Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/76/2017 z 4. 4. 2024
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 4. apríla 2024, sp. zn. BA-6Sa/76/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4
Správny súd v Bratislave | BA-6Sa/76/2017 | ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4 | 2024-04-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený), zákon č. 347/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe0e707b-7283-4fc9-a76c-9892a1c342a1
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-6Sa/76/2017
1017201444
04. 04. 2024
JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.
ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PEZA a.s., so sídlom K cintorínu 47, 011 49 Žilina
- Bánová, IČO: 30 224 918, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom
Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky, Drieňová 24. 826 03 Bratislava, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 28.08.2017 domáhal uloženia:
- zákazu žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v nezákonnom a
neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu,
kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami
informácií vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28 júna 2017, ktoré sú špecifikované
v zápisnici z inšpekcie č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXX a jej prílohách č. 2/1 a č. 3/2 a s DVD nosičom
obsahujúcom súbor s kópiami dokumentov vyhotovených počas inšpekcie a označených v prílohe č. 2
zápisnice z inšpekcie č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXX ako
- excel súbor, názov: A. B. C.(X);
- word súbor, názov: xxxxx; a
- excel súbor, názov: zloženie PEZA PENAM,
- zákazu žalovanému, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené kópie informácií, prípadne iné
informácie a podklady vyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu,
- uloženia povinnosti žalovanému, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené
informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu vrátane ich
odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti zástupcu žalobcu do troch (3) dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal Úrad u spoločnosti PEZA inšpekciu
v zmysle § 22a ZOHS („Inšpekciu”) v súvislosti s prešetrovaním vo veci možného porušenia povinnosti
oznámiť koncentráciu, ktorá podlieha kontrole Úradu, a vo veci možného porušenia zákazu vykonávať
práva a povinnosti vyplývajúce z takejto koncentrácie, ktorého sa údajne mohol dopustiť podnikateľ
AGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého AGROFERT priamo alebo nepriamo kontroluje
alebo osoby kontrolujúce AGROFERT, ku ktorému mohlo dôjsť vo vzťahu k možnej koncentrácii
spočívajúcej v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad podnikateľom PRVÁ BRATISLAVSKÁ
PEKÁRENSKÁ a.s. („PBP”) a nad PEZA, pričom toto porušenie mohlo údajne nastať prinajmenšom
od februára 2013. Zo Zápisnice z priebehu Inšpekcie č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX ( „Zápisnica“)

vyplýva, že Inšpekcia bola zahájená 27. júna 2017 o 9:25 a skončená 28. júna 2017 o 18:45 podpísaním
Zápisnice. Inšpekciu v mene Úradu vykonali poverení zamestnanci Úradu na základe Poverení na
vykonanie Inšpekcie č. D. XX/XXXX, D./XXXX, D./XXXX, D./XXXX a D./XXXX, všetky z 26. júna 2017
(„Poverenia“). Dňa 7. augusta 2017 PEZA doručila Úradu Výzvu na odstránenie protiprávneho stavu
zo 7. augusta 2017 adresovanú p. predsedovi Úradu („Výzva”), v ktorej PEZA upozornila Úrad, že v
priebehu Inšpekcie sa Úrad dopustil viacerých nezákonných postupov, ktoré predstavujú nezákonný
zásah do práv spoločnosti PEZA. Predovšetkým, (i) Úrad vykonal Inšpekciu bez toho, aby táto bola
vopred autorizovaná súdom; a (ii) absentuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami
získanými počas Inšpekcie a ich likvidácie, pričom uchovávanie dát súkromných osôb Úradom v takomto
právnom vákuu je v rozpore s princípom legality a legitimity zásahov do základných práv a slobôd. Dňa
22. augusta 2017 Úrad doručil spoločnosti PEZA Výzvu na zdôvodnenie LPP a Vyjadrenie k Výzve
na odstránenie protiprávneho stavu z 22. augusta 2017, č. XXX/XXXX/XX - XXXX/XXXX („Vyjadrenie
k Výzve“). Právny zástupca spoločnosti PEZA telefonicky požiadal Úrad o umožnenie nahliadnutia
do spisu k Inšpekcii. Úrad po dohode s právnym zástupcom spoločnosti PEZA najprv stanovil termín
tohto nahliadania, následne však právneho zástupcu spoločnosť PEZA informoval, že nahliadnutie do
spisu neumožní. Inšpekcia bola vykonaná v priestoroch spoločnosti PEZA. Inšpekciou bola spoločnosť
PEZA ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, zásah bol vykonaný v priestoroch
spoločnosti PEZA, proti spoločnosti PEZA a PEZA môže byť priamo dotknutá jeho následkami. Úrad
všetky zadržané informácie a dokumenty v súčasnosti stále drží, ide tiež o trvajúci zásah, resp. zásah,
ktorého následky ešte trvajú. Úrad vykonával Inšpekciu v spoločnosti PEZA v dňoch 27. a 28. júna 2017.
Keďže zároveň 27. august 2017 pripadol na nedeľu, lehota na podanie Žaloby tak nemohla uplynúť
pred 28. augustom 2017. Žaloba je preto podaná včas. Inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah
orgánu verejnej správy, pretože (i) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý
bol na jej vykonanie nevyhnutný; (ii) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami
ani ich likvidácie; chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas
Inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi; a (iii) postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové
nosiče vykazuje nezrovnalosti v súvislosti so zabezpečovaním autenticity a hodnovernosti kopírovaných
dát; ich použitie je tak nezákonné. Nakoľko Inšpekcia bola vykonaná nezákonne, výsledky Inšpekcie,
vrátane zhromaždených informácií a podkladov, sú rovnako zaťažené nezákonnosťou. Preto informácie
a podklady, ktoré Úrad odňal spoločnosti PEZA a drží vo svojich priestoroch, nemôžu slúžiť ako dôkaz
a Úrad nemá právo tieto dokumenty prezerať, držať, ani s nimi inak nakladať.
3. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na rešpektovanie súkromia, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8
Dohovoru zahŕňa aj právo obchodnej spoločnosti na rešpektovanie jej sídla, pobočiek alebo obchodných
priestorov (viď rozsudok ESĽP z 2. októbra 2014 vo veci sťažnosti č. 97/11, DELTA PEKÁRNY a. s.
proti Českej republike („Rozsudok Delta Pekárny”), body 77 a 78; porovnaj tiež napr. rozsudok ESĽP
7.0 16. decembra 1992 vo veci sťažnosti č. 13710/88, Niemetz proti Nemecku, body 30, 31 ; rozsudok
ESĽP zo 16. apríla 2002 vo veci sťažnosti č. 37971/97, Société E. F. a iní proti Francúzsku, body 40, 41;
rozsudok zo 14. marca 2013 vo veci sťažnosti č. 241 17/08, Bernh Larsen Holding a iní proti Nórsku,
bod 104; rozsudok ESĽP z 27. septembra 2005 vo veci sťažnosti č. 50882/99, Petri Sallinen a iní proti
Fínsku.) Zásahy do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia, ktoré spočívajú v prehliadke priestorov
sídiel podnikateľov a zaisteniu dokumentácie (vrátane korešpondencie) v súvislosti s vyšetrovaniami
súťažných orgánov (resp. iných orgánov vykonávajúcich obdobné inšpekcie a prehliadky), adresuje
pomerne rozsiahla judikatúra ESĽP, ktorá relatívne detailne a konzistentne objasňuje rôzne aspekty
takýchto vyšetrovaní (Viď napr. Rozsudok Delta Pekárny; rozsudok ESEP zo 16. apríla 2002 vo veci
sťažnosti č. 37971/97, Société E. F. a iní proti Francúzsku; rozsudok ESĽP z 25. februára 1993 vo veci
sťažnosti č. 10828/84, rozsudok ESĽP z 25. februára 1993 vo veci sťažnosti č. 10828/84, Funke proti
Francúzsku; zo 16. decembra 1992 vo veci sťažnosti č. 13710/88, Niemetz proti Nemecku; rozsudok
z 21. decembra 2010 vo veci sťažnosti č. 29408/08, Société Canal Plus a iní proti Francúzsku). Z
tejto judikatúry vyplýva (okrem iného), že pri inšpekciách vedených súťažnými orgánmi (resp. inými
orgánmi) musia existovať dostatočné procesné záruky, ktoré zamedzia riziku zneužitia právomoci zo
strany predmetného prehliadajúceho orgánu. Jednou z takýchto procesných záruk je predchádzajúca
autorizácia inšpekcie v súlade s platným právom. Podľa ostatnej judikatúry Najvyššieho súdu SR
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, SP. zn. 8Sžw/2/2015), takouto autorizáciou na
vykonanie inšpekcie Úradom v priestoroch podnikatelia, ktoré súvisia s jeho činnostnou, resp. konaním,
je predchádzajúci súhlas súdu s inšpekciou. Povarenia vydané podpredsedom Úradu nepostačujú.
Najvyšší súd v danom prípade vychádzal pri tomto závere zo skutočnosti, že v čase vykonania
predmetnej inšpekcie absentovala v ZOHS úprava o procesnom postupe pri vykonaní inšpekcie Úradu,

a preto do úvahy prichádzal len postup podľa 78a OSP. Tieto závery sú aplikovateľné aj za súčasného
právneho stavu. ZOHS (vrátane § 22a) ani v súčasnosti neupravuje procesný postup pri výkone
inšpekcie. Preto do úvahy prichádza len postup podľa 430 a nasl. SSP, ktorý v podstate prebral úpravu
§ 78a OSP. Podľa verejne dostupných informácií o vykonanie Inšpekcie Úrad požiadala Komisia. Na
výkon inšpekcie iniciovanej Komisiou je v zmysle § 430 a nasl. SSP v spojení s § 22 ods. j) ZOHS,
potrebný súhlas súdu. Úrad vykonal inšpekciu v spoločnosti PEZA bez predchádzajúceho súhlasu súdu.
Postupoval preto nezákonne, v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy, v dôsledku čoho tiež nezákonne zasiahol
do práva spoločnosti PEZA na ochranu súkromia.
4. Zamestnanci Úradu počas Inšpekcie skopírovali dáta aj na dátové DVD nosiče a odniesli ich do
priestorov Úradu, kde ich ďalej držia. ESĽP v Rozsudku Delta Pekárny uviedol, že z nevyhnutných
procesných záruk zákonnosti zásahov do práv subjektov ak dochádza k zadržaniu dát, je najmä
existencia všeobecne záväznej úpravy týkajúcej sa nakladania a prípadného zničenia získaných
materiálov. Na Slovensku neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami získanými
počas inšpekcií ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti Inšpekcie, resp.
uchovávania dát počas nej získaných, a Úrad nemôže dáta získané počas tejto Inšpekcie držať a
nakladať s nimi legitímne tak, aby toto nakladanie spĺňalo požiadavky právnych predpisov a judikatúry
ESEP, Je zjavne neprípustné, aby orgán verejnej moci uchovával dáta súkromných osôb v absolútnom
právnom vákuu, t.j. bez toho, aby bolo právom upravené ako ich má uchovávať a bez toho, aby bolo
právom zaručené, ako a kedy bude s týmito dátami naložené po tom, ako odpadne prípadný dôvod
na ich uchovávanie. Takýto stav je v rozpore s princípom legality a legitimity zásahov do základných
práv vyjadrených aj v konštantnej judikatúre. Zamestnanci Úradu počas Inšpekcie skopírovali vybrané
počítačové dáta spoločnosti PEZA na dátové nosiče a odniesli ich do priestorov Úradu.
5. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2015, SP. zn. 5Sžnz/2/2015: „[p]ri
manipulácii s citlivými elektronickými dátami fyzických a právnických osôb je nevyhnutné prijať také
opatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek možnosť a pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo
byť neoprávnene manipulované neoprávnenou osobou alebo zamestnancami orgánu verenej moci.”,
obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2015, SP. zn. 5SžnzJl/2015. Podľa odbornej
literatúry počítačový údaj sa môže stať zákonným dôkazom len vtedy, ak spĺňa podmienku autenticity,
pôvodnosti, pravosti, hodnovernosti, a bol získaný zákonným spôsobom.” (G., J. Počítačový údaj -zdroj
dokazovania. In: H. slovenskej advokácie, 2012, č. I - 2, s. 29 - 35). Úrad na účely zabezpečenia
autenticity, hodnovernosti a zákonnosti vyhotovovaní kópii počítačových dát štandardne ku každej kópii
nosiča vyhotoví a pripojí kryptografický hash kód (vďaka ktorému sa dá zistiť zmena akéhokoľvek údaja
na nosiči) a tieto kópie vloží do obálok, na ktorých používa špeciálne číselne označené pečate, a
toto číslo zápisnične zaznamenáva. Číselná identifikácia chráni podnikateľa, keďže jedinečné pečate
vylučujú ich opätovné použitie alebo výmenu. Tieto opatrenia predstavujú tiež štandard pri nakladaní
s elektronickými údajmi v EÚ a na medzinárodnej úrovni. Po spätnej kontrole Zápisu z prehľadávania
obsahu „notebooku p. B.”, ktorý tvorí prílohu č. 2 Zápisnice („Zápis”), má PEZA zato, že Úrad pri
Inšpekcii v jej priestoroch tento štandard nedodržal. Konkrétne, zo Zápisu (na rozdiel napr. od obdobných
zápisov z inšpekcie v PBP) nevyplýva, že by Zamestnanci Úradu vyhotovili kryptografické hash
kódy kópií dát, ktoré so sebou vzali. Zároveň, Zamestnanci Úradu zápisnične nezaznamenali číselné
označenie pečatí na obálke, do ktorej boli tieto kópie vložené, čím nevylúčili dostatočne ich opätovné
použitie alebo výmenu. Za daných okolností nie je možné považovať kópie nosičov dát za autentický a
hodnotný zdroj informácií, ktoré by mohli byť prezerané či použité v akýchkoľvek konaniach. Ich ďalšie
uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod, v dôsledku čoho je rovnako v rozpore s čl. 19 ods. 3
Ústavy a čl. 8 Dohovoru. Navyše, nedodržiavanie zavedených štandardov zabezpečovania autenticity
dát, prípadne použitie len niektorých, selektívne vybraných Úradu vyhovujúcich postupov, je tiež v
rozpore so štandardom všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne
označovaných ako princípy „dobrej správy“. PEZA mala v úmysle overiť dodržanie uvedených opatrení
na zabezpečenie autenticity dát tiež nahliadnutím do príslušného administratívneho spisu k Inšpekcii.
Úrad však takéto nahliadnutie odmietol (s odkazom na § 23 ZOHS). Inšpekcie Úradu sú podľa ustálenej
judikatúry považované za „špecifický administratívny postup”, ktorý, hoci nie je správnym konaním,
tiež sa primerane spravuje základnými zásadami správneho konania vyjadrenými v § 3 Správneho
poriadku, a teda aj zásadou úzkej súčinnosti v zmysle §3 ods. 2 Správneho poriadku. Úrad uvedeným
odopretím nahliadnutia do spisu postupoval v rozpore s touto zásadou, a tiež znemožnil spoločnosti
PEZA overiť dostatočnosť opatrení na zabezpečenie autenticity kópií dát spoločnosti PEZA. Úrad tým
vystavuje spoločnosť PEZA situácii neprípustnej a pretrvávajúcej neistoty ohľadom ďalšieho nakladania

s jej dátami. Samotné tvrdenie Úradu, že „tieto údaje sú uložení v zabezpečených priestoroch úradu”
a „zostávajú zapečatené a úrad s nimi nenakladá až pokým nerozhodne, že budú prehliadnuté” je bez
ďalšieho v tomto smere nedostatočné. Uvedený postup Úradu predstavuje zásah do práv spoločnosti
PEZA, predovšetkým do práva na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru, ktorý je neproporcionálny, v
rozpore s princípom úzkej súčinnosti, s princípmi dobrej verejnej správy a nezákonný.
6. Žalovaný sa podaním zo dňa 04. decembra 2017 vyjadril k žalobe tak, že inšpekcia sa v priestoroch
žalobcu konala v dňoch 27.06.2017-28.06.2017. Priebeh inšpekcie je zaznamenaný v zápisnici č. XXX/
XXXX/XX-XX-XXX/XXXX. Zápisnica z vykonanej inšpekcie bola podpísaná za každý deň vykonávanej
inšpekcie osobitne. Zamestnanci úradu sa dostavili do priestorov podnikateľa dňa 27.06.2017 o 9.15
hod. Zástupca podnikateľa uviedol, že žiadny zo zástupcov štatutárneho orgánu nemá v priestoroch
podnikateľa kanceláriu, sú v Nitre alebo v Bratislave a že on je osoba s najvyššou funkciou za
podnikateľa, momentálne prítomná v priestoroch podnikateľa. Následne boli zástupcovi podnikateľa
o 9.25 hod. predložené a odovzdané písomné poverenia na vykonanie inšpekcie vystavené podľa
§ 22a zákona o ochrane hospodárskej súťaže, čím sa začala inšpekcia úradu. O 9.26 hod. bol
zástupca podnikateľa oboznámený s predmetom a účelom inšpekcie, s právomocami úradu, právami
a povinnosťami podnikateľa a s možnými sankciami v rozsahu mu predloženého písomného poverenia
na vykonanie inšpekcie. V rámci práv a povinností v rozsahu predloženého poverenia úrad zástupcovi
podnikateľa ústne zdôraznil niektoré práva a povinnosti podnikateľa a právomoci úradu. Uviedol, že
na svoju prácu používa notebook, ktorý má od jesene 2016, a ktorý sa nachádza vo svojej kancelárii.
Zamestnanci úradu ho požiadali o sprístupnenie tohto notebooku, prípadne aj starších zariadení. V
priebehu inšpekcie boli prehliadané počítačové údaje z dvoch počítačov/notebookov, (resp. z jeho emailovej schránky H.): a. zariadenia zn. G. F. XXXXX, I. J. XXXXXXXXXX, (ďalej len „starší notebook“),
b. zariadenia zn. A. K. F., I. J.: XXXXXXX, (ďalej len „notebook“). Priebeh prehliadania na mieste na
základe kľúčových slov je zaznamenaný v zápisoch z prehliadania, ktoré tvoria prílohy zápisnice z
vykonanej inšpekcie č. 2 (notebook) a 3. (starší notebook). Zo staršieho notebooku boli vyhotovené
dve listinné kópie, z ktorých jedna bola odovzdaná zástupcovi podnikateľa. Zástupca podnikateľa a
úrad potvrdili autenticitu vyhotovených listinných kópií svojim podpisom v pravom dolnom rohu každej
strany všetkých vyhotovených kópií. Súčasne bol vyhotovený case report, ktorý predstavuje zoznam
vyhľadaných dokumentov (príloha č. 3/2). Z notebooku boli na základe v zápisnici zaznamenaných
kľúčových slov vyhľadané dokumenty, z ktorých boli vyhotovené listinné kópie v dvoch exemplároch.
Zoznam vyhotovených listinných kópií a ich identifikácia tvorí prílohu zápisu z prehliadania (Príloha
č. 2/1). Jeden z dokumentov vyselektovaný z notebooku bol napálený na DVD úradu, keďže ho z
dôvodu veľkosti dokumentu (tabuľka v exceli) nebolo možné čitateľne vytlačiť. Autenticitu údajov, ktoré
sa nachádzali na tomto DVD potvrdil svojím podpisom. Z miesta vykonávanej inšpekcie neboli odnesené
kópie údajov, ktoré by neboli vyselektované, resp. tie, ktoré by nesúviseli s predmetom vykonávanej
inšpekcie.
7. Pokiaľ ide rozsudok vo veci Capgemini Slovensko, s.r.o., proti úradu, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo
dňa 28.4.2016, nejde o judikatúru Najvyššieho súdu, ako uvádza žalobca, ale dosiaľ ide iba o jeden
rozsudok, v ktorom je uvedený odlišný právny názor, ako dovtedy, ako aj následne vydaných rozsudkoch,
poukázal na ustanovenie § 22a ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom od
01.07.2014 (t.j. v súčasnom znení). Pokiaľ ide o inšpekciu v podnikateľských priestoroch, predpokladom
pre vykonanie inšpekcie v zmysle zákona je existencia poverenia na vykonanie inšpekcie. Vykonávanie
inšpekcií v iných typoch priestoroch, akými sú podnikateľské priestory, predpokladá vydanie súhlasu
súdu s inšpekciou podľa § 22a ods. 8 zákona o ochrane hospodárskej súťaže (t .j. inšpekcia v
priestoroch iných ako sú podnikateľské priestory, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných
dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa) a podľa § 430 až 437
Správneho súdneho poriadku, právomoc podať návrh na vydanie súhlasu s inšpekciou v iných, ako
podnikateľských priestoroch je v § 22 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Tvrdenie
žalobcu, o tom, že úrad vykonával inšpekciu na žiadosť Európskej komisie vychádza z nepodloženého
tvrdenia, úrad tieto tvrdenia na svojom webovom sídle dementoval, toto tvrdenie nie je pravdivé. V
rámci doterajšej praxe úradu s výnimkou rozsudku vo veci E. nevznikla pochybnosť o tom, či pre
inšpekciu v objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa je potrebný súhlas súdu.
Súhlas súdu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch sa nevyžadoval, citoval: a. Z rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 414/05 z dňa 28.2.2007, b. Z rozsudku Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1S 165/2005 z dňa 29.3.2007, c. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Sžz/1/2013 z dňa 17.10.2013, poukázal na d. rozhodnutia Najvyššieho súdu: sp. zn. 3Sžz

1/2011 z 5.4.2011, 5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015, 5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015, 3Sžh/4/2010 z 21.5.2013,
2Sžhpu/3/2011 z 22.5.2013, osobitne na rozsudky vo veciach A. L. B. (5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015,
5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015). V rozsudku E. Najvyšší súd svoje závery opieral okrem iného aj o to, že
v zákone o ochrane hospodárskej súťaže nie je bližšie uvedená úprava vykonávania inšpekcií. Na
rozdiel od zákona v znení účinnom do 30.06.2014, s účinnosťou od 01.07.2014 má zákon o ochrane
hospodárskej súťaže osobitné ustanovenie §22a, v ktorom boli bližšie upravené náležitosti poverenia
a povinnosti podnikateľov, ako aj právomoci úradu. Naďalej však (obdobne ako zákon účinný do
30.06.2014) ustanovenie § 22 ods. 1 písm. j) a k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení
účinnom od 01.07.2014 stanovuje povinnosť/možnosť podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou len na
výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 - inšpekcia v iných priestoroch, ako priestoroch ktoré súvisia
s činnosťou a konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov. Poukázal na dôvodovú správu.
Ustanovenie § 430 Správneho súdneho poriadku ustanovuje právo návrhom sa domáhať vydania
rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov
na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie priamo
odkazuje na prešetrovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane hospodárskej súťaže
a tiež nariadenie 1/2003. Keďže predmetné ustanovenie priamo odkazuje na osobitný predpis, priamo
predvída uplatnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže pre
uplatnenie postupu a podanie návrhu podľa § 430 Správneho súdneho poriadku. Zákon o ochrane
hospodárskej súťaže v znení do 30.6.2014 bol jednoznačný v tom, že na inšpekciu v podnikateľských
priestoroch požadoval poverenie predsedu úradu (§ 22 ods. 3 zákona o ochranu hospodárskej súťaže)
a na inšpekciu v iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s
činnosťou alebo s konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov požadoval vydanie rozhodnutia
a súhlas súdu (§ 22 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Ustanovenie § 430 Správneho
súdneho poriadku neprinieslo žiadnu obsahovú zmenu v porovnaní s ustanovením § 78a Občianskeho
súdneho poriadku (týmto zákonom nedošlo ani k zmene zákona o ochrane hospodárskej súťaže).
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva úrad nepovažuje chýbajúci súdny príkaz pre inšpekciu
v podnikateľských priestoroch za automatický rozpor s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. V rozhodnutí Delta Pekárny proti Českej republike, sťažnosť č. 97/11 z 2.10.2014
súd na niekoľkých miestach zdôrazňuje, že tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány na
vykonanie inšpekcie/prehliadky bez súdneho príkazu, súd vo veciach ochrany pred svojvoľnými zásahmi
verejnej moci do práv zaručených čl. 8 potvrdil, že nedostatok súdneho príkazu k prehliadke/inšpekcii
je možné vyvážiť účinnou súdnou kontrolou realizovanou ex post facto (okrem iného viď aj Heino proti
Fínsku, č. 56720/09, rozsudok z 15. 2. 2011; Smirnov proti Rusku č. 71362/01, rozsudok z 7. 6. 2007).
Súdny dvor EÚ a Všeobecný súd, v prípade Deutsche Bahn proti Európskej komisii C-583/13 P, T-289/11,
T-290/11 a T-521/11 taktiež uvádza, že predchádzajúci súdny súhlas nie je potrebný a zdôrazňuje záruky
proti svojvoľnému zásahu, pričom súdna kontrola a posteriori je jednou z nich.
8. Údaje žalobcu boli vyselektované na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda do priestorov úradu neboli
odnesené také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré
mali byť skopírované na DVD, podľa zápisu z vykonanej inšpekcie ide o tri súbory, ktoré spadajú do
rámca vykonávanej inšpekcie, avšak vzhľadom na veľkosť týchto súborov ich nebolo možné vytlačiť,
resp. vyhotoviť listinné kópie). Ako je uvedené v zápise z prehľadávania notebooku (príloha č. 2
zápisnice z vykonanej inšpekcie), z dokumentov uložených v súbore PEZA_Baumagartner_Dokumenty
na pracovnej ploche zariadenia boli vyhotovené 2 kópie na dva elektronické nosiče (DVD). Zástupcovia
podnikateľa a úradu potvrdili autenticitu vyhotovenej kópie svojim podpisom priamo na oboch nosičoch
(Príloha č. 2/2). Jeden nosič bol odovzdaný zástupcovi podnikateľa. Obsahom súboru (pozn. úradu:
súbor: PEZA_Baumagrtner_Dokumenty) sú nasledujúce dokumenty: F. B., M.: A. B. C.(X), N. B., M.:
O., F. B., M.: P. Q. Q.. A. je súčasťou administratívneho spisu, na ktorého evidenciu sa vzťahuje zákon
o archívoch a registratúrach, registratúrny poriadok, registratúrny plán. Úrad využíva štandardizované
postupy, ktoré poskytujú záruky zákonného nakladania s takýmito dátami. Postupuje na základe zákona
o ochrane hospodárskej súťaže v súlade s požiadavkami proporcionality. Postup úradu pri nakladaní
s elektronickými dátami upravujú tiež ustanovenia Smernice č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých
osôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe (ďalej len „Smernica o
ochrane práv dotknutých osôb“). Táto smernica primárne upravuje postup úradu pri nakladaní s dátami,
ktoré boli vyselektované na základe kľúčových slov. Úrad žalobcu vyzval, aby odôvodnil, prečo ním
označené údaje spadajú pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Pokiaľ
ide o následnú likvidáciu dát v elektronickej podobe, táto je upravená a úrad pri nej postupuje podľa
Smernice č.11/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov

v elektronickej podobe. V prípade žalobcu však neboli z miesta vykonávanej inšpekcie odnesené údaje
v elektronickej podobe, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. Tvrdenia žalobcu sú iba hypotetické,
pričom žalobca vôbec neosvedčuje, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv. Z tvrdení
žalobcu žiadny zásah do práv nevyplýva; je pritom na žalobcovi, aby práva, do ktorých bolo zasiahnuté
identifikoval.
9. V tomto prípade boli údaje žalobcu vyselektované na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda do
priestorov úradu neboli odnesené také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. V tomto
prípade bola v elektronickej podobe vyhotovená kópia iba troch dokumentov (tak ako je uvedené v
predchádzajúcej časti), ktoré boli „vyselektované“ a teda išlo o dokumenty, ktoré spadajú do predmetu
vykonávanej inšpekcie. Na DVD boli nahrané iba z dôvodu veľkosti týchto dokumentov (napr. tabuľku
excel nebolo možné vytlačiť tak, aby bola čitateľná). Nosiče DVD, na ktoré boli príslušné dokumenty
nahrané boli podpísané zástupcom podnikateľa (rovnako ako aj listinné kópie). Zapečatenie DVD v
tomto prípade nebolo potrebné, keďže išlo o údaje už vyselektované a na DVD sa ani nenachádzali
údaje, ktoré by žalobca označil ako údaje spadajúce do rozsahu ochrany komunikácie medzi advokátom
a jeho klientom v súvislosti s jeho právom na obhajobu (teda nejde o údaje, s ktorými by úrad do
vyhodnotenia toho, či spadajú pod rozsah tejto ochrany nemohol nakladať). Z tohto dôvodu potom
nebolo ani potrebné použitie hash funkcie na zabezpečenie autenticity dát. Priebeh vykonávanej
inšpekcie v priestoroch podnikateľa Prvá Bratislavská pekárenská, tu bola situácia odlišná, nakoľko
tu úrad z dôvodov uvedených zápisnici z inšpekcie nemohol prehliadnuť údaje na mieste, ale musel
niektoré elektronické údaje vyselektované na základe kľúčových slov skopírovať a bude ich prehliadať v
priestoroch úradu. V súlade so Smernicou upravujúcou ochranu práv dotknutých osôb úrad skopíroval
údaje s výpočtom tzv. hashových hodnôt, t.j. spôsobom, ktorý zabezpečuje autenticitu dát, tieto údaje
boli zapečatené a úrad s nimi bez vedomia žalobcu žiadnym spôsobom nenakladá. Rovnako rozsudok
Najvyššieho súdu, na ktorý poukazoval žalobca posudzoval takúto situáciu, keď boli na inšpekcii údaje
vyselektované na základe kľúčových slov skopírované a prehliadané v priestoroch úradu, čo však nie
je tento prípad. V prípade žalobcu úrad skopíroval na DVD údaje už vyselektované a tieto teda tvoria
alternatívu listinných kópií. Na ich vyhotovenie a uchovávanie sa teda vzťahujú obdobné štandardy ako
pri listinných kópiách. V zápisnici z vykonanej inšpekcie, resp. v jej prílohe citovanej vyššie je uvedené, že
údaje boli skopírované na dva DVD nosiče, pričom jedna kópia bola odovzdaná zástupcovi žalobcu. Tiež
je v zápisnici uvedené, že autenticita údajov na DVD bola potvrdená podpisom zástupcu podnikateľa.
Úrad v tejto fáze síce neumožňuje prešetrovaným subjektom nahliadnutie do spisu, keďže uvedené
by mohlo ohroziť prešetrovanie úradu (naviac mnohé údaje sú označené podnikateľmi ako obchodné
tajomstvo a dôverné informácie), avšak každému podnikateľovi u ktorého bola vykonaná inšpekcia
(vrátane žalobcu) sú prístupné tie údaje, ktoré sa ho týkajú. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom
na to, že žalobca disponuje jedným vyhotovením týchto údajov nie je zrejmé, preverenia akých opatrení
na zabezpečenie autenticity údajov sa vlastne domáha. Podnikateľ si označil údaje, ktoré boli získané
počas inšpekcie (vrátane skopírovaného DVD) ako obchodné tajomstvo, tieto údaje sú zodpovedajúcim
spôsobom zabezpečené. Stav dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu si môže súd
overiť.
10. Žalobca v replike zo dňa 05.12.2018 uviedol, že žalobca v Žalobe označil Inšpekciu za nezákonný
tzv. iný zásah orgánu verejnej správy predovšetkým z dôvodu, že
(i) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie (aj v zmysle
ostatnej relevantnej rozhodovacej praxe) nevyhnutný
(ii) Úrad počas Inšpekcie skopíroval dáta na dátové DVD nosiče a tieto odniesol do svojich priestorov bez
toho, aby existovala potrebná všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami a ich likvidácie
(chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne
držať a nakladať s nimi); a
(iii) postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové nosiče navyše nezabezpečuje ani autenticitu
a hodnovernosť kopírovaných dát.
11. Úrad na tieto argumenty v skratke reaguje tým, že
(i) nevyhnutnosť predchádzajúceho súhlasu súdu s inšpekciou doposiaľ konštatoval len jeden rozsudok
Najvyššieho súdu SR a Úrad postupuje striktne podľa litery ZOHS;
(ii) na dátové DVD nosiče boli skopírované len tri súbory spadajúce do Predmetu Inšpekcie (nakoľko
pre ich veľkosť sa nedalo vyhotoviť ich listinné kópie) a tieto Úrad uchováva podľa Zákona o archívoch
o registratúrach“ a interných smerníc a postupov; a že

(iii) Úrad údajne nebol povinný dodržiavať všetky štandardné opatrenia na zabezpečenie autenticity, ak
na dátové nosiče kopíroval dáta spadajúce do Predmetu Inšpekcie, ktoré neobsahovali údaje označené
ako predmet advokátskeho tajomstva.
(A) K NEVYHNUTNOSTI PREDCHÁDZAJÚCEHO SÚHLASU SÚDU NA VYKONANIE INŠPEKCIE
12. Vklad Úradu však nezohľadňuje rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie danej otázky, ktorým je
prijatie nových procesných kódexov s účinnosťou od 1. júla 2016, v dôsledku čoho došlo ku komplexnej
zmene právnej úpravy. K Inšpekcii došlo v dňoch 27. až 28. júna 2017. teda za účinnosti nových
procesných kódexov (vrátane SSP), preto sa podmienky potreby udelenia súhlasu spravujú SSP.
Spomínaná zmena spočíva v tom, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bola zavedená tzv. predbežná (ex
ante) kontrola postupu Úradu, podľa ktorej každá inšpekcia Úradu podlieha súhlasu správneho súdu,
a to bez. ohľadu na to, akú povahu majú priestory, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, t.j. bez ohľadu
na to, či sa jedná o podnikateľské alebo súkromné priestory. Uvedené vyplýva z §§ 430 až 437 SSP.
Zámerom zákonodarcu bolo upraviť výkon inšpekcií podľa ZOHS tak, že súhlasu súdu má podliehať
každá inšpekcia, a to bez ohľadu na to, v akých priestoroch má byť realizovaná. Konkrétne R. S. T.
ako jeden z členov Komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného objasňuje stanovisko členov
Rekodifikačnej komisie12 nasledovne: zákonodarca v podstate realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce
čl. 20 ods. 7 nar. 1/2003, teda fakultatívne zaviesť potrebu povoľovania každej inšpekcie zo strany
vnútroštátneho súdneho orgánu. V zásade bude pritom platiť, že ak inšpekcia mala podliehať súhlasu
správneho súdu podľa § 430 až 437 SSP a tento nebol daný, pôjde pri nej o nezákonný zásah
orgánu verejnej správy, pričom ňou zabezpečené dôkazy alebo podklady nebudú môcť byť použité
na účely následného sankčného konania za získané lege artis. SSP nerozlišuje medzi priestormi,
v ktorých sa má vykonať inšpekcia. ZOHS stanovuje rozdielne podmienky pre výkon inšpekcie v
„podnikateľských“ priestoroch a v tzv. „iných“ ako podnikateľských priestoroch. SSP na druhej stranne
určuje právomoc súdu udeliť súhlas s inšpekciou „priestorov, objektov alebo dopravných prostriedkov“
vo všeobecnosti, teda akýchkoľvek objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, bez ohľadu
na ich podnikateľský alebo iný charakter. V zmysle princípu racionálneho zákonodarcu, z ktorého
vyplýva, že ak nerozlišuje zákonodarca, nemal by rozlišovať ani orgán aplikácie práva („lege non
distinguente nec nostrum est distinguere”) by bolo namieste prijať výklad, že všetky typy priestorov
majú len istý režim (čo sa týka súhlasu súdu s inšpekciou) a nie je namieste robiť medzi takýmito
objektmi, priestormi a dopravnými prostriedkami umelé rozdiely. Ústavne konformný výklad a „in dubio
mitius“: v prípade, ak existujú dva možné výklady jednej právnej normy, je potrebné uprednostniť len
výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv. Obdobne zásada „in
dubio mitius“ predpokladá, že prípadná nejasnosť vo výklade noriem verejného práva nemôže viesť k
výkladu nepriaznivejšieho pre adresáta verejnomocenského pôsobenia. Procesná úprava § 78a OSP
nebola v praxi používaná. Dôvodom bolo zaradenie predmetnej úpravy z hľadiska systematiky do druhej
časti OSP k ustanoveniam týkajúcim sa zabezpečenia dôkazu v súdnom konaní, pričom však v realite
dochádza k výkonu inšpekcií vo fázach, keď žiadne súdne konanie neprebieha, a dokonca neprebieha
často ani len konanie správne. Súčasne, uplatnenie daného inštitútu v správnom súdnictve (§ 244 ods.
5 OSP) bolo výslovne vylúčené ustanovením § 246c ods. 1 OSP. Je preto pochopiteľné, že k jeho
reálnej aplikácii nikdy nedošlo (s výnimkou jediného prípadu, ktorým je práve Rozsudok Capgemini). V
tomto jedinom prípade súd preklenul výkladom uvedený problém so systematickým zaradením inštitútu
v rámci OSP a tento aplikoval. Výkladové pravidlo Lex posteriori derogal legi priori”. V situácii, kde dva
právne predpisy rovnakej právnej sily obsahujú normy, ktoré si navzájom odporujú, je potrebné urobiť
výklad, ktorým sa takýto rozpor odstráni, a to použitím výkladových pravidiel. Takýmto pravidlom je aj
princíp, v zmysle ktorého ak si navzájom odporujú novšia a strašia právna úprava lej istej veci, použije sa
novšia právna úprava (lex posteriori derogat legi priori, alebo novší zákon ruší zákon starší). V takomto
prípade by rovnako mala byť akceptovaná úprava SSP a požadovaný prechádzajúci súhlas súdu. V
slovenských reáliách je ex posteriori kontrola problematická, najmä s ohľadom na neštandardné praktiky
Úradu. Konkrétne, Úrad opakovane pristúpil k zmareniu ex posteriori kontroly tak, že ex offo začal vo
veci správne konanie a následne na súde konajúcom vo veci nezákonného zásahu argumentoval, že
nie je možné, aby vo veci súčasne prebiehalo správne konanie a súdne konanie o nezákonnom zásahu,
nakoľko konajúce súdy by „vlastne nahrádzali rozhodovanie správneho orgánu“. Súdy v takýchto
prípadoch skutočne pristúpili zastaveniu konania o nezákonnom zásahu (resp. k zamietnutiu žaloby
z procesných dôvodov) a uvedený postup bol dokonca aprobovaný Ústavným súdom.22 Úrad tak de
facto znemožnil vykonanie súdnej kontroly zákonnosti inšpekcie ex posteriori v situáciách, kde ex ante
kontrola neexistovala. Je preto pochopiteľné, že pri rekodifikácii existoval spoločenský tlak na to, aby

postupy Úradu boli riadne preskúmateľné, a to ako ex ante, tak ex posteriori. Nová právna úprava (§§ 430
až 437 SSP) jednoznačne sleduje zámer, aby na každú inšpekciu Úradu (t.j. aj na inšpekciu v priestoroch
súvisiacich s činnosťou resp. konaním podnikateľa) sa vyžadoval predchádzajúci súhlas súdu. Tým, že
v prípade Inšpekcie takýto súhlas daný nebol, je postup Úrad poznačený nezákonnosťou, v dôsledku
ktorej je akékoľvek použite materiálov získaných pri Inšpekcii ako dôkazných prostriedkov nemožné.
(B) K ABSENCII VŠEOBECNE ZÁVÄZNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY NAKLADANIA S DÁTAMI A ICH
LIKVIDÁCIE
13. Úrad uvádza, že na DVD boli skopírované tri súbory spadajúce do Predmetu Inšpekcie, a to z
dôvodu, že vzhľadom na ich veľkosť údajne nebolo možné vyhotoviť ich listinné kópie. Už toto tvrdenie
Úradu je zavádzajúce a účelové. Najrozsiahlejší z dotknutých súborov (vo formáte MS Excel) sa dá
prehľadne vytlačiť na sedem strán vo veľkosti A4 a zvyšné dva (jeden vo formáte MS Excel a druhý v MS
Word) dokonca len na tri strany. Je tak zrejmé, že veľkosť týchto súborov nemohla brániť vyhotoveniu
ich listinných kópií. V zmysle judikatúry ESĽP požadovaná úprava nakladania s dátami (resp. kópiami
dát) získanými počas inšpekcií a ich likvidácie musí byť všeobecne záväzná a prístupná verejnosti a
musí obsahovať obzvlášť presné, jasné a detailné pravidlá. Je zrejmé, že ZOHS, Zákon o archívoch
o registratúrach ani iný všeobecne záväzný predpis neobsahuje úpravu nakladania s elektronickými
dátami (resp. elektronickými kópiami dát) získanými počas inšpekcie a ich likvidácie, ktorá by vyššie
uvedené prísne požiadavky ESĽP spĺňala. Navyše, interné predpisy (smernice), na ktoré Úrad odkazuje,
nielenže nemajú všeobecne záväzný charakter, ale nie sú ani štandardne prístupne verejnosti. Úrad
ich sprístupňuje výlučne na základe žiadosti o sprístupnenie informácie podľa Infozákona. Úrad nie
je v situácii, že by dokázal uchovávať elektronické dáta spoločnosti PEZA odňaté počas Inšpekcie
a nakladať s nimi zákonným spôsobom, nakoľko slovenský právny poriadok neobsahuje relevantnú
právnu úpravu, ktorej existencia je nevyhnutným predpokladom a požadovanou procesnou zárukou
zákonnosti ich uchovávania. Úrad nebol počas Inšpekcie oprávnený skopírovať dáta spoločnosti PEZA
na dátové nosiče Úradu (a to ani z dôvodu, že sa mu ich nepodarilo vytlačiť). Tým, že tak urobil,
postupoval v rozpore s princípom legality. Nielen samotná inšpekcia, ale aj následné ďalšie uchovávanie
a nakladanie s dátami dotknutého podnikateľa predstavuje pokračujúci, resp. pretrvávajúci zásah do
práva podnikateľa na súkromie, najmä práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o
svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy. Ak takéto zhromažďovanie údajov nie je autorizované zákonom,
ide o neoprávnené zhromažďovanie predstavujúce nezákonný zásah do Ústavou garantovaného práva
na súkromie. Aj uchovávanie dát spoločnosti PEZA Úradom za absencie takejto úpravy spôsobuje
nezákonný zásah do jeho práva na súkromie (najmä práva garantovaného či. 19 ods. 3 Ústavy).
(C) K ARGUMENTÁCII, ŽE POSTUP ÚRADU PRI KOPÍROVANÍ POČÍTAČOVÝCH DÁT NA DÁTOVÉ
NOSIČE VYKAZUJE NEZROVNALOSTI V SÚVISLOSTI SO ZABEZPEČOVANÍM AUTENTICITY A
HODNOVERNOSTI KOPÍROVANÝCH DÁT, V DÔSLEDKU ČOHO JE ICH POUŽITIE NEZÁKONNÉ
14. PEZA v Žalobe napokon namietala, že (ak by aj Úrad v rámci Inšpekcie mohol skopírovať dáta
na dátové DVD nosiče, čo popiera) zo Zápisu z prehľadávania obsahu „notebooku p. R.“, ktorý tvorí
prílohu č. 2 Zápisnice („Zápis“), nevyplýva (na rozdiel napr. od obdobných zápisov z inšpekcie v
PBP), že by Zamestnanci Úradu vyhotovili kryptografické hash kódy kópií dát, ktoré so sebou vzali.
Rovnako Zamestnanci Úradu zápisnične nezaznamenali číselné označenie pečatí na obálke, do ktorej
boli tieto kópie vložené, čím nevylúčili dostatočne ich opätovné použitie alebo výmenu. Úrad tak
nedodržal štandardy požadované judikatúrou (viď Rozsudok Datalan), ako aj vlastné štandardy na účely
zabezpečenia autenticity, hodnovernosti a zákonnosti vyhotovovaní kópii počítačových dát. Za daných
okolností nie je možné považovať kópie nosičov dát za autentický a hodnoverný zdroj informácií a ich
ďalšie uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod. V dôsledku toho je takéto uchovávanie v rozpore
s čl. 19 ods. 3 Ústavy a čl. 8 Dohovoru, ako aj s princípmi „dobrej správy“. PEZA tiež namietala, že
mala v úmysle overiť dodržanie uvedených opatrení na zabezpečenie autenticity dát nahliadnutím do
príslušného administratívneho spisu k Inšpekcii, avšak Úrad takéto nahliadnutie odmietol (s odkazom
na § 23 ZOUS). PEZA vysvetlila, že odopretím nahliadnutia do spisu Úrad postupoval v rozpore so
zásadou úzkej súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá sa v zmysle ustálenej judikatúry
primerane aplikuje aj na inšpekcie Úradu. Tým Úrad vystavil spoločnosť PEZA situácii neprípustnej a
pretrvávajúcej neistoty ohľadom ďalšieho nakladania s jej dátami.

15. Záver Úradu, že základné štandardy zabezpečenia autenticity a hodnovernosti dát (spočívajúce v
použití hash funkcie a zápisničnom zaznamenaní číselného označenia pečatí na príslušných obálkach,
ktoré predstavujú tiež štandard v EU a na medzinárodnej úrovni) musí dodržiavať len v prípade, keď
skopíruje dáta na Inšpekcii bez ich prehliadnutia alebo korešpondenciu označenú ako komunikácia
klienta s advokátom „na účely obhajoby“ (a že v ostatných prípadoch takáto záruka autenticity a
hodnovernosti nie je potrebná) nemá oporu v aplikovateľných právnych predpisoch. Úradom tvrdený
záver nevyplýva ani z Rozsudku Datalan. Najvyšší súd SR v ňom Úradom uvádzané „odlišnosti“
vôbec nespomína ako rozhodujúce, keď konštatuje, že „pri manipulácii s citlivými elektronickými dátami
fyzických a právnických osôb je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek
možnosť a pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo byť neoprávnene manipulované neoprávnenou
osobou alebo zamestnancami orgánu verenej moci“. Citlivé údaje spomínané Najvyšším súdom SR
nie sú len Úradom neprehliadnuté dáta alebo komunikácia advokáta s klientom na účely obhajoby,
ale napr. aj dáta tvoriace predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 ods. 1 Obchodného
zákonníka, či dôverné informácie v zmysle § 40 ods. 5 ZOHS. Takýto charakter spĺňajú aj dáta
spoločnosti PEZA skopírované počas Inšpekcie na DVD Úradu (čo Úrad ani nespochybňuje). Je
zásadným nedostatkom, že spôsob zabezpečenia dát neupravuje všeobecne záväzný predpis, a
teda Úrad nepostupuje spôsobom, ktorý by upravoval zákon, v rozpore s požiadavkami článku 2
ods. 2 Ústavy i článku 8 Dohovoru. Chýbajú tak procesné záruky, ktoré v záujme právnej istoty
dotknutých subjektov nemôže nahrádzať nepomenovaná prax Úradu, zahŕňajúca napríklad rozdielnosť
štandardov ochrany autenticity a hodnovernosti elektronických dát, akú Úrad obhajuje vo Vyjadrení. Aj
v prípade posudzovanom v Rozsudku Datalan bola kópia skopírovaných elektronických dát poskytnutá
zástupcovi dotknutého podnikateľovi. Najvyšší súd SR uvedené ako zámku zabezpečenia autenticity
a hodnovernosti nepovažoval. Rovnako ani „podpis zástupcu podnikateľa“ na obaloch predmetných
DVD nosičov bez špecifikovania v Zápisnici, o ktorého konkrétneho zástupcu podnikateľa ide, nemôže
byť považovaný za dostatočnú zábezpeku autenticity a hodnovernosti v nich obsiahnutých údajov.
Vzhľadom na vyššie uvedené, predmetné kópie nosičov dát nemožno považovať za autentický a
hodnoverný zdroj informácií a ich ďalšie uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod, v dôsledku čoho
je takéto uchovávanie v rozpore s čl. 19 ods. 3 Ústavy a čl. 8 Dohovoru, ako aj s princípmi „dobrej správy“.
Úrad sa vôbec nevysporiadal s námietkou spoločnosti PEZA, že inšpekcia Úradu predstavuje špecifický
administratívny postup, na ktorý sa primerane vzťahujú zásady správneho konania, vrátane zásady
úzkej súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Povinnosť správneho orgánu umožniť nahliadnutie
do spisu je pritom jej imanentnou súčasťou. Skutočnosť, že neumožnenie prešetrovaného subjektu
nahliadnuť do spisu z prešetrovania je nezákonné a v rozpore so zásadou súčinnosti, výslovne potvrdil
aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 5. apríla 2011. sp. zn. 3 Sžz 1/2011 („Rozsudok ŠEVT“). Irelevantný
by bol aj prípadný protiargument, že v čase vydania Rozsudku ŠEVT nebolo v ZOHS ustanovenie §
23 v dnešnom znení. Existuje totiž konštantná judikatúra, podľa ktorej ak aj osobitný právny predpis
výslovne vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, základné zásady správneho konania zakotvené v § 3
Správneho poriadku sa aj tak musia uplatniť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2012. sp.
zn. 1Sžr 68/2011. bod 74: rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2015. sp. zn. 10Sžo/14/2015).
Úrad tak tým, že odmieta spoločnosti PEZA sprístupniť spis z prešetrovania, porušuje zásadu úzkej
súčinnosti a koná nezákonne, účelom umožnenia prístupu do spisu je (okrem iného) aj zabezpečenie
rovnosti zbraní a práva na obhajobu v súdnom konaní. Rovnaký princíp sa aplikuje aj na spisy z
prešetrovania, vrátane tých, ktoré obsahujú podklady pre odôvodnenie výkonu inšpekcie. Postup, ktorým
Úrad zabraňuje spoločnosti PEZA v prístupe k týmto spisom, nemá oporu v zákone a je aj v rozpore s
predchádzajúcou praxou. Najvyšší súd SR v prípade DWC nielenže nariadil Úradu umožniť prístup k
spisu obsahujúcemu podklady pre odôvodnenie inšpekcie v danom prípade, ale zároveň - rešpektujúc
princíp rovnosti zbraní - umožnil žalobcovi, aby sa k sprístupneným podkladom v súdnom konaní vyjadril.
Podotýkame že rovnako išlo o prieskum zákonnosti postupu Úradu pri inšpekcii (vtedy ešte podľa §
250v OSP upravujúceho žalobu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy). Inými slovami, tým,
že Úrad počas prešetrovania neumožňuje spoločnosti PEZA nahliadnuť do spisu z prešetrovania a do
podkladov na výkon Inšpekcie, porušuje taktiež princíp rovnosti zbraní a znemožňuje spoločnosti PEZA
náležite realizovať svoje právo na obhajobu.
16. Žalovaný sa v duplike zo dňa 27.05.2021 vyjadril k replike žalobcu tak, že zopakoval argumentáciu k
potrebe predchádzajúceho súhlasu súdu s výkonom inšpekcie, k absencii všeobecne záväznej právnej
úpravy nakladania s dátami a ich likvidácie, k argumentácii, že postup úradu pri kopírovaní počítačových
dát na dátové nosiče vykazuje nezrovnalosti v súvislosti so zabezpečovaním autenticity a hodnovernosti
kopírovaných dát, v dôsledku čoho je ich použitie nezákonné, ktorú ďalej rozvinul.

17. V dôvodovej správe k zákonu č. 204/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o ochrane
hospodárskej súťaže, a ktorý prvýkrát zaviedol úpravu procesného postupu pri vydávaní súdneho
súhlasu s inšpekciou v súkromných priestoroch a náležitosti návrhu úradu na vydanie tohto súhlasu,
cit.: „... dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky súdny poriadok“) tým, že dáva súdu právomoc vydať súhlas s inšpekciou v iných ako
podnikateľských objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa ako aj v súkromných
objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch jeho predstaviteľov a zamestnancov komisiou
alebo úradom...“. Súkromné priestory predstavujú iné priestory ako priestory a dopravné prostriedky
podnikateľa, ktoré súvisia s jeho činnosťou alebo konaním, pri ktorých predpokladom na inšpekciu je
vydanie súhlasu súdu s inšpekciou. Podľa zákona ide o prípady inšpekcií uvedené v § 22a ods. 8, t .j.
inšpekciu v priestoroch iných ako sú podnikateľské priestory - v súkromných priestoroch. Ustanovenia
SSP upravujú konkrétny procesný postup v osobitnom prípade, na ktorý odkazuje zákon o ochrane
hospodárskej súťaže len v § 22a ods. 8 - inšpekcie v súkromných priestoroch. Pri jeho doterajších
inšpekciách nebol potrebný predchádzajúci súhlas súdu. Inšpekcie v podnikateľských priestoroch úrad
vždy vykonával, aj naďalej vykonáva na základe poverenia, teda bez predchádzajúceho súdneho
súhlasu s inšpekciou. V súlade s doterajšou praxou úradu nevznikla pochybnosť o tom, či pre inšpekciu
v objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa je potrebný súhlas súdu. Povinnosť
podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou spôsobom podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona účinnom
od 01.07.2014 je ustanovená len na výkon inšpekcie podľa § 22a ods. 8 zákona. To znamená, že
predchádzajúci súhlas je potrebný len v prípade inšpekcie, ktorú správny orgán mieni vykonať v
iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s
konaním podnikateľa (napr. inšpekcia v súkromných priestoroch). Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu zo dňa 21.11.2018 vo veci sp. zn. 2S/273/2017, v ktorom sa tento stotožnil s názorom, že
nejde o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ale iba o ojedinelý prípad, v prípade Capgemini boli faktické
okolnosti úplne odlišné od okolností prípadu žalobcu. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže priamo
predpokladá, že inšpekcia sa má vykonávať predovšetkým v priestoroch podnikateľa. Nepredpokladá
sa, že úrad bude vykonávať inšpekciu mimo priestorov podnikateľa s výnimkou oprávnenia odňať
podklady a nosiče s informáciami s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám podľa
§ 22a ods. 5 zákona alebo podľa už spomínaného § 22a ods. 8 zákona. Z prístupu ESĽP je zrejmé,
že ochrana práv si nevyžaduje zmenu slovenskej právnej úpravy, resp. jej interpretácie, lebo ochrana
práv je zabezpečená už teraz, vždy bola súladná s judikatúrou. Úrad, ako ústredný orgán štátnej
správy, ktorého úlohou je zabezpečiť ochranu a podporu hospodárskej súťaže, musí pri výkone svojich
právomocí dodržiavať určité zákonné lehoty ako aj základné princípy správneho konania. V prípade,
ak správnym žalobám vo veciach ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy nie je priznaný
odkladný účinok, úrad môže, ba dokonca musí konať a prešetrovať možné protisúťažné správanie ďalej.
Nejde teda o žiadne „svojvoľné“ prípadne „účelové“ konanie/postup úradu, ktorým by tento sledoval
marenie súdnej kontroly vykonanej inšpekcie. Ide o bežný postup, ktorý je v súlade so zákonom o
ochrane hospodárskej súťaže ako aj príslušnými predpismi upravujúce správne konanie. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2012, sp. zn. 3Sžz/2/2012 (publikované po č. 98 v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013) a na uznesenie Ústavného súdu SR. sp.
zn. III. ÚS 676/2016 a sp. zn. II. ÚS 319/2017. Následná súdna kontrola naďalej existuje, avšak v
prípadoch, kedy už úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, by malo mať rozhodovanie o rozklade ako
riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu, v ktorom sa rovnako posudzuje
zákonnosť vykonanej inšpekcie, prednosť pred súdnou kontrolou v rámci konania o ochrane pred
iným zásahom orgánu verejnej správy. Následná súdna kontrola je však zabezpečená aj po vydaní
právoplatného druhostupňového rozhodnutia úradu možnosťou podať správnu žalobu podľa § 194
SSP, predmetom ktorej môže byť aj posúdenie postupu úradu pred začatím správneho konania, teda
zákonnosti inšpekcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že by správny súd nemal svojou rozhodovacou
činnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by sa tým poprel zmysel
a úlohu správnych orgánov. Ak sa teda žalobca domnieva, že postupom úradu boli v správnom konaní
porušené jeho práva a oprávnené záujmy, bude mať možnosť po vydaní prvostupňového rozhodnutia
úradu domáhať sa ich ochrany najprv prostredníctvom rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu
úradu, a následne prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho
orgánu, po vydaní druhostupňového rozhodnutia úradu v administratívnom konaní. V tomto prípade
vôbec nejde o otázku, či neskorší predpis ruší skorší a to práve z dôvodu, že znenie SSP odkazujúci
na súdny súhlas s inšpekciou podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon o ochrane
hospodárskej súťaže, je úplne totožný s predchádzajúcim znením OSP. SSP je procesný predpis pre

postup súdu a účastníkov konania, ktorý stanovuje náležitosti návrhu. Kedy, v akých prípadoch sa
taký návrh na súd podáva upravuje práve zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Zákon o ochrane
hospodárskej súťaže je zákonom, ktorý primárne a priamo upravuje ako lex specialis pôsobnosť a
právomoc úradu pre oblasť hospodárskej súťaže, čo, kedy a za akých podmienok môže úrad konať.
SSP je procesným kódexom, ktorý upravuje podmienky konania, postup súdu a strany súdneho konania,
náležitosti návrhov a podaní. V tomto prípade preto neexistuje žiadny spor o výklad a SSP rozhodne
neruší zákon o ochrane hospodárskej súťaže, pretože nemá v zákone čo rušiť. Ak by zákonodarca mal v
úmysle rušiť, resp. zmeniť ustanovenie § 22a ods. 8 zákona, tento by musel novou úpravou SSP priamo
novelizovať.
18. Rozsudok ESĽP vo veci sťažnosti 50882/99 Petri Sallinen a iní proti Fínsku, riešil primárne otázku
poskytnutia ochrany dôvernej komunikácii medzi advokátom a klientom, v súvislosti s povinnosťou
advokáta zachovávať mlčanlivosť, ktorá bola získaná obhliadkou vykonanou v rámci trestného konania,
v ktorom tento advokát bol podozrivou osobou z prešetrovaného trestného činu. Nedostatočná
právna úprava, resp. právne záruky mali spočívať v absencii platných právnych predpisov dostatočne
upravujúcich otázku vyhľadávania, zhromažďovania a nakladania s „privilegovaným materiálom“.
Predmetom právnej veci bola obhliadka vykonáva orgánmi činnými v trestnom konaní, nie inšpekcia
vykonaná orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Podľa právneho názoru ESĽP v súvislosti s
posudzovaním čl. 8 Dohovoru, komunikáciu s advokátom môže určitý orgán verejnej moci zadržať
a prezerať len ak má tento orgán v príslušnom právnom poriadku zákonný podklad (zmocnenie),
ktorý je všeobecne dostupný, ktorého následky/účinky sú dostatočne predvídateľné a ktorý dostatočne
podrobne, jasne a zrozumiteľne vymedzuje, za akých okolností a podmienok môže orgán verejnej
moci vstúpiť do dôvernej komunikácie s advokátom. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na akúkoľvek
komunikáciu podnikateľskej povahy, ktorá nie je predmetom dôvernej komunikácie medzi podnikateľom
a jeho advokátom. V tomto prípade bol žalobca úradom vyzývaný, aby odôvodnil, prečo ním označené
údaje spadajú podľa neho pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom a
akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv. Tieto skutočnosti však žalobca neosvedčil. Pritom
bremeno dokazovania, resp. identifikovania zásahu do práv je na strane žalobcu. Z jeho tvrdení žiadny
zásah do práv nevyplýva. V tomto prípade však osoba, u ktorej bola vykonaná namietaná inšpekcia je
právnickou osobou podnikateľom, nie fyzickou osobou, resp. fyzickou osobou - podnikateľom. Inšpekcia
bola vykonaná v podnikateľských priestoroch žalobcu a dôkazy, ktoré úrad na inšpekcii získal, sa týkajú
výlučne výkonu činnosti žalobcu a ide o skutočností podnikateľskej povahy. V porovnaní s fyzickou
osobou musia podnikatelia z povahy ich výkonu činnosti znášať väčšiu mieru zásahu do ich práv zo
strán orgánov verejnej moci, najmä ak ide o zásah legitímny. Inšpekcia úradu bola vykonaná v súlade
s platným a účinným právom, teda v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení platnom
a účinnom v čase výkonu inšpekcie, ktorý určitý zásah do práv podnikateľa predpokladá. V žiadnom
prípade preto nemožno hovoriť o nezákonnom zásahu a už vôbec nie o zásahu do práva na súkromie
podnikateľa podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Aj keby mal úrad aplikovať názor ESĽP aj na tento prípad,
sám ESĽP poznamenal, že výraz „v súlade so zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru vyžaduje
po prvé to, aby napadnuté opatrenie malo nejaký základ vo vnútroštátnom práve; odkazuje tiež na
kvalitu predmetného zákona a vyžaduje, aby bol prístupný dotknutej osobe, ktorá musí byť navyše
schopná predvídať jeho dôsledky pre ňu, a aby bola zlučiteľná s právnym poriadkom. Otázka ochrany
súkromia podnikateľského prostredia bola aj predmetom posúdenia Ústavného súdu SR. V náleze sp.
zn. II. ÚS 792/2016 z 9. mája 2017 Ústavný súd uvádza, že je dôležité, cit.: „...skúmať, či zásah do
práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly(šetrenia) v
ich prevádzke orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.“ Oprávnenie úradu vykonať
inšpekciu vyplýva priamo zo zákona, platného a účinného v čase výkonu inšpekcie, t. .j ide o opatrenie,
ktoré má základ vo vnútroštátnom práve, konkrétne vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým
je zákon. Schválené a prijaté zákony sa zverejňujú v Zbierke zákonov SR a teda sú verejne dostupné
pre každého. Zákon presne vymenúva a definuje konania, ktoré sa považujú za protiprávne, ako aj
oprávnenie úradu vykonať inšpekciu v prípade existencie podozrenia na možné porušenie pravidiel
hospodárskej súťaže. Všetky tieto skutočnosti sú adresátom právnej úpravy, teda podnikateľom, známe,
a tak musia byť schopní predvídať aj dôsledky takejto inšpekcie. Vzhľadom na to, že pravidlá platia a sú
účinné niekoľko rokov, nemožno hovoriť ani o nezlučiteľnosti postupu úradu s právnym poriadkom SR.
Úrad má vypracovaných viacero interných dokumentov, ktoré upravujú registratúrny plán a poriadok,
ako aj nakladanie so záznamami, resp. dátami, ktoré úrad získal. V prvom rade, úrad je ústredným
orgánom štátnej správy, ktorému vyplýva zo zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach

a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť viesť riadnu registratúru,
pričom daný registratúrny plán podlieha schvaľovaniu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Všetky
dáta, resp. dokumenty, s ktorými úrad pracuje počas prešetrovania, vedenia správneho konania, ako
aj pri bežnej činnosti úradu sú v jeho zmysle riadne evidované ako registratúrne záznamy. Úrad má
vypracovaných a dodržiava pri svojej činnosti viacero interných predpisov, ktoré upravujú špecifiká
nakladania s dokumentami úradom. Sú nimi Smernica č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb pri
zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe, Smernica č. 17/2013 o procesných
pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácií údajov v elektronickej podobe, Usmernenie
k právomoci úradu vykonávať inšpekcie, ako aj Metodický pokyn k ochrane a zabezpečeniu obchodného
tajomstva a dôverných informácii v konaní pred Protimonopolným úradom SR a k formálnej úprave
úradných záznamov v súvislosti s ochranou obchodného tajomstva a dôverných informácii.
19. Úrad v rámci prešetrovania predovšetkým vlastnou vyhľadávacou činnosťou zbiera informácie
z verejne dostupných zdrojov, tieto skúma a analyzuje. V tejto fáze je najmä pri podozreniach na
závažné porušenie zákona, dôležitý aj prvok utajenia, pretože už aj samotná informácia, že určitý
trh alebo koncentrácia je predmetom záujmu úradu, môže viesť k likvidácii dôkazov a k zmareniu
ďalšieho vyšetrovania. Účelom prešetrovania je predovšetkým zistiť, či je dôvod na zásah úradu v
podobe otvorenia správneho konania. Vo fáze prešetrovania, kedy sa len overujú podozrenia úradu a
v tejto fáze ani nevystupujú konkrétni podnikatelia ako „obvinení“ a z tohto dôvodu im ani neprináležia
práva na obhajobu, kam sa zaraďuje aj právo na prístup k spisu a k tomu sa viažuca požiadavka
na riadne vedenie spisu. Úrad v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora
EÚ o tom, že v prípade prieskumu rozhodnutí o inšpekcii Komisie, táto nie je povinná podklady
na inšpekciu sprístupniť prešetrovaným podnikom, ale len súdu za účelom prieskumu jej postupov.
Úrad teda nie je povinný ani podrobne uvádzať, akými konkrétnymi dôkazmi disponuje. Aj v zmysle
európskej judikatúry, napríklad podľa rozsudku vo veci Všeobecného súdu zo dňa 8. marca 2007 vo veci
T-339/04 France Télécom SA proti Európskej komisii Všeobecný súd uviedol, že postačuje, ak Európska
komisia disponuje informáciami a dôležitými faktickými skutočnosťami, ktoré ju vedú k podozreniu, že
sa dotknutý podnikateľ dopustil porušenia, nie je však povinná ich oznamovať subjektu, u ktorého sa
vykonáva inšpekcia. S poukazom na európsku judikatúru, úrad nie je povinný podklady na inšpekciu
sprístupňovať účastníkom konania, ale len súdu za účelom preskúmania správnosti postupov. Vo
všeobecnosti sa totiž údaje z prešetrovania dotknutým podnikateľom neoznamujú, keďže ich zverejnenie
v štádiu prešetrovania by mohlo zmariť vyšetrovanie, a dôvody vykonania inšpekcie sa oznámia na
účely súdneho prieskumu. V tejto súvislosti úrad pripomína, že v súlade s oprávneniami danými
jednotlivým súťažným úradom Nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní
pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 a v súlade s konštantnou judikatúrou,
proces preukazovania porušenia súťažných pravidiel pozostáva z dvoch fáz, a to z fázy predbežného
vyšetrovania, ktorá trvá až do doby vydania výzvy pred vydaním prvostupňového rozhodnutia podľa § 33
zákona, kedy nastupuje druhá fáza, ktorá trvá až do prijatia konečného rozhodnutia vo veci. Prvá fáza
je určená na to, aby mohla Európska komisia zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce,
resp. nepotvrdzujúce existenciu porušenia súťažných pravidiel a prijať výzvu. Úrad upresňuje, že výzve
pred vydaním rozhodnutia zodpovedá Statement of Objections (Vyhlásenie o výhradách) vydávané
Európskou komisiou. Naproti tomu fáza, ktorá trvá od výzvy až do prijatia konečného rozhodnutia
vo veci, má umožniť prijať konečné rozhodnutie o porušení. Až vydaním výzvy majú byť dotknutí
podnikatelia informovaní o všetkých podkladoch a informáciách, ktoré budú slúžiť ako podklad pre
vydanie rozhodnutia. Inak by totiž mohlo dôjsť k tomu, že účinnosť vyšetrovania úradu by bola ohrozená,
lebo dotknutý podnikateľ by bol už vo fáze predbežného vyšetrovania schopný identifikovať informácie,
ktoré sú Európskej komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej ešte známe nie sú. Európska komisia, ako aj
úrad však v oboch fázach dbá na to, aby právo na obhajobu podnikateľa nebolo dotknuté. V súlade s §
33 zákona úrad účastníkov správneho konania vyzve, aby sa ústne alebo písomne vyjadrili k podkladu
rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhli jeho doplnenie, a súčasne podáva účastníkom
konania informáciu o predbežných záveroch prešetrovania, ku ktorým úrad na základe jemu dostupných
informácií a podkladov dospel. Snahou úradu v priebehu každej inšpekcie je samozrejme oddeliť s
predmetom inšpekcie nesúvisiace informácie už priamo v priestoroch podnikateľa a zbytočne ich nedržať
v priestoroch správneho orgánu, najmä pokiaľ môžu obsahovať aj údaje súkromného charakteru. Tak
to bolo aj v prípade inšpekcie vykonávanej u žalobcu. Údaje žalobcu boli vyselektované na mieste
vykonávanej inšpekcie, čo znamená, že išlo o dokumenty, ktoré spadajú do predmetu vykonávanej
inšpekcie, a teda do priestorov úradu neboli odnesené také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej
selektovať. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom vyjadrení úradu k žalobe žalobcu, úrad vyhotovil

kópie len troch dokumentov, ktoré boli nahraté na DVD z dôvodu ich veľkosti, resp. nemožnosti
zabezpečiť ich fyzickú kópiu v čitateľnej podobe. Kópie dokumentov v takejto podobe predstavujú
alternatívu listinných kópií. Na ich vyhotovenie a uchovávanie sa preto vzťahujú obdobné štandardy ako
pri listinných kópiách. Z toho dôvodu sa nevyžadovalo ani zapečatenie DVD a teda ani nebolo potrebné
použitie hash funkcie na zabezpečenie autenticity dát, keďže išlo o údaje už vyselektované a zároveň
sa na ňom nenachádzali ani údaje, ktoré by žalobca označil ako údaje alebo informácie spadajúce do
rozsahu ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v súvislosti s jeho právom na obhajobu,
s ktorými by úrad do vyhodnotenia toho, či spadajú pod rozsah tejto ochrany, nemohol nakladať. Údaje
boli skopírované na dva DVD nosiče, pričom jedna kópia bola odovzdaná zástupcovi žalobcu, čo priamo
vyplýva aj zo zápisnice z vykonanej inšpekcie. Autenticita týchto údajov skopírovaných na DVD bola
potvrdená podpisom zástupcu podnikateľa. Nejde o prípady, kedy úrad z objektívnych dôvodov nemôže
prehliadnuť všetky údaje na mieste, ale musí niektoré elektronické údaje vyselektované na základe
kľúčových slov skopírovať a prehliadať ich až následne v priestoroch úradu. Až v takýchto prípadoch
sa v súlade so Smernicou upravujúcou ochranu práv dotknutých osôb vyžaduje skopírovanie údajov
s výpočtom tzv. hashových hodnôt, t. j. spôsobom, ktorý zabezpečuje autenticitu dát. Žalobca nijakým
spôsobom neodôvodňuje, ako môže skutočnosť, že úrad niečo neopatril hash hodnotou, zasiahnuť do
jeho práv. Žalobca len opakovane konštatuje, že úrad podľa jeho názoru niečo neurobil správne, avšak
nie je z jeho tvrdení vôbec zrejmé, ako sa to dotýka jeho práv, resp. ako ich to zasiahlo. Úrad v tejto fáze
prešetrovania, kedy bola žalobcom podaná žaloba, ešte nič nevyhodnotil a je vecou úradu ako unesie
dôkazné bremeno o porušení a zabezpečení hodnovernosti získaných dôkazov. Z toho dôvodu úrad
nerozumie, porušenie čoho, akého práva, by týmto malo nastať, nakoľko daná skutočnosť sama o sebe
nijak nezasahuje do práv žalobcu.
20. Žalobca podaním zo dňa 13.08.2019 upozornil na prehlbovanie nezákonného zásahu, ktoré má
podľa žalobcu spočívať v postupe úradu, ktorým úrad pokračuje v správnom konaní a v oboznamovaní
sa s dôvernou komunikáciou medzi advokátom a klientom, označenou žalobcom ako „zapečatená
komunikácia“ napriek tomu, že ešte nebolo rozhodnuté o návrhu na odkladný účinok žalobe žalobcu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Pričom podľa
žalobcu mal úrad vo svojej žiadosti navyše zamlčať, že plánuje pristúpiť k odpečateniu a prečítaniu tejto
zapečatenej komunikácie. Za dôvernú komunikáciu medzi advokátom a klientom označuje žalobca v
tomto prípade konkrétne komunikáciu, ktorú úrad získal na inšpekcii v priestoroch spoločnosti PENAM
Slovakia, a.s. (ďalej ako „PENAM SK“).
21. Žalovaný v podaní zo dňa 27.02.2023 uviedol, že vedená komunikácia sa v žiadnom prípade netýka
žalobcu PEZA a.s. ani tohto súdneho konania, ktorého predmetom je prieskum postupu úradu v súvislosti
s inšpekciou vykonávanou u žalobcu. Úrad v dňoch 27. až 29.06.2017 vykonal v priestoroch žalobcu,
spoločností PENAM SK a PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. (ďalej ako „PBP“) inšpekciu.
Proti postupu úradu pri výkone uvedenej inšpekcie boli podané správne žaloby na ochranu proti
inému zásahu aj zo strany žalobcu, ale aj ďalších podnikateľov, o ktorých sa vedú na Krajskom súde
ďalšie súdne konania pod sp. zn. 8Sa/69/2017, 7Sa/75/2017, 6Sa/75/2017 a 4Sa/75/2017. Žalobca
spolu s ďalšími žalobcami vo vymenovaných súdnych konaniach zároveň žiadali súd aj o priznanie
odkladného účinku podaným správnym žalobám. Krajský súd však uznesením zo dňa 21.12.2017
zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu v danom konaní, a odkladný
účinok nepriznal ani vyššie uvedeným súvisiacim správnym žalobám ďalších podnikateľov. Vzhľadom na
skutočnosť, že na prešetrení možného podozrenia úradu z porušenia povinností oznámiť koncentráciu,
ktorá mala byť v zmysle § 10 ods. 7 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úradu oznámená, ako aj
možného porušenia zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z realizácie takejto koncentrácie
spočíva verejný záujem, úrad je povinný konať a preto úrad pokračoval v zmysle § 22 ods. 1 písm. b)
zákona o ochrane hospodárskej súťaže v prešetrovaní. Každé predĺženie nečinnosti úradu v danom
prešetrovaní môže mať za následok, že podmienky na trhu budú natoľko zmenené, že ich nebude
možné zvrátiť. V predmetnom prípade bol úradu zapožičaný záznam č. 19 D./XXXX- Zápisnica PENAM
z inšpekcie spolu s prílohami, teda záznam týkajúci sa inšpekcie vykonanej úradom v priestoroch
podnikateľa PENAM SK, ktorý sa, logicky, vôbec netýkal žalobcu PEZA a.s. a vyjadrenie žalobcu v
tomto konaní považuje úrad, aj vzhľadom na uvedené, za bezpredmetné. Čo sa týka „zapečatenej
emailovej komunikácie“, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a ktorej otváranie žalobca namieta,
čím dôvodí aj prehlbujúci sa nezákonný zásah zo strany úradu, keďže táto má predstavovať dôvernú
komunikáciu medzi advokátom a klientom je z podania žalobcu zrejmé, že sa týka komunikácie
spoločnosti PENAM SK. Informácie, ktoré sú súčasťou predmetného administratívneho spisu a ktorého

nesprístupnenia sa žalobca domáha, úrad získal na inšpekcii vykonanej v dňoch 27.-28.06.2017 u
podnikateľa PENAM SK, nie v priestoroch žalobcu. Akékoľvek nakladanie s touto dotknutou emailovou
komunikáciou, ktorá je obsahom administratívneho spisu preto podľa úradu nemohla mať žiadny vplyv
na žalobcu, resp. na predmetné súdne konanie, lebo sa v žiadnom rozsahu netýkajú jeho komunikácie,
ale práve podnikateľskej činnosti podnikateľa PENAM SK. V prípade žalobcu boli v priebehu inšpekcie
vyselektované údaje na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda do priestorov úradu neboli odnesené
také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. V elektronickej podobe bola vyhotovená
kópia iba troch dokumentov, ktoré boli „vyselektované“ a teda išlo o dokumenty, ktoré spadajú do
predmetu vykonávanej inšpekcie. Kópie týchto dokumentov boli nahrané na DVD z dôvodu veľkosti
týchto dokumentov. Na DVD sa ani nenachádzali údaje, ktoré by žalobca označil ako údaje spadajúce do
rozsahu ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v súvislosti s jeho právom na obhajobu
(teda nejde o údaje, s ktorými by úrad do vyhodnotenia toho, či spadajú pod rozsah tejto ochrany
nemohol nakladať). Vyhodnotenie toho, či niektoré dokumenty je alebo nie je možné použiť v správnom
konaní je navyše v kompetencii orgánu, ktorý správne konanie vedie.
22. Žalobca sa ďalej vyjadril vo vyjadrení zo dňa 13.03.2023 tak, že (A) úrad vykonal inšpekciu bez
predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie potrebný. ak však predchádzajúci súhlas nie
je potrebný, tak platí, že súdna kontrola ex post facto, tak ako je upravená v ssp, nie je spôsobilá tento
nedostatok vyvážiť, nakoľko nie je bezprostredná a dostatočne účinná; zhrnul doterajšiu argumentáciu
PEZA, (B) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s počítačovými dátami ani ich
likvidácie a teda chýba dôležitá procesná záruka zákonnosti a úrad nemôže dáta získané počas
inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi, (C) že postup úradu pri kopírovaní počítačových dát
na dátové nosiče vykazuje nezrovnalosti v súvislosti so zabezpečovaním autenticity a hodnovernosti
kopírovaných dát, v dôsledku čoho je ich použitie nezákonné.
23. SSP Žaloby proti inšpekciám Úradu medzi prioritné veci nezaraďuje. SSP neukladá súdu žiadnu
konkrétnu zákonnú lehotu na ich rozhodnutie vo veci. Súčasne, SSP ani príslušný rozvrh práce
Krajského súdu neukladajú ani povinnosť ich prednostného vybavovania. Až právoplatné rozhodnutie vo
veci samej môže v zásade odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu nachádza. Česká procesná úprava, po tom ako jej bola vyčítaná zo strany ESĽP
nedostatočná a neúčinná ex post kontrola, ktorá bola poskytovaná po niekoľkých rokoch od zásahu
do práva garantovaného čl. 8 Dohovoru, zaradila žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej
správy medzi žaloby, ktoré sú správne súdy povinné prerokovať a rozhodnúť prednostne, čo znamená,
že o týchto zásahových žalobách proti inšpekciám českého ÚOHS15 české správne súdy rozhodujú v
lehotách počítaných rádovo v mesiacoch. Legislatívna úprava v SSP nezabezpečuje bezprostrednosť
a účinnosť súdnej kontroly ex post facto, preukazuje aj aplikačná prax. Konkrétne poukazuje na fakt,
že Úrad v rámci toho istého prešetrovania vykonal v júni 2017 spolu tri inšpekcie (vrátane Inšpekcie),
pričom v nadväznosti na kroky Úradu pri týchto inšpekciách bolo podaných na Krajský súd spolu päť
žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (na základe ktorých je vedených päť súdnych konaní).
V žiadnom z týchto konaní Krajský súd doposiaľ (t.j. ani po vyše piatich rokoch a šiestich mesiacoch
od podania žalôb) vo veci nerozhodol a ani neuskutočnil pojednávanie. Ani po takmer šiestich rokoch
od vykonania napadnutých inšpekcií súvisiacich s tým istým prešetrovaním zo strany Úradu neboli
v rámci žiadneho súdneho konania o prieskume predmetného postupu Úradu meritórne rozhodnuté,
resp. neboli vykonané žiadne kroky, ktoré by mohli byť považované za súdnu kontrolu postupu Úradu,
a už vôbec nie kroky, ktoré by boli bezprostredné alebo účinné. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
legislatívne a systémové nastavenie súdnej kontroly inšpekcií Úradu ex post facto v slovenských
podmienkach požiadavky vymedzené judikatúrou ESĽP nespĺňa. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že ak
súd nemôže na základe žaloby nariadiť vrátenie, resp. odstránenie nezákonne získaných dôkazov
z inšpekcie súťažného orgánu, nejde o účinnú súdnu ochranu. Pri žalobe podanej proti prípadnému
rozhodnutiu Úradu súd takúto právomoc nemá (na rozdiel od zásahovej žaloby). PEZA ani nie je
účastníkom správneho konania, ktoré Úrad v nadväznosti na Inšpekciu vedie (Úrad jej dokonca nepriznal
ani len postavenie tretej strany), a teda nebude mať proti prípadnému rozhodnutiu Úradu aktívnu žalobnú
legitimáciu. Úradu nič nebránilo, aby o takýto ex ante súhlas súd v skutočnosti aj požiadal. Tým, že Úrad
vykonal Inšpekciu bez neho, neprípustným spôsobom zasiahol do základného práva spoločnosti PEZA
na ochranu súkromia, v dôsledku čoho je celá Inšpekcia (vrátane na nej získaných dôkazov) zaťažená
nezákonnosťou. Predmetom prešetrovania Úradu a Inšpekcie nebolo konanie samotnej spoločnosti
PEZA, ale tretieho subjektu (PENÁM CZ, prípadne spoločnosti AGROFERT, a.s.). Inými slovami,
Inšpekcia bola zameraná na priestory, ktoré nesúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, u

ktorého mal Úrad podozrenie, že porušil pravidlá hospodárskej súťaže. Zámerom zákonodarcu bolo
a je zaviesť ex ante súdnu kontrolu výkonu inšpekcií Úradom tak, aby každá inšpekcia bola vopred
aprobovaná súdom čo do účelu, miesta, času vykonania, odôvodnenosti podozrení vznesených Úradom,
ako aj čo do rozsahu a spôsobu vykonania. Pokiaľ došlo k nepriamej novelizácii ZOHS prostredníctvom
SSP (na ktorú poukazuje aj člen rekodifíkačnej komisie R. S. T.), nemožno argumentovať špecialitou
ZOHS proti tejto novelizujúcej úprave SSP.
24. Úrad nie je v situácii, že by dokázal uchovávať elektronické dáta spoločnosti PEZA odňaté počas
Inšpekcie a nakladať s nimi zákonným spôsobom, nakoľko slovenský právny poriadok neobsahuje
relevantnú právnu úpravu, ktorej existencia je nevyhnutným predpokladom a požadovanou procesnou
zárukou zákonnosti ich uchovávania. Preto Úrad nebol počas Inšpekcie oprávnený skopírovať dáta
spoločnosti PEZA na dátové nosiče Úradu. Tým, že tak urobil, postupoval v rozpore s princípom legality
(čl. 2 ods. 2 Ústavy a § 3 ods. 1 Správneho poriadku). To znamená, že aj uchovávanie dát spoločnosti
PEZA Úradom za absencie takejto úpravy spôsobuje nezákonný zásah do jej práva na súkromie.
25. Ak by aj Úrad v rámci Inšpekcie mohol skopírovať dáta na dátové DVD nosiče, čo popiera, zo Zápisu z
prehľadávania obsahu „notebooku p. B.“, ktorý tvorí prílohu č. 2 Zápisnice („Zápis“), nevyplýva (na rozdiel
napr. od obdobných zápisov z inšpekcie v PBP), že by Zamestnanci Úradu vyhotovili kryptografické hash
kódy kópií dát, ktoré so sebou vzali. Rovnako Zamestnanci Úradu zápisnične nezaznamenali číselné
označenie pečatí na obálke, do ktorej boli tieto kópie vložené, čím nevylúčili dostatočne ich opätovné
použitie alebo výmenu. Úrad tak nedodržal štandardy požadované judikatúrou (viď Rozsudok A.), ako
aj vlastné štandardy na účely zabezpečenia autenticity, hodnovernosti a zákonnosti vyhotovovaní kópii
počítačových dát. Za daných okolností nie je možné považovať kópie nosičov dát za autentický a
hodnoverný zdroj informácií a ich ďalšie uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod. V dôsledku toho
je takéto uchovávanie v rozpore s čl. 19 ods. 3 Ústavy a čl. 8 Dohovoru, ako aj s princípmi „dobrej správy“.
26. Najvyšší súd v Rozsudku A. konštatuje, že „pri manipulácii s citlivými elektronickými dátami fyzických
a právnických osôb je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek možnosť
a pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo byť neoprávnene manipulované neoprávnenou osobou alebo
zamestnancami orgánu verenej moci“ Je nepochybné, že citlivé údaje spomínané Najvyšším súdom nie
sú len Úradom neprehliadnuté dáta alebo komunikácia advokáta s klientom na účely obhajoby, ale napr.
aj dáta tvoriace predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka či dôverné
informácie v zmysle § 40 ods. 5 ZOHS. Takýto charakter spĺňajú aj dáta spoločnosti PEZA skopírované
počas Inšpekcie na DVD Úradu (čo Úrad ani nespochybňuje).
27. Úrad spis nesprístupnil ani len čiastočne z dôvodu, že by mohlo dôjsť k zmareniu prešetrovania,
sa bez bližšieho zdôvodnenia javí ako čisto špekulatívne a účelové. Uvedené platí v danom prípade
o to viac, že PEZA sa momentom vykonania Inšpekcie o prešetrovaní Úradu a jeho predmete už aj
tak dozvedela. Úrad sa nevysporiadal ani s argumentom spoločnosti PEZA, že účelom umožnenia
prístupu do spisu je (okrem iného) aj zabezpečenie rovnosti zbraní a práva na obhajobu v súdnom
konaní. Rovnaký princíp sa aplikuje aj na spisy z prešetrovania, vrátane tých, ktoré obsahujú podklady
pre odôvodnenie výkonu inšpekcie. Inými slovami, Úrad tým, že počas prešetrovania neumožňuje
spoločnosti PEZA nahliadnuť do spisu z prešetrovania a do podkladov na výkon Inšpekcie, porušuje
taktiež princíp rovnosti zbraní a znemožňuje spoločnosti PEZA náležíte realizovať svoje právo na
obhajobu. PEZA nie je ani účastníkom správneho konania nadväzujúceho na Inšpekciu, a teda ani v
priebehu správneho konania nemá prístup do príslušného administratívneho spisu. Úrad tak vystavil
spoločnosť PEZA situácii, že de facto v žiadnej z ním opísaných „fáz“ procesu preukazovania nemá
prístup do spisu, a teda vôbec nemá možnosť priamo overiť, ako Úrad s podkladmi získanými na
Inšpekcii v jej priestoroch ďalej nakladá. Uvedené predstavuje porušenie nielen práva na ochranu
súkromia, ale aj porušenie základnej zásady súčinnosti.
28. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v tejto veci ide o ochranu súkromia právnickej osoby, súhlas
súdu s inšpekciou bol potrebný a to s poukazom na zmenu procesných predpisov od 1.7.2016. Ochrana
proti inému zásahu v tejto veci a ďalších štyroch veciach nepredstavuje účinný prostriedok nápravy,
pretože konanie trvá doposiaľ 6,5 roka. Do tohto obdobia rozhodoval NS SR v senáte do 9 mesiacov,
pričom ide o systémové legislatívne nastavenia. Pokiaľ ide o druhý žalobný bod, žalobca poukazuje na
rozhodnutie ESĽP B. bod 76, bod 82, bod 89, bod 90, bod 93 a namieta manipuláciu so súbormi 2x word
a 1x excel na DVD ich zabezpečenie zalepením, podpisom, pečiatkou, pričom nie je vylúčené, že mohli

byť stiahnuté do PC prepísané a použité u iného súťažiteľa. Nie je zabezpečené overenie autenticity
a bezpečná ochrana dát.
29. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že inšpekcia sa vykonávala v priestoroch podnikateľa na dvoch
notebookoch, podľa kľúčových slov a dáta sa zhromaždili na neprepísateľnom disku. Jedna kópia bola
odovzdaná podnikateľovi, ak by došlo k manipulácii, bolo by to viditeľné. Rozsudok vo veci B. nie je
na tento prípad použiteľný. Úrad postupuje pri manipulácii s dátami v súlade so zákonom, internými
smernicami, metodickým pokynom. Pokiaľ ide o autenticitu DVD ide o alternatívu listín, výpočet hash
hodnôt nie je jediný spôsob a vykonáva sa, iba ak selekcia údajov pokračuje v priestoroch úradu. V
danom prípade bola ukončená v priestoroch podnikateľa. K hodnote hash poukázal na rozhodnutie KS
BA 2S/273/2017. Pokiaľ ide o nazeranie do spisu žalobcu, spis sa podľa § 23 ZOHS nesprístupnenie až
do oznámenia o začatí správneho konania. Žalobca je kontrolovaný podnikateľom, ktorý je účastníkom
konania. Zákon umožňuje priznať postavenie tretej osoby. Žalobca nevyzval úrad na overenie autenticity.
Pokiaľ ide o súhlas súdu s inšpekciou, zákon bol a je jednoznačný. To, že súd nekoná, neznamená to
neexistenciu účinnej ex post ochrany. Ak by došlo k strate údajov, bolo by to zistiteľné. Je overiteľná
nezmeniteľnosť, ďalšie zabezpečenie nie je potrebné, nemá za následok nezákonnosť inšpekcie.
30. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v
Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci a podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty posúdil nasledovne:
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
34. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
35. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
36. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
39. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
41. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
42. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
43. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
44. Podľa § 254 SSP legitimovaným na podanie žaloby proti inému zásahu je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,
prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
45. Podľa § 260 SSP ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného
zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením
zastaví.
46. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.
1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
47. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
48. Podľa § 430 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva
súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na
účely prešetrovania podľa osobitného predpisu.
49. Podľa § 431 SSP účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
50. Podľa § 432 SSP navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad.
51. Podľa § 433 SSP
(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu návrhu,
b) vymedzenie účelu inšpekcie,
c) určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať,
d) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia,
e) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je
navrhovateľom protimonopolný úrad,
f) uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty
nachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch,
g) návrh výroku rozhodnutia.
(2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie.
52. Podľa § 435 ods. 1 a 2 SSP správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade s
osobitným predpisom. Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu preskúmava,
a) či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené s ohľadom na závažnosť
možného obmedzenia hospodárskej súťaže, b) význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, c)

účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže, d) odôvodnenosť predpokladu, že
hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných
prostriedkoch.
53. Podľa § 437 ods. 2 SSP ods. 2ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením
vydá súhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v
ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie
účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia
vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie
lehoty nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu trvalého alebo
prechodného pobytu ustanoveného opatrovníka.
54. Podľa § 437 ods.3 SSP uznesenie podľa odseku 1 správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie
podľa odseku 2 navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí doručenie
uznesenia správneho súdu podľa odseku 2 osobe, ktorá užíva objekty, priestory a dopravné prostriedky,
v ktorých sa má inšpekcia vykonať.
55. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom od 27. 12. 2016 do 31. 5. 2021 o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZOHS“) účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže
(ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech
spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len
„úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.
56. Podľa § 14 ods. 1 a 2 ZOHS úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18)
na ochranu a podporu súťaže. Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené
orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.18a)
57. Podľa § 22 ods. 1 ZOHS
(1) Úrad
a) vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave
súťaže v danom odvetví,
b) vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona,
c) vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže
iného štátu na základe osobitného predpisu1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná,
d) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného predpisu;22a) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o
povinnosti odstrániť protiprávny stav,
e) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec alebo vyšší územný
celok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri
prenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého
konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,
f) postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z
osobitných predpisov,18a)
g) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,
h) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu,22b)
i) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto
oblasti,
j) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa
osobitného predpisu,18a) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č.
139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 024, 29/01/2004).
k) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8,
l) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže,
m) vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4,

n) poskytuje súdu stanovisko k návrhu na predloženie dôkazov z jeho spisu, k primeranosti takého
návrhu, k otázke sprístupnenia týchto dôkazov v súdnom konaní o náhradu škody podľa osobitného
predpisu22ba) a v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje ďalšiu spoluprácu súdu v konaní o náhradu
škody, ak to uzná za vhodné.
(2) V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu1aa) má úrad právo
vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov
podnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od
iných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb
a právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na
nosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne
overené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s
možnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a
podklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za
dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.22c)
58. Podľa § 22a ZOHS
(1) Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh
patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia
(ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré
súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu.
(2) Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie
inšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady.
Poverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v
ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania
inšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom
inšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných
prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok
pečiatky úradu.
(3) Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis
predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého
priestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.
(4) O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje
inšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii
odmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z
objektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.
(5) Na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu
v priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených
osobitným predpisom,22c)
a) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich
vybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie,
b) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom
vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z
technických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,
c) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory
a ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú
informácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na
zabezpečenie prekonania prekážky,
d) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe
na dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe
podnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií,
ktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ
k nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad
oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká
oprávnenie na prístup k informáciám.
(6) Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých
počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa
odseku 5 písm. d).
(7) Na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie je podnikateľ povinný

a) umožniť vstup podľa odseku 5 písm. c),
b) spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie
inšpekcie,
c) umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predložil informácie a podklady nevyhnutné na
činnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané,
d) zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe,
e) zabezpečiť neporušenie pečate podľa odseku 5 písm. a).
(8) Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa,
ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných
prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo
dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať
obmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s
inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) /23a) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku/. Súhlas
súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u
ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú
prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.
59. Podľa § 23 ZOHS na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a sa nevzťahujú ustanovenia
tohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní,23b) okrem
ustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov
správneho orgánu, ktoré sa použijú primerane.
60. Podľa § 27 ZOHS
(1) Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom
konania, najmä spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania.
(2) Ak tretie strany písomne požiadajú o vyjadrenie sa k predmetu konania a preukážu záujem na veci,
úrad ich bude o predmete konania informovať v primeranom rozsahu a určí im lehotu, v ktorej môžu
vyjadriť svoje stanovisko.
(3) Ak tretie strany písomne požiadajú o účasť na ústnom pojednávaní a preukážu záujem na veci, úrad
im môže umožniť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a vyjadriť svoje stanovisko.
61. Podľa § 38a ods. 1 ZOHS úrad za porušenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote podklady
alebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za
neumožnenie ich preverenia uloží a) podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,
pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, b) fyzickej osobe, ktorá
nie je podnikateľom, pokutu do 1 650 eur.
62. Podľa § 38 ods. 2 ZOHS úrad uloží podnikateľovi, v ktorého priestoroch alebo dopravných
prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia, za porušenie povinnosti uvedenej v
a) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 5 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce
účtovné obdobie,
b) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné
obdobie.
63. Podľa § 38 ods. 3 ZOHS úrad uloží fyzickej osobe, v ktorej súkromných priestoroch alebo
súkromných dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia podľa § 22a ods.
8, za porušenie povinnosti uvedenej v
a) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 80 000 eur,
b) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 25 000 eur.
64. Podľa § 40 ods. 5 ZOHS dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie
je obchodným tajomstvom a ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu. Je dostupná
iba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na
právom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej
žiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie
postupu podľa § 38d.
65. Podľa § 40 ZOHS

(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a
dostať kópie spisov alebo dostať informácie zo spisov iným spôsobom s výnimkou zápisníc o hlasovaní.
Úrad môže povoliť nazretie do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópie spisov alebo môže
poskytnúť informáciu zo spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Úrad
poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením
technických nosičov a s ich odoslaním.
(2) Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odseku 1 nesprístupnila dôverná informácia,
utajovaná skutočnosť,30) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné
tajomstvo, poštové tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(3) Z nazerania do spisu sú až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia vylúčené tie jeho časti,
ktoré obsahujú žiadosť o neuloženie pokuty alebo o jej zníženie podľa § 38d, ako aj ďalšie podklady a
informácie, ktoré boli v súvislosti s takouto žiadosťou úradu predložené, ktoré sa v tomto štádiu konania
uchovávajú mimo spisu. Po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia sa stanú súčasťou spisu.
(4) Úrad je povinný upovedomiť fyzickú osobu a právnickú osobu, že môže označiť, ktoré informácie
alebo podklady predkladané úradu považuje za predmet obchodného tajomstva31) alebo ktoré považuje
za dôverné informácie.
(5) Dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom a
ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu,32) je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb
a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby,
ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej žiadateľom o uplatnenie programu
zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie postupu podľa §§ 38d.
(6) Úrad môže od fyzickej osoby a právnickej osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie
informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby úradu
predložila iné znenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov,
ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. V oznámení koncentrácie podľa § 10
ods. 7 alebo v oznámení o koncentrácii podľa § 10 ods. 10 je účastník konania povinný označenie
informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu písomne odôvodniť
a poskytnúť samostatnú verziu oznámenia bez obchodného tajomstva a dôverných informácií vrátane
popisu chránených informácií a podkladov.
(7) Ak úrad napriek odôvodneniu podľa odseku 6 dospeje k záveru, že predložené informácie a podklady
nenapĺňajú znaky obchodného tajomstva alebo nejde o dôvernú informáciu, oznámi to fyzickej osobe
alebo právnickej osobe písomne.
(8) Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou.
Úrad umožní nazretie do týchto informácií a podkladov len v prípadoch hodných osobitného zreteľa
účastníkovi konania alebo výlučne len jeho zástupcovi, ak predstavujú dôkaz o porušení tohto zákona a
sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný, a nie sú na tento účel
postačujúce informácie a podklady predložené v súlade s odsekom 6. Na účely konania o koncentráciách
sa uplatní toto ustanovenie primerane.
(9) Úrad umožní nazrieť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou
informáciou, účastníkovi konania podľa odseku 8 druhej vety len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá
písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní
tieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania. Zástupcom účastníka konania
nemôže byť zamestnanec podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.
(10) Ak ide o postup podľa odsekov 8 a 9, úrad účastníka konania alebo jeho zástupcu vopred poučí o
povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel, o čom úrad urobí zápisnicu,
ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa
vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám.
66. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník predmetom práv patriacich k podniku
je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo
technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo
nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle
majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich
utajenie zabezpečuje.
67. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov účinnej v
čase inšpekcie

Pri hodnotení záznamu sú rozhodujúce tieto kritériá:
a) obsah záznamu,
b) význam pôvodcu záznamu,
c) obdobie vzniku záznamu,
d) jedinečnosť vyhotovenia záznamu,
e) hodnovernosť záznamu,
f) pri elektronickom zázname aj úplnosť štruktúrovaných údajov o jeho obsahu, štruktúre a väzbách
elektronického záznamu a jeho správe.
68. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov účinnej v
čase inšpekcie pri hodnotení hodnovernosti elektronického záznamu sa prihliada najmä na podpis a
úplnosť štruktúrovaných údajov o obsahu, štruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho správe
definovaných cieľovým alebo zdrojovým informačným systémom, v ktorom sú spracúvané.
69. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
70. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
71. Podľa či. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
72. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
73. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správa iných
písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani
tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,
alebo iným spôsobom, výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ
podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
74. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
75. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.
76. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
77. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
78. Podľa čl. 6 bod 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
79. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných.
80. Podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.
81. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných
bodov
(§
134
ods.
1
SSP,
§
183
SSP),vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 6 ods.
2 písm. f) SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného vo vzťahu
k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok
(§ 107 ods. 1 SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 01.02.2024 za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k nasledovným záverom:
82. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu
inšpekcie dňa 27. a 28. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo strany
zamestnancov protimonopolnému úradu vo vzťahu k žalobcovi, pričom žalovaný správny orgán ako
orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo
zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku ochrany
hospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako aj vytvárania podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech
spotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany protimonopolnému úradu smerom do dispozície
žalobcu.
83. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť
pravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj
dôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a
uloženie povinnosti obnoviť stav.
84. V danej veci nejde ešte o napadnuté rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy ako také, hoci
vo vzťahu k hlavnému predmetu administratívneho konania, t. j. vo veci uloženia sankcie spoločnosti
za spáchanie správneho deliktu v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, nevylučuje to
možnosť skúmania dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany dotknutým fyzickým a právnickým osobám
podľa ustanovení § 262 alebo § 263 SSP v závislosti na okolnostiach prípadu.
85. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku,
môže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh
na príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci
vyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu
prípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie
skutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo
iných zákonom chránených hodnôt. Samotné dôvody, priebeh a výsledky bezprostredne vykonaného
zásahu zo strany orgánu verejnej moci nemusia byť nezákonné, ale správny súd má právomoc v prípade
dôvodnosti tohto typu správnej žaloby poskytnúť fyzickej alebo právnickej osobe ochranu pred iným
zásahom, ak ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú alebo môžu byť iným zásahom
priamo dotknuté, ak jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
86. Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o veci porušenia zákona o ochrane
hospodárskej súťaže, ale, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv, právom
chránených záujmov a povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu
a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť, či bol
predmetný zásah nezákonný.
87. Žalobca tvrdil, že inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, pretože
(i) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie (aj v zmysle
ostatnej relevantnej rozhodovacej praxe) nevyhnutný
(ii) Úrad počas Inšpekcie skopíroval dáta na dátové DVD nosiče a tieto odniesol do svojich priestorov bez
toho, aby existovala potrebná všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami a ich likvidácie

(chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne
držať a nakladať s nimi); a
(iii) postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové nosiče navyše nezabezpečuje ani autenticitu
a hodnovernosť kopírovaných dát.
88. Od podania žaloby bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný správny
delikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom a v čase rozhodovania správneho súdu
prebiehalo druhostupňové konanie o opravnom prostriedku (rozklade) proti rozhodnutiu prvého stupňa
č. XXXX/XXX/XXX/X/XX zo dňa 29.06.2023, pričom správny súd má za to, že do právoplatného
skončenia administratívneho konania nezákonný zásah stále trvá, keď aj druhostupňový orgán sa môže
oboznamovať s informáciami v listinnej podobe a na DVD nosičoch.
89. S prihliadnutím na účel sledovaný poskytovaním súdnej ochrany fyzickým osobám a právnickým
osobám pred iným zásahom orgánmi verejnej správy, podstatnou otázkou tohto súdneho prieskumu
je skúmanie podmienok a zákonnosti napadnutého iného zásahu v nadväznosti na potvrdenie alebo
vylúčenie možnosti, či týmto zásahom mohli byť alebo či boli priamo dotknuté práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti žalobcu nad mieru, ktorú zákon pripúšťa.
90. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy ako
taký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným spôsobom
realizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí, byť
administratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (prešetrovaného subjektu). Zároveň možno
vo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym orgánom,
v rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu zákonom
chránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania, môže dôjsť
k neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a právnických
osôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť ukončené s
rôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi priestupku
alebo správneho deliktu.
91. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu, účastníci konania sa v popise jeho
podstatných okolností v zásade nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu
korešponduje s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza zápisnica z priebehu inšpekcie
v priestoroch spoločnosti P E Z A a.s. č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX z 27. a 28. júna 2017 (spolu s
jej prílohami č. 2 a č. 3), ktorá obsahovo zachytáva výkon inšpekcie u podnikateľa realizovaného dňa
27.06.2017 a 28.06.2017 na základe poverení na vykonanie inšpekcie č. D./XXXX, D./XXXX, D./XXXX,
D./XXXX a D./XXXX z 26. júna 2017. Zároveň sa v spise nachádzajú kópie príloh č. 3 a 4 zápisnice
z priebehu inšpekcie u spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a. s. (ďalej aj ako „PBP“
a.s.) č. D./XXXX/XX-XX-XXX/XXXX z 27. a 28. júna 2017, žalobca voči postupu namietal výzvou na
odstránenie protiprávneho stavu zo 7. augusta 2017, na ktorú žalovaný reagoval výzvou na zdôvodnenie
LPP a vyjadrením k Výzve na odstránenie protiprávneho stavu z 22. augusta 2017. Súčasťou spisového
materiálu je aj kópia e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom spoločnosti P E Z A a.s. a
Úradom ohľadom nahliadania do spisu zo 17. a 22. augusta 2017, výtlačky článkov, ako aj ďalšie
písomnosti.
92. Uvedený popis postupnosti procesných úkonov prešetrovania korešponduje aj s obsahom
administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že predmet prešetrovania bol vymedzený v povereniach na
vykonanie inšpekcie zo dňa 26.06.2017 tak, že „úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých
má dôvodné podozrenie, že podnikateľ AGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento
podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa,
vrátane ich ekonomických a právnych predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo
alebo personálne prepojených (tu vymenované osoby ďalej v texte pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ
Agrofert“) mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 zákona a zákaz vykonávať
práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, pričom toto porušenie
mohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie
úrad považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18.06.2012 do
súčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert
nad podnikateľmi PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a.s (ďalej len „BPB“) a PEZA, a.s., pričom

podnikateľ PEZA, podnikateľ BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja
pekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky“.
93. Žalobca tvrdil, že Úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej
vykonanie nevyhnutný.
94. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ustanovenie § 430 Správneho súdneho
poriadku ustanovuje právo návrhom sa domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s
inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely
prešetrovania podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie priamo odkazuje na prešetrovanie podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane hospodárskej súťaže a tiež nariadenie 1/2003.
Keďže predmetné ustanovenie priamo odkazuje na osobitný predpis, priamo predvída uplatnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže pre uplatnenie postupu a
podanie návrhu podľa § 430 Správneho súdneho poriadku. Z vyššie citovaných ustanovení zákona
vyplýva, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení do 30.06.2014 bol jednoznačný v tom,
že na inšpekciu v podnikateľských priestoroch požadoval poverenie predsedu úradu (§ 22 ods. 3
zákona o ochranu hospodárskej súťaže) a na inšpekciu v iných objektoch, priestoroch a dopravných
prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, vrátane súkromných
priestorov požadoval vydanie rozhodnutia a súhlas súdu (§ 22 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej
súťaže). Ustanovenie § 78a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyžadovalo ako prílohu k návrhu
úradu výlučne rozhodnutie úradu alebo Európskej komisie. Nariadenie 1/2003 v tomto smere neurčovalo
žiadne podmienky pre výkon inšpekcie úradom, či už na účely prešetrovania podľa zákona alebo v
prípadoch možného porušenia čl. 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (vtedy čl. 81 a 82
ZES). Rovnako to platí aj pre znenie zákona s účinnosťou od 01.07.2014.
95. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) a k) ZOHS úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou
pre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu, ktoré odkazuje príkladmo na nariadenie
Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií
medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 024, 29/01/2004) a podáva návrh na
súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 ZOHS.
96. Ustanovenie § 22a ods. 8 ZOHS výslovne pojednáva o iných priestoroch alebo dopravných
prostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo
súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa, pri
ktorých je priamy odkaz „23a)“ a to priamo na ustanovenia § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku.
97. Podľa § 22a ods. 2 ZOHS poverenie okrem iného obsahuje predmet a účel inšpekcie a poučenie o
právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia
vykonať.
98. Ustanovenia § 430 a 433 písm. c) a f) SSP, § 435 ods. 2 písm. d) a § 437 ods. 2 a 3 síce pojednávajú
o „inšpekcii objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov“, no ustanovenie § 430 SSP priamo
odkazuje na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade zákon o ochrane hospodárskej súťaže.
99. ZOHS je ako osobitný predpis v rozlišovaní (i) priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa,
ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa podľa § 22a ods. 1 ZOHS a (ii) iných priestorov
alebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, a súkromných priestorov alebo
súkromných dopravných prostriedkov súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa podľa §
22a ods. 8 ZOHS jednoznačný a nespôsobuje výkladové problémy.
100. Správny súdny poriadok sám rozpoznáva existenciu osobitného predpisu, teda predpisu lex
specialis a tak nemožno aplikovať Správny súdny poriadok ako všeobecný predpis pred špeciálnym
predpisom o ochrane hospodárskej súťaže a to ani s poukazom na výkladovú zásadu lex posteriori
derogat legi priori.
101. Ak by aj došlo ku kolízii právnych noriem, čo podľa názoru správneho súdu nie je splnené, keď
dotknuté právne normy (SSP a ZOHS) sú vo vzájomnom súlade, odkazujú na seba a vzájomne sa
dopĺňajú, samotné kolízne pravidlá majú prioritu podľa tohto poradia: (i) lex superior derogat legi inferiori

(čo nie je tento prípad), (ii) lex specialis derogat legi generali (konkrétnejšia norma má prednosť pred
normou všeobecnejšou, subsidiárnou, ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje)
a až následne (iii) lex posterior derogat legi priori (ktorej aplikácie sa dožaduje žalobca), pričom dôvodová
správa, komentár, ani stanovisko rekodifikačnej komisie nie sú pre súd záväzné.
102. Poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekcie.
Jeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho základe a správny
súd uzatvára, že na jeho základe je možné vykonať inšpekciu priestorov a dopravných prostriedkov
podnikateľa a súhlas súdu s inšpekciou sa vyžaduje iba v prípade iných priestorov alebo dopravných
prostriedkov podnikateľa a súkromných priestorov alebo súkromných dopravných prostriedkov.
103. Žalobca tvrdil, že Úrad počas Inšpekcie skopíroval dáta na dátové DVD nosiče a tieto odniesol
do svojich priestorov bez toho, aby existovala potrebná všeobecne záväzná právna úprava nakladania
s dátami a ich likvidácie, postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové nosiče navyše
nezabezpečuje ani autenticitu a hodnovernosť kopírovaných dát.
104. Žalovaný na mieste samom vykonal selekciu dát a vybrané dáta skopíroval na DVD nosič.
105. Správny súd konštatuje, že zákon o hospodárskej súťaži poskytuje dostatočný právny základ
na postup pri získavaní a nakladaní so získanými dátami, ktorý možno vyhodnotiť ako postup „podľa
zákona“ (§ 22a ZOHS). Správny súd je názoru, že žalovaným namietané podklady alebo nosiče mohli
byť úradom odňaté, úrad k nim mohol získať prístup, vyhotoviť kópie, uvedené platí aj o informáciách
v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch (podnikateľa aj iných subjektov). Zamestnanci
úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek
elektronickej podobe na dátovom nosiči, zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a
dátam v elektronickej podobe. Správny súd v napadnutom postupe úradu nevzhliadol porušenie práv
žalobcu, keď boli dodržané záruky zákonnosti, pričom v našom právnom poriadku existuje všeobecne
záväzná právna úprava a to v ustanovení § 22a ZOHS. Postup úradu je teda zákonom upravený a to
v ustanoveniach § 22a ods. 5, 6, 7 ZOHS.
106. Zo zásady legality vyplýva požiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej
normy, ktorá musí spĺňať materiálne požiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca
základ pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné
pravidlá na tento prípad (viď napr. prípad Q. B. a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92). Správny
súd konštatuje, že ustanovenie § 22a ZOHS je dostatočne presné a jasné, keď výslovne vymenováva
všetky právomoci úradu vrátane získavania podkladov na nosičoch a informácií v elektronickej podobe
na dátových nosičoch a všetkých počítačových údajov.
107. Žalobca spochybňoval autenticitu, toto však nepreukázal dôkazmi, ide o nepotvrdenú hypotézu, že
podľa žalobcu nie je vylúčené, že mohli byť stiahnuté do PC prepísané a použité u iného súťažiteľa,
uvedené tak zostalo v rovine tvrdení. Žalovaný argumentoval, že išlo o neprepísateľný nosič DVR-R,
správny súd nemal pochybnosti o úplnosti údajov - súborov, ktoré boli podľa zistení správneho súdu
vyhotovené ku dňu inšpekcie a neboli pozmenené, žalobca prípadnú manipuláciu nepreukázal. Ako
vyplýva z Prílohy č. 2 Zápisnice č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX (č.l. 73) bolo zadaných 31 kľúčových
slov, zástupcovia podnikateľa a úradu potvrdili autenticitu vyhotovenej kópie svojim podpisom priamo
na nosičoch.
108. Ak žalobca poukazoval na rozdiel v porovnaní s inšpekciou u podnikateľa PPB a.s. ohľadom
vypočítania hash hodnoty súborov, tento bol žalovaným dostatočne vysvetlený a je zachytený v bode
1.3. Prílohy č. 3 Zápisnice č: XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX (č.l. 230-231) tak, že bolo odsúhlasené
právnym zástupcom podnikateľa, že:
- vzhľadom na časovo vymedzený rámec inšpekcie nebolo možné vykonať prehľadávanie všetkých
dokumentov vyhľadaných na základe zadaných kľúčových slov,
- vzhľadom na počet e-mailov a
- vzhľadom na technické problémy pri prehliadaní (pomalé otváranie e-mailov),
e-maily budú vložené do priečinku a skopírované na dva nosiče (DVD), jeden nosič bude odovzdaný
zástupcovi podnikateľa a následne prehliadaný v priestoroch úradu s možnosťou prítomnosti právneho
zástupcu. Na základe toho bola vypočítaná hash hodnota súborov.

109. Rozdiel bol žalovaným vysvetlený a zachytený aj v bode 1.1. Prílohy č. 4 Zápisnice č. XXX/XXXX/
XX-XX-XXX/XXXX (č.l. 248) tak, že dňa 27.06.2017 nebolo možné spustiť FTK imager, nebolo možné
vytvoriť image disku, bude vytvorená kópia pst súborov, kópia bude uložená na nosič úradu, bude
vypočítaná hash hodnota. Dňa 28.06.2017 bolo začaté prehľadávanie obsahu zadaním kľúčových slov,
neboli vyselektované ako relevantné žiadne dokumenty.
110. Keďže u žalobcu vzhľadom na počet e-mailov bolo možné vykonať prehľadávanie všetkých
dokumentov vyhľadaných na základe zadaných kľúčových slov, a nedošlo k takým technickým
problémom, prípadne k selekcii bez relevantného výsledku, ako v prípade PBP a.s., nebolo potrebné
vypočítať hash hodnotu súborov. Žalovaný skopíroval na nosič DVD-R už vyselektované údaje a tieto
tvoria alternatívu listinných kópií, autenticita bola zabezpečená dvomi podpismi, z rovnakého dôvodu
nebolo nutné zápisnične zaznamenať číselné označenie pečatí na obálke, do ktorej boli tieto kópie
vložené. Možno súhlasiť so žalovaným, že ak by došlo k strate údajov, bolo by to zistiteľné. Je overiteľná
nezmeniteľnosť, ďalšie zabezpečenie nie je potrebné.
111. Na uvedenom nemení ani umiestnenie nosiča v administratívnom spise, toto žalovaný vysvetlil
odkazom na list úradu č. XX/XXXX/XXXXXX-XXX/XXXX (č.l. 506), z ktorého vyplýva, že úrad prílohu
2/2 tohto záznamu zasielal osobitne v zapečatenej bielej obálke a táto preto nebola súčasťou pôvodnej
obálky, v ktorej bola uložená zápisnica č. Q./C. - D./XXXX spolu s príslušnými prílohami.
112. Žalobca namietal, že žalovaný odmietol nahliadnutie do spisu (s odkazom na § 23 ZOHS). Úrad
podľa žalobcu uvedeným odopretím nahliadnutia do spisu postupoval v rozpore so zásadou úzkej
súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku touto zásadou, a tiež znemožnil overiť dostatočnosť
opatrení na zabezpečenie autenticity kópií dát.
113. Správny súd konštatuje, že podľa § 40 ods. 1 ZOHS právo na nazeranie do spisov patrí účastníkom
konania. Úrad môže povoliť nazretie do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej
požiadavky. Uvedené je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorú správny súd nepreskúmava a jej
nepovolenie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
114. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že vo všeobecnosti sa údaje z prešetrovania
dotknutým podnikateľom neoznamujú, keďže ich zverejnenie v štádiu prešetrovania by mohlo zmariť
vyšetrovanie. Proces preukazovania porušenia súťažných pravidiel pozostáva z dvoch fáz, a to z
fázy predbežného vyšetrovania, ktorá trvá až do doby vydania výzvy pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia podľa § 33 ZOHS, kedy nastupuje druhá fáza, ktorá trvá až do prijatia konečného
rozhodnutia vo veci. V súlade s § 33 zákona úrad účastníkov správneho konania vyzve, aby sa ústne
alebo písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhli jeho
doplnenie, a súčasne podáva účastníkom konania informáciu o predbežných záveroch prešetrovania,
ku ktorým úrad na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel.
115. Správny súd sa stotožnil aj s tou argumentáciou žalovaného, že úrad je ústredným orgánom štátnej
správy, ktorému vyplýva zo zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť viesť riadnu registratúru, pričom daný registratúrny
plán podlieha schvaľovaniu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
116. Zákon je vykonávaný vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002, ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov
účinnej v čase inšpekcie, pričom podľa § 2 vyhlášky pri hodnotení záznamu sú rozhodujúce tieto
kritériá: g) pri elektronickom zázname aj úplnosť štruktúrovaných údajov o jeho obsahu, štruktúre a
väzbách elektronického záznamu a jeho správe. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky pri hodnotení hodnovernosti
elektronického záznamu sa prihliada najmä na podpis a úplnosť štruktúrovaných údajov o obsahu,
štruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho správe definovaných cieľovým alebo zdrojovým
informačným systémom, v ktorom sú spracúvané.
117. Žalobca argumentoval obchodným tajomstvom, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 40 ZOHS,
pričom Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom nesprístupnilo (ods. 2). Úrad je povinný
upovedomiť fyzickú osobu a právnickú osobu, že môže označiť, ktoré informácie alebo podklady

predkladané úradu považuje za predmet obchodného tajomstva (ods. 4). Úrad môže od fyzickej osoby a
právnickej osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné
tajomstvo (ods. 6). Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou
informáciou. Úrad umožní nazretie do týchto informácií a podkladov len v prípadoch hodných osobitného
zreteľa účastníkovi konania alebo výlučne len jeho zástupcovi, ak predstavujú dôkaz o porušení tohto
zákona a sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný, a nie sú
na tento účel postačujúce informácie a podklady predložené v súlade s odsekom 6. Na účely konania
o koncentráciách sa uplatní toto ustanovenie primerane (ods. 8). Úrad umožní nazrieť do informácií
a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, účastníkovi konania podľa
odseku 8 druhej vety len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto
informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne
len zástupcovi účastníka konania. Zástupcom účastníka konania nemôže byť zamestnanec podnikateľa,
ktorý je účastníkom konania (ods. 9). Ak ide o postup podľa odsekov 8 a 9, úrad účastníka konania
alebo jeho zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa
dozvedel, o čom úrad urobí zápisnicu, ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. Povinnosť
zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj
voči iným osobám (ods. 10), pričom správny súd nevzhliadol porušenie tohto zákonného ustanovenia.
118. Žalobca tvrdil, že ochrana proti inému zásahu v tejto veci a ďalších štyroch veciach nepredstavuje
účinný prostriedok nápravy, pretože konanie trvá doposiaľ 6,5 roka, pričom ide o systémové legislatívne
nastavenia. Žalovaný tvrdil, že to, že súd nekoná, neznamená neexistenciu účinnej ex post ochrany.
Hoci konanie trvá dlhšiu dobu, uvedené nevylučuje, že na jeho konci nie je možné konštatovať iný zásah
ukracujúci na právach alebo právom chránených záujmoch, ako to správny súd konštatoval vo veci
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BA-4Sa/75/2017 v približne rovnakom období.
119. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom inšpekcie podľa zákona o hospodárskej súťaže
v dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017 v rámci ochrany hospodárskej súťaže. Protisúťažné konanie má
neželaný účinok na základe čoho je daná potreba zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto
nežiadúceho spoločenského javu. Dohľad štátu na úseku ochrany súťaže vykonávaním právomocí
v oblasti ochrany a podpory súťaže, je činnosť potrebná vo verejnom záujme. Pri napĺňaní účelu
regulácie súťaže zo strany úradu je potrebné, aby tento dôsledne postupoval v súlade so zákonom a
v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 ústavy) a inštitúty inšpekcie a administratívneho trestania na skutkové
okolnosti a zistený skutkový stav aplikoval v súlade so zákonom a s jeho účelom na to určeným, a
to predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania procesných práv a povinností
prešetrovaných subjektov a tretích strán, do ktorých súkromnej dispozície sa prostredníctvom využitia
zákonných inštitútov inšpekcie zasahuje, čo bolo v danom prípade dodržané.
120. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy správnu žalobu výrokom I. zamietol, súd nezistil
nezákonnosť iného zásahu orgánu verejnej správy, keď zhromažďovanie aj elektronických informácií je
cieľom inšpekcie a ak sa vykonáva v priestoroch podnikateľa, tak na základe poverenia bez súhlasu
súdu.
121. Správny súd o trovách rozhodol vo výroku II. v zmysle § 168 SSP, keď žalovanému podľa pomeru
jeho úspechu trovy nepriznal, pretože neboli tvrdené a ani súd nezistil dôvody, pre ktoré by to bolo možné
spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a/ SSP a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).