{"guid": "0960a556-76ca-4362-97e8-4c0439443724:687c9508-ff09-4cc2-a03f-bbd2bfb13056", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202142.2", "spisova_znacka": "BA-6Sa/110/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/110/2017 z 28. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. augusta 2024, sp. zn. BA-6Sa/110/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202142.2", "identifikacne_cislo": "1017202142", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-2", "nazov": "§ 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/1971/1408", "nazov": "predpis č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/1408-1971"}, {"iri": "/SK/ZZ/1972/574", "nazov": "predpis č. 574/1972 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1972/574", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/574-1972"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-61", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/687c9508-ff09-4cc2-a03f-bbd2bfb13056", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202142.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202142.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202142.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6Sa/110/2017\n1017202142\n28. 08. 2024\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017202142.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. A. B. C. A., so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa\n- ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: G. H., nar. XX.\nXXXXXXX XXXX, bytom I. XXXX/X, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/\nXXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti ďalšiemu účastníkovi, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 25. apríla 2017 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „pobočka“ alebo „prvostupňový orgán“)\npodľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) rozhodla, že ďalšiemu účastníkovi ako\nzamestnancovi spoločnosti A. A. B. C. A., so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nodo dňa 1. novembra 2007.\n2. V jeho odôvodnení odkázala na čl. 13 ods. 1, čl. 14 ods. 1 Nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.\njúna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo\nčinné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie“\nalebo „základné nariadenie“), čl. 11 ods. 1, ods. 3 písm. a/, čl. 16 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) zo dňa 29. apríla\n2004 v znení nariadenia EP a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a nariadenia č. 987/2009\nzo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej aj „nariadenie č. 987/2009“). Z citovaných ustanovení základného\nnariadenia prvostupňovému orgánu vyplynulo, že zamestnanec obvykle podlieha systému sociálneho\nzabezpečenia len jedného členského štátu, a to systému toho členského štátu, v ktorom vykonáva\nsvoju činnosť. Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych\npostupov, obsahuje nariadenie výnimky z tejto všeobecnej zásady. V posudzovanom prípade však\nMinisterstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „MPSVaR“) výnimku neudelilo.\nĎalej prvostupňový orgán opísal priebeh kontroly a následného postupu riešenia sociálneho poistenia\nďalšieho účastníka. Uviedol, že v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je ďalší účastník uvedený\n\nv mesačných výkazoch poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie november\naž december 2007, január až december 2008, január až december 2009, január až december 2010\na január až november 2011. Dospel však k záveru, že do systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej\nrepubliky bol ďalší účastník v období od 1. novembra 2007 do 30. novembra 2011 prihlásený a odhlásený\nv rozpore s nariadením, lebo v uvedenom období mal výkon práce mimo územia Slovenskej republiky.\nV zmysle príslušných ustanovení zákona, zistených skutočností a predložených listinných dôkazov\nrozhodla preto pobočka o nevzniku povinného nemocenského, povinného dôchodkového poistenia\na povinného poistenia v nezamestnanosti ďalšieho účastníka ako zamestnanca u zamestnávateľa, a to\nod 1. novembra 2007.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n4. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX zmenila napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti tak, že vypustila text: „....nevzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi\nspoločnosti A. A. B. C. A., D. E. XX XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, odo dňa 1. novembra 2007....“\na doplnila text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi spoločnosti A. A. B. C. A., D. E. XX, XXX XX F., IČO:\nXX XXX XXX, odo dňa 1. novembra 2007 do 31. marca 2008...“. V ostatnom napadnuté rozhodnutie\nprvostupňové orgánu potvrdila.\n5. V odôvodnení sa žalovaná venovala európskej úprave v oblasti sociálneho zabezpečenia\nreprezentovanú koordinačnými nariadeniami, ako aj skutočnostiam a postupu, ktoré predchádzali\nvydaniu prvostupňového rozhodnutia. Ďalej dôvodila, že registračný list fyzickej osoby – prihláška,\nktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore\ns koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Pobočka žalovanej na základe zistených skutočností\ndospela k záveru, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do systému sociálneho poistenia nesprávne.\nPreto vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým deklarovala, že zamestnancovi žalobcu povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa 1.\nnovembra 2007 nevzniklo. Preverením námietok zamestnávateľa žalovaná nezistila dôvody na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia. Poukázala, že súčasťou rozhodovania o vzniku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch je aj rozhodovanie o tom, že dátum jeho vzniku, deklarovaný na prihláške nie\nje správny, a že sociálne poistenie príslušnej fyzickej osobe od tohto dátumu nevzniklo. Pobočka\nBratislava preto vydaním napadnutého rozhodnutia nepostupovala nad rámec ZSP, ale v súlade s §\n178 ods. 1 písm. a/ bod 1. ZSP. Ďalej uviedla, že pri výklade článku 14 (1) nariadenia č. 1408/71\na pri vysielaní zamestnancov je bezpodmienečne nutné rešpektovať právny názor Správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov, vyjadrený v rozhodnutí č.\nA2 z 12. júna 2009, v ktorom sú implementované aj interpretácie Európskeho súdneho dvora. Základné\npodmienky vyslania, t. j. existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorého\nvysiela a existencia väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v ktorom má podnik sídlo, musia\nbyť zachované počas celej doby vyslania zamestnancov. Poukázala, že nevykonávanie podstatných\nčinností na území Slovenskej republiky a taktiež napr. aj neplatenie poistného, môže byť ukazovateľom\ntoho, že je narušená existencie väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v ktorom má\npodnik sídlo. Uvedené zistenie oprávňuje k záveru, že zamestnávateľ nesplnil podmienky vyslania,\nt. j. nesplnil podmienky pre uplatnenie článku 14 (1) (a) nariadenia č. 1408/71, v dôsledku čoho sa\nna zamestnancov zamestnávateľa vzťahuje všeobecné pravidlo určovania uplatniteľných právnych\npredpisov. Ďalej uviedla, že ministerstvo môže aj nemusí udeliť výnimku z pravidiel pre určovanie\nuplatniteľnej legislatívy, pričom stanovisko ministerstva vo veci posúdenia žiadosti o udelenie výnimky\nje pre Sociálnu poisťovňu záväzné. Poukázala, že zamestnávateľ písomne požiadal ministerstvo o\nudelenie výnimky, avšak ministerstvo tejto žiadosti zamestnávateľa zo dňa 12. marca 2014 nevyhovelo.\nSvoje stanovisko neprehodnotilo ani na základe osobitnej žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočka\nBratislava, zo dňa 5. novembra 2015, v rámci ktorej bolo požiadané o výnimku aj za zamestnancov,\nktorých zamestnávateľ do svojej žiadosti zo dňa 12. marca 2014 nezahrnul. Skonštatovala preto, že\nvzhľadom na túto skutočnosť a kontrolné zistenie, že ďalší účastník (ako zamestnanec) od 1. novembra\n2007 nevykonával činnosť na území Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,\nprvostupňovým rozhodnutím správne rozhodla o tom, že ďalšiemu účastníkovi (ako zamestnancovi\nžalobcu) od 1. novembra 2007 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení nevzniklo.\n\n6. Žalovaná ďalej poukázala, že zamestnávateľ nepredložil k odvolaciemu konaniu dôkaz o tom, že\npríslušná inštitúcia Belgického kráľovstva pre oblasť sociálneho zabezpečenia vykonala na adrese\nvyslania zamestnanca kontrolu, pri ktorej nezistila nedostatky. Zamestnávateľ predložil len potvrdenie\nz belgickej inštitúcie LIMOSA vo francúzskom jazyku. Zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné\nosoby, ktorí získajú zákazku v Belgicku, ale nebudú zúčastnení v belgickom systéme sociálneho\nzabezpečenia, sú povinní prostredníctvom registračného certifikátu ohlásiť svoju činnosť belgickej\ninštitúcii LIMOSA. Uvedené potvrdenie nenahrádza potvrdenie o určení uplatniteľnej legislatívy.\n7. Žalovaná potrebu zmeny výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia odôvodnila tým, že pokiaľ\nnie je formulár E 101 zrušený alebo vyhlásený za neplatný, skutočnosti v ňom uvedené sú záväzné, t.\nj. v danom prípade na pracovníkov sa vzťahuje právna úprava sociálneho zabezpečenia štátu, kde je\npodnik, ktorý ich zamestnáva, usadený. Formuláre E 101, potvrdzujúce určenie slovenskej uplatniteľnej\nlegislatívy pre zamestnanca na obdobie od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009 a od 1. apríla 2009 do\n31. marca 2010 ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia zrušené neboli. Predmetom rozhodovania\nje obdobie odo dňa 1. novembra 2007, t. j. iné obdobie. Žalovaná preto dospela k záveru, že je\npotrebné spresniť obdobie, za ktoré zamestnancovi podľa skutkového a právneho stavu veci platného ku\ndňu vydania napadnutého rozhodnutia nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na obdobie od 1. novembra 2007 do 31. marca 2008.\nII. Žaloba a jej dôvody\n8. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 26. decembra 2017 sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX ako aj\nprvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/\nXXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na to, že\nv posudzovanom období od 1. novembra 2007 do 31. marca 2008 vyslal zamestnanca (ďalšieho\núčastníka) na územie iného členského štátu, Belgického kráľovstva, za účelom vykonávania práce pre\nžalobcu na tomto území. Následne opísal doterajší priebeh správneho konania. Napadnuté rozhodnutie\nžalovanej považoval za nezákonné, pretože vychádzalo: 1/ z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n2/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a 3/ zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n9. K žalobnému bodu 1/ žalobca uviedol: Kontrola prvostupňového orgánu, začatá dňa 6. februára\n2014, bola neskôr rozšírená na celé obdobie registrácie žalobcu v systéme sociálnej poisťovne od\n1. novembra 2007 do 31. marca 2014, t.j. na obdobie takmer 7 rokov. S ohľadom na zistený skutkový\nstav, následne pobočka Sociálna poisťovne Bratislava, vyhodnotila uplatniteľnú legislatívu spoločne na\nvšetkých vyslaných zamestnancov, za celé posudzované obdobie a na zistený skutkový stav aplikovala\nnariadenie č. 883/2004, čo vyplýva aj z písomného záznamu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava\nzo dňa 6. marca 2014.\n10. Žalovaná sa stotožnila s nesprávnym právnym posúdením pobočky, nakoľko táto na skutkový stav\nuplatňovala v rozhodujúcom čase nariadenie č. 883/2004, v rozpore s jeho článkom 87 ods. 1 a článkom\n91, a to aj pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 987/2009. Poukázal, že rozhodnutie Správnej\nkomisie európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie a migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13.\ndecembra 2000 pojem „podstatné činnosti“ nevykladá a nedefinuje. Pojem „podstatné činnosti“ je použitý\naž v nariadení č. 987/2009, pričom definícia a výklad tohto pojmu, tak ako ho uvádza žalovaná v\nnapadnutom rozhodnutí je uvedená až v rozhodnutí Správnej komisie európskych spoločenstiev pre\nsociálne zabezpečenie a migrujúcich pracovníkov č. A2 z 12. júna 2009, ktoré sa týka výkladu článku\n12 nariadenia č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A2 z 12. júna 2009“) Namietal, že v prípade, ak si\nSociálna poisťovňa, pobočka Bratislava stanovila konkrétne kritéria, a to najmä nad rámec Rozhodnutia\nč. 181 z 13. decembra 2000, na základe ktorých posudzovala výkon „podstatných činností“ žalobcom\nna území Slovenskej republiky, mala povinnosť vopred stanoviť tieto konkrétne kritéria, ktorých splnenie\nvyžadovala pre uplatnenie legislatívy Slovenskej republiky, a o týchto mal mať žalobca možnosť sa\nvopred informovať. Zdôraznil, že výpočet konkrétnych kritérií prvýkrát uviedla až žalovaná v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, avšak nijakým spôsobom neodôvodnila formuláciu práve týchto kritérií,\nani nijako neodôvodnila ich aplikáciu na žalobcu. Bol toho názoru, že Sociálna poisťovňa, pobočka\nBratislava určila účelové kritéria s cieľom vytvoriť dojem, že žalobca nespĺňa kritériá pre vyslanie svojich\n\nzamestnancov, hoci kritériá v zmysle uplatniteľnej legislatívy v plnom rozsahu spĺňal. Poukázal tiež, že\nžalovaná takmer v identických prípadoch vykladá podmienky pre uplatniteľnú legislatívu rôzne, čo je\nv príkrom rozpore s požiadavkou predvídateľnosti rozhodnutí a akoukoľvek právnou istotou žalobcu.\nNapadnuté rozhodnutie a konanie žalovanej, jeho vydaniu predchádzajúce, má podľa jeho názoru vo\nvzťahu k žalobcovi ako aj k zamestnancovi diskriminačný charakter, čo je v príkrom rozpore s citovaným\nbodom 8. rozhodnutia č. 181 z 13. decembra 2000, ako aj s princípmi vyjadrenými v úvode nariadenia\nč. 1408/71. Poukázal tiež na povinnosť Sociálnej poisťovne spolupracovať s príslušnou inštitúciou\nv prijímajúcom štáte, v prípade akýchkoľvek pochybností vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy, v\nzmysle bodu 5, písm. d) rozhodnutia č. 181 z 13. decembra 2000, pričom namietal, že Sociálna\npoisťovňa v rozpore s požiadavkou určiť uplatniteľnú legislatívu na vyslaných zamestnancov vzájomnou\ndohodou oboch štátov, nekontaktovala príslušnú inštitúciu v prijímajúcom štáte, Belgickom kráľovstve,\nza účelom spoločného doriešenia záležitosti na základe vykonanej kontroly u žalobcu. Bol tiež toho\nnázoru, že boli splnené všetky predpoklady vyžadované osobitnými pravidlami nariadenia č. 1408/71\nna uplatnenie legislatívy Slovenskej republiky na vyslaného zamestnanca (ďalšieho účastníka), tieto\nsa aj mali aplikovať, a preto nebolo vôbec potrebné a žiaduce udeľovať výnimku v zmysle článku 17\nnariadenia č. 1408/71.\n11. Ďalej poukázal, že predpokladom vystavenia formulára E 101 je splnenie podmienok pre uplatnenie\nlegislatívy Slovenskej republiky na vyslaného zamestnanca. Tieto je Sociálna poisťovňa povinná\nskúmať ešte pred vystavením formulára E 101. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako príslušný\norgán Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia, posúdila uplatniteľnú legislatívu na\nzamestnanca a dňa 13. mája 2008 vydala potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve č. E 101/SK č.\n704-120/2008-Z/V-2/BEa a dňa 9. septembra 2009 potvrdenie č. E 101/SK č. 704-109/2009-Z/V-3/BE,\nktorými potvrdila, že v čase vyslania zamestnanca (ďalšieho účastníka) do iného členského štátu EÚ\nsa na neho naďalej vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie považoval za\nrozporné s vydanými a platnými potvrdeniami E 101/SK, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Vo vzťahu k\nvydaniu potvrdení E 101/SK na obdobie vyslania zamestnanca do iného členského štátu EÚ uviedol,\nže hoci zamestnanec (ďalší účastník) nemal vystavené potvrdenie o uplatnení legislatívy Slovenskej\nrepubliky pre posudzované obdobie svojho vyslania, bol toho názoru, že nevystavenie formulára E 101\nje len formálny administratívny nedostatok, ktorý možno konvalidovať. Vystavenie formulára E 101 sa\npovažuje len za formalitu. Bol tiež toho názoru, že boli splnené podmienky, aby potvrdenie E 101/SK\nbolo dodatočne vydané.\n12. K žalobnému bodu 2/ žalobca namietal neodôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 ZSP,\npričom k tomu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 So 226/04 z 19. októbra 2005.\n13. K žalobnému bodu 3/, žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie mu neumožňuje zistiť, z\nakých skutkových zistení vychádzala žalovaná pri vyvodení záveru o nesplnení podmienok vyslania.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia obsahuje len niektoré zistenia\nSociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, absentuje však opísanie skutkového stavu, z ktorého žalovaná\nvyvodila závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie z tohto\ndôvodu považoval za nepreskúmateľné, v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom\npoistení, pretože rozsah zistení zachytených v napadnutom rozhodnutí by každopádne nepostačoval\nna subsumpciu pod akékoľvek kritéria stanovené žalovanou na určenie uplatniteľnej legislatívy na\nvyslaného zamestnanca.\nIII. Vyjadrenie žalovanej, žalobcu a ďalšieho účastníka\n14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žalobcu navrhla, aby súd žalobu zamietol. Poukázala na uplatňovanie\nkoordinačných nariadení v oblasti sociálneho zabezpečenia po vstupe Slovenskej republiky do\nEurópskej únie od 1. mája 2004, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Ďalej uviedla\nprávne východiská vyplývajúce z nariadenia č. 1408/71, ktoré sa uplatňovalo do 30. apríla 2010,\nz nariadenia č. 574/1972 (vykonávacie nariadenie), z rozhodnutia správnej komisie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, týkajúce sa výkladu článkov 14 (1), 14a (1) a 14b (1) a (2) nariadenia o legislatíve\nvzťahujúcej sa na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne\npracujúcich mimo príslušného štátu, ako aj z Kódexu dobrej praxe. Poukázala ďalej na to, že kritériá,\nktoré musí zamestnávateľ spĺňať na udelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy nestanovila Sociálna\npoisťovňa účelne, ako tvrdí žalobca, ale vychádzajú z európskej legislatívy v oblasti sociálnej politiky,\n\nako aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora, zohľadňujúc pripomienky členských štátov, ktoré\nboli sformulované na základe skúseností získaných na vnútroštátnej úrovní. Posudzovanie splnenia\npodmienok vyslania patrí len do kompetencie vysielajúceho štátu, ktorý je po splnení podmienok vyslania\noprávnený vystaviť na žiadosť zamestnávateľa, resp. zamestnanca formulár E 101. Na území Slovenskej\nrepubliky je posudzovanie splnenia podmienok vyslania výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Ak\nzamestnávateľ nespĺňa podmienky vyslania ustanovené v nariadení a precizované v rozhodnutí č. 181,\nmôžu na žiadosť zamestnávateľa, resp. zamestnanca, v zmysle článku 17 nariadenia príslušné úrady\ndvoch alebo viacerých členských štátov spoločnou dohodou upraviť výnimky z ustanovení článkov 13\naž 16 nariadenia a odchylne upraviť podmienky vyslania v niektorých prípadoch. Na území Slovenskej\nrepubliky je príslušné na udelenie výnimky v zmysle článku 17 nariadenia MPSVaR. Na udelenie výnimky\nnie je právny nárok. Ide výlučne o dispozíciu ministerstva, resp. o dispozíciu príslušnej inštitúcie iného\nčlenského štátu.\n15. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 6. februára\n2014, pri vykonávaní vonkajšej kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a kontroly plnenia\npovinností žalobcu, ako zamestnávateľa, uložených ZSP zistila, že žalobca zamestnáva zamestnancov,\nktorých miesto výkonu činnosti je aj na území iného členského štátu Európskej únie bez určenia\nuplatniteľnej legislatívy. V období, kedy zamestnanci vykonávali činnosť na území iného členského štátu\nEurópskej únie (Belgického kráľovstva), ich zamestnávateľ prihlásil do sociálneho systému Slovenskej\nrepubliky napriek tomu, že Sociálnu poisťovňu nepožiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy a vystavenie\nformulára E 101. Formulár E 101, ktorý potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho\nzabezpečenia podlieha právnym predpisom vysielajúceho štátu, t. j. Slovenskej republiky, bol vystavený\nlen 11 zamestnancom, a to na základe žiadosti zamestnávateľa a nepravdivých informácií, ktoré\nzamestnávateľ uviedol v žiadosti o vystavenie formulára E 101 v čase, kedy požiadal o určenie\nuplatniteľnej legislatívy. Počas vonkajšej kontroly odvodu poistného a plnenia povinností žalobcu sa však\npreukázalo, že všetci zamestnanci žalobcu vykonávali činnosť v Belgickom kráľovstve, s výnimkou troch\nzamestnankýň, ktoré vykonávali administratívnu činnosť. Zamestnávateľ teda nevykonával významné\n(podstatné) ekonomické činnosti na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutným predpokladom\nna udelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy. Z uvedeného dôvodu budú vystavené formuláre E\n101 vyhlásené za neplatné v plnom rozsahu. Ďalej zdôraznila, že európske formuláre sa nevystavujú\nautomaticky. Sociálna poisťovňa je oprávnená vystaviť formulár E 101 (PD A1) len na základe\npísomnej žiadosti zamestnávateľa alebo zamestnanca, ak sú splnené všetky podmienky vyslania,\nresp. v prípadoch, ak bola ministerstvom udelená výnimka podľa článku 17 nariadenia. Sociálna\npoisťovňa v rámci kontroly odvodu poistného a plnenia povinností zamestnávateľa upozornila žalobcu\nna porušovanie koordinačných nariadení Európskej únie a odporučila mu požiadať ministerstvo o\nudelenie výnimky podľa článku 17 nariadenia. Ministerstvo listom zo dňa 18. marca 2014 oznámilo\nžalobcovi, že žiadosti žalobcu o udelenie výnimky nemôže vyhovieť. Zároveň upozornilo žalobcu, že je\npotrebné prihlásiť dotknutých zamestnancov do poistenia tam, kde vykonávajú činnosť, t. j. v Belgickom\nkráľovstve. Ďalej poukázala, že žalobcovi ako zamestnávateľovi boli vystavené formuláre E101 na\nďalšieho účastníka ako zamestnanca na obdobie od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009 a od 1. júna\n2009 do 31. marca 2010 v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ a v období od 1. novembra 2008\ndo 31. marca 2008, od 1. apríla 2009 do 31. mája 2009 a od 1. apríla 2010 do 30. novembra 2011\nžalobcovi nebol vystavený formulár E 101 na dotknutého zamestnanca, ktorý by preukazoval, že sa\nna zamestnanca vzťahuje naďalej legislatíva vysielajúceho štátu, t. j. legislatíva Slovenskej republiky,\ntaktiež mu ministerstvom nebola udelená výnimka z uplatniteľnej legislatívy podľa článku 17 nariadenia,\na preto bolo povinnosťou žalobcu prihlásiť ďalšieho účastníka do poistenia v Belgickom kráľovstve.\nPrihlásenie tohto zamestnanca na sociálne poistenie v Slovenskej republike v období od 1. novembra\n2007 bolo v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. K procesným námietkam žalobcu\npoukázala na vecnú i formálnu správnosť rozhodnutí oboch stupňov orgánu verejnej správy.\n16. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii, ktorú bližšie rozvinul.\n17. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.\n18. Ďalší účastník sa k žalobe, k vyjadreniu k žalobe ani k replike nevyjadril.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci\n19. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zriadený Správny súd v\nBratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol postupom podľa §\n\n137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“) a podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne:\n20. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutia oboch stupňov orgánov verejnej správy, vrátane\nkonania, ktoré im predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami\núčastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná a z uvedeného dôvodu ju súd podľa § 190 SSP zamietol.\n21. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách v sociálnych veciach.\n23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 3 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie\nrozhodovanie Sociálnej poisťovne. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v\nsociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n24. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ, prihlásil Registračným listom\nfyzickej osoby ďalšieho účastníka do registra Sociálnej poisťovne ako zamestnanca s pravidelným\npríjmom a dátumom vzniku poistenia 1. novembra 2007 a následne odhlásil s dátumom zániku poistenia\n30. novembra 2011. Pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu bola na základe poverenia zo\ndňa 21. januára 2014 a zo dňa 2. júna 2014 v sídle žalobcu vykonaná kontrola zameraná na\nsprávnosť odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie\npodľa zákona č. 461/2003 Z.z. a následné preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na\núzemí SR za obdobie registrácie zamestnávateľa A. A. B. C. A., D. E. XX, F., G.: XX XXX XXX od\n1. novembra 2007 do 31. marca 2014. Kontrolou bolo zistené, že zamestnanci vykonávali pracovnú\nčinnosť prevažne na území členských štátov EÚ a nemali určenú príslušnosť k právnym predpisom\nčlenského štátu EÚ. Zamestnávateľ požiadal (žiadosť z 12. marca 2014) Ministerstvo práce, sociálnych\nvecí a rodiny SR o udelenie výnimky na vydanie formulárov E101/A1 pre zamestnancov, vyslaných\ndo Belgického kráľovstva, z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky vyslania 24 mesiacov a nesplnenia\npodmienok. MPSVaR (list č. XXXX/XX-X_K. XXXXX/XX z XX. XXXXX XXXX) predmetnú výnimku\nzamestnávateľovi neudelilo, z dôvodu, že nevykonáva žiadne podstatné činnosti na území SR, a je\nvedená v zozname dlžníkov zverejnenom na web stránkach Sociálnej poisťovne. MPSVaR poukázalo na\nto, že zamestnanci podliehajú legislatíve Belgického kráľovstva, čo je členský štát, v ktorom vykonávajú\nsvoju činnosť a je potrebné ich prihlásiť do poistenia tam. Na základe zistení a neudelenia výnimky\nbol zamestnávateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzvaný na zrušenie povinného nemocenského,\npovinného dôchodkového a povinného poistenia v nezamestnanosti u dotknutých registrovaných\nzamestnancov na území SR, čo však neuskutočnil. Prvostupňový orgán listom zo dňa 5. novembra\n2015 požiadal MPSVaR o udelenie výnimky pre zamestnancov žalobcu podľa čl. 16 nariadenia (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, vyslaných do Belgického kráľovstva a\npoukázal na to, že jedenástim zamestnancom vystavil na jednotlivé obdobia formuláre E101 na základe\ndokladov predložených zamestnávateľom, ktoré sa ďalším šetrením ukázali ako nepravdivé. Vzhľadom\nk osobitnostiam prípadu, požiadal o prehodnotenie pôvodnej žiadosti zamestnávateľa o udelenie\nvýnimky, z dôvodu prípadného nepriaznivého dopadu na dotknutých zamestnancov (odpracované roky,\nvyplatené nemocenské, zdravotné poistenie) a tiež nízkeho predpokladu, že zamestnávateľ spätne\nprihlási zamestnancov na sociálne poistenie v Belgickom kráľovstve. MPSVaR oznámilo listom č.\n21819/15-M_OMVEZ 55218/15 z 25. novembra 2015 prvostupňovému orgánu, že na udelenie výnimky\nžalobcovi nie je dôvod a teda nemení svoje stanovisko o neudelení výnimky podľa čl. 17 nariadenia\nRady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne\n\nzárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva, od 1. mája\n2010 podľa článku 16 nariadenia č. 883/2004.\n25. Sociálna poisťovňa neurčila dotknutému zamestnancovi (ďalšiemu účastníkovi) príslušnú legislatívu\npodľa jeho bydliska na území SR, pri vyslaní na výkon práce na územie Belgického kráľovstva\nzamestnávateľom, ktorý pre neho nepožiadal o formulár E101 na predmetné obdobie, t.j. na obdobie\nod 1. novembra 2007 do 31. marca 2008 (formulár E101 bol ďalšiemu účastníkovi vystavený až od 1.\napríla 2008 do 31. marca 2009). Listom zo dňa 12. marca 2014 požiadal zamestnávateľ MPSVaR o\nudelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 17 nariadenia (označený ako „Žiadosť o výnimku\no udelení formulára E101/A1“) aj pre dotknutého zamestnanca, ktorá mu nebola udelená a preto je\nuplatniteľná legislatíva podľa miesta výkonu práce zamestnanca v Belgickom kráľovstve (čl. 13 ods. 2\npísm. a/ nariadenia). Žalobca ako zamestnávateľ nesplnil podmienky vyslania, čo bolo zistené kontrolou\nprvostupňového orgánu a tiež MPSVaR, ktoré zistilo v konaní o udelenie výnimky z uplatniteľnej\nlegislatívy podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia\na čl. 17 nariadenia č. 1408/71 (do 1. mája 2010), že zamestnávateľ nevykonával na území SR žiadne\npodstatné ekonomické činnosti a vysielal takmer všetkých zamestnancov na výkon práce na územie EÚ\n(okrem 3 zamestnancov pre vnútornú organizačnú a administratívnu činnosť). Zamestnávateľ je vedený\ntiež ako dlžník Sociálnej poisťovne (v zozname dlžníkov na web stránke Sociálnej poisťovne), nespĺňa\ntak ďalšiu podmienku na udelenie výnimky, ako uviedlo MPSVaR, ktorou je zaplatenie poistného na\nsociálne poistenie za celú dobu registrácie zamestnávateľa. Zamestnávateľ bol Sociálnou poisťovňou,\npobočka Bratislava aj MPSVaR vyzvaný na dodržiavanie citovaného nariadenia a prihlásil zamestnanca/\nzamestnancov v členskom štáte kde vykonáva/jú prácu, teda v Belgickom kráľovstve a to v záujme\nzamestnancov.\n26. Správny súd konštatuje, že povinnosť prihlásiť zamestnancov do registra poistencov, odhlásiť\nzamestnancov po zániku poistenia z registra poistencov a viesť evidenciu zamestnancov na účely\nsociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je základnou povinnosťou zamestnávateľa.\nŽalobca ako zamestnávateľ prihlásil zamestnanca (ďalšieho účastníka) do registra poistencov podaním\nRegistračného listu fyzickej osoby - prihlášky. Túto povinnosť by mal v súlade s § 231 ods. 1 písm.\nb/ a ods. 2 ZSP v prípade, že by sa na zamestnanca v predmetnom období vzťahovala legislatíva\nSlovenskej republiky. Avšak kontrolou pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava a tiež konaním o udelenie\nvýnimky MPSVaR z uplatniteľnej legislatívy Belgického kráľovstva bolo nepochybne zistené, že žalobca\nako zamestnávateľ nespĺňal podmienky vyslania v uvedenom období od 1. novembra 2007 do 31.\nmarca 2008 podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia a rozhodnutia správnej komisie č. 181 z 13. decembra\n2000 a ani mu nebola udelená výnimka v zmysle článku 17 nariadenia MPSVaR, a preto podliehal\nďalší účastník (zamestnanec žalobcu) právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu,\nv ktorom vykonával prácu a to v Belgickom kráľovstve v zmysle čl. 13 ods. 2 písm. a/ nariadenia podľa\ntzv. všeobecného pravidla.\n27. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004 do 30. apríla 2010 sa uplatňuje\nnariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14. júna 1971 (ďalej len „nariadenie“ alebo „základné nariadenie“)\no uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné\nosoby (ďalej aj „SZČO“) a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších\nzmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21. marca 1972.\n28. Podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby,\nna ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto\nprávne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.(všeobecné pravidlo)\n29. Podľa čl. 13 ods. 2 základného nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak: písm. a/ na\nosobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca\naj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania\npodniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu;\n30. Podľa čl. 14 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ základného nariadenia sa článok 13 ods. 2 písm. a/ použije s\nnasledujúcimi výnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom,\npre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby\ntam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\n\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania (písm. a/); ak trvanie práce, ktorá sa má\nvykonať, prekročí dĺžku pôvodne očakávaného trvania v dôsledku nepredvídaných okolností a prekročí\n12 mesiacov, právne predpisy prvého členského štátu sa uplatňujú i naďalej až do ukončenia tejto práce\nza predpokladu, že príslušný orgán členského štátu, na území ktorého bola dotknutá osoba vyslaná,\nalebo úrad určený týmto orgánom s tým súhlasí; o takýto súhlas sa musí požiadať pred uplynutím\npôvodnej 12 mesačnej doby. Takýto súhlas sa však nemôže udeliť na dobu dlhšiu ako 12 mesiacov\n(písm. b/).\n31. Podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, v prípadoch uvedených v čl. 14 ods. 1 písm. a/ a ods.\n2 písm. a/ nariadenia inštitúcia určená príslušným orgánom členského štátu, ktorého právne predpisy\nzostávajú uplatniteľné, vydá pracovníkovi na jeho vlastnú žiadosť alebo na žiadosť jeho zamestnávateľa,\nak sú splnené vyžadované podmienky, osvedčenie, v ktorom uvedie, že až do uvedeného dátumu\nnaďalej podlieha týmto právnym predpisom.\n32. Podľa rozhodnutia Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie,\nmigrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000, rozhodujúcimi podmienkami pre uplatňovanie\nčlánku 14 (1) alebo 14 (b) (1) nariadenia č. 1408/71 sú :\n- 1. existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorého vysiela; priamy\nvzťah je charakterizovaný najmä zodpovednosťou za prijatie do zamestnania, existenciou pracovnej\nzmluvy, povinnosťou vyplácať mzdu, právomocou rozviazať pracovnoprávny vzťah, právomocou určiť\npovahu práce, právomocou začať disciplinárne konanie voči zamestnancovi\n- 2. existencia väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v ktorom má podnik sídlo; možnosť\nvyslania sa preto vzťahuje iba na zamestnávateľov, ktorí obvykle vykonávajú podstatné činnosti na\núzemí Slovenska, ktorého právne predpisy sa naďalej vzťahujú na vyslaného zamestnanca. Podstatné\nčinnosti možno charakterizovať ako činnosti iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia na území SR\npri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným zamestnávateľom. Ide\nnajmä o miesto, v ktorom má zamestnávateľ sídlo alebo správu, počet administratívnych zamestnancov\npracujúcich na území SR a v prijímajúcom členskom štáte, miesto náboru vyslaného zamestnanca,\nmiesto, v ktorom sa uzatvára väčšina zmlúv s klientmi, právo vzťahujúce sa na zmluvy, ktoré\npodnik uzatvoril so svojimi zamestnancami na jednej strane a so svojimi klientmi na druhej strane,\nobrat počas príslušného typického obdobia v každom príslušnom členskom štáte, počet zmlúv\nrealizovaných vo vysielajúcom štáte a v prijímajúcom štáte, registráciu zamestnávateľa na účely\nsociálneho zabezpečenia najmenej dva mesiace pred začatím vyslania, vykonávanie obchodných\nčinností zamestnávateľa prostredníctvom 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov na\núzemí Slovenska, počas vyslania ostatných zamestnancov. Počas doby vyslania sa v štáte vykonávania\nzamestnania zamestnanci preukazujú formulárom E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve).\n33. Práca sa považuje za prácu vykonávanú pre zamestnávateľa vysielajúceho štátu, ak sa stanoví, že\ntáto práca sa vykonáva pre tohto zamestnávateľa a že naďalej existuje priamy vzťah medzi pracovníkom\na zamestnávateľom, ktorý ho vyslal. Aby sa stanovilo, či naďalej existuje takýto vzťah, pričom sa\npreto predpokladá, že pracovník je naďalej pod právomocou zamestnávateľa, ktorý ho vyslal, musí\nsa zohľadniť niekoľko prvkov vrátane zodpovednosti za prijatie do zamestnania, za pracovnú zmluvu,\nodmeňovanie (bez vplyvu na možné dohody medzi zamestnávateľom vo vysielajúcom štáte a podnikom\nv štáte zamestnania o platbe pracovníkom), prepustenie a právomoci určiť povahu práce.\n34. Aby sa v prípade potreby a v prípade pochybností stanovilo, či zamestnávateľ obvykle vykonáva\npodstatné (významné) činnosti na území členského štátu, v ktorom je usadený, príslušná inštitúcia\nv tomto členskom štáte je povinná preskúmať všetky kritériá, charakterizujúce činnosti vykonávané\nuvedeným zamestnávateľom, vrátane miesta, v ktorom má podnik svoje sídlo alebo správu, počtu\nadministratívnych pracovníkov pracujúcich v členskom štáte, v ktorom je usadený, a v druhom členskom\nštáte, miesta, do ktorého sa vyslaní pracovníci prijímajú, a miesta, v ktorom sa uzatvára väčšina zmlúv s\nklientmi, práva vzťahujúceho sa na zmluvy, ktoré podnik uzatvoril so svojimi pracovníkmi na jednej strane\na so svojimi klientmi na strane druhej, obratu počas príslušného typického obdobia v každom príslušnom\nčlenskom štáte a počtu zmlúv realizovaných vo vysielajúcom štáte. To nie je úplný zoznam, keďže\nkritériá by sa mali prispôsobiť každému osobitnému prípadu a zohľadniť povahu činností vykonávaných\npodnikom v štáte, v ktorom má podnik sídlo.\n\n35. Čl. 17 základného nariadenia upravuje výnimky z čl. 13 až 16 v znení: dva alebo viac členských\nštátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou\nupraviť výnimky z ustanovení článkov 13 až 16 v záujme určitých kategórii osôb alebo určitých osôb.\n36. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom\nspoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej\ncelistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné v celom\nrozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského\nštátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n37. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým\nzmenila na odvolanie žalobcu (zamestnávateľa) prvostupňové rozhodnutie tak, že špecifikovala obdobie,\npočas ktorého nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ďalšiemu účastníkovi ako zamestnancovi žalobcu, t.j. odo dňa 1. novembra\n2007 do 31. marca 2008, a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutiami správnych\norgánov oboch stupňov teda nebolo rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, ale o nevzniku poistenia\nďalšieho účastníka, ako zamestnanca žalobcu, podľa slovenskej legislatívy.\n38. K námietkam žalobcu vo vzťahu k (ne)určeniu uplatniteľnej legislatívy, resp. spôsobu jej určenia,\nsprávny súd poukazuje na to, že k určeniu uplatniteľnej legislatívy nedošlo s použitím výnimky\npodľa článku 17 základného nariadenia, resp. že by boli splnené podmienky základného nariadenia\npre aplikovanie inštitútu vyslania, a preto platí pre určenie uplatniteľnej legislatívy všeobecné\npravidlo podľa čl. 13 ods. 2 písm. a/ základného nariadenia. V preskúmavanej veci Sociálna\npoisťovňa o uplatniteľnej legislatíve v zmysle udelenia výnimky podľa článku 17 základného nariadenia\nnerozhodovala, rozhodovalo príslušné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (list o neudelení\nvýnimky z 18. marca 2014).\n39. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZSP, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.\n40. Podľa § 172 ods. 5 ZSP, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení\na zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na\nstarobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm\npoistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.\n41. Správny súd konštatuje, že žalovaná, resp. jej pobočka Bratislava mala oprávnenie a dostatok\nskutkových zistení a podkladov na to, aby vydala prvostupňové rozhodnutie, že ďalšiemu účastníkovi\nnevzniklo ako zamestnancovi žalobcu povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti, ktoré podaním registračnej prihlášky Sociálnej poisťovni, pobočka\nBratislava deklaroval zamestnávateľ, napriek tomu, že zamestnanec vykonával prácu v Belgicku.\nNásledne sa ukázalo, že pre určenie uplatniteľnej legislatívy platí všeobecné pravidlo podľa čl. 13 ods.\n2 písm. a/ základného nariadenia a neplatia výnimky podľa čl. 14 a čl. 17 základného nariadenia.\nNapadnuté rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 209 ZSP. Námietky žalobcu sú teda\nv plnom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ pre zamestnanca (ďalšieho účastníka) platí belgická legislatíva,\npotom je potrebné rozhodnúť, že nebol poistencom na území Slovenskej republiky, pretože v zmysle čl.\n13 ods. 1 základného nariadenia nemôže byť zároveň poistencom na území dvoch členských štátov.\nNapadnuté rozhodnutie tak zosúladilo skutkový stav s čl. 13 ods. 1 a 2 písm. a/ základného nariadenia.\n42. Žiada sa tiež uviesť, že všetky námietky žalobcu (zamestnávateľa) v žalobe smerujú k namietaniu\nporušenia subjektívnych práv ďalšieho účastníka (jeho zamestnanca), resp. všetkých žalobcom\nvyslaných zamestnancov na výkon práce do Belgicka. Žalobca ako zamestnávateľ však konkrétne\nneuviedol ako bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov. Pokiaľ\nžalobca v žalobe uviedol, že bol ukrátený na svojich právach tým, že odvodová povinnosť je v Belgickom\nkráľovstve iná ako na Slovensku, ide iba o konštatovanie skutočnosti, a nie uvedenie akým konkrétnym\nspôsobom bolo do jeho subjektívnych práv zasiahnuté.\n\n43. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n44. Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická\nosoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu.\n45. „Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej\naktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Žalobná legitimácia v zmysle ust. § 247\nods. 1 a § 250 ods. 2 OSP musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu.\nS prihliadnutím na účel súdneho prieskumu administratívnych rozhodnutí, táto podmienka musí byť\nsplnená v priebehu celého konania.“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžr/2/2014).\n46. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol na svojich právach ukrátený nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\n47. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.ÚS\n228/2011-9 zo dňa 2. júna 2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že\nžalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo\ntak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a\npodložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n48. Správne súdnictvo nie je založené na princípe verejnej žaloby, umožňujúcom komukoľvek podať\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne\npovahu procesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné.\n49. Žalobca podal správnu žalobu, v ktorej namietal porušenie iných ako svojich subjektívnych práv,\na to porušenie práv svojho zamestnanca ako ďalšieho účastníka, vrátane ostatných, ním vyslaných\nzamestnancov, na výkon práce do Belgicka. Z ust. § 178 ods. 1 SSP je nesporné, že žalobcovi\nvyplýva povinnosť tvrdenia o porušení výlučne jeho subjektívnych práv a nie práv iného subjektu. V\nadministratívnom ani v súdnom konaní nebolo preukázané, že by postupom správnych orgánov došlo\nk porušeniu jeho subjektívnych práv. Samotné postavenie účastníka správneho konania k naplneniu\npodmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n50. Napriek skutočnosti, že žalovaná túto skutočnosť v rámci konania pred správnym súdom\nnenamietala, aktívna legitimácia žalobcu je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe\núspech priznať. Správne súdy prihliadajú na splnenie tejto podmienky počas celého konania a preto\nbolo povinnosťou konajúceho súdu sa ňou zaoberať aj bez námietky žalovanej.\n51. Správny súd v rámci preskúmavania veci dospel k záveru, že z podanej žaloby nie je zrejmé, v\nčom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca síce v podanej žalobe uviedol, že\nsa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej a domáhal\nsa ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Jeho\nžalobné námietky sú založené na porušení, resp. ukrátení práv jeho zamestnanca.\n52. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie\nsprávnej žaloby z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených\nzáujmov, ani na nich nebol priamo dotknutý. Vzhľadom k tomu, že správny súd ani ex offo žiadne dôvody\n\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 SSP nezistil, žalobu ako nedôvodnú podľa\nust. § 190 SSP zamietol.\n53. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n54. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario\ntak, že náhradu trov konania mu nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu\ntrov ani ďalšiemu účastníkovi, ktorý v konaní tiež nebol úspešný a ani žalovanému v zmysle ust. § 168\nSSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.\n1 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}], "citovane_v": []}