{"guid": "2026be77-ab2d-4cf2-b164-172a9cc7062c:1781d8be-836e-44d7-99d1-584aa349a44c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201888.2", "spisova_znacka": "BA-1S/273/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/273/2017 z 24. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. októbra 2024, sp. zn. BA-1S/273/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201888.2", "identifikacne_cislo": "1017201888", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-5", "nazov": "§ 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "nazov": "§ 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-48", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165b", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1781d8be-836e-44d7-99d1-584aa349a44c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201888.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201888.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201888.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/273/2017\n1017201888\n24. 10. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017201888.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej\nveci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829 052, so sídlom: Pribinova 40, 811 09 Bratislava\n(pôvodne so sídlom: Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava), proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1407095/2017 zo dňa 23.10.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n1407095/2017 zo dňa 23.10.2017 z r u š u j e a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) dňa\n03.04.2007 vydal Oznámenie o výkone daňovej kontroly\nč. 500/321/8278/2007/\nEšt, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu oznámil výkon daňovej kontroly dane z príjmov právnickej\nosoby za rok 2005 so začiatkom dňa 11.04.2007. O výsledku predmetnej daňovej kontroly správca\ndane vyhotovil Protokol č. 500/321/6665/2008/Ešt zo dňa 07.03.2008 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol\nso žalobcom prerokovaný dňa 09.04.2008. K Protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1/2008 zo dňa\n08.04.2008.\n2. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane rozhodnutím\nč.\n500/230/11135/08/Kotv zo dňa 23.04.2008 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6\npísm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) žalobcovi vyrubil\nrozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v sume 1 904 075,61 Eur (57\n362 182 Sk). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že z Protokolu vyplýva, že daňový\nsubjekt v podanom dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2005 priznal daň vo výške 20 771 012,34 Eur\n(625 747 518 Sk), čo predstavuje\no 1 904 075,61 Eur (57 362 182 Sk) menej, ako bolo zistené vykonanou daňovou kontrolou.\n3. Na základe odvolania žalobcu doručeného prvostupňovému orgánu dňa 12.05.2008 odvolací orgán\nDaňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím\nč.\n\nI/221/13576-76360/2008/990311-r zo dňa 01.10.2008 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.\nrozhodnutie správcu dane č. 500/230/11135/08/Kotv zo dňa 23.04.2008 potvrdil.\n4. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)\nč. k.\n4S/164/2008-298 zo dňa 11.11.2011 súd žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. I/221/13576-76360/2008/990311-r zo dňa 01.10.2008 v spojení s rozhodnutím\nsprávcu dane č. 500/230/11135/08/Kotv zo dňa 23.04.2008 ako nedôvodnú zamietol a účastníkom\nkonania náhradu trov konania nepriznal.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžf/16/2012 zo dňa 20.03.2013 rozsudok\nkrajského súdu č. k. 4S/164/2008-298 zo dňa 11.11.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nz dôvodu vady nedostatku odôvodnenia rozsudku.\n6. Rozsudkom č. k. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013 krajský súd rozhodnutie Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. I/221/13576-76360/2008/990311-r zo dňa 01.10.2008 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku podkladov\npre vydanie rozhodnutia.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/163861/2014/4985 zo dňa 31.03.2014 rozhodnutie správcu dane\nč. 500/230/11135/08/Kotv zo dňa 23.04.2008 podľa § 74 ods. 4, § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n8. Dňa 29.05.2014 správca dane vydal Oznámenie č. 9900420/5/2318888/2014/Veli, ktorým žalobcovi\noznámil pokračovanie konania vo veci vyrubenia dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie\nroka 2005.\n9. Správca dane rozhodnutím č. 1172317/2017 zo dňa 06.07.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“)\nvyrubil podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v sume 1 826 434,40 Eur.\n10. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1407095/2017 zo dňa 23.10.2017 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane, keď mal za to, že je vecne správne a námietky žalobcu sú neopodstatnené.\nII.\nŽaloba\n11. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 09.11.2017 na Krajský súd v Bratislave sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns rozhodnutím správcu dane, pričom súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného\núčinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“).\n12. V bližšom odôvodnení žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie (ďalej\nspolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), ako aj postup daňových orgánov, sú nezákonné a žiadal ich\nzrušiť. Žalobné dôvody vymedzil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g)\nSSP, teda mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu,\na v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré\nmohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n13. Žalobca v rámci vymedzenia a konkretizácie žalobných dôvodov poukázal\nna skutkové\na právne dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, spočívajúce v absencii reflektovania na\npodstatné námietky žalobcu prezentované v prvostupňovom konaní i v odvolacom konaní, najmä\nnámietky týkajúce sa:\n- výmeny monitorovacieho systému,\n\n- dodávky nových snímačov,\n- výmeny systému NS642C,\n- výmeny budenia turbogenerátorov,\n- prác a dodávok materiálu podľa zoznamu strojov a zariadení na rozvodni 110kV VE Hričov,\n- úpravy riadiaceho softwaru vnútorného systému VAVYR SE-EBO,\n- montážnych prác na rozvodni R110 kV DPS 822.2 pole č. 2, 3, 4 v ES a.s. EBO v-1,\n- nákladov na výkon funkcie generálneho projektanta pre „Program modernizácie a zvyšovania\nbezpečnosti JE V2“,\nvyplývajúce z vyjadrenia k znaleckému posudku z 13.01.2017 a 14.02.2017, k priebehu vypočutia\nznalca dňa 25.05.2017, z vyjadrenia žalobcu k doplnenému znaleckému posudku z 09.06.2017 – ide\no námietku zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101422253/2017 zo dňa 26.06.2017, k návrhom na\ndoplnenie dokazovania uvedeným v odvolaní, s ktorými sa žalovaný vôbec nevysporiadal ani na ne\nnijako nereagoval, len formálne odcitoval obsah znaleckého posudku, ustanovenia Daňového poriadku\na bez ďalšieho uzavrel, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Takýto postup podľa žalobcu zakladá\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže sa\nžalovaný s nastolenými otázkami vecne nevysporiadal.\n14. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu neriadil právnym názorom krajského súdu, vyjadreným\nv rozsudku č. k. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013, keďže nedošlo k novému vyhodnoteniu otázky\nopodstatnenosti výmeny pôvodných zariadení za nové. Žalobca nesúhlasil\nso spôsobom\nvysporiadania sa žalovaného s námietkami týkajúcimi sa nesúladu znaleckého dokazovania so zadaním\nvyplývajúcim z označeného rozsudku krajského súdu, neodpovedania znalca na zadanie vyplývajúce\nz rozsudku, a vytýkal aj ďalšie nedostatky pri znaleckom dokazovaní. Žalovaný sa podľa názoru\nžalobcu postavil k znaleckému posudku čisto formalisticky, keď skonštatoval, že nie je kompetentný,\naby vyhodnotil, či znalec odpovedal na otázku súdu v požadovanom rozsahu, čím podľa žalobcu\nzároveň porušil povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav a založil tak nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nŽalobca mal za to, že ani odpoveď žalovaného na námietku nedostatočného preukázania záverov\nznalcov o tom, že v roku 2005 boli na trhu k dispozícii diely zhodné s pôvodne použitými dielmi, nebola\npostačujúca, tak z hľadiska záverov prezentovaných v rozsudku krajského súdu, ako aj z hľadiska\ndostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca spochybnil aj skutočnosť, či znalecká organizácia\nspĺňa odborné a kvalifikačné predpoklady na vypracovanie znaleckého posudku v rozsahu zadanom\nrozsudkom krajského súdu a s ohľadom na odvetvia, ktoré na posúdenie rozhodujúcich skutočností\nmajú dosah. S touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie celkovo považoval\nza nedostatočne odôvodnené, nepodložené, založené len na rozsiahlych citáciách a zhrnutí priebehu\nkonania bez vlastného právneho a vecného posúdenia, bez vyjadrenia sa k podstatným skutkovým\na právnym otázkam, zakladajúce nezákonnosť, porušenie princípu právnej istoty a práva na inú ochranu,\nvykazujúce znaky arbitrárnosti a svojvôle žalovaného.\n15. Podľa žalobcu došlo aj k porušeniu povinnosti daňového orgánu zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, keďže žalovaný pri svojom\nrozhodovaní len formalisticky vychádzal z predloženého znaleckého posudku bez toho, aby skúmal\nreálny stav jednotlivých posudzovaných otázok, preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nepresných\na nesprávnych skutkových zistení. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadami správy daní, keďže\nsa žalovaný nevysporiadal s návrhmi a námietkami a tieto nevyhodnotil, a nebolo vykonané nové\nvyhodnotenie veci v zmysle rozsudku krajského súdu.\n16. Žalobca uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné, žiadal ich zrušiť,\nvec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a súčasne priznať náhradu trov konania v plnom\nrozsahu.\n17. Žalobca žalobu doplnil podaním doručeným krajskému súdu dňa 27.12.2017 (v zákonom stanovenej\nlehote v zmysle § 62 SSP – pozn. súdu). Svoju argumentáciu k žalobným dôvodom čiastočne zopakoval\na doplnil. Žalovaný sa podľa jeho názoru nevysporiadal ani s ďalšími jeho námietkami týkajúcimi sa:\n- dodávky nového digitálneho riadiaceho systému,\n- doplňujúcich skúšok na systéme E01.06,\n- dodávok a prác súvisiacich so zmenou rozvádzačov,\n- dodávok a prác vykonaných v súvislosti s opravou hermetických priechodiek,\n- prác súvisiacich s výmenou vypínačov 6kV,\n\n- zaúčtovania prác podľa zmluvy o systémovej integrácii,\n- nedostatku kvalifikácie žalovaného na posúdenie odborných technických záležitostí,\n- absencie znaleckého dokazovania v týchto otázkach,\n- zaúčtovania prác v súvislosti s opravou generátora TG-1 na PVE Čierny Váh,\n- zaúčtovania časti prác v súvislosti s opravou dilatačných vložiek privádzača,\na nereagoval na ne. Navyše podľa žalobcu došlo k nerešpektovaniu právneho názoru krajského súdu\nvyslovenom v jeho rozsudku č. k. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013, teda k porušeniu\n§\n191 ods. 6 SSP.\n18. Žalobca ďalej spochybnil deň splnenia dodávky, ktorý je rozhodujúcou skutočnosťou pre stanovenie,\ndo ktorého zdaňovacieho obdobia predmetné náklady patria. Pre deň splnenia dodávky podľa žalobcu\nnie je dôležitý vlastný priebeh a spôsob zhotovenia diel a podobne, keďže dodávky získajú svoj\nhospodársky význam až ich dodaním v celosti. Teda týmto dňom je podľa žalobcu deň, kedy sa skutočne\nudialo odsúhlasenie prác a podpísanie preberacích protokolov. Predtým, ako môže daňovník dodávky\nhospodársky využiť, nemožno hovoriť o výdavku, keďže nijako neprispievajú k dosahovaniu príjmov\ndaňovníka. Na túto argumentáciu podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie taktiež nereflektuje, pričom táto\nskutočnosť zakladá nielen nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale aj nesprávne právne posúdenie veci.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo podľa žalobcu aj tým, že žalovaný dorubil rozdiel dane\nv rozpore s platnými právnymi predpismi.\n19. Vo vzťahu k vadám znaleckého dokazovania žalobca opätovne namietal nevykonanie jeho návrhov\na nevysporiadanie sa s jeho námietkami, najmä nevykonanie znaleckého posudku č. 1/2009, ktorý on\nsám predložil, nevysporiadanie sa s námietkami obsiahnutými v jeho vyjadrení k znaleckému posudku\nč. 164/2016 a v ďalších vyjadreniach, ktoré uskutočnil v priebehu daňového konania. Žalobca vytýkal aj\nmechanické prevzatie záverov znaleckého posudku č. 164/2016 bez vykonania ďalšieho dokazovania,\nnevysporiadanie sa s rozpormi medzi závermi znaleckých posudkov a absenciu kontrolného znaleckého\nposudku. Žalobca mal za to, že postupom daňových orgánov došlo aj k porušeniu základných zásad\nsprávy daní, najmä § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku. V závere zotrval na svojom žalobnom petite.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n20. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 08.01.2018, v ktorom rozsiahlym spôsobom popísal priebeh daňového konania\na obsah argumentácie prvostupňového i napadnutého rozhodnutia a stručne uzavrel, že v odvolacom\nkonaní sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi správcu dane a námietky žalobcu považoval za\nneopodstatnené. Zároveň zotrval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, žalobu navrhol zamietnuť\na žalobcu zaviazať znášaním trov konania.\nIV.\nReplika žalobcu\n21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 29.01.2018\n(replika). Poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe po obsahovej stránke vôbec nevyjadril a nereagoval\nna žiaden argument žalobcu. Prístup žalovaného k spracovaniu vyjadrenia podľa neho potvrdzuje\nformalistický prístup i závažné porušovanie procesných pravidiel a neprípustný formalizmus pri úkonoch.\nŽalovaný svojím vyjadrením dáva v plnom rozsahu\nza pravdu argumentácii žalobcu\no absolútnej ignorácii žalobcových námietok a argumentov, produkovaných v priebehu celého daňového\nkonania, keďže vôbec nerozporuje žalobcove tvrdenia a argumentáciu o nedostatočnej odôvodnenosti\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca vzhľadom na uvedené zotrval na svojej žalobnej argumentácii\na žalobnom petite, v plnom rozsahu na ne odkázal, pričom vyslovil nesúhlas so zamietnutím žaloby\na poukázal na neunesenie povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalovaného.\nV.\nRelevantná právna úprava\n22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné\npre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n26. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n27. Podľa 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\n28. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n29. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,\nrozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo\na dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach\na povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a\npovinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak\nmu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú\nfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú\nosobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,\nd) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má\nbyť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné\nvylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva\nalebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a\nfunkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo\nním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok\núradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.\n30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n31. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom\nvyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n\nvo\n\n32. Podľa § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia\nso zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,\na ďalej výdavky na technické\nzhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2).\n\n33. Podľa § 29 zákona o dani z príjmov\n(1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona\nrozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie\na\nmodernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 30 000 Sk\nv\núhrne za zdaňovacie obdobie.\n(2) Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje\naj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 30 000 Sk, ak sa daňovník\nrozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto\nvýdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny\nhmotného majetku a nehmotného majetku.\n(3) Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 30 000 Sk za\nzdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 30\n000 Sk a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného\nmajetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26.\n(4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za\nnásledok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov.\nZa zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho\nporovnateľných vlastností.\n(5) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti\nhmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom\ntvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné\nveci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal\nSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej\nlen „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená\npred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/273/2017, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-1S/273/2017.\n35. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci\npodľa § 10, §\n13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n36. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania pred správnym súdom a nebol daný ani iný\ndôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd vec preto preskúmal bez nariadenia\npojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia\nbez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3, ods. 4 SSP). Termín a čas\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu\ndňa 20.08.2024. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 24.10.2024.\n37. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktorými bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5\nDaňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 1 826 434,40 Eur na dani z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roka 2005. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom\nsúdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového orgánu, pričom sa v prvom rade\nsa zameral na preskúmanie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je\npredpokladom pre riadne posúdenie ďalších žalobných dôvodov. Dospel pritom k záveru, že žalovaný\n\nnepostupoval v súlade so zákonom, keď svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti podľa §\n191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorá má za následok zmätočnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov.\n38. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie\nvydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje\nzistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatniť možnosť\nsa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje\nprincíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov konania. Za nepreskúmateľné sa považuje\ntaké rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je\nnedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu\nviedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej\npraxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že „Nie je postačujúce,\naby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku\nktorému dospel správca dane, ale je potrebné, aby náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné,\npresvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých\nsa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po\nobsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych\nzáverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili\npovinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením,\nresp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej\nsťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní - vážne lístky) a ani\nsúdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty\nsprávneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť\nsprávny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto\naktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie\nsprávneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo\ndňa 28.07.2022) a že „napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na\nkontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá\ndokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými\ndôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a\nnásledne zo získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia\nrozhodnutia vydaného v daňovom konaní...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sžfk/8/2016 z 24.05.2017). „Ak\nsprávca dane nedostatočne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadom určitej\nokolnosti, ktorú namieta daňový subjekt, ide o neodstrániteľnú vadu konania spôsobujúcu arbitrárnosť\nrozhodnutia...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 z 26.04.2018). „Za rozhodnutie vydané v súlade\nso zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho\nvydal...“ (R 3/2014).\n39. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nnie je možné považovať za súladné so zákonnou požiadavkou kladenou na odôvodnenie rozhodnutí\nvydaných v daňovom konaní, a to nielen s ohľadom na potrebu zachovania procesných práv žalobcu ako\núčastníka daňového konania, medzi ktoré patrí aj právo na náležité odôvodnenie vydaného rozhodnutia\n(právo dozvedieť sa jeho dôvody, mať možnosť sa proti nemu procesne brániť a argumentovať vo svoj\nprospech), ktoré právo žalobcovi bolo odňaté, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia (dodatočným vyrubením rozdielu dane vo výške 1 826 434,40 Eur nad rámec\ndomnelej daňovej povinnosti určenej daňovým priznaním) dochádza k podstatnému zásahu do sféry\nmajetkových práv žalobcu.\n40. Žalovaný nereflektoval v celom rozsahu na závery rozsudku krajského súdu\nč.\nk. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013, vydaného v predmetnej veci, v zmysle ktorého bolo jeho\npovinnosťou nielen zabezpečiť dostatočné podklady pre vydanie svojho rozhodnutia, ale skutkový\nstav a vykonané dokazovanie aj nanovo vyhodnotiť. Krajský súd sa v označenom rozsudku vyjadril\nk jednotlivým problematickým položkám a uzavrel, že:\n„Zmluva o systémovej integrácii č. Z-RAS-2004-0168-012100 - z administratívneho spisu bolo z\nprotokolov preukázané, že objednané služby boli vykonané sčasti v roku 2004 a zvyšok bol vykonaný\n\nv roku 2005, preberací protokol bol podpísaný v roku 2005. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že k využitiu\nslužieb došlo v čase, ktorý časovo a vecne súvisel (§ 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve)\na k definitívnemu ukončeniu prác došlo až v roku 2005. Podľa žalobcu v danom prípade šlo o zmluvu\nna dodávku prác, resp. diela, ktorá získava svoj význam až dodaním v celosti. Preto aj podľa názoru\nsúdu práce, ktoré boli ukončené v roku 2005 mohli byť iba v tomto období zúčtované bez zahrnutia\nnákladov z roku 2004. Daňový úrad správne postupoval a súd námietky žalobcu v danom prípade v\ntomto bode neuznal.\nZmluva č. Z-2004-30201-32070, objednávka č. 0-2002-60114-E0351 dodávka upgrade HW COROS\nLS-B na WINCC a dodávka OS WINCC - Súd v tejto súvislosti konštatuje, že k posúdeniu veci je\npotrebné vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec určí, či sa jedná o úpravy alebo inštaláciu\nmonitorovacieho systému.\nZmluva č. Z-VE-2003-0285-119110 - z administratívneho spisu vyplýva, že práce boli vykonané podľa\ndoložených protokolov z roku 2004, ktoré sú podpísané zamestnancom žalobcu, správa z východiskovej\nrevízie ako aj skúška elektrického zariadenia bola vykonaná taktiež v roku 2004. Správca dane odpočítal\nz daňových nákladov započítaných do roku 2005 sumu za práce realizované v zdaňovacom období\n2004 správne (§ 2 písm. j/ zákona o dani z príjmov). Súd v tejto súvislosti vyhodnotil námietky žalobcu\nako neopodstatnené.\nZmluva o dielo č. Z-VE-2004-0100-209200 - z administratívneho spisu vyplýva, že harmonogram plnenia\nzmluvy je v súlade s bodom 3 zmluvy, kedy k plneniu prác došlo za mesiace september, október,\nnovember a december 2004. Ak teda žalovaný odpočítal náklady na vykonané práce, ktoré evidentne\nsúviseli s rokom 2004, potom postupoval v súlade s § 2 písm. j) zákona o dani z príjmu. Súd v tejto\nsúvislosti vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené.\nPráce na I. bloku EMO a práce na II. bloku EMO, Zmluva č. ZM-43-05-2-20362-B0330 - „Premiestenie\nmerania teploty v cirkulačných slučkách reaktora z oddeliteľnej na neoddeliteľnú časť slučiek I.O. v\nelektrárni Mochovce“. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné vypracovanie znaleckého posudku,\nv ktorom znalec určí, či išlo o úpravu pôvodných snímačov alebo o doplnenie systému po havarijného\nmonitorovania.\nZmluva č. ZM-40-05-2-20266-B2000 na základe ktorej bola realizovaná výmena systému NS 642\nC, pričom došlo k zmenám v technických parametroch riadiaceho systému (inštalácia výkonnejšieho\nriadiaceho systému s vyššími technickými parametrami). Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné\nvypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec zodpovedá na otázku, či vo veci došlo k oprave v\nzmysle § 35 ods. 2 písm. f) zákona o účtovníctve.\nZmluva o dielo č. Z-EMO-2004-0495-032130, na základe ktorej boli vykonané práce súvisiace s\nvýmenou turbogenerátora TG 12. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné vypracovanie\nznaleckého posudku, v ktorom znalec zodpovedá na otázku, či došlo k oprave v zmysle § 35 ods. 2\npísm. f) zákona o účtovníctve.\nZmluva o dielo č. ZM-38-05-3-20237-B0300/01, na základe ktorej boli vykonané práce súvisiace\ns výmenou turbogenerátora TG 11. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné vypracovanie\nznaleckého posudku, v ktorom znalec zodpovedá na otázku, či pri uvedenej dodávke došlo k oprave v\nzmysle § 35 ods. 2 písm. f) zákona o účtovníctve.\nZmluva o dielo č. ZM-38-05-2-20264-D0320, na základe ktorej bola realizovaná dodávka a montáž\nzemných skartovačov pre elektráreň Nováky. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné\nvypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec vyhodnotí, či šlo o novoinštalované skartovače do\nrozvodní.\nZmluva č. Z-VE-2004-0156-149140, na základe ktorej boli realizované práce a dodávka materiálu podľa\nzoznamu strojov a zariadení na rozvodni 110 kV VE Hričov. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je\npotrebné vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec zodpovedá na otázku, či šlo o dodanie\nnových prístrojov s inými technickými parametrami, ktoré by mali za následok zmenu technických\nparametrov celej rozvodne.\nObjednávka č. 14-2005-23-19-OM, na základe ktorej boli dodané elektromotory. Súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že je potrebné vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec vyhodnotí, či došlo\nmontážou nových elektromotorov k zmene technických parametrov úplne alebo čiastočne.\nObjednávka č. OZ-27-05-2-20599-A0150, na základe ktorej boli vykonané práce súvisiace s úpravou\nriadiaceho softwaru vnútorného systému VAVYR SE-EBO v oblasti vyhodnotenia pripravenosti systému\npri odstávkach napájania a v oblasti zvýšenia bezpečnosti prístupu\ndo systému. Súd\nv tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné vypracovanie znaleckého posudku,\nv ktorom\nznalec vyhodnotí, či doplnené nové funkcie softwaru boli súčasťou pôvodného softwaru.\n\nZmluva č. ZM-36-05-2-20572-A0300, na základe ktorej boli vykonané montážne práce na rozvodni R\n110kV DPS 822.2 pole č. 2,3,4 v ES a.s. EBO V1. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné\nvypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec vyhodnotí, či bola potrebná výmena odpojovačov\na vypínačov pôvodného typu.\nZmluva č. EBO 31-116/711/0941/0 zo dňa 20.9.2011, na základe ktorej boli zaúčtované náklady na\nvýkon funkcie generálneho projektanta pre „Program modernizácie a zvyšovania bezpečnosti JE V2“.\nSúd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec\nvyhodnotí, či boli v čase opravy zariadenia k dispozícii diely zhodné\ns pôvodne použitými a\nvymieňanými dielmi, v kladnom prípade či bola takáto výmena za pôvodný diel hospodárnejšia ako to, čo\nsa skutočne pri výmene použilo, v prípade, že v čase opravy zariadenia neboli k dispozícii diely zhodné\ns pôvodne použitými a vymieňanými dielni či sa zmenil alebo rozšíril z dôvodu použitých dielov účel,\npoužiteľnosť zariadenia a v kladnom prípade ak sa rozšírila použiteľnosť zariadenia či existuje reálna\nmožnosť rozšírenú použiteľnosť zariadenia využiť.\n41. Krajský súd v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že „vzhľadom na otázky technického charakteru\nv súvislosti vykonanými výmenami a opravami zariadení, na ktoré žalobca poukazuje, je potrebné,\nvzhľadom na nesporne odborné technické posúdenie opodstatnenosti výmeny pôvodných zariadení\nza nové zariadenia ako aj zodpovedania ďalších hore uvedených otázok znalcom, aby žalovaný v\nďalšom konaní na ich zodpovedanie ustanovil súdneho znalca a pri ustanovení znalca bezpodmienečne\nspolupracoval so žalobcom a vec následne znovu vyhodnotil.“\n42. Správny súd dospel k záveru, že konajúce daňové orgány síce formálne splnili požiadavku\nzabezpečenia ďalších podkladov pre vydanie rozhodnutia formou znaleckého dokazovania, ktorá im\nvyplynula z označeného rozsudku krajského súdu, nenaplnili však materiálnu požiadavku na komplexné\nvyhodnotenie novo zabezpečených podkladov, a to aj s ohľadom na ďalší priebeh daňového konania.\n43. Účelom daňového konania je zistenie, či si príslušný daňový subjekt splnil svoje povinnosti voči\nštátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,\nDaňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania splnenia daňových povinností, resp. zisťovania\nsprávnosti základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre jej správne určenie, a teda aj pre vznik\nalebo zánik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie je jedným z kľúčových momentov\ndaňového konania a je nosnou konštrukciou skutkových a právnych záverov daňového orgánu, preto\nje potrebné v priebehu každého daňového konania správne ustáliť okruh preverovaných skutočností,\nrozsah a spôsob dokazovania i subjekt dôkazného bremena. V daňovom konaní ako dôkaz možno použiť\nvšetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a\nčo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o podania daňových\nsubjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim. Ak je pre posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane potrebné odborné\nznalosti a skúsenosti, môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo\nodborného stanoviska. Znalecký posudok spĺňajúci zákonné náležitosti je potom riadnym dôkazom\nv daňovom konaní, podliehajúcim hodnoteniu zo strany daňového orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na\nvšetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\n44. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo posúdenie, či konkrétne dodávky tovarov a služieb, ktoré\nboli základom žalobcom uplatnených daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmu, predstavovali\ntechnické zhodnotenie, modernizáciu majetku žalobcu alebo len jeho údržbu a opravu. Táto otázka\nmala vplyv jednak na posúdenie správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, rozsah a obsah\ndokazovania, ale i na samotné právne posúdenie veci podľa zákona o dani z príjmov. Vzhľadom k tomu,\nže posúdenie tejto otázky malo výlučne technický charakter a spadalo do oblasti odbornej znaleckej\nčinnosti, čo konštatoval krajský súd v rozsudku č. k. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013, v daňovom\nkonaní bol v súlade s právnym názorom krajského súdu správcom dane zabezpečený znalecký posudok\nznaleckej organizácie ÚEOS – Komercia a. s. č. 164/2016 zo dňa 05.10.2016, ktorého záverom bola\nskutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o modernizáciu konkrétnych zariadení, resp. ich technické\nzhodnotenie.\n\n45. V rámci využitia možnosti predkladať dôkazy žalobca dňa 29.10.2014 predložil správcovi dane\nznalecký posudok Znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave č. 1/2009\nzo dňa 21.01.2009, obsahujúci protichodné závery, teda že uskutočnené úkony predstavovali opravu\nsúvisiacu s odstránením prevádzkových problémov vyplývajúcich z fyzického opotrebenia príslušných\nzariadení, pričom sa nezmenil pôvodný účel ani rozsah použiteľnosti zariadení, resp. že iná využiteľnosť\nzariadení je len hypotetická, pretože neexistuje reálna situácia pre jej využitie. V konaní tak boli\npredložené dva protichodné znalecké posudky, ktoré mali charakter rovnocenných dôkazov so\nskutkovým aj právnym dopadom na danú vec, pričom žalovaný ani prvostupňový orgán nevyriešili otázku\nprotichodnosti týchto záverov vlastnou relevantnou hodnotiacou úvahou vrátane eventuálnej potreby\nvykonania ďalšieho dokazovania (kontrolného znaleckého posudku), ale pri hodnotení skutkového stavu\nvychádzali výlučne zo znaleckého posudku č. 164/2016, ktorého závery vyzneli v neprospech žalobcu.\nTakýmto postupom len formálne naplnili požiadavku vyplývajúcu z právneho názoru krajského súdu\nv označenom rozsudku a nereflektovali na aktuálnu dôkaznú situáciu a námietky žalobcu ako daňového\nsubjektu.\n46. Navyše žalobca v konaní pred prvostupňovým orgánom, a opakovane aj v odvolacom konaní,\nvzniesol v súvislosti s dokazovaním vo všeobecnosti, osobitne v súvislosti\nso\nznaleckým dokazovaním, početné námietky, na ktoré nedostal zo strany prvostupňového orgánu ani\nžalovaného dostatočnú odpoveď. Žalovaný sám, ani v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu\ndane dostatočne nevyhodnotil, prečo sa stotožnil práve so znaleckým posudkom, ktorého závery sú\nv neprospech žalobcu (posudok č. 164/2016), a z akého dôvodu podľa jeho názoru nebolo potrebné\nvykonanie ďalšieho dokazovania, najmä kontrolného znaleckého posudku v danom konaní, s ohľadom\nna protichodnosť záverov oboch posudkov a ich kľúčový vzťah k daňovej povinnosti žalobcu.\n47. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nedal odpoveď na otázky znaleckého dokazovania ani na\nžalobcom vznesené námietky v odvolacom konaní, hoci išlo o námietky zásadné, týkajúce sa rozsahu\nvykonaného dokazovania a jeho hodnotenia. Žalovaný sa obmedzil len na formálne konštatácie, keď\nv napadnutom rozhodnutí zhrnul priebeh daňového konania, jeho doterajšie výsledky, závery rozsudku\nkrajského súdu č. k. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013, vydaného v tejto veci, ďalej zhrnul závery\nznaleckého posudku znaleckej organizácie ÚEOS – Komercia a. s. č. 164/2016 zo dňa 05.10.2016,\nbez toho, aby reflektoval na skutkové a právne otázky, ktoré žalobca v podanom odvolaní i v priebehu\ndaňového konania nastolil, vrátane jeho návrhov na doplnenie dokazovania, najmä ním predloženého\nznaleckého posudku Znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave č. 1/2009\nzo dňa 21.01.2009 a jeho záverov oproti znaleckému posudku č. 164/2016.\n48. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nbez ďalšieho\nvysvetlenia stotožnil s posúdením veci správcom dane, ktorý vzal do úvahy výlučne znalecký posudok\nč. 164/2016 a jeho závery, resp. odkázal na závery a vyjadrenia dotknutých znalcov, ktoré považoval\nza jediné smerodajné bez toho, aby ich podrobil konfrontácii s ďalšími dôkazmi, najmä znaleckým\nposudkom predloženým zo strany žalobcu, čím vytvoril nerovnovážny stav v jeho neprospech. Správny\nsúd v tejto súvislosti opakuje, že daňové orgány sú povinné hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a zároveň\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a sú povinné prihliadnuť v konaní na všetko, čo vyšlo najavo,\nteda aj na skutočnosti vyplývajúce z dôkazov predložených daňovým subjektom. Zároveň sú povinné\nv odôvodnení svojich rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie\nsa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie\nprávnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, čo však absentuje v preskúmavaných rozhodnutiach\nv tejto veci.\n49. Žalovaný nevysvetlil, prečo považoval postup a závery správcu dane za vecne správne. Správny súd\npri komplexnom zhodnotení napadnutého rozhodnutia má za to, že hoci je toto rozhodnutie žalovaného\nrozsiahleho charakteru (celkovo 71 strán), chýba mu potrebná výpovedná hodnota a vlastné úvahy\nžalovaného, ktorý bol povinný dať odpovede na otázky\nvo vzťahu k rozdielnosti oboch\nznaleckých posudkov a k námietkam žalobcu vzneseným v odvolacom konaní, majúce tak skutkový,\nako i právny charakter s kardinálnym dopadom\nna posúdenie otázky daňovej\npovinnosti žalobcu. Žalovaný, hoci bol povinný preskúmať prvostupňové konanie a rozhodnutie správcu\ndane v súlade s princípom úplnej apelácie a bol povinný odstrániť jeho nedostatky, tak neučinil, čím\nodvolacie konanie dostalo formálny charakter a vytratil sa z neho účel predpokladaný zákonom (§ 74\nods. 2 Daňového poriadku). Žalovaný de facto nedal odpoveď na žiadnu z odvolacích námietok, bez\n\nohľadu na to, či boli podstatné alebo nie, preto správny súd tieto námietky nepovažoval za potrebné\nkonkretizovať ani skúmať, či ich charakter je alebo nie je zásadný, a v tejto súvislosti poukazuje na obsah\nsprávnej žaloby v bodoch 14. až 18. rozsudku. Za zmienku podľa správneho súdu stojí aj skutočnosť,\nže žalovaný nereagoval ani na žalobné námietky uvedené v správnej žalobe a zopakoval rovnaký\nformalistický postup aj v konaní pred správnym súdom.\n50. Správny súd zdôrazňuje, že je základnou povinnosťou príslušného daňového orgánu vysporiadať\nsa s otázkami dokazovania a vykonať vlastné hodnotenie veci, pri zohľadnení konkrétnej fázy konania.\nV odvolacom konaní príslušný daňový orgán nemusí vykonávať vlastné dokazovanie (ide o fakultatívnu\nmožnosť v zmysle § 74 ods. 3 Daňového poriadku), avšak pristúpiť k vlastnému hodnoteniu veci musí,\nči už formou stotožnenia sa so správcom dane alebo vlastným samostatným hodnotením, a to prípadne\naj na základe vykonaného dokazovania. V prípade, že sa odvolací orgán stotožní so správcom dane, je\npovinný vysvetliť svoje myšlienkové pochody a dôvody, ktoré ho k tomu viedli a je povinný vysporiadať\nsa so všetkými relevantnými námietkami odvolateľa, čo však v danej veci v napadnutom rozhodnutí\nabsentuje. Nie je postačujúce stotožniť sa so závermi správcu dane, ale je potrebné ho zdôvodniť,\nv opačnom prípade sa vydané rozhodnutie javí ako formalistické, nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.\n51. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu úvah daňových orgánov\npri\nvyhodnotení skutkových zistení v ich vzájomných súvislostiach neposkytuje odpovede\nna\nvšetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam. Napadnuté rozhodnutie tak nenapĺňa\npožiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa\nprimerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.\n52. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n53. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom vysloveným správnym súdom\nv tejto veci, bude ním náležite zvoleným zákonným postupom v zmysle § 74 Daňového poriadku\nodstrániť vytknuté nedostatky a vysporiadať sa s vykonaným dokazovaním a všetkými podstatnými\notázkami nastolenými v predmetnom daňovom konaní tak, aby rozhodnutie vydané v ďalšom konaní\nbolo presvedčivé, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené a aby dávalo adekvátnu odpoveď na všetky\nskutkové a právne otázky vrátane všetkých podstatných námietok účastníkov konania, predovšetkým\nnámietok žalobcu vznesených v priebehu odvolacieho konania. Ak bude v súvislosti s vytknutými\nnedostatkami a nezodpovedanými otázkami potrebné doplniť dokazovanie, prípadne zabezpečiť ďalšie\npodklady pre rozhodnutie, žalovaný sa s touto potrebou vhodne vysporiada.\n54. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, správny\nsúd len dodáva, že predpokladom pre ich preskúmanie je zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené\nrozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého\nskutkového stavu v danej veci vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako sa vysporiadal s aplikáciou\npríslušných ustanovení na danú vec, čo však v prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno\nkonštatovať. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov v tomto konaní by bolo s poukazom na\nvyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia predčasné.\n55. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda\nnepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia\nv zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných\nrozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej\nsprávy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky prvostupňového rozhodnutia\nje možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom odvolacieho orgánu, teda žalovaného.\nSprávny súd neuložil žalovanému ani pokutu za nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v\nBratislave vysloveného v zrušujúcom rozsudku č. k. 4S/164/2008-386 zo dňa 15.11.2013 v zmysle §\n191 ods. 6 SSP z dôvodu, že zo strany žalovaného išlo výlučne o nedôslednú interpretáciu právnych\nzáverov, a nie o ich bezdôvodnú ignoranciu.\n\n56. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP, keď tomuto účastníkovi v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal úplnú náhradu účelne\nvynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).\n57. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), § 191 ods. 4\nSSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.\n58. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}