{"guid": "06ffb948-2a17-455f-9a26-9b604daf403e:373be4a2-92c7-4b2e-b07c-2287781adcfd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200171.2", "spisova_znacka": "BA-1S/16/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/16/2019 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2024, sp. zn. BA-1S/16/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200171.2", "identifikacne_cislo": "1019200171", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Rudinská", "sudca_id": 1007, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-rudinska-1007", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/442/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 442/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/442/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/442/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 442/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/442/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/488", "nazov": "zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/488", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/488-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/442#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/373be4a2-92c7-4b2e-b07c-2287781adcfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200171.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200171.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200171.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/16/2019\n1019200171\n29. 10. 2024\nJUDr. Ivana Rudinská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200171.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX A. E. B., právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát,\nso sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30 792 215, proti žalovanej: Komora veterinárnych\nlekárov Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, právne zastúpená: Erben\n& Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25/2012/Pr zo dňa 22.11.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 25/2012/Pr zo dňa 22.11.2018 a vec vracia žalovanej\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Predseda Dozornej komisie Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „Dozorná\nkomisia“) podaním č. 25/2012 DK zo dňa 07.12.2012 podal návrh na začatie disciplinárneho\nkonania proti žalobcovi z dôvodu, že vykonal súkromné veterinárne činnosti odborne (správne zrejme\n„neodborne“ – poznámka správneho súdu), keďže dňa 17.08.2012 pri psovi F. G. H. spôsobil pri toalete\nparaanálnych žliaz tržnú ranu na ľavej strane konečníka a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej\nveterinárnej činnosti. Žalobca tým ako člen Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, t. j.\nžalovanej (ďalej len „člen žalovanej“), porušil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona\nč. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromných veterinárnych\nlekároch“), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona o súkromných\nveterinárnych lekároch.\n2. Žalovaná rozhodnutím č. 25/2012 DS zo dňa 01.07.2013 uznala podľa § 3 písm. d) siedmej\nčasti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len\n„Disciplinárny poriadok“) žalobcu za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. c) zákona o súkromných\nveterinárnych lekároch preto, že ako člen žalovanej dňa 17.08.2012 pri psovi F. G. H. neviedol evidenciu\no vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21\nods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch. Za to mu žalovaná uložila disciplinárne opatrenie\npodľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. a) prvej časti\n\nDisciplinárneho poriadku, a to písomné napomenutie. Vo zvyšnej časti žalovaná žalobcu spod návrhu\noslobodila.\n3. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 25/2012/Pr zo dňa 06.09.2013 zrušila svoje\nrozhodnutie č. 25/2012 DS zo dňa 01.07.2013. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaná konštatovala,\nže vo veci bolo vykonané pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, hoci na to neboli splnené podmienky,\na že preto bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a\nrozhodnutie.\n4. Žalovaná rozhodnutím č. 25/2012 DS zo dňa 14.05.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nuznala podľa § 3 písm. d) siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalobcu za vinného pre porušenie §\n9 ods. 2 písm. a) a c) zákona o súkromných veterinárnych lekároch v spojení s § 3 písm. a) prvej časti\nEtického a profesného poriadku Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „Etický\na profesný poriadok“) preto, že ako člen žalovanej dňa 17.08.2012 pri psovi F. G. H. neviedol evidenciu\no vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti a poprel vykonanie týchto súkromných veterinárnych\nčinností, čím pri výkone svojho povolania nekonal čestne, t.j. v rozpore so zásadami etiky, ktoré\nvydala žalovaná, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona o súkromných\nveterinárnych lekároch. Za to mu žalovaná uložila disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. a)\nzákona o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. a) prvej časti Disciplinárneho poriadku, a to\npísomné napomenutie. Vo zvyšnej časti žalovaná žalobcu spod návrhu oslobodila. V odôvodnení tohto\nrozhodnutia žalovaná konštatovala, že z vykonaných dôkazov mala za preukázané, že žalobca neviedol\nevidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, keďže je nepochybné, že dňa 17.08.2012\nvykonal toaletu análnych žliaz u psa F. G. H. a evidenciu o výkone týchto súkromných veterinárnych\nčinností na výzvu člena Dozornej komisie a ani v disciplinárnom konaní nepredložil. Žalovaná žalobcu\nspod časti návrhu týkajúcej sa spôsobenia tržnej rany na ľavej strane konečníka psa F. G. H. oslobodila\nz dôvodu, že v konaní síce bola preukázaná rana pri konečníku zvieraťa, ale nebola ustálená príčina\njej vzniku.\n5. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 25/2012/Pr zo dňa 11.09.2014 podľa § 22 ods. 4\nzákona o súkromných veterinárnych lekároch a podľa § 8 a § 9 deviatej časti Disciplinárneho poriadku\nprvostupňové rozhodnutie ako vecne správe potvrdila. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaná\nkonštatovala, že v čase jej rozhodovania malo Prezídium Komory veterinárnych lekárov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Prezídium“) zákonom požadovaný počet členov, a že Prezídium rozhodovalo\nv zmysle § 7 druhej časti Rokovacieho poriadku E. I. veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Rokovací poriadok“). Námietku žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred žalovanou, keďže\npojednávanie sa uskutočnilo bez jeho prítomnosti, žalovaná nepovažovala za dôvodnú. Žalobca sa totiž\nna pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia z vážnych dôvodov aj napriek riadnemu upovedomeniu.\nŽalovaná sa nestotožnila ani s námietkou žalobcu, že skutok sa nestal.\n6. V nadväznosti na správnu žalobu žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/209/2014 zo\ndňa 13.09.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 25/2012/Pr zo dňa 11.09.2014 a vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení tohto rozsudku Krajský súd v Trnave konštatoval, že Prezídium nerozhodovalo\nv zákonnom zložení, teda v potrebnom počte členov, a že preto bolo potrebné žalobou napadnuté\nrozhodnutie zrušiť.\n7. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaná rozhodnutím č. 25/2012/Pr zo dňa 22.11.2018 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 22 ods. 4 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a podľa\n§ 8 a § 9 deviatej časti Disciplinárneho poriadku prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne\npotvrdila. Námietku žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred žalovanou, keďže pojednávanie sa\nuskutočnilo bez jeho prítomnosti, žalovaná nepovažovala za dôvodnú. Žalobca sa totiž na pojednávanie\nnedostavil bez ospravedlnenia z vážnych dôvodov aj napriek riadnemu upovedomeniu. V otázke kolízie\ndvoch súdnych pojednávaní a dopadu tejto kolízie na procesné práva účastníka konania žalovaná\npoukázala na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. I. ÚS\n68/1998 zo dňa 13.01.1999 a v uznesení sp. zn. III. ÚS 94/2005 zo dňa 30.03.2005. Žalovaná sa\nnestotožnila ani s námietkou žalobcu, že skutok sa nestal. Žalovaná považovala opakované vyhýbanie\nsa žalobcu účasti na pojednávaní v rámci disciplinárneho konania ako aj konfrontácii s F. G. H. za jeden\nz hlavných dôkazov toho, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený v prvostupňovom konaní.\n\nII.\nŽaloba\n8. Žalobou zo dňa 04.02.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\npričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nžalovanej na ďalšie konanie a aby mu priznal právo na náhradu trov konania.\n9. Po zhrnutí priebehu disciplinárneho konania, v rámci ktorého bolo vydané prvostupňové rozhodnutie\nako aj napadnuté rozhodnutie, žalobca namietol, že prvostupňové rozhodnutie vykazuje vadu v zmysle\n§ 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), t. j. vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ žalovaná žalobcu uznala\nza vinného za to, že neviedol evidenciu o veterinárnych úkonoch, ale spod obvinenia o neodbornom\nzásahu ho oslobodila, a to z dôvodu, že nebola preukázaná príčina vzniku rany na konečníku psa F.\nG. H., jej rozhodnutie vykazovalo znaky zjavného logického rozporu. Ako vyplývalo z podnetu F. G.\nH. z 20.11.2012, perforáciu análnej žliazky mal spôsobiť žalobca pri rutinnom zákroku vyprázdnenia\nanálnych žliazok, t.j. podľa tvrdenia F. G. H. mala byť perforácia análnej žliazky v príčinnej súvislosti\ns veterinárnym úkonom žalobcu. Namieste bola otázka, že ak teda nebola preukázaná príčina vzniku\nrany na konečníku, ako mohlo byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca predmetný\nveterinárny úkon vôbec uskutočnil, keď F. G. H. predmetný veterinárny úkon spájal s poranením svojho\npsa. Potom bol jediným logickým vyústením dokazovania záver, že nebolo preukázané, že žalobca urobil\nveterinárny úkon, ku ktorému sa vzťahovala evidenčná povinnosť.\n10. Ak žalovaná tvrdila, že žalobca sa nechcel konfrontovať s F. G. H., tak toto tvrdenie bolo účelové.\nNa nariadené ústne pojednávanie totiž žalobca chcel prísť, ale v sprievode svojho právneho zástupcu,\npričom ten požiadal z dôležitých dôvodov o odročenie ústneho pojednávania. Tejto žiadosti o odročenie\nústneho pojednávania však vyhovené nebolo, keďže kolízia pojednávaní sama osebe nie je dôvodom\nna odročenie. V predmetnej veci ale išlo o kolíziu pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa\na reštančnej súdnej veci na Okresnom súde Senica. Právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že\ntoho času nezamestnával žiadneho koncipienta a ani nebolo možné získať substitúta z radov advokátov,\npričom v obidvoch konaniach klienti trvali na jeho osobnej účasti. Teda sa nejednalo bez všetkého iba\no kolíziu pojednávaní. Ústne pojednávanie v rámci prvostupňového konania sa napokon uskutočnilo\nbez prítomnosti žalobcu, aj keď celý skutkový stav spočíval iba na tvrdení F. G. H.. V takomto prípade\njednoznačne išlo o nedostatočne zistený skutkový stav zo strany žalovanej.\n11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádzalo, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie\nbez ospravedlnenia z vážnych dôvodov, pričom ďalej sa v tom istom odseku uvádzalo, že kolízia\ndvoch pojednávaní nebola akceptovateľným predpokladom uznania dôležitého dôvodu na odročenie\nvytýčeného pojednávania. Z uvedeného nebolo zrejmé, či žalobca svoju účasť neospravedlnil alebo\nju ospravedlnil, ale jeho ospravedlnenie nebolo akceptované. V zmysle § 1 písm. g) piatej časti\nDisciplinárneho poriadku disciplinárne obvinený má právo dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní\nadvokátom, o čom musí byť disciplinárny senát žalovanej upovedomený. Z administratívneho spisu\nby malo byť zrejmé, že za žalobcu konal jeho právny zástupca, ktorý však ohľadom svojej účasti\nna pojednávaní viedol so žalovanou korešpondenciu, kde jej vysvetľoval dôležité dôvody, prečo sa\nnemôže zúčastniť na pojednávaní vytýčenom na deň 14.05.2014 o 14,00 hod. Tvrdenie žalovanej,\nže žalobca svoju neúčasť neospravedlnil, bolo vyslovene zmätočné. Čo sa týka výroku napadnutého\nrozhodnutia, nebolo zrejmé, prečo boli uvedené dve odvolania, keď by sa malo konať len o jednom\nodvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, ktoré odvolanie žalovaná považovala\nza relevantné a ako sa vysporiadala s argumentami uvedenými v podaní, ktoré považovala za odvolanie.\nVzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm. d)\nSSP.\n12. Po zrušení rozhodnutia žalovanej č. 25/2012/Pr zo dňa 11.09.2014 rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 a vrátení veci na ďalšie konanie žalobca nemal\nmožnosť vyjadriť sa k dôležitému podkladu, ktorým bol práve tento rozsudok Krajského súdu v Trnave.\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí interpretovala predmetný rozsudok s tým, že okrem nezákonného\nobsadenia Prezídia jej nebolo nič vytknuté. S týmto názorom sa žalobca nemohol stotožniť, keďže\nKrajský súd v Trnave sa výslovne sústredil iba na riešenie otázky nezákonného obsadenia Prezídia,\nktoré rozhodovalo o odvolaní žalobcu. K iným otázkam sa v odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd\n\nv Trnave vôbec nevyjadroval. Žalobcovi tým bolo opätovne odňaté jeho procesné právo vyjadriť sa\nk všetkým podkladom, na základe ktorých rozhodla žalovaná. V konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, teda došlo k podstatnému porušeniu ustanovení upravujúcich toto konanie v zmysle § 191\nods. 1 písm. g) SSP.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej\n13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 06.03.2019 konštatujúc, že žaloba a argumenty\nv nej obsiahnuté boli tendenčné a nedôvodné. V žalobe nebol uvedený jediný hmotnoprávny argument\na konkrétny dôvod podložený zodpovedajúcimi listinnými dôkazmi, ktorý by preukazoval žalobcom\nuvádzané tvrdenia a odôvodňoval rozhodnutie súdu ním navrhovaným spôsobom.\n14. Súd v rámci správneho súdneho konania nie je súdom skutkovým. To znamená, že má skúmať súlad\nsprávneho rozhodnutia s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.\n15. Pokiaľ žalobca namieta, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca predmetný\nveterinárny úkon vôbec uskutočnil, je potrebné uviesť, že tento argument žalobca v prvej správnej žalobe\nvôbec neuviedol a Krajský súd v Trnave v prvom správnom súdnom konaní o tejto jeho námietke vôbec\nnerozhodoval. Hoci zákon v tomto prípade nevylučuje preskúmanie celého administratívneho konania,\núčelnosť tohto argumentu je zrejmá. Okrem toho je tento argument úplne absurdný, najmä ak táto\nskutočnosť bola dostatočne podrobne zistená a preukázaná ako prvostupňovým rozhodnutím, tak aj\nprvým rozhodnutím o opravnom prostriedku proti nemu. Táto skutočnosť neunikla ani Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn. 7Sžo/43/2016 zo dňa 14.12.2017.\n16. Dôvodom, pre ktorý žalovaná neumožnila odročenie pojednávania, bolo, že na pojednávanie boli\npredvolaní viacerí svedkovia, bola zabezpečená a potvrdená účasť všetkých členov disciplinárneho\nsenátu, člena Dozornej komisie a odročenie pojednávania by predstavovalo záťaž a zásah do ich\nprogramu. Okrem toho, ako bolo uvedené v samotnom vyrozumení právneho zástupcu žalobcu, v zmysle\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.01.1999 sama kolízia\ndvoch pojednávaní toho istého účastníka, resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych\nsúdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Aj napriek tomu, že v tomto\nprípade išlo o správne konanie, analogicky možno použiť judikáty zo súdneho konania. Právny zástupca\nžalobcu ako advokát, sa mal v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov dať zastúpiť iným advokátom alebo advokátskym koncipientom. Nič mu nebránilo ustanoviť\nza seba substitúta na jedno alebo druhé pojednávanie.\n17. Disciplinárny senát prihliadol aj na to, že predvolanie na disciplinárne pojednávanie právny zástupca\nžalobcu prevzal podstatne skôr, než mu bolo doručené predvolanie na kolidujúce pojednávanie pred\nOkresným súdom Senica. Preto už aj pri použití princípu poradia bolo na mieste, aby sa ospravedlnil\nz pojednávania pred Okresným súdom Senica.\n18. Na disciplinárne konanie sa aplikovali prioritne ustanovenia Disciplinárneho poriadku a až následne,\nak v nich nejaká úprava chýbala, sa použili ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa Disciplinárneho poriadku pojednávanie sa\nmôže konať aj bez prítomnosti disciplinárne obvineného, ak s tým súhlasí, alebo ak sa na pojednávanie\nnedostaví bez ospravedlnenia z vážnych dôvodov napriek riadnemu upovedomeniu. Z uvedeného bolo\nmožné vyvodiť, že vážne dôvody museli existovať na strane disciplinárne obvineného, nie na strane\njeho právneho zástupcu. Ak právny zástupca žalobcu mal kolíziu termínov, mal požiadať niektorého\nz kolegov, prípadne Slovenskú advokátsku komoru o pridelenie zástupcu ad hoc. V neposlednom\nrade sa pojednávania pred žalovanou nezúčastnil ani žalobca, hoci mal možnosť a mohol svoje práva\ndostatočným spôsobom hájiť. Bez uvedenia dôvodu sa však pojednávania nezúčastnil.\n19. Žalobca účelovo vytrhával z kontextu ustanovenia príslušného predpisu a rovnako účelovo zamieňal\npojmy „žalobca“ a „právny zástupca žalobcu“ a ich oprávnenia. Opomenul si však uvedomiť, že bolo\njeho právom (nie povinnosťou) dať sa zastúpiť, a že kolíziu termínov pojednávaní mal právny zástupca\nžalobcu a nie sám žalobca. Žalobcovi preto nič nebránilo, aby sa pojednávania pred žalovanou zúčastnil.\n\nPokiaľ sa žalobca pojednávania pred žalovanou nezúčastnil, sám sa obral o možnosť hájiť svoje záujmy\na preukázať opak obvinenia.\n20. V neposlednom rade bolo potrebné uviesť, že to bol práve žalobca, ktorý ako disciplinárne obvinený\nv disciplinárnom konaní listové zásielky nepreberal, preberal po lehote alebo na posledný deň lehoty,\nresp. ktorý spôsoboval neprimerané prieťahy v konaní, a kvôli ktorému boli pojednávania v tejto veci\nopakovane odkladané a presúvané.\n21. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018, bolo potrebné uviesť, že z § 191 ods. 1 písm. g) SSP ani z iného\nustanovenia SSP nevyplývala povinnosť žalobcu vyjadriť sa k zrušujúcemu rozsudku. Okrem toho\nžalobca bol v prvom správnom súdnom konaní zastúpený advokátom a ten mal povinnosť svojho klienta\no písomnostiach informovať, čo si aj nepochybne splnil. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 bol žalobcovi nepochybne známy, pričom tento rozsudok žiadnej zo\nstrán nedával akýkoľvek priestor na diskusiu. Vzhľadom na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť bola\nžalovaná povinná tento rozsudok rešpektovať, čo aj urobila.\n22. Prvé rozhodnutie o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zrušené. Konanie\npred žalovanou sa tak obnovilo a žalovaná mala povinnosť konanie zákonným spôsobom ukončiť.\nKrajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 nezrušil prvostupňové\nrozhodnutie, ale iba rozhodnutie o opravnom prostriedku proti nemu. V nadväznosti na rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 bola žalovaná povinná opätovne\nrozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže skutkový a právny stav sa od\nvydania prvostupňového rozhodnutia nezmenil, a keďže jediná vada vytýkaná žalovanej v rozsudku\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 spočívala v nesprávnom obsadení\nPrezídia, žalovaná už v správnom zložení Prezídia prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\n23. Všetky argumenty žalobcu svedčili o jeho snahe za každú cenu nájsť dôvod na žalobu a vtiahnuť\nžalovanú do ďalšieho zo súdnych sporov. Žalovaná neupierala žalobcovi jeho procesné práva a ani\nhmotnoprávne práva, avšak bolo zrejmé, že žalobca iba hľadal možnosti a dôvody na podanie žaloby.\nV tomto kontexte žalovaná ponechala na zváženie súdu postup podľa § 28 SSP a odmietnutie žaloby\nz dôvodu jej šikanózneho charakteru.\nIV.\nReplika\n24. Žalobca v replike zo dňa 26.03.2019 konštatoval, že ak by aj skutočne neuviedol argument\no nedostatočnom zistení skutkového stavu v prvej správnej žalobe, tak to nemalo žiadny význam pre\ntoto konanie. Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok s prvostupňovým konaním, a teda\núčastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať\ndôkazy. Ako vyplývalo z administratívneho spisu, žalobca od začiatku tvrdil, že veterinárny úkon na psovi\nF. G. H. nevykonal a toto tvrdil aj v podanom odvolaní.\n25. Žalobca zotrval na tom, že pri ospravedlnení sa právneho zástupcu z termínu pojednávania pred\nDisciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky\nnešlo iba o kolíziu pojednávaní, ale právny zástupca žalobcu vyčerpávajúco vysvetlil, že v tom čase\nnezamestnával žiadneho koncipienta a pri pojednávaní na Okresnom súde Senica sa jednalo o spor so\nzávažnými hospodárskymi následkami pre klienta, ktorý bol reštančnou vecou, pričom nebolo možné\nzabezpečiť ani substitúta z radov advokátov. Ďalšou závažnou skutočnosťou bolo to, že v prípade\nžalobcu sa nejednalo o kolíziu pojednávaní na rozdielnych súdoch, ale o kolíziu disciplinárneho\npojednávania orgánu záujmovej samosprávy a kolíziu súdneho pojednávania, čo však nebolo absolútne\nzohľadnené a došlo k rozhodnutiu v jeho neprítomnosti. Ak žalovaná argumentovala, že s uvedenou\nnámietkou sa zaoberal Krajský súd v Trnave v odôvodnení rozsudku sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa\n13.09.2018, tak to bolo absolútne irelevantné, keďže v novom rozhodnutí, ktoré sa stalo právoplatným,\nsa Krajský súd v Trnave zaoberal len nezákonnosťou obsadenia Prezídia.\n26. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí opakovane poukazovala na odôvodnenie právoplatného\nrozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018, pričom z jej argumentácie\n\nvyplývalo, že z tohto rozsudku nadobudla presvedčenie, že okrem nezákonného obsadenia Prezídia\nbolo všetko v poriadku. K tomuto mal dostať možnosť vyjadriť sa aj žalobca. Keďže ale žalobca túto\nmožnosť nedostal, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanou v zmysle § 191\nods. 1 písm. g) SSP.\n27. Žalovaná opätovne rozhodla po viac ako piatich rokoch po vydaní prvostupňového rozhodnutia,\npričom žalobcovi nedala možnosť navrhnúť nové dokazovanie, vyjadriť sa k podkladom, resp. vzniesť\nnámietku zaujatosti. Reagovať na túto argumentáciu by sa dalo ad absurdum aj tým, že ak teda nedošlo\nk žiadnym zmenám od pôvodného rozhodnutia, prečo nerozhodla v lehote 3 mesiacov od podania\nodvolania, ako to bolo uvedené v jej stanovách.\nV.\nDuplika\n28. Žalovaná v duplike zo dňa 24.10.2023 konštatovala, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 bolo zrušené iba prvé rozhodnutie o opravnom prostriedku proti\nprvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňové rozhodnutie však zostalo nedotknuté. Vec sa teda vrátila\ndo štádia odvolacieho konania, teda do štádia rozhodovania Prezídia. V tomto štádiu už žalobca nemal\nmožnosť odvolanie akokoľvek dopĺňať, meniť alebo upravovať. Prezídium sa mohlo zaoberať jedine jeho\nodvolaním v podobe, v akej bolo podané.\n29. Pred rozhodnutím Prezídia sa na veci nič nezmenilo skutkovo ani právne. Nebolo preto možné\nprijať argumentáciu žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pred žalovanou. Žalovaná sa\nv disciplinárnom konaní ako aj v odvolacom konaní dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými\nnámietkami žalobcu. Skutkový stav bol dostatočne zistený a správny orgán sa s ním dostatočne\nvysporiadal.\n30. Žalobca neuviedol, že prečo jeho právny zástupca neuplatnil pri kolízii termínov pojednávaní princíp\nporadia, a prečo sa neospravedlnil z pojednávania pred Okresným súdom Senica. Žalobca a jeho právny\nzástupca si sami zobrali možnosť konať, nemôžu preto teraz vinu hľadať u žalovanej.\n31. Vzhľadom na rozhodnutie súdu, ktoré bolo právoplatné, nebolo napadnuté kasačnou sťažnosťou\na s prihliadnutím k povinnosti všetkých dotknutých osôb rešpektovať súdne rozhodnutia, nebolo zrejmé,\nz akého dôvodu by mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa v odvolacom konaní k rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018. Akákoľvek diskusia, polemika alebo (hoc aj\nodlišné) názory na tento rozsudok by na rozhodnutí Prezídia nič nezmenili, najmä ak išlo o rozhodnutie\niného orgánu a Prezídium bolo názorom Krajského súdu v Trnave viazané.\n32. Ani keby žalovaná chcela, nemala by ako žalobcovi vyhovieť a pripustiť mu opravu/doplnenie\nodvolania alebo argumentácie v odvolaní. Prezídium v rámci odvolacieho konania totiž preskúmava\nzákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým\nodvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prezídium preto\nprejednávalo iba odvolanie v jeho podobe, v akom ho podal žalobca.\n33. K argumentu žalobcu o rozhodnutí po viac ako piatich rokoch žalovaná odkázala na administratívny\nspis a z neho vyplývajúci spôsob (ne)komunikácie žalobcu v predmetnom konaní, resp. spôsob\n(ne)preberania zásielok žalobcom. Uvedené veľa napovedalo o tom, prečo predmetné konanie trvalo tak\ndlho. Žalovaná musela po procesnej stránke konanie ukončiť a vo veci rozhodnúť. Vydanie rozhodnutia\npo zákonnej lehote ešte nespôsobovalo jeho nezákonnosť.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n34. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od\n01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave\na Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\n\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/16/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn. BA-1S/16/2019.\n35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 29.10.2024.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n36. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona o súkromných veterinárnych lekároch, súkromný veterinárny\nlekár súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný\nvykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora, a\nviesť evidenciu o vykonávaní súkromných veterinárnych činností.\n37. Podľa § 21 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, disciplinárnym previnením člena\nkomory je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného\nveterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.\n38. Podľa § 21 ods. 2 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, za porušenie povinností uvedených\nv § 9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré\nz týchto disciplinárnych opatrení:\na) písomné napomenutie,\nb) pokutu až do výšky 30 000 Sk,\nc) vyčiarknutie z registra až na dobu päť rokov.\n39. Podľa § 21 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru\nzavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť.\n40. Podľa § 22 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o uložení disciplinárneho opatrenia\nrozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie.\nNávrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení\npovinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.\n41. Podľa § 22 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, proti rozhodnutiu disciplinárneho\nsenátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok.\n42. Podľa § 22 ods. 4 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o odvolaní rozhoduje\nprezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec\ndisciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný.\n43. Podľa § 23 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, na konanie podľa tohto zákona sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovanej vo\nveci disciplinárneho konania. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu\nbolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia\n\na prvostupňového rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, postupovala\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n45. Z prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutia\nžalovanej“) je zrejmé, že z hľadiska ustálenia skutkového stavu žalovaná považovala za podstatné\nvýpovede, resp. vyjadrenia F. G. H.. Žalovaná tiež prihliadla na čestné prehlásenie F. J. H. a lekárske\nsprávy A. A. E.. Z rozhodnutí žalovanej a z predloženého administratívneho spisu je pritom tiež zrejmé, že\npodstatným a v zásade jediným priamym dôkazom boli výpovede, resp. vyjadrenia F. G. H., t. j. majiteľa\npsa, u ktorého mal žalobca spôsobiť pri toalete paraanálnych žliaz tržnú ranu na ľavej strane konečníka,\nkeďže žalobca spáchanie skutku, ktorý sa mu v návrhu na začatie disciplinárneho konania kladie za vinu,\npoprel (i), keďže čestné prehlásenie F. J. H. je „iba“ nepriamym dôkazom, pretože z neho vyplýva, že F.\nJ. H. nebola prítomná v ambulancii žalobcu v čase, keď malo dôjsť k predmetnej toalete paraanálnych\nžliaz ich psa, resp. psa F. G. H. (ii), a keďže aj lekárske správy a vyjadrenia iných veterinárnych lekárov\npotvrdzujú „iba“ existenciu poranenia u psa F. G. H. (iii). Inými slovami, v preskúmavanej právnej veci\nišlo o dôkaznú situáciu, pri ktorej v disciplinárnom konaní existoval jediný priamo usvedčujúci dôkaz.\n46. Dôkazná situácia, pri ktorej v disciplinárnom konaní existuje iba jediný priamo usvedčujúci dôkaz,\npredstavuje typický prípad situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“. Takáto dôkazná situácia je z poznávacieho\nhľadiska neľahká a obsahuje v sebe riziko možných chýb a omylov.\n47. V prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“ je orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej\nzodpovednosti povinný dôkladne posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacích výpovedí,\nresp. vyjadrení a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri ich hodnotení a vyvodzovaní\nskutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie neviny. V takejto situácii orgán\npríslušný na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti nemôže opomenúť prihliadnuť na to, či u svedka,\nktorého výpoveď stojí proti výpovedi disciplinárne obvineného, objektívne existuje pochybnosť o jeho\nnezainteresovanosti na výsledku disciplinárneho konania.\n48. V prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“ je oproti ostatným situáciám potrebné klásť na\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu príslušného na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti zvýšené\nnároky, a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti tento orgán vzal za preukázané,\no ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných\ndôkazov. Orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti tak musí dostatočným a rozumným\nodôvodnením vysvetliť, prečo prisvedčil jednému tvrdeniu a druhému nie. V praxi nemožno vylúčiť\nprípady, kedy by aj v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“ orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej\nzodpovednosti prisvedčil jednému z protichodne tvrdiacich subjektov bez konštatovania, že sa vec\nnachádza v stave dôkaznej núdze. Malo by však potom ísť len o celkom výnimočné situácie, napríklad\npokiaľ by tvrdenie jednej strany dávala logický zmysel, kým protichodné tvrdenie druhej stany sa\nzjavne reálne nemohlo stať. Aj v týchto prípadoch ale musí orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej\nzodpovednosti starostlivo zvážiť všetky okolnosti prípadu, pohnútky vypovedajúcich subjektov a svoje\nrozhodnutie odôvodniť so zvýšenou mierou vysvetľovania svojich myšlienkových pochodov, ktoré ho\nviedli k tomu, že prisvedčil tvrdeniu jednej strany.\n49. Vinu disciplinárne obvineného teda možno konštatovať aj v prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“.\nAk má ale slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu disciplinárne obvineného,\nbez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,\npresvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.\nPopritom nemožno opomenúť, že orgán príslušný na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti musí\nvenovať zvýšenú pozornosť dôslednému zisteniu skutkového stavu a svoje úvahy pri hodnotení dôkazov\na ustálení skutkového stavu dôkladne odôvodniť.\n50. Z hľadiska uvedených zásad bolo potrebné vychádzať v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov\naj v preskúmavanej právnej veci.\n51. Ako to už bolo uvedené, podstatným a v zásade jediným priamym dôkazom boli výpovede, resp.\nvyjadrenia F. G. H., t. j. majiteľa psa, u ktorého mal žalobca spôsobiť pri toalete paraanálnych žliaz tržnú\nranu na ľavej strane konečníka. Napriek tomu, že tieto výpovede, resp. vyjadrenia predstavovali v situácii\n„tvrdenia proti tvrdeniu“ podstatný a v zásade jediný priamy dôkaz, žalovaná nijako neodôvodnila,\n\nči a ak áno, ako sa vysporiadala s otázkou, či u F. G. H. ako svedka, ktorého výpoveď stála\nproti vyjadreniu žalobcu, objektívne existuje pochybnosť o jeho nezainteresovanosti na výsledku\ndisciplinárneho konania. Obsah administratívneho spisu pritom nasvedčuje tomu, že a priori nemožno\nvylúčiť záujem F. G. H. na výsledku disciplinárneho konania, keď práve F. G. H. inicioval začatie\ndisciplinárneho konania v preskúmavanej právnej veci, a to svojím podnetom zo dňa 20.11.2012.\nSprávny súd tak nemohol preskúmať úvahy žalovanej o tom, či u F. G. H. ako svedka, ktorého výpoveď\nstála proti vyjadreniu žalobcu, objektívne existuje pochybnosť o jeho nezainteresovanosti na výsledku\ndisciplinárneho konania. Správny súd si uvedomuje, že v tomto smere žalobca explicitne nenamietal\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia. Napriek tomu bolo\npotrebné poukázať na absenciu úvah žalovanej v naznačenom smere v súvislosti s námietkou žalobcu\no nedostatočnom zistení skutkového stavu, keď v tomto smere mala nepochybne relevanciu otázka\nhodnovernosti výpovedí, resp. vyjadrení F. G. H.. Miera hodnovernosti výpovedí, resp. vyjadrení F. G.\nH. sa totiž nevyhnutne musela premietnuť do rozsahu dokazovania, a teda aj do zisťovania skutkového\nstavu.\n52. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôveryhodnosť tvrdení F. G. H. žalovaná ustálila\nv zhodnosti jeho opakovaných tvrdení o toalete análnych žliaz jeho psa u žalobcu. Pokiaľ ale ide\no písomnosti F. G. H., a to podnet na zahájenie disciplinárneho konania zo dňa 20.11.2012 a výzvu\nna zaplatenie vzniknutej škody – posledný pokus o zmier zo dňa 29.10.2012, nemožno nad akúkoľvek\nrozumnú pochybnosť vylúčiť, že zhodnosť tvrdení uvádzaných v týchto písomnostiach je výsledkom\npoužitia skoršej písomnosti pri písaní následnej písomnosti. Pokiaľ ide o zhodnosť tvrdenia F. G. H.\nna pojednávaniach dňa 01.07.2013, 21.01.2014 (správne však dňa 23.01.2014 – poznámka správneho\nsúdu) a 14.05.2014, správny súd uvádza, že podstatná časť výpovede F. G. H. zo dňa 14.05.2014\npredstavuje citáciu jeho výpovede zo dňa 01.07.2013 a zo dňa 23.01.2014. Nie je zrejmé, či F.\nG. H. na pojednávaní dňa 14.05.2014 zopakoval vlastnými slovami skutočnosti ním uvádzané na\npojednávaní dňa 01.07.2013 a dňa 23.01.2014 alebo či sa vyjadril tak, že sa pridržiava svojich\npredchádzajúcich vyjadrení, pričom ich obsah bol „vložený“ zo zápisníc z pojednávaní dňa 01.07.2013\na dňa 23.01.2014. Napokon zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.01.2014 vyplýva, že F. G. H. sa vyjadril\ntak, že sa pridržiava svojej výpovede zo dňa 01.07.2013, pričom zároveň predložil čestné prehlásenie\nsvojej manželky F. J. H. a uviedol v stručnosti niektoré informácie týkajúce sa ošetrenia v Martine\na Bratislave. Ustálenie dôveryhodnosti tvrdení F. G. H. z dôvodov uvádzaných žalovanou tak nemá oporu\nv administratívnom spise.\n53. Výpovede F. G. H. podľa žalovanej potvrdili čestné prehlásenie F. J. H. a anamnézy lekárskych\nspráv zo dňa 28.08.2012 a 01.09.2012. V nadväznosti na tento záver žalovanej je však potrebné uviesť,\nže tak čestné prehlásenie F. J. H. ako aj anamnézy lekárskych správ zo dňa 28.08.2012 a 01.09.2012\npredstavujú „iba“ nepriame dôkazy. Z čestného prehlásenia F. J. H. je totiž zrejmé, že F. J. H. nebola\nprítomná v ambulancii žalobcu v čase, keď malo dôjsť k predmetnej toalete paraanálnych žliaz ich psa,\nresp. psa F. G. H.. Pokiaľ ide o anamnézy lekárskych správ zo dňa 28.08.2012 a 01.09.2012, tieto\nmožno považovať len za dôkaz o zdravotnom stave psa F. G. H. v určitom čase. Anamnézy predmetných\nlekárskych správ nepreukazujú nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť, že žalobca vykonal súkromnú\nveterinárnu činnosť ako ani to, že žalobca vykonal súkromnú veterinárnu činnosť neodborne, a že tým\nspôsobil pri toalete paraanálnych žliaz tržnú ranu na ľavej strane konečníka psa F. G. H..\n54. Pokiaľ ide o konštatovanie žalovanej o nedôveryhodnosti tvrdení žalobcu v prvostupňovom\nrozhodnutí, toto je založené na vyjadrení žalobcu zo dňa 05.12.2012 adresovanom členovi Dozornej\nkomisie, podľa ktorého žalobca nepoznal F. G. H., pričom ten ani určite nemal patriť medzi jeho klientov.\nToto vyjadrenie žalobcu bolo podľa žalovanej nepravdivé, a to vzhľadom na list F. G. H., ktorým ten\nvyzýval žalobcu na náhradu škody, z čoho malo byť zrejmé, že žalobca poznal F. G. H.. Je nesporné,\nže žalobca v predmetnom vyjadrení zo dňa 05.12.2012 skutočne uviedol, že F. G. H. nepoznal, a že\nten ani určite nemal patriť medzi jeho klientov. Takisto je však nesporné, že vo vyjadrení zo dňa\n06.12.2012 bližšie vysvetlil predmetný výrok. Napokon, ak žalovaná v súvislosti so svojím záverom\no nedôveryhodnosti žalobcu poukázala aj na list F. G. H., ktorým ten žalobcu vyzval na náhradu\nškody, z čoho malo byť zrejmé, že ho žalobca poznal, správny súd pripomína, že samotný žalobca\nuž vo vyjadrení zo dňa 06.12.2012 adresovanom členovi Dozornej komisie uviedol, že F. G. H. od\nneho požadoval ako mimosúdne vyrovnanie približne 500,00 eur. Vzhľadom na uvedené nemožno\nstrohé konštatovanie žalobcu zo dňa 05.12.2012 adresované členovi Dozornej komisie, v ktorom\n\nuviedol, že F. G. H. nepozná, a že ten ani určite nemal patriť medzi jeho klientov, považovať za dôkaz\no nedôveryhodnosti jeho tvrdení.\n55. V súvislosti s ustálením skutkového stavu pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalobca vo\nvyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania namietal, že v tomto návrhu sa uvádza tržná rana\nna ľavej strane konečníka psa F. G. H., kým v lekárskej správe z Martina je uvedené vulnus sectum,\nt. j. rana sečná podobná reznej. Touto námietkou sa žalovaná nijako nezaoberala z hľadiska ustálenia\nskutkového stavu. Inými slovami, žalovaná sa vôbec nezaoberala otázkou, či u psa F. G. H. išlo o ranu\ntržnú alebo o ranu sečnú podobnú rane reznej a prípadnými dôsledkami eventuálneho zistenia, že išlo\no ranu sečnú podobnú rane reznej. V tomto smere ani neviedla dokazovanie.\n56. V súvislosti s ustálením skutkového stavu pozornosti správneho súdu taktiež neuniklo, že žalovaná\nvyzvala F. G. H. (zrejme za účelom overenia hodnovernosti jeho výpovede, resp. vyjadrenia) na\nnakreslenie pôdorysu veterinárnej ambulancie žalobcu. F. G. H. síce nakreslil „plán – nákres ambulancie\np. C.“, avšak žalovaná nijako ďalej neskúmala, či tento „plán – nákres“ skutočne zodpovedá pôdorysu\nambulancie žalobcu.\n57. Žalovaná nezisťovala ani to, či žalobca podal trestné oznámenie na F. G. H., hoci z obsahu\nadministratívneho spisu (napr. z vyjadrenia žalobcu k návrhu na začatie disciplinárneho konania)\nvyplýva, že žalobca zvažoval podanie trestného oznámenia na F. G. H. za ohováranie. Správny súd si\nsamozrejme uvedomuje, že podanie trestného oznámenia nemožno považovať za jednoznačný dôkaz\nneviny žalobcu, resp. že nepodanie trestného oznámenia nemožno považovať za jednoznačný dôkaz\nviny žalobcu. Na druhej strane (ne)podanie trestného oznámenia môže v okolnostiach preskúmavanej\nprávnej veci predstavovať určitú indíciu pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti žalobcu.\n58. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že žalovaná nedostatočne zistila\nskutkový stav veci, keď na základe ňou vykonaného dokazovania nie je možné mať spáchanie skutku\nuvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania kladeného za vinu žalobcovi za preukázané nad\nakúkoľvek rozumnú pochybnosť. V prípade situácie „tvrdenia proti tvrdeniu“, akou je aj preskúmavaná\nprávna vec, pritom mala žalovaná venovať osobitnú pozornosť práve zisťovaniu skutkového stavu.\n59. Z administratívneho spisu je zrejmé, že upovedomenie o pojednávaní vytýčenom v rámci\ndisciplinárneho konania na 14.05.2014 o 14:00 s miestom konania v Bratislave bolo žalobcovi doručené\ndňa 29.04.2014 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.04.2014. Z administratívneho spisu je ďalej tiež\nzrejmé, že právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 25.04.2014 požiadal o odročenie predmetného\npojednávania z dôvodu kolízie termínu tohto pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Senica\nvo veci vedenej pod sp. zn. 8Cb 126/2012, v ktorej právny zástupca žalobcu zastupoval stranu sporu.\nK žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žalobcu pripojil predvolanie na pojednávanie\nna Okresnom súde Senica vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cb 126/2012. V nadväznosti na oznámenie\nžalovanej, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, právny zástupca žalobcu podaním zo\ndňa 06.05.2014 oznámil žalovanej, že na jeho účasti na súdnom pojednávaní na Okresnom súde\nSenica trvá jeho klient, a to spoločnosť SLOVAKIA TOP ESTATES, s.r.o., a na jeho účasti na\npojednávaní v rámci disciplinárneho konania trvá aj žalobca. Právny zástupca žalobcu zároveň oznámil\nžalovanej, že nezamestnáva žiadneho koncipienta, a teda vzniknutú kolíziu nemôže riešiť pomocou\nkoncipienta. Napokon právny zástupca žalobcu uviedol, že nebolo v jeho silách zabezpečiť substitúta\nz radov advokátov, ktorý by bol za tak krátky čas schopný naštudovať náročnú obchodnoprávnu\nproblematiku a kvalifikovane zastupovať jeho klienta na pojednávaní. Z rovnakého dôvodu nebolo možné\npodľa právneho zástupcu žalobcu zabezpečiť zastúpenie advokátskym koncipientom alebo substitútom\nz radov advokátov v disciplinárnej veci žalobcu.\n60. Žalobca teda (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) nepochybne požiadal o odročenie\npojednávania vytýčeného v rámci disciplinárneho konania na 14.05.2014 o 14:00 s miestom konania\nv Bratislave. Táto skutočnosť ostatne medzi žalobcom a žalovanou ani nebola sporná. Sporným bolo\nto, či nevyhovením žiadosti žalobcu (urobeného prostredníctvom jeho právneho zástupcu) o odročenie\npredmetného pojednávania (ďalej len „žiadosť o odročenie disciplinárneho pojednávania“) došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n\n61. V nadväznosti na vyššie nastolenú otázku dôsledkov nevyhovenia žiadosti o odročenia\ndisciplinárneho pojednávania správny súd prvotne pripomína, že samotná kolízia pojednávaní zástupcu\nviacerých zastúpených subjektov (ďalej len „zástupca“) v rámci rôznych konaní, či už súdnych alebo\nadministratívnych, nie je bez ďalšieho automaticky dôvodom na odročenie pojednávania. Súd, resp.\norgán verejnej správy nemôže vzhľadom na požiadavku hospodárnosti a efektívnosti (súdneho,\nresp. administratívneho) konania akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie\npojednávaní zástupcu, v ktorej ten uvedie iba informáciu o kolízii pojednávaní. Žiadosť o odročenie\npojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní zástupcu by mohla viesť k odročeniu pojednávania iba\nvo výnimočných prípadoch, ktorých existenciu musí preukázať zástupca, a to v žiadosti o odročenie\npojednávania, prípadne v nadväzujúcom podaní doručenom súdu, resp. orgánu verejnej správy skôr,\nako sa predmetné pojednávanie uskutočnilo. Zástupca by preto v žiadosti o odročenie pojednávania\nmal uviesť, kedy sa dozvedel o kolízii (i), čo bránilo alternatívnemu riešeniu (ii), aké efektívne opatrenia\nprijal na zabezpečenie prejednania veci na tomto pojednávaní (iii) ako aj to, prečo žiada o odročenie\npráve konkrétneho pojednávania a nie kolidujúceho pojednávania (iv). Pokiaľ na účasti zástupcu na\npojednávaní, ktoré žiada odročiť, trvá zastúpený, je potrebné súdu, resp. orgánu verejnej správy tiež\npreukázať, že zastúpený na jeho účasti na tomto pojednávaní trvá odôvodnene. Odôvodnenosť môže\nspočívať najmä v dĺžke prejednávanej veci a vzťahu\nmedzi zástupcom a zastúpeným, citlivosti\nprejednávanej veci, vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným, či osobitnej špecializácii advokáta.\n62. Pri rozhodovaní o žiadosti o odročenie pojednávania nemožno opomenúť, že hoci aj účastník\n(súdneho, resp. administratívneho) konania v tejto žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru,\nže žiadosť je dôvodná, súd, resp. orgán verejnej správy nie je povinný takýto dôvod akceptovať,\nak je vzhľadom na priebeh (súdneho, resp. administratívneho) konania zrejmé, že táto žiadosť bola\nuplatnená predovšetkým na procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodne predlžovať predmetné (súdne,\nresp. administratívne) konanie.\n63. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad a obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že nevyhovením\nžiadosti o odročenie disciplinárneho pojednávania nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nvo veci samej. Žalobca síce (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) uviedol dôvod, pre ktorý žiadal\no odročenie pojednávania, avšak nepredložil plnomocenstvo preukazujúce, že jeho zástupca zastupuje\naj spoločnosť SLOVAKIA TOP ESTATES, s.r.o. Predovšetkým ale v žiadosti o odročenie pojednávania\na ani v podaní žalobcu (urobenom prostredníctvom jeho právneho zástupcu) označenom ako „VEC:\nNevyhovenie žiadosti – odpoveď“ zo dňa 06.05.2014 (ďalej len „podanie zo dňa 06.05.2014“) neboli\nuvedené skutočnosti, resp. okolnosti, na základe ktorých by si žalovaná mohla utvoriť úsudok o tom,\nči žalobca trval na účasti svojho zástupcu na predmetnom disciplinárnom pojednávaní odôvodnene.\nV podaní zo dňa 06.05.2014 je síce uvedené, že zástupca žalobcu nezamestnával žiadneho koncipienta,\navšak nie sú v ňom uvedené okolnosti, prečo sa zástupca žalobcu nemohol dať zastúpiť substitútom\nz radov advokátov v disciplinárnej veci žalobcu. Pokiaľ sa v podaní zo dňa 06.05.2014 uvádza, že „z\nrovnakého dôvodu nie je možné zabezpečiť zastúpenie advokátskym koncipientom alebo advokátom\nv disciplinárnej veci A. B. C.“, správny súd poznamenáva, že toto vyjadrenie vysvetľuje iba nemožnosť\nzastúpenia zástupcu advokátskym koncipientom. Nemožnosť zastúpenia zástupcu substitútom z radov\nadvokátov v právnej veci spoločnosti SLOVAKIA TOP ESTATES, s.r.o. bola v podaní zo dňa 06.05.2014\nodôvodnená tým, že ide o náročnú obchodnoprávnu problematiku. Takéto odôvodnenie nemožnosti\nzastúpenia právneho zástupcu žalobcu substitútom z radov advokátov v disciplinárnej veci žalobcu\nsamozrejme neprichádzalo do úvahy. Pokiaľ ide o disciplinárnu vec žalobcu, administratívny spis nebol\nnijako obsiahly a v podaní zo dňa 06.05.2014 ani nebolo ozrejmené, v čom mala spočívať náročnosť\ntejto právnej veci po právnej stránke.\n64. Vzhľadom na uvedené, námietky žalobcu smerujúce proti nevyhoveniu žiadosti o odročenie\ndisciplinárneho pojednávania neboli dôvodné.\n65. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa logického rozporu v rozhodnutiach žalovanej\nspočívajúceho v tom, že žalovaná na jednej strane žalobcu uznala za vinného preto, že neviedol\nevidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti a poprel vykonanie týchto súkromných\nveterinárnych činností, no na druhej strane ho oslobodil spod návrhu na začatie disciplinárneho konania\nv časti, ktorou sa mu vytýkalo, že nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, túto správny\n\nsúd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaná totiž v prvostupňovom rozhodnutí vysvetlila, že v prípade\nrany pri konečníku psa F. G. H. pravdepodobne išlo o fistuláciu už zapálenej paraanálnej žľazy,\nza ktorú nie je zodpovedný veterinárny lekár. Žalovaná teda oslobodením žalobcu spod návrhu na\nzačatie disciplinárneho konania v uvedenej časti nijako netvrdila a ani nevyjadrila pochybnosť nad tým,\nže žalobca predmetnú súkromnú veterinárnu činnosť vykonal. Pre úplnosť správny súd dodáva, že\nvzhľadom na dôvodne vznesenú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu bola táto námietka\nv zásade vznesená predčasne.\n66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nv nadväznosti na uvedenie dvoch odvolaní vo výroku tohto rozhodnutia, správny súd uvádza, že táto\nskutočnosť nebola spôsobilá sama bez ďalšieho založiť dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je totiž zrejmé, že žalovaná sa zaoberala námietkami\nuvedenými v oboch odvolaniach a žalobca tak nebol namietanou vadou napadnutého rozhodnutia\nukrátený na svojich právach.\n67. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 nemal možnosť vyjadriť sa k dôležitému\npodkladu pre rozhodovanie žalovanej, správny súd uvádza, že ani táto námietka nebola spôsobilá sama\nbez ďalšieho založiť dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy, aby po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia súdom v rámci\nsprávneho súdnictva a vrátení veci na ďalšie konanie vyzýval účastníka administratívneho konania,\naby sa k predmetnému rozsudku vyjadril, ak to považuje za potrebné. Účastníkovi administratívneho\nkonania samozrejme nič nebráni, aby v nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie súdu v rámci správneho\nsúdnictva požiadal príslušný orgán verejnej správy, aby mu poskytol primeranú lehotu na predloženie\nvyjadrenia k záverom súdu alebo prípadne aby predložil príslušnému orgánu verejnej správy priamo\nsvoje vyjadrenie k záverom súdu. V konečnom dôsledku je ale účastník administratívneho konania\nrovnako ako orgán verejnej správy povinný rozhodnutie súdu rešpektovať. Rozhodnutie súdu vydané\nv rámci správneho súdnictva totiž predstavuje autoritatívne vyriešenie otázky zákonnosti konkrétneho\nrozhodnutia alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to spravidla v nadväznosti na uplatnené žalobné\nnámietky. Pre úplnosť v tejto súvislosti správny súd dodáva, že z administratívneho spisu nevyplýva, že\nby žalobca požiadal žalovanú, aby mu poskytla primeranú lehotu na predloženie vyjadrenia k záverom\nKrajského súdu v Trnave prezentovaným v rozsudku sp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018.\n68. Pokiaľ ide o zmienku žalobcu v replike, že žalovaná nerozhodla o odvolaní žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu v lehote 3 mesiacov od podania odvolania, ako je to ustanovené\nv Disciplinárnom poriadku, správny súd prvotne pripomína, že k dôsledkom nerozhodnutia žalovanej\no disciplinárnom návrhu v lehote ustanovenej v Disciplinárnom poriadku, resp. v zákone o súkromných\nveterinárnych lekároch sa už vyjadril Krajský súd v Bratislave, keď konštatoval, že lehota na vydanie\nrozhodnutia žalovanej o disciplinárnom návrhu je lehotou poriadkovou, s ktorej nedodržaním nie je\nviazaný zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt, pretože v Disciplinárnom poriadku ako aj v zákone\no súkromných veterinárnych lekároch vo vzťahu k príslušnej relevantnej norme absentuje dovetok, že\n„uplynutím lehoty zaniká zodpovednosť za disciplinárny deliktu“, prípadne že „disciplinárne previnenie\nsa považuje za premlčané po márnom uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia“ (porovnaj rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/255/2020 zo dňa 21.09.2022, ods. 51). Uvedené platí aj vo vzťahu\nk lehote na rozhodnutie žalovanej o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci disciplinárneho konania. Aj táto\nlehota je lehotou poriadkovou, s ktorej nedodržaním nie je viazaný zánik zodpovednosti za disciplinárny\ndelikt.\n69. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovanej týkajúce sa súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trnave\npod sp. zn. 14S/209/2014, správny súd pripomína, že rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n14S/209/2014 zo dňa 08.02.2016 bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Sžo/43/2016 zo dňa 14.12.2017. Závery prezentované v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n14S/209/2014 zo dňa 08.02.2016 preto neboli relevantné. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018, Krajský súd v Trnave týmto rozsudkom zrušil rozhodnutie\nžalovanej č. 25/2012/Pr zo dňa 11.09.2014, a to z dôvodu, že Prezídium nerozhodovalo v zákonnom\nzložení, teda v potrebnom počte členov. K iným otázkam sa Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn.\n14S/209/2014 zo dňa 13.09.2018 nevyjadroval.\n\n70. V nadväznosti na vyjadrenia žalovanej týkajúce sa súdneho konania vedeného na Krajskom súde\nv Trnave pod sp. zn. 14S/209/2014 správny súd tiež pripomína, že žalobca pri podávaní správnej\nžaloby proti napadnutému rozhodnutiu nebol nijako limitovaný skôr podanou žalobou smerujúcou\nproti skoršiemu rozhodnutiu žalovanej vydanému v tej istej disciplinárnej veci žalobcu. Inými slovami,\nžalobcovi nič nebránilo, aby v žalobe proti napadnutému rozhodnutiu uplatnil aj také námietky, aké\nneuplatnil vo svojej skôr podanej žalobe smerujúcej proti skoršiemu rozhodnutiu žalovanej vydanému\nv tej istej disciplinárnej veci žalobcu.\n71. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej, že ponecháva na zváženie súdu postup podľa § 28 SSP,\nsprávny súd uvádza, že žaloba v preskúmavanej právnej veci nemala (zjavne) šikanózny charakter.\nŠikanózne konanie, resp. šikanózny výkon práva spočíva v tom, že niekto vykonáva svoje právo so\nzámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu, prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného. Podstata\nšikanózneho konania, resp. šikanózneho výkonu práva spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné\nsubjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania práva možno\nstretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych žalôb bez akéhokoľvek\nvecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť\nmaliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu správneho orgánu/súdu,\nresp. v jeho zahltení veľkým počtom podaní. Obsah súdneho ani administratívneho spisu neobsahuje\ntaké skutočnosti, ktoré by umožňovali urobiť záver, že žaloba má v preskúmavanej právnej veci (zjavne)\nšikanózny charakter.\n72. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,\nsprávny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovanej bolo nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci, a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na\nďalšie konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo zistenia\nskutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, avšak správny súd považoval\nza postačujúce zrušiť iba napadnuté rozhodnutie, keďže žalovaná sa pri rozhodovaní o opravnom\nprostriedku žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu môže s touto vadou prvostupňového rozhodnutia\nvysporiadať.\n73. V ďalšom konaní bude žalovaná viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a s\npoukazom na jeho odôvodnenie bude jej úlohou doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia\nskutkového stavu. Po doplnení dokazovania bude úlohu žalovanej dôkladne posúdiť vierohodnosť\njednotlivých proti sebe stojacích výpovedí, resp. vyjadrení a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne\npri ich hodnotení a vyvodzovaní skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie\nneviny. Takisto bude úlohou žalovanej svoje závery, a to aj vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, riadne\nodôvodniť.\n74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n75. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s\n§ 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/\nSSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}