{"guid": "421a8cdd-be37-47f6-ad5a-fcccbfdd0362:fe0e707b-7283-4fc9-a76c-9892a1c342a1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4", "spisova_znacka": "BA-6Sa/76/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6Sa/76/2017 z 4. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 4. apríla 2024, sp. zn. BA-6Sa/76/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4", "identifikacne_cislo": "1017201444", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "datum_vydania": "2024-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/347", "nazov": "zákon č. 347/1990 Zb. Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/347", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/347-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe0e707b-7283-4fc9-a76c-9892a1c342a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6Sa/76/2017\n1017201444\n04. 04. 2024\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017201444.4\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PEZA a.s., so sídlom K cintorínu 47, 011 49 Žilina\n- Bánová, IČO: 30 224 918, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom\nŠpitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej\nrepubliky, Drieňová 24. 826 03 Bratislava, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 28.08.2017 domáhal uloženia:\n- zákazu žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v nezákonnom a\nneodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu,\nkopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami\ninformácií vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28 júna 2017, ktoré sú špecifikované\nv zápisnici z inšpekcie č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXX a jej prílohách č. 2/1 a č. 3/2 a s DVD nosičom\nobsahujúcom súbor s kópiami dokumentov vyhotovených počas inšpekcie a označených v prílohe č. 2\nzápisnice z inšpekcie č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXX ako\n- excel súbor, názov: A. B. C.(X);\n- word súbor, názov: xxxxx; a\n- excel súbor, názov: zloženie PEZA PENAM,\n- zákazu žalovanému, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené kópie informácií, prípadne iné\ninformácie a podklady vyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu,\n- uloženia povinnosti žalovanému, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené\ninformácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu vrátane ich\nodstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov Protimonopolného\núradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti zástupcu žalobcu do troch (3) dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia a náhrady trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal Úrad u spoločnosti PEZA inšpekciu\nv zmysle § 22a ZOHS („Inšpekciu”) v súvislosti s prešetrovaním vo veci možného porušenia povinnosti\noznámiť koncentráciu, ktorá podlieha kontrole Úradu, a vo veci možného porušenia zákazu vykonávať\npráva a povinnosti vyplývajúce z takejto koncentrácie, ktorého sa údajne mohol dopustiť podnikateľ\nAGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého AGROFERT priamo alebo nepriamo kontroluje\nalebo osoby kontrolujúce AGROFERT, ku ktorému mohlo dôjsť vo vzťahu k možnej koncentrácii\nspočívajúcej v získaní kontroly podnikateľa AGROFERT nad podnikateľom PRVÁ BRATISLAVSKÁ\nPEKÁRENSKÁ a.s. („PBP”) a nad PEZA, pričom toto porušenie mohlo údajne nastať prinajmenšom\nod februára 2013. Zo Zápisnice z priebehu Inšpekcie č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX ( „Zápisnica“)\n\nvyplýva, že Inšpekcia bola zahájená 27. júna 2017 o 9:25 a skončená 28. júna 2017 o 18:45 podpísaním\nZápisnice. Inšpekciu v mene Úradu vykonali poverení zamestnanci Úradu na základe Poverení na\nvykonanie Inšpekcie č. D. XX/XXXX, D./XXXX, D./XXXX, D./XXXX a D./XXXX, všetky z 26. júna 2017\n(„Poverenia“). Dňa 7. augusta 2017 PEZA doručila Úradu Výzvu na odstránenie protiprávneho stavu\nzo 7. augusta 2017 adresovanú p. predsedovi Úradu („Výzva”), v ktorej PEZA upozornila Úrad, že v\npriebehu Inšpekcie sa Úrad dopustil viacerých nezákonných postupov, ktoré predstavujú nezákonný\nzásah do práv spoločnosti PEZA. Predovšetkým, (i) Úrad vykonal Inšpekciu bez toho, aby táto bola\nvopred autorizovaná súdom; a (ii) absentuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami\nzískanými počas Inšpekcie a ich likvidácie, pričom uchovávanie dát súkromných osôb Úradom v takomto\nprávnom vákuu je v rozpore s princípom legality a legitimity zásahov do základných práv a slobôd. Dňa\n22. augusta 2017 Úrad doručil spoločnosti PEZA Výzvu na zdôvodnenie LPP a Vyjadrenie k Výzve\nna odstránenie protiprávneho stavu z 22. augusta 2017, č. XXX/XXXX/XX - XXXX/XXXX („Vyjadrenie\nk Výzve“). Právny zástupca spoločnosti PEZA telefonicky požiadal Úrad o umožnenie nahliadnutia\ndo spisu k Inšpekcii. Úrad po dohode s právnym zástupcom spoločnosti PEZA najprv stanovil termín\ntohto nahliadania, následne však právneho zástupcu spoločnosť PEZA informoval, že nahliadnutie do\nspisu neumožní. Inšpekcia bola vykonaná v priestoroch spoločnosti PEZA. Inšpekciou bola spoločnosť\nPEZA ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, zásah bol vykonaný v priestoroch\nspoločnosti PEZA, proti spoločnosti PEZA a PEZA môže byť priamo dotknutá jeho následkami. Úrad\nvšetky zadržané informácie a dokumenty v súčasnosti stále drží, ide tiež o trvajúci zásah, resp. zásah,\nktorého následky ešte trvajú. Úrad vykonával Inšpekciu v spoločnosti PEZA v dňoch 27. a 28. júna 2017.\nKeďže zároveň 27. august 2017 pripadol na nedeľu, lehota na podanie Žaloby tak nemohla uplynúť\npred 28. augustom 2017. Žaloba je preto podaná včas. Inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah\norgánu verejnej správy, pretože (i) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý\nbol na jej vykonanie nevyhnutný; (ii) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami\nani ich likvidácie; chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas\nInšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi; a (iii) postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové\nnosiče vykazuje nezrovnalosti v súvislosti so zabezpečovaním autenticity a hodnovernosti kopírovaných\ndát; ich použitie je tak nezákonné. Nakoľko Inšpekcia bola vykonaná nezákonne, výsledky Inšpekcie,\nvrátane zhromaždených informácií a podkladov, sú rovnako zaťažené nezákonnosťou. Preto informácie\na podklady, ktoré Úrad odňal spoločnosti PEZA a drží vo svojich priestoroch, nemôžu slúžiť ako dôkaz\na Úrad nemá právo tieto dokumenty prezerať, držať, ani s nimi inak nakladať.\n3. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na rešpektovanie súkromia, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8\nDohovoru zahŕňa aj právo obchodnej spoločnosti na rešpektovanie jej sídla, pobočiek alebo obchodných\npriestorov (viď rozsudok ESĽP z 2. októbra 2014 vo veci sťažnosti č. 97/11, DELTA PEKÁRNY a. s.\nproti Českej republike („Rozsudok Delta Pekárny”), body 77 a 78; porovnaj tiež napr. rozsudok ESĽP\n7.0 16. decembra 1992 vo veci sťažnosti č. 13710/88, Niemetz proti Nemecku, body 30, 31 ; rozsudok\nESĽP zo 16. apríla 2002 vo veci sťažnosti č. 37971/97, Société E. F. a iní proti Francúzsku, body 40, 41;\nrozsudok zo 14. marca 2013 vo veci sťažnosti č. 241 17/08, Bernh Larsen Holding a iní proti Nórsku,\nbod 104; rozsudok ESĽP z 27. septembra 2005 vo veci sťažnosti č. 50882/99, Petri Sallinen a iní proti\nFínsku.) Zásahy do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia, ktoré spočívajú v prehliadke priestorov\nsídiel podnikateľov a zaisteniu dokumentácie (vrátane korešpondencie) v súvislosti s vyšetrovaniami\nsúťažných orgánov (resp. iných orgánov vykonávajúcich obdobné inšpekcie a prehliadky), adresuje\npomerne rozsiahla judikatúra ESĽP, ktorá relatívne detailne a konzistentne objasňuje rôzne aspekty\ntakýchto vyšetrovaní (Viď napr. Rozsudok Delta Pekárny; rozsudok ESEP zo 16. apríla 2002 vo veci\nsťažnosti č. 37971/97, Société E. F. a iní proti Francúzsku; rozsudok ESĽP z 25. februára 1993 vo veci\nsťažnosti č. 10828/84, rozsudok ESĽP z 25. februára 1993 vo veci sťažnosti č. 10828/84, Funke proti\nFrancúzsku; zo 16. decembra 1992 vo veci sťažnosti č. 13710/88, Niemetz proti Nemecku; rozsudok\nz 21. decembra 2010 vo veci sťažnosti č. 29408/08, Société Canal Plus a iní proti Francúzsku). Z\ntejto judikatúry vyplýva (okrem iného), že pri inšpekciách vedených súťažnými orgánmi (resp. inými\norgánmi) musia existovať dostatočné procesné záruky, ktoré zamedzia riziku zneužitia právomoci zo\nstrany predmetného prehliadajúceho orgánu. Jednou z takýchto procesných záruk je predchádzajúca\nautorizácia inšpekcie v súlade s platným právom. Podľa ostatnej judikatúry Najvyššieho súdu SR\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, SP. zn. 8Sžw/2/2015), takouto autorizáciou na\nvykonanie inšpekcie Úradom v priestoroch podnikatelia, ktoré súvisia s jeho činnostnou, resp. konaním,\nje predchádzajúci súhlas súdu s inšpekciou. Povarenia vydané podpredsedom Úradu nepostačujú.\nNajvyšší súd v danom prípade vychádzal pri tomto závere zo skutočnosti, že v čase vykonania\npredmetnej inšpekcie absentovala v ZOHS úprava o procesnom postupe pri vykonaní inšpekcie Úradu,\n\na preto do úvahy prichádzal len postup podľa 78a OSP. Tieto závery sú aplikovateľné aj za súčasného\nprávneho stavu. ZOHS (vrátane § 22a) ani v súčasnosti neupravuje procesný postup pri výkone\ninšpekcie. Preto do úvahy prichádza len postup podľa 430 a nasl. SSP, ktorý v podstate prebral úpravu\n§ 78a OSP. Podľa verejne dostupných informácií o vykonanie Inšpekcie Úrad požiadala Komisia. Na\nvýkon inšpekcie iniciovanej Komisiou je v zmysle § 430 a nasl. SSP v spojení s § 22 ods. j) ZOHS,\npotrebný súhlas súdu. Úrad vykonal inšpekciu v spoločnosti PEZA bez predchádzajúceho súhlasu súdu.\nPostupoval preto nezákonne, v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy, v dôsledku čoho tiež nezákonne zasiahol\ndo práva spoločnosti PEZA na ochranu súkromia.\n4. Zamestnanci Úradu počas Inšpekcie skopírovali dáta aj na dátové DVD nosiče a odniesli ich do\npriestorov Úradu, kde ich ďalej držia. ESĽP v Rozsudku Delta Pekárny uviedol, že z nevyhnutných\nprocesných záruk zákonnosti zásahov do práv subjektov ak dochádza k zadržaniu dát, je najmä\nexistencia všeobecne záväznej úpravy týkajúcej sa nakladania a prípadného zničenia získaných\nmateriálov. Na Slovensku neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami získanými\npočas inšpekcií ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti Inšpekcie, resp.\nuchovávania dát počas nej získaných, a Úrad nemôže dáta získané počas tejto Inšpekcie držať a\nnakladať s nimi legitímne tak, aby toto nakladanie spĺňalo požiadavky právnych predpisov a judikatúry\nESEP, Je zjavne neprípustné, aby orgán verejnej moci uchovával dáta súkromných osôb v absolútnom\nprávnom vákuu, t.j. bez toho, aby bolo právom upravené ako ich má uchovávať a bez toho, aby bolo\nprávom zaručené, ako a kedy bude s týmito dátami naložené po tom, ako odpadne prípadný dôvod\nna ich uchovávanie. Takýto stav je v rozpore s princípom legality a legitimity zásahov do základných\npráv vyjadrených aj v konštantnej judikatúre. Zamestnanci Úradu počas Inšpekcie skopírovali vybrané\npočítačové dáta spoločnosti PEZA na dátové nosiče a odniesli ich do priestorov Úradu.\n5. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2015, SP. zn. 5Sžnz/2/2015: „[p]ri\nmanipulácii s citlivými elektronickými dátami fyzických a právnických osôb je nevyhnutné prijať také\nopatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek možnosť a pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo\nbyť neoprávnene manipulované neoprávnenou osobou alebo zamestnancami orgánu verenej moci.”,\nobdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2015, SP. zn. 5SžnzJl/2015. Podľa odbornej\nliteratúry počítačový údaj sa môže stať zákonným dôkazom len vtedy, ak spĺňa podmienku autenticity,\npôvodnosti, pravosti, hodnovernosti, a bol získaný zákonným spôsobom.” (G., J. Počítačový údaj -zdroj\ndokazovania. In: H. slovenskej advokácie, 2012, č. I - 2, s. 29 - 35). Úrad na účely zabezpečenia\nautenticity, hodnovernosti a zákonnosti vyhotovovaní kópii počítačových dát štandardne ku každej kópii\nnosiča vyhotoví a pripojí kryptografický hash kód (vďaka ktorému sa dá zistiť zmena akéhokoľvek údaja\nna nosiči) a tieto kópie vloží do obálok, na ktorých používa špeciálne číselne označené pečate, a\ntoto číslo zápisnične zaznamenáva. Číselná identifikácia chráni podnikateľa, keďže jedinečné pečate\nvylučujú ich opätovné použitie alebo výmenu. Tieto opatrenia predstavujú tiež štandard pri nakladaní\ns elektronickými údajmi v EÚ a na medzinárodnej úrovni. Po spätnej kontrole Zápisu z prehľadávania\nobsahu „notebooku p. B.”, ktorý tvorí prílohu č. 2 Zápisnice („Zápis”), má PEZA zato, že Úrad pri\nInšpekcii v jej priestoroch tento štandard nedodržal. Konkrétne, zo Zápisu (na rozdiel napr. od obdobných\nzápisov z inšpekcie v PBP) nevyplýva, že by Zamestnanci Úradu vyhotovili kryptografické hash\nkódy kópií dát, ktoré so sebou vzali. Zároveň, Zamestnanci Úradu zápisnične nezaznamenali číselné\noznačenie pečatí na obálke, do ktorej boli tieto kópie vložené, čím nevylúčili dostatočne ich opätovné\npoužitie alebo výmenu. Za daných okolností nie je možné považovať kópie nosičov dát za autentický a\nhodnotný zdroj informácií, ktoré by mohli byť prezerané či použité v akýchkoľvek konaniach. Ich ďalšie\nuchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod, v dôsledku čoho je rovnako v rozpore s čl. 19 ods. 3\nÚstavy a čl. 8 Dohovoru. Navyše, nedodržiavanie zavedených štandardov zabezpečovania autenticity\ndát, prípadne použitie len niektorých, selektívne vybraných Úradu vyhovujúcich postupov, je tiež v\nrozpore so štandardom všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne\noznačovaných ako princípy „dobrej správy“. PEZA mala v úmysle overiť dodržanie uvedených opatrení\nna zabezpečenie autenticity dát tiež nahliadnutím do príslušného administratívneho spisu k Inšpekcii.\nÚrad však takéto nahliadnutie odmietol (s odkazom na § 23 ZOHS). Inšpekcie Úradu sú podľa ustálenej\njudikatúry považované za „špecifický administratívny postup”, ktorý, hoci nie je správnym konaním,\ntiež sa primerane spravuje základnými zásadami správneho konania vyjadrenými v § 3 Správneho\nporiadku, a teda aj zásadou úzkej súčinnosti v zmysle §3 ods. 2 Správneho poriadku. Úrad uvedeným\nodopretím nahliadnutia do spisu postupoval v rozpore s touto zásadou, a tiež znemožnil spoločnosti\nPEZA overiť dostatočnosť opatrení na zabezpečenie autenticity kópií dát spoločnosti PEZA. Úrad tým\nvystavuje spoločnosť PEZA situácii neprípustnej a pretrvávajúcej neistoty ohľadom ďalšieho nakladania\n\ns jej dátami. Samotné tvrdenie Úradu, že „tieto údaje sú uložení v zabezpečených priestoroch úradu”\na „zostávajú zapečatené a úrad s nimi nenakladá až pokým nerozhodne, že budú prehliadnuté” je bez\nďalšieho v tomto smere nedostatočné. Uvedený postup Úradu predstavuje zásah do práv spoločnosti\nPEZA, predovšetkým do práva na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru, ktorý je neproporcionálny, v\nrozpore s princípom úzkej súčinnosti, s princípmi dobrej verejnej správy a nezákonný.\n6. Žalovaný sa podaním zo dňa 04. decembra 2017 vyjadril k žalobe tak, že inšpekcia sa v priestoroch\nžalobcu konala v dňoch 27.06.2017-28.06.2017. Priebeh inšpekcie je zaznamenaný v zápisnici č. XXX/\nXXXX/XX-XX-XXX/XXXX. Zápisnica z vykonanej inšpekcie bola podpísaná za každý deň vykonávanej\ninšpekcie osobitne. Zamestnanci úradu sa dostavili do priestorov podnikateľa dňa 27.06.2017 o 9.15\nhod. Zástupca podnikateľa uviedol, že žiadny zo zástupcov štatutárneho orgánu nemá v priestoroch\npodnikateľa kanceláriu, sú v Nitre alebo v Bratislave a že on je osoba s najvyššou funkciou za\npodnikateľa, momentálne prítomná v priestoroch podnikateľa. Následne boli zástupcovi podnikateľa\no 9.25 hod. predložené a odovzdané písomné poverenia na vykonanie inšpekcie vystavené podľa\n§ 22a zákona o ochrane hospodárskej súťaže, čím sa začala inšpekcia úradu. O 9.26 hod. bol\nzástupca podnikateľa oboznámený s predmetom a účelom inšpekcie, s právomocami úradu, právami\na povinnosťami podnikateľa a s možnými sankciami v rozsahu mu predloženého písomného poverenia\nna vykonanie inšpekcie. V rámci práv a povinností v rozsahu predloženého poverenia úrad zástupcovi\npodnikateľa ústne zdôraznil niektoré práva a povinnosti podnikateľa a právomoci úradu. Uviedol, že\nna svoju prácu používa notebook, ktorý má od jesene 2016, a ktorý sa nachádza vo svojej kancelárii.\nZamestnanci úradu ho požiadali o sprístupnenie tohto notebooku, prípadne aj starších zariadení. V\npriebehu inšpekcie boli prehliadané počítačové údaje z dvoch počítačov/notebookov, (resp. z jeho emailovej schránky H.): a. zariadenia zn. G. F. XXXXX, I. J. XXXXXXXXXX, (ďalej len „starší notebook“),\nb. zariadenia zn. A. K. F., I. J.: XXXXXXX, (ďalej len „notebook“). Priebeh prehliadania na mieste na\nzáklade kľúčových slov je zaznamenaný v zápisoch z prehliadania, ktoré tvoria prílohy zápisnice z\nvykonanej inšpekcie č. 2 (notebook) a 3. (starší notebook). Zo staršieho notebooku boli vyhotovené\ndve listinné kópie, z ktorých jedna bola odovzdaná zástupcovi podnikateľa. Zástupca podnikateľa a\núrad potvrdili autenticitu vyhotovených listinných kópií svojim podpisom v pravom dolnom rohu každej\nstrany všetkých vyhotovených kópií. Súčasne bol vyhotovený case report, ktorý predstavuje zoznam\nvyhľadaných dokumentov (príloha č. 3/2). Z notebooku boli na základe v zápisnici zaznamenaných\nkľúčových slov vyhľadané dokumenty, z ktorých boli vyhotovené listinné kópie v dvoch exemplároch.\nZoznam vyhotovených listinných kópií a ich identifikácia tvorí prílohu zápisu z prehliadania (Príloha\nč. 2/1). Jeden z dokumentov vyselektovaný z notebooku bol napálený na DVD úradu, keďže ho z\ndôvodu veľkosti dokumentu (tabuľka v exceli) nebolo možné čitateľne vytlačiť. Autenticitu údajov, ktoré\nsa nachádzali na tomto DVD potvrdil svojím podpisom. Z miesta vykonávanej inšpekcie neboli odnesené\nkópie údajov, ktoré by neboli vyselektované, resp. tie, ktoré by nesúviseli s predmetom vykonávanej\ninšpekcie.\n7. Pokiaľ ide rozsudok vo veci Capgemini Slovensko, s.r.o., proti úradu, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo\ndňa 28.4.2016, nejde o judikatúru Najvyššieho súdu, ako uvádza žalobca, ale dosiaľ ide iba o jeden\nrozsudok, v ktorom je uvedený odlišný právny názor, ako dovtedy, ako aj následne vydaných rozsudkoch,\npoukázal na ustanovenie § 22a ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom od\n01.07.2014 (t.j. v súčasnom znení). Pokiaľ ide o inšpekciu v podnikateľských priestoroch, predpokladom\npre vykonanie inšpekcie v zmysle zákona je existencia poverenia na vykonanie inšpekcie. Vykonávanie\ninšpekcií v iných typoch priestoroch, akými sú podnikateľské priestory, predpokladá vydanie súhlasu\nsúdu s inšpekciou podľa § 22a ods. 8 zákona o ochrane hospodárskej súťaže (t .j. inšpekcia v\npriestoroch iných ako sú podnikateľské priestory, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných\ndopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa) a podľa § 430 až 437\nSprávneho súdneho poriadku, právomoc podať návrh na vydanie súhlasu s inšpekciou v iných, ako\npodnikateľských priestoroch je v § 22 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Tvrdenie\nžalobcu, o tom, že úrad vykonával inšpekciu na žiadosť Európskej komisie vychádza z nepodloženého\ntvrdenia, úrad tieto tvrdenia na svojom webovom sídle dementoval, toto tvrdenie nie je pravdivé. V\nrámci doterajšej praxe úradu s výnimkou rozsudku vo veci E. nevznikla pochybnosť o tom, či pre\ninšpekciu v objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa je potrebný súhlas súdu.\nSúhlas súdu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch sa nevyžadoval, citoval: a. Z rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 414/05 z dňa 28.2.2007, b. Z rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 1S 165/2005 z dňa 29.3.2007, c. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 4Sžz/1/2013 z dňa 17.10.2013, poukázal na d. rozhodnutia Najvyššieho súdu: sp. zn. 3Sžz\n\n1/2011 z 5.4.2011, 5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015, 5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015, 3Sžh/4/2010 z 21.5.2013,\n2Sžhpu/3/2011 z 22.5.2013, osobitne na rozsudky vo veciach A. L. B. (5Sžnz/1/2015 z 25.6.2015,\n5Sžnz/2/2015 z 25.6.2015). V rozsudku E. Najvyšší súd svoje závery opieral okrem iného aj o to, že\nv zákone o ochrane hospodárskej súťaže nie je bližšie uvedená úprava vykonávania inšpekcií. Na\nrozdiel od zákona v znení účinnom do 30.06.2014, s účinnosťou od 01.07.2014 má zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže osobitné ustanovenie §22a, v ktorom boli bližšie upravené náležitosti poverenia\na povinnosti podnikateľov, ako aj právomoci úradu. Naďalej však (obdobne ako zákon účinný do\n30.06.2014) ustanovenie § 22 ods. 1 písm. j) a k) zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení\núčinnom od 01.07.2014 stanovuje povinnosť/možnosť podať návrh na súhlas súdu s inšpekciou len na\nvýkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 - inšpekcia v iných priestoroch, ako priestoroch ktoré súvisia\ns činnosťou a konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov. Poukázal na dôvodovú správu.\nUstanovenie § 430 Správneho súdneho poriadku ustanovuje právo návrhom sa domáhať vydania\nrozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov\nna zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie priamo\nodkazuje na prešetrovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane hospodárskej súťaže\na tiež nariadenie 1/2003. Keďže predmetné ustanovenie priamo odkazuje na osobitný predpis, priamo\npredvída uplatnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže pre\nuplatnenie postupu a podanie návrhu podľa § 430 Správneho súdneho poriadku. Zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže v znení do 30.6.2014 bol jednoznačný v tom, že na inšpekciu v podnikateľských\npriestoroch požadoval poverenie predsedu úradu (§ 22 ods. 3 zákona o ochranu hospodárskej súťaže)\na na inšpekciu v iných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s\nčinnosťou alebo s konaním podnikateľa, vrátane súkromných priestorov požadoval vydanie rozhodnutia\na súhlas súdu (§ 22 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Ustanovenie § 430 Správneho\nsúdneho poriadku neprinieslo žiadnu obsahovú zmenu v porovnaní s ustanovením § 78a Občianskeho\nsúdneho poriadku (týmto zákonom nedošlo ani k zmene zákona o ochrane hospodárskej súťaže).\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva úrad nepovažuje chýbajúci súdny príkaz pre inšpekciu\nv podnikateľských priestoroch za automatický rozpor s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. V rozhodnutí Delta Pekárny proti Českej republike, sťažnosť č. 97/11 z 2.10.2014\nsúd na niekoľkých miestach zdôrazňuje, že tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány na\nvykonanie inšpekcie/prehliadky bez súdneho príkazu, súd vo veciach ochrany pred svojvoľnými zásahmi\nverejnej moci do práv zaručených čl. 8 potvrdil, že nedostatok súdneho príkazu k prehliadke/inšpekcii\nje možné vyvážiť účinnou súdnou kontrolou realizovanou ex post facto (okrem iného viď aj Heino proti\nFínsku, č. 56720/09, rozsudok z 15. 2. 2011; Smirnov proti Rusku č. 71362/01, rozsudok z 7. 6. 2007).\nSúdny dvor EÚ a Všeobecný súd, v prípade Deutsche Bahn proti Európskej komisii C-583/13 P, T-289/11,\nT-290/11 a T-521/11 taktiež uvádza, že predchádzajúci súdny súhlas nie je potrebný a zdôrazňuje záruky\nproti svojvoľnému zásahu, pričom súdna kontrola a posteriori je jednou z nich.\n8. Údaje žalobcu boli vyselektované na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda do priestorov úradu neboli\nodnesené také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. Pokiaľ ide o dokumenty, ktoré\nmali byť skopírované na DVD, podľa zápisu z vykonanej inšpekcie ide o tri súbory, ktoré spadajú do\nrámca vykonávanej inšpekcie, avšak vzhľadom na veľkosť týchto súborov ich nebolo možné vytlačiť,\nresp. vyhotoviť listinné kópie). Ako je uvedené v zápise z prehľadávania notebooku (príloha č. 2\nzápisnice z vykonanej inšpekcie), z dokumentov uložených v súbore PEZA_Baumagartner_Dokumenty\nna pracovnej ploche zariadenia boli vyhotovené 2 kópie na dva elektronické nosiče (DVD). Zástupcovia\npodnikateľa a úradu potvrdili autenticitu vyhotovenej kópie svojim podpisom priamo na oboch nosičoch\n(Príloha č. 2/2). Jeden nosič bol odovzdaný zástupcovi podnikateľa. Obsahom súboru (pozn. úradu:\nsúbor: PEZA_Baumagrtner_Dokumenty) sú nasledujúce dokumenty: F. B., M.: A. B. C.(X), N. B., M.:\nO., F. B., M.: P. Q. Q.. A. je súčasťou administratívneho spisu, na ktorého evidenciu sa vzťahuje zákon\no archívoch a registratúrach, registratúrny poriadok, registratúrny plán. Úrad využíva štandardizované\npostupy, ktoré poskytujú záruky zákonného nakladania s takýmito dátami. Postupuje na základe zákona\no ochrane hospodárskej súťaže v súlade s požiadavkami proporcionality. Postup úradu pri nakladaní\ns elektronickými dátami upravujú tiež ustanovenia Smernice č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých\nosôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe (ďalej len „Smernica o\nochrane práv dotknutých osôb“). Táto smernica primárne upravuje postup úradu pri nakladaní s dátami,\nktoré boli vyselektované na základe kľúčových slov. Úrad žalobcu vyzval, aby odôvodnil, prečo ním\noznačené údaje spadajú pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Pokiaľ\nide o následnú likvidáciu dát v elektronickej podobe, táto je upravená a úrad pri nej postupuje podľa\nSmernice č.11/2013 o procesných pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov\n\nv elektronickej podobe. V prípade žalobcu však neboli z miesta vykonávanej inšpekcie odnesené údaje\nv elektronickej podobe, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. Tvrdenia žalobcu sú iba hypotetické,\npričom žalobca vôbec neosvedčuje, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv. Z tvrdení\nžalobcu žiadny zásah do práv nevyplýva; je pritom na žalobcovi, aby práva, do ktorých bolo zasiahnuté\nidentifikoval.\n9. V tomto prípade boli údaje žalobcu vyselektované na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda do\npriestorov úradu neboli odnesené také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. V tomto\nprípade bola v elektronickej podobe vyhotovená kópia iba troch dokumentov (tak ako je uvedené v\npredchádzajúcej časti), ktoré boli „vyselektované“ a teda išlo o dokumenty, ktoré spadajú do predmetu\nvykonávanej inšpekcie. Na DVD boli nahrané iba z dôvodu veľkosti týchto dokumentov (napr. tabuľku\nexcel nebolo možné vytlačiť tak, aby bola čitateľná). Nosiče DVD, na ktoré boli príslušné dokumenty\nnahrané boli podpísané zástupcom podnikateľa (rovnako ako aj listinné kópie). Zapečatenie DVD v\ntomto prípade nebolo potrebné, keďže išlo o údaje už vyselektované a na DVD sa ani nenachádzali\núdaje, ktoré by žalobca označil ako údaje spadajúce do rozsahu ochrany komunikácie medzi advokátom\na jeho klientom v súvislosti s jeho právom na obhajobu (teda nejde o údaje, s ktorými by úrad do\nvyhodnotenia toho, či spadajú pod rozsah tejto ochrany nemohol nakladať). Z tohto dôvodu potom\nnebolo ani potrebné použitie hash funkcie na zabezpečenie autenticity dát. Priebeh vykonávanej\ninšpekcie v priestoroch podnikateľa Prvá Bratislavská pekárenská, tu bola situácia odlišná, nakoľko\ntu úrad z dôvodov uvedených zápisnici z inšpekcie nemohol prehliadnuť údaje na mieste, ale musel\nniektoré elektronické údaje vyselektované na základe kľúčových slov skopírovať a bude ich prehliadať v\npriestoroch úradu. V súlade so Smernicou upravujúcou ochranu práv dotknutých osôb úrad skopíroval\núdaje s výpočtom tzv. hashových hodnôt, t.j. spôsobom, ktorý zabezpečuje autenticitu dát, tieto údaje\nboli zapečatené a úrad s nimi bez vedomia žalobcu žiadnym spôsobom nenakladá. Rovnako rozsudok\nNajvyššieho súdu, na ktorý poukazoval žalobca posudzoval takúto situáciu, keď boli na inšpekcii údaje\nvyselektované na základe kľúčových slov skopírované a prehliadané v priestoroch úradu, čo však nie\nje tento prípad. V prípade žalobcu úrad skopíroval na DVD údaje už vyselektované a tieto teda tvoria\nalternatívu listinných kópií. Na ich vyhotovenie a uchovávanie sa teda vzťahujú obdobné štandardy ako\npri listinných kópiách. V zápisnici z vykonanej inšpekcie, resp. v jej prílohe citovanej vyššie je uvedené, že\núdaje boli skopírované na dva DVD nosiče, pričom jedna kópia bola odovzdaná zástupcovi žalobcu. Tiež\nje v zápisnici uvedené, že autenticita údajov na DVD bola potvrdená podpisom zástupcu podnikateľa.\nÚrad v tejto fáze síce neumožňuje prešetrovaným subjektom nahliadnutie do spisu, keďže uvedené\nby mohlo ohroziť prešetrovanie úradu (naviac mnohé údaje sú označené podnikateľmi ako obchodné\ntajomstvo a dôverné informácie), avšak každému podnikateľovi u ktorého bola vykonaná inšpekcia\n(vrátane žalobcu) sú prístupné tie údaje, ktoré sa ho týkajú. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom\nna to, že žalobca disponuje jedným vyhotovením týchto údajov nie je zrejmé, preverenia akých opatrení\nna zabezpečenie autenticity údajov sa vlastne domáha. Podnikateľ si označil údaje, ktoré boli získané\npočas inšpekcie (vrátane skopírovaného DVD) ako obchodné tajomstvo, tieto údaje sú zodpovedajúcim\nspôsobom zabezpečené. Stav dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu si môže súd\noveriť.\n10. Žalobca v replike zo dňa 05.12.2018 uviedol, že žalobca v Žalobe označil Inšpekciu za nezákonný\ntzv. iný zásah orgánu verejnej správy predovšetkým z dôvodu, že\n(i) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie (aj v zmysle\nostatnej relevantnej rozhodovacej praxe) nevyhnutný\n(ii) Úrad počas Inšpekcie skopíroval dáta na dátové DVD nosiče a tieto odniesol do svojich priestorov bez\ntoho, aby existovala potrebná všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami a ich likvidácie\n(chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne\ndržať a nakladať s nimi); a\n(iii) postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové nosiče navyše nezabezpečuje ani autenticitu\na hodnovernosť kopírovaných dát.\n11. Úrad na tieto argumenty v skratke reaguje tým, že\n(i) nevyhnutnosť predchádzajúceho súhlasu súdu s inšpekciou doposiaľ konštatoval len jeden rozsudok\nNajvyššieho súdu SR a Úrad postupuje striktne podľa litery ZOHS;\n(ii) na dátové DVD nosiče boli skopírované len tri súbory spadajúce do Predmetu Inšpekcie (nakoľko\npre ich veľkosť sa nedalo vyhotoviť ich listinné kópie) a tieto Úrad uchováva podľa Zákona o archívoch\no registratúrach“ a interných smerníc a postupov; a že\n\n(iii) Úrad údajne nebol povinný dodržiavať všetky štandardné opatrenia na zabezpečenie autenticity, ak\nna dátové nosiče kopíroval dáta spadajúce do Predmetu Inšpekcie, ktoré neobsahovali údaje označené\nako predmet advokátskeho tajomstva.\n(A) K NEVYHNUTNOSTI PREDCHÁDZAJÚCEHO SÚHLASU SÚDU NA VYKONANIE INŠPEKCIE\n12. Vklad Úradu však nezohľadňuje rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie danej otázky, ktorým je\nprijatie nových procesných kódexov s účinnosťou od 1. júla 2016, v dôsledku čoho došlo ku komplexnej\nzmene právnej úpravy. K Inšpekcii došlo v dňoch 27. až 28. júna 2017. teda za účinnosti nových\nprocesných kódexov (vrátane SSP), preto sa podmienky potreby udelenia súhlasu spravujú SSP.\nSpomínaná zmena spočíva v tom, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bola zavedená tzv. predbežná (ex\nante) kontrola postupu Úradu, podľa ktorej každá inšpekcia Úradu podlieha súhlasu správneho súdu,\na to bez. ohľadu na to, akú povahu majú priestory, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, t.j. bez ohľadu\nna to, či sa jedná o podnikateľské alebo súkromné priestory. Uvedené vyplýva z §§ 430 až 437 SSP.\nZámerom zákonodarcu bolo upraviť výkon inšpekcií podľa ZOHS tak, že súhlasu súdu má podliehať\nkaždá inšpekcia, a to bez ohľadu na to, v akých priestoroch má byť realizovaná. Konkrétne R. S. T.\nako jeden z členov Komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného objasňuje stanovisko členov\nRekodifikačnej komisie12 nasledovne: zákonodarca v podstate realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce\nčl. 20 ods. 7 nar. 1/2003, teda fakultatívne zaviesť potrebu povoľovania každej inšpekcie zo strany\nvnútroštátneho súdneho orgánu. V zásade bude pritom platiť, že ak inšpekcia mala podliehať súhlasu\nsprávneho súdu podľa § 430 až 437 SSP a tento nebol daný, pôjde pri nej o nezákonný zásah\norgánu verejnej správy, pričom ňou zabezpečené dôkazy alebo podklady nebudú môcť byť použité\nna účely následného sankčného konania za získané lege artis. SSP nerozlišuje medzi priestormi,\nv ktorých sa má vykonať inšpekcia. ZOHS stanovuje rozdielne podmienky pre výkon inšpekcie v\n„podnikateľských“ priestoroch a v tzv. „iných“ ako podnikateľských priestoroch. SSP na druhej stranne\nurčuje právomoc súdu udeliť súhlas s inšpekciou „priestorov, objektov alebo dopravných prostriedkov“\nvo všeobecnosti, teda akýchkoľvek objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, bez ohľadu\nna ich podnikateľský alebo iný charakter. V zmysle princípu racionálneho zákonodarcu, z ktorého\nvyplýva, že ak nerozlišuje zákonodarca, nemal by rozlišovať ani orgán aplikácie práva („lege non\ndistinguente nec nostrum est distinguere”) by bolo namieste prijať výklad, že všetky typy priestorov\nmajú len istý režim (čo sa týka súhlasu súdu s inšpekciou) a nie je namieste robiť medzi takýmito\nobjektmi, priestormi a dopravnými prostriedkami umelé rozdiely. Ústavne konformný výklad a „in dubio\nmitius“: v prípade, ak existujú dva možné výklady jednej právnej normy, je potrebné uprednostniť len\nvýklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv. Obdobne zásada „in\ndubio mitius“ predpokladá, že prípadná nejasnosť vo výklade noriem verejného práva nemôže viesť k\nvýkladu nepriaznivejšieho pre adresáta verejnomocenského pôsobenia. Procesná úprava § 78a OSP\nnebola v praxi používaná. Dôvodom bolo zaradenie predmetnej úpravy z hľadiska systematiky do druhej\nčasti OSP k ustanoveniam týkajúcim sa zabezpečenia dôkazu v súdnom konaní, pričom však v realite\ndochádza k výkonu inšpekcií vo fázach, keď žiadne súdne konanie neprebieha, a dokonca neprebieha\nčasto ani len konanie správne. Súčasne, uplatnenie daného inštitútu v správnom súdnictve (§ 244 ods.\n5 OSP) bolo výslovne vylúčené ustanovením § 246c ods. 1 OSP. Je preto pochopiteľné, že k jeho\nreálnej aplikácii nikdy nedošlo (s výnimkou jediného prípadu, ktorým je práve Rozsudok Capgemini). V\ntomto jedinom prípade súd preklenul výkladom uvedený problém so systematickým zaradením inštitútu\nv rámci OSP a tento aplikoval. Výkladové pravidlo Lex posteriori derogal legi priori”. V situácii, kde dva\nprávne predpisy rovnakej právnej sily obsahujú normy, ktoré si navzájom odporujú, je potrebné urobiť\nvýklad, ktorým sa takýto rozpor odstráni, a to použitím výkladových pravidiel. Takýmto pravidlom je aj\nprincíp, v zmysle ktorého ak si navzájom odporujú novšia a strašia právna úprava lej istej veci, použije sa\nnovšia právna úprava (lex posteriori derogat legi priori, alebo novší zákon ruší zákon starší). V takomto\nprípade by rovnako mala byť akceptovaná úprava SSP a požadovaný prechádzajúci súhlas súdu. V\nslovenských reáliách je ex posteriori kontrola problematická, najmä s ohľadom na neštandardné praktiky\nÚradu. Konkrétne, Úrad opakovane pristúpil k zmareniu ex posteriori kontroly tak, že ex offo začal vo\nveci správne konanie a následne na súde konajúcom vo veci nezákonného zásahu argumentoval, že\nnie je možné, aby vo veci súčasne prebiehalo správne konanie a súdne konanie o nezákonnom zásahu,\nnakoľko konajúce súdy by „vlastne nahrádzali rozhodovanie správneho orgánu“. Súdy v takýchto\nprípadoch skutočne pristúpili zastaveniu konania o nezákonnom zásahu (resp. k zamietnutiu žaloby\nz procesných dôvodov) a uvedený postup bol dokonca aprobovaný Ústavným súdom.22 Úrad tak de\nfacto znemožnil vykonanie súdnej kontroly zákonnosti inšpekcie ex posteriori v situáciách, kde ex ante\nkontrola neexistovala. Je preto pochopiteľné, že pri rekodifikácii existoval spoločenský tlak na to, aby\n\npostupy Úradu boli riadne preskúmateľné, a to ako ex ante, tak ex posteriori. Nová právna úprava (§§ 430\naž 437 SSP) jednoznačne sleduje zámer, aby na každú inšpekciu Úradu (t.j. aj na inšpekciu v priestoroch\nsúvisiacich s činnosťou resp. konaním podnikateľa) sa vyžadoval predchádzajúci súhlas súdu. Tým, že\nv prípade Inšpekcie takýto súhlas daný nebol, je postup Úrad poznačený nezákonnosťou, v dôsledku\nktorej je akékoľvek použite materiálov získaných pri Inšpekcii ako dôkazných prostriedkov nemožné.\n(B) K ABSENCII VŠEOBECNE ZÁVÄZNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY NAKLADANIA S DÁTAMI A ICH\nLIKVIDÁCIE\n13. Úrad uvádza, že na DVD boli skopírované tri súbory spadajúce do Predmetu Inšpekcie, a to z\ndôvodu, že vzhľadom na ich veľkosť údajne nebolo možné vyhotoviť ich listinné kópie. Už toto tvrdenie\nÚradu je zavádzajúce a účelové. Najrozsiahlejší z dotknutých súborov (vo formáte MS Excel) sa dá\nprehľadne vytlačiť na sedem strán vo veľkosti A4 a zvyšné dva (jeden vo formáte MS Excel a druhý v MS\nWord) dokonca len na tri strany. Je tak zrejmé, že veľkosť týchto súborov nemohla brániť vyhotoveniu\nich listinných kópií. V zmysle judikatúry ESĽP požadovaná úprava nakladania s dátami (resp. kópiami\ndát) získanými počas inšpekcií a ich likvidácie musí byť všeobecne záväzná a prístupná verejnosti a\nmusí obsahovať obzvlášť presné, jasné a detailné pravidlá. Je zrejmé, že ZOHS, Zákon o archívoch\no registratúrach ani iný všeobecne záväzný predpis neobsahuje úpravu nakladania s elektronickými\ndátami (resp. elektronickými kópiami dát) získanými počas inšpekcie a ich likvidácie, ktorá by vyššie\nuvedené prísne požiadavky ESĽP spĺňala. Navyše, interné predpisy (smernice), na ktoré Úrad odkazuje,\nnielenže nemajú všeobecne záväzný charakter, ale nie sú ani štandardne prístupne verejnosti. Úrad\nich sprístupňuje výlučne na základe žiadosti o sprístupnenie informácie podľa Infozákona. Úrad nie\nje v situácii, že by dokázal uchovávať elektronické dáta spoločnosti PEZA odňaté počas Inšpekcie\na nakladať s nimi zákonným spôsobom, nakoľko slovenský právny poriadok neobsahuje relevantnú\nprávnu úpravu, ktorej existencia je nevyhnutným predpokladom a požadovanou procesnou zárukou\nzákonnosti ich uchovávania. Úrad nebol počas Inšpekcie oprávnený skopírovať dáta spoločnosti PEZA\nna dátové nosiče Úradu (a to ani z dôvodu, že sa mu ich nepodarilo vytlačiť). Tým, že tak urobil,\npostupoval v rozpore s princípom legality. Nielen samotná inšpekcia, ale aj následné ďalšie uchovávanie\na nakladanie s dátami dotknutého podnikateľa predstavuje pokračujúci, resp. pretrvávajúci zásah do\npráva podnikateľa na súkromie, najmä práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o\nsvojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy. Ak takéto zhromažďovanie údajov nie je autorizované zákonom,\nide o neoprávnené zhromažďovanie predstavujúce nezákonný zásah do Ústavou garantovaného práva\nna súkromie. Aj uchovávanie dát spoločnosti PEZA Úradom za absencie takejto úpravy spôsobuje\nnezákonný zásah do jeho práva na súkromie (najmä práva garantovaného či. 19 ods. 3 Ústavy).\n(C) K ARGUMENTÁCII, ŽE POSTUP ÚRADU PRI KOPÍROVANÍ POČÍTAČOVÝCH DÁT NA DÁTOVÉ\nNOSIČE VYKAZUJE NEZROVNALOSTI V SÚVISLOSTI SO ZABEZPEČOVANÍM AUTENTICITY A\nHODNOVERNOSTI KOPÍROVANÝCH DÁT, V DÔSLEDKU ČOHO JE ICH POUŽITIE NEZÁKONNÉ\n14. PEZA v Žalobe napokon namietala, že (ak by aj Úrad v rámci Inšpekcie mohol skopírovať dáta\nna dátové DVD nosiče, čo popiera) zo Zápisu z prehľadávania obsahu „notebooku p. R.“, ktorý tvorí\nprílohu č. 2 Zápisnice („Zápis“), nevyplýva (na rozdiel napr. od obdobných zápisov z inšpekcie v\nPBP), že by Zamestnanci Úradu vyhotovili kryptografické hash kódy kópií dát, ktoré so sebou vzali.\nRovnako Zamestnanci Úradu zápisnične nezaznamenali číselné označenie pečatí na obálke, do ktorej\nboli tieto kópie vložené, čím nevylúčili dostatočne ich opätovné použitie alebo výmenu. Úrad tak\nnedodržal štandardy požadované judikatúrou (viď Rozsudok Datalan), ako aj vlastné štandardy na účely\nzabezpečenia autenticity, hodnovernosti a zákonnosti vyhotovovaní kópii počítačových dát. Za daných\nokolností nie je možné považovať kópie nosičov dát za autentický a hodnoverný zdroj informácií a ich\nďalšie uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod. V dôsledku toho je takéto uchovávanie v rozpore\ns čl. 19 ods. 3 Ústavy a čl. 8 Dohovoru, ako aj s princípmi „dobrej správy“. PEZA tiež namietala, že\nmala v úmysle overiť dodržanie uvedených opatrení na zabezpečenie autenticity dát nahliadnutím do\npríslušného administratívneho spisu k Inšpekcii, avšak Úrad takéto nahliadnutie odmietol (s odkazom\nna § 23 ZOUS). PEZA vysvetlila, že odopretím nahliadnutia do spisu Úrad postupoval v rozpore so\nzásadou úzkej súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá sa v zmysle ustálenej judikatúry\nprimerane aplikuje aj na inšpekcie Úradu. Tým Úrad vystavil spoločnosť PEZA situácii neprípustnej a\npretrvávajúcej neistoty ohľadom ďalšieho nakladania s jej dátami.\n\n15. Záver Úradu, že základné štandardy zabezpečenia autenticity a hodnovernosti dát (spočívajúce v\npoužití hash funkcie a zápisničnom zaznamenaní číselného označenia pečatí na príslušných obálkach,\nktoré predstavujú tiež štandard v EU a na medzinárodnej úrovni) musí dodržiavať len v prípade, keď\nskopíruje dáta na Inšpekcii bez ich prehliadnutia alebo korešpondenciu označenú ako komunikácia\nklienta s advokátom „na účely obhajoby“ (a že v ostatných prípadoch takáto záruka autenticity a\nhodnovernosti nie je potrebná) nemá oporu v aplikovateľných právnych predpisoch. Úradom tvrdený\nzáver nevyplýva ani z Rozsudku Datalan. Najvyšší súd SR v ňom Úradom uvádzané „odlišnosti“\nvôbec nespomína ako rozhodujúce, keď konštatuje, že „pri manipulácii s citlivými elektronickými dátami\nfyzických a právnických osôb je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek\nmožnosť a pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo byť neoprávnene manipulované neoprávnenou\nosobou alebo zamestnancami orgánu verenej moci“. Citlivé údaje spomínané Najvyšším súdom SR\nnie sú len Úradom neprehliadnuté dáta alebo komunikácia advokáta s klientom na účely obhajoby,\nale napr. aj dáta tvoriace predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, či dôverné informácie v zmysle § 40 ods. 5 ZOHS. Takýto charakter spĺňajú aj dáta\nspoločnosti PEZA skopírované počas Inšpekcie na DVD Úradu (čo Úrad ani nespochybňuje). Je\nzásadným nedostatkom, že spôsob zabezpečenia dát neupravuje všeobecne záväzný predpis, a\nteda Úrad nepostupuje spôsobom, ktorý by upravoval zákon, v rozpore s požiadavkami článku 2\nods. 2 Ústavy i článku 8 Dohovoru. Chýbajú tak procesné záruky, ktoré v záujme právnej istoty\ndotknutých subjektov nemôže nahrádzať nepomenovaná prax Úradu, zahŕňajúca napríklad rozdielnosť\nštandardov ochrany autenticity a hodnovernosti elektronických dát, akú Úrad obhajuje vo Vyjadrení. Aj\nv prípade posudzovanom v Rozsudku Datalan bola kópia skopírovaných elektronických dát poskytnutá\nzástupcovi dotknutého podnikateľovi. Najvyšší súd SR uvedené ako zámku zabezpečenia autenticity\na hodnovernosti nepovažoval. Rovnako ani „podpis zástupcu podnikateľa“ na obaloch predmetných\nDVD nosičov bez špecifikovania v Zápisnici, o ktorého konkrétneho zástupcu podnikateľa ide, nemôže\nbyť považovaný za dostatočnú zábezpeku autenticity a hodnovernosti v nich obsiahnutých údajov.\nVzhľadom na vyššie uvedené, predmetné kópie nosičov dát nemožno považovať za autentický a\nhodnoverný zdroj informácií a ich ďalšie uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod, v dôsledku čoho\nje takéto uchovávanie v rozpore s čl. 19 ods. 3 Ústavy a čl. 8 Dohovoru, ako aj s princípmi „dobrej správy“.\nÚrad sa vôbec nevysporiadal s námietkou spoločnosti PEZA, že inšpekcia Úradu predstavuje špecifický\nadministratívny postup, na ktorý sa primerane vzťahujú zásady správneho konania, vrátane zásady\núzkej súčinnosti (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Povinnosť správneho orgánu umožniť nahliadnutie\ndo spisu je pritom jej imanentnou súčasťou. Skutočnosť, že neumožnenie prešetrovaného subjektu\nnahliadnuť do spisu z prešetrovania je nezákonné a v rozpore so zásadou súčinnosti, výslovne potvrdil\naj Najvyšší súd SR v rozsudku z 5. apríla 2011. sp. zn. 3 Sžz 1/2011 („Rozsudok ŠEVT“). Irelevantný\nby bol aj prípadný protiargument, že v čase vydania Rozsudku ŠEVT nebolo v ZOHS ustanovenie §\n23 v dnešnom znení. Existuje totiž konštantná judikatúra, podľa ktorej ak aj osobitný právny predpis\nvýslovne vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, základné zásady správneho konania zakotvené v § 3\nSprávneho poriadku sa aj tak musia uplatniť (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2012. sp.\nzn. 1Sžr 68/2011. bod 74: rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2015. sp. zn. 10Sžo/14/2015).\nÚrad tak tým, že odmieta spoločnosti PEZA sprístupniť spis z prešetrovania, porušuje zásadu úzkej\nsúčinnosti a koná nezákonne, účelom umožnenia prístupu do spisu je (okrem iného) aj zabezpečenie\nrovnosti zbraní a práva na obhajobu v súdnom konaní. Rovnaký princíp sa aplikuje aj na spisy z\nprešetrovania, vrátane tých, ktoré obsahujú podklady pre odôvodnenie výkonu inšpekcie. Postup, ktorým\nÚrad zabraňuje spoločnosti PEZA v prístupe k týmto spisom, nemá oporu v zákone a je aj v rozpore s\npredchádzajúcou praxou. Najvyšší súd SR v prípade DWC nielenže nariadil Úradu umožniť prístup k\nspisu obsahujúcemu podklady pre odôvodnenie inšpekcie v danom prípade, ale zároveň - rešpektujúc\nprincíp rovnosti zbraní - umožnil žalobcovi, aby sa k sprístupneným podkladom v súdnom konaní vyjadril.\nPodotýkame že rovnako išlo o prieskum zákonnosti postupu Úradu pri inšpekcii (vtedy ešte podľa §\n250v OSP upravujúceho žalobu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy). Inými slovami, tým,\nže Úrad počas prešetrovania neumožňuje spoločnosti PEZA nahliadnuť do spisu z prešetrovania a do\npodkladov na výkon Inšpekcie, porušuje taktiež princíp rovnosti zbraní a znemožňuje spoločnosti PEZA\nnáležite realizovať svoje právo na obhajobu.\n16. Žalovaný sa v duplike zo dňa 27.05.2021 vyjadril k replike žalobcu tak, že zopakoval argumentáciu k\npotrebe predchádzajúceho súhlasu súdu s výkonom inšpekcie, k absencii všeobecne záväznej právnej\núpravy nakladania s dátami a ich likvidácie, k argumentácii, že postup úradu pri kopírovaní počítačových\ndát na dátové nosiče vykazuje nezrovnalosti v súvislosti so zabezpečovaním autenticity a hodnovernosti\nkopírovaných dát, v dôsledku čoho je ich použitie nezákonné, ktorú ďalej rozvinul.\n\n17. V dôvodovej správe k zákonu č. 204/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže, a ktorý prvýkrát zaviedol úpravu procesného postupu pri vydávaní súdneho\nsúhlasu s inšpekciou v súkromných priestoroch a náležitosti návrhu úradu na vydanie tohto súhlasu,\ncit.: „... dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občiansky súdny poriadok“) tým, že dáva súdu právomoc vydať súhlas s inšpekciou v iných ako\npodnikateľských objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa ako aj v súkromných\nobjektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch jeho predstaviteľov a zamestnancov komisiou\nalebo úradom...“. Súkromné priestory predstavujú iné priestory ako priestory a dopravné prostriedky\npodnikateľa, ktoré súvisia s jeho činnosťou alebo konaním, pri ktorých predpokladom na inšpekciu je\nvydanie súhlasu súdu s inšpekciou. Podľa zákona ide o prípady inšpekcií uvedené v § 22a ods. 8, t .j.\ninšpekciu v priestoroch iných ako sú podnikateľské priestory - v súkromných priestoroch. Ustanovenia\nSSP upravujú konkrétny procesný postup v osobitnom prípade, na ktorý odkazuje zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže len v § 22a ods. 8 - inšpekcie v súkromných priestoroch. Pri jeho doterajších\ninšpekciách nebol potrebný predchádzajúci súhlas súdu. Inšpekcie v podnikateľských priestoroch úrad\nvždy vykonával, aj naďalej vykonáva na základe poverenia, teda bez predchádzajúceho súdneho\nsúhlasu s inšpekciou. V súlade s doterajšou praxou úradu nevznikla pochybnosť o tom, či pre inšpekciu\nv objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa je potrebný súhlas súdu. Povinnosť\npodať návrh na súhlas súdu s inšpekciou spôsobom podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona účinnom\nod 01.07.2014 je ustanovená len na výkon inšpekcie podľa § 22a ods. 8 zákona. To znamená, že\npredchádzajúci súhlas je potrebný len v prípade inšpekcie, ktorú správny orgán mieni vykonať v\niných objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s\nkonaním podnikateľa (napr. inšpekcia v súkromných priestoroch). Poukázal na rozhodnutie Krajského\nsúdu zo dňa 21.11.2018 vo veci sp. zn. 2S/273/2017, v ktorom sa tento stotožnil s názorom, že\nnejde o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ale iba o ojedinelý prípad, v prípade Capgemini boli faktické\nokolnosti úplne odlišné od okolností prípadu žalobcu. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže priamo\npredpokladá, že inšpekcia sa má vykonávať predovšetkým v priestoroch podnikateľa. Nepredpokladá\nsa, že úrad bude vykonávať inšpekciu mimo priestorov podnikateľa s výnimkou oprávnenia odňať\npodklady a nosiče s informáciami s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám podľa\n§ 22a ods. 5 zákona alebo podľa už spomínaného § 22a ods. 8 zákona. Z prístupu ESĽP je zrejmé,\nže ochrana práv si nevyžaduje zmenu slovenskej právnej úpravy, resp. jej interpretácie, lebo ochrana\npráv je zabezpečená už teraz, vždy bola súladná s judikatúrou. Úrad, ako ústredný orgán štátnej\nsprávy, ktorého úlohou je zabezpečiť ochranu a podporu hospodárskej súťaže, musí pri výkone svojich\nprávomocí dodržiavať určité zákonné lehoty ako aj základné princípy správneho konania. V prípade,\nak správnym žalobám vo veciach ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy nie je priznaný\nodkladný účinok, úrad môže, ba dokonca musí konať a prešetrovať možné protisúťažné správanie ďalej.\nNejde teda o žiadne „svojvoľné“ prípadne „účelové“ konanie/postup úradu, ktorým by tento sledoval\nmarenie súdnej kontroly vykonanej inšpekcie. Ide o bežný postup, ktorý je v súlade so zákonom o\nochrane hospodárskej súťaže ako aj príslušnými predpismi upravujúce správne konanie. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2012, sp. zn. 3Sžz/2/2012 (publikované po č. 98 v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013) a na uznesenie Ústavného súdu SR. sp.\nzn. III. ÚS 676/2016 a sp. zn. II. ÚS 319/2017. Následná súdna kontrola naďalej existuje, avšak v\nprípadoch, kedy už úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, by malo mať rozhodovanie o rozklade ako\nriadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu, v ktorom sa rovnako posudzuje\nzákonnosť vykonanej inšpekcie, prednosť pred súdnou kontrolou v rámci konania o ochrane pred\niným zásahom orgánu verejnej správy. Následná súdna kontrola je však zabezpečená aj po vydaní\nprávoplatného druhostupňového rozhodnutia úradu možnosťou podať správnu žalobu podľa § 194\nSSP, predmetom ktorej môže byť aj posúdenie postupu úradu pred začatím správneho konania, teda\nzákonnosti inšpekcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že by správny súd nemal svojou rozhodovacou\nčinnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by sa tým poprel zmysel\na úlohu správnych orgánov. Ak sa teda žalobca domnieva, že postupom úradu boli v správnom konaní\nporušené jeho práva a oprávnené záujmy, bude mať možnosť po vydaní prvostupňového rozhodnutia\núradu domáhať sa ich ochrany najprv prostredníctvom rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu\núradu, a následne prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho\norgánu, po vydaní druhostupňového rozhodnutia úradu v administratívnom konaní. V tomto prípade\nvôbec nejde o otázku, či neskorší predpis ruší skorší a to práve z dôvodu, že znenie SSP odkazujúci\nna súdny súhlas s inšpekciou podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže, je úplne totožný s predchádzajúcim znením OSP. SSP je procesný predpis pre\n\npostup súdu a účastníkov konania, ktorý stanovuje náležitosti návrhu. Kedy, v akých prípadoch sa\ntaký návrh na súd podáva upravuje práve zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Zákon o ochrane\nhospodárskej súťaže je zákonom, ktorý primárne a priamo upravuje ako lex specialis pôsobnosť a\nprávomoc úradu pre oblasť hospodárskej súťaže, čo, kedy a za akých podmienok môže úrad konať.\nSSP je procesným kódexom, ktorý upravuje podmienky konania, postup súdu a strany súdneho konania,\nnáležitosti návrhov a podaní. V tomto prípade preto neexistuje žiadny spor o výklad a SSP rozhodne\nneruší zákon o ochrane hospodárskej súťaže, pretože nemá v zákone čo rušiť. Ak by zákonodarca mal v\númysle rušiť, resp. zmeniť ustanovenie § 22a ods. 8 zákona, tento by musel novou úpravou SSP priamo\nnovelizovať.\n18. Rozsudok ESĽP vo veci sťažnosti 50882/99 Petri Sallinen a iní proti Fínsku, riešil primárne otázku\nposkytnutia ochrany dôvernej komunikácii medzi advokátom a klientom, v súvislosti s povinnosťou\nadvokáta zachovávať mlčanlivosť, ktorá bola získaná obhliadkou vykonanou v rámci trestného konania,\nv ktorom tento advokát bol podozrivou osobou z prešetrovaného trestného činu. Nedostatočná\nprávna úprava, resp. právne záruky mali spočívať v absencii platných právnych predpisov dostatočne\nupravujúcich otázku vyhľadávania, zhromažďovania a nakladania s „privilegovaným materiálom“.\nPredmetom právnej veci bola obhliadka vykonáva orgánmi činnými v trestnom konaní, nie inšpekcia\nvykonaná orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Podľa právneho názoru ESĽP v súvislosti s\nposudzovaním čl. 8 Dohovoru, komunikáciu s advokátom môže určitý orgán verejnej moci zadržať\na prezerať len ak má tento orgán v príslušnom právnom poriadku zákonný podklad (zmocnenie),\nktorý je všeobecne dostupný, ktorého následky/účinky sú dostatočne predvídateľné a ktorý dostatočne\npodrobne, jasne a zrozumiteľne vymedzuje, za akých okolností a podmienok môže orgán verejnej\nmoci vstúpiť do dôvernej komunikácie s advokátom. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na akúkoľvek\nkomunikáciu podnikateľskej povahy, ktorá nie je predmetom dôvernej komunikácie medzi podnikateľom\na jeho advokátom. V tomto prípade bol žalobca úradom vyzývaný, aby odôvodnil, prečo ním označené\núdaje spadajú podľa neho pod ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom a\nakým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv. Tieto skutočnosti však žalobca neosvedčil. Pritom\nbremeno dokazovania, resp. identifikovania zásahu do práv je na strane žalobcu. Z jeho tvrdení žiadny\nzásah do práv nevyplýva. V tomto prípade však osoba, u ktorej bola vykonaná namietaná inšpekcia je\nprávnickou osobou podnikateľom, nie fyzickou osobou, resp. fyzickou osobou - podnikateľom. Inšpekcia\nbola vykonaná v podnikateľských priestoroch žalobcu a dôkazy, ktoré úrad na inšpekcii získal, sa týkajú\nvýlučne výkonu činnosti žalobcu a ide o skutočností podnikateľskej povahy. V porovnaní s fyzickou\nosobou musia podnikatelia z povahy ich výkonu činnosti znášať väčšiu mieru zásahu do ich práv zo\nstrán orgánov verejnej moci, najmä ak ide o zásah legitímny. Inšpekcia úradu bola vykonaná v súlade\ns platným a účinným právom, teda v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení platnom\na účinnom v čase výkonu inšpekcie, ktorý určitý zásah do práv podnikateľa predpokladá. V žiadnom\nprípade preto nemožno hovoriť o nezákonnom zásahu a už vôbec nie o zásahu do práva na súkromie\npodnikateľa podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Aj keby mal úrad aplikovať názor ESĽP aj na tento prípad,\nsám ESĽP poznamenal, že výraz „v súlade so zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru vyžaduje\npo prvé to, aby napadnuté opatrenie malo nejaký základ vo vnútroštátnom práve; odkazuje tiež na\nkvalitu predmetného zákona a vyžaduje, aby bol prístupný dotknutej osobe, ktorá musí byť navyše\nschopná predvídať jeho dôsledky pre ňu, a aby bola zlučiteľná s právnym poriadkom. Otázka ochrany\nsúkromia podnikateľského prostredia bola aj predmetom posúdenia Ústavného súdu SR. V náleze sp.\nzn. II. ÚS 792/2016 z 9. mája 2017 Ústavný súd uvádza, že je dôležité, cit.: „...skúmať, či zásah do\npráva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly(šetrenia) v\nich prevádzke orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný\nv demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.“ Oprávnenie úradu vykonať\ninšpekciu vyplýva priamo zo zákona, platného a účinného v čase výkonu inšpekcie, t. .j ide o opatrenie,\nktoré má základ vo vnútroštátnom práve, konkrétne vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým\nje zákon. Schválené a prijaté zákony sa zverejňujú v Zbierke zákonov SR a teda sú verejne dostupné\npre každého. Zákon presne vymenúva a definuje konania, ktoré sa považujú za protiprávne, ako aj\noprávnenie úradu vykonať inšpekciu v prípade existencie podozrenia na možné porušenie pravidiel\nhospodárskej súťaže. Všetky tieto skutočnosti sú adresátom právnej úpravy, teda podnikateľom, známe,\na tak musia byť schopní predvídať aj dôsledky takejto inšpekcie. Vzhľadom na to, že pravidlá platia a sú\núčinné niekoľko rokov, nemožno hovoriť ani o nezlučiteľnosti postupu úradu s právnym poriadkom SR.\nÚrad má vypracovaných viacero interných dokumentov, ktoré upravujú registratúrny plán a poriadok,\nako aj nakladanie so záznamami, resp. dátami, ktoré úrad získal. V prvom rade, úrad je ústredným\norgánom štátnej správy, ktorému vyplýva zo zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach\n\na o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť viesť riadnu registratúru,\npričom daný registratúrny plán podlieha schvaľovaniu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Všetky\ndáta, resp. dokumenty, s ktorými úrad pracuje počas prešetrovania, vedenia správneho konania, ako\naj pri bežnej činnosti úradu sú v jeho zmysle riadne evidované ako registratúrne záznamy. Úrad má\nvypracovaných a dodržiava pri svojej činnosti viacero interných predpisov, ktoré upravujú špecifiká\nnakladania s dokumentami úradom. Sú nimi Smernica č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb pri\nzbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe, Smernica č. 17/2013 o procesných\npravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácií údajov v elektronickej podobe, Usmernenie\nk právomoci úradu vykonávať inšpekcie, ako aj Metodický pokyn k ochrane a zabezpečeniu obchodného\ntajomstva a dôverných informácii v konaní pred Protimonopolným úradom SR a k formálnej úprave\núradných záznamov v súvislosti s ochranou obchodného tajomstva a dôverných informácii.\n19. Úrad v rámci prešetrovania predovšetkým vlastnou vyhľadávacou činnosťou zbiera informácie\nz verejne dostupných zdrojov, tieto skúma a analyzuje. V tejto fáze je najmä pri podozreniach na\nzávažné porušenie zákona, dôležitý aj prvok utajenia, pretože už aj samotná informácia, že určitý\ntrh alebo koncentrácia je predmetom záujmu úradu, môže viesť k likvidácii dôkazov a k zmareniu\nďalšieho vyšetrovania. Účelom prešetrovania je predovšetkým zistiť, či je dôvod na zásah úradu v\npodobe otvorenia správneho konania. Vo fáze prešetrovania, kedy sa len overujú podozrenia úradu a\nv tejto fáze ani nevystupujú konkrétni podnikatelia ako „obvinení“ a z tohto dôvodu im ani neprináležia\npráva na obhajobu, kam sa zaraďuje aj právo na prístup k spisu a k tomu sa viažuca požiadavka\nna riadne vedenie spisu. Úrad v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora\nEÚ o tom, že v prípade prieskumu rozhodnutí o inšpekcii Komisie, táto nie je povinná podklady\nna inšpekciu sprístupniť prešetrovaným podnikom, ale len súdu za účelom prieskumu jej postupov.\nÚrad teda nie je povinný ani podrobne uvádzať, akými konkrétnymi dôkazmi disponuje. Aj v zmysle\neurópskej judikatúry, napríklad podľa rozsudku vo veci Všeobecného súdu zo dňa 8. marca 2007 vo veci\nT-339/04 France Télécom SA proti Európskej komisii Všeobecný súd uviedol, že postačuje, ak Európska\nkomisia disponuje informáciami a dôležitými faktickými skutočnosťami, ktoré ju vedú k podozreniu, že\nsa dotknutý podnikateľ dopustil porušenia, nie je však povinná ich oznamovať subjektu, u ktorého sa\nvykonáva inšpekcia. S poukazom na európsku judikatúru, úrad nie je povinný podklady na inšpekciu\nsprístupňovať účastníkom konania, ale len súdu za účelom preskúmania správnosti postupov. Vo\nvšeobecnosti sa totiž údaje z prešetrovania dotknutým podnikateľom neoznamujú, keďže ich zverejnenie\nv štádiu prešetrovania by mohlo zmariť vyšetrovanie, a dôvody vykonania inšpekcie sa oznámia na\núčely súdneho prieskumu. V tejto súvislosti úrad pripomína, že v súlade s oprávneniami danými\njednotlivým súťažným úradom Nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní\npravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 a v súlade s konštantnou judikatúrou,\nproces preukazovania porušenia súťažných pravidiel pozostáva z dvoch fáz, a to z fázy predbežného\nvyšetrovania, ktorá trvá až do doby vydania výzvy pred vydaním prvostupňového rozhodnutia podľa § 33\nzákona, kedy nastupuje druhá fáza, ktorá trvá až do prijatia konečného rozhodnutia vo veci. Prvá fáza\nje určená na to, aby mohla Európska komisia zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce,\nresp. nepotvrdzujúce existenciu porušenia súťažných pravidiel a prijať výzvu. Úrad upresňuje, že výzve\npred vydaním rozhodnutia zodpovedá Statement of Objections (Vyhlásenie o výhradách) vydávané\nEurópskou komisiou. Naproti tomu fáza, ktorá trvá od výzvy až do prijatia konečného rozhodnutia\nvo veci, má umožniť prijať konečné rozhodnutie o porušení. Až vydaním výzvy majú byť dotknutí\npodnikatelia informovaní o všetkých podkladoch a informáciách, ktoré budú slúžiť ako podklad pre\nvydanie rozhodnutia. Inak by totiž mohlo dôjsť k tomu, že účinnosť vyšetrovania úradu by bola ohrozená,\nlebo dotknutý podnikateľ by bol už vo fáze predbežného vyšetrovania schopný identifikovať informácie,\nktoré sú Európskej komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej ešte známe nie sú. Európska komisia, ako aj\núrad však v oboch fázach dbá na to, aby právo na obhajobu podnikateľa nebolo dotknuté. V súlade s §\n33 zákona úrad účastníkov správneho konania vyzve, aby sa ústne alebo písomne vyjadrili k podkladu\nrozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhli jeho doplnenie, a súčasne podáva účastníkom\nkonania informáciu o predbežných záveroch prešetrovania, ku ktorým úrad na základe jemu dostupných\ninformácií a podkladov dospel. Snahou úradu v priebehu každej inšpekcie je samozrejme oddeliť s\npredmetom inšpekcie nesúvisiace informácie už priamo v priestoroch podnikateľa a zbytočne ich nedržať\nv priestoroch správneho orgánu, najmä pokiaľ môžu obsahovať aj údaje súkromného charakteru. Tak\nto bolo aj v prípade inšpekcie vykonávanej u žalobcu. Údaje žalobcu boli vyselektované na mieste\nvykonávanej inšpekcie, čo znamená, že išlo o dokumenty, ktoré spadajú do predmetu vykonávanej\ninšpekcie, a teda do priestorov úradu neboli odnesené také dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej\nselektovať. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom vyjadrení úradu k žalobe žalobcu, úrad vyhotovil\n\nkópie len troch dokumentov, ktoré boli nahraté na DVD z dôvodu ich veľkosti, resp. nemožnosti\nzabezpečiť ich fyzickú kópiu v čitateľnej podobe. Kópie dokumentov v takejto podobe predstavujú\nalternatívu listinných kópií. Na ich vyhotovenie a uchovávanie sa preto vzťahujú obdobné štandardy ako\npri listinných kópiách. Z toho dôvodu sa nevyžadovalo ani zapečatenie DVD a teda ani nebolo potrebné\npoužitie hash funkcie na zabezpečenie autenticity dát, keďže išlo o údaje už vyselektované a zároveň\nsa na ňom nenachádzali ani údaje, ktoré by žalobca označil ako údaje alebo informácie spadajúce do\nrozsahu ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v súvislosti s jeho právom na obhajobu,\ns ktorými by úrad do vyhodnotenia toho, či spadajú pod rozsah tejto ochrany, nemohol nakladať. Údaje\nboli skopírované na dva DVD nosiče, pričom jedna kópia bola odovzdaná zástupcovi žalobcu, čo priamo\nvyplýva aj zo zápisnice z vykonanej inšpekcie. Autenticita týchto údajov skopírovaných na DVD bola\npotvrdená podpisom zástupcu podnikateľa. Nejde o prípady, kedy úrad z objektívnych dôvodov nemôže\nprehliadnuť všetky údaje na mieste, ale musí niektoré elektronické údaje vyselektované na základe\nkľúčových slov skopírovať a prehliadať ich až následne v priestoroch úradu. Až v takýchto prípadoch\nsa v súlade so Smernicou upravujúcou ochranu práv dotknutých osôb vyžaduje skopírovanie údajov\ns výpočtom tzv. hashových hodnôt, t. j. spôsobom, ktorý zabezpečuje autenticitu dát. Žalobca nijakým\nspôsobom neodôvodňuje, ako môže skutočnosť, že úrad niečo neopatril hash hodnotou, zasiahnuť do\njeho práv. Žalobca len opakovane konštatuje, že úrad podľa jeho názoru niečo neurobil správne, avšak\nnie je z jeho tvrdení vôbec zrejmé, ako sa to dotýka jeho práv, resp. ako ich to zasiahlo. Úrad v tejto fáze\nprešetrovania, kedy bola žalobcom podaná žaloba, ešte nič nevyhodnotil a je vecou úradu ako unesie\ndôkazné bremeno o porušení a zabezpečení hodnovernosti získaných dôkazov. Z toho dôvodu úrad\nnerozumie, porušenie čoho, akého práva, by týmto malo nastať, nakoľko daná skutočnosť sama o sebe\nnijak nezasahuje do práv žalobcu.\n20. Žalobca podaním zo dňa 13.08.2019 upozornil na prehlbovanie nezákonného zásahu, ktoré má\npodľa žalobcu spočívať v postupe úradu, ktorým úrad pokračuje v správnom konaní a v oboznamovaní\nsa s dôvernou komunikáciou medzi advokátom a klientom, označenou žalobcom ako „zapečatená\nkomunikácia“ napriek tomu, že ešte nebolo rozhodnuté o návrhu na odkladný účinok žalobe žalobcu\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Pričom podľa\nžalobcu mal úrad vo svojej žiadosti navyše zamlčať, že plánuje pristúpiť k odpečateniu a prečítaniu tejto\nzapečatenej komunikácie. Za dôvernú komunikáciu medzi advokátom a klientom označuje žalobca v\ntomto prípade konkrétne komunikáciu, ktorú úrad získal na inšpekcii v priestoroch spoločnosti PENAM\nSlovakia, a.s. (ďalej ako „PENAM SK“).\n21. Žalovaný v podaní zo dňa 27.02.2023 uviedol, že vedená komunikácia sa v žiadnom prípade netýka\nžalobcu PEZA a.s. ani tohto súdneho konania, ktorého predmetom je prieskum postupu úradu v súvislosti\ns inšpekciou vykonávanou u žalobcu. Úrad v dňoch 27. až 29.06.2017 vykonal v priestoroch žalobcu,\nspoločností PENAM SK a PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a.s. (ďalej ako „PBP“) inšpekciu.\nProti postupu úradu pri výkone uvedenej inšpekcie boli podané správne žaloby na ochranu proti\ninému zásahu aj zo strany žalobcu, ale aj ďalších podnikateľov, o ktorých sa vedú na Krajskom súde\nďalšie súdne konania pod sp. zn. 8Sa/69/2017, 7Sa/75/2017, 6Sa/75/2017 a 4Sa/75/2017. Žalobca\nspolu s ďalšími žalobcami vo vymenovaných súdnych konaniach zároveň žiadali súd aj o priznanie\nodkladného účinku podaným správnym žalobám. Krajský súd však uznesením zo dňa 21.12.2017\nzamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu v danom konaní, a odkladný\núčinok nepriznal ani vyššie uvedeným súvisiacim správnym žalobám ďalších podnikateľov. Vzhľadom na\nskutočnosť, že na prešetrení možného podozrenia úradu z porušenia povinností oznámiť koncentráciu,\nktorá mala byť v zmysle § 10 ods. 7 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úradu oznámená, ako aj\nmožného porušenia zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z realizácie takejto koncentrácie\nspočíva verejný záujem, úrad je povinný konať a preto úrad pokračoval v zmysle § 22 ods. 1 písm. b)\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže v prešetrovaní. Každé predĺženie nečinnosti úradu v danom\nprešetrovaní môže mať za následok, že podmienky na trhu budú natoľko zmenené, že ich nebude\nmožné zvrátiť. V predmetnom prípade bol úradu zapožičaný záznam č. 19 D./XXXX- Zápisnica PENAM\nz inšpekcie spolu s prílohami, teda záznam týkajúci sa inšpekcie vykonanej úradom v priestoroch\npodnikateľa PENAM SK, ktorý sa, logicky, vôbec netýkal žalobcu PEZA a.s. a vyjadrenie žalobcu v\ntomto konaní považuje úrad, aj vzhľadom na uvedené, za bezpredmetné. Čo sa týka „zapečatenej\nemailovej komunikácie“, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a ktorej otváranie žalobca namieta,\nčím dôvodí aj prehlbujúci sa nezákonný zásah zo strany úradu, keďže táto má predstavovať dôvernú\nkomunikáciu medzi advokátom a klientom je z podania žalobcu zrejmé, že sa týka komunikácie\nspoločnosti PENAM SK. Informácie, ktoré sú súčasťou predmetného administratívneho spisu a ktorého\n\nnesprístupnenia sa žalobca domáha, úrad získal na inšpekcii vykonanej v dňoch 27.-28.06.2017 u\npodnikateľa PENAM SK, nie v priestoroch žalobcu. Akékoľvek nakladanie s touto dotknutou emailovou\nkomunikáciou, ktorá je obsahom administratívneho spisu preto podľa úradu nemohla mať žiadny vplyv\nna žalobcu, resp. na predmetné súdne konanie, lebo sa v žiadnom rozsahu netýkajú jeho komunikácie,\nale práve podnikateľskej činnosti podnikateľa PENAM SK. V prípade žalobcu boli v priebehu inšpekcie\nvyselektované údaje na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda do priestorov úradu neboli odnesené\ntaké dokumenty, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať. V elektronickej podobe bola vyhotovená\nkópia iba troch dokumentov, ktoré boli „vyselektované“ a teda išlo o dokumenty, ktoré spadajú do\npredmetu vykonávanej inšpekcie. Kópie týchto dokumentov boli nahrané na DVD z dôvodu veľkosti\ntýchto dokumentov. Na DVD sa ani nenachádzali údaje, ktoré by žalobca označil ako údaje spadajúce do\nrozsahu ochrany komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v súvislosti s jeho právom na obhajobu\n(teda nejde o údaje, s ktorými by úrad do vyhodnotenia toho, či spadajú pod rozsah tejto ochrany\nnemohol nakladať). Vyhodnotenie toho, či niektoré dokumenty je alebo nie je možné použiť v správnom\nkonaní je navyše v kompetencii orgánu, ktorý správne konanie vedie.\n22. Žalobca sa ďalej vyjadril vo vyjadrení zo dňa 13.03.2023 tak, že (A) úrad vykonal inšpekciu bez\npredchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie potrebný. ak však predchádzajúci súhlas nie\nje potrebný, tak platí, že súdna kontrola ex post facto, tak ako je upravená v ssp, nie je spôsobilá tento\nnedostatok vyvážiť, nakoľko nie je bezprostredná a dostatočne účinná; zhrnul doterajšiu argumentáciu\nPEZA, (B) neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s počítačovými dátami ani ich\nlikvidácie a teda chýba dôležitá procesná záruka zákonnosti a úrad nemôže dáta získané počas\ninšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi, (C) že postup úradu pri kopírovaní počítačových dát\nna dátové nosiče vykazuje nezrovnalosti v súvislosti so zabezpečovaním autenticity a hodnovernosti\nkopírovaných dát, v dôsledku čoho je ich použitie nezákonné.\n23. SSP Žaloby proti inšpekciám Úradu medzi prioritné veci nezaraďuje. SSP neukladá súdu žiadnu\nkonkrétnu zákonnú lehotu na ich rozhodnutie vo veci. Súčasne, SSP ani príslušný rozvrh práce\nKrajského súdu neukladajú ani povinnosť ich prednostného vybavovania. Až právoplatné rozhodnutie vo\nveci samej môže v zásade odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu nachádza. Česká procesná úprava, po tom ako jej bola vyčítaná zo strany ESĽP\nnedostatočná a neúčinná ex post kontrola, ktorá bola poskytovaná po niekoľkých rokoch od zásahu\ndo práva garantovaného čl. 8 Dohovoru, zaradila žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej\nsprávy medzi žaloby, ktoré sú správne súdy povinné prerokovať a rozhodnúť prednostne, čo znamená,\nže o týchto zásahových žalobách proti inšpekciám českého ÚOHS15 české správne súdy rozhodujú v\nlehotách počítaných rádovo v mesiacoch. Legislatívna úprava v SSP nezabezpečuje bezprostrednosť\na účinnosť súdnej kontroly ex post facto, preukazuje aj aplikačná prax. Konkrétne poukazuje na fakt,\nže Úrad v rámci toho istého prešetrovania vykonal v júni 2017 spolu tri inšpekcie (vrátane Inšpekcie),\npričom v nadväznosti na kroky Úradu pri týchto inšpekciách bolo podaných na Krajský súd spolu päť\nžalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (na základe ktorých je vedených päť súdnych konaní).\nV žiadnom z týchto konaní Krajský súd doposiaľ (t.j. ani po vyše piatich rokoch a šiestich mesiacoch\nod podania žalôb) vo veci nerozhodol a ani neuskutočnil pojednávanie. Ani po takmer šiestich rokoch\nod vykonania napadnutých inšpekcií súvisiacich s tým istým prešetrovaním zo strany Úradu neboli\nv rámci žiadneho súdneho konania o prieskume predmetného postupu Úradu meritórne rozhodnuté,\nresp. neboli vykonané žiadne kroky, ktoré by mohli byť považované za súdnu kontrolu postupu Úradu,\na už vôbec nie kroky, ktoré by boli bezprostredné alebo účinné. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že\nlegislatívne a systémové nastavenie súdnej kontroly inšpekcií Úradu ex post facto v slovenských\npodmienkach požiadavky vymedzené judikatúrou ESĽP nespĺňa. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že ak\nsúd nemôže na základe žaloby nariadiť vrátenie, resp. odstránenie nezákonne získaných dôkazov\nz inšpekcie súťažného orgánu, nejde o účinnú súdnu ochranu. Pri žalobe podanej proti prípadnému\nrozhodnutiu Úradu súd takúto právomoc nemá (na rozdiel od zásahovej žaloby). PEZA ani nie je\núčastníkom správneho konania, ktoré Úrad v nadväznosti na Inšpekciu vedie (Úrad jej dokonca nepriznal\nani len postavenie tretej strany), a teda nebude mať proti prípadnému rozhodnutiu Úradu aktívnu žalobnú\nlegitimáciu. Úradu nič nebránilo, aby o takýto ex ante súhlas súd v skutočnosti aj požiadal. Tým, že Úrad\nvykonal Inšpekciu bez neho, neprípustným spôsobom zasiahol do základného práva spoločnosti PEZA\nna ochranu súkromia, v dôsledku čoho je celá Inšpekcia (vrátane na nej získaných dôkazov) zaťažená\nnezákonnosťou. Predmetom prešetrovania Úradu a Inšpekcie nebolo konanie samotnej spoločnosti\nPEZA, ale tretieho subjektu (PENÁM CZ, prípadne spoločnosti AGROFERT, a.s.). Inými slovami,\nInšpekcia bola zameraná na priestory, ktoré nesúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, u\n\nktorého mal Úrad podozrenie, že porušil pravidlá hospodárskej súťaže. Zámerom zákonodarcu bolo\na je zaviesť ex ante súdnu kontrolu výkonu inšpekcií Úradom tak, aby každá inšpekcia bola vopred\naprobovaná súdom čo do účelu, miesta, času vykonania, odôvodnenosti podozrení vznesených Úradom,\nako aj čo do rozsahu a spôsobu vykonania. Pokiaľ došlo k nepriamej novelizácii ZOHS prostredníctvom\nSSP (na ktorú poukazuje aj člen rekodifíkačnej komisie R. S. T.), nemožno argumentovať špecialitou\nZOHS proti tejto novelizujúcej úprave SSP.\n24. Úrad nie je v situácii, že by dokázal uchovávať elektronické dáta spoločnosti PEZA odňaté počas\nInšpekcie a nakladať s nimi zákonným spôsobom, nakoľko slovenský právny poriadok neobsahuje\nrelevantnú právnu úpravu, ktorej existencia je nevyhnutným predpokladom a požadovanou procesnou\nzárukou zákonnosti ich uchovávania. Preto Úrad nebol počas Inšpekcie oprávnený skopírovať dáta\nspoločnosti PEZA na dátové nosiče Úradu. Tým, že tak urobil, postupoval v rozpore s princípom legality\n(čl. 2 ods. 2 Ústavy a § 3 ods. 1 Správneho poriadku). To znamená, že aj uchovávanie dát spoločnosti\nPEZA Úradom za absencie takejto úpravy spôsobuje nezákonný zásah do jej práva na súkromie.\n25. Ak by aj Úrad v rámci Inšpekcie mohol skopírovať dáta na dátové DVD nosiče, čo popiera, zo Zápisu z\nprehľadávania obsahu „notebooku p. B.“, ktorý tvorí prílohu č. 2 Zápisnice („Zápis“), nevyplýva (na rozdiel\nnapr. od obdobných zápisov z inšpekcie v PBP), že by Zamestnanci Úradu vyhotovili kryptografické hash\nkódy kópií dát, ktoré so sebou vzali. Rovnako Zamestnanci Úradu zápisnične nezaznamenali číselné\noznačenie pečatí na obálke, do ktorej boli tieto kópie vložené, čím nevylúčili dostatočne ich opätovné\npoužitie alebo výmenu. Úrad tak nedodržal štandardy požadované judikatúrou (viď Rozsudok A.), ako\naj vlastné štandardy na účely zabezpečenia autenticity, hodnovernosti a zákonnosti vyhotovovaní kópii\npočítačových dát. Za daných okolností nie je možné považovať kópie nosičov dát za autentický a\nhodnoverný zdroj informácií a ich ďalšie uchovávanie nemá zákonný a legitímny dôvod. V dôsledku toho\nje takéto uchovávanie v rozpore s čl. 19 ods. 3 Ústavy a čl. 8 Dohovoru, ako aj s princípmi „dobrej správy“.\n26. Najvyšší súd v Rozsudku A. konštatuje, že „pri manipulácii s citlivými elektronickými dátami fyzických\na právnických osôb je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré jednoznačne vylúčia akúkoľvek možnosť\na pochybnosť o tom, že by s nimi mohlo byť neoprávnene manipulované neoprávnenou osobou alebo\nzamestnancami orgánu verenej moci“ Je nepochybné, že citlivé údaje spomínané Najvyšším súdom nie\nsú len Úradom neprehliadnuté dáta alebo komunikácia advokáta s klientom na účely obhajoby, ale napr.\naj dáta tvoriace predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka či dôverné\ninformácie v zmysle § 40 ods. 5 ZOHS. Takýto charakter spĺňajú aj dáta spoločnosti PEZA skopírované\npočas Inšpekcie na DVD Úradu (čo Úrad ani nespochybňuje).\n27. Úrad spis nesprístupnil ani len čiastočne z dôvodu, že by mohlo dôjsť k zmareniu prešetrovania,\nsa bez bližšieho zdôvodnenia javí ako čisto špekulatívne a účelové. Uvedené platí v danom prípade\no to viac, že PEZA sa momentom vykonania Inšpekcie o prešetrovaní Úradu a jeho predmete už aj\ntak dozvedela. Úrad sa nevysporiadal ani s argumentom spoločnosti PEZA, že účelom umožnenia\nprístupu do spisu je (okrem iného) aj zabezpečenie rovnosti zbraní a práva na obhajobu v súdnom\nkonaní. Rovnaký princíp sa aplikuje aj na spisy z prešetrovania, vrátane tých, ktoré obsahujú podklady\npre odôvodnenie výkonu inšpekcie. Inými slovami, Úrad tým, že počas prešetrovania neumožňuje\nspoločnosti PEZA nahliadnuť do spisu z prešetrovania a do podkladov na výkon Inšpekcie, porušuje\ntaktiež princíp rovnosti zbraní a znemožňuje spoločnosti PEZA náležíte realizovať svoje právo na\nobhajobu. PEZA nie je ani účastníkom správneho konania nadväzujúceho na Inšpekciu, a teda ani v\npriebehu správneho konania nemá prístup do príslušného administratívneho spisu. Úrad tak vystavil\nspoločnosť PEZA situácii, že de facto v žiadnej z ním opísaných „fáz“ procesu preukazovania nemá\nprístup do spisu, a teda vôbec nemá možnosť priamo overiť, ako Úrad s podkladmi získanými na\nInšpekcii v jej priestoroch ďalej nakladá. Uvedené predstavuje porušenie nielen práva na ochranu\nsúkromia, ale aj porušenie základnej zásady súčinnosti.\n28. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v tejto veci ide o ochranu súkromia právnickej osoby, súhlas\nsúdu s inšpekciou bol potrebný a to s poukazom na zmenu procesných predpisov od 1.7.2016. Ochrana\nproti inému zásahu v tejto veci a ďalších štyroch veciach nepredstavuje účinný prostriedok nápravy,\npretože konanie trvá doposiaľ 6,5 roka. Do tohto obdobia rozhodoval NS SR v senáte do 9 mesiacov,\npričom ide o systémové legislatívne nastavenia. Pokiaľ ide o druhý žalobný bod, žalobca poukazuje na\nrozhodnutie ESĽP B. bod 76, bod 82, bod 89, bod 90, bod 93 a namieta manipuláciu so súbormi 2x word\na 1x excel na DVD ich zabezpečenie zalepením, podpisom, pečiatkou, pričom nie je vylúčené, že mohli\n\nbyť stiahnuté do PC prepísané a použité u iného súťažiteľa. Nie je zabezpečené overenie autenticity\na bezpečná ochrana dát.\n29. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že inšpekcia sa vykonávala v priestoroch podnikateľa na dvoch\nnotebookoch, podľa kľúčových slov a dáta sa zhromaždili na neprepísateľnom disku. Jedna kópia bola\nodovzdaná podnikateľovi, ak by došlo k manipulácii, bolo by to viditeľné. Rozsudok vo veci B. nie je\nna tento prípad použiteľný. Úrad postupuje pri manipulácii s dátami v súlade so zákonom, internými\nsmernicami, metodickým pokynom. Pokiaľ ide o autenticitu DVD ide o alternatívu listín, výpočet hash\nhodnôt nie je jediný spôsob a vykonáva sa, iba ak selekcia údajov pokračuje v priestoroch úradu. V\ndanom prípade bola ukončená v priestoroch podnikateľa. K hodnote hash poukázal na rozhodnutie KS\nBA 2S/273/2017. Pokiaľ ide o nazeranie do spisu žalobcu, spis sa podľa § 23 ZOHS nesprístupnenie až\ndo oznámenia o začatí správneho konania. Žalobca je kontrolovaný podnikateľom, ktorý je účastníkom\nkonania. Zákon umožňuje priznať postavenie tretej osoby. Žalobca nevyzval úrad na overenie autenticity.\nPokiaľ ide o súhlas súdu s inšpekciou, zákon bol a je jednoznačný. To, že súd nekoná, neznamená to\nneexistenciu účinnej ex post ochrany. Ak by došlo k strate údajov, bolo by to zistiteľné. Je overiteľná\nnezmeniteľnosť, ďalšie zabezpečenie nie je potrebné, nemá za následok nezákonnosť inšpekcie.\n30. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v\nBratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci a podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty posúdil nasledovne:\n31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n33. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri\nplnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej\nsprávy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n34. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n35. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n36. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi\npredpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.\n37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n39. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n\n40. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote\ndvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n41. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n42. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n43. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného\niného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku\n1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n44. Podľa § 254 SSP legitimovaným na podanie žaloby proti inému zásahu je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,\nprípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n45. Podľa § 260 SSP ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného\nzásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením\nzastaví.\n46. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.\n1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu\npovinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný\nje povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom\nzásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.\n47. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,\nuznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj\noznačenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.\n48. Podľa § 430 SSP navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva\nsúhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na\núčely prešetrovania podľa osobitného predpisu.\n49. Podľa § 431 SSP účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.\n50. Podľa § 432 SSP navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad.\n51. Podľa § 433 SSP\n(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie druhu návrhu,\nb) vymedzenie účelu inšpekcie,\nc) určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať,\nd) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia,\ne) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je\nnavrhovateľom protimonopolný úrad,\nf) uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty\nnachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch,\ng) návrh výroku rozhodnutia.\n(2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie.\n52. Podľa § 435 ods. 1 a 2 SSP správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade s\nosobitným predpisom. Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu preskúmava,\na) či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené s ohľadom na závažnosť\nmožného obmedzenia hospodárskej súťaže, b) význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, c)\n\núčasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže, d) odôvodnenosť predpokladu, že\nhľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných\nprostriedkoch.\n53. Podľa § 437 ods. 2 SSP ods. 2ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením\nvydá súhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v\nktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie\núčelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia\nvykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie\nlehoty nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu trvalého alebo\nprechodného pobytu ustanoveného opatrovníka.\n54. Podľa § 437 ods.3 SSP uznesenie podľa odseku 1 správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie\npodľa odseku 2 navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí doručenie\nuznesenia správneho súdu podľa odseku 2 osobe, ktorá užíva objekty, priestory a dopravné prostriedky,\nv ktorých sa má inšpekcia vykonať.\n55. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom od 27. 12. 2016 do 31. 5. 2021 o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o\norganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „ZOHS“) účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže\n(ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech\nspotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len\n„úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.\n56. Podľa § 14 ods. 1 a 2 ZOHS úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18)\nna ochranu a podporu súťaže. Úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené\norgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.18a)\n57. Podľa § 22 ods. 1 ZOHS\n(1) Úrad\na) vykonáva prešetrovanie v jednotlivých odvetviach hospodárstva na účel získania informácií o stave\nsúťaže v danom odvetví,\nb) vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania podľa tohto zákona,\nc) vykonáva vyšetrovacie úkony a iné úkony právnej pomoci na žiadosť orgánu hospodárskej súťaže\niného štátu na základe osobitného predpisu1aa) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná,\nd) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona\nalebo podľa osobitného predpisu;22a) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého konania a o\npovinnosti odstrániť protiprávny stav,\ne) vydáva rozhodnutie o tom, že orgán štátnej správy pri výkone štátnej správy, obec alebo vyšší územný\ncelok pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri\nprenesenom výkone štátnej správy porušili tento zákon, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takého\nkonania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav,\nf) postupuje a rozhoduje vo veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona alebo z\nosobitných predpisov,18a)\ng) kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,\nh) vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu,22b)\ni) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto\noblasti,\nj) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou pre Komisiu na výkon jej činností podľa\nosobitného predpisu,18a) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č.\n139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych\nspoločenstiev L 024, 29/01/2004).\nk) podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8,\nl) navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže,\nm) vydáva súhlas s osobou správcu alebo určuje osobu správcu podľa § 12 ods. 8 a § 38f ods. 4,\n\nn) poskytuje súdu stanovisko k návrhu na predloženie dôkazov z jeho spisu, k primeranosti takého\nnávrhu, k otázke sprístupnenia týchto dôkazov v súdnom konaní o náhradu škody podľa osobitného\npredpisu22ba) a v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje ďalšiu spoluprácu súdu v konaní o náhradu\nškody, ak to uzná za vhodné.\n(2) V súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu1aa) má úrad právo\nvyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych orgánov\npodnikateľa, kontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov týchto orgánov podnikateľa, alebo od\niných zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa“), ako aj od iných fyzických osôb\na právnických osôb informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu na\nnosič, na ktorom sú zaznamenané, vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne\noverené preklady do slovenského jazyka, vyžadovať písomné vysvetlenie alebo ústne vysvetlenie s\nmožnosťou vyhotovenia si jeho zvukového záznamu. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a\npodklady úradu bezplatne poskytnúť v lehote určenej úradom; v prípade utajovaných skutočností za\ndodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom.22c)\n58. Podľa § 22a ZOHS\n(1) Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu, ako aj osoby poverené plnením úloh\npatriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu“) právo na základe písomného poverenia\n(ďalej len „poverenie“) vstupovať do všetkých priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré\nsúvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, s cieľom vykonať inšpekciu.\n(2) Pri vykonávaní prešetrovania a v prvostupňovom konaní poverí zamestnancov úradu na vykonanie\ninšpekcie podpredseda úradu, v konaní pred radou poverí zamestnancov úradu predseda rady.\nPoverenie obsahuje meno, priezvisko a funkciu osoby vydávajúcej poverenie, označenie podnikateľa, v\nktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, časový rozsah vykonávania\ninšpekcie, predmet a účel inšpekcie, meno a priezvisko zamestnanca úradu povereného výkonom\ninšpekcie, poučenie o právach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných\nprostriedkoch sa má inšpekcia vykonať, podpis osoby, ktorá poverenie vydala, číslo poverenia a odtlačok\npečiatky úradu.\n(3) Zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis\npredloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého\npriestoroch a dopravných priestoroch sa má inšpekcia vykonať.\n(4) O priebehu inšpekcie vyhotovia zamestnanci úradu zápisnicu. Podpísaním zápisnice sa považuje\ninšpekcia za skončenú. Inšpekcia je skončená aj vtedy, ak niektorá z osôb prítomných pri inšpekcii\nodmietla podpísať zápisnicu; dôvody odmietnutia sa uvedú v zápisnici. Úrad môže výkon inšpekcie z\nobjektívnych dôvodov prerušiť na nevyhnutne potrebný čas, a to aj opakovane.\n(5) Na zabezpečenie získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 majú zamestnanci úradu\nv priebehu inšpekcie právo, a v prípade utajovaných skutočností za dodržania podmienok ustanovených\nosobitným predpisom,22c)\na) zapečatiť podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, zapečatiť priestory a ich\nvybavenie, ako aj dopravné prostriedky na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie inšpekcie,\nb) odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom\nvyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z\ntechnických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov alebo dokumentov,\nc) zabezpečiť si vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa, otvoriť uzatvorené priestory\na ich vybavenie alebo si iným spôsobom zabezpečiť prístup k podkladom alebo nosičom, na ktorých sú\ninformácie zaznamenané; na zabezpečenie prístupu je úrad oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na\nzabezpečenie prekonania prekážky,\nd) zabezpečiť si prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe\nna dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe\npodnikateľom, alebo ku ktorým má podnikateľ prístup v súvislosti s jeho činnosťou, vrátane informácií,\nktoré sú uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch iných subjektov a podnikateľ\nk nim má prístup a využíva ich pre svoju činnosť; na zabezpečenie prístupu k týmto nosičom je úrad\noprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie takého prístupu, ktorým však týmto nevzniká\noprávnenie na prístup k informáciám.\n(6) Zamestnanci úradu sú oprávnení vyhotoviť kópie akýchkoľvek informácií v listinnej podobe, všetkých\npočítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek elektronickej podobe na dátovom nosiči podľa\nodseku 5 písm. d).\n(7) Na účely vykonania inšpekcie a v priebehu výkonu inšpekcie je podnikateľ povinný\n\na) umožniť vstup podľa odseku 5 písm. c),\nb) spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie\ninšpekcie,\nc) umožniť, aby jeho zamestnanec podal vysvetlenie a predložil informácie a podklady nevyhnutné na\nčinnosť úradu bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané,\nd) zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe,\ne) zabezpečiť neporušenie pečate podľa odseku 5 písm. a).\n(8) Ak je dôvodné podozrenie, že sa v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa,\nako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných\nprostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo\ndokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať\nobmedzenie súťaže, úrad môže vykonať inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s\ninšpekciou vydaného na návrh úradu.23a) /23a) § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku/. Súhlas\nsúdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná, pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u\nktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú\nprepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.\n59. Podľa § 23 ZOHS na postup úradu podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) a § 22a sa nevzťahujú ustanovenia\ntohto zákona upravujúce konanie a ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní,23b) okrem\nustanovení o plynutí lehôt, doručovaní, zastupovaní, zápisnici a vylúčení zamestnancov alebo členov\nsprávneho orgánu, ktoré sa použijú primerane.\n60. Podľa § 27 ZOHS\n(1) Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je účastníkom\nkonania, najmä spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania.\n(2) Ak tretie strany písomne požiadajú o vyjadrenie sa k predmetu konania a preukážu záujem na veci,\núrad ich bude o predmete konania informovať v primeranom rozsahu a určí im lehotu, v ktorej môžu\nvyjadriť svoje stanovisko.\n(3) Ak tretie strany písomne požiadajú o účasť na ústnom pojednávaní a preukážu záujem na veci, úrad\nim môže umožniť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a vyjadriť svoje stanovisko.\n61. Podľa § 38a ods. 1 ZOHS úrad za porušenie povinnosti predložiť úradu v určenej lehote podklady\nalebo informácie, za predloženie nepravdivých alebo neúplných podkladov alebo informácií, alebo za\nneumožnenie ich preverenia uloží a) podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,\npokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, b) fyzickej osobe, ktorá\nnie je podnikateľom, pokutu do 1 650 eur.\n62. Podľa § 38 ods. 2 ZOHS úrad uloží podnikateľovi, v ktorého priestoroch alebo dopravných\nprostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia, za porušenie povinnosti uvedenej v\na) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 5 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce\núčtovné obdobie,\nb) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 1 % z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné\nobdobie.\n63. Podľa § 38 ods. 3 ZOHS úrad uloží fyzickej osobe, v ktorej súkromných priestoroch alebo\nsúkromných dopravných prostriedkoch sa mala vykonať alebo sa vykonávala inšpekcia podľa § 22a ods.\n8, za porušenie povinnosti uvedenej v\na) § 22a ods. 7 písm. a) alebo písm. e) pokutu do 80 000 eur,\nb) § 22a ods. 7 písm. b) až d) pokutu do 25 000 eur.\n64. Podľa § 40 ods. 5 ZOHS dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie\nje obchodným tajomstvom a ani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu. Je dostupná\niba obmedzenému okruhu osôb a v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na\nprávom chránených záujmoch osoby, ktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej\nžiadateľom o uplatnenie programu zhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie\npostupu podľa § 38d.\n65. Podľa § 40 ZOHS\n\n(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a\ndostať kópie spisov alebo dostať informácie zo spisov iným spôsobom s výnimkou zápisníc o hlasovaní.\nÚrad môže povoliť nazretie do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópie spisov alebo môže\nposkytnúť informáciu zo spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Úrad\nposkytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením\ntechnických nosičov a s ich odoslaním.\n(2) Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odseku 1 nesprístupnila dôverná informácia,\nutajovaná skutočnosť,30) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné\ntajomstvo, poštové tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.\n(3) Z nazerania do spisu sú až do odoslania výzvy pred vydaním rozhodnutia vylúčené tie jeho časti,\nktoré obsahujú žiadosť o neuloženie pokuty alebo o jej zníženie podľa § 38d, ako aj ďalšie podklady a\ninformácie, ktoré boli v súvislosti s takouto žiadosťou úradu predložené, ktoré sa v tomto štádiu konania\nuchovávajú mimo spisu. Po odoslaní výzvy pred vydaním rozhodnutia sa stanú súčasťou spisu.\n(4) Úrad je povinný upovedomiť fyzickú osobu a právnickú osobu, že môže označiť, ktoré informácie\nalebo podklady predkladané úradu považuje za predmet obchodného tajomstva31) alebo ktoré považuje\nza dôverné informácie.\n(5) Dôvernou informáciou na účely tohto zákona je informácia, ktorá nie je obchodným tajomstvom a\nani informáciou chránenou podľa osobitného predpisu,32) je dostupná iba obmedzenému okruhu osôb\na v prípade jej sprístupnenia by mohlo dôjsť k vážnej ujme na právom chránených záujmoch osoby,\nktorá ju poskytla, alebo inej osoby vrátane informácie predloženej žiadateľom o uplatnenie programu\nzhovievavosti, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť uplatňovanie postupu podľa §§ 38d.\n(6) Úrad môže od fyzickej osoby a právnickej osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie\ninformácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby úradu\npredložila iné znenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov,\nktoré neobsahuje obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. V oznámení koncentrácie podľa § 10\nods. 7 alebo v oznámení o koncentrácii podľa § 10 ods. 10 je účastník konania povinný označenie\ninformácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu písomne odôvodniť\na poskytnúť samostatnú verziu oznámenia bez obchodného tajomstva a dôverných informácií vrátane\npopisu chránených informácií a podkladov.\n(7) Ak úrad napriek odôvodneniu podľa odseku 6 dospeje k záveru, že predložené informácie a podklady\nnenapĺňajú znaky obchodného tajomstva alebo nejde o dôvernú informáciu, oznámi to fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe písomne.\n(8) Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou.\nÚrad umožní nazretie do týchto informácií a podkladov len v prípadoch hodných osobitného zreteľa\núčastníkovi konania alebo výlučne len jeho zástupcovi, ak predstavujú dôkaz o porušení tohto zákona a\nsú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný, a nie sú na tento účel\npostačujúce informácie a podklady predložené v súlade s odsekom 6. Na účely konania o koncentráciách\nsa uplatní toto ustanovenie primerane.\n(9) Úrad umožní nazrieť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou\ninformáciou, účastníkovi konania podľa odseku 8 druhej vety len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá\npísomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní\ntieto informácie k nazretiu výlučne len zástupcovi účastníka konania. Zástupcom účastníka konania\nnemôže byť zamestnanec podnikateľa, ktorý je účastníkom konania.\n(10) Ak ide o postup podľa odsekov 8 a 9, úrad účastníka konania alebo jeho zástupcu vopred poučí o\npovinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel, o čom úrad urobí zápisnicu,\nktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. Povinnosť zástupcu zachovávať mlčanlivosť sa\nvzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj voči iným osobám.\n66. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník predmetom práv patriacich k podniku\nje aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo\ntechnickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo\nnemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle\nmajiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich\nutajenie zabezpečuje.\n67. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002, ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov účinnej v\nčase inšpekcie\n\nPri hodnotení záznamu sú rozhodujúce tieto kritériá:\na) obsah záznamu,\nb) význam pôvodcu záznamu,\nc) obdobie vzniku záznamu,\nd) jedinečnosť vyhotovenia záznamu,\ne) hodnovernosť záznamu,\nf) pri elektronickom zázname aj úplnosť štruktúrovaných údajov o jeho obsahu, štruktúre a väzbách\nelektronického záznamu a jeho správe.\n68. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002, ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov účinnej v\nčase inšpekcie pri hodnotení hodnovernosti elektronického záznamu sa prihliada najmä na podpis a\núplnosť štruktúrovaných údajov o obsahu, štruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho správe\ndefinovaných cieľovým alebo zdrojovým informačným systémom, v ktorom sú spracúvané.\n69. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n70. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n71. Podľa či. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n72. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,\nzverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n73. Podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správa iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani\ntajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,\nalebo iným spôsobom, výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ\npodávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\n74. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n75. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd.\n76. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n77. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n78. Podľa čl. 6 bod 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n79. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\n\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných.\n80. Podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.\n81. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v\nmedziach žalobného návrhu a podstatných žalobných\nbodov\n(§\n134\nods.\n1\nSSP,\n§\n183\nSSP),vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 6 ods.\n2 písm. f) SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného vo vzťahu\nk právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok\n(§ 107 ods. 1 SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 01.02.2024 za prítomnosti právneho\nzástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k nasledovným záverom:\n82. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu\ninšpekcie dňa 27. a 28. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo strany\nzamestnancov protimonopolnému úradu vo vzťahu k žalobcovi, pričom žalovaný správny orgán ako\norgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku ochrany\nhospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako aj vytvárania podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech\nspotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany protimonopolnému úradu smerom do dispozície\nžalobcu.\n83. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť\npravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj\ndôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a\nuloženie povinnosti obnoviť stav.\n84. V danej veci nejde ešte o napadnuté rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy ako také, hoci\nvo vzťahu k hlavnému predmetu administratívneho konania, t. j. vo veci uloženia sankcie spoločnosti\nza spáchanie správneho deliktu v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, nevylučuje to\nmožnosť skúmania dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany dotknutým fyzickým a právnickým osobám\npodľa ustanovení § 262 alebo § 263 SSP v závislosti na okolnostiach prípadu.\n85. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku,\nmôže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh\nna príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci\nvyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu\nprípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie\nskutkového stavu alebo na okamžité zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo\niných zákonom chránených hodnôt. Samotné dôvody, priebeh a výsledky bezprostredne vykonaného\nzásahu zo strany orgánu verejnej moci nemusia byť nezákonné, ale správny súd má právomoc v prípade\ndôvodnosti tohto typu správnej žaloby poskytnúť fyzickej alebo právnickej osobe ochranu pred iným\nzásahom, ak ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú alebo môžu byť iným zásahom\npriamo dotknuté, ak jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\n86. Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o veci porušenia zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže, ale, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv, právom\nchránených záujmov a povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu\na uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť, či bol\npredmetný zásah nezákonný.\n87. Žalobca tvrdil, že inšpekcia predstavuje nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, pretože\n(i) Úrad vykonal Inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie (aj v zmysle\nostatnej relevantnej rozhodovacej praxe) nevyhnutný\n(ii) Úrad počas Inšpekcie skopíroval dáta na dátové DVD nosiče a tieto odniesol do svojich priestorov bez\ntoho, aby existovala potrebná všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami a ich likvidácie\n\n(chýba tak dôležitá procesná záruka zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne\ndržať a nakladať s nimi); a\n(iii) postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové nosiče navyše nezabezpečuje ani autenticitu\na hodnovernosť kopírovaných dát.\n88. Od podania žaloby bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný správny\ndelikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom a v čase rozhodovania správneho súdu\nprebiehalo druhostupňové konanie o opravnom prostriedku (rozklade) proti rozhodnutiu prvého stupňa\nč. XXXX/XXX/XXX/X/XX zo dňa 29.06.2023, pričom správny súd má za to, že do právoplatného\nskončenia administratívneho konania nezákonný zásah stále trvá, keď aj druhostupňový orgán sa môže\noboznamovať s informáciami v listinnej podobe a na DVD nosičoch.\n89. S prihliadnutím na účel sledovaný poskytovaním súdnej ochrany fyzickým osobám a právnickým\nosobám pred iným zásahom orgánmi verejnej správy, podstatnou otázkou tohto súdneho prieskumu\nje skúmanie podmienok a zákonnosti napadnutého iného zásahu v nadväznosti na potvrdenie alebo\nvylúčenie možnosti, či týmto zásahom mohli byť alebo či boli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti žalobcu nad mieru, ktorú zákon pripúšťa.\n90. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy ako\ntaký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným spôsobom\nrealizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí, byť\nadministratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (prešetrovaného subjektu). Zároveň možno\nvo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym orgánom,\nv rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu zákonom\nchránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania, môže dôjsť\nk neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a právnických\nosôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť ukončené s\nrôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi priestupku\nalebo správneho deliktu.\n91. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu, účastníci konania sa v popise jeho\npodstatných okolností v zásade nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu\nkorešponduje s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza zápisnica z priebehu inšpekcie\nv priestoroch spoločnosti P E Z A a.s. č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX z 27. a 28. júna 2017 (spolu s\njej prílohami č. 2 a č. 3), ktorá obsahovo zachytáva výkon inšpekcie u podnikateľa realizovaného dňa\n27.06.2017 a 28.06.2017 na základe poverení na vykonanie inšpekcie č. D./XXXX, D./XXXX, D./XXXX,\nD./XXXX a D./XXXX z 26. júna 2017. Zároveň sa v spise nachádzajú kópie príloh č. 3 a 4 zápisnice\nz priebehu inšpekcie u spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a. s. (ďalej aj ako „PBP“\na.s.) č. D./XXXX/XX-XX-XXX/XXXX z 27. a 28. júna 2017, žalobca voči postupu namietal výzvou na\nodstránenie protiprávneho stavu zo 7. augusta 2017, na ktorú žalovaný reagoval výzvou na zdôvodnenie\nLPP a vyjadrením k Výzve na odstránenie protiprávneho stavu z 22. augusta 2017. Súčasťou spisového\nmateriálu je aj kópia e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom spoločnosti P E Z A a.s. a\nÚradom ohľadom nahliadania do spisu zo 17. a 22. augusta 2017, výtlačky článkov, ako aj ďalšie\npísomnosti.\n92. Uvedený popis postupnosti procesných úkonov prešetrovania korešponduje aj s obsahom\nadministratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že predmet prešetrovania bol vymedzený v povereniach na\nvykonanie inšpekcie zo dňa 26.06.2017 tak, že „úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých\nmá dôvodné podozrenie, že podnikateľ AGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento\npodnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa,\nvrátane ich ekonomických a právnych predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo\nalebo personálne prepojených (tu vymenované osoby ďalej v texte pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ\nAgrofert“) mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 zákona a zákaz vykonávať\npráva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, pričom toto porušenie\nmohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie\núrad považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18.06.2012 do\nsúčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert\nnad podnikateľmi PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a.s (ďalej len „BPB“) a PEZA, a.s., pričom\n\npodnikateľ PEZA, podnikateľ BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja\npekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej republiky“.\n93. Žalobca tvrdil, že Úrad vykonal inšpekciu bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej\nvykonanie nevyhnutný.\n94. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ustanovenie § 430 Správneho súdneho\nporiadku ustanovuje právo návrhom sa domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s\ninšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely\nprešetrovania podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie priamo odkazuje na prešetrovanie podľa\nosobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane hospodárskej súťaže a tiež nariadenie 1/2003.\nKeďže predmetné ustanovenie priamo odkazuje na osobitný predpis, priamo predvída uplatnenie\nhmotnoprávnych podmienok podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže pre uplatnenie postupu a\npodanie návrhu podľa § 430 Správneho súdneho poriadku. Z vyššie citovaných ustanovení zákona\nvyplýva, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže v znení do 30.06.2014 bol jednoznačný v tom,\nže na inšpekciu v podnikateľských priestoroch požadoval poverenie predsedu úradu (§ 22 ods. 3\nzákona o ochranu hospodárskej súťaže) a na inšpekciu v iných objektoch, priestoroch a dopravných\nprostriedkoch ako tie, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa, vrátane súkromných\npriestorov požadoval vydanie rozhodnutia a súhlas súdu (§ 22 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže). Ustanovenie § 78a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyžadovalo ako prílohu k návrhu\núradu výlučne rozhodnutie úradu alebo Európskej komisie. Nariadenie 1/2003 v tomto smere neurčovalo\nžiadne podmienky pre výkon inšpekcie úradom, či už na účely prešetrovania podľa zákona alebo v\nprípadoch možného porušenia čl. 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (vtedy čl. 81 a 82\nZES). Rovnako to platí aj pre znenie zákona s účinnosťou od 01.07.2014.\n95. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) a k) ZOHS úrad podáva návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou\npre Komisiu na výkon jej činností podľa osobitného predpisu, ktoré odkazuje príkladmo na nariadenie\nRady (ES) č. 1/2003, nariadenie Komisie (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií\nmedzi podnikateľmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 024, 29/01/2004) a podáva návrh na\nsúd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8 ZOHS.\n96. Ustanovenie § 22a ods. 8 ZOHS výslovne pojednáva o iných priestoroch alebo dopravných\nprostriedkoch podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo\nsúkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa, pri\nktorých je priamy odkaz „23a)“ a to priamo na ustanovenia § 430 až 437 Správneho súdneho poriadku.\n97. Podľa § 22a ods. 2 ZOHS poverenie okrem iného obsahuje predmet a účel inšpekcie a poučenie o\nprávach a povinnostiach podnikateľa, v ktorého priestoroch a dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia\nvykonať.\n98. Ustanovenia § 430 a 433 písm. c) a f) SSP, § 435 ods. 2 písm. d) a § 437 ods. 2 a 3 síce pojednávajú\no „inšpekcii objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov“, no ustanovenie § 430 SSP priamo\nodkazuje na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade zákon o ochrane hospodárskej súťaže.\n99. ZOHS je ako osobitný predpis v rozlišovaní (i) priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa,\nktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa podľa § 22a ods. 1 ZOHS a (ii) iných priestorov\nalebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ako uvedených v odseku 1, a súkromných priestorov alebo\nsúkromných dopravných prostriedkov súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa podľa §\n22a ods. 8 ZOHS jednoznačný a nespôsobuje výkladové problémy.\n100. Správny súdny poriadok sám rozpoznáva existenciu osobitného predpisu, teda predpisu lex\nspecialis a tak nemožno aplikovať Správny súdny poriadok ako všeobecný predpis pred špeciálnym\npredpisom o ochrane hospodárskej súťaže a to ani s poukazom na výkladovú zásadu lex posteriori\nderogat legi priori.\n101. Ak by aj došlo ku kolízii právnych noriem, čo podľa názoru správneho súdu nie je splnené, keď\ndotknuté právne normy (SSP a ZOHS) sú vo vzájomnom súlade, odkazujú na seba a vzájomne sa\ndopĺňajú, samotné kolízne pravidlá majú prioritu podľa tohto poradia: (i) lex superior derogat legi inferiori\n\n(čo nie je tento prípad), (ii) lex specialis derogat legi generali (konkrétnejšia norma má prednosť pred\nnormou všeobecnejšou, subsidiárnou, ktorá sa uplatní len tam, kde osobitný zákon vec sám neupravuje)\na až následne (iii) lex posterior derogat legi priori (ktorej aplikácie sa dožaduje žalobca), pričom dôvodová\nspráva, komentár, ani stanovisko rekodifikačnej komisie nie sú pre súd záväzné.\n102. Poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekcie.\nJeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho základe a správny\nsúd uzatvára, že na jeho základe je možné vykonať inšpekciu priestorov a dopravných prostriedkov\npodnikateľa a súhlas súdu s inšpekciou sa vyžaduje iba v prípade iných priestorov alebo dopravných\nprostriedkov podnikateľa a súkromných priestorov alebo súkromných dopravných prostriedkov.\n103. Žalobca tvrdil, že Úrad počas Inšpekcie skopíroval dáta na dátové DVD nosiče a tieto odniesol\ndo svojich priestorov bez toho, aby existovala potrebná všeobecne záväzná právna úprava nakladania\ns dátami a ich likvidácie, postup Úradu pri kopírovaní počítačových dát na dátové nosiče navyše\nnezabezpečuje ani autenticitu a hodnovernosť kopírovaných dát.\n104. Žalovaný na mieste samom vykonal selekciu dát a vybrané dáta skopíroval na DVD nosič.\n105. Správny súd konštatuje, že zákon o hospodárskej súťaži poskytuje dostatočný právny základ\nna postup pri získavaní a nakladaní so získanými dátami, ktorý možno vyhodnotiť ako postup „podľa\nzákona“ (§ 22a ZOHS). Správny súd je názoru, že žalovaným namietané podklady alebo nosiče mohli\nbyť úradom odňaté, úrad k nim mohol získať prístup, vyhotoviť kópie, uvedené platí aj o informáciách\nv akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch (podnikateľa aj iných subjektov). Zamestnanci\núradu sú oprávnení vyhotoviť kópie všetkých počítačových údajov a podkladov uložených v akejkoľvek\nelektronickej podobe na dátovom nosiči, zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a\ndátam v elektronickej podobe. Správny súd v napadnutom postupe úradu nevzhliadol porušenie práv\nžalobcu, keď boli dodržané záruky zákonnosti, pričom v našom právnom poriadku existuje všeobecne\nzáväzná právna úprava a to v ustanovení § 22a ZOHS. Postup úradu je teda zákonom upravený a to\nv ustanoveniach § 22a ods. 5, 6, 7 ZOHS.\n106. Zo zásady legality vyplýva požiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej\nnormy, ktorá musí spĺňať materiálne požiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca\nzáklad pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné\npravidlá na tento prípad (viď napr. prípad Q. B. a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92). Správny\nsúd konštatuje, že ustanovenie § 22a ZOHS je dostatočne presné a jasné, keď výslovne vymenováva\nvšetky právomoci úradu vrátane získavania podkladov na nosičoch a informácií v elektronickej podobe\nna dátových nosičoch a všetkých počítačových údajov.\n107. Žalobca spochybňoval autenticitu, toto však nepreukázal dôkazmi, ide o nepotvrdenú hypotézu, že\npodľa žalobcu nie je vylúčené, že mohli byť stiahnuté do PC prepísané a použité u iného súťažiteľa,\nuvedené tak zostalo v rovine tvrdení. Žalovaný argumentoval, že išlo o neprepísateľný nosič DVR-R,\nsprávny súd nemal pochybnosti o úplnosti údajov - súborov, ktoré boli podľa zistení správneho súdu\nvyhotovené ku dňu inšpekcie a neboli pozmenené, žalobca prípadnú manipuláciu nepreukázal. Ako\nvyplýva z Prílohy č. 2 Zápisnice č. XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX (č.l. 73) bolo zadaných 31 kľúčových\nslov, zástupcovia podnikateľa a úradu potvrdili autenticitu vyhotovenej kópie svojim podpisom priamo\nna nosičoch.\n108. Ak žalobca poukazoval na rozdiel v porovnaní s inšpekciou u podnikateľa PPB a.s. ohľadom\nvypočítania hash hodnoty súborov, tento bol žalovaným dostatočne vysvetlený a je zachytený v bode\n1.3. Prílohy č. 3 Zápisnice č: XXX/XXXX/XX-XX-XXX/XXXX (č.l. 230-231) tak, že bolo odsúhlasené\nprávnym zástupcom podnikateľa, že:\n- vzhľadom na časovo vymedzený rámec inšpekcie nebolo možné vykonať prehľadávanie všetkých\ndokumentov vyhľadaných na základe zadaných kľúčových slov,\n- vzhľadom na počet e-mailov a\n- vzhľadom na technické problémy pri prehliadaní (pomalé otváranie e-mailov),\ne-maily budú vložené do priečinku a skopírované na dva nosiče (DVD), jeden nosič bude odovzdaný\nzástupcovi podnikateľa a následne prehliadaný v priestoroch úradu s možnosťou prítomnosti právneho\nzástupcu. Na základe toho bola vypočítaná hash hodnota súborov.\n\n109. Rozdiel bol žalovaným vysvetlený a zachytený aj v bode 1.1. Prílohy č. 4 Zápisnice č. XXX/XXXX/\nXX-XX-XXX/XXXX (č.l. 248) tak, že dňa 27.06.2017 nebolo možné spustiť FTK imager, nebolo možné\nvytvoriť image disku, bude vytvorená kópia pst súborov, kópia bude uložená na nosič úradu, bude\nvypočítaná hash hodnota. Dňa 28.06.2017 bolo začaté prehľadávanie obsahu zadaním kľúčových slov,\nneboli vyselektované ako relevantné žiadne dokumenty.\n110. Keďže u žalobcu vzhľadom na počet e-mailov bolo možné vykonať prehľadávanie všetkých\ndokumentov vyhľadaných na základe zadaných kľúčových slov, a nedošlo k takým technickým\nproblémom, prípadne k selekcii bez relevantného výsledku, ako v prípade PBP a.s., nebolo potrebné\nvypočítať hash hodnotu súborov. Žalovaný skopíroval na nosič DVD-R už vyselektované údaje a tieto\ntvoria alternatívu listinných kópií, autenticita bola zabezpečená dvomi podpismi, z rovnakého dôvodu\nnebolo nutné zápisnične zaznamenať číselné označenie pečatí na obálke, do ktorej boli tieto kópie\nvložené. Možno súhlasiť so žalovaným, že ak by došlo k strate údajov, bolo by to zistiteľné. Je overiteľná\nnezmeniteľnosť, ďalšie zabezpečenie nie je potrebné.\n111. Na uvedenom nemení ani umiestnenie nosiča v administratívnom spise, toto žalovaný vysvetlil\nodkazom na list úradu č. XX/XXXX/XXXXXX-XXX/XXXX (č.l. 506), z ktorého vyplýva, že úrad prílohu\n2/2 tohto záznamu zasielal osobitne v zapečatenej bielej obálke a táto preto nebola súčasťou pôvodnej\nobálky, v ktorej bola uložená zápisnica č. Q./C. - D./XXXX spolu s príslušnými prílohami.\n112. Žalobca namietal, že žalovaný odmietol nahliadnutie do spisu (s odkazom na § 23 ZOHS). Úrad\npodľa žalobcu uvedeným odopretím nahliadnutia do spisu postupoval v rozpore so zásadou úzkej\nsúčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku touto zásadou, a tiež znemožnil overiť dostatočnosť\nopatrení na zabezpečenie autenticity kópií dát.\n113. Správny súd konštatuje, že podľa § 40 ods. 1 ZOHS právo na nazeranie do spisov patrí účastníkom\nkonania. Úrad môže povoliť nazretie do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej\npožiadavky. Uvedené je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorú správny súd nepreskúmava a jej\nnepovolenie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\n114. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že vo všeobecnosti sa údaje z prešetrovania\ndotknutým podnikateľom neoznamujú, keďže ich zverejnenie v štádiu prešetrovania by mohlo zmariť\nvyšetrovanie. Proces preukazovania porušenia súťažných pravidiel pozostáva z dvoch fáz, a to z\nfázy predbežného vyšetrovania, ktorá trvá až do doby vydania výzvy pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia podľa § 33 ZOHS, kedy nastupuje druhá fáza, ktorá trvá až do prijatia konečného\nrozhodnutia vo veci. V súlade s § 33 zákona úrad účastníkov správneho konania vyzve, aby sa ústne\nalebo písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhli jeho\ndoplnenie, a súčasne podáva účastníkom konania informáciu o predbežných záveroch prešetrovania,\nku ktorým úrad na základe jemu dostupných informácií a podkladov dospel.\n115. Správny súd sa stotožnil aj s tou argumentáciou žalovaného, že úrad je ústredným orgánom štátnej\nsprávy, ktorému vyplýva zo zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov povinnosť viesť riadnu registratúru, pričom daný registratúrny\nplán podlieha schvaľovaniu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.\n116. Zákon je vykonávaný vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002, ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov\núčinnej v čase inšpekcie, pričom podľa § 2 vyhlášky pri hodnotení záznamu sú rozhodujúce tieto\nkritériá: g) pri elektronickom zázname aj úplnosť štruktúrovaných údajov o jeho obsahu, štruktúre a\nväzbách elektronického záznamu a jeho správe. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky pri hodnotení hodnovernosti\nelektronického záznamu sa prihliada najmä na podpis a úplnosť štruktúrovaných údajov o obsahu,\nštruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho správe definovaných cieľovým alebo zdrojovým\ninformačným systémom, v ktorom sú spracúvané.\n117. Žalobca argumentoval obchodným tajomstvom, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 40 ZOHS,\npričom Úrad je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom nesprístupnilo (ods. 2). Úrad je povinný\nupovedomiť fyzickú osobu a právnickú osobu, že môže označiť, ktoré informácie alebo podklady\n\npredkladané úradu považuje za predmet obchodného tajomstva (ods. 4). Úrad môže od fyzickej osoby a\nprávnickej osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné\ntajomstvo (ods. 6). Úrad chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou\ninformáciou. Úrad umožní nazretie do týchto informácií a podkladov len v prípadoch hodných osobitného\nzreteľa účastníkovi konania alebo výlučne len jeho zástupcovi, ak predstavujú dôkaz o porušení tohto\nzákona a sú nevyhnutné na účely práva na obhajobu v konaní, v ktorom bol prístup získaný, a nie sú\nna tento účel postačujúce informácie a podklady predložené v súlade s odsekom 6. Na účely konania\no koncentráciách sa uplatní toto ustanovenie primerane (ods. 8). Úrad umožní nazrieť do informácií\na podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, účastníkovi konania podľa\nodseku 8 druhej vety len v tom prípade, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto\ninformácie poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, úrad sprístupní tieto informácie k nazretiu výlučne\nlen zástupcovi účastníka konania. Zástupcom účastníka konania nemôže byť zamestnanec podnikateľa,\nktorý je účastníkom konania (ods. 9). Ak ide o postup podľa odsekov 8 a 9, úrad účastníka konania\nalebo jeho zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa\ndozvedel, o čom úrad urobí zápisnicu, ktorú účastník konania alebo jeho zástupca podpíše. Povinnosť\nzástupcu zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje tak voči účastníkovi konania, ktorého zastupuje, ako aj\nvoči iným osobám (ods. 10), pričom správny súd nevzhliadol porušenie tohto zákonného ustanovenia.\n118. Žalobca tvrdil, že ochrana proti inému zásahu v tejto veci a ďalších štyroch veciach nepredstavuje\núčinný prostriedok nápravy, pretože konanie trvá doposiaľ 6,5 roka, pričom ide o systémové legislatívne\nnastavenia. Žalovaný tvrdil, že to, že súd nekoná, neznamená neexistenciu účinnej ex post ochrany.\nHoci konanie trvá dlhšiu dobu, uvedené nevylučuje, že na jeho konci nie je možné konštatovať iný zásah\nukracujúci na právach alebo právom chránených záujmoch, ako to správny súd konštatoval vo veci\nvedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BA-4Sa/75/2017 v približne rovnakom období.\n119. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom inšpekcie podľa zákona o hospodárskej súťaže\nv dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017 v rámci ochrany hospodárskej súťaže. Protisúťažné konanie má\nneželaný účinok na základe čoho je daná potreba zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto\nnežiadúceho spoločenského javu. Dohľad štátu na úseku ochrany súťaže vykonávaním právomocí\nv oblasti ochrany a podpory súťaže, je činnosť potrebná vo verejnom záujme. Pri napĺňaní účelu\nregulácie súťaže zo strany úradu je potrebné, aby tento dôsledne postupoval v súlade so zákonom a\nv jeho medziach (čl. 2 ods. 2 ústavy) a inštitúty inšpekcie a administratívneho trestania na skutkové\nokolnosti a zistený skutkový stav aplikoval v súlade so zákonom a s jeho účelom na to určeným, a\nto predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania procesných práv a povinností\nprešetrovaných subjektov a tretích strán, do ktorých súkromnej dispozície sa prostredníctvom využitia\nzákonných inštitútov inšpekcie zasahuje, čo bolo v danom prípade dodržané.\n120. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy správnu žalobu výrokom I. zamietol, súd nezistil\nnezákonnosť iného zásahu orgánu verejnej správy, keď zhromažďovanie aj elektronických informácií je\ncieľom inšpekcie a ak sa vykonáva v priestoroch podnikateľa, tak na základe poverenia bez súhlasu\nsúdu.\n121. Správny súd o trovách rozhodol vo výroku II. v zmysle § 168 SSP, keď žalovanému podľa pomeru\njeho úspechu trovy nepriznal, pretože neboli tvrdené a ani súd nezistil dôvody, pre ktoré by to bolo možné\nspravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na/ SSP a contrario).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}