{"guid": "d219b2a1-ef19-49ff-a0b9-4143af8c6d93:9af5a04c-e50b-4dcc-a2c3-5da8d9fc8bfd", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200003.3", "spisova_znacka": "BA-1S/1/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/1/2019 z 23. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. januára 2024, sp. zn. BA-1S/1/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200003.3", "identifikacne_cislo": "1019200003", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2024-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/569", "nazov": "zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/569-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9af5a04c-e50b-4dcc-a2c3-5da8d9fc8bfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200003.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200003.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200003.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/1/2019\n1019200003\n23. 01. 2024\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200003.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta\nRajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti 1/ Alpine Oil and Gas, s.r.o., Hodžovo\nnám. 7283/1A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 702 722, 2/ INŠTITÚT VODNEJ POLITIKY, Repná 1, 821\n04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 3/ Zelený kameň, Pichne 156, 069 01 Pichne, IČO: 37 947 010,\n4/ AROPANE o. z., Oľka 132, 067 04 Oľka, IČO: 50 253 085, v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. 9521/2018-9.2, 32/2018 zo dňa 29.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.12.2018 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9521/2018-9.2, 32/2018 zo dňa 29.10.2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“\nalebo „žalovaný“) zamietol rozklad žalobcu, ako aj rozklady ďalších účastníkov konania v 2/ až 4/\nrade, a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Ministerstvom životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odboru štátnej geologickej správy č. 6109/2018-5.3, 31581/2018 zo dňa 08.06.2018 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ako príslušný orgán štátnej správy pre geologický výskum\na geologický prieskum podľa § 22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických\nprácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“) a podľa § 46 a §\n47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“) zmenilo (zmenšilo) rozlohu „Prieskumného územia Svidník – ropa a horľavý zemný\nplyn“ (ďalej len „prieskumné územie Svidník“) určeného rozhodnutím Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006, právoplatným dňa 01.08.2006, pre držiteľa\nprieskumného územia Svidník – ďalšieho účastníka konania v 1/ rade – na vykonávanie ložiskového\ngeologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v etape vyhľadávacieho\nložiskového geologického prieskumu.\n2. Dňa 30.04.2018 bol ministerstvu doručený písomný návrh držiteľa prieskumného územia zo dňa\n30.04.2018 na zmenu – zmenšenie tohto prieskumného územia podľa § 22 geologického zákona, čím\n\nsa začalo konanie podľa § 23 geologického zákona. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra oznámil\nministerstvu v stanovisku č. 231-977/1508/18 zo dňa 15.05.2018, že zmenšené prieskumné územie\nnezasahuje do určeného prieskumného územia, v zmenšenom prieskumnom území neeviduje ďalší\nnávrh na určenie prieskumného územia, že overil súradnice, overil plochu, overil katastre nehnuteľností\na v navrhovanom prieskumnom území neeviduje objekty, na ktoré by sa vzťahovala ochrana ložísk\nnerastných surovín.\n3. Do správneho konania sa prihlásilo viacero subjektov, vrátane žalobcu a ďalších účastníkov konania\nv 2/ až 4/ rade. Ministerstvo nepriznalo postavenie účastníka konania žiadnemu z nich. Proti rozhodnutiu\nč. 6109/2018-5.3, 31387/2018 zo dňa 07.06.2018 o nepriznaní postavenia účastníka konania v konaní\no zmene prieskumného územia Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK, podalo toto občianske združenie\nrozklad. O rozklade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 8532/2018-9.2, 25/2018, 44410/2018 zo dňa\n21.08.2018, ktorým bolo nepriznanie postavenia účastníka konania potvrdené.\n4. Prvostupňové rozhodnutie vo veci zmeny – zmenšenia prieskumného územia Svidník zo dňa\n08.06.2018 vyhovelo návrhu držiteľa prieskumného územia zo dňa 30.04.2018 a v zmysle tohto návrhu\nministerstvo zmenilo prieskumné územie spôsobom, ktorým došlo k zmenšeniu jeho rozlohy. Proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podalo Lesoochranárske zoskupenie VLK rozklad zo dňa 02.07.2018, t. j.\nv čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní postavenia účastníka v konaní o zmene\nprieskumného územia. Rovnako boli proti prvostupňovému rozhodnutiu podané rozklady aj zo strany\nďalších účastníkov konania v 2/ až 4/ rade.\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, zrušenia oboch rozhodnutí a priznanie náhrady\ntrov konania. Dôvodom na zrušenie má byť nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n6. Aktívnu legitimáciu odvodzuje žalobca od verejného záujmu v oblasti životného prostredia, konkrétne\nod práva každého človek na priaznivé životné prostredia a s tým súvisiaceho práva podieľať sa na\nprocese prijímania rozhodnutí v oblasti životného prostredia, vrátane práva na prístup k spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia. Žalobca odkazuje na čl. 6 ods. 1 a čl. 9 ods. 2 a 3 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti\nv záležitostiach životného prostredia, zverejneného oznámením Ministerstva zahraničných vecí\nSlovenskej republiky č. 43/2006 Z. z., platný pre Slovenskú republiku od 05.03.2006 (ďalej aj „Aarhuský\ndohovor“), ktoré upravujú právo verejnosti na prístup k súdnym alebo správnym konaniam, ktoré\numožňujú napadnúť úkony a opatrenia orgánu verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia. Odkazuje tiež na čl. 6 ods. 2 a čl. 11 smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných\nprojektov na životné prostredie v platnom znení (ďalej len „smernica EIA“), podľa ktorého sú členské štáty\npovinné zaistiť dotknutej verejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom s cieľom napadnúť\nvecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom\nustanovení smernice EIA.\n7. Žalobca je združením, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia, a je preto zainteresovanou\nverejnosťou, podľa čl. 2 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená\nrozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia. Cituje tiež rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-240/2009 zo dňa 08.03.2011, podľa ktorého „čl. 9 ods. 3 Dohovoru [...] nemá\npriamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného\npráva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku\nalebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru,\nako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácie na\nochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie\nprijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného\nprostredia“. Keďže napadnutým rozhodnutím môže byť dotknutý verejný záujem v oblasti životného\nprostredia a žalobca je organizáciou, ktorá sa zaujíma o rozhodovacie procesy týkajúce sa životného\n\nprostredia, žaloba má právo na účasť v predmetnom administratívnom konaní a je tiež podľa § 178 ods.\n3 SSP legitimovaný na podanie správnej žaloby.\n8. Pokiaľ ide o vecné námietky proti napadnutému rozhodnutiu, žalobca namieta primárne, že konaniu\no zmene prieskumného územia Svidník malo predchádzať posudzovanie vplyvov na životné prostredie\npodľa čl. 4 ods. 2 a prílohy II položka 2 písm. d) smernice EIA, resp. podľa zákona 25/2006 Z. z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“).\nPosúdeniu podliehajú obligatórne projekty uvedené v prílohe 1 smernice EIA a vo vzťahu k projektom\nv prílohe 2 smernice EIA musia podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie tie projekty, ktoré\nsplnia kritériá určené členským štátom. Podľa prílohy 2 položka 2 písm. d) smernice EIA sú uvedené aj\ntzv. hĺbkové vrty, najmä geotermálne vrty, vrty pre uskladnenie jadrového odpadu a vrty pre vodné zdroje.\nPodľa rozsudku SD EÚ vo veci C-531/13 môžu byť hĺbkovými vrtmi aj skúšobné vrty, pokiaľ ich možno\nza hĺbkové považovať. Zo znenia príslušného ustanovenia smernice EIA nevyplýva, že by taxatívne\nuvádzalo rôzne druhy vrtov, ale len to, že do jeho pôsobnosti patria všetky hĺbkové vrty s výnimkou vrtov\nna skúmanie stability pôdy.\n9. Podľa názoru žalobcu, smernica EIA neumožňuje členským štátom vynechať postup posudzovania\nvplyvov na životné prostredie tým, že členský štát neuvedie kritériá pre činnosti zaradení v prílohe II\ndanej smernice. Členské štáty si musia vybrať jedno z kritérií, resp. prahových hodnôt určitých kritérií,\nuvedených v prílohe III smernice EIA, na základe ktorého určia, či činnosti uvedené v prílohe II budú\npredmetom posudzovania ich vplyvov na životné prostredie, alebo môžu určiť, že budú skúmať pri\nkaždom jednotlivom projekte, či je potrebné ho posudzovať, alebo môžu uplatniť kumulatívne obe\nkritériá. Nemôžu však urči, že činnosti uvedené v prílohe II nebudú podliehať za žiadnych okolností\nposudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie. A nemôžu tak urobiť ani nepriamo nestanovením\nžiadneho spôsobu podľa čl. 4 ods. 2 smernice EIA na posúdenie projektov podľa prílohy II danej\nsmernice. V prípade, ak členský štát nestanovil žiadne pravidlo, je podľa žalobcu možné dovolávať sa\npriamej aplikovateľnosti smernice EIA na predmetnú vec, keďže je čl. 4 ods. 2 smernice EIA dostatočne\njasný a presný a podľa žalobcu sa musí v takom prípade vykonať posúdenie vplyvov na životné\nprostredie v každom prípade projektu podľa prílohy II.\n10. Z § 3 písm. i), § 2 ods. 2 a 4, § 22 ods. 1, § 24 ods. 8 geologického zákona, § 4 ods. 1\na ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z.,\nktorou sa vykonáva geologický zákon, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška na vykonanie\ngeologického zákona“), § 2 a § 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) a § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z.\no ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“)\npodľa žalobcu nepochybne vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa\nprieskumného územia vykonávať geologické práce. V predmetnom konaní ide o geologické práce –\nložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu. Geologickými prácami sú podľa § 2 ods. 4 geologického zákona aj vrtné práce a práce\npodzemné.\n11. Druhá vecná námietka sa týka platnosti určenia prieskumného územia. Žalobca tvrdí, že správny\norgán nemohol rozhodovať o zmene prieskumného územia Svidník, keďže jeho platnosť (platnosť\nrozhodnutia žalovaného č. 7677/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006, ktorým bolo určené prieskumné územie\nSvidník) už zanikla, čo má vyplývať zo zákonnej nemožnosti jeho predĺženia a teda, že predchádzajúce\nrozhodnutia, ktorými bola platnosť prieskumného územia Svidník predĺžená do roku 2021 nie sú v súlade\nso zákonom, resp. smernicou EIA. Konanie vo veci návrhu držiteľa prieskumného územia Svidník\nmalo byť zastavené, keďže prieskumné územie už neexistuje vzhľadom na to, že uplynula lehota\njeho platnosti. Poukazuje na č. 4 písm. a) a písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady č.\n94/22/ES z 30.05.1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum\na ťažbu uhľovodíkov v platnom znení (ďalej len „smernica o povolení na prieskum“) a § 24 ods. 8\ngeologického zákona. Platnosť povolenia (termín používaný smernicou o povolení na prieskum) nemá\nbyť podľa žalobcu dlhšia ako čas potrebný na vykonanie činnosti, na ktoré sa udeľuje. Rozhodnutie\no určení prieskumného územia (termín používaný geologickým zákonom) nemá poskytnúť držiteľovi\nneobmedzené dlhú dobu platnosti prieskumného územia, a preto nie je možné opakované predlžovanie\njeho platnosti.\n\n12. Skutočnosť, že pri určení prieskumného územia na vykonávanie ložiskového geologického\nprieskumu na ropu a horľavý zemný plyn nie je platnosť povolenia obmedzená (§ 24 ods. 8 geologického\nzákona) tak, ako je to vo všeobecnosti pri prieskumných územiach (§ 22 ods. 1 geologického zákona),\numožňuje držiteľovi žiadať o určenie prieskumného územia s takou dobou platnosti, ktorá umožní, aby\ntakéto rozhodnutie splnilo svoj účel. Na podporu svojho právneho názoru uvádza aj použitie výrazu\n„predĺžiť“, teda dokonavého vidu, a nie slovo „predlžovať“ v nedokonavom vide v smernici o povolení\nna prieskum, čo má preukazovať úmysel predĺžiť platnosť povolenia len jednorazovo, a nie kontinuálne.\nŽalobca nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že ani osobitnosť prieskumného územia Svidník, ktoré\nje realizované na ropu a horľavý zemný plyn, neodôvodňuje možnosť neustáleho predlžovania platnosti\npovolenia. Význam ropy a horľavého zemného plynu našiel svoje vyjadrenie práve v osobitných\nustanoveniach geologického zákona, ktorý okrem iného neobmedzuje ani dobu platnosti prieskumného\núzemia pri jeho určení, ani dobu jeho predĺženia a jediným parametrom jej určenia je potrebnosť na\nvykonanie geologických prác, pričom takúto lehotu navrhuje objednávateľ. Doba platnosti prieskumného\núzemia Svidník uplynula v roku 2014.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Vo svojom vyjadrení zo dňa 18.04.2019 k žalobe žalovaný predkladá prehľad vydaných rozhodnutí\nvo veci určenia prieskumného územia Svidník – ropa a horľavý zemný plyn. Rozhodnutie o určení\nprieskumného územia Svidník z roku 2006, právoplatné 01.08.2006, bolo vydané s platnosťou na 4\nroky na vykonávanie geologických prác v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu\nvyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn. Rozhodnutím č. 44505/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010\nministerstvo predĺžilo lehotu prieskumného územia na vykonávanie geologických prác o ďalšie 4\nroky do 01.08.2014, rozhodnutím č. 33590/2014, 5670/2014-7.3 zo dňa 10.07.2014 predlžilo lehotu\nprieskumného územia o ďalšie 2 roky do 01.08.2016, rozhodnutím č. 33507/2016, 5021/2016-7.3 zo\ndňa 14.06.2016 predĺžilo lehotu prieskumného územia o 5 rokov do 01.08.2021.\n14. Vo vzťahu k prvej námietke (týkajúcej sa potreby predchádzajúceho posúdenia vplyvov na životné\nprostredie pred vydaním prvostupňového rozhodnutia) žalovaný poukázal na skutočnosť, že táto\nnámietka nebola uplatnená žalobcom v priebehu správneho konania a nebola uplatnená ani v rozklade\nžalobcu. Z toho dôvodu žalovaný trvá na tom, aby správny súd na túto námietku neprihliadol s poukazom\nna ustálenú prax správneho súdnictva a odkazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. 31/2002 ZSP.\n15. Napriek tvrdeniu žalovaného v predchádzajúcom bode, žalovaný uvádza, že odo dňa 01.01.2017\nbol zákon o EIA zmenený v položke č. 16 prílohy č. 8 bod 1, kde bolo označenie „ťažobné vrty“ naradené\nlen slovom „vrty“ s cieľom vylúčenia akejkoľvek pochybnosti pri transpozícii smernice EIA, ktorá slovné\nspojenie „ťažobné vrty“ nepozná. Zároveň bola doplnená aj prahová hodnota pre vrt (s výnimkou vrtov\nna využívanie geotermálnej energie a geotermálnych vôd, vrtov na uskladnenie rádioaktívneho odpadu\na vrtov pre vodné zdroje), a síce, že vrty s hĺbkou od 600 m podliehajú zisťovaciemu konaniu.\n16. Projekt geologickej úlohy, ako aj jeho zmenu, schvaľuje výlučne objednávateľ (§ 11 ods. 2, § 14\nods. 3 a 4 a § 14 ods. 6 geologického zákona); zmeny je možné vypracovať kedykoľvek počas platnosti\nprieskumného územia, pričom zmena projektu nemá žiadny súvis so správnym konaním. Vrtné práce,\nmôžu, no i nemusia byť súčasťou geologickej úlohy v závislosti od požiadaviek objednávateľa. V prvých\nrokoch geologického prieskumu sa vrtné práce častokrát ani nevykonávajú, a preto ani nie sú často\nzahrnuté v geologickej úlohe a v projekte geologickej úlohy. Geologické práce, vrátane vrtných prác,\nvykonávané v rámci geologického prieskumu alebo v rámci sanácie sa v zmysle § 13 ods. 1 geologického\nzákona „len“ ohlasujú, a to najneskôr v deň začatia riešenia úlohy Štátnemu geologickému ústavu\nDionýza Štúra, ako aj príslušnému obvodnému banskému úradu.\n17. Prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými\ndržiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích\npriestorov. Určením prieskumného územia nie sú dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov,\nktoré držiteľ prieskumného územia musí dodržiavať (napr. § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny,\nzákona o EIA, § 6a zákona o vodách). Rozhodnutie o určení prieskumného územia nemožno považovať\nza povolenie, na základe ktorého možno realizovať geologické práce vrátane vrtných prác. Určovanie\n\nprieskumného územia nie je povoľovacím konaním, ktorému by mal prechádzať postup podľa zákona\no EIA.\n18. Naviac, cieľ smernice EIA je naplnený aj súčasnou právnou úpravou v oblasti geológie\na posudzovania vplyvov na životné prostredie a oprávnenie, ktoré umožňuje realizovať vrt (ak dosiahne\nprahovú hodnotu 600 m) je práve výstup (rozhodnutie) z konania podľa zákona o EIA. Uvedené\npotvrdzuje aj prax, kedy v rámci prieskumných území (napr. Snina, Medzilaborce) držiteľa prieskumného\núzemia až následne po určení prieskumného územia podal zámer realizácie vrtu na konanie podľa\nzákona o EIA. V prípade prieskumného územia Svidník sa v rámci zmien projektu geologickej úlohy\npredpokladalo uskutočnenie prieskumného geologického vrtu „SMILNO – Pracovisko prieskumného vrtu\nAOG – Smilno – 1“ v k.ú. A.. Predmetný vrt pritom nebol predmetom projektu geologickej úlohy zo\ndňa 20.02.2006. Zámer realizácie vrtu bol predložený Okresnému úradu Bardejov, ktorý rozhodnutím\nč. OÚ-BJ-OSZP/2017/006885-0065 – Cej zo dňa 02.08.2017 rozhodol, že navrhovaná činnosť sa bude\nposudzovať podľa zákona o EIA. Žalobca ako dotknutá verejnosť mal možnosť si aktívne uplatňovať\nsvoje práva týkajúce sa ochrany životného prostredia. Nebol tak ukrátený na svojich právach. Námietky\nžalobcu, že zmenou – zmenšením prieskumného územia dôjde k realizácii vrtných prác, ktoré sú\nspôsobilé zasiahnuť do ochrany životného prostredia, sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Jednotlivé\nokruhy ochrany životného prostredia sú zabezpečené prostredníctvom zložkových právnych predpisov,\nktoré zohľadňujú a zabezpečujú účasť verejnosti v konaniach.\n19. Žalovaný je toho názoru, že účastníkom konania o určení, zmien alebo zrušení prieskumného\núzemia je v zmysle § 23 ods. 9 geologického zákona v danom prípade len držiteľ prieskumného územia.\nPoukazuje na judikatúry (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31.05.2017\na sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo dňa 16.11.2011), z ktorej vyplýva, že ak je definícia účastníka konania\nobsiahnutá v osobitnom predpise, nie je možné uplatniť definíciu účastníka konania v zmysle § 14 ods.\n1 správneho poriadku. V konaní o zmene – zmenšení prieskumného územia je geologický zákon lex\nspecialis vo vzťahu k všeobecnému správnemu poriadku.\n20. Pokiaľ ide o druhú vecnú námietku (nemožnosť predĺženia platnosti rozhodnutia o určení\nprieskumného územia, keďže jeho platnosť už zanikla v roku 2014), žalobca podľa žalovaného\nopomína teleologický výklad príslušných ustanovení geologického zákona. Režim prieskumných území\nna vykonávanie prieskumu na ropu a horľavý zemný plyn je čiastočne odlišný od režimu ostatných\nprieskumných území, pričom táto odlišnosť vplynula najmä zo smernice Európskeho parlamentu\na Rady 2009/31/ES o geologickom ukladaní oxidu uhličitého v platnom znení a smernice o povolení\nna prieskum. Ustanovenia geologického zákona preto treba vykladať predovšetkým v kontexte\nkomunitárnych cieľov a regulácií vyplývajúcich z týchto smerníc. Účelom zavedenia legislatívnych\nodchýlok, tak ako ich zákonodarca upravil v § 24 ods. 8 geologického zákona, bola úprava odlišnej\npozície držiteľov prieskumných území na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr\na podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia\na veľkosti prieskumných území s ohľadom na technologickú a finančnú náročnosť vykonávania takéhoto\nprieskumu v porovnaní s ložiskovým geologickým prieskumom na iné vyhradené nerasty. Z obsahu\nsmernice o povolení na prieskum nevplýva, či a ako často majú byť prieskumné územia predlžované,\nči môžu byť zmenené a pod. Uvedené skutočnosti sú predmetom právnej úpravy vnútroštátneho práva.\nZnenie § 22 ods. 1 geologického zákona nie je v rozpore so znením čl. 4 písm. b) smernice o povolení\nna prieskum.\n21. Ak by aj držiteľ prieskumného územia podal v súčasnosti nový návrh na určenie prieskumného\núzemia na ropu a horľavý zemný plyn, je oprávnený si určiť akúkoľvek lehotu v súlade s § 24 ods. 8\ngeologického zákona. Pokiaľ by ministerstvo určilo držiteľovi prieskumné územie Svidník na celkovú\ndobu 15 rokov, ako dobu nevyhnutnú na realizácie prieskumných prác, žalovanému nie je zrejmé, v čom\nmá spočívať nezákonnosť postupu ministerstva v danej veci. Z ustanovení § 24 ods. 8 geologického\nzákona vyplýva, že na toto ustanovenie sa nevzťahuje jedine § 22 ods. 2 tohto zákona; § 22 ods. 1 a §\n23 je možné subsidiárne aplikovať vo vzťahu k § 24 ods. 8 geologického zákona.\n22. Podľa žalobcu správna žaloba vyznieva ako zdanlivý záujem žalobcu na ochrane životného\nprostredia, keď z jeho obsahu podľa názoru žalovaného vyplýva snaha žalobcu o to, aby predmetné\nprieskumné územie vôbec nebolo určené. Žalovaný spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu založenú\nv zmysle § 178 ods. 3 SSP, nakoľko počas prebiehajúceho správneho konania vo veci samej žalobca\n\nani v jednom svojom podaní ani v rozklade nerozoberá vplyv na životné prostredie prípadne ohrozenie\nživotného prostredia, pričom svoju argumentáciu zameriava výlučne na tvrdenej nesprávnosti postupu\nministerstva. Žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.\n23. Na vyjadrenie žalovaného už žalobca nereagoval žiadnym podaním. Ďalší účastníci konania sa\nk žalobe ani vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n24. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) správna žaloba napadla pôvodne pod sp. zn.\n1S/1/2019.\n25. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od\n01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej\nvety náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu\nv Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).\n26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej\nlen „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní\nvo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP.\n29. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n32. Podľa čl. 2 ods. 4 Aarhuského dohovoru, „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb\nalebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia,\norganizácie alebo skupiny.\n33. Podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru, „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je\nalebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa\no tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu\nživotného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa\no rozhodovací proces.\n34. Podľa čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá strana\na) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené\nv Prílohe I,\n\nb) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia\no navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné\nprostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a\nc) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať\nustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana\ndomnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.\n35. Podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru, každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva\nzabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti\na) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,\nb) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku,\nmali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom\nustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek\nrozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených\nvnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným\nustanoveniam tohto dohovoru.\nO tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s\npožiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup\nk spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek\nmimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný\nna účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené\nna účely písmena b).\n36. Podľa § 2 zákona o životnom prostredí, životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené\npodmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami\nsú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.\n37. Podľa § 9 zákona o životnom prostredí, ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa\npredchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo\npoškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych\nekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.\n38. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody v znení účinnom do 31.12.2018, orgán ochrany\nprírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a\nkrajiny, najmä ak ide o vydanie rozhodnutia o určení, zmene – zväčšení plochy a predĺžení doby platnosti\nprieskumného územia.\n39. Podľa § 3 písm. i) geologického zákona, ložiskový geologický prieskum je prieskum, ktorým\nsa skúmajú ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické podklady na\nich využívanie a ochranu, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku\npodzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných\npriestoroch, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability\npodzemných priestorov, zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel a na zriaďovanie a prevádzku\nprírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého\ndo geologického prostredia (ďalej len „ukladanie“) podľa osobitného predpisu.\n40. Podľa § 2 ods. 4 geologického zákona, za geologické práce, ak súvisia s prácami uvedenými v\nodsekoch 2, 3 a 5, sa podľa tohto zákona považujú tieto práce:\na) geofyzikálne práce a geochemické práce,\nb) technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce a technické práce, najmä\nvrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných\nobjektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, zriaďovanie dočasných pracovísk\na prístupových ciest k nim.\n41. Podľa § 22 ods. 1 geologického zákona, prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky;\nna návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ\nprieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak\n\nurčená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného\núzemia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie\nje potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty.\n42. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona, účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu. Účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá obec a dotknutý samosprávny\nkraj.\n43. Podľa § 24 ods. 8 geologického zákona, prieskumné územie určí ministerstvo na dobu požadovanú\nobjednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác a pre územie, ktoré nepresahuje rozlohu\nodôvodnenú najvhodnejším výkonom geologických prác z technického a ekonomického hľadiska. Ak\nurčená lehota nepostačuje na dokončenie činností, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia\npredĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie\ndoby treba požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. Na určenie prieskumného územia sa\nnevzťahuje § 22 ods. 2.\n44. Podľa § 18 ods. 1 písm. c) a f) zákona o EIA, predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny musí byť každá\nc) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom\nzisťovacieho konania,\nf) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,\nrealizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na\nživotné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania.\n45. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) a d) zákona o EIA, predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní\nvplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len \"zisťovacie konanie\") musí\nbyť každá\nb) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,\nd) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý\nvplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu\nrealizácie.\n46. Podľa položky 16 prílohy č. 8 časť B zákona o EIA, podliehajú zisťovaciemu konaniu vrty (okrem vrtov\nna skúmanie stability pôdy súvisiacich s ťažobnou činnosťou) od 600 m, vrty na využívanie geotermálnej\nenergie a geotermálnych vôd do 500 m, a vrty pre vodné zdroje od 300 m.\nV.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n47. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu\nverejnej správy, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134\nods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia orgánu štátnej geologickej správy, ako aj postup\npredchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§\n135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP).\n48. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP). Právny zástupca žalobcu\nospravedlnil svoju neúčasť. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených vo\nvyjadrení k žalobe a na návrhu, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol tiež, že platnosť\nprieskumného územia Svidník zanikla k 01.08.2021, pretože držiteľ prieskumného územia nepožiadal\no jeho opätovné predĺženie. Nad rámec vyjadrenia žalovaného vyjadril pochybnosti nad včasnosťou\npodania žaloby, keďže napadnuté rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa 31.10.2018, no vo\nvýzve na vyjadrenie k žalobe bolo uvedené, že táto bola doručená 02.01.2019. V takom prípade by\nbola žaloba podané po zákonnej lehote na podanie správnej žaloby. Ak sa tieto pochybnosti potvrdia,\nžalovaný navrhol žalobu odmietnuť ako neskoro podanú. Žalovaný uviedol, že si neuplatňuje náhradu\ntrov konania.\n\n49. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa tvrdení žalobcu zanikla platnosť prieskumného územia ku dňu\n01.08.2021 z dôvodu, že držiteľ nepožiadal o jeho opätovné predĺženie. Uvedené nebolo dôvodom pre\nzastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP, keďže tým neodpadol dôvod na pokračovanie v konaní.\nNeplatnosť určenia prieskumného územia Svidník spôsobená uplynutím lehoty, na ktorú bolo určenie\nvydané, nemá za následok odpadnutie predmetu konania. Prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia\nv prípade jeho rozporu s verejným záujmom, je bez ohľadu na uplynutie doby jeho platnosti, pre ochranu\nverejného záujmu zásadné a je zásadné aj pre účinnú realizáciu práv zainteresovanej verejnosti podľa\nčl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Uplynutie doby platnosti určenia prieskumného územia, ku ktorému\ndošlo po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a po podaní správnej žaloby o jeho\npreskúmanie, nepredstavuje takú novú skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za dostatočný dôvod\nna prelomenie zásady ustanovenej v § 135 ods. 1 SSP. Táto skutočnosť automaticky neznamená, že by\nnapadnutým rozhodnutím nemohol byť teoreticky porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia\n(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/39/2018 zo dňa 13.11.2019).\n50. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd zistil, že podľa doručenky pripojenej k originálu\nnapadnutého rozhodnutia bolo toto rozhodnutie žalobcovi doručené dňa 31.10.2018. Posledný deň\nlehoty na podane správnej žaloby uplynul dňa 31.12.2018 (§ 181 ods. 1 SSP), čo bol pracovný deň\n(pondelok). Správna žaloba bola Krajskému súdu v Bratislave doručená emailom dňa 31.12.2018\nbez autorizácie a následne bola dodatočne dňa 02.01.2019 doručená s autorizáciou - elektronicky so\nzaručeným (kvalifikovaným) podpisom právnej zástupkyne žalobcu (§ 56 ods. 2 SSP). Správny súd preto\nkonštatuje, že správna žaloba bola podaná včas.\nK námietke žalobnej legitimácie\n51. Vo vzťahu k námietke žalovaného o absencii aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej\nžaloby mal súd z administratívneho spisu potvrdené, že žalobcovi nebolo priznané postavenie\núčastníka konania o zmene prieskumného územia Svidník. Rozklad žalobcu voči tomuto rozhodnutiu\nbol zamietnutý rozhodnutím žalovaného č. 8532/2018-9.2, 25/2018, 44410/2018 zo dňa 21.08.2018.\nPodstatným argumentom pre nepriznanie postavenia účastníka v konaní bolo pre žalovaného znenie §\n23 ods. 9 geologického zákona, podľa ktorého je účastníkom konania o určení, zmene alebo zrušení\nprieskumného územia ten, kto návrh podal a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie\nvyplýva z osobitného predpisu. Príslušný odkaz v poznámke pod čiarou k § 23 ods. 9 geologického\nzákona odkazuje na § 24 až 27 zákona o EIA, ktorý upravuje opravné prostriedky dostupné dotknutej\nverejnosti v prípade zisťovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie.\n52. Žalobná legitimácia je základnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd konať.\nSprávny súd je povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky (§ 97 SSP). Správny súd nie je pri\nposúdení žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby viazaný rozhodnutím orgánu verenej správy\no účastníctve v administratívnom konaní (§ 132 SSP), no musí vyhodnotiť splnenie iných skutočností\nrelevantných pre založenie oprávnenia podať správnu žalobu (§ 42 ods. 1 a § 178 SSP). V tomto\nprípade, odvodzuje žalobca svoju legitimáciu na podanie žaloby od verejného záujmu v oblasti životného\nprostredia a od postavenia zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP (bližšie v bode 6 a 7\ntohto rozsudku).\n53. Lustráciou Registra mimovládnych neziskových organizácii, vedeného Ministerstvom vnútra\nSlovenskej republiky, má súd za preukázané, že žalobca má právnu formu občianskeho združenia\nzaloženého podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zo stanov\nžalobcu, predložených súdu spolu so žalobou, vyplýva, že žalobca je dobrovoľným združením občanov,\nposlaním ktorého je dosahovať svoje ciele v oblasti ochrany životného prostredia, najmä priamymi\nakciami zabraňujúcimi ničeniu životného prostredia, predovšetkým prírodného prostredia, zastupovaním\nprávom chránených záujmov svojich členov v konaniach, ktoré sa dotýkajú poslania žalobcu,\nvstupovaním do rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia a predovšetkým\nkvalitu prírodného prostredia. Je tak zrejmé, že v prípade žalobcu ide o zástupcu verejnosti, ktorý\nmá záujem na ochrane životného prostredia. Žalobca tak spĺňa definíciu zainteresovanej verejnosti\npodľa čl. 2 ods. 4 a 5 Aarhuského dohovoru (bod 33 a 34 tohto rozsudku), keďže pre potreby tejto\ndefinície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky\nvnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces týkajúci sa životného prostredia.\nTento záujem nie je preto potrebné vo vzťahu k žalobcovi nijako viac skúmať a preukazovať.\n\n54. Na otázku, či je konanie o zmene (zmenšenie) prieskumného územia podľa geologického zákona\nrozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru, súd\nodpovedá kladne. Konkrétne ide v posudzovanom prípade prieskumného územia Svidník o vykonávanie\nložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn v etape\nvyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu. V rámci ložiskového geologického prieskumu\nsa, okrem iného, skúmajú ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické\npodklady na ich využívanie a ochranu (§ 3 písm i/ geologického zákona). Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky\nna vykonanie geologického zákona sa ložiskovým geologickým prieskumom, okrem iného, skúmajú\ngeologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba, sleduje sa rozmiestnenie jednotlivých nerastov\npodľa kvality, skúmajú sa banskotechnické podmienky, rieši sa možnosť ukladania odvalov, výsypiek\na odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi na životné prostredie, zisťuje sa výskyt a akumulácia\npodzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania ložiska.\n55. Nebolo ani medzi stranami sporné a žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ani nijako nepoprel\ntvrdenie žalobcu, že s geologickými prácami vykonávanými v etape vyhľadávacieho ložiskového\ngeologického prieskumu sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie. V etape vykonávania\nvrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk a prístupových ciest k nim, ide predovšetkým\no priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane flóry\na fauny, ktorá je súčasťou tohto pôvodného krytu. Uvedené činnosti zároveň pri ich vykonávaní môžu\nnepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém, v ktorom sú vykonávané. V rámci\nložiskového geologického prieskumu v etape vo vyhľadávacom prieskume, o ktorý ide aj v prípade\nposudzovaného prieskumného územia Svidník, môžu byť dotknuté nie len horniny, ale aj pôda,\nvoda a živé organizmy, ktoré tvoria zložky životného prostredia (§ 2 zákona o životnom prostredí).\nNemožno preto súhlasiť so žalovaným, že prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom\nktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových\núzemí, prípadne následne určených dobývacích priestorov (bod 23 vyjadrenia žalovaného). Právnym\ndopadom určenia prieskumného územia je oprávnenie, resp. i povinnosť držiteľa prieskumného územia\nvykonávať geologické práce (prostredníctvom na to oprávnenej osoby); ak sa nezačnú vykonávať\nvybrané geologické práce do jedného roka od určenia prieskumného územia, ministerstvo môže zrušiť\nprieskumné územie (§ 22 ods. 4 geologického zákona).\n56. Na základe vyššie uvedených dopadov vykonávania ložiskového geologického prieskumu na životné\nprostredie, ktoré môžu mať aj významný vplyv na životné prostredie, je podľa názoru súdu konanie\no zmene prieskumného územia podľa geologického zákona konaním, resp. rozhodovacím procesom\ntýkajúcim sa životného prostredia, ktorý môže mať vplyv na predmet záujmu zainteresovanej verejnosti.\nUvedené pritom rovnako platí aj v posudzovanom prípade, kedy ide o zmenu prieskumného územia,\nktorej podstatou je jeho zmenšenie. Veľkosť územia nemá v tomto prípade vplyv na samotnú existenciu\nmožných dopadov prieskumu na životné prostredie v danej zmenšenej rozlohe územia. Určité dopady\naktivít vykonávaných v rámci ložiskového geologického prieskumu na životnom prostredí v prieskumnom\núzemí je možné predpokladať bez ohľadu na samotnú rozlohu prieskumného územia. Keďže je žalobca\nmimovládnou organizáciou podporujúcou ochranu životného prostredia, považuje sa žalobca zároveň za\nsubjekt zaujímajúci sa o tento rozhodovací proces (čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru). Orgány verejnej\nsprávy sú preto podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru povinné umožniť zainteresovanej\nverejnosti uplatniť ustanovenia čl. 6 dohovoru aj na konanie o zmene prieskumného územia napriek\ntomu, že realizácia ložiskového geologického prieskumu a v rámci neho vykonávané činnosti nie sú\nuvedené v Prílohe I dohovoru (zoznam aktivít, na ktoré sa uplatní čl. 6 ods. 1 písm. a/ dohovoru).\nPodľa názoru súdu, mal preto byť žalobca účastníkom administratívneho konania o zmene (zmenšení)\nprieskumného územia Svidník a bol taktiež oprávnený podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nZároveň má aj aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu\npodľa čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru. Ide o osobitný predpis - medzinárodnú zmluvu vyhlásenú\nspôsobom určeným zákonom - ktorá má prednosť pred ustanoveniami geologického zákona, ktorý účasť\nverejnosti v konaní o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia upravuje značne zužujúco\n(verejnosť môže byť účastná konania len, ak je súčasťou navrhovaných geologických prác aj činnosť,\nktorá podlieha posúdeniu podľa zákona o EIA). Na základe vyššie uvedeného je potrebné posúdiť\nžalobnú legitimáciu žalobcu podľa § 178 ods. 3 SSP v súlade s čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru.\nŽalobca ako zainteresovaná verejnosť preto má žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby.\n\n57. K otázke účasti žalobcu ako zainteresovanej verejnosti v konaní o zmene prieskumného územia súd\nodkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/20/2020 zo dňa\n16.02.2022, ktoré sa týkalo vylúčenia žalobcu zo správneho konania vo veci predĺženia doby platnosti\nprieskumného územia Svidník rozhodnutím žalovaného č. 6422/2016-9.2, 14/2016 zo dňa 13.07.2016.\nKasačný súd v bode 60 uvádza:\n„Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že otázka účastníctva žalobcu\nv správnom súdnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia (s čím priamo\nsúvisí aj s účastníctvo žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia\nv správnom konaní) bola jednotne vyriešená v prospech žalobcu. Kasačný súd príkladmo poukazuje\nna rozhodnutie sp. zn. 1Sžk/24/2019 zo dňa 27.10.2020, s ktorého právnym názorom sa stotožňuje\na cituje z odôvodnenia ( § 464 SSP): „ ... Zmyslom a cieľom aktívnej legitimácie zainteresovanej\nverejnosti na podaní správnej žaloby je ochrana verejného záujmu pri rozhodovaní vo veciach životného\nprostredia a nie dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký subjekt predstavujúci zainteresovanú\nverejnosť. Skutočnosť, či verejný záujem v oblasti životného prostredia porušený bol alebo nie, nezaniká\ntým, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného stratí platnosť. Zrušenie takéhoto rozhodnutia, v\nprípade jeho rozporu s verejným záujmom, je bez ohľadu na uplynutie doby jeho platnosti, pre ochranu\nverejného záujmu zásadné a je zásadné aj pre účinnú realizáciu práv zainteresovanej verejnosti podľa\nčl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Rozhodnutie o zrušení prieskumného územia ,,Snina - ropa a\nhorľavý zemný plyn“, vydané po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a\npo podaní správnej žaloby na krajský súd o jeho preskúmanie, nepredstavuje takú novú skutočnosť,\nktorú by bolo možné považovať za dostatočný dôvod na prelomenie zásady ustanovenej v § 135 ods.\n1 S.s.p. Táto skutočnosť automaticky neznamená, že k realizácii práv vyplývajúcich z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného nedošlo, resp. že by týmto rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohol byť\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Treba prisvedčiť sťažovateľovi, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného cca 1 rok a 10 mesiacov vyvolávalo právne účinky a vyplývali z neho\noprávnenia pre držiteľov prieskumného územia. Automatické vylúčenie tohto rozhodnutia zo súdneho\nprieskumu by mohlo pre držiteľov prieskumného územia predstavovať neadekvátnu výhodu spočívajúcu\nv nemožnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zmene prieskumného územia a postupu pri jeho\nvydaní. Vzhľadom na účel geologického prieskumu, ktorý má slúžiť iba na overenie, či je realizácia\nťažobnej činnosti v danej lokalite vôbec možná (v danom prípade bolo jeho účelom vykonávanie\nložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov - ropy a horľavého zemného plynu) a či na\nfázu geologického prieskumu budú nadväzovať ďalšie procesné fázy smerujúce k samotnej realizácii\nprojektu geologickej úlohy, ku ktorej môže ale aj nemusí dôjsť, považuje kasačný súd za potrebné\npreskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného napriek existencii rozhodnutia o zrušení prieskumného\núzemia „Snina - ropa a horľavý zemný plyn“. Ak by takáto možnosť neexistovala, mohli by držitelia\nprieskumného územia získavať potrebné informácie o vhodnosti lokality a v prípade zistenia, že v danej\nlokalite nie je možné uskutočniť ich ekonomické plány, stačilo by podať návrh na zrušenie prieskumného\núzemia (ešte pred rozhodnutím správneho súdu o žalobe) a po vyhovení takému návrhu by nebola\nreálna možnosť preskúmať postup správnych orgánov pri vydaní rozhodnutia o povolení prieskumného\núzemia. Zároveň by bolo znemožnené skúmať, či iný verejný záujem neprevyšuje záujem na stanovení\nprieskumného územia a tiež, či správne orgány nevybočili z medzí správneho uváženia. Nie je verejným\nzáujmom v oblasti životného prostredia, aby po takmer dvoch rokoch, kedy napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vyvolávalo právne účinky, nebol vykonaný prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia súdom.\nVerejný záujem v oblasti životného prostredia nemožno obmedziť na okolnosť, že v čase rozhodovania\nsúdom už napadnuté rozhodnutie žalovaného nevyvoláva právne účinky, pretože by sa tým odoprela\nverejnému záujmu ochrana za obdobie, kedy mohol byť tento verejný záujem porušovaný prípadným\nnezákonným rozhodnutím a jeho účinkami.\nV tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutia v obdobných veciach, ktoré boli predmetom\nkonania pred kasačným súdom sp. zn. 4Sžk/39/2018 z 13.11.2019, sp. zn. 4Sžk/9/2019 z 5.5.2020, sp.\nzn. 4Sžk/10/2019 z 5.5.2020, resp. sp. zn. 8Sžk/21/2019 zo 16.1.2020 a 8Sžk/36/2018 z 28.11.2019, v\nktorých súd za obdobného skutkového stavu dospel k rovnakým právnym záverom.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca - Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie už v\nsprávnej žalobe zdôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu\nžalovaného tvrdením, že rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem\nv oblasti životného prostredia a uvádzal tiež skutočnosti na ktorých toto tvrdenie zakladá.\n\nPodľa názoru kasačného súdu tak žalobca - Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie,\nvystupuje v pozícii žalobcu ako zainteresovaná verejnosť, keďže spĺňa podmienky vnútroštátneho práva\npre priznanie statusu zainteresovanej verejnosti v prejednávanej veci, ako aj podmienky Aarhuského\ndohovoru, ktorý má prednosť v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pred vnútroštátnymi\nzákonmi (článok 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru).\nZ ustanovenia § 178 ods. 3 S.s.p. potom vyplýva, že zainteresovaná verejnosť má podľa vnútroštátneho\npráva aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby ak tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením\norgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Ďalej, že podľa\nčlánku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru platí, že zainteresovanej verejnosti má strana dohovoru (teda aj\nSlovenská republika) zabezpečiť prístup k procesu preskúmania akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo\nopomenutia podliehajúcemu článku 6 Aarhuského dohovoru (teda aj prejednávanej veci) pred súdom, ak\nmá na tom zainteresovaná verejnosť dostatočný záujem. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem, má\nbyť rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej\nverejnosti široký prístup k spravodlivosti.\nPokiaľ správny súd podporil svoj záver o potrebe zastaviť konanie aj tvrdením, že aj za predpokladu,\nže by bol účastníkom konania, prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného by nepredstavovalo pre neho\nako účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a teda nesprávne vyvodil,\nže bolo v prejednávanej veci potrebné skúmať, či napadnuté rozhodnutie môže zasiahnuť alebo sa\ndotýkať subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov žalobcu a či by žalobca mal zrušením\nrozhodnutia reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech, došlo z jeho strany\naj k nesprávnemu posúdeniu aktívnej vecnej legitimácii v správnom súdnictve nesprávnym aplikovaním\nustanovenie § 177 ods. 1 S.s.p..\nPodľa názoru kasačného súdu je nepochybné, že zainteresovaná verejnosť sa správnu žalobou\nnedomáha ochrany svojich subjektívnych práv a právnom chránených záujmov, ktoré mali byť\nrozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, ale domáha\nsa ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Účelom správnej žaloby zainteresovanej\nverejnosti preto nie je ochrana práv a právom chránených záujmov konkrétneho subjektu - jednotlivca\nalebo skupiny osôb v podobe posúdenia zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\n(ako vyvodzuje správny súd), ale ochrana životného prostredia ako celospoločenského verejného\nzáujmu.\nSama skutočnosť, že rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré bolo napadnuté\nsprávnou žalobou zainteresovanej verejnosti, bolo zrušené, zaniklo či stratilo svoju platnosť alebo\núčinky ešte neznamená, že nemohol byť rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy porušený\n(ohrozený - vychádzajúc z Aarhuského dohovoru) verejný záujem na ochrane životného prostredia. V\ntejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že správnym súdnym prieskumom rozhodnutí alebo\nopatrení orgánov verejnej správy v oblasti životného prostredia sa realizuje tiež právo verejnosti na\ninformácie, či tieto rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré boli alebo sú spôsobilé ohroziť či porušiť verejný\nzáujem na ochrane životného prostredia, boli vydané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi\na medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky s cieľom posilniť zodpovednosť a transparentnosť\nrozhodovania orgánov verejnej správy v oblasti životného prostredia.\nK tomuto Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 28. februára 2017 sp. zn. III. ÚS 875/2016-41\nuviedol, že „...obiter dictum dáva do pozornosti sťažovateľa právnu úpravu účinnú od 1. júla 2017,\nkeď zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zaviedol inštitút zainteresovanej verejnosti\n(resp. dotknutej verejnosti - zjednocujúc tak terminologickú nejednotnosť pomenovania tohto inštitútu\nv právnej úprave), ktorá predstavuje nový osobitný procesný subjekt, ktorý má oproti nedostatočnej\npôvodnej právnej úprave danej piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku zabezpečiť náležitú\nrealizáciu procesných práv v konaní pred správnym súdom vo veciach životného prostredia, a ktorý\nreflektuje požiadavku na účasť zainteresovanej verejnosti v administratívnom konaní vo veciach\nživotného prostredia, ktorá vyplýva jednak z vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, ako i\nmedzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (tiež napr. Aarhuský dohovor); osobitne prihliada na\ndiskrepanciu v rozsahu procesným oprávnený účastníka takéhoto konania a zainteresovanej, resp.\ndotknutej osoby v takomto administratívnom konaní, zaisťujúc tak faktické stotožnenie týchto inštitútov\n\npre konania týkajúce sa životného prostredia. Vzhľadom na zmenenú procesno-právnu úpravu možno\npredpokladať revíziu praxe správnych súdov stabilizovanej v režime predchádzajúcej procesnej úpravy\npodľa Občianskeho súdneho poriadku.“\n58. Potrebu aplikácie výkladu § 178 ods. 3 SSP v súlade s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru potvrdil aj\nSúdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011 podal Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky v inej právnej veci žalobcu odpoveď na jednu z položených prejudiciálnych\notázok, podľa ktorej prináleží vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva, ktorý\nbude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s\ncieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Európskej únie (bod 7 tohto rozsudku).\n59. Pre úplnosť súd dodáva, že účastníctvo žalobcu v administratívnom konaní o zmene prieskumného\núzemia Svidník neodvodzuje od druhej časti vety § 23 ods. 9 geologického zákona, podľa ktorej je\núčastníkom tohto konania osoba (vrátane tzv. dotknutej verejnosti), ktorej toto postavenie vyplýva z\nosobitného predpisu (zákona o EIA). Súd aplikoval § 178 ods. 3 SSP a založil žalobnú legitimáciu\nžalobcu bez ohľadu na to, či má zmena prieskumného územia Svidník podliehať procesom podľa zákona\no EIA alebo nie. V prípade, ak by mala byť zainteresovaná verejnosť účastná administratívneho konania\no zmene prieskumného územia podľa geologického zákona len v prípadoch, keď má daná činnosť\npodliehať zisťovaciemu konaniu alebo posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, išlo by o značne\nzužujúci prístup verejnosti k právam garantovaným podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\nK námietke absencie postupu podľa zákona o EIA\n60. Po ustálení žalobnej legitimácie žalobcu súd pristúpil k posúdeniu jeho vecných námietok.\nPredmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým\nbolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zmene (zmenšení) prieskumného územia Svidník.\n61. Žalobca v správnej žalobe namietal, že toto konanie podlieha procesu zisťovacieho konania podľa\nzákona o EIA, v ktorom by sa rozhodlo o tom, či má byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné\nprostredie. Potrebu vykonania zisťovacieho konania vo veci zmeny prieskumného územia Svidník\nodvodzuje žalobca z povinnosti členského štátu určiť (i) prahy alebo kritériá projektov/činností uvedených\nv prílohe II položka 2 písm. d) smernice EIA (hĺbkové vrty), pri dosiahnutí ktorých budú musieť byť tieto\nprojekty posúdené z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie, alebo (ii) že pri každom projekte/činnosti\nuvedenej v prílohe II sa bude jednotlivo skúmať, či musí byť posúdený z hľadiska vplyvov na životné\nprostredie. Keďže súčasťou činnosti vykonávaných v rámci vyhľadávacieho ložiskového geologického\nprieskumu má byť aj realizácia prieskumného vrtu, ktorý je súčasťou prílohy II smernice EIA, absencia\nvykonania zisťovacieho konania má predstavovať nesprávne právne posúdenie a zakladať dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobca sa dovoláva priamej\naplikovateľnosti čl. 4 ods. 2 smernice EIA na predmetnú vec, keďže si Slovenská republika ako\nčlenský štát nesplnila svoju povinnosť a nestanovila prahy alebo kritériá pre hĺbkové vrty ani všeobecnú\npovinnosť posúdenia každého hĺbkového vrtu v zisťovacom konaní.\n62. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na subsidiárnu povahu správneho súdnictva, v rámci ktorého\nnavrhuje súdu neprihliadať na vyššie uvedenú námietku z dôvodu jej neuplatnenia žalobcom v priebehu\nsprávneho konania, resp. neuplatnenia v rámci rozkladu podaného žalobcom, súd uvádza, že\nv predmetnom prípade žalobcovi nič nebráni uviesť v správnej žalobe aj také žalobné body, ktoré neboli\npredmetom rozkladu. Uvedené odôvodňuje práve skutočnosť, že žalovaný nepovažoval žalobcu za\núčastníka konania a z administratívneho spisu ani nie je zrejmé, či bolo žalobcovi umožnené využiť\nvšetky štandardné procesné oprávnenia účastníka administratívneho konania. Ak žalovaný nekonal\nso žalobcom ako s účastníkom konania, nemôže sa žalovaný dovolávať koncentrácie vo vzťahu k\nnámietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe. S odvolaním sa na potrebu vykladať procesné právo\ntýkajúce sa podmienok na podanie žaloby spôsobom, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade\ns cieľmi čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných\nprávom Európskej únie (bod 7 a 58 tohto rozsudku), išlo by proti týmto cieľom, ak by súd prísne\nkoncentroval prípustné žalobné námietky na tie, ktoré boli uplatnené v rámci rozkladu. Keďže je potrebné\nzabezpečiť čo najširší prístup k spravodlivosti a preskúmaniu rozhodnutí, ktoré môže mať vplyv na\nživotné prostredie, súd preskúmal aj predmetnú námietku žalobcu.\n\n63. Aj keď súd v bodoch 55 až 56 vyššie uviedol, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že úlohou\nurčenia prieskumného územia je len určiť jeho hranice, že právnym dopadom určenia prieskumného\núzemia je oprávnenie, resp. i povinnosť držiteľa prieskumného územia vykonávať geologické práce\n(prostredníctvom na to oprávnenej osoby) a že vykonávanie ložiskového geologického prieskumu\nmôže mať významný vplyv na životné prostredie, súd je toho názoru, že zároveň nejde v prípade\nposudzovaného konania o zmene (zmenšení) prieskumného územia Svidník o povoľovacie konanie\nv zmysle čl. 1 ods. 2 písm. c) smernice EIA, resp. § 3 písm. h) zákona o EIA, ktorým by malo dochádzať\nk povoleniu na výkon hĺbkového vrtu (nad 600 m) v rámci výkonu geologických prác na danom území\na ktorému by teda malo predchádzať posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 4\nods. 1 a 2 smernice EIA, resp. § 18 ods. 1 a 2 a § 22 ods. 1 zákona o EIA. Právny stav platný v čase\nrozhodovania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu a ktorý je platný aj v súčasnosti, potvrdzuje, že\nzmena prieskumného územia Svidník v rozsahu, aký bol predmetom návrhu držiteľa na jeho zmenu\n(zmenšenie) zo dňa 30.04.2018, nie je povoľovacím konaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa\nzákona o EIA pokiaľ ide o predpoklad realizácie hĺbkového prieskumného vrtu.\n64. Geologické práce môže vykonávať v zásade len fyzická alebo právnická osoba, ktorá má geologické\noprávnenie (zhotoviteľ geologických prác), pričom určité činnosti vykonáva len konkrétne subjekty\nako napr. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (§ 4 geologického zákona). Geologické práce, resp.\ngeologická úloha sa realizujú na základe projektu geologických prác vypracovaného zhotoviteľom\ngeologických prác na základe objednávateľa - držiteľa prieskumného územia (§ 12 geologického\nzákona). Pri projektovaní geologickej úlohy sa zisťuje, či sa vykonávanie geologických prác bude týkaj\nzáujmov chránených osobitnými predpismi a navrhujú sa opatrenia a ochranu týchto záujmov (§ 12 ods.\n3 geologického zákona). Práve toto je bod, v rámci ktorého je možné identifikovať potrebu realizácie\nzisťovacieho konania alebo posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. Samotné\nvykonávanie geologických prác, ktorými je aj realizácia geologického prieskumu, ohlasuje zhotoviteľ\ngeologických prác Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra (§ 13 geologického zákona). Projekt\nschvaľuje len objednávanie; v tomto štádiu doň nevstupuje rozhodovacia činnosť orgánu verejnej moci.\n65. Ak ale ide o geologické práce vymedzené v § 2 ods. 4 písm. b) geologického zákona, medzi\nktoré patria napr. vrtné práce, podzemné práce, zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných\nmerných objektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, podliehajú podľa § 13 ods.\n4 geologického zákona ohláseniu podľa zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o\nštátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej činnosti“). Podľa § 2\npísm. a) zákona o banskej činnosti je ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov banskou\nčinnosťou. Medzi vyhradené nerasty patrí podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č.\n44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „banský zákon“) aj ropa a horľavý zemný plyn, ktorých prieskum je predmetom prieskumného\núzemia Svidník. Banskú činnosť a možno vykonávať na základe oprávnenia, súhlasu, opatrenia\nalebo povolenia vydaného alebo uloženého rozhodnutím podľa zákona o banskej činnosti, banského\nzákona alebo podľa osobitných predpisov; činnosť musí byť vykonávaná v súlade s rozhodnutím a\ndokumentáciou overenou Hlavným banským úradom alebo obvodným banským úradom v konaní o\nvydanie oprávnenia, súhlasu, opatrenia alebo povolenia (§ 5 ods. 2 zákona o banskej činnosti).\n66. Povoľovacím konaním na realizáciu vrtu nad 600 m je preto konanie podľa zákona o banskej činnosti,\nprípadne banského zákona. Týmto procesom musí predchádzať zisťovacie konanie alebo posúdenie\nvplyvov na životné prostredie v prípadoch vrtov nad 600 m, ktoré podliehajú zisťovaciemu konaniu (§\n18 ods. 2 písm. b) a d) v spojení s prílohu č. 8 položkou 16 časť B zákona o EIA). Uvedené ustanovenie\nzákona o EIA stanovuje, že zisťovaciemu konaniu podlieha návrh na realizáciu samotnej činnosti, t. j.\nvrtu nad 600 m, no i zmena navrhovanej činnosti, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné\nprostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolení realizovaný alebo v štádiu realizácie. V druhom\nprípade pôjde napr. o určené prieskumné územie, na ktorom počas realizácie vznikne potreba uskutočniť\nvrt nad 600 m, prípadne ak vznikne potreba predĺžiť už schválený vrt nad 600 m o ďalšiu hĺbku, ktorá\nmôže mať vplyv na životné prostredie. Rozhodnutie o určení prieskumného územia preto nemožno\npovažovať za povolenie, na základe ktorého by bolo možné realizovať v rámci geologických prác aj\nbanskú činnosť v podobe vrtných prác. Určovanie prieskumného územia následne nie je povoľovacím\nkonaním, ktorému by musel v každom prípade a bez ďalšieho prechádzať postup podľa zákona o EIA.\nUvedené platí o to viac v prípade konania o zmene (zmenšenie) prieskumného územia, v rámci ktorej\nzmeny držiteľ ani nenavrhuje realizáciu prieskumného vrtu s hĺbkou nad 600 m.\n\n67. Podstatný je tiež poukaz žalovaného na proces zmeny projektu geologickej úlohy v určenom\nprieskumnom území Svidník, kedy sa predpokladalo uskutočnenie prieskumného geologického vrtu\n„SMILNO – Pracovisko prieskumného vrtu AOG – Smilno – 1“ v katastrálnom území A. s hĺbkou\nvertikálneho vrtu 1 200 m. Zámer realizácie vrtu bol podľa § 22 zákona o EIA predložený na posúdenie\npríslušnému orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona\no EIA. Ide o príklad potvrdzujúci vyššie uvedený právny stav, že určenie prieskumného územia, ako\naj zmena (zmenšenie) prieskumného územia, nie je vo vzťahu k vrtu v rámci geologického prieskumu\npovoľovacím konaním.\n68. Z vyššie uvedených dôvodov súd neidentifikoval v napadnutom rozhodnutí žalovaného nesprávne\nprávne posúdenie, pokiaľ ide o vyhodnotenie potreby subsumovať návrh zmeny prieskumného územia\nSvidník pod ustanovenia geologického zákona. Žalovaný nepostupoval v rozpore s právnym poriadkom\na neaplikoval nesprávne právne posúdenie, ak návrh zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Svidník\nneposúdil ako navrhovanú činnosť alebo zmenu navrhovanej činnosti, ktorá by podľa § 18 ods. 2\npodliehala zisťovaciemu konaniu alebo podľa § 18 ods. 1 zákona o EIA posudzovaniu vplyvov na životné\nprostredie.\nK námietke zániku platnosti určenia prieskumného územia\n69. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že pôvodné rozhodnutie žalovaného č. 7677/2006-6.2 zo dňa\n18.07.2006 o určení prieskumného územia Svidník nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2006, pričom\nprieskumné územie bolo určené na 4 roky (t. j. do 01.08.2010). Rozhodnutím žalovaného č. 44505/2010,\n998/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010 bola predĺžená lehota prieskumného územia o ďalšie 4 roky (t. j. do\n01.08.2014), rozhodnutím žalovaného č. 33590/2014, 5670/2014-7.3 zo dňa 10.07.2014 bola lehota\npredĺžená o ďalšie 2 roky (t. j. do 01.08.2016) a rozhodnutím č. 33507/2016, 5021/2016-7.3 zo dňa\n14.06.2016 bola lehota predĺžená o 5 rokov (t. j. do 01.08.2021).\n70. Uvedené rozhodnutia sú právoplatnými rozhodnutiami príslušného orgánu podľa geologického\nzákona a súd nemôže o už rozhodnutej otázke predĺženia prieskumného územia Svidník rozhodnúť (§\n132 ods. 1 SSP); môže na takéto rozhodnutia len prihliadnuť a vysporiadať sa s nimi v odôvodnení\nsúdneho rozhodnutia (§ 132 ods. 2 SSP). Súd sa rozhodol vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia\nv uvedenej otázke, keďže žalobca tvrdí zánik prieskumného územia v roku 2014 (body 11 a 12\ntohto rozsudku), čo by mohlo mať teoretický dopad na posúdenie napadnutého rozhodnutia, ktoré\nje predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci. Zároveň však súd uvádza, že predmetom\nnapadnutého rozhodnutia o zmene (zmenšení) prieskumného územia nie je predĺženie platnosti\nprieskumného územia. Právna obrana žalobcu proti predchádzajúcim rozhodnutiam o predĺžení lehoty\nprieskumného územia mala primárne smerovať proti daným minulým rozhodnutiam. Rozsah prieskumu\na prípadné dopady posúdenia danej otázky zo strany súdu v tomto konaní už môžu byť len značne\nobmedzené. Súd nie je v predmetnom konaní oprávnený autoritatívne rušiť akékoľvek iné, než napádané\nrozhodnutie.\n71. Z geologického zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým ministerstvo určuje prieskumné územie,\nurčí aj dobu tohto určenia, resp. dobu platnosti predmetného rozhodnutia o určení prieskumného\núzemia. Vo vzťahu k prieskumným územiam na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu\nna ropu a horľavý zemný plyn (ako aj prieskumu prírodných horninových štruktúr a podzemných\npriestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia) určí ministerstvo\nprieskumné územie na dobu požadovanú objednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác\n(§ 24 ods. 8 geologického zákona). Ak určená lehota nepostačuje na dokončenie činností, môže byť na\nnávrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie\ngeologických prác. Podstatou žalobcovej námietky je, že aplikácia § 24 ods. 8 geologického zákona má\nbyť obmedzená znením § 22 ods. 1 rovnakého zákona, ktorý upravuje určovanie prieskumných území,\nktoré slúžia na iný účel ako vyššie uvedené osobitné účely (vrátane prieskumu na ropu a horľavý zemný\nplyn) a podľa ktorého sa určuje prieskumné územie na 4 roky, s možnosťou jeho predĺženia o ďalšie\n4 roky, následne o ďalšie 2 roky a následne na lehotu, ktorá je potrebná. Žalobca je toho názoru, že\npočet predĺžení podľa § 22 ods. 1 geologického zákona je obmedzení, neumožňuje ďalšie predlžovanie\nnad rámec explicitného textu daného ustanovenia a zároveň sa má takéto obmedzenie počtu predĺžení\nvzťahovať aj na prieskumné územia na ropu a horľavý zemný plyn.\n\n72. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že platnosť rozhodnutia žalovaného č. 7677/2006-6.2 zo dňa\n18.07.2006, ktorým došlo k určeniu prieskumného územia Svidník – ropa a horľavý zemný plyn zanikla\nuž v roku 2014 z dôvodu zákonnej nemožnosti opakovaného predĺženia jeho platnosti, a teda, že na\npredchádzajúce rozhodnutia o predĺžení platnosti rozhodnutia z roku 2006 nemá súd prihliadať, resp.\nže v roku 2014 zaniklo prieskumné územie Svidník (bod 11 a 12 tohto rozsudku). Právna úprava vo\nvzťahu k prieskumným územia na ropu a horľavý zemný plyn je osobitná a § 24 predstavuje oproti §\n22 a 23 geologického zákona osobitnú úpravu. Ak z § 24 nevyplýva inak, aplikujú sa aj na prieskumné\núzemia na ropu a horľavý zemný plyn ustanovenia § 22 a 23 geologického zákona. Napríklad, pri určení\nprieskumného územia na iný účel ako ropa a zemný plyn, ministerstvo určí lehotu maximálne na 4 roky\n(§ 22 ods. 1 geologického zákona), no pri prieskumnom území na ropu určí ministerstvo lehotu „na dobu\npožadovanú objednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác z technického a ekonomického\nhľadiska“ (§ 24 ods. 8 geologického zákona). Ak určená lehota nepostačuje na dokončenie činnosti,\nmôže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na\ndokončenie geologických prác. Vyvodiť z tejto konštrukcie, že predĺžiť lehotu prieskumného územia\npráve pri osobitnej skupine nerastov (ropa a horľavý zemný plyn) a pri osobitnej skupine na účely\nprieskumu (prieskum podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého), možno len\nv rozsahu a mediach prieskumného územia slúžiaceho na iný ako tento osobitný účel, žalobca nijako\nrelevantne neodôvodnil.\n73. Výkladová metóda podaná žalobcom neobstojí v tom, aby bol objednávateľ obmedzený vo svojom\nnávrhovom oprávnení disponovať s prieskumným územím podľa potrieb za účelom dosiahnutia cieľa\nstanoveného pre príslušný geologický prieskum. Ako už bolo uvedené vyššie, držiteľ prieskumného\núzemia je osobou, ktorá objednáva a schvaľuje projekt geologickej úlohy. Držiteľ je oprávnený vymedziť\ngeologickú úlohu, a je preto (na základe informácií od zhotoviteľa geologických prác, ktorý vypracúva\nprojekt geologickej úlohy) oprávnený vyhodnotiť, či je potrebné na vykonanie geologických prác, resp.\nna ich dokončenie, predĺžiť dobu prieskumného územia. Podstatný je v tomto práve subjekt držiteľa/\nobjednávateľa geologickej úlohy, ktorý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje.\n74. Argument žalobcu o dokonavom vide v slove „predlžiť“ v texte čl. 4 písm. b) smernice o povolení na\nprieskum na rozdiel od nedokovaného vidu „predlžovať“, je výrazne zužujúcim gramatickým výkladom,\nktorý nemá oporu v žiadnej časti predmetnej smernice, vrátane jej recitálov, a ani geologického zákona.\nAk by bolo zámerom zákonodarcu transponovať smernicu spôsobom, ktorý by mal obmedziť možnosť\npredĺženia prieskumného územia počtom predĺžení alebo maximálnou dĺžkou predĺženia, explicitne\nby to vyjadril v texte zákona. Akákoľvek takáto zákonná úprava absentuje. Zároveň súd súhlasí so\nžalobcom, že platnosť povolenia (termín používaný smernicou o povolení na prieskum) nemá byť\npodľa žalobcu dlhšia ako čas potrebný na vykonanie činnosti, na ktoré sa udeľuje a že rozhodnutie\no určení prieskumného územia (termín používaný geologickým zákonom) nemá poskytnúť držiteľovi\nneobmedzené dlhú dobu platnosti prieskumného územia. Čl. 4 písm. b) smernice o povolení na prieskum\ni § 24 ods. 8 geologického zákona jasne stanovujú, že dobu platnosti je možné predĺžiť, ak nepostačuje\nna dokončenie dotknutej činnosti, resp. geologických prác. Doba platnosti teda nie je neobmedzená.\nObmedzuje ju práve potreba realizácie a dokončenia potrebných geologických prác, ktoré môžu byť\nrozdielne v rôznych územiach, pri použití rôznych geologických prác a ktorých potreba sa môže aj meniť\npočas realizácie prieskumu. Obmedzenie počtu predĺžení či maximálnej dĺžky predĺženia prieskumného\núzemia pri vyhradených nerastoch, akými sú ropa a zemný plyn, by tak bolo podľa súdu nežiadúce.\nNemožno ho vyvodiť ani z prípadnej analogickej aplikácie všeobecnej úpravy § 22 ods. 1 geologického\nzákona, ktorý umožňuje posledné predĺženie doby platnosti prieskumného územia „o lehotu, ktorá je\nnevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác“.\n75. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov ochrany prírody a oboznámení sa s obsahom\nsúdneho spisu a administratívnych spisov žalovaného a prvostupňového orgánu dospel k záveru,\nže orgány ochrany prírody postupovali v konaní o zmene prieskumného územia Svidník v súlade so\nzákonom, keď svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých\nskutočností, konkrétnych okolností posudzovanej aplikácie ustanovení geologického zákona. Samotné\nkonanie o zmene prieskumného územia Svidník nie je možné považovať za povoľovacie konanie\nk hĺbkovým vrtom, ktoré by podliehali zisťovaciemu konaniu alebo posudzovaniu vplyvov na životné\nprostredie podľa zákona o EIA. Žalobou napadnuté rozhodnutie poskytuje odpovede na všetky otázky\n\nmajúce pre rozhodnutie zásadný význam. Dostatočne sa vysporiadalo s otázkou trvania platnosti určenia\nprieskumného územia v čase konania o jeho zmene (zmenšení).\n76. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy s náležitou\nzodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných\npráv a slobôd žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.\n77. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne\nvysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde\na vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich za vydané v súlade so zákonom\na v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením.\n78. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n79. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému\nžalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania\nnepriznal.\n80. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného\nmesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}], "citovane_v": []}