{"guid": "4b8ba466-7be5-4a6c-940e-e4bb092ceead:63c01f7c-c003-4ebb-86b9-37623c39f442", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200298.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/15/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/15/2017 z 19. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. januára 2024, sp. zn. BA-7Sa/15/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200298.1", "identifikacne_cislo": "1017200298", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-01-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-87", "nazov": "§ 87 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-87", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-8", "nazov": "§ 82 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-4", "nazov": "§ 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-233", "nazov": "§ 233 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-231", "nazov": "§ 231 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-231", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "nazov": "§ 206 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-240", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-5", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-87", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-233", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-231", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63c01f7c-c003-4ebb-86b9-37623c39f442", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200298.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200298.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200298.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/15/2017\n1017200298\n19. 01. 2024\nJUDr. Katarína Šmahovská\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017200298.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodeného XX. XXXX XXXX, štátny príslušník C., trvale bytom C., XXXX B. D. E. XXX F., G., bez\ncestovného dokladu, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie\nslobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: H./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Prezídia policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) číslo Č.p.: H./XXXX-XX zo X. XXXXXXX XXXX (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) bol žalobca ako štátny príslušník Kanady podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2\npísm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.) administratívne vyhostený, pretože\nmá neoprávnený pobyt a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest\nvyhostenia. Žalobcovi bol tiež uvedeným rozhodnutím podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ.z. uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov. Žalobcovi sa neurčila\nlehota na vycestovanie. Prvostupňový správny orgán tiež vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto\nrozhodnutiu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva, že\ndňa X. XXXXXXX XXXX o 14.30 hod bol žalobca predvedený na správny orgán, po podmienečnom\nprepustení z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného súdu Trnava zo X.\nXXXXXXX XXXX, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Z rozsudku Okresného súdu Žilina z XX. XXXXXX\nXXXX, sp.zn. XXXX/X/XXXX prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca spáchal v spolupáchateľstve\nzločin únosu podľa § 20, § 186 ods. l Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v\ntrvaní päť rokov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX. F. XXXX a nebol žalobcovi\nuložený trest vyhostenia. Žalobca ako účastník konania nebol držiteľ cestovného dokladu a na území\nSlovenskej republiky sa nachádzal neoprávnene. Na základe uvedeného bolo voči žalobcovi začaté\nsprávne konanie vo veci administratívneho vyhostenia, s ktorým bol riadne oboznámený za prítomnosti\ntlmočníka. Prvostupňový správny orgán dokazovaním a na základe získaných podkladov (zápisnice\no podaní vyjadrenia účastníka konania zo X. XXXXXXX XXXX, podkladových materiálov, ktoré sú\n\nsúčasťou spisu, lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru, rozsudku, vlastných zistení,\nzabezpečených podkladov k osobe účastníka konania) mal preukázané, že žalobca sa na území\nSlovenskej republiky a únie zdržiava neoprávnene a bol právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy\na nebol mu uložený trest vyhostenia a preto boli naplnené podmienky na postup podľa § 82 ods. 1 písm.\nb) a § 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n3. Žalovaný rozhodnutím Č.p.: H./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX vo potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam žalovaný v odôvodnení\nuviedol, že sám žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia evidovanej pod číslom písomnosti H./XXXX-XX\nna tretej strane uviedol, že sa narodil ako občan I.. V roku XXXX keď mal X B. s rodičmi emigrovali do C..\nV roku XXXX požiadal o C. občianstvo. Na otázku aké má štátne občianstvo odpovedal, že je občanom\nC.. Žalovaný bol preto toho názoru, že žalobca nemá dvojité štátne občianstvo, ale iba občianstvo C..\nTaktiež preverovaním správneho ako aj odvolacieho orgánu bolo zistené, že žalobca nikdy nepožiadal o\nudelenie I. občianstva. Žalovaný poukázal, že pod číslom písomnosti H./XXXX-XX je evidovaná odpoveď\nprvého tajomníka J. I. B. J. E., v ktorej sa uvádza, že na základe zistení vykonaných na iných talianskych\núradoch K. L. J. H. neeviduje žiadneho I. občana s menom A. B.. S veľkou pravdepodobnosťou by v\nprípade osoby, o ktorej policajný úrad žiadal poskytnúť informáciu, mohlo ísť o osobu A. M., nar. XX.\nXXXX XXXX, ktorý stratil I. občianstvo v roku XXXX, a ktorý je C. občanom. Táto informácia bola na\nzáklade žiadosti odvolacieho orgánu opätovne potvrdená listom J. I. B. z XX. XXXXXXXX XXXX, že\nžalobca stratil I. občianstvo, keď nadobudol občianstvo C. v roku XXXX. Taktiež v náhradnom cestovnom\ndoklade vystavený Veľvyslanectvom C. v Rakúskej republike dňa XX. XXXXXXX XXXX, je potvrdená\ntotožnosť ako aj štátna príslušnosť žalobcu pod menom M. B. A., N. XX. XXXX XXXX, štátny občan C..\nNa základe uvedených skutočností mal žalovaný dostatočne preukázané, že ide o účastníka konania,\nktorý má štátne občianstvo C.. Vo vzťahu k dĺžke doby administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na\npäť rokov žalovaný uviedol, že žalobca bol osobou odsúdenou za úmyselný trestný čin, ktorý smeroval\nproti zdraviu a životu inej osoby, príslušný súd ho odsúdil na relatívne vysoký trest odňatia slobody,\núčastník mal neoprávnený pobyt a nebol držiteľom žiadneho dokladu totožnosti. Ďalej žalovaný uviedol,\nže správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení môže uložiť zákaz vstupu na územie\nSlovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Podmienku uvedenú v § 82 ods. 5 zákona\nč. 404/2011 Z. z. správny orgán aplikuje v prípade jej naplnenia. Trestný čin, ktorého sa žalobca dopustil\nje nebezpečný pre spoločnosť na celom území schengenského priestoru, preto je nežiadúce, aby sa\npohyboval po území ostatných členských štátov a ohrozoval svojím konaním ostatných členov. Taktiež\njeho neoprávnený pobyt bez cestovného dokladu nebol len na území Slovenskej republiky, ale aj na\ncelom území únie. O evidencii žalobcu do systému nežiadúcich osôb ako aj o dôsledkoch takého\nopatrenia, bol poučený a oboznámený, poučenie podpísal vlastnoručným podpisom. Žalovaný ďalej\nv odôvodnení uviedol, že žalobca je štátnym príslušníkom tretej krajiny C., preto je u neho predpoklad\nbezproblémového výkonu administratívneho vyhostenia do ktorejkoľvek krajiny okrem členských štátov.\nZákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov neprikazuje, ale dáva možnosť určiť krajinu vyhostenia.\nII. Žaloba a jej dôvody\n4. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X. XXXXX XXXX sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného Č.p.: H./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX. Podľa jeho názoru\nrozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietal, že mu správny orgán uložil v zmysle § 82\nods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu\n5 rokov, čím rozhodol najprísnejším možným spôsobom, aký pripúšťa právna úprava. V tomto ohľade\nmal žalovaný zisťovať riadne skutkový stav, situáciu riadne posúdiť a svoje rozhodnutie logickým a\nzákonným spôsobom v rozhodnutí odôvodniť. S poukazom na § 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.\nz. mal žalovaný podľa názoru žalobcu zohľadniť skutočnosť, či sa na neho už vzťahovalo viac ako\njedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo či vstúpil na územie Slovenskej republiky počas\ntrvania jeho zákazu vstupu. Uložiť „trest“ v najvyššej prípustnej dĺžke a rozsahu v prípade, ak nie sú\nsplnené osobitné podmienky, nie je zákonný a odôvodniteľný. Ďalej žalobca namietal, že sa naňho\nmalo hľadieť ako na štátneho občana I.. Bol toho názoru, že žalovaný sa dôsledne nevysporiadal\ns touto skutočnosťou. Poukázal, že sa narodil v I. a bol držiteľom I. cestovného dokladu, ktorého\n\nkópiu priložil k žalobe. Ďalej poukázal na písomnosť zaprotokolovanú pod číslom H./XXXX-XX, ktorú\nzískal žalovaný omnoho neskôr, ako správny orgán vydal rozhodnutie o samotnom administratívnom\nrozhodnutí. Teda rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo vydané bez toho, aby sa správny orgán\nvôbec nejako zaujímal o tvrdenia produkované žalobcom počas správneho konania ohľadom svojho I.\nštátneho občianstva, pričom žalovaný takýto jeho postup dokonca odobril ako správny. Namietal, že\nnie je zrejmé, či uvedený dokument, na ktorom postavil žalovaný svoje odôvodnenie, je dôsledok jeho\nzisťovacej činnosti, alebo išlo o reakciu na podaný opravný prostriedok. Pokiaľ k uvedeným záverom\ndošiel svojou činnosťou, malo to v napadnutom rozhodnutí byť uvedené. Ďalej poukázal na zákon I. B.\nč. 91 z 5. februára 1992, ktorý výslovne umožňuje dvojité štátne občianstvo, ako aj získať späť štátne\nobčianstvo, pokiaľ bývalý štátny občan o občianstvo prijatím iného štátneho občianstva prišiel. Pokiaľ\nby žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán posudzoval prípad žalobcu ako prípad štátneho občana\nEÚ, bolo by potrebné aplikovať iné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov tak, ako to bolo vyčítané\nsprávnemu orgánu v predchádzajúcom konaní.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu\n5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval priebeh administratívneho\npostupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho\nspisu a právne závery správnych orgánov oboch stupňov. Skonštatoval, že boli splnené podmienky\npodľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., pretože žalobca sa na území\nSlovenskej republiky nachádzal neoprávnene, nedisponoval fyzicky žiadnym cestovným dokladom a bol\nprávoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Podrobne sa tiež\nvo svojom vyjadrení venoval jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Zopakoval, že počas celého\nkonania na správnom orgáne dňa X. XXXXXXX XXXX, zo spísaných zápisníc o podaní vyjadrenia ako\naj z dostupných podkladov nebolo preukázané, že by malo v prípade žalobcu ísť o cudzinca, ktorý by\nmal aktuálne štátne občianstvo C., ako aj I.. Obdobne sa nevyjadroval ani samotný žalobca a nijakým\nspôsobom, vyjadrením, dôkazom nepoukázal na to, že má aj I. štátne občianstvo a nepoukazoval,\naby sa tak k nemu pristupovalo ako k občanovi únie. Podľa názoru žalovaného nadobudnutím iného\nštátneho občianstva žalobca stratil I. štátne občianstvo. K namietanej dobe uloženia zákazu vstupu\nna najdlhšiu prípustnú dobu žalovaný uviedol, že dĺžku doby administratívneho vyhostenia a zákazu\nvstupu na päť rokov po správnej úvahe prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil. Žalobca\nbol na území Slovenskej republiky preukázateľne odsúdený za úmyselný trestný čin (obzvlášť závažný\ndôvod) a nebol mu uložený trest vyhostenia, nachádzal sa na tomto území bez cestovného dokladu,\ndostatočných vlastných finančných prostriedkov, ako aj možnosti si zaobstarať ubytovanie a starostlivosť\no svoju osobu. Pri neoprávnenom pobyte nie je daná možnosť administratívne vyhostiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ale je to obligatórna povinnosť v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. K namietanému\nuloženiu zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov uviedol, že správny orgán mal preukázané,\nže žalobca nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, nemá oprávnený pobyt v inom štáte\nschengenského priestoru, jeho neoprávnený pobyt je na území Slovenskej republiky ako aj v ostatných\nštátoch schengenského priestoru. U žalobcu, ako štátneho príslušníka C., bol vysoký predpoklad\nbezproblémového výkonu administratívneho vyhostenia do ktorejkoľvek krajiny okrem členských štátov,\nprioritne do domovského štátu (čo bolo aj vykonané dňa XX.XX.XXXX). Zákon č. 404/2011 Z. z.\nneprikazuje, ale dáva možnosť určiť krajinu vyhostenia, hlavne ak táto krajina sa nedá jednoznačne\nurčiť, ale zo spisového materiálu a hlavne z konania a vykonaných ďalších úkonov so žalobcom vie\nútvar zodpovedný za výkon vyhostenia (Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov) reagovať\na začať výkon administratívneho vyhostenia aj do tretej krajiny, ktorú je možné vyhodnotiť ako bezpečnú\nz pohľadu výkonu vyhostenia, kde by nehrozilo žalobcovi nebezpečenstvo.\n6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Podľa\njeho názoru, napadnuté rozhodnutie o odvolaní nebolo dostatočne odôvodnené, a to najmä vo vzťahu\nk určeniu doby zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov a vo vzťahu\nk neurčeniu krajiny, do ktorej mal byť žalobca administratívne vyhostený.\n7. Žalovaný v duplike odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe, ktoré považoval za dostatočné\na vyčerpávajúce.\nIV. Relevantná právna úprava\n8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\n\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n11. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto\nzákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt\ncudzincov.\n12. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n13. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n14. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo\nopatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.\n15. Podľa § 233 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch.\n16. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n17. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu,78) ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej\nkrajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má\nudelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov,\nak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\n18. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar administratívne vyhostí štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky\n19. Podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu\nuložený trest vyhostenia.\n20. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok\naž päť rokov.\n\n21. Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri administratívnom vyhostení a zákaze\nvstupu osobitne zohľadňuje skutočnosť, že sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac\nako jedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na\núzemie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu.\n22. Podľa § 82 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z. z. ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie\npodľa odsekov 1 a 2 a policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží aj zákaz vstupu,\nuloží čas zákazu vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon\nč. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o\nsprávnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona\no správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave\na bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku\npersonálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského\noddelenia 17Sa.\n24. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3, § 17 písm.\na) SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, postupom podľa tretieho dielu štvrtej hlavy SSP, súc neviazaný rozsahom a\ndôvodmi podanej žaloby [§ 134 ods. 2 písm. e), § 206 ods. 3] vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu [§ 135 ods. 2 písm. a), § 206 ods. 4 SSP], za splnenia podmienok podľa §\n107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba, ktorú posudzoval neformálne, nie je dôvodná.\n25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82\nods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. z dôvodu neoprávneného pobytu, ako aj z dôvodu, že bol\nprávoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Žalobcovi bol tiež\nuložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov.\n26. Vo vzťahu ku skutkovému stavu nebolo sporným, a vyplýva to aj z administratívneho spisu, že\nžalobca bol na území Slovenskej republiky odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina z XX. XXXXXX\nXXXX sp. zn. XXXX/X/XXXX za zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve na trest odňatia\nslobody vo výmere päť rokov, pričom mu nebol uložený trest vyhostenia. Z administratívneho spisu ďalej\nvyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava zo X. XXXXXXX XXXX sp. zn. XXXX/XXX/XXXX bol\nžalobca podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.\nNebolo tiež spochybnené, že žalobca sa na území Slovenskej republiky neoprávnene zdržiaval, nakoľko\nnebol držiteľom cestovného dokladu, nebol mu na území Slovenskej republiky udelený prechodný alebo\ntrvalý pobyt. Tolerovaný pobyt mal udelený z úradnej moci, pre výkon trestu odňatia slobody. Ďalej nebolo\nsporným, že žalobca je občanom C..\n27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že\nje súčasne štátnym príslušníkom Talianska a teda dôvod, pre ktorý sa vyhosťuje [§ 82 ods. 2 písm. c)\nzákona č. 404/2011 Z.z.], nebolo možné použiť, ale malo sa postupovať podľa § 87 zákona č. 404/2011\nZ.z.\n28. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaný sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s touto námietkou,\nktorú žalobca uplatnil už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, ako je aj opísané v bode 3 tohto rozsudku. Osobitne správny súd zdôrazňuje, že správne\norgány vykonali dokazovanie v tomto smere, keď listom z XX. XXXXXXX XXXX pod č.p.: H./XXXX-XX\nbol požiadaný Interpol Bratislava o preverenie osoby žalobcu, či je občanom I. B., pričom z odpovede z\nVeľvyslanectva I. B. v Bratislave zo XX. XXXXXXXX XXXX vyplýva, že „na základe zistení vykonaných na\niných talianskych úradoch Mestský úrad v H. neeviduje žiadneho talianskeho občana s menom A. B.. S\n\nveľkou pravdepodobnosťou by v prípade osoby, o ktorej Váš policajný úrad žiadal poskytnúť informácie,\nmohlo ísť o osobu A. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý stratil I. občianstvo v roku XXXX, a ktorý je C. občanom“.\nAko ďalšie potvrdenie o jedinej štátnej príslušnosti žalobcu (C.) je v spise založený list z Veľvyslanectva\nI. B. z XX. XXXXXXXX XXXX, z ktorého vyplýva, že „pán A. M. (a nie M. B.), nar. XX. XX. XXXX v\nH., stratil I. občianstvo keď nadobudol občianstvo C. v roku XXXX. Generálny konzulát v K. potvrdil, že\nmenovaný (M. a NIE M. B.) je len C. občanom (listina z r. XXXX)“. Z uvedených skutočností vyplýva,\nže žalovaný preveroval štátnu príslušnosť žalobcu, pričom bolo bez pochybností zistené, že žalobca je\nlen občanom C.. Žalobca žiadnymi dôkazmi nespochybnil uvedenú skutočnosť. Pokiaľ k žalobe priložil\nfotokópiu I. pasu, tak treba uviesť, že ten je z roku XXXX (teda ešte z obdobia predtým ako mal žalobca\nnadobudnúť v roku XXXX C. občianstvo a stratiť I.) a na predmetnej fotokópii pasu je osoba s menom\n„M. A.“. Uvedená skutočnosť len preukazuje správnosť informácií poskytnutých I. úradmi, a teda, že\nžalobca ako B. A. a M. A. je tá istá osoba, a je občanom len C..\n29. Žalobca k uvedeným dôkazom produkovaných žalovaným síce namietal, že ich žalovaný získal\nneskôr ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, avšak správny\nsúd poukazuje, že ich získal pred samotným druhostupňovým rozhodnutím o odvolaní žalobcu, a keďže\nprvostupňové a druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok, je nesprávny právny\nnázor žalobcu, že žalovaný nesmie validovať nesprávne rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu. Práve naopak, z § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) je zrejmé, že odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne\nzistené vady odstráni. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované\nna apelačnom princípe, odvolací orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, samostatne hodnotí vec zo\nskutkovej a právnej stránky, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu.\n30. Žalobca ďalej namietal, že došlo k uloženiu zákazu vstupu na najdlhšiu prípustnú dobu a na územie\nvšetkých členských štátov, pričom však mal žalovaný zohľadniť aj § 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z.\na považoval v tomto ohľade rozhodnutie za neodôvodnené. Vo vzťahu k dĺžke zákazu vstupu určenej\nsprávnymi orgánmi správny súd uvádza, že šlo o využitie správneho uváženia, a z § 27 ods. 2 SSP\nvyplýva, že správny súd v takom prípade preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom. Správny súd tiež neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť\nrozhodnutia orgánu verejnej správy (pozri § 27 ods. 3 SSP). Z § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ. z. jasne vyplýva, že policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť v danom\nprípade zákaz vstupu na jeden rok až päť rokov. Pokiaľ teda správne orgány rozhodli o zákaze vstupu\nna päť rokov, nevybočili z medzí zákona, pričom svoje rozhodnutie aj čo do tejto dĺžky riadne odôvodnili.\n31. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ten považoval nebezpečnosť trestného činu za\nvysokú. Žalobca bol osobou odsúdenou za úmyselný trestný čin, ktorý smeroval proti zdraviu a životu\ninej osoby, bol odsúdený na relatívne vysoký trest odňatia slobody, mal neoprávnený pobyt a nebol\ndržiteľom žiadneho dokladu totožnosti. Žalovaný tiež uviedol, že trestný čin, ktorého sa žalobca dopustil\nje nebezpečný pre spoločnosť na celom území schengenského priestoru, preto je nežiadúce, aby sa\npohyboval po území ostatných členských štátov a ohrozoval svojím konaním ostatných členov. Taktiež\njeho neoprávnený pobyt bez cestovného dokladu nebol len na území Slovenskej republiky, ale aj na\ncelom území Únie.\n32. Pre úplnosť správny súd navyše dodáva, že podľa názoru súdu mali správne orgány dokonca\nzákonnú povinnosť podľa § 82 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z.z. uložiť čas zákazu vstupu podľa\nnajprísnejšieho ustanovenia, vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu boli dané viaceré dôvody na\nadministratívne vyhostenie [§ 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.].\n33. Pokiaľ sa žalobca dovolával aplikácie § 82 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z., tak aj s touto skutočnosťou\nsa žalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Správny súd zastáva názor, že ide o osobitné kvalifikačné\nkritérium a aplikuje sa na tie prípady, kedy sa na štátnych príslušníkov tretej krajiny už vzťahovalo\nviac ako jedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil\nna územie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu. Ak by zákonodarca mal v úmysle,\naby sa v každom prípade posudzovala a zohľadňovala táto okolnosť, tak by uvedená právna norma\nznela: Policajný útvar pri administratívnom vyhostení a zákaze vstupu osobitne zohľadňuje skutočnosť,\nči (namiesto „že“) sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac ako jedno rozhodnutie\n\no administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na územie Slovenskej\nrepubliky počas trvania jeho zákazu vstupu. Z gramatického výkladu teda vyplýva, že táto okolnosť\nsa osobitne posudzuje v prípade, ak sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahovalo viac ako\njedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo štátny príslušník tretej krajiny vstúpil na územie\nSlovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu, a vedie (resp. viedla za vtedajšej účinnosti § 82\nods. 5 zákona č. 404/2011 Z.z.) obligatórne k uloženiu zákazu vstupu na územie všetkých členských\nštátov. To však nie je prípad žalobcu, u ktorého bolo (vo vzťahu k uloženiu zákazu vstupu na územie\nvšetkých členských štátov) využité správne uváženie, vyplývajúce z § 77 ods. 1 poslednej vety zákona\nč. 404/2011 Z. z. a ktoré bolo správnymi orgánmi dostatočne odôvodnené (pozri bod 31 tohto rozsudku).\n34. K namietanému neuvedeniu krajiny do ktorej mal byť žalobca vyhostený, je potrebné uviesť, že\nje pravdou, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec\nvyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán túto krajinu\nneurčil s odôvodnením, že u žalobcu je predpoklad výkonu administratívneho vyhostenia do ktorejkoľvek\ntretej krajiny za podmienok ustanovených v zákone č. 404/2011 Z.z. ako aj v zmysle medzinárodných\ndohovorov. Následne žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že účastník konania\nprejavil záujem vrátiť sa do svojej domovskej krajiny, do Kanady, Útvar policajného zaistenia Medveďov\nzabezpečil náhradný cestovný doklad C. a už vykonal vyhostenie účastníka konania do C.. K fyzickému\nvýkonu administratívneho vyhostenia prišlo dňa XX. XXXXXXX XXXX cez letisko Schwechat vo Viedni,\nčo je zrejmé zo zápisnice o vyhostení. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania žalovaného\nuž žalobca bol vyhostený do C., a preto žalovaný mohol na uvedenú skutočnosť reagovať a zmeniť\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a uviesť C. ako krajinu do ktorej mal byť žalobca\nvyhostený. Ide však v tomto prípade o formálnu vadu, ktorá nemohla nijakým spôsobom ukrátiť žalobcu\nna jeho subjektívnych právach, lebo v čase rozhodovania žalovaného sa už žalobca fakticky nachádzal\nv C., a teda v štáte, do ktorého sám prejavil záujem sa vrátiť.\n35. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa\nktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré\nnemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje\naj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva:\n„Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu\nnemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne\nzistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015).\n36. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,\na preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 240 SSP).\n37. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa\nna Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443\nSSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\n\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}