade taký konkrétny a unikátny identifikátor, ako je výrobné číslo, nemohol sa\nžalobca ani jeho dodávatelia dopustiť žiadneho protizákonného konania, a nie je dôvod spochybňovať\nči odmietať takto vystavené účtovné doklady či dodacie listy. Žalobca opakovane vysvetlil, ako funguje\nevidencia tovaru na základe tzv. „part number“, a to aj na základe systému nastaveného medzinárodnou\nspoločnosťou Intel. Žalovaný nesmie vyžadovať viac, ako vyžadujú právne predpisy.\n62. K spolupráci so spoločnosťou D. J. A. a s tým súvisiacimi námietkami žalovaného žalobca ohľadom\nnevyjadrenia sa splnomocnenej zástupkyne k dodávateľsko-odberateľským vzťahom, o ktoré požiadal\nsprávca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 20221907/2015 zo dňa 13.05.2015 uviedol, že žalobca\nposkytol svoje stanovisko už v odvolaní. Splnomocnená zástupkyňa neposkytla správcovi dane písomné\nvyjadrenie, ale k tejto veci poskytla vyjadrenie ústne v uloženej lehote (neskôr aj písomne dňa 29.05.2017\nevidované pod číslom 6/07096672/2017) s vysvetlením konkrétnych prípadov na podklade konkrétnych\ndokladov. Správca dane teda už v lehote na poskytnutie písomného vyjadrenia mal informácie o tom, ako\nprebiehal obchod medzi žalobcom a spoločnosťou D. J. A.. Splnomocnená zástupkyňa bližšie podala\nústne vysvetlenie k transakciám so spoločnosťou D. J. A.. O ústnych vysvetleniach hovorí priamo aj\nustanovenie § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré pripúšťa takúto formu spolupráce\nso správcom dane. Správca dane vo svojom rozhodnutí sám potvrdil, že „niekoľkokrát bol v sídle\nkontrolovaného platiteľa a fyzicky kontroloval predložené doklady a ústne vyjadrenia platiteľa k týmto\ndokladom“ (str. 21 prvostupňového rozhodnutia). V rozhodnutí z daňovej kontroly však správca dane\n\nžiadne ústne vyjadrenia daňového subjektu nespomína, napriek tomu, že aj v tejto veci mu vysvetlenie\nposkytnuté bolo. Žalobca je toho názoru, že žalovaný podobne ako správca dane nezohľadnil vysvetlenia\nani predložené doklady zo strany žalobcu. Spätný predaj/vrátenie produktov štandardným postupom\nprebieha tak, že vždy po ukončení kalendárneho kvartálu je poskytovaná zo strany Intelu možnosť\nv priebehu prvého mesiaca nasledujúceho kalendárneho kvartálu vrátiť produkty z predchádzajúcich\nkvartálov. Daňový subjekt prostredníctvom svojej materskej spoločnosti D. J. A. žiada o vrátenie/spätný\npredaj produktov do Intelu s uvedením druhu produktov (t.j. „part number“, v Inteli označované ako\n„Intel product code“) a počte produktov, ktoré chce daňový subjekt dodať späť. D. J. A. na základe\npožiadavky daňového subjektu požiada Intel o vystavenie autorizačného formuláru, ktorý obsahuje údaje\nohľadom druhu produktov (identifikácia opäť na základe „part number“, resp. „Intel product code“) a\npočte produktov, ktoré chce daňový subjekt dodať späť. Po následnom schválení zo strany Intelu vystaví\ndaňový subjekt odberateľské daňové doklady pre spoločnosť D. J. A., ktoré D. J. A. požaduje. Súbežne\nprebieha dodanie tovaru buď spoločnosti D. J. A. alebo Intelu, ktorý následne potvrdí dodanie produktov\nv súlade s RMA – „return merchandise authorization number“. V prípade, ak sú produkty riadne dodané/\nvrátené, Intel vystaví kredit spoločnosti D. J. A.. Spoločnosť D. J. A. následne vystaví daňovému subjektu\nfinančný dobropis. Na preukázanie dodávok tovaru predložil žalobca podrobné doklady k jednotlivým\nfaktúram, pričom zrozumiteľne označil všetky doklady prislúchajúce ku každej faktúre.\n63. Správca dane podľa názoru žalobcu daňovými kontrolami nepreukázal existenciu reťazca s úmyslom\npodvodu ani možnú vedomosť žalobcu o podvode. Účasť žalobcu v podvodnom reťazci je len\nnepodloženým tvrdením správcu dane na základe jeho vykonštruovaných domnienok nahradzujúcich\nnevykonané daňové kontroly v celom správcom dane deklarovanom reťazci. Až vykonaním iných\ndaňových kontrol možno spravodlivo ustáliť tvrdenie, kde v skutočnosti prípadné pochybenie vzniklo\na či žalobca vôbec na toto pochybenie vplyv mohol mať, alebo mohol o ňom vedieť. V spojení s\ntýmto žalobca poukazuje na rozhodnutie vo veci C-324/11, kde Súdny dvor EÚ rozhodol, že ak daňový\norgán predloží konkrétne indície o existencii daňového podvodu, smernica 2006/112 a zásada daňovej\nneutrality nebránia, aby vnútroštátny súd na základe celkového posúdenia okolnosti daného prípadu\npreskúmal, či vystaviteľ faktúry sám vykonal predmetné plnenie. V situácii, ako je tá vo veci samej, však\nprávo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne\nskutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel, alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce\nprávo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa alebo iného\npredchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.\n64. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.10.2020 zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že Zápisnica\no výpovedi svedka G. H. je súčasťou administratívneho spisu. Zároveň uviedol, že v zápisnici zo dňa\n26.04.2017 správca dane použil tento dôkaz voči daňovému subjektu, keď pri preverovaní toku tovaru\na prepravy u spoločnosti A. B. B. správca dane podrobne opisuje výpoveď G. H.. Takisto v protokole zo\ndňa 26.06.2017 spomína správca dane výpoveď G. H.. V prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 23.07.2018\nsprávca dane zase uvádza informácie zo zjavne prebiehajúceho vyšetrovania, keď spomína informáciu z\nPZ SR, ORP-342/TN-TN-2013 zo dňa 19.10.2017, na základe ktorej dochádza k určitým záverom, ktoré\nnevychádzajú zo žiadneho relevantného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.\nŽalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/35/2019 zo dňa 19.05.2020.\n65. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\n66. V záverečnom vyjadrení zo dňa 10.10.2024 žalobca okrem iného poukázal na iné konania vedené\nešte na Krajskom súde v Bratislave, ako aj na Správnom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/35/2019,\n5S/36/2019, BA-1S/33/2019, BA-5S/37/2019, BA-1S/36/2019, BA-1S/34/2019.\nV. Pojednávanie\n67. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“)\nprešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a\nto z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd\nv Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/33/2019 vedený na\nSprávnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/33/2019.\n\n68. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 23.10.2024 rozsudkom,\nktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný bol na pojednávanie riadne\na včas predvolaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti.\nVI. Relevantné právne predpisy\n69. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane daňové konanie\na) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\nb) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je\npotrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.\n70. Podľa § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí\no prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na\npoštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia\nzamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto\nrozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n71. Podľa § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného\npodnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie\nprerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane\npísomne oznámi účastníkom konania.\n72. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto\nzákona neplynú.\n73. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom vo februári 2011 právo odpočítať daň\nz tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť.\n74. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom vo februári 2011 platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n75. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom vo februári 2011 právo na\nodpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)\nmá faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n76. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri\nspráve daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2012 Z.z.“) medzinárodná pomoc a\nspolupráca pri správe daní sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty.\nVII. Posúdenie veci správnym súdom\n77. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 563/2009 Z.z. preto v\ntejto súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 563/2009 Z.z. obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva\nsprávca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\n\nkonania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\n78. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril\naj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, v\nzmysle ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a\npovinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt\npodá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane\npísomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový\nsubjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri\npreverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo\núplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil\nsvoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo\nnavrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto\nspôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi\nsprávcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania\nzásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).\n79. Správny súd musel zistiť, či dôvodom na vyrubenie rozdielu dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych\npodmienok alebo podvodné resp. zneužívajúce konanie. Až po jednoznačnom zodpovedaní uvedenej\notázky by mohol súd pristúpiť k hodnoteniu toho, koho a v akom momente zaťažovalo dôkazné bremeno\na či bolo unesené.\n80. Správca dane v rozhodnutí č. 101402982/2018 z 23.07.2018 uviedol, že nebolo preukázané, že\nžalobca splnil hmotnoprávne podmienky v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. pred odpočítanie dane\nz faktúr za dodanie počítačových procesorov od deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ by aj boli formálne\npodmienky v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. na uplatnenie odpočítania dane\nsplnené, správca dane v prípade pochybností bol oprávnený preverovať aj celý obchodný reťazec,\npričom dôkazné bremeno ostalo na strane žalobcu. Správca dane poukázal na boj proti podvodom,\ndaňovým únikom a prípadným zneužitiam a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v tomto smere.\nUviedol, že obchody žalobcu sa uskutočňovali v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, v ktorých\nfakturačne koloval rovnaký druh tovaru a pri ktorom nebolo možné jednoznačne stanoviť reálne\nmnožstvo tohto tovaru, ktorý takýmto spôsobom koloval a tak isto nebol zistený pôvod fakturovaného\ntovaru.\n81. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy,\nktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované\nv predložených listinných dôkazoch, čím nezvládol dôkazné bremeno. Podľa napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly preukázal, že žalobca bol súčasťou\ntzv. karuselového obchodu. V danom prípade predložené doklady neodstránili dôvodné pochybnosti\nsprávcu dane o umelom charaktere deklarovaných zdaniteľných obchodov.\n82. Správny súd konštatuje, že žalovaný v zhode so správcom dane odôvodnil rozhodnutie potrebou\nboja proti daňovým podvodom a povinnosťami daňových subjektov v tomto smere. Žalovaný uviedol,\nže opatrenie venovania dostatočnej pozornosti interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade\nodhalenia podvodného správania obchodných partnerov nevznikali pochybnosti o tom, že o podvode\ndaňový subjekt vedel, alebo so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol, žalobca ani vo\nvyrubovacom konaní neuviedol ani nedoložil dôkazom.\n83. Správny súd v súvislosti s rôznymi dôvodmi určenia rozdielu dane poukazuje na rozsudok NSS SR\nsp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, (bod 33,37,39) podľa ktorého je vo všeobecnosti potrebné\nrozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet\ndane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,\nbod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo\ndôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne\ndaňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r.\n\no., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia\npráva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí\ndostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo\ndňa 3. septembra 2020, body 37, 43). V prípade zneužitia práva teda musí z objektívne vykonaného\ndokazovania vyplývať, že (i) plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok podľa práva vedie k\nzískaniu daňovej výhody v rozpore s cieľom sledovaným predmetnými ustanoveniami (tzv. objektívny\ntest) a (ii) hlavný/prevažujúci cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (tzv. subjektívny\ntest). Zhrňujúc doteraz uvedené možno konštatovať, že zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych\npodmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dôkazné bremeno\nzaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018),\nv prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva dôkazné bremeno zaťažuje finančné\norgány.\n84. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí prisvedčil\nžalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže z jeho\nrozhodnutia nevyplýva, čo bolo dôvodom na vyrubenie rozdielu dane. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva\nkombinácia dôvodov - nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a účasť žalobcu na daňovom podvode.\nSprávny súd tak pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného nemohol posúdiť, koho zaťažovalo\ndôkazné bremeno a či ho daný subjekt aj uniesol.\n85. Vzhľadom na to, že nebolo možné z napadnutého rozhodnutia žalovaného identifikovať čo bolo\ndôvodom pre vyrubenie rozdielu dane, nemohol správny súd pristúpiť k vyhodnoteniu žalobných\nnámietok smerujúcich k hodnoteniu dôkazov.\n86. Správny súd posudzoval aj otázku dĺžky daňovej kontroly a aplikácie zákona č. 442/2012 Z.z. so\nSmernicou Rady 2011/16/EÚ.\n87. Správny súd uvádza, že na veci dane z pridanej hodnoty nemožno v žiadnom prípade aplikovať\nzákon č. 442/2012 Z.z., pretože to tento zákon v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ expressis verbis vylučuje:\nmedzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní podľa tohto zákona sa nevzťahuje na daň z pridanej\nhodnoty. Rovnaké vylúčenie vecnej pôsobnosti pre oblasť dane z pridanej hodnoty obsahuje aj Smernica\nč. 2011/16/EU v čl. 2 ods. 2.\n88. Uvedená negatívna enumerácia vecnej pôsobnosti zákona č. 442/2012 Z.z. aj Smernice č. 2011/16/\nEU má svoje racio v tom, že medzinárodnú výmenu informácií v oblasti DPH upravuje osobitný právny\npredpis, a to Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom\nv oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“), ktoré má priame účinky na\núzemí Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, bez potreby osobitnej implementácie v zákone SR.\nDaňové orgány preto postupovali správne, keď na predmetnú právnu vec neaplikovali zákon č. 442/2012\nZ.z. ani Smernicu č. 2011/16/EU, ale postupovali priamo podľa Nariadenia č. 904/2010.\n89. Nariadenie č. 904/2010 upravuje v čl. 10 trojmesačnú lehotu na odoslanie požadovaných informácií\nžiadajúcemu štátu; uvedená lehota však plynie dožiadanému štátu, nie však žiadajúcemu štátu. Jej\nnedodržanie nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Ide totiž o procesnú poriadkovú\nlehotu, nemá hmotnoprávny charakter (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/12/2018).\n90. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20\nzo dňa 30.9.2021 vo veci výkladu práve dĺžky lehoty na MVI podľa Nariadenia č. 904/2010: „Článok\n10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti\npodvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať\nv tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného\ntýmto nariadením.” Súdny dvor zdôraznil, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné\nzohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej\n\nje súčasťou (pozri najmä rozsudky zo 6. októbra 2020, Jobcenter Krefeld, C 181/19, EU:C:2020:794,\nbod 61 a citovanú judikatúru, ako aj z 24. marca 2021, A, C 950/19, EU:C:2021:230, bod 34). Na\núčely určenia rozsahu pôsobnosti článku 10 Nariadenia č. 904/2010 je preto potrebné zohľadniť aj\nčlánky 11 a 12 tohto nariadenia, ktoré spolu s týmto článkom 10 tvoria oddiel 2 kapitoly II uvedeného\nnariadenia s názvom „Lehota na poskytovanie informácií“. Z týchto článkov vyplýva, že normotvorca\nÚnie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na\nžiadosť o informácie po uplynutí lehôt stanovených v článku 10 Nariadenia č. 904/2010. Navyše ani\nčlánky 10 až 12 Nariadenia č. 904/2010, ani žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nestanovujú\nakýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z lehôt vyplývajúcich z uplatnenia uvedených\nčlánkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre tieto orgány, alebo pre zdaniteľné osoby. Zo\nznenia uvedených ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že\nprekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne\nprávo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly\nstanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne požadované informácie. Nariadenie č. 904/2010 nemožno vykladať tak, že by priznávalo\nzdaniteľným osobám konkrétne práva, keďže neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie v tomto zmysle\n(pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, Enteco Baltic, C 108/17, EU:C:2018:473, bod 105 a citovanú\njudikatúru). Toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky prerušenia\ntakejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná\nosoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej\nkontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.\n91. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu\ns výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny\nsúd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Benedetti, 52/76,\n3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovaťˇ v tej istej veci (rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny\ndvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosťˇ vykladaného ustanovenia už\nod okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosťˇ. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie\nmusia vnútroštátne súdy aplikovaťˇ aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením\nprejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter\na pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb.\ns. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988,\nZb. s. 379, bod 27).\n92. Na základe uvedených dôvodov, hoci bola daňová kontrola v predmetnej právnej veci prerušená v\nobdobí od 28.6.2013 do 16.4.2015 a od 10.7.2015 do 3.4.2017, dĺžka prerušenia konania podľa § 61\nzákona č. 563/2009 Z.z. v spojení s čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo\nveci C-186/20 nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly. Celová dĺžka daňovej kontroly po odrátaní\nčasu prerušenia korešpondovala s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z.\n93. K námietke žalobcu ohľadom jednotlivých dátumov prerušenia a pokračovania daňovej kontroly\nv spojení s odoslaním žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu správny súd\nuvádza, že nie je možné časovo stotožňovať dátum vyhotovenia a odoslania žiadosti o MVI s dátumom\ndoby, od ktorej, na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane, je daňová kontrola prerušená.\nTieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu v zákonnej úprave. Naviac, že nie je obligatórnou náležitosťou,\npri odosielaní každej alebo niektorých zo žiadostí o MVI, ihneď alebo v následnom (krátkom) období\npo odoslaní žiadosti, konanie prerušiť, keď nie je možné vylúčiť, že takáto žiadosť bude vybavená zo\nstrany orgánu štátnej správy v oblasti daní na území iného štátu, aj skôr, než v stanovených lehotách.\nV tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n6Sžfk/54/2019 zo dňa 20.01.2021.\n94. Po zodpovedaní tejto otázky zostalo v predmetnej právnej veci posúdiť, či správca dane a žalovaný\nrozhodli o vyrubení rozdielu dane po uplynutí lehoty vyjadrenej v § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.\n95. Pri výklade ustanovenia § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. je potrebné vychádzať z jeho\nsystematického zaradenia v rámci zákona č. 563/2009 Z.z. a potom z kontextu s ďalšími ustanoveniami\nzohľadniac aj účel právnej úpravy.\n\n96. Ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. je zaradené vo štvrtej časti zákona s názvom\n“Daňové konanie”. Štvrtá časť sa člení na Prvú hlavu - “Všeobecné ustanovenia” (§ 58 - § 66), Druhú\nhlavu - “Osobitné daňové konania” (§ 67 - § 78) a Druhá hlava sa ďalej člení na Prvý diel - “Registračné\nkonanie (§ 67), Druhý diel - “Vyrubovacie konanie” (§ 68 - § 70), Tretí diel - “Opravný prostriedky” (§\n71 - § 78). Tretia hlava sa nazýva “Daňové preplatky a daňové nedoplatky” (§ 79 - § 87), Štvrtá hlava\n- “Daňové exekučné konanie” (§ 88 - § 153).\n97. Lehota upravená v § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. je svojím charakterom zaradená vo štvrtej\nčasti týkajúcej sa ustanovení o konaní. V prvej hlave štvrtej časti sú upravené všeobecné ustanovenia o\nkonaní, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy konaní podľa zákona č. 563/2009 Z.z., a medzi tieto všeobecné\nustanovenia patrí aj ustanovenie o prerušení konania - § 61. Následkom prerušenia konania je neplynutie\nlehôt podľa zákona č. 563/2009 Z.z. (§ 61 ods. 5: “Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto\nzákona neplynú”). Ide o všeobecne koncipované ustanovenie, ktoré nerozlišuje medzi lehotami, ktoré v\ndôsledku prerušenia plynú alebo neplynú, spočívajú, prerušujú sa, a podobne. Preto ak sa v zákone č.\n563/2009 Z.z. nachádza právna úprava lehôt plynúcich v daňovom konaní, počas prerušenia tieto lehoty\nneplynú. O to viac, ak je konkrétna lehota upravená systematicky v tej istej časti zákona a zákon pri nej\nneupravuje výnimky v súvislosti s prerušením.\n98. Ustanovenie § 69 od. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. nemožno vykladať izolovane od iných ustanovení\ntohto zákona. Preto ho nemožno vykladať izolovane ani od § 61 zákona č. 563/2009 Z.z. Navyše,\nustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. obsahuje v úvode prvej vety slová, ktoré nemožno\nopomínať: „Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (…)“. Zákon č. 563/2009 Z.z. však\nv § 61 ods. 5 ustanovuje inak, a to že počas prerušenia konania lehoty podľa zákona č. 563/2009\nZ.z. neplynú; neplynie preto ani lehota podľa § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v období prerušenia\nkonania. Správny súd preto dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nezaniklo právo správcu dane\nna vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2011.\n99. Na základe vyššie uvedeného správny súd z dôvodu nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia\nv stanovení toho, koho zaťažovalo dôkazné bremeno, a teda ustálením toho, čo bolo dôvodom pre\nurčenie daňovej povinnosti, zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil\norgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento rešpektujúc právny názor tohto súdu vo veci\nopätovne rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní. V prípade potvrdenia rozhodnutia správcu dane\nmusí žalovaný uviesť dôvod vyrubenia rozdielu dane.\n100. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n101. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n102. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}