{"guid": "545ead53-657b-4519-a111-8d70857cadfe:e3043e1d-8dec-40ea-b94f-391a1f142451", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200247.1", "spisova_znacka": "BA-1S/25/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/25/2019 z 6. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. novembra 2024, sp. zn. BA-1S/25/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200247.1", "identifikacne_cislo": "1019200247", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "datum_vydania": "2024-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3043e1d-8dec-40ea-b94f-391a1f142451", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200247.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200247.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200247.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/25/2019\n1019200247\n06. 11. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200247.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so\nsídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o.,\nso sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska,\nso sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\nNBS1-000-027-006 zo dňa 11.12.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaná pri výkone dohľadu nad finančným trhom vykonaného za účelom prešetrenia obsahu\npodnetov spotrebiteľa zo dňa 28.11.2016 a 15.02.2017 dospela k záveru, že žalobca porušil povinnosti\nv oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a rozhodnutím č. NBS1-000-010-632 zo dňa 30.10.2017\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 35f ods. 1 písm. a) v spojení s §\n35h ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o dohľade“) pokutu vo výške X.XXX,eur za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorého sa žalobca dopustil voči\nfinančnému spotrebiteľovi A. B. (ďalej aj „finančný spotrebiteľ“, „spotrebiteľ“) v súvislosti s vymáhaním\nspotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013, a\nto tým, že porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania\nskutku ako aj v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochrane\nspotrebiteľa“) použitím nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa\ntým, že žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru pri vymáhaní dlžnej sumy zo zmluvy o úvere\nč. XXXXXXXXX v rozpore s odbornou starostlivosťou:\n- listom zo dňa 02.11.2016 vyzval finančného spotrebiteľa na uhradenie dlžnej sumy vo výške XXX,XX\nC. (vyčíslenej k 31.10.2016), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj nároky žalobcu, ktoré boli zamietnuté\nskorším rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7C/91/2016 zo dňa 08.06.2016,\nprávoplatného dňa 02.08.2016;\n- listom zo dňa 27.01.2017 vyzval spotrebiteľa prostredníctvom tretej osoby na uhradenie dlžnej sumy\nvo výške XXX,XX eura (vyčíslenej k 27.01.2017), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj nároky žalobcu,\n\nktoré boli zamietnuté skorším rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7C/91/2016 zo\ndňa 08.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2016;\na zároveň žalobca finančnému spotrebiteľovi v predmetných listoch pre prípad, že nedisponuje\ndostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu celého dlhu alebo jeho časti, ponúkal refinancovanie\npôvodného spotrebiteľského úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX novým spotrebiteľským úverom\núčelovo viazaným na úhradu uvádzanej dlžnej sumy, čím táto obchodná praktika mohla podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý sa na základe nekalej obchodnej praktiky\nžalobcu mohol rozhodnúť uhradiť neexistujúci nárok, prípadne uzatvoriť zmluvu na nový spotrebiteľský\núver za účelom refinancovania neexistujúcich pohľadávok účastníka konania.\n2. Žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí podľa § 35f ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 35h\nods. 1 zákona o dohľade taktiež uložila žalobcovi zákaz používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 7\nods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorou žalobca akýmkoľvek spôsobom uplatňuje u finančného\nspotrebiteľa podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade nároky, ktoré všeobecný súd\nzamietol meritórnym rozhodnutím, čím nekalá obchodná praktika môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí\nrozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.\n3. Na základe rozkladu žalobcu Banková rada žalovanej rozhodnutím č. NBS1-000-027-006 zo dňa\n11.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že uložila\nžalobcovi pokutu (výrok I.) vo výške X.XXX,- eur podľa § 35f ods. 1 písm. a) v spojení s § 35h ods. 1\nzákona o dohľade a súbežne podľa ustanovení § 35f ods. 1 písm. c) v spojení s § 35h ods. 1 zákona\no dohľade za porušenie § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa,\na to za nedostatky v činnosti žalobcu, ktorých sa dopustil voči finančnému spotrebiteľovi v súvislosti\ns vymáhaním spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo\ndňa 09.05.2013, a to použitím nekalej obchodnej praktiky vymedzenej v § 7 ods. 2 zákona o ochrane\nspotrebiteľov tým, že žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru pri vymáhaní dlžnej sumy zo\nzmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v rozpore s odbornou starostlivosťou:\n- listom zo dňa 02.11.2016 vyzval finančného spotrebiteľa na uhradenie dlžnej sumy vo výške XXX,XX\neura (vyčíslenej k 31.10.2016), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj také nároky účastníka konania,\nktoré už boli zamietnuté meritórnym rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/91/2016\nzo dňa 08.06.2016, právoplatným dňa 02.08.2016;\n- listom zo dňa 27.01.2017 vyzval finančného spotrebiteľa v súvislosti s vymáhaním spotrebiteľského\núveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 - prostredníctvom\ntretej osoby (kontaktnej osoby, ktorou bol D. B., bytom E. XXX, XXX XX E.), na uhradenie dlžnej sumy\nvo výške XXX,XX eura (vyčíslenej k 27.01.2017), pričom v dlžnej sume boli zahrnuté aj také nároky\núčastníka konania, ktoré už boli zamietnuté meritórnym rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová\nVes sp. zn. 7C/91/2016 zo dňa 08.06. 2016, právoplatným dňa 02.08.2016.\n- Zároveň žalobca v rámci predmetných listov (výziev) zo dňa 02.11.2016 a zo dňa 27.01.2017\nzaslal spotrebiteľovi aj ponuku, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ tento nedisponuje dostatočnými\nfinančnými prostriedkami na úhradu požadovaného celého dlhu alebo jeho časti, tak žalobca ponúkal\nspotrebiteľovi refinancovanie pôvodného spotrebiteľského úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX\nnovým spotrebiteľským úverom účelovo viazaným na úhradu žalobcom uvádzanej dlžnej sumy, čím táto\nobchodná praktika mohla podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý sa\nna základe nekalej obchodnej praktiky žalobcu mohol rozhodnúť uhradiť neexistujúci nárok, prípadne\nuzatvoriť zmluvu na nový spotrebiteľský úver na účely refinancovania neexistujúcich pohľadávok\nžalobcu.\n4. V napadnutom rozhodnutí žalovaná súbežne (výrok II.) uložila žalobcovi zákaz podľa § 35f ods. 1\npísm. c) v spojení s § 35h ods. 1 zákona o dohľade používať nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2\npísm. a) a b) a ods. 5 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to akýmkoľvek spôsobom\npri konaní žalobcu vo vzťahu k finančnému spotrebiteľovi a pri uplatňovaní akéhokoľvek nároku žalobcu\nvoči finančnému spotrebiteľovi [vymedzenému v § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade], ktorý súd\nzamietol meritórnym rozhodnutím, pretože žalobca postupoval voči finančnému spotrebiteľovi v rozpore\ns požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od poskytovateľa spotrebných\núverov, čím sa mohlo podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného finančného spotrebiteľa a\nzapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.\n5. Zároveň Banková rada žalovanej rozklad žalobcu vrátane jeho doplnenia zamietla (výrok III.).\n\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa\n16.02.2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia a priznania náhrady trov konania. Alternatívne navrhol\naplikáciu sankčnej moderácie a uloženie pokuty vo výške X.XXX,- eur, prípadne upustenie od\npotrestania.\n7. Žalobca namietal nezákonnosť postupu žalovanej, ktorá zmenila v celom rozsahu prvostupňové\nrozhodnutie a rozklad žalobcu súčasne zamietla; pokiaľ žalovaná zvolila postup pre zmenu\nnapadnutého rozhodnutia, nemohla rozklad zamietnuť. Banková rada žalovanej identifikovala (aj\nžalobcom namietané) vady výroku prvostupňového rozhodnutia, práve v ktorej časti (náležité označenie\nfinančného spotrebiteľa, označenie kontaktnej osoby, absencia odkazu na § 7 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa), čím uznala rozklad žalobcu za dôvodný, a teda ho súčasne nemohla zamietnuť. Výrok\nnapadnutého rozhodnutia je neurčitý, opiera sa o zákon o dohľade a zákon o ochrane spotrebiteľa\nbez toho, že by tieto zákony špecifikoval uvedením čísla, pod ktorým boli zverejnené Zbierke zákonov\nSR a uvedením rozhodného znenia; žalobca nepôsobí v oblasti poskytovania finančných úverov\nani spotrebných úverov, ale má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Výrok\nnapadnutého rozhodnutia je ďalej rozporný vo vzťahu k dátumu jeho vydania, keď na prvej strane uvádza\nnajprv 12.12.2018 a následne uvádza, že ide o rozhodnutie Bankovej rady zo dňa 11.12.2018. Vo vzťahu\nk p. A. B. nepoužíva žalovaná žiadnu skratku, avšak uvádza, že ide o dotknutého finančného spotrebiteľa\nalebo finančného spotrebiteľa. Následne však v časti I. používa pojem spotrebiteľ, pričom vôbec nie\nje zrejmé, koho má tým na mysli (či p. A. B. alebo p. D. B., ktorý nemôže byť spotrebiteľom, alebo\núplne inú osobu). Z hľadiska spôsobilosti narušiť ekonomické správanie časť II. výroku napadnutého\nrozhodnutia uvádza priemerného finančného spotrebiteľa, čo je však neprípustným zmiešaním pojmu\nfinančný spotrebiteľ v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) zákona o dohľade a § 7 ods. 2 písm. b) zákona o\nochrane spotrebiteľa.\n8. Výrok II. napadnutého rozhodnutia je nezákonný aj pre rozpor s § 7 ods. 2 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, ktorý k tomu, aby existovala nekalá obchodná praktika, požaduje kumulatívne splnenie\ndvoch podmienok: (A) konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou a (B) podstatné narušenie\nalebo spôsobilosť podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, avšak žalovaná\npreukázala existenciu nekalej obchodnej praktiky iba podmienkou A, z ktorej automaticky vyvodila aj\nexistenciu podmienky B, a tak kumulatívne splnenie definičných znakov nekalej obchodnej praktiky\nstavia do podoby „hypotéza – dispozícia“.\n9. Žalobca namietal, že autoritatívnym žiadaním nielen predloženia dokladov zo strany žalobcu pred\nzačatím konania (t.j. vydaním rozkazu o uložení sankcie), ale predovšetkým vlastného vyjadrenia\nžalobcu k otázke spáchania správneho deliktu, bola porušená zásada zákazu sebaobviňovania, a preto\nskutkový stav zistený v dôsledku vyjadrení (nie dokladov) žalobcu je nezákonný. Táto zásada sa pritom\nvzťahuje aj na právnické osoby, a to aj vo vzťahu ku konaniu o správnych deliktoch.\n10. Výšku uloženej pokuty považoval žalobca za nepreskúmateľnú, keď žalovaná bola povinná\nzaoberať sa každým kritériom pre uloženie pokuty samostatne, neuvádzať skutočnosti všeobecné,\nale iba skutočnosti individualizujúce prípad, priradiť každej skutočnosti charakter poľahčujúcej alebo\npriťažujúcej a na základe ich vzájomného pomerovania vybrať sankciu a stanoviť jej výšku. K všetkým\nzákonným kritériám žalovaná priradila prevažne len všeobecné skutočnosti neindividualizujúce prípad\nbez definovania priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a určenia ich vzájomného pomeru. Odôvodnenie\nvýšky uloženej pokuty a opatrenia zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky bolo nedostatočné,\nkeď nie je zrejmé, na základe čoho konkrétne bola žalovaná toho názoru, že hrozí opakovanie konania\nžalobcu, keď išlo len o individuálne pochybenie a žalobca prijal zodpovedajúce opatrenia.\n11. Žalobca poukázal, že pôvodne mu bola rozkazom uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur, ktorá bola\nprvostupňovým rozhodnutím zvýšená na X.XXX,- eur a naviac bol uložený aj zákaz používania nekalej\nobchodnej praktiky, čím bol žalobca potrestaný za to, že uplatnil svoje právo a podal voči rozkazu o\nuložení sankcie odpor. Orgán dohľadu pri tých istých skutkových a právnych okolnostiach pristúpil k\n\nzvýšeniu uloženej pokuty a k nej pridal aj zákaz nekalej obchodnej praktiky, čím došlo k porušeniu\nzásady zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius), ktorej uplatnenie nemožno vylúčiť ani v oblasti\nsprávneho trestania.\n12. Žalovaná naviac nepreukázala existenciu žiadnej závažnej priťažujúcej okolnosti a nedostatočne\nvzala do úvahy existenciu poľahčujúcich okolností, keďže sa jednalo o ojedinelý prípad týkajúci sa\njednej zmluvy a jedného spotrebiteľa, nešlo o prípad hromadnej alebo systémovej povahy, uložená\npokuta je zjavne neprimeraná, až arbitrárna. Ku konaniu žalobcu došlo v dôsledku technickej chyby\nv informačnom systéme, keď vo vzťahu k dlhu spotrebiteľa nebol zohľadnený vydaný rozsudok.\nSpotrebiteľ neutrpel žiadnu škodu ani inú ujmu, žalobca sa mu za chybu osobným listom ospravedlnil. Je\nvysoko pravdepodobné, že ak by spotrebiteľ sám upozornil žalobcu na chybu, došlo by zo strany žalobcu\nk jej okamžitému dobrovoľnému odstráneniu. Rovnako spotrebiteľ v konaní komunikoval sofistikovane a\nbol si vedomý svojich práv, nešlo tu teda o zraniteľného spotrebiteľa, ale o spotrebiteľa, ktorý pozná svoje\npráva a vie sa brániť. Pochybenie trvalo iba krátky čas a žiadne nepriaznivé následky nenastali. Uložená\npokuta je cca 10x vyššia ako vymáhaný dlh, čo je nepochybne neprimerané z hľadiska akéhokoľvek\nkritéria pre uloženie pokuty (závažnosti, dĺžky trvania, následkov, rozsahu a povahy). Pokuta síce musí\nmať odrádzajúci účinok do budúcna a nemôže byť zanedbateľná, no nemôže byť zjavne neprimeraná\nokolnostiam konkrétneho prípadu. Vo vzťahu k obom listom treba žalobca zdôraznil, že vo vzťahu k\nspotrebiteľovi mal určitú pohľadávku a tú mal právo vymáhať, pričom jeden z listov sa dotýkal aj inej,\nspotrebiteľom nerozporovanej, pohľadávky inej zmluvy. Žalobca po výskyte predmetného prípadu prijal\nďalšie opatrenia na zamedzenie výskytu obdobných prípadov v budúcnosti v podobe nových funkčných\nmožností, ktoré automaticky a technicky zamedzujú vymáhaniu inej sumy (a to aj v exekučnom konaní),\nako na základe existujúceho rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej\n13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 30.09.2019 pričom navrhla žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n14. Žalovaná s poukazom na § 32 ods. 2 zákona o dohľade uviedla, že prvostupňový orgán\nsprávne zistil skutkový stav, avšak rozhodnutie bolo nesprávne, pretože prvostupňový orgán neuviedol\ndostatočne zrozumiteľným spôsobom označenie finančného spotrebiteľa, voči ktorému sa žalobca\ndopustil nezákonného konania, a preto na základe vlastných zistení pri preskúmavaní prvostupňového\nrozhodnutia zmenila príslušnú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, spresnila výrok uvedením § 7\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Banková rada bola povinná rozhodnúť aj o rozklade, ktorý podal\nžalobca, a preto uvedený rozklad zamietla.\n15. V napadnutom rozhodnutí bola použitá skratka aplikovaného právneho predpisu, ktorá bola\ndefinovaná v záhlaví rozhodnutia, pričom samotný výrok tvorí jeden celok, pričom použitie skratky vo\nvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia nespôsobuje, že nebolo jednoznačne známe, aký bol predmet\nkonania pred správnym orgánom, akým spôsobom o ňom bolo rozhodnuté a podľa akých ustanovení\npríslušných právnych noriem.\n16. K namietanému zmätočnému dátumu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že\nrozhodnutia Bankovej rady sú prijímané na jej zasadnutiach, ktoré sú neverejné, pričom prípravu\npísomného vyhotovenia rozhodnutia Bankovej rady NBS zabezpečuje tajomník. Napadnuté rozhodnutie\nobsahuje v samotnom úvode údaj, kedy ho Banková rada vydala (t. j. 11.12.2018), iný dátum, ktorý\nsa uvádza pri spisovom čísle predstavuje dátum, kedy bolo vytlačené schválené písomné vyhotovenie\npredmetného rozhodnutia.\n17. Žalovaná zdôraznila, že v napadnutom rozhodnutí, v návetí na str. 1 bola zavedená skratka\n„dotknutý finančný spotrebiteľ“ pre osobu A. B. a súčasne pri každom slovnom spojení „dotknutý finančný\nspotrebiteľ“ v príslušnom gramatickom páde bolo v zátvorkách opätovne uvedené označenie finančný\nspotrebiteľ a celé meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. Nič v texte výroku\nnevyvoláva pochybnosť o tom, kto je uvádzaný „spotrebiteľ“.\n\n18. Pri výroku II napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na kontext poskytovania finančných\nslužieb, z ktorého vyplýva, že priemerný spotrebiteľ je súčasne finančným spotrebiteľom, uvedená časť\nvýroku II. nie je skutkovou ani právnou vetou, ale opisom predmetného skutku. Nie je preto zrejmé, čo v\nuvedení slov “priemerný finančný spotrebiteľ” namiesto “priemerný spotrebiteľ v zmysle § 7 ods. 2 písm.\nb) zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý je súčasne finančným spotrebiteľom v zmysle § 1 ods. 1 písm.\nc) zákona o dohľade, malo spôsobiť vadu rozhodnutia.\n19. Zákaz používania nekalej praktiky bol uložený vo výroku II., ktorý výrok nemusí obsahovať skutkovú\nvetu a úplnú právnu kvalifikáciu skutku, keďže táto sa nachádza vo výroku I; oba znaky skutkovej\npodstaty podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa sú riadne popísané vo výroku I. Nekalá\nobchodná praktika bola riadne špecifikovaná (vymáhanie pohľadávky vo vyššej sume aká bola priznaná\nžalovanému rozhodnutím súdu), ako aj splnenie oboch podmienok, a to rozpor s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti (žalobca bol povinný postupovať v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu) a možné\nnarušenie ekonomického správania spotrebiteľa (žalobca žiadal úhradu neexistujúceho dlhu, ktorý mal\nzaplatiť finančný spotrebiteľ a rovnako si mohol na splatenie neexistujúceho dlhu vziať od žalobcu nový\núver).\n20. Vyjadrenia a listiny predložené žalobcom boli získané v rámci dohľadu na diaľku pri vybavovaní\npodania spotrebiteľa v súlade s § 35j zákona o dohľade. Právo odoprieť výpoveď sa nevzťahuje\nna dôkazné prostriedky, ktoré existujú objektívne, nezávisle od vôle žalobcu, ani na dokumenty a\ninformácie, ktoré je žalobca povinný orgánu dohľadu poskytovať, keďže je subjektom dohliadaným\npodľa osobitného zákona. Orgán dohľadu môže požadovať predloženie takýchto dokumentov a toto\npredloženie autoritatívne vynútiť bez toho, aby došlo k porušeniu práva odoprieť výpoveď. Z rozhodnutí\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) (napr. veci Saunders a Fayed), predbežné\nkonanie, ktoré je vo svojej podstate prieskumné, nepodlieha zárukám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) ani vtedy, keď je ich účelom zistiť a zaznamenať\nskutočnosti, ktoré môžu byť následne použité ako základ pre konanie iných príslušných orgánov, pokiaľ\nnerozhodujú o veci formou či obsahom. Aplikácia čl. 6 ods. 1 Dohovoru na tento druh vyšetrovania by\nv praxi neprimerane prekážala efektívnej regulácii vo verejnom záujme napr. komplexných finančných\na komerčných aktivít, pričom výkon dohľadu na diaľku je takýmto predbežným konaním, na ktorý sa\nzáruky čl. 6 ods. 1 Dohovoru neuplatnia.\n21. Žalovaná sa pri ukladaní pokuty podrobne zaoberala jednotlivými hľadiskami podľa § 35f ods.\n1 zákona o dohľade; tieto boli dostatočne podrobne rozobraté tak v prvostupňovom ako aj v\nnapadnutom rozhodnutí. Banková rada neukladala trest nanovo, ani nemenila výšku pokuty, iba sa\nzaoberala námietkami uplatnenými v rozklade, a preto pokiaľ nenašla pochybenie pri ukladaní sankcie,\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemusí opakovať úvahy prvostupňového rozhodnutia, ani\nobsahovať novú a úplnú úvahu o ukladanej sankcii.\n22. Žalovaná k namietanému porušeniu zásady reformatio in peius uviedla, že ani v trestnom konaní\npodľa ustanovenia § 355 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“) na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou\nani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, a teda uvedená zásada sa neuplatní ani\npri rozhodovaní po podaní odporu voči rozkazu. Podaním odporu došlo k zrušeniu rozkazu o uložení\nsankcie podľa § 35c ods. 4 zákona o dohľade, a preto nie je možné naň prizerať.\n23. Žalovaná zdôraznila, že hľadiská individuálnej a generálnej prevencie vyžadujú, aby boli sankcie\nodradzujúce, pričom primeranosť neznamená matematickú rovnosť medzi potenciálne spôsobenou\nškodou a výškou sankcie. Dohliadané subjekty by mohli byť motivované k špekulatívnemu konaniu či\npriamo k porušovaniu svojich povinností, pokiaľ by sa spoliehali na to, že v prípade zistenia porušenia zo\nstrany orgánu dohľadu, im bude uložená sankcia maximálne vo výške ich prípadného neoprávneného\nmajetkového prospechu.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n24. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\n\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4\nods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“\nPredmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je\nvedená pod sp. zn.: BA – 1S/25/2019. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu práce Správneho súdu v\nBratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené\nv záhlaví tohto rozsudku.\n25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval\nz obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov, majúc na pamäti, že vo veci sa jedná o správnu žalobu\nvo veciach správneho trestania, pričom nevzhliadol dôvod pre postup podľa § 196 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\n26. Správny súd v Bratislave rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 06.11.2024\nnariadeného v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovanej.\n27. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n28. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\n29. Podľa § 35f ods. 1 písm. a), c) zákona o dohľade (v znení účinnom v čase spáchania skutku\nako aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa\nalebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných\npredpisov, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy\nzisteného nedostatku príslušná:\na) uložiť pokutu do výšky 700 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.\nc) zakázať používať nekalú obchodnú praktiku alebo zakázať podľa § 35e ods. 1 písm. b) používať\nneprijateľnú podmienku,\n30. Podľa § 35f ods. 1 písm. a), c) zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia), tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany\nfinančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, Národná banka Slovenska je\npodľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná:\na) uložiť pokutu do výšky 1 000 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,\nc) zakázať používať nekalú obchodnú praktiku alebo zakázať podľa § 35e ods. 1 písm. b) používať\nneprijateľnú podmienku.\n31. Podľa § 35h ods. 1 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase spáchania skutku ako aj v čase vydania\nprvostupňového a napadnutého rozhodnutia), sankcie podľa tohto zákona a osobitných predpisov za\nnedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno ukladať samostatne alebo súbežne a\nza trvajúci nedostatok aj opakovane. Sankcie podľa tohto zákona za nedostatky v oblasti ochrany\nfinančných spotrebiteľov možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatku, najneskôr však do desiatich\nrokov od jeho vzniku. Premlčacie lehoty podľa druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť\nzakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od každého prerušenia premlčania začína\nplynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa\npovažujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa § 10 ods. 5 a 6.\n32. Podľa § 35h ods. 3 zákona o dohľade (v znení účinnom až v čase vydania napadnutého rozhodnutia),\nak Národná banka Slovenska v jednom konaní koná a rozhoduje o uložení sankcie jednej osobe za\ndva alebo viaceré nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo\n\nosobitných predpisov, ktoré boli zistené za obdobie najviac dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov,\nNárodná banka Slovenska za všetky postihované nedostatky uloží úhrnnú pokutu podľa ustanovenia,\nktoré sa vzťahuje na nedostatok s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty vrátane zvýšenia sadzby\npodľa § 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov; ak za viaceré nedostatky sú rovnaké najvyššie horné\nhranice sadzieb pokút vrátane ich zvýšenia podľa § 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov, úhrnná pokuta\nsa uloží podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Ak za postihované nedostatky sú dolné\nhranice sadzieb pokuty rôzne, dolnou hranicou sadzby úhrnnej pokuty je najvyššia z týchto sadzieb\nvrátane jej zvýšenia podľa § 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov. Národná banka Slovenska pri určení\nvýšky úhrnnej pokuty zohľadní skutočnosti uvedené v § 35f ods. 1 vo vzťahu ku všetkým nedostatkom,\nktoré sú postihované rozhodnutím o uložení sankcie, a aj počet týchto nedostatkov.\n33. Podľa § 35c ods. 4 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia),\ndohliadaný subjekt, proti ktorému bol vydaný rozkaz o uložení sankcie, môže Národnej banke Slovenska\nproti vydanému rozkazu o uložení sankcie podať do 15 dní od jeho doručenia písomne odpor, ktorý\nmusí byť odôvodnený. Včasným podaním odporu s odôvodnením sa rozkaz o uložení sankcie zrušuje\na Národná banka Slovenska pokračuje v konaní v prvom stupni. Ak pred vydaním rozkazu o uložení\nsankcie nebol proti účastníkovi konania urobený iný úkon, po včasnom podaní odporu s odôvodnením\nsa doručenie rozkazu o uložení sankcie účastníkovi považuje za prvý úkon v konaní.\n34. Podľa § 35c ods. 4 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia),\ndohliadaný subjekt, proti ktorému bol vydaný rozkaz o uložení sankcie, môže Národnej banke Slovenska\nproti vydanému rozkazu o uložení sankcie podať do 15 dní od jeho doručenia písomne odpor, ktorý\nmusí byť odôvodnený. Včasným podaním odporu s odôvodnením sa rozkaz o uložení sankcie zrušuje\na Národná banka Slovenska pokračuje v konaní v prvom stupni, pričom nie je viazaná rozsahom\nskutkových zistení, právnou kvalifikáciou ani druhom a výškou sankcie podľa zrušeného rozkazu o\nuložení sankcie ani ďalším obsahom zrušeného rozkazu o uložení sankcie. Ak pred vydaním rozkazu\no uložení sankcie nebol proti účastníkovi konania urobený iný úkon, po včasnom podaní odporu s\nodôvodnením sa doručenie rozkazu o uložení sankcie účastníkovi považuje za prvý úkon v konaní.\n35. Podľa § 27 ods. 2 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia),\nvýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa\nrozhodnutie vo veci viaže na splnenie podmienok, vo výroku rozhodnutia sa uvedú aj tieto podmienky;\nsplnenie týchto podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska v lehote určenej Národnou\nbankou Slovenska. Ak splnenie týchto podmienok nie je preukázané v určenej lehote, Národná banka\nSlovenska rozhodnutie zruší, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú\npovinnosti, ktoré ukladá priamo zákon.\n36. Podľa § 27 ods. 3 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia),\nv odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov\na akých úvah pri vyhodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba, ak sa\nvšetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n37. Podľa § 27 ods. 5 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), v\npísomnom vyhotovení rozhodnutia Národnej banky Slovenska sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum\nvydania rozhodnutia, identifikačné údaje účastníka konania a jeho zástupcu, ak ho účastník konania\nmá, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno alebo iný názov, adresa sídla a jej identifikačné\nčíslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej\nmeno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a\nadresa trvalého pobytu alebo adresa miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého\npobytu. Rozhodnutie musí obsahovať odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska\nso štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktoré vydal útvar dohľadu nad finančným\ntrhom, sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydal útvar dohľadu nad finančným trhom; vo výroku\ndruhostupňového rozhodnutia sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala banková rada. Oprávnenou\nosobou na podpisovanie druhostupňových rozhodnutí je guvernér alebo ním poverený 39) viceguvernér,\nalebo iný člen bankovej rady, ktorý nepodpisoval prvostupňové rozhodnutie v tej istej veci. Podrobnosti o\n\noprávnených osobách na podpisovanie prvostupňových rozhodnutí a druhostupňových rozhodnutí môže\nurčiť banková rada.\n38. Podľa § 32 ods. 2 zákona o dohľade (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia),\nak bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným\nprávnym predpisom alebo na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo ak prvostupňové\nrozhodnutie bolo nesprávne, hoci bol správne zistený skutkový stav, alebo ak výrok prvostupňového\nrozhodnutia obsahuje chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, banková rada\nprvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší, inak rozklad zamietne a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdí. Banková rada môže prvostupňové rozhodnutie zrušiť aj vtedy, ak si podaný rozklad vyžaduje\nrozsiahlejšie doplnenie dokazovania, ktoré nemožno v konaní o rozklade vykonať bez rizika spôsobenia\nprieťahov v konaní. Banková rada rozhodnutím odmietne rozklad, ktorý bol podaný oneskorene alebo\nktorý bol podaný osobou, ktorá na podanie rozkladu nie je oprávnená, alebo ak rozklad smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je rozklad prípustný.\n39. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie používať nekalé\nobchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.\n40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,\npočas aj po vykonaní obchodnej transakcie.\n41. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\n42. Podľa § 7 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa\nzakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo\nspotrebiteľskej zmluvy.\n43. Podľa čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých\nobchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a\ndopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a\n2002/65/ES, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „smernica\no nekalých obchodných praktikách“): členské štáty stanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych\npredpisov prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie\nich vynútiteľnosti. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.\n44. Je už ustálenou súdnou praxou správnych súdov, že zrušenie rozhodnutia administratívneho\norgánu nie je samoúčelné, pričom dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len\ntaká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa\n17.12.2002).\n45. Zároveň platí, že správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti\nvo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému\nnávrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho\nrozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do\nindividuálnej sféry navrhovateľa (bližšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 245/2016 zo dňa 19.04.2016).\n46. Sčasti sa možno stotožniť so žalobcom, že pokiaľ žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie\na súčasne rozklad žalobcu zamietla, uvedený postup mohol vyvolať (výlučne pri jeho vnímaní izolovane,\nbez ohľadu na odôvodnenie) pochybnosti o vnútornej nerozpornosti výroku napadnutého rozhodnutia.\n\nZároveň je však potrebné vychádzať zo zákonnej dikcie § 32 ods. 2 zákona o dohľade, ktorý spája\nprocesný postup v prípade záveru o nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia buď s jeho zmenou alebo\nzrušením, pričom správna úvaha žalovanej, ktorej odôvodnenie je súčasťou napadnutého rozhodnutia\n(s. 19) v tejto veci prevážila v prospech zmeny prvostupňového rozhodnutia doplnením jeho výroku\no: identifikáciu finančného spotrebiteľa a tretej/kontaktnej osoby a ustanovenia § 7 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa; uvedené nedostatky boli vytýkané prvostupňovému orgánu aj v podanom\nrozklade. Je možné vytknúť žalovanej, že procesne dôslednejším by bol postup, ktorým by vo výroku III\nzamietla rozklad žalobcu „v časti“, v ktorej nebolo vyhovené námietkam uvedeným v rozklade, prípadné\n„doplnenie“ výroku prvostupňového rozhodnutia nie je vzhľadom na znenie § 32 ods. 2 zákona o dohľade\nmožné. Uvedený záver však nič nemení na tom, že napadnuté rozhodnutie v tomto smere obstojí ako\nzákonné.\n47. Správny súd nespochybňuje, že pre obsahové náležitosti rozhodnutí vo veciach správneho trestania\nje potrebné vyžadovať vyššie prísnejšie nároky, a to práve vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorý\nje najvýznamnejšou časťou rozhodnutia. Jedine výrok je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností\núčastníka konania a len z neho je možné zistiť či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či\nsankcie boli uložené. Výrok preto musí vo veciach správneho trestania obsahovať popri právnej vete\naj jasné vymedzenie skutku tzv. skutkovú vetu. Podrobnosť a presnosť skutkovej ako aj právnej vety je\nnevyhnutná najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok,\npre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, pre zabezpečenie riadneho\npráva na obhajobu ako aj následne pre určovanie druhu a výšky sankcie. Námietky žalobcu vznesené\nv podanej žalobe v tomto smere však správny súd vyhodnotil ako smerujúce k prepiatemu formalizmu,\npričom nebolo zistené, že by mohli znamenať zásah do práv žalobcu.\n48. Vo vzťahu k namietaným obsahovým vadám výrokov I. a II. napadnutého rozhodnutia správny\nsúd nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok jeho nezrozumiteľnosť, neurčitosť, prípadne\nby znamenali nejednoznačné alebo neúplné vymedzenie skutku, pre ktoré by hrozilo, že žalobca by\nnemal vedomosť o skutku, za ktorý mu bola uložená sankcia, pripadne by hrozila zámena skutku\ns iným skutkom. V napadnutom rozhodnutí boli uvedené dostatočné skutkové okolnosti (dátumy\nuvedených listov, osoby, ktorým boli tieto listy doručené, spisová značka konania, v ktorom bolo\nrozhodnuté o nárokoch žalobcu, číslo úverovej zmluvy, výšku oznámenej dlžnej sumy), ktorých\nsprávnosť alebo nejednoznačnosť žalobca v konkrétnostiach ani žiadnym spôsobom nenamietal, pričom\nani použitie pojmov finančný spotrebiteľ, spotrebiteľ a spotrebný úver nemalo vplyv na jednoznačnosť\na zrozumiteľnosť vymedzeného skutku.\n49. Pokiaľ žalobca namietal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia neboli uvedené čísla zákonov, podľa\nktorých žalovaná v konaní postupovala uvedená požiadavka z § 27 ods. 2 zákona o dohľade nevyplýva.\nNaviac v záhlaví napadnutého rozhodnutia boli uvedené použité zákonné ustanovenia aj s uvedením\nčísel jednotlivých právnych predpisov, pod ktorými boli tieto predpisy zverejnené v zbierke zákonov, s tým\nže boli zavedené skratky, ktoré žalovaná následne použila vo výroku ako aj v odôvodnení; požiadavka,\nže je nevyhnutné, aby priamo vo výroku bol použitý predpis uvedený označením jeho čísla nevyplýva\nzo žiadneho právneho predpisu. Postup žalovanej nemal za následok vadu výroku napadnutého\nrozhodnutia, v tom smere, že z napadnutého rozhodnutia by nebolo jednoznačne zrozumiteľné aký bol\npredmet konania, ako žalovaná rozhodla a podľa akých zákonných ustanovení, pričom ustanovenia,\npodľa ktorých žalovaná rozhodla vo výroku v súlade s § 27 ods. 2 zákona o dohľadne uvedené boli.\nSkutková veta obsahuje popis skutku tak, aby zodpovedal jeho kvalifikácii, čo je podmienené aj správnou\naplikáciou súvisiacich predpisov. Vo vzťahu k aplikovaným právnym predpisom aj prípadné uvedenie\nnesprávneho čísla zákona nie je chybou právnej kvalifikácie, vadou by mohla by len nesprávnosť\npoužitého zákonného ustanovenia, čo však v danej veci zistené nebolo. Žalovaná žalobcovo konanie\nsprávne posúdila ako jeden správny delikt a sankcie uložila podľa zákona o dohľade účinného v čase\njeho porušenia, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n50. Z § 27 ods. 5 zákona o dohľade vyplýva, že písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje aj dátum\njeho vydania. Žalobca uvedenie dátumu písomného vyhotovenia považoval za vadu, ktorá spôsobila\nvnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia, avšak podrobnejšie svoju úvahu nerozviedol. Správny\nsúd považoval údaj o dátume písomného vyhotovenia rozhodnutia v zásade za „nadbytočný“, ktorá\nskutočnosť však fakticky nemala vplyv na práva žalobcu, žalobca v tomto smere bližšie neuviedol,\n\nakým spôsobom boli mali byť jeho práva uvedením dátumu vydania rozhodnutia ako aj dátumu jeho\npísomného vyhotovenia priamo dotknuté.\n51. Nekalá obchodná praktika, ktorú použil žalobca voči finančnému spotrebiteľovi bola jednoznačne\na konkrétne vymedzená vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, a to uvedením konania, ktorým sa\nžalobca deliktu dopustil, pričom žalobca postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou (listy s dlžnou\nsumou nezodpovedajúcou skutočným nárokom žalobcu), ktoré konanie mohlo ovplyvniť ekonomické\nsprávanie finančného spotrebiteľa (úhrada neexistujúcej pohľadávky príp. poskytnutie úveru výlučne\nza účelom financovania nesprávne vyčíslených pohľadávok žalobcu). Správny súd sa nestotožnil\ns námietkou žalobcu, že žalovaná pri ukladaní zákazu používať nekalú obchodnú praktiku, vo vzťahu\nk existencii zákonných predpokladov podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa,\nneuviedla dostatočný skutkový základ a z konania rozporného s požiadavkami odbornej starostlivosti\nlen vyvodila možnosť vplyvu na ekonomické správanie finančného spotrebiteľa. Výrok II. napadnutého\nrozhodnutia v zásade nie je, (aplikujúc analogicky terminológiu trestného procesu) „výrokom o vine“\nžalobcu, ale výrokom o uložení sankcie. Pokiaľ žalobca rozsiahlo poukazoval na potrebu dodržania\nformálnych náležitostí výroku vo veciach správneho trestania a analógie s trestným procesom, správny\nsúd zdôrazňuje, že ani v prípade odsudzujúceho výroku súdu o vine, sa pri výrokoch o jednotlivých\nukladaných druhoch trestov opätovne neuvádza skutková veta; v zmysle § 165 ods. 1 Trestného\nporiadku musí výrok o treste obsahovať zákonné ustanovenia, podľa ktorých bol trest uložený, pričom\nv prejednávanej veci uvedenú podmienku výrok II. napadnutého rozhodnutia spĺňa. Uvedená požiadavka\ntak ani pri správnom trestaní vychádzajúc z argumentu a fortiori (a maiori ad minus) nemá opodstatnenie,\npričom výrok II. považoval správny súd za obsahovo určitý, zrozumiteľný s jednoznačne vymedzenou\nukladanou sankciou.\n52. Vo vzťahu k namietanému porušeniu zákazu reformatio in peius t.j. zmeny k horšiemu, správny súd\nuvádza, že v prípade zrušenia rozkazu o uložení sankcie Národná banka Slovenska pokračuje v konaní\nv prvom stupni, pričom nie je viazaná rozsahom skutkových zistení, právnou kvalifikáciou ani druhom a\nvýškou sankcie podľa zrušeného rozkazu o uložení sankcie ani ďalším obsahom zrušeného rozkazu o\nuložení sankcie, a preto nemohlo dôjsť v tomto smere k porušeniu uvedenej zásady.\n53. Ustanovenie § 35 ods. 4 zákona o dohľade aplikované prvostupňovým orgánom síce vo danom čase\núčinnom znení explicitne neobsahovalo vymedzenie neviazanosti skôr vydaným rozkazom o uložení\nsankcie, avšak uvedené možno vyvodiť z dôvodovej správy k zák. č. 279/2017 Z., ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bol § 35 ods. 4 zákona o dohľade\nnovelizovaný (doplnený o úpravu „neviazanosti“ obsahom rozkazu o uložení sankcie). K odôvodneniu\nzmeny textu právneho predpisu sa uvádza, že sa jedná o legislatívno-technickú úpravu; keďže: „Aj z\ndoterajšej úpravy je zrejmé, že podaním rozkladu voči rozkazu o uložení sankcie sa rozkaz v celom\nrozsahu zrušuje. Na takýto rozkaz sa hľadí, akoby neexistoval, ostáva zachovaný len jeho účinok prvého\nprocesného úkonu, ktorým sa začína konanie. V ďalšom konaní je preto Národná banka Slovenska\noprávnená nedostatky kvalifikovať iným spôsobom, je oprávnená ďalej zisťovať a inak ustáliť skutkový\nstav a tiež rozhodnúť inak vo vzťahu k sankcii, vrátane uloženia prísnejšej sankcie, iného druhu sankcie,\nresp. kombinácie sankcií. Uvedené analogicky zodpovedá právnej úprave trestného rozkazu v Trestnom\nporiadku, z ktorej je taktiež zrejmé, že po zrušení trestného rozkazu samosudca nie je viazaný právnou\nkvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. V upravenom ustanovení\nsa uvedené zakotvuje explicitne“.\n54. Naviac uvedená zásada sa v prípade skráteného rozhodovania neaplikuje ani v trestnom konaní.\nPokiaľ po zrušení trestného rozkazu samosudca pokračuje v konaní, pri prejednávaní veci na hlavnom\npojednávaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom\nrozkaze (§ 355 ods. 3 Trestného poriadku), a preto jej aplikácia nie je dôvodná ani v oblasti správneho\ntrestania.\n55. Právo odoprieť výpoveď (ako súčasť práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku)\ntvorí súčasť základných zásad trestného konania v zmysle § 195 písm. c) SSP, ktoré treba aplikovať\nminimálne v tých veciach správneho trestania, ktoré spĺňajú znaky trestného obvinenia v zmysle čl. 6\nods. 1 Dohovoru. S ohľadom na judikatúru ESĽP toto právo patrí obvinenému už od okamihu, kedy\nvoči nemu existuje dostatočné podozrenie, a to bez ohľadu na to, či sa v danom okamihu (správne)\n\ntrestné konanie nachádza vo formalizovanej fáze alebo nie. Pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu\nverejnej správy o uložení sankcie tak správny súd musí preskúmať, či žalobca, ktorý bol rozhodnutím\npostihnutý, sa k veci vyjadroval (vypovedal) v situácii, v ktorej mu patrilo právo odoprieť výpoveď, a či bol\no tomto svojom práve poučený. Ak žalobca mal toto právo, no nebol o ňom riadne poučený, potom musí\nsprávny súd preskúmať, či informácie, ktoré orgán verejnej správy získal z takejto výpovede (takýchto\nvyjadrení), predstavovali rozhodujúci podklad pre uloženie sankcie žalobcovi alebo či jeho zodpovednosť\nje bezpečne preukázaná aj inými dôkazmi, ktoré orgán verejnej správy vykonal (z rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 49/2021).\n56. K namietanému porušeniu zákazu sebaobviňovania správny súd, vo svetle vyššie načrtnutých\nzáverov, z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.03.2017\nk veci uviedol, že došlo k pochybeniu vo vzťahu k výške dlhu v oznámení odoslanom finančnému\nspotrebiteľovi, pričom toto vyjadrenie žalobcu nebolo uskutočnené v situácii, kedy možno z obsahu\nadministratívneho spisu vyvodiť jednoznačný záver, že žalovaná (resp. konajúci odbor) pred podaním\ntohto vyjadrenia mali pri výkone dohľadu dostatok informácií, z ktorých by mohli nadobudnúť dôvodné\npodozrenie, že žalobca sa dopustil deliktu. Vzhľadom na daný skutkový stav nešlo o takú výpoveď,\npred ktorou mal byť žalobca poučený o svojom práve odoprieť ju. Až následne interným listom zo dňa\n22.03.2017 boli podania finančného spotrebiteľa odstúpené príslušnému odboru žalovanej na ďalšie\nkonanie, keď odbor ochrany finančného spotrebiteľa dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa\njedná o agresívnu obchodnú praktiku podľa § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď žalobca napriek\nprávoplatnému rozhodnutiu súdu dvomi písomnými výzvami žiadal zaplatenie vyššej sumy ako určil súd,\npričom žalovanú klamlivo informoval, že eviduje výšku dlhu v súlade s rozhodnutím súdu. Teda až v čase\npo 22.03.2017 existovalo dostatočne určité podozrenie zo spáchania správneho deliktu (bez ohľadu na\njeho neskoršiu právnu kvalifikáciu), a preto až od tohto momentu bol žalobca v pozícii podozrivého, čo\nsi vyžadovalo, aby bol poučený o svojom práve odoprieť výpoveď.\n57. Správny súd z obsahu spisu síce nezistil, že by bol žalobca v priebehu administratívneho konania (po\npodaní odporu voči rozkazu o uložení sankcie) poučený o práve odoprieť výpoveď, avšak jeho neskoršie\nvyjadrenia v žiadnom prípade nepredstavovali rozhodujúci podklad pre závery o spáchaní správneho\ndeliktu a uloženie sankcie, keď žalovaná vychádzala najmä z podnetov samotného spotrebiteľa, ich\npríloh a vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.03.2017 získaného v priebehu výkonu dohľadu na diaľku.\n58. Vo vzťahu u uloženej pokute a jej výške, správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku\njej nepreskúmateľnosti a neprimeranosti. Smernica o nekalých obchodných praktikách ponecháva\nčlenským štátom diskrečnú právomoc pri výbere vnútroštátnych opatrení určených na boj s nekalými\nobchodnými praktikami v súlade s článkami 11 a 13 tejto smernice pod podmienkou, že tieto opatrenia\nbudú vhodné a účinné a že takto upravené sankcie budú účinné, primerané a odradzujúce (rozsudok\nSúdneho dvora EÚ Köck, C-206/11, EU:C:2013:14, bod 44). Žalovaná v napadnutom rozhodnutí\nuviedla náležité dôvody, pre ktoré pristúpila k uloženiu pokuty vo výške X.XXX,- eur, pričom v tomto\nsmere prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie nevykazovali znaky arbitrárnosti a boli dostatočne\nodôvodnené. Správny súd poukazujúc, že výška ukladanej pokuty je vecou správnej úvahy, pričom\nkonajúce orgány nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom o dohľade. Preskúmajúc\nodôvodnenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia správny súd nezistil vady, pre ktoré by\nnebolo možné identifikovať úvahy, ktoré viedli k uloženiu pokuty vo výške X.XXX,- eur; prvostupňový\norgán sa podrobne zaoberal rozhodujúcimi kritériami pre úvahu o výške pokuty v zmysle § 35f ods. 1\nzákona o dohľade (závažnosť, rozsah a dĺžka trvania, následky a povaha zisteného nedostatku).\n59. Rovnako správny súd nezistil také vybočenie z medzí logického uvažovania, ktoré by zakladalo\ndôvod pre prijatie záveru, že uložená pokuta je neprimeraná. Pokiaľ žalobca poukazoval, že sa jednalo\no ojedinelý prípad, pričom technická chyba nebola spôsobená úmyselne a spotrebiteľ neutrpel žiadnu\nškodu, správny súd prvotne poukazuje na zistený skutkový stav, keď žalobca poslal dva listy, pričom už\npo „prvom“ zistení technickej chyby (v priebehu dohľadu na diaľku) mohol žalobca prijať opatrenia na\njej nápravu resp. odstránenie, avšak je otázne či a aké opatrenia boli prijaté, keď bol odoslaný aj druhy\nlist adresovaný kontaktnej osobe. Rovnako irelevantné je aj tvrdenie, že jeden z listov sa dotýkal aj inej,\nspotrebiteľom nerozporovanej, pohľadávky inej zmluvy, keď sankcia nebola uložená za vymáhanie tejto\ndruhej „nerozporovanej“ pohľadávky. Naviac sankcie ukladané na účely boja proti nekalým obchodným\npraktikám musia byť, v záujme dosiahnutia tohto cieľa, dostatočne odradzujúce, a preto aj požiadavka\nkorelácie uloženej pokuty s výškou spotrebiteľovi hroziacej škody nie je dôvodná.\n\n60. Cieľ sledovaný smernicou o nekalých obchodných praktikách, ktorý spočíva v plnej ochrane\nspotrebiteľov pred praktikami tohto druhu, vychádza zo skutočnosti, že spotrebiteľ sa voči obchodníkovi\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, keďže sa musí považovať za\nhospodársky slabšieho a právne menej skúseného ako jeho zmluvný partner (rozsudok SD EÚ Zentrale\nzur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs, C-59/12, EU:C:2013:634, bod 35). Je teda bez právneho\nvýznamu vo vzťahu k výške uloženej pokuty tvrdenie žalobcu, že finančný spotrebiteľ komunikoval\nsofistikovane a bol si vedomý svojich práv, nešlo tu teda o zraniteľného spotrebiteľa, ale o spotrebiteľa,\nktorý pozná svoje práva a vie sa brániť.\n61. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí (s. 14 a nasl.) s poukazom na výšku základného imania\nžalobcu, ktoré za dobu poskytovania spotrebiteľských úverov nesmie klesnúť pod sumu 500.000,eur, dospela k záveru, že uložením pokuty vo výške X.XXX,- eur nemôže byť ohrozené hospodárenie\nžalobcu, uvedená úvaha aj podľa správneho súdu obstojí. Správny súd tak nevidel dôvod pre sankčnú\nmoderáciu podľa § 198 SSP, keď uloženú pokutu nepovažoval za neprimeranú povahe spáchaného\nskutku, vychádzajúc aj z účelu individuálnej a generálnej prevencie.\n62. Vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady zákazu zmeny k horšiemu sa správny súd vyjadril\nvyššie v odôvodnení tohto rozsudku.\n63. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol\npostupom podľa § 190 SSP.\n64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby jej nahradil trovy konania.\n65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}