{"guid": "105b7e4d-59a2-4e2e-bf78-527ca4a84769:64b96ee1-c318-4a8a-a7e7-7440744e1857", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200193.1", "spisova_znacka": "BA-1S/19/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/19/2019 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. decembra 2024, sp. zn. BA-1S/19/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200193.1", "identifikacne_cislo": "1019200193", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/219", "nazov": "zákon č. 219/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/219-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/220", "nazov": "zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/220-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64b96ee1-c318-4a8a-a7e7-7440744e1857", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200193.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200193.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/19/2019\n1019200193\n12. 12. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200193.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor v právnej veci žalobcu: MARKÍZA –\nSLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, právne zastúpeného\nAdvokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, proti\nžalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/38/2018 zo dňa 19. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Právny predchodca žalovaného Rada pre vysielanie a retransmisiu voči žalobcovi začal správne\nkonanie č. 919/SKO/2018 vo veci možného porušenia § 33 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe\nTV MARKÍZA odvysielal dňa 29. apríla 2018 o cca 19:12:37 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 22:00\nhod., reklamu na alkoholický nápoj Black Fox.\n2. Výsledkom správneho konania č. 919/SKO/2018 bolo rozhodnutie č. RP/38/2018 zo dňa 19. decembra\n2018, ktorým právny predchodca žalovaného rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 33\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA odvysielal dňa\n29. apríla 2018 o cca 19:12:37 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 22:00 hod., reklamu na alkoholický\nnápoj Black Fox, za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z. vo výške 10.000,- eur.\n3. V odôvodnení rozhodnutia právny predchodca žalovaného uviedol, že na základe všetkých\ndostupných informácií sa v prípade predmetného nápoja jedná jednoznačne o alkoholický nápoj\nobsahujúci 35 objemových percent alkoholu. Reklama na tento alkoholický nápoj teda mohla byť\nvysielaná iba medzi 22:00 hod. a 6:00 hod. Ďalej konštatoval, že žalobca nepopieral spáchanie\nsprávneho deliktu, spočívajúceho v porušení povinnosti ustanovenej v\n§ 33 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z.z., pričom vzniknutý stav ľutuje a uvádza, že k nemu došlo nedopatrením. Zdôraznil\nvšak, že zákon č. 308/2000 Z. z. vychádza z objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Podstatné\n\nje iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže\nnedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným,\nsvedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov (zákon č. 308/2000 Z.z., zákon č. 219/1996 Z.z.\no ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických\nzáchytných izieb (ďalej len „zákon č. 219/1996“)) neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili\nzbaviť sa zodpovednosti za správny delikt.\n4. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca bol za porušenie povinnosti podľa § 33 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti a to rozhodnutím č. RL/24/2015, ktorým bola žalobcovi\nuložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA\nodvysielal dňa 30. marca 2015 o cca 19:52:42 hod. a dňa 02. apríla 2015 o cca 7:22:32 hod., teda v čase\nmedzi 06:00 hod. a 20:00 hod., reklamu na alkoholický nápoj Cider Kingswood, ktorý je ovocným vínom,\na že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA odvysielal dňa 15. apríla 2015 o cca 19:52:11 hod.,\nteda v čase medzi 06:00 hod. a 20:00 hod., reklamu na alkoholický nápoj Strongbow, ktorý je vínom.\nUvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. decembra 2015.\n5. Pri určovaní výšky pokuty zobral právny predchodca žalovaného do úvahy:\n- závažnosť správneho deliktu – závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočíva v tom, že bola\nodvysielaná reklama na alkoholický nápoj mimo zákonom stanovenej časovej opony. Na reklamu na\nalkoholický nápoj mimo piva a vína kladie zákon č. 308/2000 Z. z. najprísnejšie podmienky z hľadiska jej\nčasového zaradenia. Časová opona pre reklamu na alkoholické nápoje kopíruje časovú oponu pre zložky\nprogramovej služby nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov. Podľa zákona č. 219/1996 Z.\nz. je zakázané predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie osobám\nmladším ako 18 rokov. Alkoholické nápoje sú teda považované za produkty, ktoré sú škodlivé pre\nmaloletých, a to aj z dôvodu, že ich nadmerné požívanie môže viesť k zdravotným problémom, závislosti,\npríp. až smrti. Maloletí môžu prichádzať do kontaktu s alkoholickými nápojmi vo svojom živote napríklad\nv obchodoch, avšak takýto kontakt je obvykle neutrálny a nepôsobí na nich propagujúco. Reklamy na\nalkoholické nápoje majú za cieľ „predať“ produkt, ktorý propagujú, a teda sú spracované pútavo. Na\nmaloletých tak pôsobia oveľa silnejšie a môžu v nich vyvolať pocit, že si určitý alkoholický nápoj musia\nkúpiť, resp. iným spôsobom zaobstarať. Cieľom obmedzenia zaraďovania reklamy na alkoholické nápoje\nv rámci vysielania je práve zabrániť tomuto negatívnemu vplyvu na maloletých. Na základe okolností\nprípadu a nižšie uvádzaných kritérií dospela Rada k záveru, že závažnosť predmetného správneho\ndeliktu nie je nízka, nakoľko došlo k odvysielaniu reklamy na alkoholický nápoj v čase o cca 19:12:37\nhod., čiže takmer tri hodiny pred časovou oponou, po ktorej je možné takúto reklamu vysielať. Zároveň\nvšak závažnosť predmetného správneho deliktu nie je taká vysoká, aby musela byť pokuta uložená\nv strednej, príp. na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej\npovinnosti;\n- miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu\nna zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona\nobjektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného,\nže žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z.\nz. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť\nalebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol, že účastník konania bol v čase\nspáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne aplikácie citovaného ustanovenia\nzákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám;\n- rozsah a dosah vysielania - žalobca je na základe licencie č. TD/17 celoplošným vysielateľom podľa\nzákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní, ktorá skutočnosť vyjadruje právo držiteľa licencie vysielať\ntelevíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom\núzemí Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach;\n- trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 33 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo vyššie\nuvedenom dni a čase. Následkom porušenia povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.\nz. je vystavenie recipienta, obzvlášť maloletého, reklamnému tlaku na alkoholický nápoj mimo zákonnom\npovoleného časového obdobia;\n- spôsob porušenia povinnosti - je predmetom výroku a odôvodnenia tohto rozhodnutia.\n\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom ustanovený rozsah pre uloženie sankcie, z\nktorého právny predchodca žalovaného vychádzal (od 3.319,- eur do 165.969,- eur), je sankcia vo výške\n10.000,- eur plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.\nII.\nŽaloba\n6. Správnou žalobou zo dňa 07. februára 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. RP/38/2018 zo dňa 19. decembra 2018 z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V prípade, ak by správny\nsúd napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, čo do základu považoval za správne\na zákonné, žiadal v zmysle § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ako „SSP“) primerané zníženie sankcie vo výške 10.000,- eur na sumu 3.319,- eur.\n7. Namietal, že právny predchodca žalovaného síce v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca bol\nv súvislosti s porušením ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v minulosti sankcionovaný\nrozhodnutím č. RL/24/2015, ale neuvádza, že sa jednalo o prvé porušenie žalobcu. Ako obvykle, v\nprípade prvého porušenia, uložila Rada žalobcovi sankciu – upozornenie na porušenie zákona. Uviedol,\nže preskúmavaným rozhodnutím bola žalobcovi uložená sankcia – pokuta vo výške 10.000,- eur,\na to za druhé porušenie predmetného ustanovenia v doterajšej činnosti žalobcu, pričom zákonom\nustanovený rozsah pre uloženie pokuty za porušenie predmetného ustanovenia zákona je od 3.319,eur do 165.969,- eur. Právnemu predchodcovi žalovaného vyčítal, že v napadnutom rozhodnutí žiadnym\nspôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalobcovi doteraz nebola za porušenie predmetného ustanovenia\nuložená žiadna pokuta, ako aj, že od predchádzajúceho porušenia uplynula doba viac ako 3 roky a\nnezohľadnil ani svoju doterajšiu prax v súvislosti s ukladaním pokút v prípadoch druhého porušenia\npovinností ustanovených zákonom, kedy v zásade ukladá pokuty na najnižšej hranici zákonom\nustanoveného rozsahu.\n8. Vadu nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca namietal najmä vo vzťahu k uloženej\nsankcii. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vágne, nemajúce podklad v\nskutkovom stave veci, pričom žalovaný nedostatočne, alebo nesprávne vyhodnotil podmienky a kritériá\nna ukladanie pokuty. Rozhodnutie tak nie je presvedčivo odôvodnené, v odôvodnení absentujú dôvody\nrozhodnutia a závery právneho predchodcu žalovaného sú v nesúlade s jeho skutkovými zisteniami.\n9. Rovnako tak tvrdil, že predchádzajúce rozhodnutia Rady v obdobných prípadoch boli v prípade prvého\nporušenia realizované formou uloženia sankcie podľa 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. –\nupozornenie na porušenie zákona. Rada bez akejkoľvek odchýlky dlhodobo využívala prax ukladania\nsankcie – pokuty na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozsahu t.j. v predmetnom prípade 3.319\neur. V posudzovanom prípade žalobcu neboli dané žiadne skutkové a ani právne okolnosti, ktoré\nby mohli odôvodniť náhlu a radikálnu zmenu rozhodovacej praxe právneho predchodcu žalovaného.\nZ uvedeného dôvodu je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie ako i postup právneho predchodcu\nžalovaného priamo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), vymedzujúcim jednu\nzo základných zásad správneho konania. Pre uloženie sankcie v uvedenej výške nebol s ohľadom na\ndoterajšiu rozhodovaciu prax právneho predchodcu žalovaného daný žiaden zákonný dôvod. Postup\na argumentácia právneho predchodcu žalovaného pri ukladaní pokuty je podľa žalobcu v rozpore so\nzásadou proporcionality a primeranosti ukladania správnych sankcií. Uviedol, že v zmysle prístupu\nprávneho predchodcu žalovaného, by tak vysielateľ po niekoľkoročnej existencii a pár pochybeniach\nuž donekonečna mal dostávať len pokuty v hornej (maximálnej) výške bez ohľadu na skutočnosť, či sa\njedná o druhé alebo tretie porušenie a bez ohľadu na to, aká doba uplynula od posledného porušenia.\nV tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/1/2016 zo dňa 27. septembra\n2018. Napokon dodal, že postup Rady pri ukladaní sankcií za obdobné skutky je nepredvídateľný, a čo\ndo postupnosti a výšky jednotlivých ukladaných sankcií nelogický, pričom sa pri ňom bez zákonného\nzdôvodnenia navrhuje výška sankcie pocitovo, v závislosti, kto je účastníkom správneho konania.\nIII.\nVyjadrenie právneho predchodcu žalovaného\n\n10. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 26. marca 2019 navrhol žalobu\nzamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca vo svojej správnej žalobe nespochybňuje zistený\nskutkový stav ani nenamieta jeho posúdenie Radou. Vo svojej správnej žalobe poukazuje iba na\nneodôvodnenú výšku pokuty, ktorá bola podľa neho neprimerane vysoká. Zdôraznil, že Rada pri svojom\nrozhodovaní vždy dbá na to, aby nedochádzalo k neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní, a aby bol\ndodržaný princíp právnej istoty vysielateľov. Pokiaľ dôjde k zmene rozhodovacej praxe, táto je vždy\nriadne odôvodnená a odrazí sa aj na výške uloženej sankcie. Ďalej dal do pozornosti, že Rada v\nnapadnutom rozhodnutí cituje ustanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., z ktorého vyplýva,\nže Rada pri opakovanom porušení povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nuloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní\no druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Následne uviedol, že žalobca už bol v minulosti\nsankcionovaný za porušenie predmetnej povinnosti a to rozhodnutím č. RL/24/2015. Zdôraznil, že pokiaľ\nzákon prikazuje Rade pri opakovanom porušení určitej povinnosti uložiť pokutu, je zrejmé, že uvedené\nrozhodnutie o uložení sankcie (upozornenia na porušenie zákona) musí byť jediným právoplatným\nrozhodnutím, ktorým Rada vysielateľa za porušenie predmetnej povinnosti v minulosti sankcionovala.\nOkrem toho, žalobcovi je z rozhodovacej praxe Rady známe, že Rada vo svojich rozhodnutiach v časti\nodôvodňujúcej uloženie sankcie vždy uvádza všetky právoplatné rozhodnutia, ktorými vysielateľa za\nporušenie konkrétnej povinnosti už sankcionovala. Z uvedených dôvodov nepovažoval túto námietku\nžalobcu za relevantnú.\n11. Vo vzťahu k žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že právny predchodca žalovaného\nnedostatočne odôvodnil uloženú výšku sankcie aj s ohľadom na to, že Rada bežne ukladá pri\ndruhom porušení určitej povinnosti pokutu na spodnej hranici zákonom stanoveného rozsahu, čoho\ndôsledkom je nezrozumiteľnosť rozhodnutia, uviedol, že ani túto nie je možné pokladať za opodstatnenú.\nAkcentoval, že v napadnutom rozhodnutí na stranách 5 až 7 sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré\nsa právny predchodca žalovaného rozhodol uložiť sankciu vo výške 10.000,- eur, pričom vychádzal\nzo zákonom ustanovených kritérií pre ukladanie pokút - rozsah a dosah vysielania žalobcu, mieru\njeho zavinenia, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu. Poukázal najmä\nna časť odôvodnenia, v ktorej sa zaoberal závažnosťou správneho deliktu, ktorá tvorí podstatnú časť\nodôvodnenia uloženej pokuty. Právny predchodca žalovaného tiež poukázal na obzvlášť škodlivé účinky\nreklamy na alkoholické nápoje na maloletých, keďže práve ochrana maloletých je cieľom predmetného\nustanovenia. Časová opona na vysielanie reklamy na alkoholické nápoje (okrem vína a piva) kopíruje\nčasovú oponu na vysielanie zložiek programovej služby nevhodnej a neprístupnej pre maloletých do 18\nrokov. Rovnaká časová opona je stanovená aj v prípade § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý\nustanovuje, že vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. nevysielali\nreklamy a telenákup na erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby. Preto pokladal\nza zrejmé, že zákonodarca dal osobitný dôraz na to, aby maloletí neboli vystavovaní určitým pre nich\nškodlivým tovarom a službám. Z uvedeného dôvodu sa táto skutočnosť zákonite musí odraziť aj na\nvýške uloženej sankcie. Jednotlivé ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. sledujú rôzne ciele, ktoré Rada\nzohľadňuje vo svojom rozhodovaní. Je pochopiteľné, že v prípade porušenia zákazu vysielania reklamy\nna alkoholické nápoje mimo vyhradeného času alebo porušenia zákazu vysielania politickej reklamy\nv čase, keď to zákon neumožňuje, bude Rada postupovať pri ukladaní sankcie prísnejšie. Napokon\ndodal, že nie je pravdou, že Rada vždy uloží prvú pokutu na spodnej hranici zákonom ustanoveného\nrozsahu. Ako príklad možno uviesť rozhodnutie Rady č. RP/004/2012, ktorým Rada žalobcovi uložila\npokutu 100.000,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 9 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorá\nzakazuje vysielanie politickej reklamy, pokiaľ osobitný predpis neustanoví inak. Aj v tomto prípade išlo\no prvú pokutu za toto porušenie, avšak Rada vzhľadom na závažnosť správneho deliktu pristúpila k\nuloženiu vyššej sankcie.\n12. Rovnako tak uviedol, že zákon č. 308/2000 Z. z. ustanovuje rozsah pre uloženie sankcie za\nporušenie predmetnej povinnosti od 3.319,- eur do 165.969,- eur. Uložená sankcia teda celkom zjavne\nnevybočuje zo zákonom ustanoveného rámca, pričom nedosahuje ani 1/16 hornej hranice pre uloženie\nsankcie za porušenie predmetnej povinnosti. Skutočnosť, že vysielateľ očakáva sankciu na dolnej hranici\nzákonom stanoveného rozsahu, ešte nemôže mať za následok neodôvodnenosť uloženej pokuty a\nnezrozumiteľnosť rozhodnutia. Atribút legitímnych očakávaní nemožno stotožňovať s právom vysielateľa\nna konkrétnu výšku uloženej pokuty. Vysielateľ môže legitímne očakávať, že uložená pokuta bude v\nrámci zákonom stanoveného rozsahu, čo v tomto prípade jednoznačne bolo naplnené. Zároveň môže\nočakávať, že prvá pokuta nebude dosahovať hornú hranicu, ale bude sa skôr približovať spodnej hranici.\n\nRada však pri ukladaní pokút musí zobrať do úvahy podstatu spáchaného správneho deliktu a obzvlášť\njeho závažnosť, čo aj urobila a svoje úvahy riadne zdôvodnila. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sž/25/2012.\n13. Ďalej sa vyjadril, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, vychádza z riadne zisteného\nskutočného stavu veci, pričom Rada presne identifikovala dôvody a podklady, na základe ktorých\ndospela k záveru, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.\nz. Rovnako aj uložená sankcia je riadne a podrobne odôvodnená na stranách 5 až 7 napadnutého\nrozhodnutia, pričom Rada dala vysielateľovi jasnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na základné otázky\nnastolené v prejednávanej veci. Žalobca bol poučený, akého správania sa má v budúcnosti vyvarovať,\naby neporušil povinnosť ustanovenú zákonom\nč. 308/2000 Z. z. a tiež, v čom spočíva\nzávažnosť tohto konkrétneho správneho deliktu.\n14. Čo sa týka rozhodnutia č. RP/22/2015 (správne má ísť o rozhodnutiu č. RP/66/2015), na ktoré\npoukazuje žalobca, uviedol, že v danom prípade nešlo o totožnú situáciu ako v prejednávanej veci,\nnakoľko vysielateľ MAC TV s.r.o. bol sankcionovaný v súvislosti s odvysielaním reklamy na víno mimo\nvyhradeného času. Už skutočnosť, že reklama na víno sa môže vysielať už od 20:00 hod. nasvedčuje\ntomu, že zákonodarca nepovažuje víno za taký škodlivý produkt ako bežné alkoholické nápoje. Rada\nv danom prípade zároveň prihliadla aj na skutočnosť, že vysielateľ MAC TV s.r.o. bol za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný ešte v roku 2004 a išlo\nzároveň o prvý prípad, v ktorom Rada posudzovala reklamu na produkt cider ako špeciálnu kategóriu\novocného vína. Všetky tieto okolnosti sa premietli aj do uloženej sankcie. Rada teda nepostupuje\npaušálne, ako by asi podľa žalobcu mala, ale vždy berie do úvahy okolnosti jednotlivých prípadov.\n15. Žalobca právo podať repliku nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n16. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/19/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nV.\nPojednávanie\n17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo\nveci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 12. decembra 2024 rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Správny\nsúd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nz dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n18. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobca sa\nv priebehu administratívneho konania za porušenie zákonom ustanovenej povinnosti ospravedlnil, chybu\nsi priznal a požiadal o uloženie pokuty na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozsahu, keďže išlo\no druhé pochybenie. Namietal tiež, že žalovaný nezohľadnil typ programu, počas ktorého bola reklama\nodvysielaná, nakoľko išlo o televízne noviny, čo nie je program primárne určený pre maloletého diváka.\nTiež uviedol, že podľa zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách je časová opona vysielania\nreklamy na alkohol o 20 hod.\n19. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa pridržiava predloženého písomného\nvyjadrenia. Uviedol, že Rada pri ukladaní pokuty zohľadnila skutočnosť, že spoločenská závažnosť\nsankcionovaného pochybenia je výrazne vyššia, pričom pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonom\nustanoveného rozsahu. Dodal, že časová opona 22 hod. je pre všetky komunikáty, ktoré nie sú určené\n\npre maloletých. Taktiež uviedol, že hoci program Televízne noviny nie je primárne určený pre maloletých,\nuvedené nevylučuje, že program je sledovaný aj maloletými.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n20. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n23. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielanie reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje\nokrem piva a vína v čase od 6.00 h do 22.00 h sa zakazuje. Vysielanie reklamy a telenákupu na víno\nv čase od 6.00 h do 20.00 h sa zakazuje.\n24. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.\n25. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží,\nak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nalebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu\nrady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola\nporušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,\nak bola porušená povinnosť uložená v\n§ 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, 20 ods. 1 a 4, §\n30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie\nbez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\n26. Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci,\nspôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah\nvysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané\nbezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú\ntýmito zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.\n27. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nVII.\nZávery správneho súdu\n28. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022\nzrušený zákon č. 308/2000 Z.z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre\nmediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022\nZ.z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.\n29. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia\norgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z.\n30. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a\npostupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou\n\nnapadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a\nprocesnými administratívnymi predpismi.\n31. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu\nsa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych\nnoriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny\norgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní, resp. iný procesný zákon.\n32. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia\nmusia smerovať k spravodlivému výsledku. Uvedené platí aj pre správny orgán. Súdu prislúcha, aby sa\nzaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu\nchráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto\ninterpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.\n33. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v\ndanom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány\nprejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby\nneboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa\nv deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného\nspoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.\n34. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného\nsprávnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech\nobvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,\nči vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie\nspáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo\nforme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.\n35. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie právneho\npredchodcu žalovaného vyplynulo, že skutok vyplynuvší z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom,\nako bol opísaný v napadnutom rozhodnutí. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden\nrelevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. V danom prípade sa\njedná o správny delikt s objektívnou zodpovednosťou, kedy páchateľ správneho deliktu bez ohľadu na\njeho zavinenie, úmysel alebo nedbanlivosť je zodpovedný za správny delikt, ktorý mu je preukázaný,\nčo skutkový stav v danom prípade bezosporu preukázaný bol. Právny predchodca žalovaného vo\nsvojom rozhodnutí zhrnul pochybenia žalobcu a vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru\ndospel. Porušenie zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré je správnym deliktom, a ktoré bolo uvedené vo výroku\nprávneho predchodcu žalovaného žalobca v správnej žalobe nesporoval. Žalobca sa sám vo svojom\nvyjadrení v správnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia priznal k spáchaniu\nsprávneho deliktu, za ktorý ho Rada napadnutým rozhodnutím sankcionovala, uvedené zopakoval aj na\npojednávaní pred správnym súdom.\n36. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporným, či sa žalobca dopustil správneho deliktu\nkladeného mu za vinu, žalobca však namietal výšku uloženej sankcie, pričom v tejto časti pokladal\npreskúmavané rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené.\n37. Na úvod považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že ukladanie pokút za správne delikty, a\nteda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo\norgánu verejnej správy). Správna úvaha, resp. voľná úvaha orgánu verejnej správy vyjadruje určitý\nstupeň voľnosti rozhodovania orgánu verejnej správy, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať\ntaké rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide\nteda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej\núvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov\nministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má\norgán verejnej správy istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých\nprávne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie\n\nsúdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak orgán verejnej správy buď prekročil zákonom stanovené\nmedze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade\nsprávneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol orgán verejnej\nsprávy pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej\nveci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Orgán verejnej\nsprávy je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým\nskutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom\nrozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu.\nKritériá pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku\nktorým je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.). Výška pokuty má\nbyť predovšetkým vzhľadom na okolnosti daného prípadu primeraná, určená v rozpätí smerujúcom k\nspravodlivosti a adekvátnosti, avšak, aby sankcia splnila svoj význam (účel) musí dosahovať výšku\nodradzujúcu porušovateľa od protiprávneho konania. Ukladanie sankcií má nielen preventívny, ale\naj represívny význam. Pri ukladaní pokút je potrebné prihliadať na individuálnu prevenciu, ako aj\ngenerálnu prevenciu. V danom prípade protispoločenské konanie sa dotýka zásahu do práv maloletého\ndiváka, najmä vo vzťahu k ohrozeniu jeho fyzického, psychického a mravného vývoja, v čom spočíva\nnebezpečnosť skutku pre spoločnosť.\n38. Správny súd poznamenáva, že ako jednu z hlavných úloh právnemu predchodcovi žalovaného\nRade pre vysielanie a retransmisiu zákonodarca zveril práve dohľad nad dodržiavaním povinností podľa\nzákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie\nustanovených právnych povinností. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo\nzákladných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje jeho donucovací, ale aj\npreventívny charakter.\n39. Výška pokút podľa § 67 zákona č. 308/2000 Z.z. je ustanovená primerane nebezpečnosti konania\na významu chráneného spoločenského záujmu.\n40. Právny predchodca žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že v konaní o uložení pokuty\npostupoval v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., a teda prihliadal najmä na závažnosť veci,\nspôsob porušenia povinnosti, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia\npovinnosti, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, prípadne k uloženiu sankcie samoregulačným\norgánom pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. Závažnosť\nsprávneho deliktu v súvislosti s porušením povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.\npodľa právneho predchodcu žalovaného spočívala v tom, že bola odvysielaná reklama na alkoholický\nnápoj mimo zákonom stanovenej časovej opony, pričom tiež dal do pozornosti, že na reklamu na\nalkoholický nápoj mimo piva a vína kladie zákon č. 308/2000 Z. z. najprísnejšie podmienky z hľadiska\njej časového zaradenia. Časová opona pre reklamu na alkoholické nápoje kopíruje časovú oponu pre\nzložky programovej služby nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov. Zdôraznil tiež, že\nv zmysle zákona č. 219/1996 Z. z. je zakázané predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak\numožňovať ich požívanie osobám mladším ako 18 rokov, teda alkoholické nápoje sú považované za\nprodukty, ktoré sú škodlivé pre maloletých, a to aj z dôvodu, že ich nadmerné požívanie môže viesť\nk zdravotným problémom, závislosti, príp. až smrti. Neopomenul ani skutočnosť, že maloletí môžu\nprichádzať do kontaktu s alkoholickými nápojmi vo svojom živote napríklad v obchodoch, avšak takýto\nkontakt je obvykle neutrálny a nepôsobí na nich propagujúco. Avšak reklamy na alkoholické nápoje\nmajú za cieľ „predať“ produkt, ktorý propagujú, a teda sú spracované pútavo. Z tohto dôvodu na\nmaloletých pôsobia oveľa silnejšie a môžu v nich vyvolať pocit, že si určitý alkoholický nápoj musia kúpiť,\nresp. iným spôsobom zaobstarať. Cieľom obmedzenia zaraďovania reklamy na alkoholické nápoje v\nrámci vysielania je práve zabrániť tomuto negatívnemu vplyvu na maloletých. Preto dospel k záveru,\nže závažnosť predmetného správneho deliktu nie je nízka, nakoľko došlo k odvysielaniu reklamy na\nalkoholický nápoj v čase o cca 19:12:37 hod., čiže takmer tri hodiny pred časovou oponou, po ktorej\nje možné takúto reklamu vysielať. Zároveň však závažnosť predmetného správneho deliktu nie je taká\nvysoká, aby musela byť pokuta uložená v strednej, príp. na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu\nurčeného pre porušenie predmetnej povinnosti.\n41. Vo vzťahu k vyhodnoteniu miery zavinenia právny predchodca žalovaného uviedol, že v danom\nprípade je žalobca za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie\n(objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne\ndošlo alebo nie. Tiež upozornil na skutočnosť, že žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej\n\nv § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda\nvedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z.\nz. Ďalej uviedol, že žalobca bol v čase spáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady\nohľadne aplikácie citovaného ustanovenia zákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje\nvysielanie zákonným požiadavkám. Ohľadom posúdenia rozsahu a dosahu vysielania dal do pozornosti,\nže žalobca je na základe licencie č. TD/17 celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z. z.\no digitálnom vysielaní, ktorá skutočnosť vyjadruje právo držiteľa licencie vysielať televíznu programovú\nslužbu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom území Slovenskej\nrepubliky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach. Uloženie pokuty odôvodnil aj\ns prihliadnutím na trvanie a následky porušenia povinnosti, teda že v prípade porušenia uvedenej\npovinnosti zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo\nvo vyššie uvedenom dni a čase. Konštatoval, že následkom porušenia povinnosti ustanovenej v §\n33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. je vystavenie recipienta, obzvlášť maloletého, reklamnému tlaku\nna alkoholický nápoj mimo zákonnom povoleného časového obdobia. Spôsob, akým žalobca porušil\npovinnosť ustanovenú v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa právneho predchodcu žalovaného\nspočíval v tom, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA odvysielal dňa 29. apríla 2018 o cca\n19:12:37 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 22:00 hod., reklamu na alkoholický nápoj Black Fox.\nRovnako tak vyslovil, že zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponuje Rada, jednoznačne\na preukázateľne nevyplýva, že pri naplnení skutkovej podstaty tohto správneho deliktu došlo k získaniu\nbezdôvodného obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie\nvýšky pokuty. Vzal do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, ako aj fakt, že sa\njednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, jej závažnosť, trvanie, mieru zavinenia a rozsah a dosah\nvysielania žalobcu. Napokon dodal, že Rada pri určovaní výšky pokuty nemohla prihliadnuť na sankciu\nuloženú samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje.\nPreto vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie,\nz ktorého vychádzal (od 3.319,- eur do 165.969,- eur), dospel k záveru o potrebe uloženia sankcie vo\nvýške 10.000,- eur, ktorá na základe vyššie uvedeného zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.\n42. S ohľadom na uvedené správny súd konštatuje, že správny orgán diskrečnú právomoc použil v\nrámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil,\npričom právny predchodca žalovaného tiež svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto\nsprávna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty)\nbola použitá v súlade so zákonom. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi\n(individuálne pôsobenie). Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov\nrovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok potom môže vyvolať iba postih\nzodpovedajúci významu chráneného záujmu. V prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný\nv majetkovej sfére delikventa, a teda musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. V opačnom prípade\nby totiž postih delikventa postrádal akýkoľvek zmysel (viď napr. rozsudok Mestského súdu v Prahe zo\n16. novembra 2004, č.j. 10 Ca 250/2003-48).\n43. Preto je potrebné prisvedčiť správnosti postupu právneho predchodcu žalovaného, ktorý pri ukladaní\npokuty a určení jej výšky postupoval podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a prihliadal najmä\nna závažnosť veci, spôsob porušenia povinnosti, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie\na následky porušenia povinnosti, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a prípadné uloženie\nsankcie samoregulačným orgánom. Podľa názoru správneho súdu právny predchodca žalovaného\npri ukladaní predmetnej pokuty zohľadnil všetky zákonom ustanovené kritériá, ktoré má na mysli\nustanovenie § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pre určovanie výšky pokuty. Taktiež vzal do\núvahy skutočnosť, že účel predmetného zákonného ustanovenia, teda poskytnutie zvýšenej ochrany\nmaloletému divákovi, nebol z dôvodov porušenia povinnosti splnený.\n44. V zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SžoKS/64/2006, sp. zn.\n5Sžo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu,\nale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia,\nktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní.\n45. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne\nodôvodnenú, a to v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Súd nezistil žiaden dôvod zasiahnuť\n\ndo diskrečnej právomoci správneho orgánu vo vzťahu k uloženej pokute, táto bola uložená v zákonnej\nvýške, riadne odôvodnená.\n46. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia\nsankcie individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru správneho súdu, nebola\npokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vo sfére\nžalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie,\npreto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. V danom prípade v zmysle § 67\nods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. správny orgán mohol uložiť pokutu od 3.319,- eur až do výšky\n165.969,- eur. Uložená pokuta 10.000,- eur je uložená blízko dolnej hranici, je podrobne odôvodnená,\nnevybočuje z medzí a hľadísk určených zákonom a správny orgán podrobne odôvodnil svoj postup\nv rámci správnej úvahy. Aj správny súd považuje pokutu v sume 10.000,- eur vzhľadom na všetky\nokolnosti prípadu za primeranú, pričom táto plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Nemôže sa jednať\no sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta\nplní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností\n(generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu (bližšie pozri napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžo/57/2013 vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 1S/284/2011).\n47. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pokladá za potrebné prisvedčiť správnosti záverov právneho\npredchodcu žalovaného, ktorý konštatoval, že cieľom obmedzenia zaraďovania reklamy na alkoholické\nnápoje v rámci vysielania je práve zabrániť negatívnemu vplyvu na maloletých, preto na základe\nokolností prípadu, ako aj vyhodnotenia zákonom ustanovených kritérií dospel k záveru, že závažnosť\npredmetného správneho deliktu nie je nízka. Ohľadom uvedeného správny súd zdôrazňuje, že v\nprípade, ak individuálny objekt spočíva v ochrane fyzického a psychického zdravia občanov, s osobitným\ndôrazom na maloleté osoby, je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že reklama na alkoholické\nnápoje je citlivou problematikou a nedodržanie zákonného obmedzenia pre túto reklamu môže mať\nzávažný dopad na maloleté osoby. Je síce pravdou, že reklama na alkoholické nápoje (rovnako\nako predaj alkoholu samotného) nie je všeobecne zakázaná, je však potrebné rešpektovať, že táto\nje zákonom regulovaná, pričom práve jednou z hlavných úloh právneho predchodcu žalovaného je\ndohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. Potreba dôsledného dodržiavania\nustanovených zákonných obmedzení vychádza práve zo skutočnosti, že hranica medzi uvážlivou\na patologickou konzumáciou alkoholu je viac než tenká a je v záujme spoločnosti chrániť deti\na mladistvých pred nabádaním ku konzumácii alkoholu. Reklama totiž vo svojej podstate môže formovať\npostoje maloletého diváka k alkoholu, ktorý môže vyznieť v prospech pitia alkoholického nápoja.\n48. Rovnako tak správny súd dáva do pozornosti, že z dikcie prvej vety ustanovenia\n§ 33 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že vysielanie reklamy na alkoholické nápoje okrem piva a vína v\nčase od 6.00 hod. do 22.00 hod. sa zakazuje, teda z uvedeného je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu\nbolo chrániť maloletého diváka počas celého tohto časového obdobia, a vo vzťahu k vysielaným\nprogramom akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o program určený priamo maloletému\ndivákovi alebo program, u ktorého je nižší predpoklad, že bude sledovaný práve maloletými. Napokon\nk uvedenému správny súd dodáva, že žalobca je celoplošným vysielateľom a preto nie je možné vylúčiť\nvnímanie reklamy a jej negatívny dopad aj na maloletých. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že\nnie všetci maloletí vyrastajú v rodinnom a sociálnom prostredí, ktorého príslušníci by im vysvetlili vlastnú\npodstatu reklamy.\n49. Napokon správny súd dodáva, že nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, napádajúcu\nporušenie precedenčnej zásady rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného, ktorej porušenie\nžalobca vzhliadol v odlišnom prístupe správneho orgánu pri určení výšky uloženej pokuty, keď\npoukazoval na doterajšiu prax Rady uložiť za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom č. 308/2000\nZ.z. vo vzťahu k účastníkovi konania prvú pokutu na samej dolnej hranici zákonom ustanoveného\nrozsahu. K uvedenému správny súd dodáva, že zásada materiálnej rovnosti (precedenčná zásada)\npodľa § 3 ods. 5 správneho poriadku predstavuje jednu zo zásad správneho konania. Z tohto\nustanovenia vyplývajú obsahové náležitosti zásady materiálnej rovnosti, keď správne orgány sú povinné\ndbať, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené\nrozdiely. Precedenčná zásada je reakciou na princípy dobrej verejnej správy a ich aplikáciu v praxi,\nktoré sa v činnosti správnych orgánov prejavujú rešpektovaním kontinuity práva a rozhodovania. Táto\n\nzásada vyplýva z ustálenej praxe Súdneho dvora Európskej únie, kde platí, že rovnaké prípady,\nza rovnakých podmienok, je potrebné posudzovať rovnako. Podstata tejto zásady spočíva v tom,\naby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadov, pričom ide nielen o extrémne odklony, ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené\nodklony majúce parciálny charakter. Precedenčnú zásadu je možné označiť aj ako zásadu legitímnych\nočakávaní. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že z obsahu pripojeného spisu a odôvodnenia\nrozhodnutia právneho predchodcu žalovaného nevyplýva ako preukázané vyššie uvedené tvrdenie\nžalobcu. Námietka žalobcu uplatnená ako porušenie precedenčnej zásady je navyše pokiaľ ide o\nkonkretizáciu rovnakého alebo porovnateľného prípadu tvrdeného žalobcom nedostatočne určitá,\nkeďže žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie alebo rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného,\npreukazujúce jeho tvrdenia o jeho nerovnakom rozhodovaní v obdobných prípadoch, nepredložil ani\nneoznačil, čo neumožňuje správnemu súdu k takto koncipovanej námietke zaujať konkrétnejšie vecné\nstanovisko.\n50. Za neopodstatnený podkladá správny súd aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 8Sž/1/2016. Hoci sa v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR zaoberal posudzovaním\nuloženej pokuty za spáchaný správny delikt porušenia povinnosti podľa § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ.z., závery vyslovené v predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je možné vzťahovať na\nprejednávanú vec, nakoľko právna vec riešená v rozhodnutí sp. zn. 8Sž/1/2016 sa týka skutkovo\nodlišnej situácie. V danom prípade Rada posudzovala reklamu na produkt, spadajúci do kategórie vína,\nvo vzťahu ku ktorému je príslušná právna úprava odlišná, čo sa stanovenia časového úseku zákazu\nvysielania týka. V predmetnej veci bol tiež vysielateľ za porušenie povinnosti podľa § 33 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z.z. sankcionovaný po uplynutí obdobia 11 rokov.\n51. Správny súd neprisvedčil ani námietke, že podľa zákona č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách je\nčasová opona vysielania reklamy na alkohol o 20 hod., nakoľko v prejednávanej veci bola reklama na\nalkoholický nápoj odvysielaná pred týmto časom.\n52. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o zníženie pokuty uloženej právnym predchodcom žalovaného správny\nsúd konštatuje, že s ohľadom na vyššie uvedené závery, ani ak by žalobca žiadal o uplatnenie sankčnej\nmoderácie podľa § 198 SSP, nebol by dôvod takejto žiadosti vyhovieť. Najmä však správny súd dáva do\npozornosti, že žalobca o uvedené žiadal v zmysle § 192 SSP, ktorý zakotvuje úpravu inštitútu peňažnej\nmoderácie. V prípade ak by sa žalobca chcel vo vzťahu k uloženej pokute za spáchaný správny delikt\núspešne domáhať jej zníženia, je nevyhnutné žiadať o uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa §\n198 SSP, spočívajúcej v tom, že v rámci správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy výrok o vine za spáchaný priestupok, iný správny delikt alebo iné podobné\nprotiprávne konanie zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok o sankcii.\nŽalobca však výslovne poukázal na ustanovenie § 192 SSP, teda inštitút peňažnej moderácie, podstatou\nktorého je rozhodovanie správneho súdu o znížení peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody.\nZ toho vyplýva, že správny súd takto môže rozhodnúť, len ak predmetom prieskumu je rozhodnutie alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy, ktoré sa týkalo stanovenia povinnosti uhradiť peňažné plnenie alebo\npeňažnú náhradu škody. Pri peňažnom plnení teda nesmie ísť o plnenie majúce povahu sankcie v rámci\nsprávneho trestania (§ 194 ods. 1 SSP), vo vzťahu ku ktorému je daný osobitný režim preskúmavania\nzákonnosti (§ 194 až 198 SSP).\n53. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli\nspôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery právneho predchodcu žalovaného uvedené v napadnutom\nrozhodnutí.\n54. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného postupoval\nv sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok), správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (§ 47 správneho\nporiadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd\nžalobu žalobcu zamietol podľa\n§ 190 SSP ako nedôvodnú.\n55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania.\n\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}