{"guid": "7ba14c4e-61c0-4be3-a8aa-5dbb1a3f2b4a:342e856e-2c78-42a9-85b9-7bf3b855c5ed", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200702.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/37/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/37/2017 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 31. júla 2024, sp. zn. BA-4Sa/37/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200702.1", "identifikacne_cislo": "1017200702", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1971/1408", "nazov": "predpis č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/1408-1971"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-2", "nazov": "§ 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987", "nazov": "predpis č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-61", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/342e856e-2c78-42a9-85b9-7bf3b855c5ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200702.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200702.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200702.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/37/2017\n1017200702\n31. 07. 2024\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017200702.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. A. B. C. A., so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: G. F., nar. XX. XXXXXXX\nXXXX, bytom H. F. XXXX/X, XXX XX, G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/\nXXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti ďalšiemu účastníkovi, takto\nrozhodol:\n2\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n2\n\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „pobočka“ alebo „prvostupňový orgán“)\npodľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) rozhodla, že ďalšiemu účastníkovi ako\nzamestnancovi spoločnosti A. A. B. C. A., so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nodo dňa 10. marca 2012.\n2. V jeho odôvodnení odkázala na čl. 11 ods. 1, 3 písm. a/, čl. 16 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“ alebo „nariadenie č.\n883/2004“) zo dňa 29. apríla 2004 v znení nariadenia EP a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra\n2009 a nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“ alebo „nariadenie\n\nč. 987/2009“). Z citovaných ustanovení základného nariadenia prvostupňovému orgánu vyplynulo,\nže zamestnanec obvykle podlieha systému sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu, a\nto systému toho členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Z dôvodu uľahčenia voľného\npohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych postupov, obsahuje nariadenie výnimky\nz tejto všeobecnej zásady. V posudzovanom prípade však Ministerstvo práce, sociálnych veci a\nrodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „MPSVaR“) výnimku neudelilo. Ďalej prvostupňový orgán opísal\npriebeh kontroly a následného postupu riešenia sociálneho poistenia ďalšieho účastníka. Uviedol,\nže v informačnom systéme Sociálnej poisťovne je ďalší účastník uvedený v mesačných výkazoch\npoistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie marec 2012 až december 2012\na január 2013. Dospel však k záveru, že do systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky\nbol ďalší účastník v období od 10. marca 2012 do 2. januára 2013 prihlásený a odhlásený v rozpore\ns nariadením, lebo v uvedenom období mal výkon práce mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle\npríslušných ustanovení zákona, zistených skutočností a predložených listinných dôkazov rozhodla\npreto pobočka o nevzniku povinného nemocenského, povinného dôchodkového poistenia a povinného\npoistenia v nezamestnanosti ďalšieho účastníka ako zamestnanca u zamestnávateľa, a to odo dňa 10.\nmarca 2012.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n4. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX odvolanie v\ncelom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky Bratislava. V odôvodnení sa\nžalovaná venovala európskej úprave v oblasti sociálneho zabezpečenia reprezentovanú koordinačnými\nnariadeniami, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Ďalej dôvodila,\nže registračný list fyzickej osoby – prihláška, ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik\npovinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Pobočka\nžalovanej na základe zistených skutočností dospela k záveru, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca\ndo systému sociálneho poistenia nesprávne. Preto vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým deklarovala,\nže zamestnancovi žalobcu ako zamestnávateľa povinné nemocenské poistenia, povinné dôchodkové\npoistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa 10. marca 2012 nevzniklo. Preverením námietok\nzamestnávateľa žalovaná nezistila dôvody na zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázala,\nže súčasťou rozhodovania o vzniku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je aj rozhodovanie o tom,\nže dátum jeho vzniku, deklarovaný na prihláške nie je správny, a že sociálne poistenie príslušnej fyzickej\nosobe od tohto dátumu nevzniklo. D. F. preto vydaním napadnutého rozhodnutia nepostupovala nad\nrámec ZSP, ale v súlade s § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. ZSP. Ďalej uviedla, že pri výklade článku 12\n(1) nariadenia č. 883/2004 a pri vysielaní zamestnancov je bezpodmienečne nutné rešpektovať právny\nnázor Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov,\nvyjadrený v rozhodnutí č. A2 z 12. júna 2009, v ktorom sú implementované aj interpretácie Európskeho\nsúdneho dvora. Základné podmienky vyslania, t. j. existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom\na zamestnancom, ktorého vysiela a existencia väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v\nktorom má podnik sídlo, musia byť zachované počas celej doby vyslania zamestnancov. Zamestnávateľ\nna území Slovenskej republiky nevykonával žiadne podstatné činnosti a je vedený v zozname dlžníkov\nSociálnej poisťovne, čo má tiež podstatný vplyv na uplatnenie 12 (1) nariadenia č. 883/2004.\n5. Žalovaná ďalej poukázala, že zamestnávateľ k odvolaciemu konaniu nepredložil dôkaz o tom, že\npríslušná inštitúcia Belgického kráľovstva pre oblasť sociálneho zabezpečenia vykonala na adrese\nvyslania zamestnanca kontrolu, pri ktorej nezistila nedostatky. Príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu\na štátu zamestnania spolupracujú na vykonávaní kontrol. Nedostatky zistené u neho Sociálnou\npoisťovňou sú podložené listinnými dôkazmi. Výkon kontroly aj po ukončení činnosti zamestnávateľa\n(dodatok k povereniu č. XXXXX-X/XXXX-XXX, zo dňa 2. júna 2014) umožnil Sociálnej poisťovni\npreveriť zachovanie podmienok vyslania počas celej doby vyslania zamestnancov. Formulár PD A1\nžalovaná na základe žiadosti zamestnávateľa a zamestnanca môže vystaviť aj so spätnou platnosťou.\nPokiaľ však Sociálna poisťovňa má vedomosť o tom, že zamestnávateľ nespĺňa podmienky vyslania,\nformulár PD A1 nemôže vystaviť a žiadosť o jeho vystavenie musí zamietnuť. Dodatočné vystavenie\nformulára PD A1SK by bolo odôvodnené len vtedy, ak by Ministerstvo udelilo výnimku z pravidiel\nuplatniteľnej legislatívy. Ministerstvo, ako vecne príslušná inštitúcia na území Slovenskej republiky, na\nzáklade žiadosti zamestnávateľa mohlo aj nemuselo udeliť výnimku. Bez udelenia tejto výnimky určenie\nuplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia nie je možné posúdiť inak, ako podľa miesta\nvýkonu práce zamestnancov. MPSVaR žiadosti zamestnávateľa zo dňa 12. marca 2014 nevyhovelo\n\na svoje stanovisko neprehodnotilo ani na základe osobitnej žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočky\nBratislava, zo dňa 5. novembra 2015. Vzhľadom na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka\nBratislava, napadnutým rozhodnutím správne rozhodla o tom, že zamestnancovi od 10. marca 2012\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\npodľa zákona o sociálnom poistení nevzniklo.\nII. Žaloba a jej dôvody\n6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 5. mája 2017 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX ako aj prvostupňového\nrozhodnutia pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX a vrátenia\nveci na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na to, že zamestnanca zamestnával v období od 10. marca\n2012 do 2. januára 2013 a za účelom vykonávania práce ho v tomto období, v trvaní 10 mesiacov, vyslal\nna územie iného členského štátu, Belgického kráľovstva a popísal priebeh administratívneho konania.\nNapadnuté rozhodnutie žalovanej považoval za nezákonné, pretože vychádzalo: 1/ z nesprávneho\nposúdenia veci, 2/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a 3/ zistenie\nskutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n7. K žalobnému bodu 1/ žalobca uviedol: Kontrola prvostupňového orgánu, začatá dňa 6. februára\n2014, bola neskôr rozšírená na celé obdobie registrácie žalobcu v systéme sociálnej poisťovne od\n1. novembra 2007 do 31. marca 2014, t.j. na obdobie takmer 7 rokov. S ohľadom na zistený skutkový\nstav, následne pobočka Sociálna poisťovne Bratislava, vyhodnotila uplatniteľnú legislatívu spoločne na\nvšetkých vyslaných zamestnancov, za celé posudzované obdobie a na zistený skutkový stav aplikovala\nnariadenie č. 883/2004, čo vyplýva aj z písomného záznamu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava\nzo dňa 6. marca 2014.\n8. Žalovaná sa stotožnila s nesprávnym právnym posúdením pobočky, nakoľko táto na skutkový stav\nuplatňovala v rozhodujúcom čase len nariadenie č. 883/2004, v rozpore s jeho článkom 87 ods. 1 a\nčlánkom 91, a to aj pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 987/2009. Poukázal, že rozhodnutie\nSprávnej komisie európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie a migrujúcich pracovníkov č.\nA2 z 12. júna 2009 podstatné činnosti nedefinuje a nevykladá tak široko ako žalovaná v napadnutom\nrozhodnutí, a preto niektoré kritériá, ktoré uvádza žalovaná v napadnutom rozhodnutí, sú podľa jeho\nnázoru, stanovené nad rámec požiadaviek nariadenia č. 883/2004, ako aj rozhodnutia č. A2 z 12. júna\n2009. Bol toho názoru, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava určila účelové kritéria s cieľom\nvytvoriť dojem, že žalobca nespĺňa kritériá pre vyslanie svojich zamestnancov, hoci kritériá v zmysle\nuplatniteľnej legislatívy v plnom rozsahu spĺňal. Ďalej tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie a konanie\nžalovanej, jeho vydaniu predchádzajúce, má vo vzťahu k žalobcovi ako aj k zamestnancovi diskriminačný\ncharakter, čo je v príkrom rozpore s bodmi 8. a 9 nariadenia č. 883/2004, a bodom 6. rozhodnutia č.\nA2 z 12. júna 2009. Podľa jeho názoru MPSVaR nie je oprávnené samostatne posudzovať udelenie\nvýnimky z pravidiel stanovených v článkoch 11 až 15 nariadenia č. 883/2004. Poukázal, že zamestnanec\nbol vyslaný do Belgického kráľovstva, čo je jeden z členských štátov EÚ, na obdobie 10 mesiacov,\nteda neprekročil predpokladanú dĺžku vyslania v trvaní 24 mesiacov. Účelom vyslania zamestnanca\nbolo vykonávať prácu pre žalobcu a zamestnanec nešiel nahradiť iného pracovníka, ktorý ukončil\ndobu svojho vyslania. Bol preto toho názoru, že v tomto prípade boli splnené všetky predpoklady\nvyžadované osobitnými pravidlami nariadenia č. 883/2004 na uplatnenie legislatívy Slovenskej republiky\nna vyslaného zamestnanca, tieto sa aj mali aplikovať, a preto nebolo vôbec potrebné a žiaduce udeľovať\nvýnimku v zmysle článku 16 nariadenia č. 883/2004. Sociálna poisťovňa bola povinná dôsledne sa\nzaoberať podmienkami pre uplatnenie článku 12 nariadenia č. 883/2004 a v prípade pochybností\nspolupracovať s príslušným orgánom Belgického kráľovstva pre oblasť sociálneho zabezpečenia, ktorá\npovinnosť jej vyplývala nielen z článku 76 nariadenia č. 883/2004, ale aj z bodu 5 písm. d) rozhodnutia\nsprávnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. A2\nz 12. júna 2009.\n9. Vo vzťahu k vydaniu potvrdenia E 101 / PD A1 na obdobie vyslania zamestnanca do iného\nčlenského štátu EÚ uviedol, že hoci zamestnanec nemal vystavené potvrdenie o uplatnení legislatívy\nSlovenskej republiky pre obdobie svojho vyslania, nevystavenie formulára E 101 / PD A1 je len formálny\nadministratívny nedostatok, ktorý možno konvalidovať. Vystavenie formulára E 101/ PD A1 sa považuje\nlen za formalitu a k tomu citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)\n\nsp. zn. 7Sžso/18/2013 z 31. apríla 2014. Možnosťou dodatočného vydania formuláru E 101 / PD A1\nsa nezaoberala.\n10. K žalobnému bodu 2/ žalobca namietal neodôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 ZSP,\npričom k tomu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 So 226/04, z 19. októbra 2005.\n11. K žalobnému bodu 3/, žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie mu neumožňuje zistiť, z\nakých skutkových zistení vychádzala žalovaná pri vyvodení záveru o nesplnení podmienok vyslania.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia obsahuje len niektoré zistenia\nSociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, absentuje však opísanie skutkového stavu, z ktorého žalovaná\nvyvodila závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie z tohto\ndôvodu považoval za nepreskúmateľné, v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom\npoistení, pretože rozsah zistení zachytených v napadnutom rozhodnutí by každopádne nepostačoval\nna subsumpciu pod akékoľvek kritéria stanovené žalovanou na určenie uplatniteľnej legislatívy na\nvyslaného zamestnanca.\nIII. Vyjadrenie žalovanej, žalobcu a ďalšieho účastníka\n12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žalobcu navrhla, aby súd žalobu zamietol. Poukázala na uplatňovanie\nkoordinačných nariadení v oblasti sociálneho zabezpečenia po vstupe Slovenskej republiky do\nEurópskej únie od 1. mája 2004, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Ďalej uviedla\nprávne východiská vyplývajúce z nariadenia č. 883/2004 (v znení nariadenia č. 988/2009), z nariadenia\nč. 987/2009, z rozhodnutia správnej komisie č. A2 z 12. júna 2009, ako aj z praktickej príručky s názvom\n„Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom\npriestore (EHP) a vo Švajčiarsku“. Poukázala ďalej na to, že kritériá, ktoré musí zamestnávateľ spĺňať\nna udelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy nestanovila Sociálna poisťovňa účelne, ale vychádzajú\nz európskej legislatívy v oblasti sociálnej politiky, ako aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora,\nzohľadňujúc pripomienky členských štátov, ktoré boli sformulované na základe skúseností získaných na\nvnútroštátnej úrovni. Posudzovanie splnenia podmienok vyslania patrí len do kompetencie vysielajúceho\nštátu, ktorý je po splnení podmienok vyslania oprávnený vystaviť na žiadosť zamestnávateľa, resp.\nzamestnanca prenosný dokument PD A1. Na území Slovenskej republiky je posudzovanie splnenia\npodmienok vyslania výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ nespĺňa podmienky\nvyslania ustanovené v nariadení a precizované v rozhodnutí A2, môžu v zmysle článku 16 nariadenia\npríslušné orgány dvoch alebo viac členských štátov spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11\naž 15 nariadenia v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb. Na území Slovenskej republiky\nje príslušné na udelenie výnimky v zmysle článku 16 nariadenia MPSVaR. Na udelenie výnimky nie\nje právny nárok. Ide výlučne o dispozíciu ministerstva, resp. o dispozíciu príslušnej inštitúcie iného\nčlenského štátu.\n13. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 6. februára\n2014, pri vykonávaní vonkajšej kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a kontroly plnenia\npovinností žalobcu, ako zamestnávateľa, uložených ZSP zistila, že žalobca zamestnáva zamestnancov,\nktorých miesto výkonu činnosti je aj na území iného členského štátu Európskej únie bez určenia\nuplatniteľnej legislatívy. V období, kedy zamestnanci vykonávali činnosť na území iného členského štátu\nEurópskej únie (Belgického kráľovstva), ich zamestnávateľ prihlásil do sociálneho systému Slovenskej\nrepubliky napriek tomu, že Sociálnu poisťovňu nepožiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy a vystavenie\nformulára E 101, resp. prenosného dokumentu PD A1. Formulár E 101, ktorý potvrdzuje, že vyslaný\nzamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom vysielajúceho štátu, t. j.\nSlovenskej republiky, bol vystavený len 11 zamestnancom, a to na základe žiadosti zamestnávateľa a\nnepravdivých informácií, ktoré zamestnávateľ uviedol v žiadosti o vystavenie formulára E 101 v čase,\nkedy požiadal o určenie uplatniteľnej legislatívy. Počas vonkajšej kontroly odvodu poistného a plnenia\npovinností žalobcu sa však preukázalo, že všetci zamestnanci žalobcu vykonávali činnosť v Belgickom\nkráľovstve, s výnimkou troch zamestnankýň, ktoré vykonávali administratívnu činnosť. Zamestnávateľ\nteda nevykonával významné (podstatné) ekonomické činnosti na území Slovenskej republiky, ktoré sú\nnevyhnutným predpokladom na udelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy. Z uvedeného dôvodu budú\nvystavené formuláre E 101 vyhlásené za neplatné v plnom rozsahu. Ďalej zdôraznila, že európske\nformuláre sa nevystavujú automaticky. Sociálna poisťovňa je oprávnená vystaviť formulár E 101 (PD\nA1) len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa alebo zamestnanca, ak sú splnené všetky\npodmienky vyslania, resp. v prípadoch, ak bola ministerstvom udelená výnimka podľa článku 16\n\nnariadenia. Sociálna poisťovňa v rámci kontroly odvodu poistného a plnenia povinností zamestnávateľa\nupozornila žalobcu na porušovanie koordinačných nariadení Európskej únie a odporučila mu požiadať\nministerstvo o udelenie výnimky podľa článku 16 nariadenia. Ministerstvo listom zo dňa 18. marca\n2014 oznámilo žalobcovi, že žiadosti žalobcu o udelenie výnimky nemôže vyhovieť. Zároveň upozornilo\nžalobcu, že je potrebné prihlásiť dotknutých zamestnancov do poistenia tam, kde vykonávajú činnosť,\nt. j. v Belgickom kráľovstve. Keďže zamestnávateľovi nebol vystavený prenosný dokument PD A1 na\ndotknutého zamestnanca, ktorý by preukazoval, že na zamestnanca sa vzťahuje naďalej legislatíva\nvysielajúceho štátu, t. j. legislatíva Slovenskej republiky a taktiež mu ministerstvom nebola udelená\nvýnimka z uplatniteľnej legislatívy podľa článku 12 (1) nariadenia, bolo povinnosťou žalobcu prihlásiť\nzamestnanca (ďalšieho účastíka) do poistenia v Belgickom kráľovstve. Prihlásenie tohto zamestnanca\nna sociálne poistenie v Slovenskej republike bolo v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej\núnie. K procesným námietkam žalobcu poukázala na vecnú i formálnu správnosť rozhodnutí oboch\nstupňov orgánu verejnej správy.\n14. Ďalší účastník sa k žalobe ako aj k vyjadreniu k žalobe vyjadril, pričom požiadal o riadne prešetrenie\ndanej veci.\n15. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii, ktorú bližšie rozvinul.\n16. Žalovaná ako aj ďalší účastník sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrili.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci\n17. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zriadený Správny súd v Bratislave,\nna ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná\nprávomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol postupom podľa § 137 ods.\n4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a\npodstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne:\n18. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutia oboch stupňov orgánov verejnej správy, vrátane\nkonania, ktoré im predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami\núčastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná a z uvedeného dôvodu ju súd podľa § 190 SSP zamietol.\n19. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách v sociálnych veciach.\n21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 3 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie\nrozhodovanie Sociálnej poisťovne. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v\nsociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n22. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ, prihlásil Registračným listom\nfyzickej osoby ďalšieho účastníka (ďalej iba „zamestnanec“), do registra Sociálnej poisťovne ako\nzamestnanca s pravidelným príjmom a dátumom vzniku poistenia 10. marca 2012 a následne odhlásil\ns dátumom zániku poistenia 2. januára 2013. Pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu bola\nna základe poverenia zo dňa 21. januára 2014 a zo dňa 2. júna 2014 v sídle žalobcu vykonaná\nkontrola zameraná na správnosť odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné\n\ndôchodkové sporenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a následné preverenie reálneho výkonu\nčinnosti zamestnancov na území SR za obdobie registrácie zamestnávateľa A. A. B. C. A., D. E.\nXX, F., IČO: XX XXX XXX od 1. novembra 2007 do 31. marca 2014. Kontrolou bolo zistené, že\nzamestnanci vykonávali pracovnú činnosť prevažne na území členských štátov EÚ. Zamestnávateľ\npožiadal (žiadosť z 12. marca 2014) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o udelenie\nvýnimky na vydanie formulárov E101/A1 pre zamestnancov, podľa čl. 16 nariadenia (ES) č. 883/2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, vyslaných do Belgického kráľovstva, z dôvodu\nprekročenia štandardnej dĺžky vyslania 24 mesiacov. MPSVaR (list č. XXXX/XX-X_I.,XXXXX/XX J. XX.\nXXXXX XXXX) predmetnú výnimku zamestnávateľovi neudelilo, pre nesplnenie podmienok vyslania\nzamestnancov, z dôvodu, že nevykonáva žiadne podstatné činnosti na území SR a je vedený v\nzozname dlžníkov zverejnenom na web stránkach Sociálnej poisťovne. MPSVaR poukázalo na to,\nže zamestnanci podliehajú legislatíve Belgického kráľovstva, čo je členský štát, v ktorom vykonávajú\nsvoju činnosť a je potrebné ich prihlásiť do poistenia tam. Na základe zistení a neudelenia výnimky\nbol zamestnávateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzvaný na zrušenie povinného nemocenského,\npovinného dôchodkového a povinného poistenia v nezamestnanosti u dotknutých registrovaných\nzamestnancov na území SR, čo rozhodne odmietol. Prvostupňový orgán listom zo dňa 5. novembra\n2015 požiadal MPSVaR o udelenie výnimky pre zamestnancov žalobcu podľa čl. 16 nariadenia (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, vyslaných do Belgického kráľovstva a\npoukázal na to, že jedenástim zamestnancom vystavil na jednotlivé obdobia formuláre E101 na základe\ndokladov predložených zamestnávateľom, ktoré sa ďalším šetrením ukázali ako nepravdivé. Vzhľadom\nk osobitnostiam prípadu, požiadal o prehodnotenie pôvodnej žiadosti zamestnávateľa o udelenie\nvýnimky, z dôvodu prípadného nepriaznivého dopadu na dotknutých zamestnancov (odpracované roky,\nvyplatené nemocenské, zdravotné poistenie) a tiež nízkeho predpokladu, že zamestnávateľ spätne\nprihlási zamestnancov na sociálne poistenie v Belgickom kráľovstve. MPSVaR oznámilo listom č.\nXXXXX/XX-X_I. J. K. XX. XXXXXXXX XXXX prvostupňovému orgánu, že na udelenie výnimky žalobcovi\nnie je dôvod a teda nemení svoje stanovisko o neudelení výnimky podľa čl. 17 nariadenia Rady (EHS)\nč. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo\nčinné osoby a ich rodinných príslušníkov, pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva (ďalej len „nariadenie\nč. 1408/71“), od 1. mája 2010 podľa článku 16 nariadenia č. 883/2004.\n23. Sociálna poisťovňa neurčila dotknutému zamestnancovi príslušnú legislatívu podľa jeho bydliska\nna území SR, pri vyslaní na výkon práce na územie Belgického kráľovstva zamestnávateľom,\nktorý pre neho nepožiadal o vystavenie prenosného dokumentu PD A1. Listom zo dňa 12. marca\n2014 požiadal zamestnávateľ MPSVaR o udelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy podľa čl.\n16 nariadenia č. 883/2004 aj pre dotknutého zamestnanca, ktorá mu nebola udelená a preto je\nuplatniteľná legislatíva podľa miesta výkonu práce zamestnanca v Belgickom kráľovstve (čl. 11 ods.\n3 písm. a/ nariadenia č. 883/2004). Žalobca ako zamestnávateľ nesplnil podmienky vyslania, čo bolo\nzistené kontrolou prvostupňového orgánu a tiež MPSVaR, ktoré zistilo v konaní o udelenie výnimky\nz uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 nariadenia č. 883/2004 a čl. 17 nariadenia č. 1408/71 že,\nzamestnávateľ nevykonával na území SR žiadne podstatné ekonomické činnosti a vysielal takmer\nvšetkých zamestnancov na výkon práce na územie EÚ (3 zamestnanci pre vnútornú organizačnú a\nadministratívnu činnosť). Zamestnávateľ je vedený tiež ako dlžník Sociálnej poisťovne (v zozname\ndlžníkov na web stránke Sociálnej poisťovne), nespĺňa tak ďalšiu podmienku na udelenie výnimky,\nako uviedlo MPSVaR, ktorou je zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celú dobu registrácie\nzamestnávateľa. Zamestnávateľ bol Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava aj MPSVaR vyzvaný\nna dodržiavanie citovaného nariadenia a prihlásil zamestnanca/ zamestnancov v členskom štáte kde\nvykonáva/jú prácu v Belgickom kráľovstve a to v záujme zamestnancov.\n24. Správny súd konštatuje, že povinnosť prihlásiť zamestnancov do registra poistencov, odhlásiť\nzamestnancov po zániku poistenia z registra poistencov a viesť evidenciu zamestnancov na účely\nsociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je základnou povinnosťou zamestnávateľa.\nŽalobca ako zamestnávateľ prihlásil zamestnanca (ďalšieho účastníka) do registra poistencov od 10.\nmarca 2012 podaním Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky. Túto povinnosť by mal v súlade s §\n231 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 ZSP v prípade, že by sa na zamestnanca v predmetnom období vzťahovala\nlegislatíva Slovenskej republiky. Avšak kontrolou pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava a tiež konaním\no udelenie výnimky MPSVaR z uplatniteľnej legislatívy Belgického kráľovstva bolo nepochybne zistené,\nže žalobca ako zamestnávateľ nespĺňal podmienky na udelenie výnimky a v uvedenom období od\n10. marca 2012 podliehal zamestnanec právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu,\n\nv ktorom vykonával prácu a to v Belgickom kráľovstve v zmysle čl. 11 ods. 3 písm. a/ nariadenia č.\n883/2004 v znení nariadenia č. 988/2009.\n25. Od 1. mája 2010 sa uplatňuje aj vykonávacie nariadenie č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup\nvykonávania základného nariadenia.\n26. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n27. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16, osoba\nvykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte\npodlieha právnym predpisom tohto členského štátu. (všeobecné pravidlo).\n28. Podľa čl. 12 ods. 1 základného nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v\nčlenskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim\nzamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa,\nnaďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie\ntakejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.\n29. V čl. 14 ods. 2 vykonávacie nariadenie, k spresneniu čl.12 základného nariadenia uvádza: Na\núčely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia sa slová „ktorá tam zvyčajne vykonáva\nsvoju činnosť“ vzťahujú na zamestnávateľa, ktorý zvyčajne vykonáva svoje podstatné činnosti, ktoré\nsú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia, na území členského štátu, v ktorom je usadený,\npri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným podnikom. Príslušné\nkritériá sa musia prispôsobiť osobitným vlastnostiam každého zamestnávateľa a skutočnej povahe\nvykonávaných činností.\n30. Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia konajúc v súlade s\npodmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, rozhodnutím č. A2 z 12. júna\n2009 týkajúcim sa výkladu článku 12 nariadenia č. 883/2004 o právnych predpisoch vzťahujúcich sa\nna vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne pracujúcich mimo\npríslušného štátu, rozhodla takto:\n31. Ustanovenia článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa vzťahujú na pracovníka, ktorý podlieha\nprávnym predpisom členského štátu (vysielajúceho štátu) na základe toho, že vykonáva činnosť pre\nzamestnávateľa v rámci zamestnania a ktorý bol týmto zamestnávateľom vyslaný do iného členského\nštátu (štátu zamestnania), aby tam pre tohto zamestnávateľa vykonával prácu.\n32. Práca sa považuje za prácu vykonávanú pre zamestnávateľa vysielajúceho štátu, ak sa stanoví, že\ntáto práca sa vykonáva pre tohto zamestnávateľa a že naďalej existuje priamy vzťah medzi pracovníkom\na zamestnávateľom, ktorý ho vyslal.\n33. Aby sa stanovilo, či naďalej existuje takýto vzťah, pričom sa preto predpokladá, že pracovník je\nnaďalej pod právomocou zamestnávateľa, ktorý ho vyslal, musí sa zohľadniť niekoľko prvkov vrátane\nzodpovednosti za prijatie do zamestnania, za pracovnú zmluvu, odmeňovanie (bez vplyvu na možné\ndohody medzi zamestnávateľom vo vysielajúcom štáte a podnikom v štáte zamestnania o platbe\npracovníkom), prepustenie a právomoci určiť povahu práce.\n34. Aby sa v prípade potreby a v prípade pochybností stanovilo, či zamestnávateľ obvykle vykonáva\npodstatné činnosti na území členského štátu, v ktorom je usadený, príslušná inštitúcia v tomto\nčlenskom štáte je povinná preskúmať všetky kritériá, charakterizujúce činnosti vykonávané uvedeným\nzamestnávateľom, vrátane miesta, v ktorom má podnik svoje sídlo alebo správu, počtu administratívnych\npracovníkov pracujúcich v členskom štáte, v ktorom je usadený, a v druhom členskom štáte, miesta, do\nktorého sa vyslaní pracovníci prijímajú, a miesta, v ktorom sa uzatvára väčšina zmlúv s klientmi, práva\nvzťahujúceho sa na zmluvy, ktoré podnik uzatvoril so svojimi pracovníkmi na jednej strane a so svojimi\nklientmi na strane druhej, obratu počas príslušného typického obdobia v každom príslušnom členskom\nštáte a počtu zmlúv realizovaných vo vysielajúcom štáte. To nie je úplný zoznam, keďže kritériá by sa\n\nmali prispôsobiť každému osobitnému prípadu a zohľadniť povahu činností vykonávaných podnikom v\nštáte, v ktorom má podnik sídlo.\n35. Podľa ustanovení odseku 1 tohto rozhodnutia sa článok 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004\nnaďalej vzťahuje na vysielanie pracovníkov, ak sa pracovník vyslaný podnikom vo vysielajúcom štáte\ndo podniku v štáte zamestnania vyšle aj do jedného alebo viacerých ďalších podnikov v tom istom štáte\nzamestnania, pokiaľ však pracovník naďalej vykonáva svoju prácu pre podnik, ktorý ho vyslal. To môže\nbyť najmä vtedy, ak podnik vyslal pracovníka do členského štátu, aby tam následne alebo súčasne\nvykonával prácu v dvoch alebo viacerých podnikoch, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte.\nHlavným a rozhodujúcim prvkom je to, že práca sa naďalej vykonáva v prospech vysielajúceho podniku.\n36. Ustanovenia článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa neuplatňujú alebo prestávajú platiť\nnajmä vtedy:\na/ ak podnik, do ktorého bol pracovník vyslaný, ho dá k dispozícii inému podniku v členskom štáte, v\nktorom sa podnik nachádza;\nb/ ak pracovník vyslaný do členského štátu je daný k dispozícii podniku, ktorý sa nachádza v inom\nčlenskom štáte\nc/ ak bol pracovník prijatý do zamestnania v členskom štáte, aby ho vyslal podnik, ktorý sa nachádza v\ndruhom členskom štáte, do podniku v treťom členskom štáte.\n37. V zmysle odseku 5 písm. a/ a písm. b/ uvedeného rozhodnutia Správnej komisie pre\nkoordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právnym\npredpisom naďalej podlieha dotknutá osoba podľa článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004, v\nprípadoch stanovených týmto rozhodnutím, riadne informuje zamestnávateľa a dotknutého pracovníka\no podmienkach, za ktorých môže vyslaný pracovník naďalej podliehať jeho právnym predpisom.\nZamestnávateľ je teda informovaný o možnosti kontrol počas celého obdobia vyslania, aby sa zistilo, či\nsa toto obdobie skončilo. Takéto kontroly sa môžu týkať najmä platby príspevkov a zachovania priameho\nvzťahu. Vyslaný pracovník a jeho zamestnávateľ okrem toho informujú príslušnú inštitúciu vysielajúceho\nštátu o akejkoľvek zmene, ktorá nastala počas obdobia vyslania, najmä: - ak sa vyslanie, o ktoré sa\npožiadalo, nakoniec neuskutočnilo, - ak sa činnosť prerušila z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v\nodseku 3 písm. b/ tohto rozhodnutia, - ak bol vyslaný pracovník pridelený svojim zamestnávateľom do\niného podniku vo vysielajúcom štáte, najmä v prípade fúzie alebo prevedenia podniku.\n38. Podľa čl. 16 základného nariadenia, upravujúceho výnimky z čl. 11 až 15, dva alebo viac členských\nštátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou\nupraviť výnimky z článkov 11 až 15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb.\n39. V čl. 18, vykonávacie nariadenie k postupu uplatňovania čl.16 základného nariadenia uvádza:\nZamestnávateľ alebo dotknutá osoba predkladajú žiadosti o výnimky z článkov 11 až 15 základného\nnariadenia podľa možnosti vopred príslušnému úradu alebo orgánu určenému týmto úradom členského\nštátu, ktorého právne predpisy si zamestnanec alebo dotknutá osoba žiada uplatniť.\n40. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\n41. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom\nspoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej\ncelistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné v celom\nrozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského\nštátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n42. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu (zamestnávateľa) a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že ďalšiemu\núčastníkovi nevzniklo od 10. marca 2012 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi žalobcu podľa slovenskej legislatívy.\nPrvostupňovým rozhodnutím nebolo teda rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, ale o nevzniku poistenia\nďalšieho účastníka, ako zamestnanca žalobcu.\n\n43. K námietkam žalobcu vo vzťahu k určeniu resp. neurčeniu uplatniteľnej legislatívy, resp. spôsobu jej\nurčenia, správny súd poukazuje na to, že k určeniu uplatniteľnej legislatívy nedošlo s použitím výnimky\npodľa článku 12 ods. 1 resp. čl. 16 základného nariadenia, pre nesplnenie podmienok základného\nnariadenia, vykonávacieho nariadenia a Rozhodnutia č. A2 z 12. júna 2009, zamestnávateľom\n(žalobcom) pri vysielaní na výkon práce zamestnancov vrátane zamestnanca (ďalšieho účastníka)\ndo iného členského štátu (Belgické kráľovstvo) a preto platí pre určenie uplatniteľnej legislatívy\nvšeobecné pravidlo podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia. V preskúmavanej veci Sociálna\npoisťovňa o uplatniteľnej legislatíve v zmysle udelenia výnimky podľa článku 16 základného nariadenia\nnerozhodovala, rozhodovalo príslušné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (list o neudelení\nvýnimky z 18. marca 2014).\n44. Správny súd konštatuje, že všetky námietky žalobcu (zamestnávateľa) v žalobe smerujú k\nnamietaniu porušenia subjektívnych práv ďalšieho účastníka ako jeho zamestnanca, resp. všetkých\nžalobcom vyslaných zamestnancov na výkon práce do Belgicka. Žalobca ako zamestnávateľ však\nkonkrétne neuviedol ako bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov.\nPokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že bol ukrátený na svojich právach tým, že odvodová povinnosť je v\nBelgickom kráľovstve iná ako na Slovensku, ide iba o konštatovanie skutočnosti, a nie uvedenie akým\nkonkrétnym spôsobom bolo do jeho subjektívnych práv zasiahnuté.\n45. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 ZSP, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.\n46. Podľa § 172 ods. 5 ZSP, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení\na zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na\nstarobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm\npoistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.1)\n47. Správny súd konštatuje, že žalovaná, resp. jej pobočka Bratislava mala oprávnenie a dostatok\nskutkových zistení a podkladov na to, aby vydala prvostupňové rozhodnutie, že ďalšiemu účastníkovi\nnevzniklo ako zamestnancovi žalobcu odo dňa 10. marca 2012 povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ktoré podaním registračnej prihlášky\nSociálnej poisťovni, pobočka Bratislava deklaroval zamestnávateľ, napriek tomu, že zamestnanec\nvykonával prácu v Belgicku. Následne sa ukázalo, že pre určenie uplatniteľnej legislatívy platí všeobecné\npravidlo podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia a neplatia výnimky podľa čl. 12 ods. 1, čl.\n16 základného nariadenia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 209 ZSP.\nNámietky žalobcu sú teda v plnom rozsahu nedôvodné. Pokiaľ pre zamestnanca (ďalšieho účastníka)\nplatí belgická legislatíva, potom je potrebné rozhodnúť, že nebol poistencom na území Slovenskej\nrepubliky, pretože v zmysle čl. 11 ods. 1 základného nariadenia nemôže byť zároveň poistencom na\núzemí dvoch členských štátov. Napadnuté rozhodnutie tak zosúladilo skutkový stav s čl. 11 ods. 1 a 3\npísm. a/ základného nariadenia.\n48. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n49. Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická\nosoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu.\n50. „Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej\naktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Žalobná legitimácia v zmysle ust. § 247\nods. 1 a § 250 ods. 2 OSP musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu.\nS prihliadnutím na účel súdneho prieskumu administratívnych rozhodnutí, táto podmienka musí byť\nsplnená v priebehu celého konania.“ (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžr/2/2014)\n51. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol na svojich právach ukrátený nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\n\npričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\n52. Na tomto mieste správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. IV.ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že\nžalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo\ntak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a\npodložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n53. Správne súdnictvo teda nie je založené na princípe verejnej žaloby, umožňujúcom komukoľvek\npodať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá\nformálne povahu procesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné.\n54. Žalobca podal správnu žalobu, v ktorej namietal porušenie iných ako svojich subjektívnych\npráv, a to porušenie práv svojho zamestnanca ako ďalšieho účastníka, vrátane ostatných, ním\nvyslaných zamestnancov, na výkon práce do Belgicka. Z § 178 ods. 1 SSP je nesporné, že žalobcovi\nvyplýva povinnosť tvrdenia o porušení výlučne jeho subjektívnych práv a nie práv iného subjektu. V\nadministratívnom ani v súdnom konaní nebolo preukázané, že by postupom správnych orgánov došlo\nk porušeniu jeho subjektívnych práv. Samotné postavenie účastníka správneho konania k naplneniu\npodmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n55. Napriek skutočnosti, že žalovaná túto skutočnosť v rámci konania pred správnym súdom\nnenamietala, aktívna legitimácia žalobcu je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe\núspech priznať. Správne súdy prihliadajú na splnenie tejto podmienky počas celého konania a preto\nbolo povinnosťou konajúceho súdu sa ňou zaoberať aj bez námietky žalovanej.\n56. Správny súd v rámci preskúmavania veci dospel k záveru, že z podanej žaloby nie je zrejmé, v\nčom spočí va ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca síce v podanej žalobe uviedol, že\nsa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej a domáhal\nsa ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Jeho\nžalobné námietky sú založené na porušení, resp. ukrátení práv jeho zamestnanca.\n57. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie\nsprávnej žaloby z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených\nzáujmov, ani na nich nebol priamo dotknutý. Vzhľadom k tomu, že správny súd ani ex offo žiadne dôvody\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 SSP nezistil, žalobu ako nedôvodnú podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n58. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n59. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario\ntak, že náhradu trov konania mu nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu\ntrov ani zúčastnenej osobe ktorá v konaní tiež nebola úspešná a ani žalovanému v zmysle § 168 SSP\na contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.\nPoučenie:\n2\n\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.\n1 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}