{"guid": "da39ea9b-d323-4dfb-b349-2678e7f82b66:3b0a236b-2575-4fc0-b699-8497704780ed", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201351.3", "spisova_znacka": "BA-6S/156/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/156/2018 z 31. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. januára 2024, sp. zn. BA-6S/156/2018, ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201351.3", "identifikacne_cislo": "1018201351", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2024-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/122", "nazov": "zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/122-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b0a236b-2575-4fc0-b699-8497704780ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201351.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201351.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201351.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/156/2018\n1018201351\n31. 01. 2024\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1018201351.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n24 BA-6S/156/2018\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej\na členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s.,\nIČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných\núdajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 00309/2018-Op-6 zo dňa 23. júla 2018, takto\nrozhodol:\n23 BA-6S/156/2018\nI. Správny súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe\nz a m i e t a.\nII. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej\nrepubliky č. 00309/2018-Op-6 zo dňa 23.07.2018 ako aj rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky č. 00546/2018-Os-6 zo dňa 29.05.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nIII. Žalobcovi\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Na základe návrhu A. B. zo dňa 26.01.2018 bolo začaté konanie o ochrane osobných údajov\npodľa tretej hlavy tretej časti zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného\n23.07.2018 (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z.z.“) voči žalobcovi, ako prevádzkovateľovi informačného\nsystému osobných údajov. Konanie sa týkalo podozrenia z neoprávneného sprístupnenia osobných\núdajov A. B.. V oznámení o začatí správneho konania bola žalobcovi daná možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia vyjadril. Bol poučený, že má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, zúčastniť\nsa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Žalobca bol oboznámený s obsahom návrhu A. B.,\npričom bol ešte pred zaslaním oznámenia o začatí daného správneho konania požiadaný o poskytnutie\nsúčinnosti, ktorú poskytol písomnosťami zo dňa 26.02.2018 a zo dňa 26.03.2018. Súčinnosť poskytla\naj A. B. písomnosťou zo dňa 12.03.2018 a pán C., ktorému bola chybne doručená časť jej zmluvnej\n\ndokumentácie. Účastníci konania - A. B. a žalobca - si svoje právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku\nžiadnym spôsobom neuplatnili.\n2. Vo veci žalovaný viedol konanie o ochrane osobných údajov, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie\nč. 00288/2018-Os-15 zo dňa 11.05.2018. Žalobca voči nemu nepodal riadny opravný prostriedok\na nadobudlo právoplatnosť. Týmto rozhodnutím boli žalobcovi uložené opatrenia na odstránenie\nnedostatkov a príčin ich vzniku. Dôvodom boli zistenia porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 zákona\nč. 122/2013 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nemal prijaté primerané bezpečnostné opatrenia pri\nspracúvaní osobných údajov, čím porušil povinnosť chrániť spracúvané osobné údaje navrhovateľky\nvrátane osobitnej kategórie osobných údajov, ako aj osobné údaje ďalších 22 zákazníkov žalobcu.\nŽalobcovi bolo uložené prijať primerané technické a organizačné opatrenia zodpovedajúce spôsobu\nspracúvania osobných údajov, najmä doplniť alebo vypracovať pracovné postupy/metodiky v súvislosti\ns procesom generovania tlačových zostáv do distribúcie a o prijatých opatreniach poučiť oprávnené\nosoby dotknutých útvarov žalobcu a zabezpečiť vrátenie chybne doručenej zmluvnej dokumentácie\nv ďalších zistených prípadoch.\n3. Žiadosťou o súčinnosť zo dňa 05.02.2018 bol žalobca požiadaný o predloženie zmluvy a dodatku\nk nej, ktorú uzatvoril s A. B.. Ďalej mal identifikovať osoby na základe telefónnych čísel, ktoré poskytla\nnavrhovateľka. Tiež sa mal žalobca vyjadriť k návrhu navrhovateľky a poskytnúť ďalšie informácie,\nktoré s danou vecou súvisia. Na to žalobca listom zo dňa 26.02.2018 okrem iného uviedol, že dňa\n16.01.2018 došlo k bezpečnostnému incidentu v oblasti ochrany osobných údajov. Bolo zistené, že\npri programovaní došlo k chybe programátora, ktorá spôsobila vloženie zmluvnej dokumentácie A.\nB. do korešpondencie iného zákazníka. V súvislosti s odstránením tohto stavu a vrátenia cudzej\nzmluvnej dokumentácie do dispozície žalobcu bol spustený proces doručovania novej dokumentácie\nprostredníctvom osobnej návštevy u adresátov, s cieľom výmeny zmluvnej dokumentácie. V procese\nvýmeny zmluvnej dokumentácie bol adresát požiadaný o zachovanie mlčanlivosti a zachovanie ochrany\ntajomstva prepravovaných správ. A. B. bola ponúknutá náhrada škody a kompenzácia za spôsobené\nproblémy. V liste zo dňa 26.03.2018 žalobca uviedol, že dokumentácia A. B. bola vygenerovaná 96\nkrát, 30 dokumentácií bolo odchytených pred distribúciou a ďalšia bola distribuovaná 66 zákazníkom,\npričom 39 z nich vrátilo dokumentáciu a 12 zákazníkov potvrdilo likvidáciu dokumentácie. Celkovo\nbolo dotknutých 24 zákazníkov, z nich je jedna právnická osoba. Žalobca tiež uviedol, že zabezpečil\nzmenu vykonávacieho predpisu na zvýšenie kontroly štyroch očí pri programovaní zmien. Z interného\nprešetrenia bezpečnostného incidentu vyplynul predbežný záver, že k predmetnej udalosti došlo\nv dôsledku nedbanlivostného konania programátorky pri modifikácii a implementácii zmien vo vývojom\nprostredí aplikačného programového vybavenia „1doc“. Programátorka uviedla, že ona neurobila žiadnu\nchybu v kóde. Ďalej je uvedené, že toto tvrdenie programátorky nie je možné objektívne verifikovať,\nkeďže na vývojové prostredie „1doc“ nie sú v písomnej forme vyhotovené pracovné postupy a ani\nnie je metodika, ktorá by určovala požiadavku na reinštaláciu a preventívnu administráciu vývojového\nprostredia. Pre zmeny vykonávané len na základe požiadavky typu ServiceCall nie je ustanovená žiadna\nmetodika, pracovný postup alebo smernica. Nie je pri nich ustanovená postupnosť vykonať regresné\ntesty.\n4. Dňa 02.05.2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty\npodľa § 68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. za porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013\nZ.z. Žalobcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril. Bol poučený, že má\nprávo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Dňa\n17.05.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie pred vydaním rozhodnutia. V tomto upovedomení\nžalovaný uviedol, že v konaní o ochrane osobných údajov začatom na návrh A. B. bolo zistené, že\nžalobca porušil § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. tým, že nemal prijaté primerané bezpečnostné\nopatrenia pri spracúvaní osobných údajov zákazníkov, čím porušil povinnosť chrániť spracúvané osobné\núdaje. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, túto však žalobca nevyužil.\n5. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 00546/2018-Os-6 zo dňa 29.05.2018 uložil žalobcovi podľa\n§ 68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. pokutu v sume 45.000 € za porušenie § 19 ods. 1\nzákona č. 122/2013 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť chrániť spracúvané osobné údaje\ndotknutých osôb pred ich stratou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, ako aj pred akýmikoľvek\ninými neprípustnými spôsobmi spracúvania, a to osobné údaje zákazníčky A. B., D. E. XX, F. E. G.,\nvrátane osobitnej kategórie osobných údajov obsiahnutých v Zmluve o poskytovaní verejných služieb\n\nz 16.11.2015 a v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb z 18.01.2018,\nnajmä jej meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, štátnu\npríslušnosť, telefónne číslo, e-mailovú adresu, pohlavie, názov jej zdravotnej poisťovne, podpis a osobné\núdaje ďalších 22 zákazníkov s bydliskom v H. XX, I. X, A. F. X, J. X, G. B., G. K., H. I. F., C. X, J. X, H.\nX, G. I., L. F., M. N., I. X, F., O. E. J., F. I., F. X, D. X, A., J. a v Poprade, obsiahnutých v ich zmluvnej\ndokumentácii, keď túto zmluvnú dokumentáciu zákazníkov s osobnými údajmi hromadne tlačenú dňa\n17.01.2018 v prípade A. B. distribuoval 66 iným zákazníkom a zároveň zmluvnú dokumentáciu ďalších\n22 zákazníkov distribuoval a doručil iným zákazníkom, čím došlo k neoprávnenému sprístupneniu\nosobných údajov A. B. vrátane osobitnej kategórie (rodné číslo) a osobných údajov ďalších dotknutých\nzákazníkov veľkému počtu neoprávnených osôb v rámci celého územia Slovenska a neoprávnenému\nzásahu do ich práva dotknutej osoby na ochranu súkromia.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o pokute podal žalobca včas rozklad, v ktorom okrem iného\nnamietal, že zistenia ohľadom bezpečnostného incidentu mali len predbežný charakter. V podanom\nrozklade sa tiež domáhal nariadenia ústneho pojednávania na prejednanie veci, keďže ide o oblasť\nsprávneho trestania.\n7. Napadnutým druhostupňovým rozhodnutím č. 00309/2018-Op-6 zo dňa 23.07.2018 žalovaný podľa\n§ 70 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z.z. v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zmenil prvostupňové rozhodnutie\nč. 00546/2018-Os-6 zo dňa 29.05.2018 tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 68 ods. 2 písm. e/\nzákona č. 122/2013 Z.z. vo výške 40.000,- €. Pokuta bola uložená za porušenie § 19 ods. 1 zákona č.\n122/2013 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že porušil povinnosť chrániť spracúvané osobné údaje\ndotknutých osôb pred ich stratou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, ako aj pred akýmikoľvek\ninými neprípustnými spôsobmi spracúvania, a to osobné údaje zákazníčky A. B., vrátane osobitnej\nkategórie osobných údajov obsiahnutých v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo 16.11.2015\na v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb z 18.01.2018, najmä jej meno,\npriezvisko, bydlisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, štátnu príslušnosť,\ntelefónne číslo, e-mailovú adresu, pohlavie, názov jej zdravotnej poisťovne, podpis a osobné údaje\nďalších 22 zákazníkov s bydliskom v H. XX, I. X, A. F. X, J. X, G. B., G. K., H. I. F., C. X, J. X, H. X,\nG. I., L. F., M. N., I. X, F., O. E. J., F. I., F. X, D. X, A., J. a v Poprade, obsiahnutých v ich zmluvnej\ndokumentácii, keď túto zmluvnú dokumentáciu zákazníkov s osobnými údajmi hromadne tlačenú dňa\n17.01.2018 v prípade A. B. distribuoval 66 iným zákazníkom a zároveň zmluvnú dokumentáciu ďalších\n22 zákazníkov distribuoval a doručil iným zákazníkom, čím došlo k neoprávnenému sprístupneniu\nosobných údajov A. B. vrátane osobitnej kategórie (rodné číslo) a osobných údajov ďalších dotknutých\nzákazníkov veľkému počtu neoprávnených osôb v rámci celého územia Slovenska a neoprávnenému\nzásahu do ich práva dotknutej osoby na ochranu súkromia. Oproti prvostupňovému administratívnemu\nrozhodnutiu bola pokuta znížená z 45.000,- € na 40.000,- € z dôvodu, že počet dotknutých osôb, ktorých\nsa bezpečnostný incident týkal nemožno vyhodnotiť ani ako priťažujúcu a ani ako poľahčujúcu okolnosť.\nII. Žaloba\n8. Žalobca sa včas podanou žalobou (24.09.2018) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 00309/2018-Op-6 zo dňa 23.07.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nžalovaného č. 00546/2018-Os-6 zo dňa 29.05.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Alternatívne\nnavrhol, aby správny súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozsudkom nahradil výrok\npreskúmavaných rozhodnutí tak, že upustí od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania možno\ndosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Eventuálne, ak správny súd nezistí dôvody pre upustenie od\nuloženia sankcie, zmení výšku sankcie, pretože vzhľadom na povahu skutku je výška uloženej pokuty\nneprimerane vysoká. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. S podanou žalobou žalobca\npodal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 6S/156/2018-54 zo dňa 12.12.2018 tak, že podaný návrh správny súd\nzamietol.\n9. V podanej žalobe namietal porušenie zásady zákonnosti a poukázal na to, že v zmysle zákona je\nsprávnym konaním, v ktorom je možné uložiť pokutu, konanie o ochrane osobných údajov podľa § 62 až\n66 zákona č. 122/2013 Z.z. a nie až nasledujúce správne konanie, v ktorom by sa ex post rozhodovalo\nlen o uložení pokuty, ako tomu bolo v tomto prípade. Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 70 ods. 6\n\nzákona č. 122/2013 Z.z. nesleduje vytvorenie samostatného konania o uložení sankcie, ale ak sa má\nsankcia uložiť, má sa tak uskutočniť v správnom konaní o ochrane osobných údajov s tým, že o rozklade\nv časti výroku ukladajúcom pokutu sa má rozhodnúť najneskôr do 60 dní od jeho doručenia žalovanému.\n10. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal povinnosť prejednať správny delikt v jednom správnom\nkonaní a rozhodnúť o všetkých otázkach jedným rozhodnutím, pričom poukázal na nález Ústavného\nsúdu SR sp.zn. PL. ÚS 6/09-158 zo dňa 02.11.2011, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie súdu o vine\na treste je jedným, neoddeliteľným rozhodnutím, nejde o dve samostatné rozhodnutia, jedno o vine\na druhé o treste. Žalobca rozporoval úvahy žalovaného o tom, že predmetom konania o pokute nie\nje posudzovať správnosť skutkových alebo právnych zistení, ktoré boli predmetom konania o ochrane\nosobných údajov. Tento záver žalovaného nemá podľa žalobcu oporu v zákone a je v rozpore\ns dlhodobou judikatúrou.\n11. Podľa žalobcu je dvojfázovosť konania, najprv konania o ochrane osobných údajov a následne\nkonania o uložení pokuty, v rozpore s princípom právnej istoty. Ak by aj ustanovenia zákona č. 122/2013\nZ.z. v § 62 až § 66 v kontexte § 70 pripúšťali rôzny výklad, vrátane výkladu svedčiacemu dvojfázovému\npostupu pri ukladaní sankcií, bolo by nutné použiť výkladové pravidlo, ktoré zodpovedá požiadavkám\nústavne prijateľného uplatnenia nejasnej právnej normy vo vzťahu k adresátovi povinností a s ňou\nspojenej hrozby sankcie. Žalobca poukázal aj na to, že existuje požiadavka uložiť sankciu v primeranej\nlehote. Správne orgány sú povinné každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov.\n12. Žalobca tiež namietal, že v prípade, ak má byť rozhodnutie o uložení opatrení (právoplatné\ndňa 04.06.2018) rozhodnutím o zodpovednosti žalobcu za zistený protiprávny stav, a teda akýmsi\nhmotnoprávnym základom pre rozhodnutie o uložení pokuty (vydané dňa 29.05.2018), potom v čase,\nkeď žalovaný rozhodol o uložení pokuty, nebolo o zodpovednosti žalobcu ešte právoplatne rozhodnuté.\nV čase vyvodenia zodpovednosti za protiprávne konanie nebol ešte záver o zodpovednosti žalovaného\nza toto konanie záväzne vyslovený.\n13. Žalobca poukázal aj na právo neobviňovať sám seba, čím sa má predísť postupu, ktorým\nby sa pod zámienkou požadovania súčinnosti získavali podklady slúžiace na neskoršie obvinenie\na usvedčenie dožiadanej osoby. Prvok donútenia je daný hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nPožadovanie súčinnosti od kontrolovanej osoby pri výkone kontroly je prípustné, avšak táto súčinnosť\nnemá spočívať v poskytovaní požadovaných podkladov, ale v aktívnom konaní umožňujúcom kontrolu\nvykonať. Žalobca tiež poukázal na to, že ak sa v priebehu konania zistilo, že protiprávneho konania\nsa mohla dopustiť aj osoba, ktorú žalobca zapojil do procesu spracúvania osobných údajov, tak bol\nžalovaný povinný z úradnej povinnosti prešetriť a prejednať aj správny delikt, ktorý mohol byť spáchaný\nsprostredkovateľom.\n14. Žalobca poukázal na skutočnosť, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu\nako trestný postih za trestné činy. Z toho dôvodu je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú\nzakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu,\nvoči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.\n15. Žalobca tiež namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní a rovnosti pred zákonom. Poukázal\nna to, že žalovaný v správnych konaniach za posledné tri roky ukladal pokuty v priemernej výške 1.965\n€ a to aj za porušenia, ktoré boli svojou povahou a dôsledkami závažnejšieho charakteru. Žalovaný\nv roku 2014 uložil spolu 41 pokút v celkovej výške 44.500 €, pričom priemerná výška pokuty bola 1.085\n€ a najvyššia pokuta bola vo výške 5.000 €. V roku 2015 žalovaný uložil spolu 28 pokút v celkovej výške\n74.950 €, pričom priemerná výška pokuty bola 2.688 € a najvyššia pokuta bola vo výške 8.000 €. V roku\n2016 žalovaný uložil spolu 39 pokút v celkovej výške 83.150 €, pričom priemerná výška pokuty bola\n2.132 € a najvyššia pokuta bola 7.000 €. V rozhodovacej činnosti správnych orgánov by nemali vznikať\nexcesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom nejde len o extrémne\nodklony v rozhodovaní, ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce hoci aj len parciálny\ncharakter. Žalobca poukázal aj na medializované prípady porušenia predpisov o ochrane osobných\núdajov.\n16. Žalobca namietal aj neodôvodnené uplatňovanie absolútnej objektívnej zodpovednosti. Správne\ndelikty právnických osôb sú konštruované na objektívnom princípe, ide teda o uplatnenie tzv. objektívnej\n\nzodpovednosti. Právnická osoba zodpovedá za protiprávny stav, ktorý svojím konaním zapríčinila,\na to bez ohľadu na to, či ho chcela spôsobiť alebo nie. Je však potrebné vziať do úvahy potreby\npozitívnoprávnej úpravy liberačných dôvodov. Liberačné dôvody by mali byť vždy expressis verbis\nupravené v právnom predpise, pričom za najvšeobecnejší možno považovať ten, podľa ktorého\nprávnická osoba nezodpovedá za správny delikt vtedy, ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie, ktoré\nmožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti. V tejto súvislosti\npoukázal na čl. 82 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016\no ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým\nsa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „Nariadenie“), na\n§ 38 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z.z.“) aj na judikatúru Krajského\nsúdu v Prahe, podľa ktorej je absolútna zodpovednosť pre administratívne trestanie právnických osôb\na podnikajúcich fyzických osôb nevhodná a liberačné dôvody sú dôležitým nástrojom, ktorého cieľom\nje predísť aplikácii neúmernej tvrdosti zákona. Ak aj zákon neupravuje žiadne liberačné dôvody má\nžalovaný podľa žalobcu prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu a prispôsobiť ich svojmu rozhodnutiu\nvo veci. Na túto skutočnosť by mal prihliadať pri výbere druhu a výmery sankcie. Právnická osoba by\npodľa žalobcu nemala zodpovedať za správny delikt vôbec, ak preukáže, že vynaložila všetko možné\núsilie, ktoré od nej možno požadovať, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti. Ak má ukladanie\nsprávnych trestov plniť tiež funkciu všeobecnej a individuálnej prevencie, nemožno ich ukladať v situácii,\nktorú zodpovedný subjekt fakticky nemohol ovplyvniť.\n17. Žalobca tiež namietal, že skutková veta, tak ako je formulovaná v napadnutých rozhodnutiach,\nzodpovedá inej skutkovej podstate správneho deliktu spočívajúceho v nesplnení alebo porušení\nniektorej z povinností základných zásad spracúvania osobných údajov podľa § 5 až § 7 a § 9 až § 12\nzákona č. 122/2013 Z.z. Podľa skutkového opisu sankcionovaného správneho deliktu v napadnutých\nrozhodnutia, skutková veta podľa žalobcu zodpovedá porušeniu § 10 ods. 2 tretia veta zákona\nč. 122/2013 Z.z. Výrok napadnutých administratívnych rozhodnutí tiež podľa žalobcu nezodpovedá\npožiadavke, aby popis skutku uvedený v skutkovej vete výroku o vine bol uvedený tak, aby jednotlivé\nčasti zodpovedali znakom skutkovej podstaty správneho deliktu. Výrok napadnutých administratívnych\nrozhodnutí je nepreskúmateľný, pretože v ňom nie je správny delikt vymedzený tak, aby sankcionované\nkonanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Žalobca poukázal aj na rozdielne znenia výrokov\nv rozhodnutí o ochrane osobných údajov a rozhodnutiach o pokute; právna kvalifikácia skutku\nnezodpovedá skutkovému základu protiprávneho konania opísaného v skutkovej vete, čo znamená,\nže žalovaný sankcionuje skutkovú podstatu správneho deliktu spáchaného neprijatím primeraných\nbezpečnostných opatrení podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., no skutková veta, tak ako je\nformulovaná vo výroku napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty, zodpovedá skutkovej podstate\nsprávneho deliktu, ktorého znaky sú opísané v § 10 ods. 2 tretia veta zákona č. 122/2013 Z.z. a ktorého\nskutková podstata spočíva v neoprávnenom poskytnutí, sprístupnení alebo zverejnení spracúvaných\nosobných údajov z informačného systému prevádzkovateľa. Žalobca rozporoval aj závery žalovaného\ntýkajúce sa rodného čísla a poukázal na to, že na rozdiel od § 13 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z., ktoré\nzverejnenie rodného čísla zakazovalo bez výnimky, ustanovenie § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z.z.\nzverejnenie rodného čísla pripúšťa v prípade, ak tento všeobecne použiteľný identifikátor zverejní sama\ndotknutá osoba.\n18. Žalobca zdôraznil, že pri rozhodovacej činnosti žalovaného platí, že jeho rozhodnutia musia\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ak túto povinnosť žalovaný zanedbá, ide o jeden\nz dôvodov nezákonnosti rozhodnutia. Zásada materiálnej pravdy od žalovaného vyžaduje, aby úplne\na presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. V napadnutom\nadministratívnom rozhodnutí o uložení pokuty žalovaný uviedol, že v konaní o ochrane osobných údajov\nzhromaždil všetky relevantné podklady pre rozhodnutie vo veci, získané najmä písomnou súčinnosťou\núčastníkov konania a jednej fyzickej osoby, ktorej bola chybne distribuovaná a doručená zmluvná\ndokumentácia A. B. s jej osobnými údajmi. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca priznal chybné doručenie\nzmluvnej dokumentácie, pričom uvedenú skutočnosť potvrdila žalovanému aj iná fyzická osoba, ktorej\nbol dodatok A. B. doručený a ktorá sa týmto spôsobom oboznámila s jej osobnými údajmi obsiahnutými\nv danom zmluvnom dokumente. Z odôvodnenia napadnutého administratívneho rozhodnutia o pokute\nvšak podľa žalobcu vôbec nevyplýva, že by si žalovaný zaobstaral ďalšie podklady na posúdenie\nskutkového stavu veci. Z obsahu tohto rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva len to, že podkladom pre\njeho vydanie boli takmer výlučne vyjadrenia žalobcu, stanoviská A. B. a vyjadrenia jednej osoby, ktorej\n\nboli osobné údaje A. B. omylom doručené. Žalobca v rámci poskytnutej súčinnosti predložil hmotný\nnosič (USB kľúč) s menným zoznamom 24 dotknutých zákazníkov, ktorých zmluvná dokumentácia\ns osobnými údajmi bola vložená do dokumentácie iných zákazníkov a následne im aj distribuovaná.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí o uložení pokuty uviedol, že zmluvná dokumentácia A. B. bola\ndistribuovaná 66 zákazníkom, pričom 39 vrátilo dokumentáciu a 12 potvrdilo likvidáciu dokumentácie.\nŽalovaný však nemá preukázané, či všetka chybne doručená zmluvná dokumentácia, či už A. B. alebo\nďalších dotknutých osôb bola vrátená žalobcovi alebo zlikvidovaná. Žalovaný v rozhodnutí o ochrane\nosobných údajov uzavrel, že žalobca nemal prijaté primerané bezpečnostné opatrenia pri spracúvaní\nosobných údajov zákazníkov, čím porušil povinnosť chrániť spracúvané osobné údaje navrhovateľky\nvrátane osobitnej kategórie osobných údajov obsiahnutých v zmluve a dodatku. Z podkladov, ktoré si\nžalovaný zaobstaral však podľa žalobcu nie je objektívne možné zistiť, či žalobca mal prijaté primerané\nbezpečnostné opatrenia alebo nie. Zo zozbieraných podkladov nebolo možné podľa žalobcu ani ustáliť\nzáver o tom, že žalobca za toto protiprávne konanie zodpovedá.\n19. Žalobca poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty bolo odôvodnené\nlen konštatovaním, že bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a rozsah jeho následkov.\nV tejto časti ho považuje žalobca za nepreskúmateľné, keďže žalovaný mal uviesť konkrétne skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali výšku uloženej sankcie. Žalobca považoval úvahy žalovaného o možnom zneužití\nosobných údajov za hypotetické špekulácie, ktoré nemali oporu v reálnych pomeroch. V tejto súvislosti\nžalobca poukázal na fakt, že žiadnemu z dotknutých zákazníkov nebola spôsobená žiadna škoda.\nZmluvná dokumentácia bola zaslaná iným zákazníkom omylom, pričom tieto osoby nevykonali žiaden\naktívny úkon s cieľom neoprávnene sa oboznámiť s cudzími osobnými údajmi. Ide o zákazníkov,\ns ktorými žalobca uzatváral zmluvný vzťah, nešlo o dlžníkov žalobcu alebo verejnoprávnych fondov a ani\nosoby, ktoré by odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenie alebo zneužili telekomunikačné\nzariadenie alebo služby. Pri opise dôsledkov porušenia povinností sa žalovaný podľa žalobcu obmedzil\nlen na všeobecné konštatovanie, že pri určovaní výšky pokuty prihliadal na dôsledky porušenia\npovinnosti. Žalovaný bol povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia, čo sa nestalo.\n20. Žalobca namietal, že zistenia, ktoré sa týkali pochybenia programátora, resp. chyby spôsobenej\nv rámci vývojového prostredia, mali len predbežný charakter. V rámci administratívneho konania\nupozornil žalovaného na to, že išlo o predbežný záver, ktorý vyplýval z danej fázy interného prešetrovania\nbezpečnostného incidentu. Aj tieto predbežné zistenia však podľa žalobcu predstavujú záver, že\nk bezpečnostnému incidentu došlo v dôsledku neúmyselného konania, s najväčšou pravdepodobnosťou\nchybou programátora. Programátor poukázal na to, že bezpečnostný incident sa udial pravdepodobne\nv dôsledku vývojovej chyby. Žalobca však poukázal na skutočnosť, že v rámci administratívneho\nkonania nemožno nekriticky prebrať vyjadrenia programátora, ktorý sa na vzniku bezpečnostného\nincidentu mohol priamo alebo nepriamo podieľať. Tvrdenia programátora nebolo možné verifikovať.\nK bezpečnostnému incidentu podľa žalobcu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku alebo\nv priamej súvislosti s činnosťou daného programátora a s najväčšou pravdepodobnosťou aj v dôsledku\njeho chyby pri programovaní zmien tzv. identifikačných hárkoch, ktorú neodhalila ani následná kontrola,\nv dôsledku ktorej bol aplikovaný nesprávny postup a realizáciou úloh prostredníctvom sprostredkovateľa\ndošlo k zaslaniu zmluvnej dokumentácie dotknutých zákazníkov iným zákazníkom žalobcu. Podľa\nžalobcu nemožno očakávať, že daný programátor potvrdí, že chyba nastala v dôsledku jeho konania\na nepotvrdí svoj podiel pričinenia sa na vzniku chyby, ktorá spôsobila bezpečnostný incident. Žalobca sa\nnestotožnil so závermi žalovaného, že nemal prijaté žiadne dostatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré\nmohli zamedziť vzniku porušenia vo forme bezpečnostného incidentu a neoprávnenému sprístupneniu\nosobných údajov dotknutých osôb. Tento záver žalovaného je podľa žalobcu arbitrárny a nepodložený\nžiadnymi dôkazmi. Žalobca na základe identifikovania určitých nedostatkov v už existujúcich pracovných\npostupoch len zvýšil, resp. posilnil už uplatňovaný princíp kontroly štyroch očí. Týmto si žalobca\ndôsledne splnil svoju zákonnú povinnosť zabezpečovať aktualizáciu prijatých bezpečnostných opatrení,\na preto to nemôže byť vyhodnocované ako priťažujúca okolnosť, resp. ako naplnenie skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu.\n21. Ďalšou námietkou žalobcu bolo nenariadenie ústneho pojednávania, napriek tomu, že o to žiadal\nv podanom rozklade. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž/157/96 zo\n\ndňa 05.02.1997, z ktorého vyplýva, že ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam\ntvoriacim predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to\ndôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Toto procesné právo je obzvlášť dôležité v správnom\nkonaní, ktoré má charakter konania o trestnom obvinení.\n22. Žalobca namietal aj formuláciu skutočnosti, že zmluvná dokumentácia 23 dotknutých zákazníkov\nbola doručovaná iným 740 zákazníkom. Toto konštatovanie v napadnutom administratívnom\nrozhodnutí vyznieva zavádzajúco, ako keby bola zmluvná dokumentácia každého z 23 dotknutých\nzákazníkov zaslaná všetkým 740 iným zákazníkom. Zo súboru typu Excel, ktorý žalobca v priebehu\nadministratívneho konania predložil žalovanému vyplýva, že ku každému dotknutému zákazníkovi je\nmožné priradiť iný počet zákazníkov, ktorým bola zmluvná dokumentácia doručená.\n23. Žalobca taktiež namietal porušenie zákazu retroaktivity a uviedol, že ustanovenie o časovej\npôsobnosti upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov a pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní\ntrestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (obdobne § 84 Trestného zákona).\n24. Žalovaný nezohľadnil skutočnosti, že žalobca splnil povinnosť pri porušení ochrany osobných údajov\npodľa § 56 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu vzniku\nbezpečnostného incidentu (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) tým, že bezodkladne oznámil Úradu pre\nreguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb porušenie ochrany osobných údajov a nad\nrámec svojich zákonných povinností informoval dotknutých účastníkov o porušení ochrany osobných\núdajov aj o prijatých opatreniach na nápravu. Za bezpečnostný incident sa každému dotknutému\nzákazníkovi ospravedlnil a každému z nich ponúkol nespoplatňovanie súvisiacej služby po dobu 12\nmesiacov a kompenzáciu nákladov spojených s riešením tohto incidentu. Bezodkladne kontaktoval\nvšetkých neoprávnených príjemcov s cieľom oboznámiť ich so vzniknutou situáciou a písomne\nich upozornil na povinnosť zachovávať tajomstvo prepravovaných správ a povinnosť mlčanlivosti\no osobných údajoch. Zabezpečil spätný zber chybne distribuovaných zásielok, preškolil dotknutých\nzamestnancov a prijal organizačné opatrenia, aby sa opakovaniu podobnej chyby v budúcnosti\nzabránilo. Poukázal na to, že jednotlivé kritériá určovania druhu a výmery sankcie pritom nemajú\ncharakter priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností, ale ide o kritériá, ktoré sa na správny delikt\nv medziach zistených skutočností buď aplikujú alebo nepoužijú. Orgán verejnej správy si nemôže svojou\naplikačnou rozhodovacou činnosťou vytvoriť interne ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti,\npretože ak tie nie sú zakomponované aspoň demonštratívnym spôsobom v zákone, nie je tu garantovaný\njednak princíp legitímneho očakávania a ani právna istota.\n25. Nedostatočné odôvodnenie napadnutých administratívnych rozhodnutí považuje žalobca za\nporušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n26. Záverom žalobca uviedol, že uloženie pokuty zo strany žalovaného je zásahom do práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Ústava SR“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaný pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len\n„dodatkový protokol“), ktoré garantujú každému právo vlastniť majetok a právo na ochranu vlastníctva.\nV tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 12/03\nzo dňa 10.03.2004, v zmysle ktorého pokuta môže za určitých okolností predstavovať zásah najmä\ndo základného práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Pokutu možno považovať\nza zásah s ústavnoprávnymi dimenziami v prípade, ak zasahuje do majetkových pomerov jedinca so\nznačnou intenzitou. Ak má uloženie pokuty plniť represívnu, ako aj preventívnu funkciu, potom uloženie\npokuty v danej výške nebolo nevyhnutné a ani v súlade s verejným záujmom. Pokuty, rovnako ako dane\na poplatky predstavujú v zásade prípustný zásah do vlastníckeho práva, čo však platí za predpokladu,\nže sa rešpektujú princípy právneho štátu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom konania náhradu\ntrov konania nepriznať. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že v tomto\nprípade ide o žalobu, ktorou sa zjavne sleduje bezúspešné uplatňovanie práva, tak ako to predpokladá\n§ 28 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n„SSP“). Žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí. Zdôraznil, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces\na odstránili formálne vady ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R\n122/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/343/2009).\n28. Žalovaný uviedol, že konanie o ochrane osobných údajov a konanie o uložení pokuty predstavujú\ndva samostatné typy konaní, okrem iného aj z dôvodu rôznych účelov, pováh týchto konaní a z odlišného\nokruhu účastníkov týchto konaní. Účelom konania o ochrane osobných údajov je zistiť, či postupom\nprevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich\nosobných údajov a či je potrebné pristúpiť k uloženiu sankcie podľa § 67 zákona č. 122/2013 Z.z.\nÚčelom konania o uložení pokuty je v kontexte § 68 zákona č. 122/2013 Z.z. sankcionovať, potrestať\nprevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, prípadne aj inú osobu za porušenie zákonných povinností\nprostredníctvom sankcií stanovených zákonom č. 122/2013 Z.z. Konanie o uložení pokuty nenahrádza\núlohu riadneho opravného prostriedku voči vydanému rozhodnutiu o ochrane osobných údajov. Z dikcie\n§ 70 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty sa vydáva v samostatnom\nkonaní, pričom zákon č. 122/2013 Z.z. pre toto konanie zároveň ustanovuje samostatnú lehotu na jeho\nrozhodnutie v odvolacom konaní, ktorá je odlišná od lehoty na rozhodnutie v konaní o ochrane osobných\núdajov. V zmysle novej právnej úpravy zákonom č. 18/2018 Z.z. je reflektovaná jednotnosť konania,\nv rámci ktorej môže žalovaný pristúpiť k uloženiu opatrení na odstránenie nedostatkov a príčin ich\nvzniku a zároveň môže fakultatívne uložiť pokutu. V danom konaní tak nebola porušená zásada ne bis\nin idem a žalobca nebol opakovane potrestaný za spáchanie správneho deliktu. Opatrenia vydávané\nv konaní o ochrane osobných údajov nemajú sankčnú povahu, ale slúžia ako prostriedok na odstránenie\nprotiprávneho stavu. Vydanie rozhodnutia o uložení opatrení nevytvára prekážku rei iudicata pre konanie\no uložení pokuty.\n29. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca ako prevádzkovateľ je povinný dodržiavať pri\nspracúvaní osobných údajov povinnosti stanovené zákonom č. 122/2013 Z.z., vrátane povinnosti\nstanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., v zmysle ktorej za bezpečnosť osobných\núdajov objektívne zodpovedá prevádzkovateľ. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou\n(absolútnou), teda za následok konania alebo opomenutia (za protiprávny stav). Prevádzkovateľ\nje povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou,\nneoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek\ninými neprístupnými spôsobmi. Povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. a tejto povinnosti\nzodpovedajúca skutková podstata správneho deliktu podľa § 68 ods. 2 písm. c/ zákona č. 122/2013\nZ.z. je formulovaná ako zodpovednosť za následok. Ak dôjde k následku predvídanému v § 19 ods.\n1 zákona č. 122/2013 Z.z., znamená to, že prevádzkovateľ naplnil skutkovú podstatu tohto správneho\ndeliktu, a to bez ohľadu na zavinenie. V zmysle § 68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z.\nnebola žalobcovi uložená pokuta z dôvodu, že nesplnil niektorú z povinností bezpečnosti spracúvania\nosobných údajov podľa § 19 ods. 1, ods. 3 a § 20, teda tým, že nemal prijaté primerané bezpečnostné\nopatrenia pri spracúvaní osobných údajov zákazníkov. Žalobca síce bol povinný prijať také opatrenia,\naby zamedzil úniku osobných údajov, avšak v prípade konania o uložení pokuty bola rozhodujúca\nskutočnosť, že bezpečnostný incident u žalobcu nastal. Žalobcovi bola uložená pokuta, pretože porušil\npovinnosť chrániť spracúvané osobné údaje dotknutých osôb. V prípade, ak žalobca nesúhlasil so\nzávermi vyplývajúcimi z konania o ochrane osobných údajov, mal v danom konaní využiť riadne opravné\nprostriedky. Žalovaný poukázal na to, že na uloženie pokuty zákon č. 122/2013 Z.z. v § 68 stanovuje\nsubjektívnu a objektívnu lehotu, a preto nemôže dochádzať k neprimeraným prieťahom v konaní.\n30. Žalovaný poukázal na § 74 zákona č. 122/2013 Z.z., ktorý upravuje poskytnutie súčinnosti\nžalovanému, pričom táto súčinnosť je vynútiteľná aj pod hrozbou sankcie. Z tohto dôvodu je namietané\nporušenie zákazu sebainkriminácie nedôvodné. V súlade s ustálenou judikatúrou (rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp.zn. 6Sž/10/2013, 3Sž/28/2012) vyžiadanie\nsi údajov a dokumentov, ktoré má osoba k dispozícii a ich predloženie nie je predložením dôkazu proti\nsebe, ale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis.\nTakto získané dôkazy, ktoré sa v správnom konaní môžu stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonné, resp. neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok veľkého senátu\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Saunders proti Spojenému kráľovstvu\nzo dňa 17.12.1996, podľa ktorého právo neobviňovať sám seba je primárne spojené s rešpektovaním\nvôle obvinenej osoby nevypovedať. Ako všeobecne uznávané pravidlo sa nevzťahuje na použitie\n\ndokumentov, ktoré môžu byť od obvineného získané donucovaním. V tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 158/13.\n31. Žalovaný si je vedomý toho, že má povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako a tým\nzachovávať právnu istotu a predvídateľnosť práva, pričom ak sa odkloní od rozhodnutia v obdobnej veci,\nmusí tento odklon dostatočne odôvodniť. V tejto súvislosti poukázal na to, že do vydania napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí nezistil také porušenie zákona č. 122/2013 Z.z., ako tomu bolo v tomto\nprejednávanom prípade. Porušenie zo strany žalobcu považuje za najzávažnejšie za posledné obdobie,\nvzhľadom na rozsah neoprávnene sprístupnených osobných údajov. Žalovaný sa v administratívnych\nkonaniach snaží prihliadať na ekonomickú silu subjektov a v prípade konania o uložení pokuty aj k ich\nmajetkovým pomerom a pri fyzických osobách prihliada aj na ich osobné pomery. Prvoradým cieľom\nžalovaného je zvyšovať povedomie a šíriť osvetu o ochrane osobných údajov. Ak už žalovaný ukladá\npokutu, táto má byť vzhľadom na rozsah, závažnosť a charakter zistených porušení účelná, aby nemala\nlen represívny charakter, ale slúžila aj ako prostriedok nápravy protiprávneho stavu do budúcnosti. Pri\nukladaní pokút sa uplatňuje zásada individualizácie, kedy druh, kombinácia a intenzita sankcie musí\nbyť v konkrétnom prípade stanovená tak, aby zodpovedala všetkým okolnostiam prípadu. Žalovaný\nsa vysporiadal so všetkými priťažujúcimi ako aj poľahčujúcimi okolnosťami a bezpečnostný incident\nvyhodnotil ako závažný. Pokuta bola uložená v rámci zákonného rozpätia s prihliadnutím na ekonomickú\nsituáciu žalobcu vyplývajúcu z verejne dostupných ekonomických údajov. Z účtovnej závierky žalobcu\npre rok 2017 vyplýva, že žalobca mal zisk vo výške 66.637.000,- € a pokuta mu bola uložená vo\nvýške 40.000,- €. Ak existovali u žalobcu nepriaznivé pomery, ktoré by mu nedovoľovali pokutu uhradiť,\nmal tieto skutočnosti žalobca preukázať, čo sa nestalo. Účelom správnej pokuty je, aby páchateľ\nsprávneho deliktu pocítil zodpovednosť za svoje protiprávne konanie tým, že sa uložená sankcia\nprejaví v jeho majetkovej sfére v takej výške, ktorá pre neho nebude zanedbateľná. K namietanému\nneprihliadnutiu k poľahčujúcim okolnostiam žalovaný uviedol, že plnenie zákonnej povinnosti podľa\nzákona č. 351/2011 Z.z. nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť. Kontaktovanie dotknutých osôb\na poskytnutie odškodnenia taktiež podľa žalovaného nemožno vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť.\nSplnenie povinností uložených v rozhodnutí o ochrane osobných údajov taktiež podľa žalovaného\nnemožno hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť, ale ako povinnosť žalobcu zosúladiť svoje excesy so\nstavom, ktorý ustanovuje zákon č. 122/2013 Z.z.\n32. K námietke absolútnej objektívnej zodpovednosti žalovaný uviedol, že povinnosť podľa § 19 ods.\n1 zákona č. 122/2013 Z.z. je spojená s objektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľa, bez ohľadu\nna skutočnosť, či sa porušenia dopustil jeho zamestnanec ako oprávnená osoba. Žalovaný neskúma\nsubjektívnu stránku – zavinenie a príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom. S poukazom na\nnovú právnu úpravu Nariadenia a zákona č. 18/2018 Z.z. žalovaný uviedol, že čl. 82 ods. 2 Nariadenia\nje skôr koncipovaný ako príklad pre tzv. vyššiu moc alebo zásah hackerov za predpokladu, že\nprevádzkovateľ splnil všetky objektívne očakávané bezpečnostné štandardy. Analýzu, akým spôsobom\ndošlo k neoprávnenému sprístupneniu osobných údajov mal vykonať predovšetkým žalobca ihneď po\nvzniku bezpečnostného incidentu a toto nemožno dávať na ťarchu žalovanému. Sankcia bola uložená za\nporušenie povinnosti chrániť spracúvané osobné údaje dotknutých osôb a nie za neprijatie primeraných\nbezpečnostných opatrení. Vykonať analýzu bezpečnostného incidentu ex post už zo strany žalovaného\nnebolo možné.\n33. Pri tomto bezpečnostnom incidente došlo k porušeniu zákona nie len v rozsahu osobných údajov\nnepožívajúcich zvýšenú ochranu, ale aj spracúvaniu údajov týkajúcich sa rodného čísla. Bezpečnostný\nincident bol aj z tohto dôvodu vyhodnotený ako závažný. Rodné číslo v sebe skrýva aj ďalšie\ninformácie, ktoré majú osobný charakter. Údaj o rodnom čísle je v súlade s § 78 ods. 4 zákona\nč. 18/2018 Z.z. chránený v rovnakej miere, ako tomu bolo za účinnosti zákona č. 122/2013 Z.z.\nPokuta bola uložená predovšetkým s ohľadom na rozsah a kombináciu neoprávnene sprístupnených\nosobných údajov a takisto s ohľadom na počet osôb, ktorým boli tieto údaje neoprávnene sprístupnené.\nŽalovaný poukázal aj na to, že údaje z karty poistenca v súvislosti s elektronickým systémom\nzdravotníctva – ezdravie v rukách potencionálneho narušiteľa predstavujú vážny zásah do súkromného\na rodinného života dotknutých osôb a môžu viesť k odhaleniu údajov o zdravotnom stave dotknutej\nosoby. Výpočet možných rizík s ohľadom na zneužitie osobných údajov je súčasťou medzinárodných\nštandardov. Porušenie zákona č. 122/2013 Z.z. môže mať potenciálne celý rad významných negatívnych\ndôsledkov na jednotlivcov. Riziká môžu viesť až k ujme na zdraví, majetkovej alebo nemajetkovej ujme,\nk diskriminácii, krádeži totožnosti alebo podvodu, finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate\n\ndôvernosti osobných údajov alebo k akémukoľvek inému závažnému hospodárskemu alebo sociálnemu\nznevýhodneniu. Čím sú údaje citlivejšie, tým je vyššie riziko ujmy pre dotknuté osoby. Žalovaný zohľadnil\naj emočné vplyvy, akými boli podráždenie, strach a stres, ktoré vyplývali z toho, že dotknuté osoby stratili\nkontrolu nad ich osobnými informáciami, boli nútené vzniknutú situáciu osobitne administratívne riešiť,\npričom si uvedomovali, že tieto informácie môžu byť zneužité. V prípade neoprávneného sprístupnenia\ncitlivých osobných údajov dochádza k vážnemu zásahu do súkromia, ktoré je garantované v čl. 19 ods.\n2 ods. 3 Ústavy SR. Zásah do ústavou garantovaného práva je potrebné podľa názoru žalovaného vždy\npovažovať za závažný.\n34. V súvislosti s prešetrovaním bezpečnostného incidentu žalovaný uviedol, že ak žalobca nesúhlasil\nso závermi zistenými v rámci konania o ochrane osobných údajov, mal možnosť voči rozhodnutiu využiť\nriadny opravný prostriedok. Ak boli zistenia ohľadom činnosti programátora len predbežného charakteru,\nžalobca mal možnosť tieto zistenia doplniť. Žalobca však svoje zákonné právo na doplnenie dokazovania\nnevyužil. Správny orgán nie je povinný niekoľkokrát vyzývať účastníka konania na podanie vyjadrení,\nak poskytnuté možnosti nevyužil. Od začatia konania o uložení pokuty bol žalobca neaktívny. Porušenie\nbezpečnosti pri spracúvaní osobných údajov, najmä pokiaľ ide o údaje patriace do osobitnej kategórie\nosobných údajov nemôže žalobca nijakým spôsobom zľahčovať. Bezpečnosť je jednou z kľúčových\notázok pri spracúvaní osobných údajov a požaduje sa, aby prevádzkovateľ zaviedol také pravidlá a\npodmienky fungovania ním prevádzkovaného informačného systému, ktoré zaručia ochranu citlivých\nosobných údajov.\nIV. Replika žalobcu\n35. Žalobca v podanej replike uviedol, že v dôsledku uplatnenia zásady plnej jurisdikcie vo veciach\nsprávneho trestania je možné do súdneho prieskumu zahrnúť aj závery uvedené v rozhodnutí o uložení\nopatrení. Poukázal na priebeh administratívneho konania, najmä konania o ochrane osobných údajov\na zdôraznil, že v priebehu konania o ochrane osobných údajov plne spolupracoval a žalovanému\nposkytol súčinnosť v celom rozsahu jeho požiadaviek.\n36. V ďalšom žalobca poukázal na to, že medzi neoprávnene sprístupnenými údajmi sa nenachádzali\nžiadne výlučne osobné informácie odhaľujúce súkromie dotknutých zákazníkov, prípadne údaje\nodhaľujúce rasový, etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru a pod. Rodné číslo už od\n25.05.2018 nepatrí do osobitnej kategórie osobných údajov. Žalobca poukázal aj na nezrovnalosť\nv odôvodnení a výroku napadnutého rozhodnutia o rozklade, keď v odôvodnení sa medzi sprístupnenými\núdajmi spomína aj údaj o čísle karty poistenca, avšak vo výroku sa nenachádza.\n37. Žalobca poukázal najmä na to, že žalovaný si vyžiadal len v prípade A. B., ako jednej\nz dotknutých zákazníkov, zmluvnú dokumentáciu, ktorá bola nesprávne doručovaná. Zdôraznil, že\nžalovaný nepožadoval predložiť len nesprávne doručovaný dodatok, ale tiež zmluvu o poskytovaní\nverejných služieb, ku ktorej bol tento dodatok uzatváraný. V chybne doručovanom dodatku, sa\nnenachádzali osobné údaje v takom rozsahu ako v zmluve, ktorá iným zákazníkom sprístupnená nebola.\nŽalobca je toho názoru, že žalovaný mal vziať do úvahy aj skutočnosť, že osobné údaje jednotlivých\ndotknutých osôb boli sprístupnené rôznemu počtu neoprávnených príjemcov a každému z nich boli\nsprístupnené údaje výlučne jednej dotknutej osoby.\n38. K výške uloženej pokuty uviedol, že k majetkovým pomerom páchateľa iného správneho deliktu sa\nmá pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadať v zásade v prospech páchateľa s cieľom, aby mu nebola\nuložená pokuta v likvidačnej výške. V jeho prípade však bola výška pokuty určená vzhľadom na jeho\nobrat, resp. predmet podnikania.\n39. Žalobca tiež poukázal na znenie § 68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z., kde sa medzi § 19 a\n§ 20 nachádza spojka „a“, čo znamená, že na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v oblasti\nbezpečnosti spracúvania osobných údajov sa vyžaduje kumulatívne porušenie alebo nesplnenie\nniektorej z povinností podľa § 19 ods. 1 a ods. 3 a súčasne porušenie alebo nesplnenie niektorej\nz povinností podľa § 20. Skutková veta, tak ako je naformulovaná v napadnutých administratívnych\nrozhodnutiach, však podľa žalobcu zodpovedá inej skutkovej podstate správneho deliktu, konkrétne\nporušeniu § 10 ods. 2 tretia veta zákona č. 122/213 Z.z.\n\n40. Na záver žalobca opätovne navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok na základe\ndôvodov uvedených v správnej žalobe. V podanej žalobe namietal, že týmto je ohrozená jeho deliktuálna\nbezúhonnosť, keďže táto je často požadovaná priamo zákonom ako kvalifikačný predpoklad zapojenia\nsa do rozličných podnikateľských a iných hospodárskych aktivít financovaných z verejných zdrojov.\nTýmto je obmedzená jeho účasť vo verejných obstarávaniach. Bez priznania odkladného účinku mu\nhrozia iné vážne nenapraviteľné následky, ktoré nemusia byť späté len s účinkami vyvolanými okamžitým\nvýkonom napadnutého rozhodnutia. Poukázal aj na existujúcu hrozbu závažnej ujmy, ktorá ako iný\nprávny následok nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, vyplýva pre žalobcu priamo z príslušných\nprávnych predpisov.\n41. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\nV. Pojednávanie\n42. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“)\nprešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a\nto z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd\nv Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/156/2018 vedený\nna Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/156/2018.\n43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3\nods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 31.01.2024\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 prvá veta SSP v neprítomnosti žalobcu\na v prítomnosti žalovaného. Žalobca zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa\n29.11.2023, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.\nVI. Relevantné právne predpisy\n44. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu\ndotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných\núdajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť,\nsprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania\nalebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako\naj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje\nsprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely\nurčenia fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor ustanovený osobitným zákonom len vtedy, ak\njeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Spracúvať iný identifikátor, ktorý\nv sebe skrýva charakteristiky dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa\nzakazuje.\n46. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá\nprevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením,\nzničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením,\nako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané\ntechnické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia“) zodpovedajúce\nspôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky,\ndôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé\nnarušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.\n47. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. účelom konania o ochrane osobných údajov (ďalej\nlen „konanie“) je zistiť, či postupom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa došlo k porušeniu práv\nfyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov a v prípade zistenia nedostatkov, uložiť opatrenia na\nnápravu, prípadne sankciu za porušenie tohto zákona.\n\n48. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej osoby v\nkonaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených zákonom,\nuloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných údajov\nzastaví.\n49. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. okrem opatrení podľa odseku 1 úrad je oprávnený ďalej\nuložiť opatrenia prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorými\na) zakáže spracúvanie tých osobných údajov, ktorých spracúvanie je v rozpore s ustanoveniami tohto\nzákona,\nb) zakáže spracúvanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,\nc) nariadi odstránenie alebo likvidáciu osobných údajov v určenej lehote, ak sú alebo boli neoprávnene\nspracúvané,\nd) uloží povinnosť prijať technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu\nspracúvania,\ne) uloží povinnosť zabezpečiť vypracovanie alebo doplnenie dokumentácie alebo bezpečnostného\nprojektu v súlade s týmto zákonom,\nf) uloží prevádzkovateľovi povinnosť zmeniť sprostredkovateľa v určenej lehote, ak prevádzkovateľ\nvykonáva spracúvanie osobných údajov prostredníctvom sprostredkovateľa.\n50. Podľa § 68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. Úrad môže uložiť pokutu od 1 000 eur do 50 000\neur prevádzkovateľovi, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností bezpečnosti spracúvania\nosobných údajov podľa § 19 ods. 1 a 3 a § 20.\n51. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. pokutu podľa § 68 možno uložiť do dvoch rokov odo\ndňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu\npovinnosti došlo.\n52. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. pri ukladaní pokuty alebo poriadkovej pokuty a určení\njej výšky úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie\ntakéhoto konania a mieru ohrozenia súkromného a rodinného života a na počet dotknutých osôb.\n53. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.\n54. Podľa § 11 zákona č. 18/2018 Z.z. osobné údaje musia byť spracúvané spôsobom, ktorý\nprostredníctvom primeraných technických a organizačných opatrení zaručuje primeranú bezpečnosť\nosobných údajov vrátane ochrany pred neoprávneným spracúvaním osobných údajov, nezákonným\nspracúvaním osobných údajov, náhodnou stratou osobných údajov, výmazom osobných údajov alebo\npoškodením osobných údajov.\n55. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní prijať\nso zreteľom na najnovšie poznatky, na náklady na vykonanie opatrení, na povahu, rozsah, kontext a\núčel spracúvania osobných údajov a na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva\nfyzických osôb primerané technické a organizačné opatrenia na zaistenie úrovne bezpečnosti primeranej\ntomuto riziku, pričom uvedené opatrenia môžu zahŕňať najmä\na) pseudonymizáciu a šifrovanie osobných údajov,\nb) zabezpečenie trvalej dôvernosti, integrity, dostupnosti a odolnosti systémov spracúvania osobných\núdajov,\nc) proces obnovy dostupnosti osobných údajov a prístup k nim v prípade fyzického incidentu alebo\ntechnického incidentu,\nd) proces pravidelného testovania, posudzovania a hodnotenia účinnosti technických a organizačných\nopatrení na zaistenie bezpečnosti spracúvania osobných údajov.\n56. Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 18/2018 Z.z. pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely\nidentifikovania fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor podľa osobitného predpisu len vtedy,\nak jeho využitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Súhlas so spracúvaním\nvšeobecne použiteľného identifikátora musí byť výslovný a nesmie ho vylučovať osobitný predpis, ak\n\nide o jeho spracúvanie na právnom základe súhlasu dotknutej osoby. Zverejňovať všeobecne použiteľný\nidentifikátor sa zakazuje; to neplatí, ak všeobecne použiteľný identifikátor zverejní sama dotknutá osoba.\n57. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. účelom konania o ochrane osobných údajov (ďalej len\n„konanie“) je zistiť, či došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov alebo\ndošlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného predpisu v oblasti ochrany osobných údajov, a v\nprípade zistenia nedostatkov, ak je to dôvodné a účelné, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne pokutu\nza porušenie tohto zákona alebo osobitného predpisu pre oblasť ochrany osobných údajov.\n58. Podľa § 104 ods. 1 písm. a/ zákona č. 18/2018 Z.z. Úrad môže uložiť pokutu do 10 000 000 eur, alebo\nak ide o podnik do 2% celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho,\nktorá suma je vyššia, prevádzkovateľovi, vrátane orgánu verejnej moci a verejnoprávnym inštitúciám,\nza neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 15, § 18, § 31 až 35, § 37, § 39 až 45, § 79\na § 109 alebo podľa čl. 8, čl. 11, čl. 25 až 39, čl. 42 a čl. 43 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom\npohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)\n(Ú.v. EÚ L 119, 4.5.2016) (ďalej len \"nariadenie (EÚ) 2016/679\").\n59. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. úrad ukladá pokuty a poriadkové pokuty v závislosti od\nokolností každého jednotlivého prípadu. Pri rozhodovaní o uložení pokuty a určení jej výšky podľa § 104\núrad zohľadní najmä\na) povahu, závažnosť a trvanie porušenia, povahu, rozsah alebo účel spracúvania osobných údajov, ako\naj počet dotknutých osôb, na ktoré malo vplyv, a rozsah škody, ak vznikla,\nb) prípadné zavinenie porušenia ochrany osobných údajov,\nc) opatrenia, ktoré prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prijal na zmiernenie škody, ktorú dotknuté\nosoby utrpeli,\nd) mieru zodpovednosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa so zreteľom na technické\na organizačné opatrenia, ktoré prijal podľa § 32, § 39 a § 42,\ne) predchádzajúce porušenia ochrany osobných údajov zo strany prevádzkovateľa alebo\nsprostredkovateľa,\nf) mieru spolupráce s úradom pri náprave porušenia ochrany osobných údajov a zmiernení možných\nnepriaznivých dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov,\ng) kategóriu osobných údajov, ktorých sa porušenie ochrany osobných údajov týka,\nh) spôsob, akým sa úrad o porušení ochrany osobných údajov dozvedel, a najmä to, či prevádzkovateľ\nalebo sprostredkovateľ porušenie ochrany osobných údajov oznámili, a ak áno, v akom rozsahu,\ni) splnenie opatrení prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ak boli skoršie v konaní o ochrane\nosobných údajov uložené také opatrenia podľa § 102 ods. 1,\nj) dodržiavanie schválených kódexov správania podľa § 85 alebo vydaných certifikátov podľa § 86,\nk) priťažujúce okolnosti alebo poľahčujúce okolnosti, najmä finančné výhody alebo straty, ktorým sa\nzabránilo, priamo alebo nepriamo v súvislosti s porušením ochrany osobných údajov.\n60. Podľa § 110 ods. 9 zákona č. 18/2018 Z.z. konanie o ochrane osobných údajov podľa doterajšieho\nzákona a konanie o pokute podľa doterajšieho zákona začaté a právoplatne neskončené do 24. mája\n2018 sa dokončí podľa doterajšieho zákona.\n61. Podľa čl. 82 ods. 3 Nariadenia prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je zbavený zodpovednosti\npodľa odseku 2, ak sa preukáže, že nenesie žiadnu zodpovednosť za udalosť, ktorá spôsobila škodu.\n62. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nVII. Posúdenie veci správnym súdom\n63. V prvom rade správny súd posudzoval opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe. Žalobca odôvodnil opätovný návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na\ndôvody uvedené v správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP je\nfakultatívnym inštitútom a je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne\nžalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv\n\nalebo slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba\niného nenapraviteľného následku). Takýto návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí konkretizovať\ndanú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Žalobca pokutu ihneď zaplatil, a tak\nmožno konštatovať, že mu žiadna finančná škoda priamo nehrozí. Tvrdenia o poškodení dobrého mena\na jeho povesti žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ďalšie tvrdené následky sú podmienené jeho\nprípadnou účasťou vo verejnom obstarávaní.\n64. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe podľa § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne\nzáväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.\n65. Správnemu súdu neunikla skutočnosť, že vo veci bola najprv podaná žaloba prostredníctvom emailu a následne bola včas doplnená osobne do podateľne Krajského súdu v Bratislave. Porovnaním emailového podania a osobne doručeného podania správny súd zistil, že tieto sa mierne líšia v štylistike\na členení do odsekov. Len pre ilustráciu body 241 - 252 žaloby podanej e-mailom zodpovedajú bodom\n264 – 275 osobne podanej žaloby. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na uznesenie NS SR sp.zn.\n3Sžk/11/2019 zo dňa 29.01.2020, z ktorého vyplýva, že ak je formálna identita podania vo veci samej\nnarušená iba nepodstatnou odchýlkou, tak sú podmienky podľa § 56 ods. 2 SSP vzhľadom na povinnosť\nústavne konformného výkladu čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy splnené.\n66. Žaloba podaná žalobcom bola v e-mailovom a osobne doručenom podaní odlišná len\nv nepodstatných formálnych náležitostiach, ktoré nespôsobili odlišnosť obsahu. Z obsahu podania\na zhodnosti podstatných náležitostí žaloby je zrejmé, že žalobca nemal v úmysle meniť, či doplniť podanú\nžalobu o nové skutočnosti, ktoré by neboli v e-mailovom podaní obsiahnuté.\n67. Z meritórneho hľadiska veci k námietke žalobcu, týkajúcej sa dvoch konaní (konania o ochrane\nosobných údajov a konania o pokute) správny súd uvádza, že zákon č. 122/2013 Z.z. neurčuje\nsprávnemu orgánu povinnosť viesť samostatné konanie o ochrane osobných údajov, v ktorom by zisťoval\nporušenie zákona a ukladal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a samostatné konanie\no uložení sankcie, no zároveň explicitne nestanovuje ani povinnosť viesť takéto konania spoločne. Keď\nžalovaný vedie popri sebe dve samostatné konania, nejde o vadu konania o uložení sankcie, ktorá by\nmala za následok nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného. Nejde ani o porušenie zásady ne bis\nin idem, keďže opatrenia uložené v rozhodnutí z konania o ochrane osobných údajov nemajú sankčný\ncharakter, majú iný účel, cieľ a okruh účastníkov (navrhovateľ, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ\nv konaní o ochrane osobných údajov, a prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ v konaní o pokute).\nKonania sú upravené ako samostatné celky v odlišných hlavách tretej časti zákona č. 122/2013 Z.z.\n– v tretej hlave je upravené konanie o ochrane osobných údajov (§ 62 - § 66) a vo štvrtej hlave\nje upravené konanie o pokute a sankcie a zverejnenie porušenia zákona (§ 67 - § 71). V konaní\no ochrane osobných údajov žalovaný môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi vykonať\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, zakázať spracúvanie tých osobných\núdajov, ktorých spracúvanie je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, zakázať spracúvanie, ktoré\nje v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, nariadiť odstránenie alebo likvidáciu osobných údajov v\nurčenej lehote, ak sú alebo boli neoprávnene spracúvané, uložiť povinnosť prijať technické, organizačné\na personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania, uložiť povinnosť zabezpečiť vypracovanie\nalebo doplnenie dokumentácie alebo bezpečnostného projektu v súlade s týmto zákonom, uložiť\nprevádzkovateľovi povinnosť zmeniť sprostredkovateľa v určenej lehote, ak prevádzkovateľ vykonáva\nspracúvanie osobných údajov prostredníctvom sprostredkovateľa (§ 65). V konaní o pokute môže uložiť\nprevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi pokuty za jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov\npresne vymenované v ustanovení § 68. Skutkové podstaty správnych deliktov sa líšia od zistení v konaní\no ochrane osobných údajov (§ 65 ods. 1). Ustanovenie § 70 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. stanovuje\nv konaní o pokute tak objektívnu ako aj subjektívnu lehotu na vydanie rozhodnutia, takže vedením dvoch\nsamostatných konaní nemôže dôjsť ani k neprimeranému predlžovaniu rozhodnutia o správnom delikte\no uložení pokuty.\n68. V konaní o ochrane osobných údajov (§ 62 - § 66 zákona č. 122/2013 Z.z.) ukončenom\nrozhodnutím č. 00288/2018-Os-15 zo dňa 11.05.2018 žalobca ako prevádzkovateľ vystupoval v pozícii\nkontrolovaného subjektu, pričom skutočnosti, ktoré boli predmetom konania, neboli trestnej povahy\na výsledkom konania bolo uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku\n\n(§ 65). Predmetné rozhodnutie môže slúžiť len ako podklad pre konanie o správnom delikte (konanie\no uložení pokuty ukončené druhostupňovým administratívnym rozhodnutím č. 00309/2018-Op-6 zo dňa\n23.07.2018 napadnutým správnou žalobou v predmetnej právnej veci), ktoré už je trestnej povahy.\nV konaní o uložení pokuty však musia byť preukázané všetky znaky skutkovej podstaty správneho\ndeliktu, pričom správny orgán sa musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami obvineného.\nRozsah práv a povinností správneho orgánu a účastníka konania sa v konaní, ktoré má charakter\ntrestného konania, líši od iných správnych konaní, ktoré nemajú charakter trestného konania. Vo vzťahu\nk správnemu trestaniu je jednou z najvýznamnejších zásad právo na spravodlivý proces a účastník\nkonania má právo byť vypočutý, má právo na prístup k informáciám, právo na označenie dôvodov\nrozhodnutia a právo na informáciu o opravných prostriedkoch. Správne sankcie a podmienky, podľa\nktorých môžu byť uložené, musí upraviť zákon, nepripúšťa sa retroaktivita, ale ak nadobudne po\nspáchaní činu účinnosť predpis, ktorý umožňuje uložiť miernejšiu sankciu, má byť skutok posudzovaný\npodľa tej právnej úpravy, ktorá je pre páchateľa výhodnejšia, má byť uplatňovaná zásada ne bis in idem\na konanie má byť uskutočnené v primeranej lehote. Účastník konania musí byť oboznámený s dôvodmi\nkonania a má mu byť poskytnutý primeraný čas na prípravu, pričom musí byť oboznámený s dôkazmi\nv konaní. Taktiež má právo vyjadrovať sa ku každej veci. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá sankcia má byť\nriadne odôvodnené a preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom.\n69. Skutočnosť, že rozhodnutím o uložení opatrení č. 00288/2018-Os-15 zo dňa 11.05.2018 vydanom\nv konaní o ochrane osobných údajov boli skonštatované nedostatky u žalobcu, nezakladá bez ďalšieho\nvinu žalobcu v konaní o pokute. O vine za spáchanie správneho deliktu možno rozhodnúť len v konaní,\nv ktorom možno uložiť pokutu (§ 68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z.). Konanie o ochrane\nosobných údajov bolo v tomto prípade ukončené rozhodnutím o uložení opatrení, bez uloženia pokuty.\nŽalobca toto rozhodnutie o uložení opatrení akceptoval, keďže voči nemu nepodal žiadny opravný\nprostriedok. Rozhodnutie o uložení opatrení č. 00288/2018-Os-15 zo dňa 11.05.2018 nepredstavuje\nprekážku rozhodnutej veci vo vzťahu ku konaniu a rozhodnutiu o pokute. Opačný prístup by bol v rozpore\ns princípmi správneho trestania a porušením práva obvineného na obhajobu (obdobne rozsudok NS SR\nsp.zn. 8Asan/30/2020 zo dňa 26.05.2021).\n70. Žalobca namietal aj porušenie zásady neobviňovať sám seba tým, že bol nútený poskytnúť\nžalovanému súčinnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Zásada neobviňovať seba samého\nje zakotvená v trestnoprávnej úprave a je primárne spojená s rešpektovaním vôle obvinenej osoby\nnevypovedať. Ako všeobecne uznávané právo nevzťahuje sa na použitie dokumentov, ktoré môžu byť od\nobvineného získané donútením alebo prostredníctvom zákonom zakotvenej súčinnosti s orgánmi štátu.\nRôzny režim získavania dôkazov z hľadiska práva neobviniť sám seba sa opiera o odlišný charakter\nvýpovede a iných dôkazov. Tieto („iné“) dôkazy existujú objektívne, nezávisle na vôli obvineného zo\nsprávneho deliktu, pri ich získavaní sa síce postupuje proti jeho vôli, nevyžaduje sa však po ňom jeho\naktívna výpoveď. Naproti tomu výpoveď, slovo, neexistuje objektívne, ale subjektívne, na ktoré už potom\nmožno aplikovať aj právo neobviniť sám seba. Obdobnú situáciu riešil aj ústavný súd SR v rozhodnutí sp.\nzn. IV. ÚS 158/13, kedy orgány štátu sú oprávnené požadovať predloženie listinných dôkazov dôležitých\npre (administratívne) trestné konanie, týkajúce sa činnosti presne označenej obchodnej spoločnosti, a to\naj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Vyžadovanie súčinnosti od žalobcu podľa § 3 ods. 2 SP nie\nje predložením dôkazu proti sebe nemu samému, ale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým\npočíta SP aj zákon č. 122/2013 Z.z.; ako už bolo uvedené, právo neobviňovať sám seba je primárne\nspojené s rešpektovaním vôle obvinenej osoby nevypovedať (rozsudkom veľkej komory ESĽP zo 17.\n12. 1996 vo veci Saunders proti Spojenému Kráľovstvo, sťažnosť č. 19187/91). Zatiaľ čo dokumenty,\nlistiny existujú objektívne a nezávisle na vôli obvineného, naproti tomu výpoveď objektívne, nezávisle\nna vôli obvineného, neexistuje. K porušeniu práva žalobcu neobviňovať samého seba preto neprišlo\na žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 SP.\n71. Rovnako je potrebné poukázať i na judikatúru ESĽP, predovšetkým na tie prípady, keď vnútroštátne\nprávo stanovuje povinnosť poskytnúť štátnym orgánom určité informácie, pričom za nerešpektovanie\ntejto povinnosti hrozí subjektu uloženie sankcie. Podľa ESĽP právo neobviňovať sám seba nejde až\ntak ďaleko, aby zahŕňalo napr. právo podať daňové priznanie. Privilégium nebyť nútený k vlastnému\nsebaobviňovaniu, nie je podľa ESĽP možné vykladať tak, že ide o poskytnutie určitej imunity pre činy\nmotivované snahou vyhnúť sa sankcionovaniu (bližšie pozri napr. rozsudky Allen proti Spojenému\nkráľovstvu zo dňa 10.09.2002; Elomaa proti Fínsku zo dňa 21.04.2009; O´ Halloran a Francis proti\nSpojenému kráľovstvu).\n\n72. Žalobca namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní a poukázal na odklony v rozhodovacej\nčinnosti žalovaného čo sa týka výšky uložených pokút. Správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní\nnie je oprávnený preskúmavať iné rozhodnutia žalovaného, ktoré môžu byť založené na odlišnom\nskutkovom stave veci. Žalobca navyše ani neuviedol, v čom konkrétne by mali byť rozhodnutia, na\nktoré poukázal, podobné s rozhodnutím o pokute vydaným voči nemu. S legitímnym očakávaním úzko\nsúvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia\na poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej\nrozhodovacej praxe. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k\nsprávnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude\nrozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú\nabsolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu účinne dovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti verejnej\nsprávy, bez zohľadnenia skutku, závažnosti porušenia povinnosti, pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich\nokolností a podobne. Správny súd poukazuje na to, že preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku\nvoči žalobcovi (individuálne pôsobenie). Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných\nnositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok potom môže vyvolať iba\npostih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento\nciteľný v majetkovej sfére delikventa, a teda musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. V opačnom\nprípade by totiž postihu delikventa chýbal akýkoľvek zmysel (napríklad rozsudok Mestského súdu v\nPrahe zo 16. novembra 2004, č.j. 10 Ca 250/2003-48).\n73. Správny súd zdôrazňuje, že potreba účinne sankcionovať protiprávne konania naplňujúce skutkové\npodstaty iných správnych deliktov vyplýva pre Slovenskú republiku taktiež z práva Európskej únie. V\nmnohých prípadoch totiž ide o postih za porušenie povinností uložených právnymi predpismi a prijatými\nna úrovni Európskej únie, a to buď priamo (nariadenia Únie), alebo nepriamo, na základe vnútroštátnych\nprávnych predpisov transponujúcich smernice. Súdny dvor Európskej únie pritom vždy zdôrazňuje\npovinnosť členských štátov postihovať porušenie povinností plynúcich z úniového práva dostatočne\nefektívnymi sankciami a zaistiť tak „užitočný účinok“ (l'effet utile) úniového práva. Uložené sankcie tak\nmusia mať podľa Súdneho dvora Európskej únie dostatočne odradzujúci účinok, a to tak z hľadiska\nprípadnej recidívy zo strany samotného delikventa, ako aj z hľadiska ostatných subjektov (napríklad\nrozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80, SA Musique Diffusion française a iní\nproti Komisii Európskych spoločenstiev, bod 106).\n74. K námietke týkajúcej sa absolútnej objektívnej zodpovednosti za správny delikt správny súd uvádza,\nže v právnej úprave zákona č. 122/2013 Z.z. neboli upravené žiadne liberačné dôvody, na ktoré by\nmohol žalovaný správny orgán prihliadať. Nariadenie v čl. 82 ods. 3 obsahuje liberačný dôvod, avšak\ntento je možné vykladať ako vyššiu moc, prípadne inú skutočnosť nezávislú od činnosti páchateľa\nsprávneho deliktu. Bezpečnostný incident sa stal v informačnom systéme, ktorý využíva žalobca,\nnenastala žiadna nepredvídateľná alebo neodvrátiteľná okolnosť zvonku, ktorá by tento systém narušila,\na preto nemožno dospieť k záveru, že za vzniknutú situáciu nenesie zodpovednosť a nemohol ju nijakým\nspôsobom ovplyvniť. Na konkrétne okolnosti prípadu žalovaný prihliadal, keďže pri ukladaní sankcie\nzohľadnil závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania, opakovanie takéhoto konania, mieru\nohrozenia súkromného a rodinného života, počet dotknutých osôb, ako aj počet neoprávnených osôb,\nktorým bola chybne doručená dokumentácia.\n75. K námietke žalobcu, že skutková veta tak, ako je formulovaná v napadnutých administratívnych\nrozhodnutiach zodpovedá inej skutkovej podstate správneho deliktu spočívajúceho v porušení § 10 ods.\n2 tretia veta zákona č. 122/2013 Z.z. správny súd uvádza, že ustanovenie § 10 zákona č. 122/2013\nZ.z. sa týka spracúvania osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, o čom svedčí nadpis k tomuto\nparagrafu. V prejednávanom prípade však nešlo o spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutých\nosôb, preto je táto námietka žalobcu bezpredmetná. Rovnako námietku týkajúcu sa § 68 ods. 2 písm.\ne/ zákona č. 122/2013 Z.z., že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu má byť súčasne\nnesplnená povinnosť podľa § 19 ods. 1, ods. 3 a § 20 správny súd považoval za nedôvodnú, keďže v §\n68 ods. 2 písm. e/ zákona č. 122/2013 Z.z. je jednoznačne ustanovené, že ide o nesplnenie niektorej\nz povinností uvedených v § 19 ods. 1, ods. 3 a § 20, teda nevyžaduje ich kumulatívne splnenie na\nvyvodenie zodpovednosti za správny delikt a uloženie sankcie zaň.\n\n76. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť, bola nezameniteľnosť skutku, ktorý je uvedený\nvo výroku napadnutých administratívnych rozhodnutí. Správne orgány oboch stupňov spojili správny\ndelikt, týkajúci sa A. B. so zvyšnými 22 dotknutými osobami. Týchto 22 dotknutých osôb však správne\norgány neidentifikovali menom, priezviskom ani presným bydliskom. Identifikovali ich len mestom, kde\nmajú tieto osoby bývať. Správne orgány neuviedli, koľkým neoprávneným osobám, boli doručené údaje\ndotknutých osôb. V prípade, ak sa žalovaný rozhodol spojiť všetky osoby do jedného konania, bolo\npotrebné postupovať tak, ako pri A. B., teda meno, priezvisko, bydlisko. Žalovaný mal tiež pri jednotlivých\ndotknutých osobách uviesť počet zákazníkov, ktorým boli neoprávnene doručené ich osobné údaje\na o akú kategóriu osobných údajov išlo. Skutok tak, ako je uvedený v napadnutých administratívnych\nrozhodnutiach nie je presne špecifikovaný a je zameniteľný s iným skutkom, inými dotknutými osobami\na inými neoprávnene sprístupnenými osobnými údajmi inému počtu osôb, čo je neprípustné, ak má byť\nriadne vyvodená zodpovednosť voči konkrétnemu subjektu (žalobcovi ako prevádzkovateľovi).\n77. Výrok rozhodnutia totiž predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne\npráva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom,\nčo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza,\nže súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa\núčastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil\nsprávneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/255/2010 zo dňa 22.06.2011).\n78. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať\nv špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno\nzaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho\nspáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných\nskutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom,\nže postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3Szd/9/2009 zo dňa 05.11.2009). Napadnuté\nrozhodnutie žalovaného uvedené atribúty nespĺňa, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n79. Správny súd vyhodnotil ako dôvod na zrušenie napadnutých administratívnych rozhodnutí aj\nnedostatočne zistený skutkový stav, ktorý spočíva v tom, že žalovaný pri zvyšných 22 dotknutých\nosobách neskúmal, čo konkrétne zo zmluvnej dokumentácie bolo nesprávne doručené neoprávneným\nosobám. Rozsah osobných údajov, ktoré sú zahrnuté v zmluve a v dodatku sa mierne líšia (rodné číslo,\ndokumentácia, atď.), a preto tu môže byť sledovaná iná kategória osobných údajov, čo má vplyv aj na\nzávažnosť porušenia povinnosti.\n80. Správny súd považoval za podstatné porušenie procesných práv žalobcu nenariadením ústneho\npojednávania v sankčnom konaní, napriek tomu, že to namietal v podanom rozklade zo dňa 14.06.2018.\nNemožno prisvedčiť argumentu žalovaného, že nariadením ústneho pojednávania by došlo k porušeniu\njednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti konania. Konanie na\nsprávnom orgáne druhého stupňa tvorí jeden celok s konaním v prvom stupni. Žalovanému nič nebránilo,\naby ústne pojednávanie nariadil aj v druhom stupni, kde mohol žalobca predniesť svoje návrhy ešte\npred podaním žaloby na súd, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania. Orgán druhého stupňa je\noprávnený aj z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy (§ 59 ods. 1 SP), pričom na nariadenom ústnom\npojednávaní mohol žalobca navrhovať aj iné dôkazy, s ktorými by sa musel správny orgán druhého\nstupňa vysporiadať. V prípade, ak by odvolací orgán nereagoval na návrhy účastníka konania, môže\nto byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správnym súdom. Žalobca sa v podanom rozklade výslovne\ndomáhal nariadenia ústneho pojednávania, a preto nenariadením ústneho pojednávania došlo k vade,\nktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o sankčné konanie,\nv ktorom má byť dotknutému subjektu umožnené predniesť svoju obranu, a to nielen v písomnej forme,\nale aj ústnej forme, ak o ňu žiada.\n\n81. V preskúmavanej veci bolo podstatnou skutočnosťou pre zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného aj porušenie zákazu retroaktivity. V zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije,\nak je to pre páchateľa priaznivejšie. Ide o zásadu trestania, ktorá sa aplikuje aj v administratívnom\ntrestaní. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy realizovanej zákonom č. 18/2018 Z.z. sa zmenil rozsah\nsadzby administratívnej sankcie, ktorá je aj v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NSS SR“) sp.zn. 8Asan/29/2020 zo dňa 24.02.2022 miernejšia. V tomto prípade\nnastala skutočnosť, keď nebolo úplne jednoznačné, či je nová právna úprava pre páchateľa priaznivejšia.\nPôvodne vymedzený rozsah pokuty v zákone č. 122/2013 Z.z. (od 1.000, € do 50.000,- €), ktorú bolo\nmožné za správny delikt uložiť, sa zákonom č. 18/2018 Z.z. zmenil tak, že sa síce znížila spodná\nhranica pokuty, no zároveň sa zvýšila horná hranica pokuty, v dôsledku čoho má orgán verejnej správy\nešte väčší rozsah diskrečnej právomoci pri jej ukladaní (pokuta v rozsahu od 0,- € do 10.000.000,- €).\nUloženie sankcie – pokuty za porušenie ustanovení zákona č. 18/2018 Z.z., resp. Nariadenia, je v § 104\nods. 1 písm. a/ zákona č. 18/2018 Z.z. formulované ako možnosť bez stanovenia jej minimálnej výšky,\nčo možno považovať za liberálnejšie. Takáto právna úprava môže pre žalobcu v konečnom dôsledku\nznamenať priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí uviedol, že\nv prípade, ak by na prejednávanú vec aplikoval zákon č. 18/2018 Z.z., rozpätie sadzby by bolo až\ndo výšky 10.000.000,- €, prípadne ak ide o podnik do 2 % celkového svetového ročného obratu za\npredchádzajúci účtovný rok. Z tohto žalovaný vyvodil záver, že zákonom stanovená horná hranica je\npre žalobcu priaznivejšia podľa zákona č. 122/2013 Z.z. Správny súd v tomto smere pripomína, že\nžalovaný by mohol v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy aplikovať neskorší zákon len ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie, čiže nemohol by uložiť pokutu nad hornú hranicu stanovenú zákonom č. 122/2013 Z.z.,\nkeďže uloženie vyššej pokuty ako 50.000,- € by už nebolo pre páchateľa priaznivejšie. Rovnako NSS SR\nv rozsudku sp.zn. 8Asan/29/2020 zo dňa 24.02.2022 uviedol, že v § 106 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z.\nzákonodarca poskytol širší výpočet osobitných okolností, na ktoré má žalovaný prihliadať pri ukladaní\npokuty v porovnaní so zákonom č. 122/2013 Z.z., v záujme individualizácie uloženia sankcie, čo rovnako\nmôže pre žalobcu znamenať priaznivejšie rozhodnutie. Aj tu platí rovnaký postup, ak by mal širší výpočet\nosobitných okolností znamenať prísnejšie rozhodnutie pre žalobcu, tento postup nemožno použiť, keďže\nv súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa neskorší zákon č. 18/2018 Z.z. aplikuje len vtedy, ak je to pre\npáchateľa priaznivejšie, čo je prípad aj v predmetnej právnej veci.\n82. Žalobca tiež namietal, že uloženou pokutou bolo zasiahnuté do jeho práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého odsekov 1, 4 a 5: „Každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý\nv rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené\nobmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na\nzáklade zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,\nak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti\nalebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.“ Pokuty sú v sankčných konaniach ukladané na\nzáklade zákonom stanovených podmienok ako sankcia z konkrétne, zákonom pomenované porušenie\npovinnosti.\n83. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd konštatoval dôvodnosť námietok žalobcu, a preto\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.07.2018, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 29.05.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP,\nkeďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosť z hľadiska nepresnosti\nvýroku rozhodnutia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a v\nzmysle § 191 ods. 4 SSP vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n84. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym\nnázorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom\nrozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou\n\nsprávneho orgánu na základe zistených skutočností opätovne posúdiť prejednávanú vec. Bude sa\nzaoberať tým, ktorý právny predpis má na prejednávanú vec aplikovať v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.\nDoplní skutkový stav o skutočnosti týkajúce sa zvyšných 22 dotknutých osôb, dostatočne špecifikuje\nskutok vo výroku administratívneho rozhodnutia tak, aby skutok nebol zameniteľný s iným konaním, a na\nprejednanie správneho deliktu nariadi ústne pojednávanie, kde sa bude zaoberať návrhmi žalobcu. Vo\nveci následne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní, tak aby bolo preskúmateľné.\n85. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n86. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.6.2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}